Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sd/86/2015 z 21. 2. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 21. februára 2018, sp. zn. 25Sd/86/2015, ECLI:SK:KSZA:2018:5015200474.2 Krajský súd Žilina | 25Sd/86/2015 | ECLI:SK:KSZA:2018:5015200474.2 | 2018-02-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 2 písm. d) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4084a8b3-cc26-4bd8-b2ee-3fa80ab2d98b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5015200474.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/86/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200474
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5015200474.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej
veci navrhovateľa: S. N., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom A. D. XXX/XX, XXX XX C., právne
zast.: STEHURA & partners, v.o.s., Advokátska kancelária, so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca,
proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o
výšku starobného dôchodku, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. apríla 2015, ako aj rozhodnutia č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 6. júna 2016 a č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. júla 2016 z r u š u j e podľa § 250j ods.
2 písm. d) O.s.p. a v e c v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.

Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 541,20 € na účet
jeho právneho zástupcu - Advokátska kancelária STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom v Čadci, Fraňa
Kráľa 2080, na č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. apríla 2015 podľa § 65 a § 82
zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi od 16. marca 2015
starobný dôchodok v sume 249,90 € mesačne. Starobný dôchodok bol priznaný podľa čl. 52 ods. 1
písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov
sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009.

2. Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, ktorým žiadal napadnuté
rozhodnutie preskúmať z dôvodu, že mu nebolo započítané obdobie od roku 1968 do roku 2014, t.j.
44,41 rokov dôchodkového poistenia. Pri výpočte mu nebolo zohľadnené obdobie rokov 1968 až 1992,
t.j. ako keby vôbec nepracoval, s čím nesúhlasí.

3. Odporkyňa v rozsiahlom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa uviedla, že sumu
starobného dôchodku je podľa čl. 52 ods. 4 písm. i) a prvej časti prílohy VIII nariadenia (ES) Európskeho
parlamentu a Rady č. 883/2004 v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009
možné vypočítať len s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych
predpisov Slovenskej republiky, pretože suma dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v
znení neskorších predpisov je rovnaká bez ohľadu na to, či bola vypočítaná ako nezávislá (národná)
dávka alebo paušálna (čiastková) dávka. Rovnako poznamenala, že zo žiadosti navrhovateľa o starobný
dôchodok vyplýva, že bol pobočkou Sociálnej poisťovne Žilina informovaný o tom, že o starobný
dôchodok z Českej republiky musí požiadať ďalšou žiadosťou. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby súd
napadnuté rozhodnutie zo dňa 8. apríla 2015 potvrdil ako vecne správne.



4. Krajský súd v Žiline vo veci rozhodol - rozhodnutím č.k. 25Sd/86/2015-28 dňa 23. júla 2015 tak, že
rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. apríla 2015 potvrdil. Navrhovateľovi náhradu trov
konania nepriznal.

5. Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietal, že krajský súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne
posúdil a nedostatočne zistil skutkový a právny stav veci a svoje rozhodnutie správne nezdôvodnil.
Žiadal rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

6. O odvolaní rozhodol Najvyšší súd SR rozhodnutím č. 9So/229/2015 dňa 29. novembra 2017, ktorým
rozsudok Krajského súdu v Žiline z 23. júla 2015, č.k. 25Sd/86/2015-28 zrušuje a vec mu vracia na
ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd (NS SR) z dávkového spisu
odporkyne zistil, že novým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 6. júna 2016 odporkyňa podľa
§ 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodla, že navrhovateľovi naďalej patrí od 16. marca 2015
starobný dôchodok v sume 249,90 € mesačne a od 1. januára 2016 v sume 252,70 € mesačne. Keďže v
priebehu odvolacieho konania odporkyňa vydala dňa 6. júna 2016 ďalšie rozhodnutie o výške starobného
dôchodku odo dňa priznania, teda od 16. marca 2015 s doplnením dôvodov(v porovnaní s rozhodnutím z
8. apríla 2015), ktoré však krajským súdom ako súdom prvého stupňa preskúmané nebolo, bolo potrebné
z dôvodu zachovania zásady dvojinštančnosti konania rozhodnutie krajského súdu zrušiť napriek tomu,
že uvedenú situáciu nezavinil krajský súd. Nepreskúmanie všetkých existujúcich rozhodnutí o nároku
navrhovateľa na starobný dôchodok a jeho výšku, ktoré boli vydané v jednom správnom konaní, je
takou okolnosťou, pre ktorú odvolací súd (NS SR) musel rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.). V ďalšom konaní bude úlohou krajského
súdu preskúmať všetky rozhodnutia odporkyne o starobnom dôchodku navrhovateľa a po preskúmaní
zákonnosti rozhodnutí vo veci znovu rozhodnúť.

