{"guid": "f8d96afa-00f3-4f18-897a-7226b26ef656:47d051ea-e6ee-4a2d-90d8-7f348a6d6da0", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5115224819.3", "spisova_znacka": "8Co/267/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/267/2016 z 30. 3. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 30. marca 2017, sp. zn. 8Co/267/2016, ECLI:SK:KSZA:2017:5115224819.3", "identifikacne_cislo": "5115224819", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Ľubomír Gago", "sudca_id": 906, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubomir-gago-906", "datum_vydania": "2017-03-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/47d051ea-e6ee-4a2d-90d8-7f348a6d6da0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5115224819.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5115224819.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5115224819.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/267/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115224819
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115224819.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: AB 2 B.
V., so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo, registračné číslo 572 79 667,
zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., so
sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. B. XXXX/XX, S., o zaplatenie 1.225,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 6C/380/2015-59 zo dňa 15. januára 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd návrh vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku o trovách
konania   potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti   zostáva  rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalovaný  má voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 6C/380/2015-59 zo dňa 15.01.2016 uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 92,22 eur spolu s vyčíslenými úrokmi z omeškania v sume 0,03 eur a úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8,87 eur od 07.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 16,67
eur od 16.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 16,67 eur od 16.09.2015 do zaplatenia, zo sumy 16,67 eur
od 16.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 16,67 eur od 16.11.2015 do zaplatenia a zo sumy 16,67 eur
od 16.12.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol,
žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 13.08.2015 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 1.225,02 eur spolu s vyčíslenými úrokmi z omeškania vo výške 27,80 eur a úrokmi z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.225,02 eur od 07.08.2015 do zaplatenia.
Okresný súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
Home Credit Slovakia, a. s., Piešťany, a žalovaným vznikol právny vzťah na základe úverovej zmluvy
č. 4401092039 zo dňa 27.01.2014. Vzhľadom na povahu účastníkov úverovej zmluvy súd tento vzťah
posúdil ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý následne aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Na základe predmetnej úverovej zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému
peňažné prostriedky do sumy 1.000,- eur a žalovaný sa zaviazal tieto prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Právny predchodca žalobcu svoju povinnosť splnil poskytnutím peňažnej sumy 1.000,- eur žalovanému
prevodom na jeho účet dňa 10.02.2014, s tým, že žalovaný sa mal zaviazať zaplatiť žalobcovi celkovú
čiastku vo výške 2.265,60 eur spolu úhradou za poistenie v celkovej výške 185,40 eur, poplatkom za



