Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/154/2017 z 26. 6. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 26. júna 2017, sp. zn. 11Co/154/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5416200340.1 Krajský súd Žilina | 11Co/154/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:5416200340.1 | 2017-06-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, § 388 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1a742df7-59a7-4d7c-ad9a-1e091c586ebe Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5416200340.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/154/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5416200340
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5416200340.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Urbanovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Mgr. N. N.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. K. XXXX/XX, X. N., 2/ V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X,. I., 3/ Ing. F. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, I., 4/ Ing. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, I., 5/ Ing. K. E., bytom
P. č. XXXX, B., Česká republika, 6/ MUDr. V. G., bytom Z. XX, B., Česká republika, 7/ MVDr. E. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X, Z., 8/ Ing. N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, G., žalobcovia
v rade 1/ až 8/ právne zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária, JUDr. Ondrej Polák, s.r.o., so
sídlom Železničná 90/12, Považská Bystrica, proti žalovaným: 1/ Z. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. - K.
XXX, G., právne zastúpený JUDr. Petrom Machajom, advokátom, s miestom výkonu činnosti L. XX, X.
N., 2/ W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, G., 3/ T. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, G.,
žalovaní v 2/ a 3/ rade právne zastúpení spoločnosťou: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Trojičné nám. 122, Tvrdošín, o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní
žalobcov v 1/ až 8/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 1C/45/2016-162 zo dňa 02.
novembra 2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Námestovo č. k. 1C/45/2016-186 zo
dňa 24. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie
podanie odmietol, p o t v r d z u j e .

Uznesenie okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výroku III. o trovách konania m e n í
tak, že žalovaným 1/ - 3/ p r i z n á v a voči žalobcom 1/ - 8/ nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania v plnom rozsahu.

Vo zvyšku sa uznesenia n e d o t ý k a .

Žalovaným 1/ - 3/ priznáva voči žalobcom 1/ - 8/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd I. sťažnosť žalobcov 1/ až 8/ zamietol, II. súd podanie označené
ako žaloba o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam v k. ú. T. odmietol, III. žalovaným v 1/ až 3/ rade
priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd uznesením č. k. 1C/45/2016-140 zo dňa 30.09.2016 vyzval žalobcov v 1/ - 8/ rade, aby žalobu v
lehote 30 dní od doručenia uznesenia doplnili o chýbajúce náležitosti: presne označenie nehnuteľnosti
údajmi v zmysle zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (ďalej „Katastrálny zákon") číslo, výmera, druh nehnuteľnosti, u ktorých žiadali určiť,
že patria do dedičstva. Uznesenie prevzal právny zástupca žalobcov dňa 10.10.2016. Dňa 24.10.2016
a v zákonnej lehote 15 dní od jeho doručenia súdu doručil sťažnosť proti uzneseniu, ktoré žiadal podľa



