{"guid": "6e577622-5193-4447-870b-efb085379185:5f03537f-b65c-4a3e-888a-f5a17a82bf25", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5115230927.1", "spisova_znacka": "6Co/73/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/73/2017 z 25. 7. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 25. júla 2017, sp. zn. 6Co/73/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5115230927.1", "identifikacne_cislo": "5115230927", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2017-07-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5f03537f-b65c-4a3e-888a-f5a17a82bf25", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5115230927.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5115230927.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5115230927.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/73/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115230927
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115230927.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej
a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Evy Malíkovej, v právnej veci žalobkyne: Y. N., nar.
XX.XX.XXXX, pobytom K. XXXX/XX, XXX XX L., štátny občan Ukrajiny, zastúpená JUDr. Genovévou
Hlásnikovou, advokátkou so sídlom J. M. E. XXX/XX, XXX XX L., proti žalovanému: V. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, B. XX H. J. S., štátny občan SR, zastúpený spoločnosťou Advokátska
kancelária JUDr. Kuric, s.r.o., so sídlom Dolný Val 11, 010 01 Žilina, IČO: 36 841 200, o zaplatenie
14.500,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
6C/485/2015-169 zo dňa 20. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok   Okresného   súdu Žilina  č. k. 6C/485/2015-169 zo dňa 20.12.2016 potvrdzuje.

Žalobkyni  p r i z n á v a  proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému podľa § 657, § 559 ods. 2, § 563, § 517
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 14.500,00 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne: - zo sumy 22.000,00 Eur od
16.03.2014 do 28.04.2014, - zo sumy 19.500,00 Eur od 29.04.2014 do 21.10.2014, - zo sumy 14.500,00
Eur od 22.10.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Napokon rozhodol
v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania, a to s poukazom na plný úspech
žalobkyne vo veci podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady rozhodne súd podľa § 262 ods.
2 CSP.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa si uplatňovala žalobou nárok na zaplatenie
sumy 14.500,00 Eur na tom právnom základe, že ako veriteľ uzavrela so žalovaným ako dlžníkom
dňa 03.01.2014 zmluvu o pôžičke, pričom na základe tejto prenechala žalovanému peňažnú sumu
22.000,00 Eur a žalovaný sa zaviazal jej peňažnú sumu 22.000,00 Eur vrátiť do 15.03.2014, avšak v
rozsahu žalovanej sumy 14.500,00 Eur si tento peňažný záväzok žalovaný nesplnil. Medzi stranami
sporu nebolo sporné a vyplynulo to aj z listiny produkovanej žalobkyňou - písomnej zmluvy o pôžičke
zo dňa 03.01.2014, že medzi stranami sporu vznikol záväzkovo-právny vzťah (§ 488 Občianskeho
zákonníka), z ktorého vznikla na jednej strane žalobkyni ako veriteľovi povinnosť prenechať žalovanému
peňažnú sumu 22.000,00 Eur a na druhej strane žalovanému ako dlžníkovi povinnosť túto peňažnú
sumu po uplynutí dohodnutej doby (do 15.03.2014) peňažné prostriedky v sume 22.000,00 Eur žalobkyni
vrátiť. Platné uzavretie uvedeného záväzkovo-právneho vzťahu medzi stranami sporu vyplýva z toho,
že medzi stranami sporu došlo k dohode o prenechaní peňažnej sumy 22.000,00 Eur žalobkyňou
žalovanému dočasne na dobu do 15.03.2014 a dohode o záväzku žalovaného túto sumu do dohodnutej



doby vrátiť a súčasne, že nesporne zo strany žalobkyne aj došlo k prenechaniu peňažnej sumy 22.000,00
Eur žalovanému v deň podpisu zmluvy, t.j. dňa 03.01.2014. Obrana žalovaného bola založená na
skutkovom tvrdení, že svoj peňažný záväzok voči žalobkyni z predmetnej zmluvy o pôžičke splnil v
celom jeho rozsahu, teda vrátane žalovanej sumy 14.500,00 Eur, a to dňa 11.06.2014 v hotovosti
k rukám žalobkyne (okrem toho vkladom na bankový účet žalobkyne v rozsahu sumy 2.500,00 Eur
dňa 29.04.2014 a v rozsahu sumy 5.000,00 Eur dňa 22.10.2014). Teda rozhodnutie súdu vo veci
tak bolo zásadne závislé od otázky unesenia dôkazného bremena žalovaným. Na preukázanie týchto
skutkových tvrdení žalovaný produkoval listinné dôkazy, ktoré mali preukazovať, že dňa 10.06.2014
vybrala svedkyňa O. I. z bankového účtu obchodnej spoločnosti HARD FOREST, s.r.o. sumu 20.000,00
Eur (výpis z bankového účtu obchodnej spoločnosti HARD FOREST, s.r.o.), ktorú následne ešte dňa
10.06.2014 vložila do pokladne obchodnej spoločnosti HARD FOREST, s.r.o. (výpis z pokladničnej
knihy obchodnej spoločnosti HARD FOREST, s.r.o.), ďalej, že dňa 11.06.2014 žalovaný vybral z
pokladne obchodnej spoločnosti HARD FOREST, s.r.o. sumu 14.900,00 Eur (časť pomocnej evidencie
obchodnej spoločnosti HARD FOREST, s.r.o.) a že z tejto sumy žalovaný odovzdal dňa 11.06.2014
v dopoludňajších hodinách v sídle obchodnej spoločnosti HARD FOREST, s.r.o. sumu 14.500,00 Eur
žalobkyni titulom čiastočného plnenia svojho peňažného záväzku z predmetnej zmluvy o pôžičke zo
dňa 03.01.2014 (výsluch žalovaného a ním označených svedkov O. I., Ing. Y. S., S. E. a Ing. S.
H.). Súd konštatoval, že žalovaný v konaní preukázal svoje skutkové tvrdenia, že O. I. z bankového
účtu obchodnej spoločnosti HARD FOREST, s.r.o. vybrala sumu 20.000,00 Eur, ktorú následne ešte
dňa 10.06.2014 vložila do pokladne obchodnej spoločnosti. Rovnako preukázal, že do pomocného
účtovného zošitu bola zaevidovaná dňa 11.06.2014 položka - 14.900,00 Eur T. N. - dopl. pôžičky -
17.500,00 Eur mínus 2.900,00 Eur. Tieto skutkové tvrdenia však sami osebe bez preukázania ďalších
skutkových tvrdení neboli spôsobilé na vyvodenie záveru o tom, že žalovaný poskytol dňa 11.06.2014
žalobkyni plnenie vo výške 14.500,00 Eur. Skutkové tvrdenia žalovaného o jeho plnení v rozsahu sumy
14.500,00 Eur mali teda preukázať svedecké výpovede svedkov O. I., Ing. Y. S., S. E. a Ing. S. H..

