Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/158/2016 z 17. 1. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 17. januára 2017, sp. zn. 14Cob/158/2016, ECLI:SK:KSZA:2017:5116227516.1
Krajský súd Žilina | 14Cob/158/2016 | ECLI:SK:KSZA:2017:5116227516.1 | 2017-01-17 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 389 ods. 1 písm. c) CSP, § 391 ods. 1 CSP, § 324 ods. 3 CSP, § 391 ods. 2 CSP, § 396 ods. 3 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2ef5c098-5156-4bf6-a5ba-32157a4e0cd1
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5116227516.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/158/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116227516
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116227516.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej
a členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej veci žalobcu:
Unistav Teplička, s.r.o., so sídlom Fatranská 1326/124, 013 01 Teplička nad Váhom, IČO: 36 418 633,
zastúpeného zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Čibenka s.r.o., so sídlom F. Urbánka
797/14, 020 01 Púchov, IČO: 47 254 181, proti žalovanému: MIKOMIX, spol. s r.o., so sídlom Družinská
897, 013 22 Rosina, IČO: 36 414 930, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o
odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb 273/2016-84 zo dňa 16.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb 273/2016-84 zo dňa 16.11.2016                  z r u š u j e   a
v r a c i a   vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa
25.10.2016, doručený Okresnému súdu Žilina dňa 28.10.2016, zamietol. V odôvodnení napadnutého
uznesenia okresný súd uviedol, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
domáhal uložiť žalovanému, aby nescudzil, nezriadil vecné bremená, záložné práva, nevložil ako
nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti a ani inak nenakladal s nehnuteľným majetkom žalovaného
špecifikovaným v žalobe (návrhu), do právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo veci samej, poukazujúc
na skutočnosť, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 09.06.2016 Zmluvu o dielo č. 7/2016 (ďalej aj
len „Zmluva"), predmetom ktorej bola výstavba parkoviska na ulici Martina Rázusa v Banskej Bystrici
podľa čl. I bod 2 Zmluvy o dielo, na základe vykonania ktorého (diela) má žalobca voči žalovanému
peňažné pohľadávky spolu vo výške 78.557,24 Eur. V zmysle čl. V bod 2 Zmluvy má žalobca v
prípade omeškania žalovaného s platením faktúry nárok na úhradu úrokov z omeškania vo výške
0,05% za každý deň omeškania z dlžnej čiastky. Žalobca uviedol, že niekoľkokrát bezvýsledne vyzýval
žalovaného na úhradu dlžných súm. Napriek skutočnosti, že dielo, ktoré bolo predmetom Zmluvy, bolo
žalobcom vykonané riadne a včas, ku dňu podania návrhu žalovaný neuhradil za vykonané práce
podľa vystavených a žalobcom písomne odsúhlasených faktúr. Podľa čl. IV bod 4 Zmluvy, cena za
zhotovenie  diela mala byť realizovaná na základe mesačnej faktúry so splatnosťou 15 dní od doručenia
žalovanému. Podľa čl. V bod 2 Zmluvy je žalobca oprávnený požadovať od žalovaného úroky z
omeškania vo výške 0,05% za každý začatý deň omeškania. Dňa 09.08.2016 bolo dielo odovzdané
žalovanému na základe preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí spolu so súpisom odovzdaných
dokladov kvality zo dňa 09.08.2016. Podľa žalobcu konanie žalovaného potvrdzuje, že žalovaný nemá
záujem uhradiť dlžné sumy a volí cestu úkonov ubezpečujúcich žalobcu o blízkej úhrade za účelom
získania času a oddialenia povinnosti plniť. Žalobca v návrhu špecifikoval nehnuteľný majetok, ktorým
žalovaný disponuje, na preukázanie čoho predložil okresnému súdu listy vlastníctva podľa označených
nehnuteľností žalovaného. S poukazom na ust. § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, 2 písm. c) a d), § 329
ods. 1, 2 CSP a príslušnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uviedol, že podľa zistení
žalobcu žalovaný sa zbavuje svojho nehnuteľného majetku, a to na základe plomby vyznačenej na LV č.
XXXX ako V-8651/2016, V-8773/2016 a V-8963/2016. Uviedol, že žalovaný v súčasnej dobe pristupuje



