Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/62/2017 z 22. 11. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 22. novembra 2017, sp. zn. 14Cob/62/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5715215684.2 Krajský súd Žilina | 14Cob/62/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:5715215684.2 | 2017-11-22 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP, § 219 ods. 1 CSP, § 219 ods. 3 CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/79e39ed2-fd21-45ac-8489-fab50fc959b6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5715215684.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/62/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715215684
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5715215684.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Róberta Bebčáka a členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej
veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270,
zastúpeného advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa
10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: Silvia Šalagová - inn reality, s miestom
podnikania Zvolenská 16/46, 036 01 Martin, IČO: 40 662 659, v konaní o zaplatenie 260,54 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/318/2015-78 zo
dňa 10.06.2016 v spojení s uznesením (opravným) Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/318/2015-127 zo
dňa 28.02.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/318/2015-78 zo dňa 10.06.2016 v spojení s uznesením
(opravným) Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/318/2015-127 zo dňa 28.02.2017 p o t v r d z u j e .

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 260,54 Eur spolu s 0,05 % úrokom z omeškania denne zo sumy 260,54 Eur
od 20.3.2013 až do zaplatenia a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 88,43 Eur,
pozostávajúce z trov za zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 16,50 Eur a
z trov právneho zastúpenia vo výške 71,93 Eur. Okresný súd poukázal na žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 260,54 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil
tým, že žalovaná s ním uzavrela zmluvu o pripojení, z ktorej si neplnila povinnosti riadne a včas, a
preto jej vznikol dlh vo výške žalovanej sumy. Okresný súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému
žalovaná podala odpor. V tomto namietala, že ju žalobca ani obchodná spoločnosť Intrum Justitia
Slovakia nevyzvali na zaplatenie faktúr a vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu v
2-ročnej premlčacej lehote, nakoľko uzavretá zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou.

2. Okresný súd poukázal na ustanovenie § 43 ods. 1 a § 42 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických
komunikáciách a na ustanovenie čl. 16, bod 16.2 písm. a) Všeobecných podmienok poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti
Orange Slovensko, a.s. a konštatoval, že zo zmluvy o pripojení zistil, že žalovaná ako svoju adresu
uviedla adresu X. R.. S. XX/XX, XXX XX. A.. Žalovaná v odpore uviedla, že od roku 2012 býva na inej
adrese, pričom neuviedla svoju predošlú adresu, ani skutočnosť, či od roku 2012 býva na súčasnej
adrese H. XX/XX, XXX XX B., ktorá vyplýva jednak zo zápisu v živnostenskom registri a jednak z
označenia žalovanej v tomto odpore. Na pojednávaní žalovaná uviedla, že trvalý pobyt má na adrese
X. R.. S. XX/XX, A., avšak skutočne sa zdržiava a podniká na adrese Zvolenská 16/46, Martin.



Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaná mu zmenu adresy neoznámila. Túto skutočnosť
žalovaná nepoprela, a preto ju mal okresný súd za nespornú. Z vystavených faktúr a tiež z pokusu o
pokonávku okresný súd zistil, že aj keď žalovaná žalobcovi neoznámila zmenu adresy, napriek tomu,
že jej táto povinnosť vyplýva z ustanovení všeobecných obchodných podmienok žalobcu, žalobca jej
tieto písomnosti doručoval na adresu jej miesta činnosti, na ktorej sa podľa vlastných tvrdení aj skutočne
zdržuje. Preto okresný súd v súlade s čl. 16, bod 16.2 písm. a) všeobecných obchodných podmienok
žalobcu považoval vystavené faktúry za riadne doručené žalovanej.

3. Okresný súd k námietke žalovanej, že obchodná spoločnosť Intrum Justitia Slovakia jej nedoručila
pokus o pokonávku, uviedol, že touto námietkou sa nezaoberal, nakoľko túto skutočnosť žalobca ani
netvrdil a pre konanie nie je významná. Pokus o pokonávku doručil žalovanej žalobca, pričom doručenie
takéhoto pokusu nemá vplyv na povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi cenu za poskytnuté služby. Pokus
o pokonávku má význam len v prospech žalovanej, nakoľko žalobca jej ním poskytol predĺženie lehoty
na zaplatenie ceny za poskytnuté služby a neuplatnil si ním celú sumu vystavených faktúr.