3. V súvislosti s právnym výkladom otázky hodnotenia dôkazov a dôkaznej povinnosti strany sporu
uvedeným v odseku 34. napadnutého rozsudku súd považoval za potrebné vyjadriť sa k vzťahu svedkov
O. I., Ing. Y. S., S. E. a Ing. S. H. k žalovanému. Pokiaľ ide o svedkov O. I. a Ing. Y. S. konštatoval,
že ide o svedkov so (zásadne závislým) vzťahom k žalovanému, keďže títo sú zamestnancami
obchodnej spoločnosti HARD FOREST, s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je žalovaný.
Pokiaľ ide o svedka S. E., tento je synom žalovaného. Svedkyňa Ing. S. H. je bývalým zamestnanom
obchodnej spoločnosti HARD FOREST, s.r.o., ako aj v priateľskom vzťahu so žalovaným. V nadväznosti
na tieto zistenia konštatoval, že uvedené skutočnosti do istej miery vo všeobecnosti spochybňujú
vierohodnosť výpovede žalovaným označených svedkov. Súd dal do pozornosti tiež skutočnosť, že
počas pojednávania dňa 03.06.2016 žalovaný počas výsluchu svedkyne O. I. opustil na čas 14 minút
pojednávaciu miestnosť, pričom vyšiel na chodbu, kde v tom čase čakali na výsluch ďalší žalovaným
označení svedkovia. Svedok S. N., ktorý rovnako čakal na svoj výsluch pred pojednávacou miestnosťou,
následne po ukončení jeho svedeckej výpovede oznámil súdu, že žalovaný počas svojej neprítomnosti
v pojednávacej miestnosti komunikoval so svedkami ešte len čakajúcimi na svoj výsluch. Žalovaný ešte
raz so súhlasom súdu opustil na približne 30 minút zo zdravotných dôvodov (hlasitý kašeľ) pojednávaciu
miestnosť aj počas výsluchu svedka Ing. Y. S., keď ešte pred pojednávacou miestnosťou čakali na svoj
výsluch svedkovia S. E. a Ing. S. H. a do pojednávacej miestnosti sa vrátil až po ukončení výsluchu
svedka Ing. Y. S. a uskutočnení výsluchu svedka S. E. v čase prebiehajúceho výsluchu svedkyne Ing. S.
H.. Uvedené skutočnosti tiež vo všeobecnosti vrhli tieň pochybností na vierohodnosť výpovedí svedkov
označených žalovaným. Sami osebe bez ďalšieho neboli tieto skutočnosti spôsobilé viesť súd k záveru
o nevieryhodnosti výpovede označených svedkov. Súd však porovnávajúc jednotlivé správy získané
výpoveďami označených svedkov navzájom, ako aj vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam žalovaného a
napokon vo vzťahu k výpovediam žalobkyne a svedka S. N. a tiež vo vzťahu žalobkyňou produkovaným
dôkazom, teda hodnotiac dôkazy postupom podľa § 191 CSP dospel napokon k záveru, že žalovaný
ním označenými dôkazmi nepochybne nepreukázal svoje skutkové tvrdenia o plnení svojho peňažného
záväzku z predmetnej zmluvy o pôžičke dňa 11.06.2014 v sume 14.500,00 Eur. Pri vyvodení tohto
záveru súd vychádzal z čiastkových záverov vyplývajúcich z vykonaného dokazovania a úvah, ktoré
podrobne rozviedol v bode 36. odôvodnenia rozsudku. Žalovaný na pojednávaní dňa 18.03.2016 k
spôsobu a okolnostiam plnenia jeho peňažného záväzku pokiaľ ide o sumu 14.500,00 Eur uviedol,
že k splneniu záväzku v tejto časti došlo dňa 11.06.2014 u neho na firme - obchodnej spoločnosti
HARD FOREST, s.r.o. Prítomná bola pani O. I., ktorá aj pripravovala samotnú zmluvu o pôžičke. Ona
fyzicky peniaze na firme odovzdala žalobkyni aj s jej manželom. Pri tomto bol prítomný aj jeho syn



S. E. a zamestnanec Ing. Y. S.. Naproti tomu svedkyňa O. I. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa
03.06.2016 uviedla, že po tom, ako ju žalovaný vyzval, aby doniesla do zasadačky peniaze, tieto
doniesla do zasadačky a položila na stôl. Potom však odtiaľ odišla a v zasadačke pri jednaniach
žalobkyne a žalovaného nebola. Pokiaľ ide o fyzické odovzdanie peňažnej sumy 14.500,00 Eur zo strany
žalovaného žalobkyni, pri tomto nebola osobne prítomná. Pričom, ak uviedla, že túto peňažnú sumu
žalovaný odovzdal žalobkyni, vychádzala z toho, že jej žalovaný kázal peniaze doniesť z dôvodu, že ide
vyplatiť pôžičku. Svedok Ing. Y. S. na pojednávaní dňa 03.06.2016 vypovedal, že k splateniu žalovanej
sumy malo dôjsť pri stretnutí strán sporu v zasadačke niekedy v júni 2014 za súčasnej prítomnosti
svedka a S. N.. Svedkyňa O. I. len priniesla do zasadačky predmetnú peňažnú hotovosť. Rovnako
ani z výpovede svedka S. E. na pojednávaní dňa 03.06.2016 nevyplynulo, že by tento bol osobne
prítomný, ako to tvrdil žalovaný, odovzdaniu predmetnej peňažnej sumy žalobkyni. V danom prípade
tak žalovaný produkoval iné tvrdenia o osobe, ktorá mala fyzicky odovzdať žalobkyni peňažnú sumu
14.500,00 Eur, ako vypovedali svedkovia. Faktické fyzické odovzdanie peňažnej sumy 14.500,00 Eur
dňa 11.06.2016 žalobkyni v sídle obchodnej spoločnosti HARD FOREST, s.r.o. tak priamo potvrdzoval
len obsah výpovede jediného svedka, a to Ing. Y. S.. Z výpovedí ostatných svedkov vyplynulo, že títo
osobne prítomní pri žalovaným tvrdenom odovzdaní peňažných prostriedkov v sume 14.500,00 Eur
žalovanej neboli a informáciu o ich odovzdaní mali len sprostredkovanú. Súčasne dal do pozornosti, že
vo výpovediach jednotlivých svedkov označených  žalovaným boli určité nezrovnalosti, a to čo sa týka
presného času, kedy malo dôjsť k stretnutiu strán sporu v sídle obchodnej spoločnosti dňa 11.06.2016,
pri ktorom mal žalovaný poskytnúť žalobkyni plnenie vo výške 14.500,00 Eur (aj keď tieto nezrovnalosti
môžu vyplývať aj z odstupu času medzi dňom 11.06.2014 a dňom výsluchu dňa 03.06.2016). Svedok
Ing. Y. S. vypovedal, že toto stretnutie sa uskutočnilo okolo 8.00 - 9.00 hodiny doobeda. Svedok S. E.
uviedol, že žalobkyňa do sídla obchodnej spoločnosti prišla až o 9.00 alebo 10.00 hodine doobeda.
Svedkyňa S. H. vo svojej výpovedi uviedla, že k stretnutiu malo dôjsť v raňajších hodinách okolo 9.00
hodiny. Svedkyňa O. I. konkrétny čas stretnutia dňa 11.06.2014 vo svojej výpovedi neuviedla. V ďalšom
sa výpovede jednotlivých svedkov nezhodovali v tom, že ako vypovedali svedkovia O. I., ako aj svedkyňa
S. H. a svedok Ing. Y. S., svedkyňa O. I. odniesla peňažnú hotovosť do zasadačky po tom, čo ju o
to požiadal žalovaný. Naproti tomu svedok S. E. nevedel potvrdiť, či svedkyňa O. I. odniesla peňažnú
hotovosť do zasadačky na pokyn žalovaného, hoci, ako vypovedal, bol osobne prítomný pri tom, keď
svedkyne O. I. a S. H. prerátavali predmetnú peňažnú hotovosť a následne aj pri tom, keď po prerátaní
tejto peňažnej hotovosti túto svedkyňa O. I. odniesla do zasadacej miestnosti. Pochybnosti súdu o
pravdivosti uvedených skutkových tvrdení žalovaného a výpovede ním označených svedkov vyplývajú
aj z obsahu listu žalovaného zo dňa 12.05.2015 adresovaného žalobkyni, ktorým mal reagovať na
list žalobkyne, ktorý prevzal dňa 11.05.2015 a ktorým ho mala vyzvať žalobkyňa na vrátenie zostatku
nesplatenej pôžičky a to tak, že podľa jeho evidencie jej mala  byť splatená suma uvedená v zmluve
a to dňa 22.04.2014, kedy žalobkyni vyplatil v hotovosti sumu 10.000,00 Eur a dňa 10.06.2014, kedy
žalobkyni bola vyplatená hotovosť v sume 14.900,00 Eur a ďalšia hotovosť v sume 5.000,00 Eur jej
bola vložená na bankový účet dňa 22.10.2014. V tomto liste tak sám žalovaný uviedol, že mal odovzdať
žalobkyni peňažnú hotovosť v sume 14.900,00 Eur dňa 10.06.2014, a teda nie dňa 11.06.2014.