§ 250 ods. 2 CP zrušiť z dôvodu, že ho považuje za právne chybné. Poukázal na to, že žaloba obsahuje
všetky náležitosti vyplývajúce z § 127 a nasl., § 132 a nasl. CSP. Zo žaloby je zrejmé, čoho sa žalobcovia
domáhajú, petit je jasný, stručný, určitý a zrozumiteľný. V žalobe sú viackrát uvedené čísla parciel,
ich výmera a listy vlastníctva, na ktorých sú zapísané. Z textu žaloby je zrejmé, že žalobcovia sa
domáhajú určenia asi 1/2 vlastníctva k týmto parcelám. Keďže sa domáhajú vlastníctva len k časti týchto
parciel, žiadajú vykonať ohliadku na mieste samom, pribrať znalca geodeta a plochu, o ktorej je žaloba,
stotožniť. Ide o bežný postup, zákonný a obvyklý a iný petit, ako ho formulovali žalobcovia, neexistuje.
Až po znaleckom dokazovaní, keď budú stotožnené parcely, napr. geometrickým plánom, bude žaloba
upravená. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Súd sťažnosť
zamietol ako neopodstatnenú z dôvodov, ktorými odôvodňuje odmietnutie podania žalobcov: „žaloba o
určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. úz. T.". Žalobca v sťažnosti neupravil petit, ale uviedol, že
žalobou žiada určenie vlastníctva k časti pozemkov asi v 1/2, a to tých, ktoré sú označené identifikačnými
údajmi v zmysle Katastrálneho zákona. Takáto úprava petitu, kde sa uvádza pojem asi 1/2, je podľa
názoru súdu absolútne neurčitá. Podľa § 129 ods. 3 CSP žalobcovia neopravili petit žaloby tak, aby
bolo zrejmé, ku ktorej nehnuteľnosti sa domáhajú určenia vlastníctva, teda ktoré nehnuteľnosti majú
patriť do dedičstva po ich právnych predchodcoch. Žalobcom nič nebráni, aby požiadali o vypracovanie
geometrického plánu na tú plochu, ktorá má patriť do dedičstva a aby presne nehnuteľnosti v zmysle
geometrického plánu aj identifikovali. V petite žaloby uviedli identifikačné údaje parciel, ku ktorým
nežiadajú určiť, že patria do dedičstva, ale z ktorých majú byť vytvorené parcely, ktoré žiadajú určiť,
že patria do dedičstva. V petite žaloby je nehnuteľnosť identifikovaná vybodkovaním (nie je uvedené
číslo nehnuteľnosti, výmera nehnuteľnosti, druh nehnuteľnosti), ktoré identifikačné údaje sú podstatnými
údajmi na to, aby súd mohol vo veci rozhodnúť a aby rozsudok bol v zmysle Katastrálneho zákona
zapísateľný do evidencie katastra nehnuteľností. Petit žaloby tak, ako je formulovaný, je petit neurčitý,
dávajúc povinnosť súdu, aby sa zaoberal s neurčitým predmetom žaloby a postupne, aby svojimi úkonmi
odstránil neurčitosť a tým pripravil podklad žalobcom na úpravu petitu tak, aby bolo možno o žalobe
rozhodnúť, čo je podľa názoru súdu neprijateľný postup. Súd odmietol podanie z dôvodu, že pre tento
nedostatok nie je možné v konaní pokračovať. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP
a žalovaným, ktorí sú úspešní, po odmietnutí podania priznal i náhradu.

3. Okresný súd Námestovo vydal opravné uznesenie, ktorým I. opravil záhlavie uznesenia Okresného
súdu Námestovo č. k. 1C/45/2016-162 zo dňa 02.11.2016 tak, že správne má znieť: Okresný súd
Námestovo v právnej veci žalobcov: 1/ Mgr. N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. K. XXXX/XX, X. N., 2/
V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, I., 3/ Ing. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, I., 4/ Ing. F. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, I., 5/ Ing. K. E., bytom P. č. XXXX, B., Česká republika, 6/ MUDr. V. G.,
bytom Z. XX, B., Česká republika, 7/ MVDr. E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X, Z., 8/ Ing. N.
G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, G. všetci právne zastúpení: Ondrej Polák, s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom Železnická 90/12, Považská Bystrica, IČO: 47248432, proti žalovaným: 1/ Z. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom W. - K. XXX, G., právne zastúpený: JUDr. Peter Machaj, advokát so sídlom L.
XX, X. N., 2/ W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, G., 3/ T. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/
XX, G., obaja právne zastúpení advokátskou spoločnosťou KUBINEC & PARTNERS, s.r.o., so sídlom
Trojičné nám. 122, Tvrdošín, IČO: 36 851 574, v konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, o
sťažnosti, takto. II. Súd opravil III. výrok uznesenia Okresného súdu Námestovo č. k. 1C/45/2016-162
zo dňa 02.11.2016 tak, že správne má znieť: Žalovaným v 1/ až 3/ rade priznáva nárok na náhradu
trov konania. III. Ostatné časti uznesenia Okresného súdu Námestovo č. k. 1C/45/2016-162 zo dňa
02.11.2016 zostávajú nezmenené. Okresný súd v zmysle ust. § 234 ods. 2 OSP opravil tak v napadnutom
uznesení zrejmú chybu v písaní v treťom výroku uznesenia, keď uviedol „žalovaným v 1/ až 32/ rade",
pričom správne malo byť uvedené „žalovaným v 1/ až 3/ rade". Zároveň v záhlaví doplnil právneho
zástupcu žalovaných v 2/ a 3/ rade.