4. K námietke premlčania uplatneného nároku, ktorú vzniesla žalovaná v podanom odpore, okresný súd
uviedol, že v uzatvorenej zmluve o pripojení je žalovaná označená ako fyzická osoba - podnikateľ svojim
miestom podnikania a identifikačným číslom organizácie. Okresný súd mal potom za to, že žalovaná
túto zmluvu neuzavrela ako spotrebiteľ, ale ako podnikateľ v súvislosti s výkonom podnikateľskej
činnosti. V súlade s ustanovením § 2 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa nie je potom
možné uzavretú zmluvu o pripojení považovať za spotrebiteľskú a v súlade s ustanovením § 261
ods. 1 Obchodného zákonníka je potrebné ju posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka o
záväzkových vzťahoch. Žalovaná v konaní uvádzala, že zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou,
pretože „v zákone sa dočítala, že zmluva o pripojení je vždy zmluvou spotrebiteľskou“, avšak žiadnym
spôsobom neuviedla, na základe akých skutočností a akého zákona k týmto záverom dospela. Žalovaná
podľa okresného súdu svoje tvrdenia o spotrebiteľskom charaktere uzavretej zmluvy o pripojení žiadnym
spôsobom nepreukázala, okresný súd sa s jej tvrdeniami nestotožnil a uzatvorenú zmluvu posudzoval
podľa ustanovení Obchodného zákonníka vrátane jeho ustanovení o premlčaní. Premlčacia doba podľa
§ 397 Obchodného zákonníka je štyri roky. Vystavené faktúry sa stali splatnými postupne od 06.11.2012
do 08.01.2013 a žalobca svoju žalobu doručil okresnému súdu dňa 26.11.2015, teda pred uplynutím 4-
ročnej premlčacej doby. Jeho nárok tak premlčaný nie je a námietka premlčania, vznesená žalovanou,
nie je dôvodná.

5. Okresný súd mal potom preukázané, že žalovaná uzavrela so žalobcom zmluvu o pripojení, z ktorej
si neplnila svoje povinnosti riadne a včas, v dôsledku čoho jej vznikol dlh vo výške žalovanej sumy.
Okresný súd žalobu považoval za právne opodstatnenú, a preto jej v celom rozsahu vyhovel. Vo vzťahu
k úroku z omeškania okresný súd poukázal na čl. 11, bod 11.14 veta prvá všeobecných obchodných
podmienok poskytovania služieb žalobcu, podľa ktorých má žalobca nárok na úrok z omeškania vo
výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, a preto v súlade s ustanovením § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka spolu s nárokom na zaplatenie žalovanej sumy priznal žalobcovi aj nárok na
zaplatenie úroku z omeškania odo dňa, nasledujúceho po uplynutí dodatočnej lehoty na zaplatenie dlžnej
sumy, poskytnutej žalobcom žalovanej v pokuse o pokonávku.

6. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP a vzhľadom k tomu, že
žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu náhradu trov konania proti žalovanej. Tieto trovy predstavujú
zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia
vo výške 71,93 Eur.

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Rozhodnutie okresného súdu, že
zmluva medzi Orange a žalovanou sa má riadiť podľa Obchodného zákonníka, považuje za irelevantné.
Okresný súd neakceptoval jej tvrdenie, že premlčacia doba je podľa Občianskeho zákonníka. Žalovaná
zdôraznila, že postupca neposlal jedinú upomienku, že by mu bola dlžná na faktúrach a žalobca
nezaslal žiadnu výzvu, že je dlžná za úhrady uvedených faktúr, čo považuje za v rozpore s Občianskym
zákonníkom o dobrých mravoch. Podľa žalovanej je žaloba účelová, nie je pravdou, že neoznámila
žalobcovi svoju zmenu adresy, pretože trvalý pobyt má na adrese X. R.. S. XX, A., ale býva v prenájme
na ul. H. XX v B., pričom poštu si preberá na obidvoch adresách, to znamená, že ak by jej faktúry alebo
pokus o pokonávku boli doručené, tak by o nich vedela a preberala by ich na jednej z týchto adries.