4. Ďalším dôkazom spochybňujúcim pravdivosť skutkových tvrdení žalovaného a výpovedí svedkov
označených žalovaným je žalobkyňou predložená dohoda o vypožičaní vozidla uzavretá medzi
žalobkyňou a firmou Auto Scheikl so sídlom Wiener Strasse 13, 8644 Mürzhofen, Rakúska republika
dňa 11.06.2014, v zmysle ktorej si žalobkyňa dňa 11.06.2014 o 7.45 hod. oproti jej podpisu vypožičala
osobné motorové vozidlo zn. Toyota Avensis lim. EČ: MZ 356AN, ktoré toho istého dňa o 10.30 hod.
vrátila v Mürzhofene, pričom s vozidlom bolo najazdených celkovo 33 km. Vzal do úvahy skutočnosť,
že vzdialenosť medzi obcou Mürzhofen a obcou Lopušné Pažite je približne 400 km (ako všeobecne
známa skutočnosť podľa § 186 ods. 1 CSP), ako aj správu vyplývajúcu zo žalobkyňou produkovaných
dôkazov, že žalobkyňa mala dňa 11.06.2014 o 10.30 hodine v obci Mürzhofen vrátiť vypožičané osobné
motorové vozidlo, je nemožné, aby v dopoludňajších hodinách dňa 11.06.2014 bola osobne prítomná v
Lopušných Pažitiach v sídle obchodnej spoločnosti HARD FOREST, s.r.o. v čase, ako tento udávali vo
svojej výpovedi označení svedkovia Ing. Y. S., S. E. a Ing. S. H.. Aj napriek námietke žalovaného voči
pravdivosti tejto súkromnej listiny súd poukázal na to, že žalobkyňa tiež predložila v konaní faktúru firmy
Auto Scheikl, so sídlom Wiener Strasse 13, Mürzhofen, Rakúska republika č. W40753 s č. zákazníka
S0874 zo dňa 26.06.2014, ktorou jej bola účtovaná oprava osobného motorového vozidla Toyota
Landcruiser EČ: ZA 031EB na základe objednávky č. Y42630 zo dňa 26.06.2014 a ktorou súčasne bola
žalobkyni účtovaná tiež položka: Z-KM kilometre autopožičovňa pri množstve 33 pri jednotkovej cene
50 % zo sumy 0,42 Eur bez DPH a celkovej cene 6,93 Eur bez DPH (0,42 Eur/km x 50 % x 33 km =



6,93 Eur), ktorá položka zodpovedá 33 km najazdeným podľa obsahu dohody o vypožičaní vozidla zo
dňa 11.06.2014. Celkovo bola touto faktúrou žalobkyni fakturovaná na úhradu suma 826,34 Eur, vrátane
DPH. Žalobkyňa súdu tiež predložila listinu - výpis z bankového účtu č. XXXXXXX. vedeného nesporne
na meno žalobkyne Štajerskými bankami a sporiteľňami, a.s. zo dňa 06.08.2014, z ktorého výpisu
vyplýva, že dňa 21.07.2014 došlo na tomto bankovom účte k odpísaniu sumy 826,34 Eur ako sumy
uhradenej subjektu Johann Scheikl Autoservisy s uvedením symbolu S0874 (zhodný s číslom zákazníka
na faktúre zo dňa 26.06.2014), ktorou tak preukázala úhradu faktúry č. W40753 s č. zákazníka S0874
zo dňa 26.06.2014. Obe tieto listiny nasvedčujú pravdivosti obsahu prvej listiny, z ktorej vyplýva, že
žalovaná si osobne dňa 11.06.2014 o 7.45 hodine oproti jej podpisu vypožičala osobné motorové vozidlo,
ktoré toho istého dňa o 10.30 hodine vrátila v Mürzhofene, pričom s vozidlom bolo najazdených celkovo
33 km. Predmetná informácia o výpožičke vozidla žalobkyňou tak vážne spochybňuje vierohodnosť
výpovedí žalovaným označených svedkov, ako aj samotných skutkových tvrdení žalovaného, že dňa
11.06.2014 vyplatil žalobkyni v hotovosti peňažnú sumu 14.500,00 Eur v sídle obchodnej spoločnosti
HARD FOREST, s.r.o., Lopušné Pažite 20. Napokon, tieto skutkové tvrdenia sú aj v rozpore s výpoveďou
svedka - manžela žalobkyne S. N. a samotnej žalobkyne ako strany sporu, ktorí vypovedali, že dňa
11.06.2014 boli v sídle obchodnej spoločnosti HARD FOREST, s.r.o., avšak až v podvečerných hodinách,
a to len za prítomnosti žalovaného, kedy im tento odovzdal len sumu 400,00 Eur titulom úhrady iného
záväzku žalovaného voči manželovi žalobkyne S. N. (existencia tohto záväzku nebola sporná). Dôvodu
osobného stretnutia strán sporu a S. N. dňa 11.06.2014 prezentovaného žalobkyňou (jednania ohľadom
prenájmu poľovného revíru a kúpy lesných pozemkov), teda iného dôvodu, ako ho prezentoval žalovaný,
nasvedčuje aj prepis e-mailovej komunikácie zo dňa 11.06.2014 (v poobedňajších hodinách) medzi e-
mailovými kontaktmi s adresami office@hardforest.sk <mailto:office@hardforest.sk> (e-mailové konto
spoločnosti HARD FOREST, s.r.o.) správa bola dňa 11.06.2014 o 15.27 hodine zaslaná na adresu
mschneidhofer@a1.net <mailto:mschneidhofer@a1.net> (e-mailové konto svedka S. N.).