4. Voči citovanému uzneseniu v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia v 1/ až 8/ rade. Navrhujú,
aby súd prvej inštancie napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a v konaní pokračoval, eventuálne,
aby postúpil spis odvolaciemu súdu, ktorý napadnuté uznesenie zruší a vec vráti na ďalšie konanie súdu
prvej inštancie. Odvolanie odôvodňujú ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. a), b), h) CSP. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie považujú v celom rozsahu za nesprávne. Napadnuté rozhodnutie má svoj pôvod v
uznesení Okresného súdu Námestovo z 30.09.2016, č. k. 1C/45/2016, ktorým ich súd prvej inštancie ako
žalobcov vyzval na odstránenie údajných nedostatkov žaloby. Proti tomuto uzneseniu podali sťažnosť.
Na obsahu tejto sťažnosti trvajú. Žaloba má všetky zákonné náležitostí, je z nej zrejmé, čoho sa
domáhajú, žalobný petit je jasný, určitý a zrozumiteľný. Ide o žalobu určovaciu. V sťažnosti zopakovali



to, čo vyplýva zo žaloby. Parcely, ktoré sú predmetom žaloby - parcela KNC č. 12169/42, 12169/39
a 12169/41, sú presne označené, zapísané na listoch vlastníctva. Plocha, ktorá má byť predmetom
sporu, je niekoľkokrát identifikovaná v prílohách žaloby, ktorými sú aktuálne listy vlastníctva, minulé
listy vlastníctva, aktuálne i minulé výpisy z pozemkových máp, identifikácie, geometrické plány a ďalšie
písomné dôkazy, ktoré priložili k žalobe. Z týchto listín je nepochybné, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú,
sú jasne konkretizované. V žalobe uvádzajú, že na parcele KNC 12169/42 je od roku 1968 postavená
rekreačná chata súp. č. XX, ktorá patrí žalobcom 1/ až 4/. Na parcele č. 12169/41 je postavená od
roku 1965 rekreačná chata súp. č. XX, ktorá patrí žalobcom 5/ až 8/. Tieto chaty, hoci sú postavené
legálne, nie sú zakreslené na katastrálnej mape, hoci sú zapísané na liste vlastníctva. Domáhajú sa
určenia vlastníckeho práva len v časti parciel KNC 12169/42, 12169/39 a 12169/41 a na prílohe č.
6 k žalobe túto plochu farebne vyznačili oranžovou farbou. Tiež umiestnenie chát zakreslili zelenou
farbou. Trvali na tom, že žaloba je podaná správne, že súd musí vykonať dokazovanie, pribrať do
konania znalca geodeta, ktorý buď odborným vyjadrením alebo znaleckým posudkom po ohliadke na
mieste samom, po vyjadrení strán, prípadne vo vykonaní ďalších dôkazov vyhotoví znalecký nákres a
geometrický plán, ktorý jediný môže byť podkladom pre rozhodnutie súdu a pre zápis do katastra. Žiadali,
aby súd uznesenie napadnuté sťažnosťou zrušil autoremedúrou a v konaní pokračoval. Súd reagoval
tak, že vydal napadnuté uznesenie. Vytýka im, že neopravili petit žaloby tak, aby bolo zrejmé, ku ktorej
nehnuteľnosti sa domáhajú určenia vlastníctva, teda, ktoré nehnuteľnosti majú patriť do dedičstva po