7. Krajský súd zistil, že v priebehu odvolacieho konania odporkyňa vydala dňa 6. júna 2016 ďalšie
rozhodnutie o výške starobného dôchodku - rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým podľa § 65 a § 82
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodla, že navrhovateľovi
naďalej patrí od 16. marca 2015 starobný dôchodok v sume 249,90 € mesačne a od 1. januára 2016 v
sume 252,70 € mesačne. Sumu starobného dôchodku odporkyňa podľa § 82 zákona č 461/2003 Z.z.
zvýšila od 1. januára 2016 o 1,90 € mesačne (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú
v § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z.z.) na sumu
252,70 € mesačne.

8. Následne odporkyňa vydala rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X dňa 26. júla 2016, ktorým podľa §
69b ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z.z.
zamietla žiadosť navrhovateľa o vyrovnávací príplatok. Rozhodla tak podľa oznámenia Českej správy
sociálneho zabezpečenia, podľa ktorej bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok podľa predpisov
Českej republiky za 8 950 dní československého obdobia dôchodkového poistenia, čo je v súlade s §
60 ods. 9 a 10 zákona č. 461/2003 Z.z. 24 rokov a 190 dní československého obdobia dôchodkového
poistenia. Keďže navrhovateľ pred 1. januárom 1993 získal menej ako 25 rokov československého
obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31. decembri 1992 priznaný starobný dôchodok
podľa predpisov Českej republiky, nesplnil podmienku nároku na vyrovnávací príplatok uvedenú v § 69b
ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z.. Nárok na vyrovnávací príplatok
mu preto nevznikol.

9. Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie
odporkyne spolu s novými rozhodnutiami vo veci (rozhodnutiami odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo
dňa 6. júna 2016 a 26. júla 2016, oboznámil sa s administratívnym spisom, ako aj ostatný spisovým
materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.

10. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k 16. marcu 2015, navrhovateľ získal 7 884 dní obdobia
dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 21,6 rokov dôchodkového
poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota je podľa § 64 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení v znení
zákona č. 721/2004 Z. z. dôchodková hodnota, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodku.
Dôchodkovú hodnotu na rok 2015 stanovila odporkyňa v súlade s § 64 ods. 3 Zákona o sociálnom
poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. tak, že dôchodkovú hodnotu platnú v roku 2014, ktorá je



10,2524 €, upravila indexom určeným ako podiel priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky
zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2014, t. j. 837,-
€ a priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej
republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2013, t. j. 803,- € a zaokrúhlila ju na štyri desatinné miesta.
Dôchodkovú hodnotu na príslušný kalendárny rok je odporkyňa povinná podľa § 226 ods. 1 písm. q)
tretieho bodu zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zverejniť na svojom webovom
sídle. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 16. marcu 2015 je 10,6865 € a je určená ako súčin
dôchodkovej hodnoty na rok 2014 10,2524 € a indexu 1,04234122, zaokrúhlená na štyri desatinné
miesta. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku
na starobný dôchodok je 244,70 € mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového
bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový
bod 1,06 x 21,6 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,6865 =
244,70 € mesačne. Suma starobného dôchodku navrhovateľa sa ďalej podľa § 82 Zákona o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 5,20 € mesačne (o
pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z. z.) na 249,90 € mesačne. Obdobie dôchodkového poistenia,
rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na
dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom
liste, ktorý tvorí prílohu napadnutého rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Obdobie vedenia v
evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie od 13. júna 2001 do 9. septembra 2001,
počas ktorého navrhovateľovi nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti, sa na dôchodkové účely
nehodnotili.