5. Záverom súd poukázal aj na nelogickosť žalovaným tvrdeného spôsobu úhrady časti pôžičky v sume
14.500,00 Eur v hotovosti, ak žalovaný ďalšie dve úhrady svojho peňažného záväzku z toho istého
zmluvného vzťahu medzi stranami sporu realizoval (jednu pred dňa 29.04.2014 a jednu následne dňa
22.10.2014) vkladom hotovosti na bankový účet žalobkyne. Nič tak nebránilo žalovanému, aby ešte
dňa 10.06.2014 vykonal prostredníctvom svedkyne O. I. hotovostný vklad v sume 14.500,00 Eur na
bankový účet žalobkyne a to hneď následne po tom, ako O. I. vybrala peňažnú sumu 20.000,00 Eur z účtu
obchodnej spoločnosti práve za účelom úhrady záväzku žalovaného. Ak aj takto žalovaný nepostupoval,
je zarážajúce, že neexistuje žiadne písomné potvrdenie zo strany žalobkyne o tom, že dňa 11.06.2014
prevzala peňažnú hotovosť 14.500,00 Eur (čo nie je zanedbateľná suma), ak súd prihliadal na okolnosť
písomného uzavretia zmluvy o pôžičke zo dňa 03.01.2014. Ak by boli medzi stranami sporu dôverné
vzťahy, ako ich opisoval žalovaný, nebolo by tak ani potrebné v danom prípade spisovať medzi stranami
sporu listinu o zmluve o pôžičke.

6. Pokiaľ žalobkyňa predložila súdu nahrávku telefonického rozhovoru S. N. s Y. S. zo dňa 19.10.2015,
ako aj prepis tohto rozhovoru, tak na tento dôkaz súd neprihliadal, keďže žalobkyňa žiadnym spôsobom
nepreukázala autenticitu tohto dôkazu.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nepreukázal splnenie svojho peňažného záväzku z predmetnej
zmluvy o pôžičke v celom rozsahu, teda v časti zodpovedajúcej sume 14.500,00 Eur, pričom k splatnosti
tohto peňažného záväzku došlo v zmysle zmluvy nesporne dňa 15.03.2014, súd konštatoval, že
žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, a preto žalobe vyhovel a okrem
žalovanej istiny v sume 14.500,00 Eur priznal aj úroky z omeškania, ktoré podrobne špecifikoval v bode
44. odôvodnenia rozsudku.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal
jeho zmeny a zamietnutia žaloby. Zároveň si uplatnil náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania. Nestotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a v tomto smere
poukázal predovšetkým na skutočnosti preukázané žalovaným, z ktorých vyplýva, že pôžička bola
žalobkyni v celosti vrátená. Spornou medzi stranami ostala otázka vrátenia istiny vo výške 14.500,00
Eur, ktorú žalovaný odovzdal žalobkyni dňa 11.06.2014. Žalovaný predložil výpis z účtu spoločnosti
HARD FOREST, s.r.o. z VÚB, a.s., z ktorého bolo preukázané, že dňa 10.06.2014 vybrala v hotovosti
O. I. istinu vo výške 20.000,00 Eur. Z pokladničnej knihy obchodnej spoločnosti bolo preukázané, že
v ten istý deň boli finančné prostriedky zaúčtované do pokladne. Dňa 11.06.2014 v pomocnej účtovnej



evidencii spoločnosti bola zaevidovaná položka 14.900,00 Eur T. N. - doplatok pôžičky. Uvedenými
listinnými dôkazmi bol zdokumentovaný pohyb finančných prostriedkov spoločnosti HARD FOREST,
s.r.o. Z výpovede svedkyne O. I. na pojednávaní dňa 03.06.2016 bolo preukázané, že žalobkyňa
dňa 10.06.2014 telefonicky kontaktovala žalovaného, že príde s manželom na Slovensko a žalovaný
má nachystať úhradu pôžičky. Z tohto dôvodu išla do bankového ústavu VÚB, a.s., vybrala istinu
vo výške 20.000,00 Eur. Dňa 11.06.2014 po tom, ako žalobkyňa prišla s manželom do spoločnosti
HARD FOREST, s.r.o., žalovaný ju vyzval, aby priniesla finančné prostriedky, ktoré mala nachystané
pre žalobkyňu a ona osobne priniesla istinu vo výške 14.900,00 Eur s tým, že suma 400,00 Eur
predstavovala čiastku, ktorú žalovaný mal uhradiť manželovi žalobkyne za poľovačku v Rumunsku. V
čase, keď finančné prostriedky priniesla do zasadačky, v tejto sa nachádzala žalobkyňa, jej manžel,
žalovaný a Ing. S.. Vyjadrila sa aj k údajom zaevidovaným v pokladničnej knihe a v pomocnej evidencii.
Z výpovede svedka Y. S. na pojednávaní dňa 03.06.2016 bolo preukázané, že bol pri stretnutí vo firme
HARD FOREST, s.r.o., na ktorom bola prítomná žalobkyňa, jej manžel a žalovaný, kedy účtovníčka
O. I. priniesla do miestnosti sumu 14.900,00 Eur, ktorú si žalobkyňa prepočítala a zobrala. Vedel, že
istina 14.900,00 Eur sa mala týkať splátky pôžičky a nejaká časť mala byť za poľovačky v Rumunsku.
Stretnutia sa zúčastnil z dôvodu, že robil preklad medzi žalobkyňou, jej manželom a žalovaným.
Svedkovia S. E., Ing. H. na pojednávaní ako svedkovia uviedli, že majú vedomosť o tom, že žalovaný
vrátil žalobkyni dňa 11.06.2014 istinu vo výške 14.900,00 Eur z titulu vrátenia pôžičky a z titulu úhrady
poľovačky v Rumunsku. Osobne účastní pri preberaní peňazí neboli, teda vedeli o tejto skutočnosti.
Po týchto svedeckých výpovediach a listinných dôkazoch žalobkyňa poprela tvrdenia svedkov, že by
dňa 11.06.2014 bola v dopoludňajších hodinách v objekte firmy HARD FOREST, s.r.o. a predložila súdu
na preukázanie svojich tvrdení faktúru firmy Auto Scheikl, so sídlom v Mürzhofene. Listiny predložené
žalobkyňou preukazujú, že motorové vozidlo bolo opravované dňa 26.06.2014 a rozsah opravy je
špecifikovaný vo faktúre, z ktorej vyplýva, že suma pozostáva zo sumy dielov, náhradných dielov,
odpracovaného času, príslušenstva a výmeny oleja. Tieto doklady nesúvisia s dátumom 11.06.2014,
pretože motorové vozidlo bolo opravované dňa 26.06.2014. Z výpovede žalobkyne na pojednávaní
bolo preukázané, že dňa 11.06.2014, keď cestovali na Slovensko, jej manžel mal zistiť poruchu bŕzd
a vozidlo si v tento deň mali dať opraviť a mali mať zapožičané motorové vozidlo počas doby opravy.
Predložila súdu Dohodu o vypožičaní motorového vozidla, ktorá je datovaná na deň 11.06.2014, pričom
táto Dohoda o vypožičaní vozidla nie je podpísaná účastníkmi a nevyplýva z nej ani skutočnosť tvrdená
žalobkyňou, že by v uvedený deň malo byť vozidlo opravované, ba práve naopak, vyššie uvedenými
listinami bolo preukázané, že vozidlo bolo opravované dňa 26.06.2014 a nie 11.06.2014 a žalobkyňa
ani nepreukázala, že by za vypožičanie vozidla platila nejakú finančnú čiastku. Ďalej dal do pozornosti,
že manžel žalobkyne uviedol na pojednávaní dňa 03.06.2016, že sa vracali z Ukrajiny, chceli ísť do
Rakúska, ale odišli na Slovensko, do spoločnosti HARD FOREST, s.r.o., kde mu mal žalovaný odovzdať
sumu 400,00 Eur. Potvrdil, že ku stretnutiu došlo dňa 11.06.2014. Záver súdu, že svedecké výpovede
sú nedôveryhodné, neobstojí iba s poukazom na listinné dôkazy predložené žalobkyňou, pretože tak,
ako bolo uvedené v odvolaní, tieto sa nevzťahujú na deň 11.06.2014, kedy malo dôjsť ku stretnutiu. Ak
súd konštatoval, že žalovaný odišiel z pojednávacej miestnosti v čase výsluchu svedkyne O. I. a mal
komunikovať so svedkami na chodbe, poukázal na zápisnicu zo dňa 03.06.2014, z ktorej vyplýva, že
žalovaný odišiel v čase po zodpovedaní prvej otázky a následne sa do pojednávacej miestnosti vrátil
po 14 minútach, pričom nemohol ovplyvňovať svedkov tak, ako naznačoval súd, pretože nebol prítomný
pri ich výpovedi a nemohol poznať obsah ich výpovede, nehovoriac o tom, že svedkovia vypovedali k
rôznym okolnostiam, ktoré sami vnímali. V nadväznosti na uvedené mal za to, že žalovaný preukázal
úhradu istiny, ktorá bola predmetom sporu titulom vrátenia pôžičky žalobkyni, jednak listinnými dôkazmi,
svedeckými výpoveďami a podľa názoru odvolateľa nevieryhodné sú listinné dôkazy žalobkyne, ktorá
ich predložila až po preukázaní, že dňa 11.06.2014 bola na stretnutí so žalovaným v spoločnosti HARD
FOREST, s.r.o. a prevzala okrem iného aj žalovanú istinu. Žalobkyňou predložené listinné dôkazy
nepreukazujú jej tvrdenia, že dňa 11.06.2014 mala auto v oprave, že túto opravu zaplatila, keď z listín
vyplýva, že motorové vozidlo bolo v oprave dňa 26.06.2014, t.j. 15 dní po tom, ako sa mala stretnúť so
žalovaným a prevziať od neho finančné prostriedky.

9. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu 100 %. Medzi stranami nebolo
sporné, čo vyplynulo z predložených listinných dôkazov, že medzi stranami bola preukázaná existencia
platne uzavretej zmluvy o pôžičke, že žalovaný od žalobkyne prevzal z titulu pôžičky sumu 22.000,00
Eur, ktorú sa zaviazal vrátiť žalobkyni v lehote splatnosti do 15.03.2014. Taktiež nebolo sporné, že
žalovaný plnil časť svojho záväzku spolu vo výške 7.500,00 Eur (doklad o čiastočnej úhrade sumy



vo výške 2.500,00 Eur dňa 29.04.2014 a doklad o čiastočnej úhrade sumy vo výške 5.000,00 Eur
dňa 22.10.2014). S poukazom na obranu žalovaného dala do pozornosti, že žalovaný síce preukázal,
že svedkyňa O. I. vybrala z účtu spoločnosti HARD FOREST, s.r.o. vedeného vo VÚB, a.s. dňa
10.06.2014 sumu 20.000,00 Eur a túto následne dňa 10.06.2014 vložila do pokladne spoločnosti, avšak
z pokladničnej knihy spoločnosti HARD FOREST, s.r.o. nevyplýva skutočnosť, že žalovaný z pokladne
spoločnosti dňa 10.06.2014, ani dňa 11.06.2014 vybral sumu vo výške 14.500,00 Eur a ani, že by
túto sumu, ako to žalovaný tvrdil, vyplatil žalobkyni. Ani žalovaným predložená tzv. pomocná evidencia
spoločnosti HARD FOREST, s.r.o. - pomocný účtovný zošit, kde bol uvedený zápis dňa 11.06.2014,
položka mínus 14.900,00 - T. N. - dopl. pôžičky - 17.500,00 Eur mínus 2.900,00 Eur, nepredstavuje
reálnu výšku dlhu žalovaného voči žalobkyni aktuálnu ku dňu 11.06.2014. Žalovaný ku dňu 11.06.2014
dlhoval žalobkyni sumu vo výške 19.500,00 Eur. Zo zápisu v pomocnom zošite nevyplýva skutočnosť,
že by žalovaný žalobkyni vyplatil nejakú časť zo svojho dlhu. Zápis v pomocnom zošite nekorešponduje
so zápismi v pokladničnej knihe spoločnosti HARD FOREST, s.r.o. ku dňu 11.06.2014. Taktiež zo
zápisu v pomocnom zošite nevyplýva skutočnosť, že žalovaný vyplatil žalobkyni akúkoľvek sumu titulom
nesplatenej pôžičky, resp. že by žalobkyňa nejakú sumu titulom nesplatenej pôžičky prevzala. V tomto
smere bolo dôkazné bremeno na žalovanom, ktoré žalovaný neuniesol. Taktiež v kontexte žalovaným
produkovaných listinných dôkazov si tieto vzájomne odporujú. Žalobkyňa sa nestotožnila s tvrdením
z odvolania, v zmysle ktorého svedkyňa O. I. sa mala telefonicky kontaktovať so žalobkyňou dňa
10.06.2014. Svedkyňa nič také, čo uviedol žalovaný v odvolaní, neuviedla. Na pojednávaní konanom
dňa 03.06.2016 neurčito svedkyňa uviedla, že žalobkyňa „asi to bolo s jej manželom zavolali deň pred
tým, že prídu na Slovensko a odporca má nachystať úhradu tej pôžičky“. Všetko ostatné v obsahu
odvolania ohľadne nejakého telefonického rozhovoru je konštrukcia žalovaného. Svedkyňa O. I. okrem
iného ďalej uviedla, že dňa 10.06.2014 vybrala z bankového účtu spoločnosti HARD FOREST, s.r.o.
sumu 20.000,00 Eur. Ďalej uviedla, že „suma, t.j. 14.500,00 Eur, táto bola vyplatená na firme pána
odporcu. Osobne deň pred tým som vybrala tieto peniaze z bankového účtu. Keď bola navrhovateľka
s manželom u nás na firme, peniaze som doniesla do zasadačky“. Svedkyňa teda uviedla, že peňažná
suma 14.500,00 Eur mala byť vyplatená žalobkyni dňa 11.06.2014 osobne v zasadačke firmy odporcu.
Svedkyňa v úvode svojej výpovede na otázku súdu, akú má vedomosť o predmete svojho výsluchu,
tiež uviedla, že „ide vlastne o to, že pán odporca, splatil celú pôžičku, ktorú mal od pani navrhovateľky“.
Žalobkyňa vo vyjadrení zdôraznila, že jej svedecká výpoveď je nepravdivá, nakoľko v uvedený deň od
žalovaného žiadne peniaze neobdržala a ku dňu 11.06.2014 predstavoval nesplatený dlh z celkovej
poskytnutej pôžičky vo výške 22.000,00 Eur sumu 19.500,00 Eur, nakoľko dňa 29.04.2014 žalovaný
uhradil vkladom na účet žalobkyne sumu 2.500,00 Eur. V prípade, ak by mal žalobca splatiť dňa
11.06.2014 celú poskytnutú pôžičku žalobkyni, ako to uviedla svedkyňa, mal by zaplatiť sumu vo výške
19.500,00 Eur. Ďalej dala do pozornosti, že žalovaný dňa 22.10.2014 uhradil sumu vo výške 5.000,00
Eur priamym vkladom na účet žalobkyne S. H.. Teda podľa tvrdenia svedkyne nemohla by byť splatená
celá poskytnutá pôžička. Ďalšie čiastkové splatenie pôžičky dňa 11.06.2014, ako to uviedla svedkyňa,
by bolo nepochopiteľným postupom najmä s ohľadom na skutočnosť, že ku dňu 11.06.2014 bola celá
poskytnutá pôžička po splatnosti a taktiež vychádzajúc z výpovede svedkyne o vybratí hotovosti vo
výške 20.000,00 Eur z účtu firmy žalovaného, túto sumu by teda podľa svedkyne mal mať žalovaný k
dispozícií, a teda mohol by reálne splatiť celú poskytnutú pôžičku. Ani svedkyňa I. a ani ďalší svedkovia
neuviedli, že by dňa 11.06.2014 počuli, čo i len časť rozhovoru medzi žalobkyňou a žalovaným o
splatením zostatku nesplatenej pôžičky. Taktiež je zarážajúce, že napriek tomu, že podľa vyjadrenia
svedkyne mali byť na úhradu splátky pôžičky použité firemné peniaze, tieto neboli nikde zaevidované a o
údajnej výplate finančnej hotovosti nebol uskutočnený žiadny písomný doklad o prijatí plnenia príjemcom
- žalobkyňou, pričom ostatné čiastkové plnenia splatenia pôžičky boli realizované vkladom na účet
žalobkyne, teda preukázateľným spôsobom a tento účet bol žalovanému minimálne ku dňu 29.04.2014
známy (žalovaný plnil prvú splátku). V tejto súvislosti poukázala na rozpory medzi výpoveďou svedkyne
a obsahom listu žalovaného zo dňa 12. mája 2015 (ktorý tvorí súčasť súdneho spisu), kde žalovaný sám
na svoju obranu uvádza iné výšky splátok pôžičky a k sume vo výške 14.900,00 Eur uvádza, že táto
bola vyplatená dňa 10.06.2014. Žalovaný v tomto vyjadrení uviedol, že suma 14.900,00 Eur mala ísť na
splátku pôžičky, pričom svedkyňa I. uviedla, že táto suma mala byť vyplatená 11.06.2014 a to tak, že
na splátku pôžičky mala byť vyplatená suma 14.500,00 Eur a za poľovačku manželovi žalobkyne suma
400,00 Eur. Taktiež za predpokladu, že svedkyňa ako účtovníčka firmy žalovaného mala vedieť, že sa
má osobne dostaviť do firmy žalovaného dňa 11.06.2014 žalobkyňa, ktorá je i konateľkou spoločnosti TM
FOREST, s.r.o., pričom svedkyňa I. mala k tomuto dňu vypracovanú a pripravenú (dohodu o vzájomnom
započítaní pohľadávok a záväzkov datovanú dňa 02.06.2014), túto by svedkyňa I. nepredložila k podpisu
priamo žalobkyni (podľa tvrdenia svedkyne osobne prítomnej), ale túto dohodu pošle neskôr mailom