ich právnych predchodcoch. Súd prvej inštancie uvádza, že nič nebráni, aby požiadali o vypracovanie
geometrického plánu. Trvá na tom, že petit žaloby nie je určitý. Parcely, ktoré sú predmetom žaloby
a ktorých časť žiadajú priznať z titulu vydržania do vlastníctva, sú v katastri zapísané ako vlastníctvo
žalovaných. Z právneho pohľadu a vo vzťahu k nim sú to pozemky cudzie, preto nemajú žiadne právo
bez súhlasu vlastníkov týchto pozemkov vykonávať na týchto pozemkoch žiadne zásahy, pozemky dať
zameriavať a vyhotovovať geometrické plány. Žiaden geodet nie je oprávnený bez súhlasu vlastníkov
na tieto pozemky vstúpiť, vystavil by sa riziku obvinenia zo spáchania trestného činu porušovania
domovej slobody. Napriek tomu majú snahu splniť požiadavky súdu prvej inštancie a po vydaní
napadnutého uznesenia oslovili miestnych geodetov s požiadavkou o vypracovanie geometrického
plánu. Žiaden nebol ochotný za okolností, ktoré uviedli. Podarilo sa im získať aspoň písomné stanovisko
autorizovaného geodeta Ing. G. B.. Predložili mu geometrický plán, ktorý dňa 11.07.2000 overil Ing. Z.
a bol úradne overený Okresným úradom v Tvrdošíne. Tento plán si dali vyhotoviť na zameranie ich
chát. Ing. B. si tento plán vyžiadal a odvodzuje od neho svoje stanovisko. Vo svojom vyjadrení uvádza,
že predmetný geometrický plán zobrazuje dve chaty a pozemky pod nimi a okolo nich. Konštatuje, že
bez vykonania šetrenia v štátnej dokumentácii a bez miestneho šetrenia a geodetického zamerania
na mieste samom nemožno vyhotoviť potvrdenie geodeta o tom, aké sú to chaty. Pre pokračovanie v
súdnom konaní je možné uvedený geometrický plán predložiť súdu ako podklad s pribratím znalca
geodeta. Ing. B. potvrdzuje, že obe chaty sú postavené na pôvodnej pozemnoknižnej parcele č. 7122,
čo uvádzajú už v žalobe a čo podľa geodeta bude predmetom odborného skúmania. Ing. B. v závere
svojho vyjadrenia potvrdzuje to, čo uvádzajú v žalobe a ďalších podaniach, že súd musí do konania
pribrať znalca, ktorého úlohou bude komplexne prešetriť pôvodný a dnešný stav vlastníctva a jeho
zmeny v minulosti, vykonať miestne šetrenie a geodetické zameranie chát a pozemkov na mieste
samom a vyhotoviť o výsledkoch znalecký posudok alebo geodetický elaborát autorizovaného geodeta,
po oboznámení súdu s výsledkami a po rozhodnutí súdu vyhotoviť geometrický plán realizujúci súdne
rozhodnutie. Z týchto skutočností vyplýva, že názor súdu o neurčitosti žaloby nie je adekvátny. Nie je
možné nehnuteľnosti v žalobe stotožniť aktuálnym geometrickým plánom, pretože veľkosť, druh, tvar
a číslo parciel sú práve predmetom súdneho konania, dokazovania a rozhodnutia. Geometrický plán
nie je možné vyhotoviť bez súhlasu vlastníkov nehnuteľností, resp. len na základe rozhodnutia súdu. Z
týchto dôvodov navrhujú, aby súd prvej inštancie považoval toto podanie za opravu a doplnenie žaloby
v súlade s výzvou.