Žiadne faktúry na žiadnu z týchto adries jej doručené neboli. Žalovaná poukázala na ustanovenie § 23a
ods. 1 zákona č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého sú spotrebiteľskými zmluvami zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom
je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Žalovaná v
predmetnej zmluve vystupuje ako spotrebiteľ a zmluva má všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy. Na
jednej strane v zmluve vystupuje dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, teda zákazník. Pri uzatváraní
nemohla zmluvu nijakým spôsobom ovplyvniť, pretože je to typová zmluva, ktorá sa uzatvára vo
viacerých prípadoch. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprimeranú podmienku, t.j. ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať aj podmienku uvádzanú vo Všeobecných
podmienkach poskytovania verejnej mobilnej siete o uplatnení Obchodného zákonníka aj vo vzťahu
k premlčaniu, keďže spotrebiteľ ju nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho menej priaznivejšie
postavenie. Keďže sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné prednostne použiť ustanovenia
Občianskeho zákonníka a žalovaná sa odvoláva na 2-ročnú premlčaciu dobu podľa § 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka s tým, že uvedené faktúry jej neboli doručené. Posledná faktúra bola splatná
dňa 8.1.2013 a návrh na vydanie platobného rozkazu bol na okresnom súde podaný dňa 26.11.2015,
teda po uplynutí premlčacej doby. Žalovaná preto žiadala rozsudok okresného súdu zrušiť a žalobu
zamietnuť v plnom rozsahu.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná zmluvu uzatvorila ako
podnikateľka pod IČO, jedná sa o obchodnoprávny vzťah a pohľadávka uplatnená v súdnom konaní
nie je premlčaná. Vystavené faktúry boli žalovanej riadne doručené, žalobca neeviduje, že by sa faktúry
vrátili poštou ako nedoručené žalovanej. Povinnosťou žalovanej bolo v súlade s článkom 16, bod 16.3
Všeobecných podmienok oznámiť žalobcovi nedoručenie faktúry, pričom takéto oznámenie žalobca od
žalovanej neeviduje.

9. Žalovaná na doručené vyjadrenie žalobcu písomne nereagovala.

10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalovanej podľa § 379, 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219
ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods.
1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

11. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/62/2017-135 zo dňa
13.11.2017 s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa uvedeného uznesenia krajského
súdu dňa 15.11.2017 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. 219 ods. 1, 3 CSP v
spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

12. Krajský súd primárne uvádza, že v štádiu svojho konania a rozhodovania aplikoval rozhodné
ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP“), a to vzhľadom k jeho účinnosti
od 1. júla 2016 podľa ust. § 474 CSP a ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

14. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.



15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Zo strany žalovanej v podanom odvolaní odznela predovšetkým námietka, že zmluva o pripojení
uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú je potrebné aplikovať
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko tieto sú pre žalovanú ako spotrebiteľa
výhodnejšie a z tohto dôvodu je s ohľadom na dvojročnú premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka
uplatnený nárok žalobcu premlčaný. Žalovaná tým v odvolacom konaní uplatnila námietku nesprávneho
právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že v prejednávanom prípade
žalovaná postavenie spotrebiteľa nemá, a teda sa o spotrebiteľskú zmluvu nejedná. Krajský súd vo
všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.

