{"guid": "e88b8cb3-804d-4c3f-a3a3-a015455df3da:4752711c-ec0a-4496-8a48-042ebba3c512", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5115235871.2", "spisova_znacka": "8Co/322/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/322/2016 z 30. 5. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 30. mája 2017, sp. zn. 8Co/322/2016, ECLI:SK:KSZA:2017:5115235871.2", "identifikacne_cislo": "5115235871", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Ľubomír Gago", "sudca_id": 906, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubomir-gago-906", "datum_vydania": "2017-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-370.odsek-1", "nazov": "§ 370 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-370.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-370"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-370", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4752711c-ec0a-4496-8a48-042ebba3c512", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5115235871.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5115235871.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5115235871.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/322/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115235871
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115235871.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia
Slovakia, s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného splnomocneným
zástupcom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom P. X, T., proti žalovanému: R. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F.. J. M. XX/XX, W., zastúpenému splnomocneným zástupcom JUDr. Martinom
Olosom, advokátom so sídlom P. P. X, S. Q., o zaplatenie sumy 826,04 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 7C/565/2015-29 zo dňa 08. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

pripúšťa  späťvzatie žaloby v časti sumy 229,69 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 229,69 eur od 22.01.2013 do zaplatenia.

Rozsudok okresného súdu, ktorým súd žalobu v časti sumy 229,69 eur s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 229,69 eur od 22.01.2013 do zaplatenia zamietol,   zrušuje  a konanie v tejto
časti    zastavuje.

Vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu   potvrdzuje.

Žalovaný  má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 7C/565/2015-29 zo dňa 08.06.2016 žalobu zamietol a žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 16.12.2015 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 826,04 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 22.01.2013 do zaplatenia
na základe zmluvy o pôžičke č. 6127512 zo dňa 23.08.2012.
Citujúc ust. § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.
129/2010 Z. z.“), § 657 Občianskeho zákonníka súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca
nepreukázal, že by medzi ním a žalovaným došlo k dohode o pôžičke a k reálnemu odovzdaniu predmetu
pôžičky.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žiadosťou o poskytnutie pôžičky zo dňa 23.08.2012
požiadal žalovaný o poskytnutie  pôžičky vo výške 800,- eur, tvrdenia žalobcu, že so žalovaným
dňa 23.8.2012 uzavrel zmluvu o pôžičke však v konaní preukázané neboli. Žiadosť je opatrená len
podpisom žalovaného a sprostredkovateľa, ktorým podpisom však mal sprostredkovateľ len potvrdiť
prevzatie dokladov. Zmluva o pôžičke má zároveň reálnu (nie len konsenzuálnu) povahu a vznik pôžičky
predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Žalobca však v konaní



žiadnym spôsobom nepreukázal tvrdenia, že poskytol žalovanému pôžičku, keď z prehľadu splátok a
úhrad čerpanie pôžičky nevyplýva.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
účinného do 30.06.2016 (ďalej len „O. s. p.“) s tým, že žalovaný ako úspešná strana v spore má právo
na náhradu trov konania. Nakoľko si však túto neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej v uložení
povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 596,35 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto
sumy od 22.01.2013 do zaplatenia a zároveň žiadal konanie v časti o zaplatenie sumy 229,69 eur s
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 22.01.2013 do zaplatenia zastaviť.
Odvolanie odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 23.08.2012 uzavrel spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust.
§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.  Z obsahu predloženej zmluvy je preukázané, že sa jedná o zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, ktorá si zachováva svoj charakter úverovej zmluvy ako zmluvy konsenzuálnej,
nakoľko vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa na rozdiel od zmluvy o pôžičke v
zmysle § 657 Občianskeho zákonníka nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov. Naviac
žalovaný v tomto konaní neposkytnutie peňažných prostriedkov vôbec nerozporoval. Aj vzhľadom na
správanie sa žalovaného, a to čiastočné plnenie na úver v zmysle zmluvne dojednaných podmienok
(splátka 39,72 eur dňa 26.11.2012), ktoré preukázal predloženým prehľadom splátok a úhrad je zrejmé,
že úverová zmluva, z ktorej nárok je uplatnený v konaní bola uzavretá riadne a platne.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vydané v rozpore s ústavným princípom preferencie výkladu
v prospech platnosti právneho úkonu a vzhľadom na postoj žalovaného, ktorý tvrdenia v žalobe
nerozporoval, zároveň aj v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania spojenej so zásadou formálnej
pravdy.
Žalobca zároveň podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) zobral žalobu v
časti o zaplatenie sumy 139,69 eur titulom uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a v časti
o zaplatenie sumy 90,- eur z dôvodu čiastočného splnenia dlhu žalovaným späť a navrhol konanie v
tejto časti zastaviť a vo zvyšnej časti žalobe vyhovieť.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.
Plne sa stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý považuje za vecne správny. Uviedol, že žalobca
v konaní nepredložil listinu, ktorá by preukazovala poskytnutie pôžičky vo výške 800,- eur ako tvrdí v
žalobe. Uvedenú hotovostnú pôžičku od žalobcu neobdržal, pričom dôkazné bremeno o existencii a
výške pohľadávky zaťažuje práve žalobcu. Nemá vedomosť o tom, že by sa niekedy zaviazal k uhradeniu
sumy 1.429,93 eur s RPMN viac ako 50 %, nakoľko by šlo o zjavne predraženú pôžičku, o ktorú by
nemal záujem.

4. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), účinného od 01.07.2016, bol povinný pri
svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov
uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.“). Zároveň súd v odôvodnení
prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

5. Nakoľko žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu nevyjadril, či s čiastočným späťvzatím žaloby
obsiahnutej v odvolaní súhlasí, odvolací súd žalovaného vyzval, aby sa v lehote 10 dní od doručenia
výzvy (ktorá bola splnomocnenému zástupcovi žalovaného doručená dňa 31.10.2016) vyjadril či s
čiastočným späťvzatím žaloby žalobcu súhlasí s tým, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, bude mať
odvolací súd za to, že so späťvzatím žaloby súhlasí (§ 378 ods. 1 v spojení s § 157 ods. 2 C. s. p.).
Nakoľko sa žalovaný v súdom určenej lehote nevyjadril, odvolací súd, vychádzajúc z ust. § 378 ods.
1, § 157 ods. 2 C. s. p. mal za to, že proti čiastočnému späťvzatiu žaloby a zastaveniu konania v tejto
časti nemá námietky.

6. V priebehu odvolacieho konania žalobca navrhol, aby súd podľa § 80 C. s. p. pripustil zmenu žalobcu
z dôvodu, že pohľadávka žalobcu ako postupcu voči žalovanému ako dlžníkovi, ktorá je predmetom
sporového konania, bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom
ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., Bratislava ako postupníkom, ku dňu
19.09.2016 postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava,
IČO: 35 831 154, ktorá so vstupom do konania súhlasila. Uznesením zo dňa 16.05.2017 odvolací súd
návrhu žalobcu vyhovel a pripustil, aby na miesto pôvodného žalobcu Consumer Finance Holding, a.



s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, vstúpil ako nový žalobca Intrum Justitia
Slovakia, s. r. o., Bratislava.

7. Podľa § 370 ods. 1 až 3 C. s. p. ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale
skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby
pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

8. V predmetnom spore zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 229,69 eur s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 229,69 eur od 22.01.2013 do zaplatenia späť, a to potom
ako okresný súd, ako súd prvej inštancie, dňa 08.06.2016 rozhodol, pričom jeho rozhodnutie z dôvodu
odvolania podaného žalobcom dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Vzhľadom na tento dispozitívny úkon
žalobcu, s ktorým žalovaný nevyjadril nesúhlas, odvolací súd v zmysle § 370 ods. 1 až 3 C. s. p. čiastočné
späťvzatie žaloby pripustil, napadnutý rozsudok okresného súdu v časti sumy 229,69 eur s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 229,69 eur od 22.01.2013 do zaplatenia zrušil a konanie
v tejto časti zastavil.

9. Následne sa krajský súd zaoberal ostatnou časťou rozsudku okresného súdu, ktorá bola napadnutá
odvolaním.

10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci na základe predložených dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko aj odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p. účinného v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie (v súčasnosti obdobne § 220 ods. 2 C. s. p.), odvolací súd podľa
§ 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, v nadväznosti na odvolacie námietky žalobcu
odvolací súd dodáva, že žalobca nárok uplatnený v konaní uplatnil ako nárok zo zmluvy o pôžičke zo
dňa 23.08.2012, na základe ktorej mal žalovanému poskytnúť pôžičku vo výške 1.429,92 eur, ktorú sa
mal žalovaný zaviazať splácať v pravidelných mesačných splátkach v sume 39,72 eur, pričom ku dňu
podania žaloby uhradil len 339,72 eur. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení k žalobe pripojil Žiadosť
žalovaného o poskytnutie najľahšej pôžičky zo dňa 23.08.2012, Všeobecné obchodné podmienky,
predžalobnú upomienku a prehľad splátok a úhrad.

