Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoP/42/2017 z 30. 7. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 30. júla 2017, sp. zn. 8CoP/42/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5115235632.2 Krajský súd Žilina | 8CoP/42/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:5115235632.2 | 2017-07-30 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/997c79a7-d2b5-40fa-90a2-e883df69e1a3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5115235632.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/42/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115235632
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115235632.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci manželky -
navrhovateľky: C. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, zastúpená Advokátskou kanceláriou
Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 910, a manžela: G.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, zastúpený JUDr. Natáliou Kanderkovou, advokátkou so sídlom A.
T. XX, XXX XX X., o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: E.
J., nar. XX.XX.XXXX a T. J., nar. XX.XX.XXXX, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina, na čas po rozvode, v konaní o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 21P/401/2015-89 zo dňa 24. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu v poradí prvom výroku zostáva n e d o t k n u t ý.

Rozsudok okresného súdu v ostatných výrokoch p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina napadnutým rozsudkom manželstvo navrhovateľka a jej manžela rozviedol (v
poradí prvý výrok), mal. deti pochádzajúce z manželstva, a to E. nar. XX.XX.XXXX a T., nar. XX.XX.XXXX
zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch tak, že v párne týždne
bude mať deti matka, v nepárne týždne otec s tým, že striedanie bude prebiehať v nedeľu vo večerných
hodinách o 19:00 hod.. Deti budú mať trvalé bydlisko na adrese G. XXX, B. B., rodinné prídavky a daňovú
úľavu bude poberať matka detí (v poradí druhý výrok). Súd výživné neurčil (v poradí tretí výrok), vyslovil,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (v poradí štvrtý výrok).

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že manželka - navrhovateľka podala dňa 11.12.2015 návrh, ktorým
sa domáhala rozvodu manželstva s manželom a tiež úpravy rodičovských práv a povinností k mal. deťom
tak, že tieto budú zverené do jej osobnej starostlivosti a manžel navrhovateľky bude zaviazaný platiť
výživné v sume 165 Eur mesačne na mal. E. a v sume 145 Eur mesačne na mal. T..
Manželstvo navrhovateľky a jej manžela rozviedol z dôvodu, že ich manželstvo nenapĺňa svoju
spoločenskú funkciu. Príčinou sú rozdielne názory na spoločný život, výchovu detí aj finančnú stránku.
Z vykonaného dokazovania tiež zistil, že manželia sa intímne nestýkajú už 4 roky, nevera manžela, na
ktorú poukazovala manželka, sa v konaní nepreukázala ani nepotvrdila.
Pri úprave práv a povinností rodičov k mal. deťom okresný súd vychádzal zo skutočností, že obaja
rodičia majú predpoklady na výchovu detí, nakoľko všetci žijú v spoločnej domácnosti. Popri rozhodovaní
vychádzal zo stavu, ktorý bol v čase rozhodovania. Zo zisteného stavu vyplýva, že rodičia otázky mal.
detí riešia spolu, pričom zlyhanie partnerského vzťahu by nemalo mať negatívny dopad na maloleté deti.



Striedavú osobnú starostlivosť vyhodnotil ako najpriaznivejšiu pre deti. V podrobnostiach v tomto smere
uviedol, že pre deti prakticky zostane rovnaká situácia ako doteraz, rozvod manželstva sa ich dotkne
minimálne, stav po rozvode nebude spôsobovať citové výkyvy. Deti majú radi oboch rodičov, aj rodičia
majú k deťom vrúcny vzťah, čo bolo preukázané výpoveďou rodičov detí, správou kolízneho opatrovníka
i vypočutím mal. E. Pokiaľ účastníci konania navrhli vykonať ďalšie dôkazy, súd ich návrhy zamietol,
nakoľko skutkový stav mal dostatočne preukázaný z vykonaného dokazovania. Výživné rodičov na mal.
deti súd neurčil z dôvodu, že i keď príjem otca sa javí vyšší ako príjem matky, otec uhrádza náklady
spojené s bývaním, ako i väčšie výdavky rodiny, čo navrhovateľka nepoprela.