11. Podľa § 255 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. sa za obdobie
dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004
podľa Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

12. Do zamestnania sa na dôchodkové účely započíta aj
- v období pred 1. januárom 2001, doba vedenia v evidencii nezamestnaných a
- v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003, doba vyplácania podpory v nezamestnanosti (§
169c ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 446/2000 Z. z.).

13. Nakoľko vyššie uvedené obdobie trvalo v období po 31. decembri 2000 a počas neho nebola
navrhovateľovi vyplácaná podpora v nezamestnanosti, uvedené obdobie nemožno považovať za
náhradnú dobu ani za obdobie dôchodkového poistenia. Odporkyňa rovnako na dôchodkové účely
navrhovateľovi nehodnotila obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov od 18. januára 2005
do 15. mája 2005, od 1. januára 2007 do 8. januára 2007, nakoľko uvedené obdobie nie je obdobím
dôchodkového poistenia podľa § 60 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, čo bolo
navrhovateľovi oznámené listom odporkyne z 8. apríla 2015.

14. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že z pôvodného rozhodnutia odporkyne
nevyplýva - prečo navrhovateľovi neboli zohľadnené odpracované roky pred rokom 1993, pričom tento
pracoval vždy na území Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu má za to, že rozhodnutie odporkyne nedalo
odpoveď na podstatné okolnosti priznania dôchodku vo výške, v akej bol priznaný a z tohto dôvodu má
za to, že predmetné rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné.

15. Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že navrhovateľ si žiadosťou zo dňa 08.03.2015
požiadal o starobný dôchodok, pričom už pri tejto žiadosti mu bolo vysvetlené, že keďže k 31.12.1992
bol zamestnaný v Třineckých železiarňach vo Varíne, kedy pracoval na Slovensku, že nepracoval
na území Českej republiky, ale táto firma - Trinecké železárny bola zapísaná v Obchodnom registri
Českej republiky, čiže odvody išli do Českej republiky. Z tohto dôvodu, nakoľko sa k 31.12.1992
delila republika, základný dôchodok mal priznaný z Českej republiky a firma po 01.01.1993 už platila
odvody na Slovensku, čiže po 01.01.1993 má započítanú dobu na Slovensku. V žiadosti o dôchodok,
ktorú navrhovateľ dňa 18.03.2015 podpisoval, má uvedené, že touto žiadosťou nežiada o starobný
dôchodok pred dosiahnutím dôchodkového veku z Českej správy sociálneho zabezpečenia Praha a
bol informovaný, že o starobný dôchodok z Českej republiky musí požiadať ďalšou žiadosťou. Ďalšiu
žiadosť si podal 17.03.2016, žiadosť o dôchodok z Českej republiky podľa § 29, ktorá bola odstúpená
na Českú správu sociálneho zabezpečenia a už má aj rozhodnutie z českej správy.