účtovníčke firmy žalobkyne bez podpisu žalobkyne. Vyššie uvedené skutočnosti zásadne spochybňujú
pravdivosť výpovede svedkyne I., že vôbec bola v kontakte so žalobkyňou dňa 11.06.2014. Svedok Y. S.
(zamestnanec firmy žalovaného) na pojednávaní po poučení podľa § 126 ods. 1 O.s.p. uviedol, že údajne
bol na stretnutí v zasadačke firmy žalovaného niekedy v júni 2014 doobeda okolo 8.00 hod. až 9.00 hod.
Svedok S. potvrdil, že keď berie peniaze z pokladne firmy, účtovníčka o tomto úkone vykoná zápis a dá si
potvrdiť od neho prevzatie peňazí. Takto zaužívanú prax svedok potvrdil. Svedkyňa O. I. v prípade údajne
vyplatených peňazí vo výške 14.900,00 Eur žiadny zápis neurobila, ani si nedala potvrdiť prevzatie sumy
14.900,00 Eur, vyplatenie týchto peňazí nezaznamenala v pokladničnej knihe firmy žalovaného HARD
FOREST, s.r.o. a to i napriek tomu, že sa podľa jej tvrdenia malo jednať o značnú sumu peňazí, ktoré boli
firemné a mali byť použité na nefiremný - súkromný účel žalovaného, pričom taktiež nesporne vedela,
že zmluva o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovaným bola spracovaná a uzavretá v písomnej forme,
nakoľko túto sama, ako uviedla, spracovala. Svedok S. E., syn žalovaného, na pojednávaní po poučení
podľa § 126 ods. 1 O.s.p. uviedol, že stretnutie za účelom výplaty peňazí v sume 14.900,00 Eur malo byť
dopoludňajších hodinách okolo 9.00 hod. Ďalej uviedol, že po vyplatení sumy 14.900,00 Eur žalovaný
žalobkyni už žiadne peniaze titulom nesplatenej pôžičky nedlhoval (napriek žalobkyňou zdokladovanej
platbe dňa 22.10.2014 na sumu 5.000,00 Eur vložená na účet žalobkyne), tiež nič neuviedol o členení
sumy na 14.500,00 Eur na splatenie pôžičky a sumy 400,00 Eur na poľovačku, ako to tvrdila svedkyňa
I.. Ďalej svedok S. E. potvrdil zaužívanú prax,  že preberanie peňazí vo firme, v ktorej bol v rozhodnom
období zamestnancom, potvrdí osoba preberajúca finančnú hotovosť. Uviedol, že dôvodom návštevy
žalobkyne a jej manžela bolo výlučne prevzatie peňazí, iný dôvod vylúčil. V tejto súvislosti žalobkyňa
poukázala na mailovú komunikáciu žurnalizovanú na č.l. 58 a 59 spisu, predloženú na pojednávaní pri
výsluchu svedka S. N., ktorý potvrdil, že dôvodom stretnutia dňa 11.06.2014, avšak nie v ranných, ale
vo večerných hodinách približne o pol šiestej večer, ktoré sa konalo výlučne za prítomnosti žalobkyne,
svedka S. N. a žalovaného - nikto iný pri tomto stretnutí nebol, bola ponuka na sprostredkovanie
predaja lesa a poľovného revíru - žalovaný ponúkal predaj lesa a nájom poľovného revíru, vyplývajúca
z predloženej mailovej komunikácie. Svedok S. N. potvrdil, že mu vyplatil žalovaný sumu 400,00 Eur
z dlžnej sumy 800,00 Eur za jednu z poľovačiek a to bez toho, aby svedok od žalovaného v uvedený
deň nejaké peniaze žiadal, nakoľko pri vyplatení sumy 400,00 Eur žalovaný svedkovi uviedol a zároveň
sa ospravedlnil, že viac si momentálne nemôže dovoliť vyplatiť, že sa na to žalovaný finančne necíti.
Svedkyňa S. H. po poučení podľa § 126 ods. 1 O.s.p. na pojednávaní potvrdila, že má so žalovaným
priateľský vzťah, ďalej uviedla, že stretnutie, na ktorom mala byť prítomná ona, žalovaný, ostatní predtým
vypočutí svedkovia, žalobkyňa a jej manžel, bolo v raňajších hodinách okolo 9.00 hod. v lete 2014.
Tiež potvrdila, že ňou uvádzané stretnutie malo byť v deň, prípadne nasledujúci deň po výbere peňazí
z účtu svedkyňou I.. Naproti tomu, že jej žalovaný hovoril, ako boli so žalobkyňou dohodnutí, uviedla,
že mal žalobkyni vrátiť v ten deň sumu 14.900,00 Eur, pričom so sumou spolu 7.500,00 Eur, ktorú
dvakrát svedkyňa vkladala na účet, mala byť vyplatená, ako uviedla, celá pôžička. Pokiaľ by ako uviedla
svedkyňa mala byť informovaná žalovaným, takto uvedené sumy prekračujú o 400,00 Eur poskytnutú
pôžičku vo výške 22.000,00 Eur. Ďalej uviedla vo firme žalovaného zaužívanú prax, že prebratie peňazí
- hotovosti z pokladne žalovaného, vždy prijatie hotovosti potvrdí osoba preberajúca finančnú hotovosť.
Napriek uvedenej zaužívanej praxi žiadny doklad o prijatí hotovosti vo výške 14.900,00 Eur žalobkyňou
ani neexistuje. Svedkyňa potvrdila, že na pojednávaní dňa 03.06.2016 boli na návrh žalovaného vypočutí
všetci vtedajší zamestnanci pracujúci u žalovaného ako administratívni pracovníci, hoci sa vec týkala
výlučne súkromných záležitostí žalovaného, pričom o vrátení pôžičky, vynímajúc platby dňa 29.04.2014,
kedy vkladala uvedená svedkyňa sumu vo výške 2.500,00 Eur a dňa 22.10.2014, kedy vkladala sumu
vo výške 5.000,00 Eur, o inej splátke neexistuje žiadne písomné potvrdenie riadne potvrdené príjemcom
hotovostnej platby.