k zbavovaniu sa svojho majetku predajom nehnuteľného majetku a zároveň svojho hnuteľného majetku,
a to motorových vozidiel, ktoré už aj previedol na tretiu osobu. Na strane žalobcu existuje reálna
obava o blízkej likvidácii spoločnosti a následný výmaz spoločnosti žalovaného ex offo pre nedostatok
majetku. Ak by žalovaný speňažil všetok nehnuteľný majetok a peňažné prostriedky žalovaného na
účte by boli použité na iný účel ako na úhradu dlžnej sumy, ťažko by mohlo dôjsť k úspešnému výkonu
rozhodnutia. Potrebnosť nariadenia neodkladného opatrenia v tejto veci žalobca odôvodnil potrebou
dočasnej úpravy pomerov strán, keďže žalobca je v súčasnosti v právnej neistote a má obavu, že v
dôsledku vyššie uvedených skutočností bude ohrozený výkon súdneho rozhodnutia vo veci samej; zo
strany žalovaného sú uskutočňované kroky k predaju nehnuteľného majetku a iné kroky smerujúce k
zbaveniu sa majetku žalovaného. Podľa žalobcu sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca v návrhu ako dôkazy označil Zmluvu o dielo zo dňa
09.06.2016, výzvu žalobcu zo dňa 06.10.2016, faktúry, ktorými žalobca vyúčtoval žalovanému cenu
diela, preberací protokol o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 09.08.2016, súpis odovzdaných dokladov
kvality zo dňa 09.08.2016, listy vlastníctva k nehnuteľnému majetku žalovaného.

2. S odkazom na zákonnú úpravu v § 324 ods. 1 a 3 CSP, § 325 ods. 1 CSP, § 325 ods. 2 písm. c),
d) CSP, § 326 ods. 1 CSP, § 328 ods. 1 CSP, okresný súd vyvodil, že žalobca sa domáha nariadenia
neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej z dôvodu tvrdenej obavy z ohrozenia
výkonu súdneho rozhodnutia, keď napriek existencii splatnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému,
z titulu zaplatenia ceny diela, žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil a pristúpil k scudzeniu
svojho nehnuteľného majetku. Podľa okresného súdu podmienkou prípustnosti a opodstatnenosti
každého navrhovaného neodkladného opatrenia je osvedčenie ohrozenia alebo porušenia práva
žalobcu svedčiaceho mu z právnych vzťahov so žalovaným a druhou podmienkou, ktorú žalobca
musí v konaní preukázať, je osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavy,
že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak musí osvedčiť, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy, ktorá je objektívne spôsobilá ohroziť subjektívne právo žalobcu, pričom sledovaný účel
neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Okresný súd poukázal na
potrebu zisťovania splnenia všetkých zákonom stanovených predpokladov na vydanie neodkladného
opatrenia, a to vo väzbe na predmet budúceho konania vo veci samej. Okresný súd zdôraznil, že
právna úprava Civilného sporového poriadku „je založená na prednosti zabezpečovacieho opatrenia
pred neodkladným opatrením, keď neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením". Právna úprava zabezpečovacieho opatrenia je
obsiahnutá v ustanoveniach § 343 - 344 CSP, pričom odkazuje na primerané použitie právnej úpravy
neodkladných opatrení podľa § 324 a nasl. CSP. Podľa okresného súdu zabezpečovacím opatrením
môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka
na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom
zabezpečovacie opatrenie plní alternatívu k vymáhaniu pohľadávky v exekučnom konaní a má zásadne
prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd môže nariadiť iba za predpokladu, že sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vo vzťahu k možnosti dosiahnuť žalobcom sledovanú
ochranu práv zabezpečovacím opatrením, žalobca neuviedol žiadne tvrdenia, a to napriek tomu, že v
návrhu požadované neodkladné opatrenie sa viaže k nehnuteľnému majetku vo vlastníctve žalovaného
a medzi dôkazmi označenými a pripojenými k návrhu sú listy vlastníctva k nehnuteľnostiam v jeho
vlastníctve.  Vzhľadom na to, že jedným z procesných predpokladov pre nariadenie neodkladného
opatrenia je podmienka, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, vo vzťahu
ku ktorej v návrhu žalobcu absentujú akékoľvek tvrdenia, okresný súd návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca (č.l. 90 - 93 spisu).
S poukazom na ust. § 365 ods. 1 CPS žalobca uviedol, že uznesenie súdu prvého stupňa vychádza
z konania, ktoré je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nesprávne zistil skutkový stav.

4. Žalobca uviedol, že sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd prvej
inštancie uložil žalovanému, aby nescudzil, nezriadil vecné bremená, záložné práva, nevložil ako
nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti a ani nijako nenakladal s nehnuteľným majetkom žalovaného
špecifikovaným v návrhu, a to do právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo veci samej. Žalobný návrh
vo veci samej odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným dňa 09.06.2016 Zmluvu o dielo č. 7/2016,