16. K tvrdeniam zástupkyne odporkyne právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ sa cíti
diskriminovaný voči ostatným občanom Slovenskej republiky, nakoľko mu nebol rok poskytovaný riadny
dôchodok, nakoľko v Českej republike je iná právna úprava, kde mohol požiadať o priznanie dôchodku
až v roku 2016. Pokiaľ ide o sídlo zamestnávateľa, uviedol, že Smernica hovorí nie o sídle, ale aj o
organizačnej zložke, pričom odporkyňa uvedené v predmetnom konaní vôbec neskúmala. Právo na
odôvodnenie rozhodnutia je základným právom, pričom bolo povinnosťou odporkyne v predmetnom
rozhodnutí podrobne zdôvodniť, prečo rozhodla tak ako rozhodla a prečo nezohľadňovala tieto roky.
Z napadnutého rozhodnutia takéto dôvody nevyplývajú, uvedené dôvody vyšli najavo až v priebehu
súdneho konania v rámci vyjadrenia k žalobe, na základe čoho postupovala. Na základe uvedeného má
navrhovateľ za to, že predmetné rozhodnutie je nepreskúmateľné a ním bol ukrátený nielen na svojich
zákonných právach, ale predovšetkým na ústavnom práve, ktorým je garantované právo na sociálne
zabezpečenie.

17. Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní opakovane uviedla, že v žiadosti o dôchodok zo Slovenskej
republiky navrhovateľ nežiadal o starobný dôchodok pred dosiahnutím dôchodkového veku z Českej
správy sociálneho zabezpečenia Praha. Rovnako poukázala na Správnu dohodu o vykonaní Zmluvy
medzi Slovenskou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, kde v časti IV. článku 15 sa
hovorí „sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v Obchodnom registri.“
Zamestnávateľ navrhovateľa Třinecké železárny, neskôr DOLVAP, je zapísaný v Obchodnom registri
Českej republiky a navrhovateľ nebol prvý, ktorý išiel do dôchodku z tejto firmy, odporkyňa má vedomosť,
že zamestnávateľ navrhovateľa je zapísaný v Obchodnom registri Českej republiky a z toho dôvodu, že
nežiadal o starobný dôchodok z Českej republiky, nebolo v rozhodnutí uvádzané, že sa mu má táto doba
započítať, nakoľko v jeho žiadosti o dôchodok sa hovorí, že bol informovaný, že o dôchodok z Českej
republiky musí požiadať ďalšou žiadosťou.

18. V konaní nebolo sporným, čo potvrdil aj samotný navrhovateľ, že posledný zamestnávateľ, u ktorého
pracoval naposledy v roku 1992, bol DOLVAP, s.r.o., Varín. Táto firma patrí pod Třinecké železárny, ale
ako organizačná pobočka bola zapísaná v Obchodnom registri na území SR.

19. Súd skúmal Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení,
ktorá bola začlenená do nášho právneho poriadku Oznámením Ministerstva zahraničných vecí
Slovenskej republiky č. 318/1994 Z.z.. Zmluva nadobudla platnosť 3. mája 1993 na základe článku 34
ods. 1.

Podľa časti I, článku 1 ods. 1 písm. e) Zmluvy sa pod pojmom nositeľ zabezpečenia na účely tejto zmluvy
rozumie inštitúcia, ktorej patrí vykonávanie sociálneho zabezpečenia v rozsahu uvedenom v článku 2.
Podľa článku 2 ods. 1 písm. a) sa táto zmluva vzťahuje na dôchodkové zabezpečenie. Podľa článku 5
Zmluvy, ak je pobyt na území jedného zmluvného štátu podmienkou na nárok na dávky z dôchodkového
zabezpečenia a nemocenského poistenia (zabezpečenia), nepovažuje sa pobyt na území druhého
zmluvného štátu za pobyt v cudzine, ak táto zmluva neustanovuje inak.

Podľa časti II, článku 7 Zmluvy, ak články 8 a 9 neustanovia niečo iné, spravuje sa účasť na
dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení (zabezpečení) zárobkovo činnej osoby právnymi
predpismi zmluvného štátu, na ktorého území sa zárobková činnosť vykonáva.