službu možnosti zmeny výšky a počtu splátok v celkovej výške 89,40 eur a poplatkom za službu odložené
splátky v celkovej výške 89,40 eur, a to v 60 mesačných splátkach vo výške 43,83 eur. Nakoľko súd
dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/
zákona č. 129/2010 Z. z., a to výšku splátok istiny a úrokov, ktoré mal žalovaný veriteľovi zaplatiť,
vyhodnotil úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanému v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/
zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy ako bezúročný a bez poplatkov.
Povinnosťou žalovaného tak bolo vrátiť žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) len poskytnutú peňažnú
sumu 1.000,- eur spolu s úhradou za poistenie v celkovej výške 75,60 eur (mesačne vo výške 1,26
eur ako 7,58 % zo sumy 16,67 eur, t. j. 1/60 zo sumy 1.000,- eur, ktorá suma 16,67 eur by mala
po deklarovaní bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru zodpovedať výške mesačnej splátky úveru bez
poistenia), t. j. celkovo zaplatiť 60 mesačných splátok vo výške 17,93 eur (16,67 eur + 1,26 eur) so
splatnosťou prvej splátky dňa 10.03.2014 a poslednej 60. splátky dňa 15.02.2019, pri splatnosti 2. až 59.
splátky 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Preto súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 170,47
eur ako zmluvných úrokov s príslušenstvom; sumy 7,45 eur ako poplatku za možnosť zmeny splátky s
príslušenstvom a sumy 7,45 eur ako poplatku za službu odloženia splátky s príslušenstvom, zamietol.
Žalovaný ku dňu 22.08.2014 zaplatil celkovo sumu 289,64 eur, pričom ku dňu zosplatnenia úveru zo
strany právneho predchodcu žalobcu (05.02.2015) mal v zmysle vyššie uvedeného uhradiť len sumu
197,23 eur (17,93 eur x 11 splátok = 197,23 eur). Ku dňu zosplatnenia úveru tak žalovaný nebol v
omeškaní s plnením jeho peňažného záväzku z úverovej zmluvy a právnemu predchodcovi žalobcu
nemohlo vzniknúť právo požiadať žalovaného o okamžité splatenie celého úveru podľa Hlavy 7 § 3
Úverových podmienok pre hotovostný a revolvingový úver. Ak tak právny predchodca žalobcu výzvou
zo dňa 05.02.2015 urobil, je tento právny úkon pre rozpor s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný tak mal povinnosť aj
naďalej splácať poskytnutý úver v splátkach.
Keďže žalobca po dni splatnosti 12. splátky, t. j. po dni 15.02.2015 nepožadoval od žalovaného úhradu
za poistenie (vychádzajúc z výšky uplatneného poistného 37,08 eur) súd vychádzal z toho, že žalovaný
mal na žalované nároky počnúc 13. splátkou splatnou dňa 15.03.2015 hradiť mesačne splátky už
len v sume 16,67 eur (t. j. vo výške 1/60 zo sumy úveru 1.000,- eur, t. j. bez úhrady za poistenie).
Preto s poukazom na oprávnenú výšku mesačnej úhrady poistného 1,26 eur a skutočnosť, že právny
predchodca žalobcu od žalovaného požadoval úhrady na poistenie len do 15.02.2015, dospel súd dospel
k záveru, že žalovaný riadne splnil svoj peňažný záväzok zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu 12
splátok poistného v súdom vypočítanej výške 1,26 eur, t. j. celkovo sumu 15,12 eur. Vo zvyšnej časti tohto
nároku, t. j. v rozsahu sumy 21,96 eur (37,08 eur - 15,12 eur) žalovanému takáto povinnosť nevznikla,
preto súd žalobu v časti o zaplatenie dlžného poistného v sume 18,54 eur spolu príslušenstvom tejto
pohľadávky, t. j. s kapitalizovanými úrokmi z omeškania v sume 0,42 eur a s úrokmi z omeškania vo
výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 07.08.2015 do zaplatenia zamietol.
Vychádzajúc z úhrad žalovaného a výšky splátok do dňa 15.02.2015, t. j. 17,93 eur (vrátane poistného),
ako aj ich splatnosti, sa žalovaný do dňa 15.07.2015 dostal do omeškania len raz, a to s plnením prvej
mesačnej splátky vo výške 17,93 eur splatnej dňa 10.03.2014, pričom bol v omeškaní od 11.03.2014 do
20.03.2014, kedy uhradil sumu 44,- eur. Pokiaľ tak právny predchodca žalobcu účtoval žalovanému v
dňoch 20.05.2014, 21.07.2014, 18.08.2014 a 16.09.2014 poplatok za upomienku I. v sume 5,- eur za
každý prípad a v dňoch 19.06.2014, 17.10.2014, 07.12.2014 a 16.01.2015 poplatok za upomienku II. v
sume 12,- eur za každý prípad, celkovo 78,- eur, takýto nárok právnemu predchodcovi žalobcu vzniknúť
nemohol. Žalobca zároveň nijakým spôsobom nepreukázal, že žalovanému takúto upomienku zaslal,
resp. takúto upomienku vôbec vyhotovil. Súd tak žalobu žalobcu aj v časti 41,34 eur (ako poplatkov za
upomienky I. a II.) s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol.
Pri zohľadnení jednotlivých úhrad žalovaného sa žalovaný okrem omeškania v čase od 11.03.2014 do
20.03.2014 dostal do omeškania s plnením svojich peňažných záväzkov voči žalobcovi po postúpení
pohľadávky z úverovej zmluvy až dňa 16.07.2015, a to s peňažným plnením vo výške 8,87 eur (v časti
17. Splátky). Následne sa ku dňu rozhodnutia súdu v prejednávanej veci dostal do omeškania s úhradou
18. splátky vo výške 16,67 eur počnúc dňom 16.08.2015, s úhradou 19. splátky vo výške 16,67 eur
počnúc dňom 16.09.2015, s úhradou 20. splátky vo výške 16,67 eur počnúc dňom 16.10.2015, s úhradou
21. splátky vo výške 16,67 eur počnúc dňom 16.11.2015 a s úhradou 22. splátky vo výške 16,67 eur
počnúc dňom 16.12.2015.
Žalovaný tak ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie bol v omeškaní s úhradou splátok v celkovej výške
92,22 eur a v tejto časti súd žalobe žalobcu i vyhovel. Pokiaľ ide o ďalšie splátky (23. až 60. splátku v
poradí) do dňa rozhodnutia súdu k omeškaniu žalovaného s ich plnením nedošlo, preto súd žalobu v