17. Za účelom posúdenia dôvodnosti tejto námietky sa krajský súd v potrebnom rozsahu oboznámil
so spisovým materiálom. Z tohto bolo zistené, že žalovaná je podľa výpisu zo Živnostenského registra
(č.l. 4 spisu) evidovaná ako podnikateľ pod obchodným menom Silvia Šalagová - inn reality, s miestom
podnikania 036 01 Martin, Zvolenská 16/46. Dňa 11.09.2013 uzatvoril žalobca so žalovanou Zmluvu o
pripojení založenú na č.l. 8 spisu. Podľa tejto zmluvy je žalovaná ako užívateľ označená v postavení
fyzickej osoby - podnikateľa s uvedením jej obchodného mena a adresy Vrútky, ulica 1. Čsl. Brigády
23/45. V časti zmluvy IČO/Rodné číslo je uvedené IČO žalovanej 40 662 659, totožné s IČO uvedeným
vo výpise zo Živnostenského registra. Podľa zmluvy je jej prílohou Živnostenský list/Koncesná listina. Z
textu zmluvy aj prílohy je tak zrejmé, že žalovaná predmetnú zmluvu uzatvárala ako podnikateľ v zmysle
Živnostenského zákona v súlade s výpisom zo Živnostenského registra, v ktorom je ako podnikateľ
evidovaná. Žalovaná v podanom odvolaní argumentovala odkazom na ustanovenie § 23a ods. 1 zákona
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle tohto zákona, ktorý bol účinný do 30.6.2007, teda aj v
čase, kedy žalobca so žalovanou uzatvoril predmetnú zmluvu o pripojení, bol spotrebiteľ definovaný ako
fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb,
najmä pre seba a príslušníkov svojej domácnosti. Z označenia žalovanej v predmetnej zmluve o pripojení
však plynie, že žalovaná do vzťahu so žalobcom vstupovala ako podnikateľ pri svojej podnikateľskej
činnosti a z vykonaných dôkazov ani z tvrdení samotnej žalovanej neplynie, že by služby, ktoré
žalobca žalovanej na základe tejto zmluvy poskytoval, používala pre svoju osobnú spotrebu alebo pre
príslušníkov svojej domácnosti. Ak žalovaná v sporovom konaní tvrdila, že v danom zmluvnom vzťahu so
žalobcom vystupuje ako spotrebiteľ, je ohľadom tohto svojho tvrdenia nositeľkou dôkazného bremena a
bola preto povinná predložiť alebo navrhnúť vykonanie takých dôkazov, z ktorých by bolo možné ustáliť,
že žalovaná zmluvu so žalobcom neuzatvárala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale ako fyzická
osoba - nepodnikateľ a že služby poskytované žalobcom využívala pre svoju osobnú potrebu. Okresný
súd potom vecne správne konštatoval, že ak žalovaná je v zmluve o pripojení označená ako fyzická
osoba podnikateľ svojim miestom podnikania a identifikačným číslom organizácie, tak túto zmluvu
neuzatvárala ako spotrebiteľ, ale ako podnikateľ v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej činnosti.
Ak žalovaná nemala postavenie spotrebiteľa, neobstojí ani jej argumentácia odkazom na ustanovenie
§ 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb., nakoľko toto ustanovenie počíta s tým, že spotrebiteľská zmluva
je zmluva, ktorej obsah spotrebiteľ podstatným spôsobom neovplyvňuje. Ak účastníkom zmluvy ani
na jednej zo zmluvných strán nie je spotrebiteľ, tak sa v danom prípade o spotrebiteľskú zmluvu
jednať nemôže. S ohľadom na uvedené preto nemôže obstáť ani argumentácia žalovanej odkazom na
ustanovenie § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko základným predpokladom pre to, aby
zmluvný vzťah bolo možné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu je, aby jednou zo zmluvných strán
bol spotrebiteľ. V tomto smere krajský súd poukazuje aj na podania samotnej žalovanej v predmetnom
sporovom konaní, kedy žalovaná tak v odpore proti platobnému rozkazu datovanom dňa 27.04.2016 (č.l.
52 spisu), ako aj v odvolaní proti rozsudku okresného súdu datovanom dňa 11.07.2016 (č.l. 85 spisu)
použila na svoju identifikáciu označenie Silvia Šalagová - inn reality, Zvolenská 16/46, 03601 Martin,
IČO: 40662659. Aj z tohto označenia žalovanej je tak zrejmé, že žalovaná v danom právnom vzťahu
vystupovala ako podnikateľ podľa Živnostenského zákona označený obchodným menom, miestom
podnikania a údajom IČO.



18. Vo vzťahu k námietke premlčania, ktorú žalovaná uplatnila, uvádza krajský súd v zhode so súdom
prvej inštancie, že za situácie, kedy žalovaná v predmetnom právnom vzťahu nemá postavenie
spotrebiteľa, ale postavenie podnikateľa, je v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka
namieste na daný právny vzťah aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, vrátane jeho ustanovení
upravujúcich premlčanie. Okresný súd vecne správne poukázal na ustanovenie § 397 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba v dĺžke štyroch rokov, a preto nárok uplatnený žalobcom
žalobou doručenou okresnému súdu dňa 26.11.2015 na zaplatenie plnenia, ktoré sa podľa pokusu
o pokonávku stalo splatným dňa 19.3.2013 (č.l. 9 spisu), premlčaný nie je. Vo vzťahu k odvolacej
argumentácii žalovanej ohľadom dvojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka krajský súd
uvádza, že ani v prípade, ak by sa jednalo o vzťah, v ktorom by žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, by
uplatnený nárok žalobcu premlčaný nebol. Ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktoré
v odvolaní žalovaná poukázala, totižto upravuje premlčaciu dobu v dĺžke dvoch rokov v prípade práva na
náhradu škody. Predmetom konania na základe návrhu na začatie konania podaného žalobcom však nie
je nárok žalobcu na náhradu škody, ale nárok na zaplatenie zmluvného plnenia dojednaného zmluvou
o pripojení. Preto aj v prípade, ak by sa daný zmluvný vzťah spravoval ustanoveniami Občianskeho
zákonníka, v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka by bola stanovená premlčacia dobe v dĺžke troch
rokov, ktorá s ohľadom na vyššie uvedené časové súvislosti uplatnenia nároku žalobcom rovnako
neuplynula.