13. Súd prvej inštancie žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom o uzavretí
dohody o pôžičke a odovzdaní predmetu pôžičky.

14. Treba zdôrazniť, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a
označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer strán konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh
skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o zaplatenie
dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel
zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol
riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy
preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a
poskytnutie plnenia podľa nej.

15. Žalobca nárok uplatnený v konaní založil na tvrdení, že so žalovaným uzavreli zmluvu o pôžičke,
na základe ktorej žalovanému poskytol celkovú sumu pôžičky 1.429,92 eur. Žalobcu tak zaťažuje



dôkazné bremeno ohľadne splnenia predpokladaných náležitostí na vznik zmluvy o pôžičke. Pri zmluve
o pôžičke, ako neformálnej, ale reálnej zmluve sa bezpodmienečne vyžaduje odovzdanie predmetu
pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, ako to správne konštatoval i súd prvej inštancie. V danom prípade
žalobca ako veriteľ neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, aby nad všetky pochybnosti preukázal, že
žalovanému ako dlžníkovi predmet pôžičky, t. j. finančné prostriedky v ním tvrdenej výške 1.429,92 eur aj
skutočne odovzdal. Zo „Žiadosti o poskytnutie najľahšej pôžičky“ podpísanej žalovaným dňa 23.08.2012
vyplýva, že žalovaný požiadal o poskytnutie pôžičky vo výške 800,- eur, a to v hotovosti, žalobca však
v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by reálne odovzdanie predmetu pôžičky v akejkoľvek výške
preukázal.

16. Pokiaľ žalovaný v odvolaní už tvrdil, že so žalovaným uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na
ktorej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov a táto vzniká už dohodou
zmluvných strán o jej obsahu, odvolací súd uvádza, že žalobca v konaní nepreukázal ani uzatvorenie
úverovej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobca v odvolaní
poukázal na obsah predloženej zmluvy, s tým, že z tohto je preukázané, že sa jedná o zmluvu o úvere,
k žalobe však pripojil len tlačivo - Žiadosť o poskytnutie najľahšej pôžičky (žiadosť klienta o poskytnutie
spotrebiteľského úveru - návrh na uzatvorenie zmluvy) zo dňa 23.08.2012. Samotnú zmluvu o úvere, na
základe ktorej mal vzniknúť úverový vzťah, nároky z ktorého si žalobca podľa svojho tvrdenia uplatnil
v tomto konaní, však nepredložil.

17. I keď žiadosť o poskytnutie pôžičky (úveru) je podpísaná i sprostredkovateľom (v bode XII.
označenom ako „Podpis žiadosti“), z tejto skutočnosti nevyplýva, že by podpisom sprostredkovateľa v
tejto časti došlo k akceptácii návrhu žalovaného žalobcom v zmysle žiadosti, a teda k uzavretiu úverovej
zmluvy (vychádzajúc z čl. XI. možno dospieť k záveru, že sprostredkovateľ svojim podpisom potvrdil
prevzatie dokladov uvedených v čl. III). Nikde zo žiadosti ani všeobecných obchodných podmienok
nevyplýva, že podpisom žiadosti klienta sprostredkovateľom dôjde k uzavretiu zmluvy v mene žalobcu.
V ďalšom odvolací súd dodáva, že i keď pre vznik úverovej zmluvy sa nevyžaduje faktické poskytnutie
úverových prostriedkov, predpokladom ich vrátenia (ktorého sa žalobca podanou žalobou domáha) je
ich poskytnutie. V konaní pritom, ako už bolo konštatované, žalobca poskytnutie finančných prostriedkov
žalovanému nepreukázal. Na tomto závere nič nemení predložený prehľad splátok a úhrad, ktorý nie je
postačujúcimi dôkazom, keď z tohto, ako správne uzavrel okresný súd, nevyplýva poskytnutie finančných
prostriedkov žalovanému, ktorý poskytnutie finančných prostriedkov žalobcom vo vyjadrení k odvolaniu
poprel. Pokiaľ žalobca poukazuje na prehľad splátok a úhrad, z týchto nie je možné zistiť kto jednotlivé
úhrady vykonal.

18. Vychádzajúc z uvedeného, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie
dvoch zhodných prejavov vôle, ktoré by viedli k vzniku zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným (či už
titulom zmluvy o pôžičke alebo zmluvy o úvere), odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu (v
časti, ktorá po späťvzatí žaloby zostala predmetom konania), vrátane výroku o trovách konania (ktorý
nebol napadnutý odvolaním žalovaného) ako vecne správny potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu,
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak



a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/565/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}