predmetom ktorej bola výstavba parkoviska na ulici Martina Rázusa v Banskej Bystrici podľa čl. I bod
2 Zmluvy, na základe vykonania ktorého diela má voči žalovanému peňažné pohľadávky spolu vo
výške 78 557,24,- Eur. Zároveň žalobca poukázal na svoju snahu o mimosúdne vyriešenie nároku
a odďaľovanie úhrady opodstatneného nároku žalobcu zo strany žalovaného a tiež na ohrozenie
výkonu rozhodnutia tým, že žalovaný v súčasnosti prevádza nehnuteľnosti, čo preukazujú vyznačené
plomby na predmetných listoch vlastníctva. Podľa žalobcu súd prvej inštancie dospel v uznesení o
zamietnutí návrhu k nesprávnemu právnemu záveru a nesprávne zistil skutkový stav, keď konštatoval,
že nemožno vydať neodkladné opatrenie, ak účel sledovaný v neodkladnom opatrení možno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. Účelom neodkladného opatrenia je zaistiť spravodlivú ochranu práv a
oprávnených záujmov účastníkov tak, aby nedošlo k stavu, ktorý by znemožňoval úplne alebo len s
nadmernými ťažkosťami obnoviť pôvodný stav. Z tvrdení žalobcu preukázaných listinnými dôkazmi je
zrejmé, že účel sledovaný neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením vo
forme zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti, keďže na predmetných listoch vlastníctva sú v časti
„C" ťarchy, už zapísaní iní záložní veritelia, ktorí by v prípade výkonu rozhodnutia sledovaného v tomto
konaní mali prednosť. Ostatní záložní veritelia by tak vykonávali ich záložné práva a k uspokojeniu
pohľadávok žalobcu by sa tak nedostalo. Je preto zrejmé, že zabezpečovacie opatrenie nemôže plniť
účel sledovaný neodkladným opatrením a záver okresného súdu je preto nesprávny. Z predložených
listinných dôkazov dostatočne vyplýva nevymožiteľnosť uplatňovanej pohľadávky žalobcu v prípade
zriadenia záložného práva na predmetných listoch vlastníctva. Žalobca navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo
aby ho zmenil tak, že neodkladné opatrenie nariadi v znení obsiahnutom v odvolacom návrhu (č.l. 92
- 93 spisu).

5. Krajský súd postupom v zmysle § 329 ods. 1 veta druhá CSP umožnil žalovanému ako protistrane sa v
určenej lehote vyjadriť k odvolaniu žalobcu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný
dňa 11.01.2017 doručil krajskému súdu písomné vyjadrenie zo dňa 09.01.2016, v ktorom stručne uviedol,
že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nemá oporu v právnej úprave ust. § 324 a nasl.
CSP, nepovažuje ho za dôvodný a napadnuté uznesenie okresného súdu navrhol ako vecne a právne
správne potvrdiť.

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP)postupom v medziach podľa § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania v zmysle § 329 ods. 1 veta prvá CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP, napadnuté
uznesenie okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. V danom prípade z obsahu predloženého spisového materiálu bolo zrejmé, že žalobca sa podaným
návrhom zo dňa 25.10.2016 domáha voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia, a to pred
začatím konania o veci samej. Vecou samou v tomto prípade je potrebné rozumieť možný budúci spor
o peňažnom nároku žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 78.557,24 Eur s príslušenstvom,
ktorej skutkový a právny základ žalobca odvodzuje z tvrdeného a dokladovaného záväzkového vzťahu
zo Zmluvy o dielo č. 7/2016 zo dňa 09.06.2016 na výstavbu parkoviska na ulici Martina Rázusa v
Banskej Bystrici. Odvolací súd zhodne s okresným súdom považoval náležitosti návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 326 ods. 1, 2 CSP za dostatočne splnené. Pokiaľ
išlo o označenie strán, tak je potrebné vysvetliť, že Civilný sporový poriadok samotný ich neoznačuje
ako žalobcu a žalovaného, keďže neodkladné opatrenie nie je ex lege nevyhnutne viazané na konanie
vo veci samej. Vo všeobecnosti osobu, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, označuje
Civilný sporový poriadok ako navrhovateľa a u označenia protistrany prichádza do úvahy jej označenie v
súlade s hmotným právom, v danom prípade dlžník. Ak však žalobca v návrhu uvádzal označenie strán
ako žalobca a žalovaný, čo rovnako prevzal aj okresný súd do napadnutého uznesenia, tak aj v spojení s
uvádzaným budúcim možným podaním žaloby vo veci samej, bolo dôvodné, aby aj v odvolacom konaní
a v rozhodnutí o odvolaní boli strany označené zhodne ako vyplýva z napadnutého uznesenia súdu
prvej inštancie.