časti o zaplatenie sumy zodpovedajúcej súčtu týchto splátok, t. j. sumy 633,46 eur (38 splátok x 16,67
eur) pre jej predčasnosť zamietol.
Rovnako súd zamietol žalobu aj vo zvyšnej časti prevyšujúcej priznanú istinu a istinu predstavujúcu
predčasne uplatnený nárok, t. j. vo výške 254,09 eur s príslušenstvom.
V dôsledku omeškania žalovaného s plnením peňažného záväzku z úverovej zmluvy súd v zmysle § 369
ods. 1, 3 Obchodného zákonníka, v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8,87 eur od 16.07.2015,
zo sumy 16,67 eur od 16.08.2015, zo sumy 16,67 eur od 16.09.2015, zo sumy 16,67 eur od 16.10.2015,
zo sumy 16,67 eur od 16.11.2015 a zo sumy 16,67 eur od 16.12.2015 všetko do zaplatenia a za obdobie
od 24.02.2015 do 06.08.2015 v kapitalizovanej sume 0,03 eur. Vo zvyšnom rozsahu súd žalobu v tejto
časti, vzhľadom na absenciu omeškania žalovaného, zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do
30.06.2016 a žalovanému, ktorý bol neúspešný len v pomerne nepatrnej časti konania, a teda mu
voči žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania, túto nepriznal, nakoľko žalovaný si náhradu trov
konania neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej vo
vyhovení žalobe v celom rozsahu, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.
Nesúhlasil s postupom súdu, ktorý sám určil výšku mesačných splátok dohodnutých medzi zmluvnými
stranami, keď tento mal len konštatovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a žalovaného zaviazať
na úhradu sumy, ktorá predstavuje rozdiel medzi čerpanou sumou a sumou, ktorú uhradil. Poukázal na
to, že pri zosplatnení úveru postupoval v súlade s úverovou zmluvou. K zosplatneniu pristúpil z dôvodu,
že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru dlhšie ako 3 mesiace. Vzhľadom na to, že
žalovaný neuhrádzal 7. až 11. splátku, pristúpil k zosplatneniu úveru dňa 05.02.2014. Záver súdu, že
tento právny úkon je v rozpore so znením ustanovenia § 53 ods. 9 a § 39 Občianskeho zákonníka, a
preto je neplatný, nepovažuje za správny. Je presvedčený, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov až vtedy, keď ho za takýto vyhlási súd.
Žalobca ďalej okresnému súdu vytýkal, že pri rozhodovaní o uplatnenom nároku nevychádzal zo
splátkového kalendára, ktorý mu bol predložený ako listinný dôkaz, ale zo splátkového kalendára, ktorý
si sám vytvoril, čím išiel nad rámec svojich právomoci, keď zasiahol do hmotnoprávnych aspektov
zmluvného vzťahu medzi stranami konania. Zákon o spotrebiteľských úveroch ani Občiansky súdny
poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení neupravuje taký postup, v zmysle ktorého je úlohou súdu,
v prípade vyhlásenia úveru za bezúročný a bez poplatkov, prepracovať splátkový kalendár a spätne
podľa neho posudzovať postup žalobcu. Skutočnosť, že súd vyhlási úver za bezúročný a bez poplatkov
znamená len toľko, že žalobca sa nemôže od žalovaného domáhať úrokov ani žiadnych poplatkov, ale
iba vrátenia sumy rovnajúcej sa výške poskytnutého úveru. Pokiaľ žalovaný ako spotrebiteľ neuhradil
celú výšku poskytnutého úveru, ale zaplatil iba časť, má nárok domáhať sa zaplatenia rozdielu medzi
výškou poskytnutého úveru a uhradenými splátkami, čo aj urobil.
Súd podľa žalobcu dovolil žalovanému, aby sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, keď žalovaný čerpal
sumu 1.000,- eur, uhradil 289,64 eur a súd ho zaviazal zaplatiť mu 92,22 eur. Žalovaný sa týmto
spôsobom bezdôvodne obohatí na jeho úkor o sumu 618,14 eur (poskytnutý úver 1.000,- eur - uhradená
suma 289,64 eur - súdom priznaná suma 92,22 eur).

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), účinného od 01.07.2016, bol povinný pri
svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov
uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.“). Zároveň súd v odôvodnení
prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p., § 204 ods. 1, § 201 O. s. p. v spojení s § 470 ods. 1 C. s. p.), proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p., § 201 O. s. p.
v spojení s § 470 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.
s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní



(§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania podľa
§ 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti dospel na základe vykonaných dôkazov k
správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci.
Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220
ods. 2 C. s. p. (predtým § 157 ods. 2 O. s. p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie),
odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch
na ne odkazuje.

7. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
správne právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu (Home Credit Slovakia, a. s., Piešťany) a
žalovaným, založený Zmluvou o hotovostnom úvere a zmluvou o revolvingovom úvere č. 4401092039
zo dňa 27.01.2014 posúdil ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý bolo potrebné aplikovať
právne predpisy upravujúce právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, predovšetkým príslušné
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobca závery súdu prvej inštancie v tomto smere v odvolaní
nenamietal, nenamietal ani záver súdu prvej inštancie o absencii zákonných náležitostí úverovej zmluvy,
v dôsledku čoho je záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru opodstatnený.
Postup súdu prvej inštancie, ktorý (vychádzajúc z výšky skutočne poskytnutého úveru 1.000,- eur, počtu
dohodnutých splátok 60 a záveru, že žalobca sa nemôže domáhať úrokov a poplatkov z úveru) pri
posúdení dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu následne vychádzal zo splátky úveru vo výške 16,67
eur (okrem poistenia), čo predstavuje splátku úveru „očistenú“ o úroky a poplatky, je logický a nemožno
mu nič vytknúť. Nadväzne ani okresným súdom prezentovaný výpočet okamihu omeškania žalovaného
a právne posúdenie tejto skutočnosti vo vzťahu k zosplatneniu úveru nie je podľa názoru odvolacieho
súdu prekročením právomoci súdu a neprípustným zasiahnutím do zmluvnej autonómie strán konania.
Výška splátok sa nezmenila zásahom súdu, ale na ich rozsah mala vplyv skutočnosť, že predmetom
plnenia, ktorého sa mohol žalobca domáhať, sa nestali úroky a poplatky, ktoré si uplatňoval a ktoré boli
zahrnuté do výšky jednotlivých splátok. Vychádzajúc z týchto skutočnosti považoval odvolací súd za
správne aj následné závery okresného súdu o tom, že neboli naplnené zákonné predpoklady § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, aby sa zosplatnil celý úver poskytnutý žalobcom žalovanému, z ktorého dôvodu
je predčasné zosplatnenie úveru neplatným právnym úkonom. Žalobcovi tak nevniklo právo domáhať
sa zaplatenia časti istiny, ktorej splatnosť ku dňu vyhlásenia rozhodnutia okresného súdu nenastala.
Podľa názoru odvolacieho súdu je z opísaného aspektu bezpredmetná okolnosť ne/existencie vedomosti
žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu) o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v čase vyhlásenia
predčasnej splatnosti, keď zákon predmetný dôsledok neviaže na existenciu takejto vedomosti.

8. Nedôvodná je i námietka žalobcu o rozpore napadnutého rozhodnutia s inými rozhodnutiami súdov,
ktoré aspoň priznajú rozdiel medzi poskytnutou sumou a vykonanými úhradami či námietka vzniku
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Vychádzajúc zo záveru o neplatnosti zosplatnenia
úveru totiž nie je podstatou zamietnutia časti uplatneného nároku (vo vzťahu k splátkam očisteným o
úrok a poplatky splatným od 15.01.2016) konštatovanie nedôvodnosti (v zmysle konečnej nemožnosti
jeho priznania/uplatnenia) nároku žalobcu v tejto časti, ale záver o jeho predčasnom uplatnení.

9. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožniac s odôvodnením
rozsudku okresného súdu čo do zamietajúceho výroku, ako vecne správny potvrdil. Ako vecne správny
súd potvrdil i od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách konania, ktorý nebol odvolaním
osobitne napadnutý, keď súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania správne aplikoval ust.
§ 142 ods. 3 O. s. p.

10. Pokiaľ ide o výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd žalobe žalobcu v časti vyhovel, i keď žalovaný
v odvolaní uviedol, že odvolanie podáva i proti tomuto výroku, odvolací súd, vychádzajúc pri posudzovaní
odvolania, vrátane jeho rozsahu, z obsahu odvolania v zmysle § 124 ods. 1 C. s. p. ponechal napadnutý
rozsudok v tejto časti nedotknutý, keď žalobca v odvolaní neprodukoval žiadne námietky, ktorými by
spochybňoval správnosť záverov súdu v uvedenej časti. Z obsahu odvolania žalobcu tak nevyplýva, že
by žalobca napadol i výrok rozsudku, ktorým súd jeho žalobe v časti vyhovel. V tejto súvislosti zároveň
odvolací súd dodáva, že žalobca nie je ani osobou oprávnenou podať odvolanie čo do vyhovujúcej časti
rozsudku, keďže v tejto časti ide o rozhodnutie vydané v jeho prospech.



11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu,
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.       (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/380/2015", "guid": "a116b0cb-f76f-4575-8a82-488122619814:406a6452-b971-45ce-a8f6-bdfa79bdee9a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}