10. Žalobkyňa uviedla, že v konaní vypočutí svedkovia O. I., Ing. Y. S., S. E., S. H. nevypovedali
pravdivo k údajným okolnostiam stretnutia žalobkyne, jej manžela so žalovaným za prítomnosti týchto
svedkov, ktoré sa údajne malo uskutočniť dňa 11.06.2014. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil
svedecké výpovede ako nevieryhodné v kontexte ďalších listinných dôkazov, ktoré predložila v konaní
žalobkyňa. Takéto stretnutie sa ani fakticky nemohlo uskutočniť v prítomnosti žalobkyne, nakoľko táto
bola dňa 11.06.2014 v Rakúsku minimálne v čase od 7.45 hod. do 10.30 hod., keď si požičiavala vo
firme Autohaus Scheikl v obci Mürzhofen a v ten istý deň po jeho použití a najazdení 33 km ho v
tej istej firme v obci Mürzhofen vrátila. Vzhľadom na vzdialenosť 400 km teda žalobkyňa za žiadnych
okolností nemohla prekonať túto vzdialenosť a nemohla sa dňa 11.06.2014 v čase od 08.00 hod. do
10.00 hod. nachádzať v zasadačke firmy žalovaného. O zapožičaní a vrátení vozidla dňa 11.06.2014
bol súdu predložený listinný dôkaz, pričom k zapožičaniu vozidla došlo z dôvodu prejavovanej poruchy



na motorovom vozidle žalobkyne, s ktorým následne po vykonaní prehliadky servisnou spoločnosťou
a vrátení vypožičaného vozidla dňa 11.06.2014 žalobkyňa cestovala spolu s manželom na Slovensko
a vo večerných hodinách približne o 17.30 až 18.00 hod. sa uskutočnilo stretnutie žalobkyne, S. N.
so žalovaným tak, ako to uviedol vo svojej výpovedi svedok S. N.. Svedkovia navrhnutí žalovanou
stranou pri tomto stretnutí neboli prítomní, čo potvrdil svedok S. N.. Servisná spoločnosť dňa 11.06.2014
vykonala prehliadku motorového vozidla a konštatovala, že po objednaní príslušných náhradných dielov
vykoná opravu predmetného motorového vozidla (listinný dôkaz s úradným prekladom). Vo faktúre č.
W40753 zo dňa 26.06.2014 spoločnosti Autohaus Scheikl Mürzhofen, Wiener Strasse 13, Rakúsko,
je vyúčtované poskytnutie náhradného vozidla s jednotkovou cenou 3,33 (zľavou 100 %) a položka
kilometre požičovňa 33 s jednotkovou cenou 0,42 (zľavou 50 %). Z dokladov predložených žalobkyňou
vyplýva, že žalobkyňa uhradila predmetnú faktúru, a teda zaplatila aj za požičovné 33 km. Množstvo
najazdených kilometrov (33 km) zaznamenaných v Dohode o zapožičaní vozidla zo dňa 11.06.2014
korešponduje s vyúčtovanými najazdenými 33 kilometrami vo faktúre č. W40753 zo dňa 26.06.2014.
Skutočnosť, že bolo vozidlo Toyota Landcruiser ZA 031EB opravované neskôr (po vykonaní ohliadky a
objednaní náhradných dielov 26.06.2014), ktorú namietol žalovaný vo svojom odvolaní, v tomto prípade
považovala žalobkyňa za irelevantnú.
11. Z obsahu svedeckej výpovede S. N. na pojednávaní dňa 03.06.2016 nevyplýva jednoznačne tak,
ako to tvrdí žalovaný v odvolaní, že by priamo z Ukrajiny v rozhodný deň cestoval na Slovensko. Svedok
S. N. vypovedal „Práve sme sa vrátili z Ukrajiny, chceli sme sa vrátiť do Rakúska, ale vopred sme sa
poradili, že máme záujem o prenájom spoločného poľovného revíru na Slovensku“. Svedok S. N. sa
jednoznačne vyjadril, že svedkovia D. I., Ing. T. S., M. E., M. H. pri stretnutí so žalovaným dňa 11.06.2014,
ktoré sa uskutočnilo vo večerných hodinách, neboli prítomní. Svedok potvrdil, že stretnutie prebehlo
okolo pol šiestej až šiestej hodiny večer. Dôvodom bol záujem o prenájom spoločného poľovného revíru
na Slovensku. Ďalej svedok na záver svojho výsluchu uviedol, že „Ja by som chcel ešte uviesť, že už
som bol párkrát vypovedať na súde, ako svedok, ale čudoval som sa, že účastník vyjde z pojednávacej
miestnosti a začne sa dohovárať s inými svedkami v čase, keď iný svedok ešte nebol súdom vypočutý“.