5. Žalovaný v 1/ rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uvádza, že už pri vyjadrení k podanej žalobe
uviedol, že žaloba je nedôvodná. Nehnuteľnosť - pozemok zapísaný na LV XXX parc. č. 12169/42
nadobudol na základe kúpnej zmluvy, o ktorej vklade rozhodol Okresný úrad Tvrdošín v konaní V
1423/2015. Nehnuteľnosť kúpil od vlastníka, ktorý bol zapísaný na liste vlastníctva. Z dokladov, ktoré
v konaní predložil, jednoznačne vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré označujú žalobcovia ako vlastné, sú
situované v prírode, mimo pozemku žalovaného v 1/ rade a je medzi nimi ešte jedna nehnuteľnosť
parc. č. 12169/43, ktorá nie je zapísaná na LV. Tieto nehnuteľnosti sa navzájom neprekrývajú, sú
rozdelené inou nehnuteľnosťou a žaloba je preto nedôvodná. V podstate k žalobnému návrhu sa nemôže
kvalifikovane vyjadriť, lebo nevie, aké nehnuteľnosti chcú žalobcovi určiť a na základe akých dokladov



žiadajú určiť vlastnícke právo. V tomto štádiu konania súd nemohol rozhodnúť inak ako rozhodol, pretože
návrh rozsudku nebol žiadaný tak, ako to vyžaduje zákon. Žalovaní aj v odvolaní zotrvávajú na svojich
stanoviskách v očakávaní, že súd bude nahrádzať ich povinnosti ako žalobcov pri vypracovaní petitu
žaloby. Súd túto činnosť nemôže vykonávať, ide o určovaciu žalobu. O petite môže súd len rozhodovať.
Žalovaní predložili vyjadrenie geodeta zrejme v domnienke, že takto presvedčia súd, aby pokračoval v
konaní a robil úkony, na ktoré nie je zmocnený právnym predpisom. Odvolacie dôvody nie sú preukázané
a zákonným spôsobom uplatnené. Ak žalobcovia podali určovaciu žalobu, ktorej predmetom mali byť
nehnuteľnosti, bolo ich povinnosťou tieto nehnuteľnosti popísať spôsobom, ako to vyžaduje právny
predpis, teda parcelným číslom, druhom pozemku a výmerou, čo neurobili. Žaloba je neurčitá a súd o
takejto žalobe nemôže rozhodovať. Žiada, aby odvolací súd rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a
zároveň mu priznal náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalovaní v 2/ a 3/ rade vo vyjadrení k odvolaniu uvádzajú, že v danom prípade z obsahu podanej
žaloby, ako i z priložených dokladov nie je možné dostatočne identifikovať predmet sporu tak, aby
bol zrejmý predmet vlastníckeho práva, ku ktorému požadujú žalobcovia určiť vlastnícke právo. V
ustanoveniach § 118 ods. 1 a § 119 Občianskeho zákonníka je upravené, aké veci sú predmetom
občiansko-právnych vzťahov, okrem iného nehnuteľnosti, ktorými sú pozemky a stavby spojené so
zemou pevným základom. Za nehnuteľnosti sa považujú pozemky, ktoré sú evidované v katastri
nehnuteľností a zákon na právne úkony s nimi spojené, predpisuje osobitnú právnu formu, ako aj
osobitným spôsobom upravuje nadobudnutie vlastníckeho práva k nim. Pozemky ako nehnuteľné veci
sa evidujú v katastri nehnuteľností v podobe parciel, majú geometrické a polohové určenia, sú zobrazené
na katastrálnej mape a sú označené parcelnými číslami. V petite predloženej žaloby nie sú uvedené
parcely s parcelnými číslami, a teda nie sú geometricky zobrazené v geodetických podkladoch. Petit
predloženej žaloby je tak neurčitý, nezrozumiteľný a nevykonateľný. Žalobcovia sa domáhajú určenia
vlastníckeho práva k neexistujúcej veci. Predovšetkým musia žalobcovia ujasniť, čoho sa domáhajú pred
podaním samotnej žaloby. Potom predmet sporu označiť takým spôsobom, aby bol jasne identifikovaný.
Žalobcovia mali možnosť si dať súkromne vyhotoviť znalecký posudok aj geometrický plán, na základe
ktorého by bližšie identifikovali predmet sporu. Uznesenie súdu prvej inštancie je opodstatnené a
navrhujú ho ako vecne správne potvrdiť a zaviazať žalobcov v 1/ až 8/ rade povinnosťou nahradiť
žalovaným v 2/ a 3/ rade trovy odvolacieho konania.

7. Žalovaní v 2/ a 3/ rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 1/ rade udávajú, že zotrvávajú v
celom rozsahu na dôvodoch uvedených vo svojom vyjadrení. Žalovaný 1/ svojím vyjadrením prisvedčil
k tvrdeniu žalovaných v 2/ a 3/ rade, ktorí vo svojom vyjadrení uviedli, že v petite predloženej žaloby
nie sú uvedené parcely s parcelnými číslami. Petit predloženej žaloby je neurčitý, nezrozumiteľný a
nevykonateľný. Žiadajú, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a priznal
im trovy odvolacieho konania.

8. Žalobcovia v 1/ až 8/ rade k vyjadreniu žalovaných uvádzajú, že v celom rozsahu zotrvávajú na
skutočnostiach uvedených v žalobe, svojich stanoviskách a odvolaní. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení
opakuje námietku v tom smere, že nehnuteľnosti, ktoré označujú žalobcovia ako vlastné, si situované
v prírode mimo pozemku žalovaného 1/ a medzi nimi je ešte jedna nehnuteľnosť parc. č. 12169/43
nezapísaná na LV. Toto tvrdenie nie je pravdivé. Už v predchádzajúcich konaniach poukazujú na chybné
údaje katastra. Z týchto dôvodov považujú vyjadrenia žalovaných za irelevantné.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie na základe podaného odvolania
žalobcov v 1/ až 8/ rade v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie v spojení s opravným
uznesením v preskúmavanom výroku II., ktorým súd prvej inštancie podanie odmietol, potvrdil v zmysle
ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Vo výroku III. o trovách konania napadnuté uznesenie zmenil v zmysle ust. § 388
CSP tak, že žalovaným 1/ až 3/ priznal voči žalobcom 1/ až 8/ nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania v plnom rozsahu.

10. Rozhodnutie okresného súdu vo výroku II., ktorým podanie žalobcov odmietol, je vecne správne.

11. V zmysle ust. § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie označenie strán, pravdivé
a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.



12. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je petit. V ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho
vôle mal súd rozhodnúť. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu
medze toho, o čom a ako má súd rozhodnúť. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z
ktorého nesmie vybočiť a ktorý nemôže okrem zákonom stanovených prípadoch prekročiť (§ 216 ods.
1 CSP).