3. Proti rozsudku, konkrétne proti výrokom o úprave práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po
rozvode podala odvolanie navrhovateľka.
V dôvodoch odvolania uviedla, že okresný súd vykonané dôkazy vo vzťahu k rozhodnutiu o striedavej
osobnej starostlivosti nesprávne vyhodnotil, najmä namietala, že súd vychádzal z výpovede dcéry E.,
ktorá má len 7 rokov. Ako vyplynulo z jej výpovede, nevie, čo je rozvod, zrejme ako každé malé dieťa
aj mal. E. má rada oboch rodičov a chce žiť s obidvoma rodičmi. To však v prípade rozvodu nie je
realizovateľné bez ďalších potrebných úprav. Podľa názoru navrhovateľky na mal. E. neboli položené
správne otázky, eventuálne vzorové situácie. Deti majú totiž problém sa ísť s otcom uložiť na nočný
spánok, nevedia si predstaviť, že by navrhovateľka nespávala doma. Za celé roky od narodenia detí
spala mimo domu max. 5-krát. Síce sú zvyknuté na to, že otec doma nespí. Keď majú deti možnosť
výberu s kým niekam ísť, resp. sa hrať, učiť, ich prvou voľbou je navrhovateľka. V rámci konania
bolo tiež preukázané, že ona pracuje v pravidelnom pracovnom čase od cca 08:00 hod. do 16.00
hod., otec detí naproti tomu máva denné a nočné zmeny. Z uvedeného dôvodu nie je jej zrejmé,
ako sa bude realizovať striedavá osobná starostlivosť, nevyplýva to ani z odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Navrhovateľka tiež napádala výrok, ktorým súd neuložil otcovi povinnosť platiť výživné na
deti. V tomto smere poukázal na skutočnosť, že príjem otca detí je podstatne vyšší ako jej príjem, a
preto hradí náklady na spoločnú domácnosť. To však už nemusí byť pravdou, nakoľko manžel jej týždeň
po vynesení rozsudku poslal mailovú správu, kde žiada, aby sa na nákladoch domácnosti podieľala
rovnakým dielom. Ďalšou dôležitou skutočnosťou, na ktorú okresný súd neprihliadol, je, že rodinný
dom, v ktorom rodina žije, je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, t.j. majetkové vyporiadanie je
možné až po právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode, na základe čoho bude možné zo strany oboch
účastníkov konania riešiť oddelené bývanie. Je síce pravdou, že v takomto prípade by bol odôvodnený
návrh na novú úpravu práv a povinností k deťom, avšak poukázala na to, že rozhodnutie súdu by nemalo
zakladať právny stav, ktorý by viedol k ďalšiemu súdnemu konaniu. Na základe týchto skutočností žiadala
rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie
a rozhodnutie alebo zmeniť tak, že obidve mal. deti účastníkov sa zveria do jej osobnej starostlivosti a
otcovi sa určí na ne primerané výživné.

4. Manžel navrhovateľky vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že z výpovede mal. E. je zrejmé, že má veľmi
dobrý vzťah k obidvom rodičom a nie je tu žiadna prekážka, ktorá by mohla viesť súd k záveru, že on
nie je schopný sa o deti postarať. Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že väčšinu času v priebehu
týždňa trávi ona s deťmi, a že on nie je schopný sa o deti postarať. Naopak v čase jeho príchodu z nočnej
zmeny v ranných hodinách vykonáva nákup v miestnom obchode, pripraví raňajky pre deti a vypraví ich
do školy. Naopak pravdou je, že navrhovateľka odchádza denne z domu ráno a vracia sa pravidelne
denne (s výnimkou niekoľkých dní v mesiaci) až v čase 18:00 - 19.00 hod.. Čo sa týka jeho zamestnania,
v konaní pred okresným súdom deklaroval, že je schopný zmeniť zamestnanie tak, aby vykonával len
denné zmeny a mohol sa o deti postarať. Stalo sa tak dňa 01.02.2017, od ktorého dátumu nastupuje k
novému zamestnávateľovi a s výkonom práce v 1-zmennej prevádzke. K tomu priložil pracovnú zmluvu.
Tvrdenie navrhovateľky, že striedavá starostlivosť je nemožná jednak z dôvodu nestálej pracovnej doby
otca detí, jeho neschopnosti sa o deti postarať, považoval za klamstvo a účelové tvrdenie. Rozhodnutie
súdu o striedavej starostlivosti považuje za najsprávnejšie rozhodnutie v záujme detí. Bol presvedčený,
že navrhovateľka žiada zverenie detí do jej výlučnej starostlivosti len z finančných dôvodov. Na základe
týchto skutočností žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť.

5. Kolízny opatrovník maloletého vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že súhlasí s
rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania a navrhuje rozsudok okresného súdu
potvrdiť.