12. V závere vyjadrenia žalobkyňa zdôraznila, že žalovaný nepreukázal splnenie svojho záväzku
z predmetnej zmluvy o pôžičke. Obsah odvolania žalovaného a jeho argumentáciu považovala za
nedôvodnú.

13. Žalovaný na vyjadrenie žalobkyne písomne nereagoval napriek výzve na vyjadrenie, ktorá bola
doručená právnemu zástupcovi žalovaného dňa 20.03.2017.

14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v spojení s
§ 219 ods. 3 CSP tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

15. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

16. Na doplnenie považoval súd druhej inštancie za potrebné reagovať na odvolacie námietky
žalovaného formulované v podanom opravnom prostriedku.

17. Treba zdôrazniť, že navrhovanie dôkazov v občianskom súdnom konaní má priamu spojitosť s
povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť
môže strana plniť od začiatku konania v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov,
v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na
všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou
splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP).
Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom
dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu



zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
18. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právo, musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu v konaní. V
priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

19. Pri posudzovaní dôkazného bremena treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo,
že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno
spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

20. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným
bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť strany sporu za výsledok
konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy
vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej
súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena
spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v
ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné, než navrhnuté dôkazy a
súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí
rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech) v konaní pričíta tomu účastníkovi, na
ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

21. S dôkazným bremenom súvisí aj otázka delenia alebo presúvania dôkazného bremena medzi
stranami sporu. Vo svojej podstate je to rozdelenie procesného rizika medzi procesné strany vo vzťahu
k relevantným skutočnostiam, ktoré sa tvrdia a dokazujú v spore. Delenie dôkazného bremena sa nedá
zúžiť len na okruh skutočností, ktoré musí tvrdiť a dokazovať žalobca a na skutočnosti, ktoré tvrdí a
dokazuje žalovaný. Pri delení dôkazného bremena sa vychádza z toho, že v priebehu sporu sa vyskytujú,
resp. môžu vyskytovať rôzne skutočnosti, ktoré majú význam pre meritórne rozhodnutie a len podľa ich
povahy možno uvažovať o tom, ako sa dôkazné bremeno delí alebo presúva. Obrana jednej procesnej
strany proti tvrdeniam druhej procesnej strany musí byť podložená vždy relevantným dôkazom (ktorého
hodnotenie samozrejme prináleží súdu), inak k uneseniu dôkazného bremena nedochádza.

22. Hodnotením dôkazov nazývame činnosť súdu, pri ktorej súd hodnotí vykonané procesné dôkazy
z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je
obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Iba výnimočne zákon ukladá súdu určité
obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napr. § 192, § 205, § 193 CSP).

23. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a
dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu (§ 657 Občianskeho
zákonníka). Predmetom zmluvy o pôžičke sú najčastejšie peniaze. Pre uzavretie zmluvy o pôžičke
sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentne.
Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke.
Základnou povinnosťou dlžníka je vrátiť vec rovnakého druhu, v rovnakom množstve a rovnakej kvality.
Zmluva o pôžičke je odplatná, len keď odplatnosť vplýva z jej obsahu. Pri peňažnej pôžičke môže
odplatnosť spočívať v povinnosti dlžníka platiť úroky.

24. Je treba zdôrazniť, že obsahom každého právneho úkonu (teda aj zmluvy o pôžičke) sú práva a
povinnosti. Pre perfektné uzavretie zmluvy postačuje určenie predmetu pôžičky, určenie zmluvných strán
a vymedzenie doby, do ktorej je dlžník povinný vec vrátiť.

25. Pre priznanie ochrany žalobkyňou žiadanému právu, pre vyhovenie návrhu postačovalo preukázanie
platne uzavretej zmluvy o pôžičke, t.j. preukázanie, že tu existoval ňou tvrdený právny vzťah a následne
neunesenie dôkazného bremena zo strany žalovaného, že pôžičku splatil. Ak žalobkyňa preukázala,
že so žalovaným uzavrela zmluvu o pôžičke, žalovaný mal produkovať v konaní relevantné dôkazy
vyvracajúce tvrdenia žalobkyne.



26. Odvolací súd zhodne s okresným súdom dospel k záveru, že vykonané dokazovanie preukázalo
dôvodnosť podaného návrhu vo vzťahu k žalovanému. Úvahy okresného súdu neboli ľubovoľné,
vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu a zodpovedali skutočnostiam, ktoré boli v konaní
zistené, vyhodnotenia a závery okresného súdu neboli v rozpore s tým, čo bolo v konaní preukázané
a ani v rozpore s formálnou logikou. Naviac okresný súd výsledky hodnotenia dôkazov zahrnul aj do
odôvodnenia napadnutého rozsudku a dostatočne v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP vysvetlil, ktoré
skutočnosti považoval za rozhodné, preukázané a z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil. Odvolací súd poukazuje na to, že právna úprava neurčuje, ako má súd dôkaz
hodnotiť, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy tak, aby bola súčasne dodržaná právna
úprava, formálna logika a aby rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie vychádzalo a opieralo sa o zistený
skutkový stav, čo v danom prípade splnené bolo. Podané odvolanie zo strany žalovaného nespochybnilo
závery okresného súdu, ktoré vychádzali zo správneho hodnotenia dôkazov prezentovaných stranami v
spore a odvolací súd nezistil dôvody, pre ktoré by sa odchýlil od ich vyhodnotenia súdom prvej inštancie.
Ďalšie dôvody zo strany odvolacieho súdu by boli len opakovaním vecne správnych dôvodov uvedených
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

27. Na záver odvolací súd pripomína, že dlžník má právo odoprieť plnenie, ak mu veriteľ nevydá zároveň
potvrdenie (§ 569 ods. 2 Občianskeho zákonníka); ak žalovaný svoj dlh plnil, mal vyžadovať príslušné
potvrdenia, ktoré mohli preukázať pravdivosť jeho tvrdení. V uvedenej súvislosti krajský súd dáva do
pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scrita sunt“, t.j. „práva
patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú
o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou
starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv,
aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje
majetkové práva, osobné, satisfakčné a pod. Ak žalovaný plnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o
pôžičke, bol povinný postupovať pri ich plnení tak, aby jeho právna pozícia bola dostatočne a relevantne
zabezpečená. Z hľadiska princípov dokazovania posúdil aj odvolací súd sumár dôkazov rovnako, ako
súd prvej inštancie - žalobkyňa tvrdila a preukázala poskytnutie pôžičky. Konštrukcii skutkového deja
uvádzaného žalovaným súd druhej inštancie neuveril a vychádzal z rovnakých záverov, aké prijal
okresný súd, a preto s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdil.

28. Súčasne odvolací súd konštatuje aj správnosť napadnutého rozhodnutia vo výroku o trovách
prvoinštančného konania, ktoré zohľadňuje fakt, že žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná,
a preto jej patrí plná náhrada trov konania voči žalovanému, ktorý úspech vo veci nemal.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1, § 255
ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni ako úspešnej procesnej strane nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania pred súdom druhej inštancie
rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

30. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo



f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/485/2015", "guid": "a9b57ebf-8116-46b7-8093-7457d6e64817:0a5090fc-e2fb-4aba-8259-39522f5f5b52", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}