8. Určujúce pre napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie
navrhovaného neodkladného opatrenia, bolo konštatovanie o absencii akýchkoľvek tvrdení žalobcu vo
vzťahu k jednému z procesným predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to podmienky,
že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Uvedený záver a dôvod zamietnutia



návrhu žalobcu okresný súd oprel o ust. § 324 ods. 3 CSP, podľa ktorého neodkladné opatrenie súd
nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Vo všeobecnosti je potrebné k úprave v § 324 ods. 3 CSP uviesť, že citované zákonné ustanovenie
vyjadruje subsidiaritu neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. Okresný
súd teda správne v napadnutom uznesení vo všeobecnej rovine konštatoval, že zabezpečovacie
opatrenie (§ 343, § 344 CSP) má prednosť pred neodkladným opatrením. Pokiaľ súd dospeje k
záveru, že zabezpečovacie opatrenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia možné, samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne; to
platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Z
tohto hľadiska preto okresný súd dôvodne vyžadoval, aby návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia obsahoval tvrdenie, zdôvodnenie a prípadne aj osvedčenie nedosiahnuteľnosti sledovaného
účelu zabezpečovacím opatrením, aj keď je potrebné zdôrazniť, že nejde o zákonnú náležitosť návrhu
v zmysle § 326 CSP.

10. Z dikcie ust. § 324 ods. 3 CSP vyplýva, že splnenie uvedenej podmienky súd pri rozhodovaní o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúma vždy, a to ex offo. Primárne musí identifikovať účel,
ktorý navrhovateľ (žalobca) svojim návrhom sleduje, následne tento účel porovná a vyhodnotí vo vzťahu
k možnému nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Je tiež potrebné uviesť, že zabezpečovacím
opatrením zriaďuje súd záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka,
na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy ohrozenia exekúcie.

11. V zásade nie je možné a priori vylúčiť nariadenie neodkladného opatrenia aj z dôvodu obavy z
ohrozenia exekúcie pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi, ak dosiahnutiu sledovaného
účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia (iné) konkrétne dôvody. „Pôjde spravidla
o situácie, keď dlžník nie je vlastníkom veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, na ktorej by bolo
možné efektívne zriadiť záložné právo. Kritérium efektívnosti je pritom v rámci komparácie vo vzťahu
k sledovanému účelu rozhodujúce a musí byť súdom vyhodnotené vždy samostatne. Relevantné je v
danej súvislosti aj poradie prípadného záložného práva podľa § 343 CSP. Iné ako prednostné záložné
právo môže totiž za určitých okolností predstavovať iba formálnu súdnu ochranu, ktorej reálny obsah
bude z materiálneho hľadiska nepostačujúci" (Števček, M., Ficová, S., Bancová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M, a Izol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1089
s.).

12. Relevantné pre rozhodnutie v danom odvolacom konaní bolo zistenie, že žalobca v odvolaní
proti napadnutému uzneseniu napokon poskytol tvrdenia a zdôvodnenie vo vzťahu k predpokladu
pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia v zmysle § 324 ods. 3 CSP. Tým odstránil
nedostatok vytýkaný okresným súdom v napadnutom uznesení, a to v procesnej rovine a pre absenciu
ktorej podmienky sa okresný súd nezaoberal posúdením dôvodnosti žalobcovho návrhu vo vecno-
právnej rovine, nezhodnocoval doložené listinné dôkazy vo väzbe na žalobcom poskytnuté tvrdenia k
dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z tohto dôvodu nebola daná ani viazanosť skutkovým
a právnym stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie v zmysle § 329 ods. 2 CSP a bolo
potrebné prihliadať na výlučne procesné dôvody zamietnutia návrhu žalobcu, ktoré však už k momentu
rozhodovania odvolacieho súdu dané neboli. V tomto smere bolo potrebné vychádzať z ust.              §
217 ods. 1 veta prvá CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP a ust. § 378 ods. 1 CSP.

13. Z vyššie uvedených procesnoprávnych dôvodov bolo napadnuté uznesenie okresného súdu zrušené
a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Okresný súd sa v ďalšom
konaní bude opätovne zaoberať otázkou (ne)splnenia predpokladov pre nariadenie navrhovaného
neodkladného opatrenia, a to tak v procesnej ako aj vecnoprávnej rovine; primárne sa vyjadrí, či žalobca
osvedčil, že individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nie
sú splnené. Odvolací súd uvádza, že okresný súd pritom nie je povinný sám ex offo komplexne skúmať
majetkové pomery dlžníka, za účelom posúdenia možnosti efektívneho zriadenia záložného práva na
konkrétnych veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Osobitne sa však vyjadrí k
poradiu prípadného záložného práva podľa § 343 CSP, a to z hľadiska posúdenia kritéria efektívnosti v
rámci porovnania oboch zvažovaných právnych inštitútov/opatrení súdu vo vzťahu k sledovanému účelu
v zmysle návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.



14. Podľa ust. § 391 ods. 2  CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

15. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

16. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd v senáte pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e   j e   prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.



Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.