6. Navrhovateľka na vyjadrenie manžela a kolízneho opatrovníka už písomne nereagovala.



7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku - v ďalšom texte už
len „CMP“ v spojení s § 34 Civilného mimosporového poriadku - v ďalšom texte už len „CSP“), po
zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa kritérií uvedených v ust. § 62, § 63, § 65, § 66 CMP a
po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario za použitia § 219
ods. 3 CSP), podľa § 387 ods. 1 CSP v odvolaním napadnutých výrokoch ako vecne správne potvrdil
z nasledovných dôvodov:

8. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia (v rozsahu jeho druhého, tretieho
a štvrtého výroku) i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i
zo správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie zodpovedá v zásadných bodoch kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd
konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

9. Odvolacie námietky navrhovateľky odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.

10. Námietka nesprávnosti rozhodnutia okresného súdu o zverení mal. E. a mal. T. do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov nie je dôvodná. V záujme maloletého dieťaťa nepochybne je, aby bolo
predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov, nakoľko vďaka takejto starostlivosti sa u dieťaťa eliminujú
následky rozchodu jeho rodičov, dieťa pri striedavej osobnej starostlivosti nemá pocit, že jeden z tých
rodičov, z ktorého pochádza, je nevhodný či zlý, zároveň sa učí adaptabilite a rôznorodosti. Dieťa si
nepochybne zaslúži oboch rodičov, ktorí sú pre neho v živote najdôležitejšími ľuďmi. Striedavá osobná
starostlivosť prináša pozitíva aj vo vzťahoch medzi rozvedenými manželmi, pretože rovnaký čas strávený
s dieťaťom im neumožní, aby ho „manipulovali“, nebudú môcť viazať dieťa len na svoju osobu, zároveň
si obaja rodičia rovnako vyskúšajú zodpovednosť a povinnosti, ktoré s výchovou dieťaťa súvisia.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, zistil, že rodičia
mal. E. a mal. T. žijú v spoločnej domácnosti (navrhovateľka opak netvrdila ani v odvolaní - poznámka
odvolacieho súdu), obaja sa podieľajú na ich výchove, mal. E. pred súdom vyjadrila želanie, aby všetci
zostali spolu, nakoľko má rada obidvoch rodičov. Z tohto skutkového stavu veci okresný súd správne
rozhodol o zverenie mal. detí J. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Ak by aj tvrdenie
navrhovateľky, že pokiaľ deti majú možnosť výberu, s ktorým z rodičov chcú niekam ísť, hrať sa, učiť, tak
si vyberú ju ako matku bolo pravdivé, zásadne to neovplyvnilo správnosť rozhodnutia súdu o striedavej
osobnej starostlivosti, nakoľko je potrebné vychádzať zo základných zásad tohto inštitútu, ktoré už
odvolací súd uviedol vyššie a ktoré sú aplikovateľné aj na prejednávaný prípad. Tvrdenie matky o
nemožnosti použitia inštitútu striedavej osobnej starostlivosti v prejednávanej veci z dôvodu, že otec detí
stále pracuje v zmenovej prevádzke (ranná a nočná zmena) sa v čase rozhodnutia odvolacieho súdu
stalo neaktuálne, nakoľko otec predložil pracovnú zmluvu, podľa ktorej od 01.02.2017 je jeho pracovný
čas rozvrhnutý rovnomerne, a to na 5 pracovných dní v týždni t.j. od pondelka do piatku. Zároveň
deklaroval, že pracuje v 1-zmennej prevádzke, ktorú skutočnosť navrhovateľka nespochybňovala.
Neobstoja ani námietky matky smerujúce k výroku napadnutého rozsudku, ktorým výživné na deti nebolo
rodičom určené. Okresný súd v tomto smere správne vychádzal z výšky čistého mesačného príjmu
otca v sume cca 800 Eur, ktorý v rozhodnom období dosahoval ako živnostník, čistého priemerného
mesačného príjmu matky 403,50 Eur, ktorý dosahuje v stálom pracovnom pomere. Námietka matky, že
príjem otca detí za rok 2015 z jeho živnosti predstavoval približne 3.000 Eur mesačne nie je dôvodná,
v tomto smere vychádzala z hrubého príjmu uvedeného v daňovom priznaní, a to bez odpočítania
výdavkov.
Neobstojí ani tvrdenie navrhovateľky, že rozhodnutie súdu by nemalo zakladať stav, ktorý povedie
k ďalším súdnym konaniam. Odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že okresný súd v súlade
so zákonom (§ 217 CSP) vychádzal zo skutkového stavu v čase vyhlásenia rozsudku. V prípade,
že následne sa zmenia pomery (napr. otec detí bude v súdnom konaní požadovať od navrhovateľky
pomernú časť nákladov, ako to tvrdí v odvolaní), potom môže požiadať súd o zmenu rozhodnutia o
výživnom, nakoľko napadnutý rozsudok v časti neurčenia výživného bol založený aj na tom, že otec detí
uhrádza náklady spojené s bývaním, ako aj väčšie výdavky rodiny, čo je zrejmé z bodu 23 písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia a právne úvahy rozsudok okresného súdu v
napadnutých výrokoch (v poradí druhý, tretí, štvrtý) ako vecne správny potvrdil. V poradí prvého výroku



rozsudku okresného súdu o rozvode manželstva sa krajský súd nedotkol, nakoľko tento výrok nebol
odvolaním napadnutý.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)