13. Žalobný petit musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí
celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže účastníkom priznať iné práva
a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv
a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné,
prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že rozhodnutie by
bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda
preto, aby bolo rozhodnutie vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané. Uvedené
neznamená, že žalobca musí urobiť návrh výroku rozsudku, ktorý sudca automaticky preberie do výroku
rozhodnutia. Musí však z neho nepochybne vyplývať, čoho sa domáha.

14. Z článku 6 Civilného sporového poriadku vyplýva základný princíp civilného sporového konania,
a to rovné postavenie strán sporu, ktoré spočíva v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Aby žalovaný mohol uplatniť prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany, musí byť žalobný petit dostatočne určitý, aby vedel, čo žalobca
požaduje a proti čomu sa má brániť.

15. Z hľadiska predmetu konania, ktorým je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, resp.
určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, sú určité osobitné požiadavky, pokiaľ má na základe
uplatneného práva dôjsť k zmene zápisu vecných práv k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri
nehnuteľností. Vyžaduje sa, aby nehnuteľnosť bola označená tak, aby ju nebolo možné zameniť s inou
nehnuteľnosťou. Neznamená to, že nehnuteľnosť evidovaná a popisovaná v evidencii nehnuteľností
musí byť nutne identifikovaná všetkými údajmi, vyžadovanými predpismi o evidencii nehnuteľností.
Požiadavka určitosti - nezameniteľnosti však musí byť bezpodmienečne zachovaná. Povinnosťou, ktorú
si žalobcovia preukázateľne ani na výzvu súdu v súdenej veci nesplnili, bolo uviesť identifikačné
znaky charakterizujúce nehnuteľnosť, ku ktorej určenia vlastníckeho práva, resp. vlastníckeho práva ich
predchodcu sa domáhajú. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcov, že rozhodné údaje pre označenie
(identifikáciu) nehnuteľností sú výlučne v dispozičnej moci druhej strany v spore, súdu, iného orgánu
verejnej správy, ku ktorým by žalobcovia nemali prístup.

16. Len žalobcovia môžu vykonať opravu či úpravu žaloby. Procesno-právny úkon, ktorým sa upravuje
žaloba, patrí len žalobcom, nie súdu. Len na strane sporu, v danom prípade žalobcov, záleží, či takýto
úkon uskutočnia. Je zrejmé, že v súdenej veci žalobcovia odmietali upraviť žalobný petit, zotrvávajúc na
svojom názore, že tak môže učiniť iba súd na základe nariadeného znaleckého dokazovania. S týmto
názorom sa nemožno stotožniť. Rovnako pre posúdenie odvolania žalobcov je irelevantné stanovisko
geodeta, ktoré predložili, toto nijako nerieši nemožnosť identifikácie nehnuteľnosti zo strany žalobcov,
ku ktorej určenia vlastníckeho práva sa domáhajú.

17. Okresný súd v súdenej veci správne posudzoval otázku splnenia náležitostí žaloby a vzhľadom na to,
že odvolatelia napriek súdnej výzve vady predmetnej žaloby neodstránili, postupoval súd prvej inštancie
správne, keď toto podanie odmietol.

18. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania napadnutého uznesenia, aj keď okresný súd do neho správne
premietol zásadu procesného zavinenia vyplývajúcu z ust. § 256 CSP (ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane), ktoré ustanovenie je potrebné na
základe analógie zakotvenej v článku 4 ods. 1 základných princípov CSP použiť aj na prípad odmietnutia
podania, ktoré je k procesnej situácii zastavenia konania najbližšie, výrok súdu prvej inštancie o trovách
prvoinštančného konania je neúplný, keď neustanovuje, voči ktorej procesnej strane žalovaným v 1/ až
3/ rade priznáva nárok na náhradu trov konania a v akom rozsahu. Za účelom naplnenia tejto požiadavky
- dostatočnej určitosti výroku odvolací súd uznesenie okresného súdu v spojení s opravným uznesením
vo výroku III. o trovách konania zmenil tak, že žalovaným 1/ až 3/ priznal voči žalobcom 1/ až 8/ nárok
na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.



19. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 s poukazom na ust. § 255 ods.
1 CSP. Žalobcovia 1/ až 8/ boli v odvolacom konaní neúspešnou stranou sporu, preto žalovaným v 1/
až 3/ rade odvolací súd priznal voči žalobcom 1/ až 8/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)