19. Žalovaná v podanom odvolaní zopakovala tiež námietku, že jej zo strany žalobcu ani postupcu
nebola zaslaná žiadna výzva ani upomienka a že faktúry jej neboli doručené na žiadnu z adries.
Krajský súd vo vzťahu k týmto námietkam upriamuje pozornosť na Všeobecné podmienky poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré sú podľa zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a
žalovanou neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Podľa článku 16, bod 2 písm. a) týchto podmienok sa
oznámenie, informácie a vyúčtovania považujú za oznámené účastníkovi uplynutím troch pracovných
dní od preukázateľného podania písomnosti na pošte. Zároveň podľa článku 16, bod 3 týchto podmienok
v prípade, ak účastníkovi nebude doručená faktúra za služby do 10 dní po skončení zúčtovacieho
obdobia, je povinný túto skutočnosť do jedného dňa oznámiť spoločnosti Orange a v prípade, ak tak v
lehote 11 dní po skončení zúčtovacieho obdobia neurobí, považuje sa faktúra za oznámenú posledným
dňom tejto lehoty. Na základe uvedených skutočností krajský súd konštatuje nedôvodnosť námietok
žalovanej, nakoľko v zmysle všeobecných podmienok poskytovania služieb bolo medzi sporovými
stranami dohodnuté, že faktúra sa bude považovať za doručenú uplynutím troch pracovných dní od jej
podania na pošte. Žalovaná námietku, že jej prostredníctvom pošty uvedené faktúry neboli zasielané
nevzniesla a namietala len skutočnosť, že ani jednu z adries, na ktorých sa zdržiava, resp. na ktorých
preberá poštu, takáto faktúra doručená nebola. Zároveň pritom podľa článku 16, bod. 3 všeobecných
podmienok poskytovania služieb platí, že v prípade, ak, ako to žalovaná tvrdí, jej faktúra zo strany
žalobcu nebola doručená, bola žalovaná povinná túto skutočnosť v stanovenej lehote 10 dní po ukončení
zúčtovacieho obdobia žalobcovi oznámiť, a ak tak neučinila, považuje sa faktúra uplynutím lehoty 11 dní
po skončení zúčtovacieho obdobia za oznámenú. Rovnako ako nedôvodné možno vyhodnotiť námietky
žalovanej, že jej postupca, ktorého bližšie v podanom odvolaní ani nešpecifikovala, resp. žalobca,
žiadnu výzvu ani upomienku nedoručil. Pre vznik nároku žalobcu na zaplatenie ceny poskytnutých
služieb nie je rozhodujúce, či žalobca dodatočne žalovanú vyzýval alebo nevyzýval na úhradu dlhovanej
sumy, nakoľko povinnosť zasielať takúto výzvu, resp. upomienku žalovanej ako dlžníkovi žalobcovi
ako veriteľovi zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva. Napriek tomu zo spisového materiálu možno
konštatovať, že žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 5.3.2013 (č.l. 9 spisu) dodatočne žalovanú
upozornil, že voči nej eviduje splatnú pohľadávku a vyzval ju na jej zaplatenie v stanovenej lehote do
19.3.2013. Ak žalovaná v uvedenej lehote pohľadávku žalobcovi nezaplatila, dostala sa počnúc dňom
nasledujúcim po uplynutí tejto lehoty do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku a žalobcovi
vzniklo právo požadovať úroky z omeškania v dohodnutej úrokovej miere 0,05 % denne.

20. V zmysle uvedených zhodnotení bolo potom dôvodné napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne rozhodnutie tak v napadnutom výroku, ktorým
okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 260,54 Eur spolu s úrokom s omeškania,
ako aj v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania. Výrok o trovách prvoinštančného konania
nebol odvolaním žalovanej osobitne napadnutý, ako závislý výrok od výroku v merite veci bol pri
potvrdení rozhodnutia vo výroku vo veci samej rovnako potvrdený ako vecne správny.



21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný
žalobca. Krajský súd však z obsahu spisového materiálu nezistil vznik trov žalobcu spojených s týmto
odvolacím konaním, a preto rozhodol, že žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.



Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.