Podľa časti III, prvej hlavy článku 11 ods. 1 Zmluvy, rozsah a spôsob hodnotenia dôb zabezpečenia sa
spravujú právnymi predpismi toho zmluvného štátu, v ktorého dôchodkovom zabezpečení sa tieto doby
získali, a ustanoveniami článku 20 tejto zmluvy. Podľa odseku 2 citovaného článku 11, ak vznikne osobe
zúčastnenej na dôchodkovom zabezpečení na území obidvoch zmluvných štátov nárok na dôchodok
v jednom alebo v obidvoch zmluvných štátoch len s prihliadnutím na doby zabezpečenia získané na
vlastnom území, poskytne taký dôchodok príslušný nositeľ zabezpečenia tohto zmluvného štátu. Podľa
odseku 3 článku 11 Zmluvy, ak nárok na dôchodok podľa odseku 2 v zmluvnom štáte nevznikne, posúdi
príslušný nositeľ zabezpečenia tohto štátu nárok na dôchodok s prihliadnutím na doby zabezpečenia
získané v obidvoch zmluvných štátoch takto:
a) nositeľ zabezpečenia zmluvného štátu zistí, či podľa jeho právnych predpisov spĺňa osoba s
prihliadnutím na súčet dôb zabezpečenia v obidvoch zmluvných štátoch podmienky na nárok na
dôchodok,



b) ak existuje nárok na dôchodok, vypočíta nositeľ zabezpečenia najprv teoretickú výšku dôchodku,
ktorá by patrila, keby sa všetky doby zabezpečenia započítateľné podľa právnych predpisov obidvoch
zmluvných štátov zhodnotili výlučne podľa právnych predpisov platných pre neho.

Podľa časti IV, článku 20 ods. 1 Zmluvy, doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a
Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého
území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
alebo naposledy pred týmto dňom.

Rovnako súd skúmal Správnu dohodu o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou
republikou o sociálnom zabezpečení, ktorá bola včlenená do nášho právneho poriadku Oznámením
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 175/1995 Z.z..

Podľa druhej časti článku 3 ods. 3 Správnej dohody, ak nie je vnútroštátnymi predpismi ustanovená
miestna príslušnosť nižšej zložky nositeľa zabezpečenia, spravuje sa miestom pracoviska jednotlivých
zamestnancov, ak sa zamestnávateľ nedohodne s príslušným nositeľom zabezpečenia inak.

Podľa druhej časti článku 4 ods. 1 Správnej dohody, za zamestnanca vyslaného na územie druhého
zmluvného štátu podľa článku 8 ods. 1 zmluvy sa nepovažuje zamestnanec, ktorý má na území druhého
zmluvného štátu trvalý pobyt; to neplatí, ak má zamestnanec uvedené v pracovnej zmluve miesto výkonu
práce na území prvého zmluvného štátu. Podľa ods. 2 článku 4 druhej časti Správnej dohody doba 24
kalendárnych mesiacov podľa článku 8 zmluvy sa počíta najskôr odo dňa platnosti zmluvy.

Podľa štvrtej časti článku 15 ods. 1 Správnej dohody, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa, ktorá
je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa,
ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod
alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa
tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky.

Podľa šiestej časti článku 22 Správnej dohody, za nositeľa zabezpečenia príslušného na výplatu
dôchodkov občanov, ktorí majú ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky trvalý
pobyt na území Českej republiky alebo Slovenskej republiky, sa podľa článku 33 zmluvy považuje nositeľ
zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal občan trvalý pobyt ku dňu rozdelenia. Podľa
článku 23 šiestej časti Správnej dohody, zamestnávatelia v oboch zmluvných štátoch označia evidenčné
listy dôchodkového zabezpečenia všetkých zamestnancov, ktorých zamestnávali ku dňu rozdelenia
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, skráteným názvom toho štátu, na ktorého území mali títo
zamestnávatelia pred rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sídlo (článok 15 správnej
dohody). Tento údaj sa vyznačí na prvej strane evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia v pravom
hornom rohu (červenou farbou).

20. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ pracoval do konca roka 1992 (teda do rozdelenia Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky) u českého zamestnávateľa Třinecké železárny vo Varíne, ktorého
organizačná zložka bola zapísaná v Obchodnom registri na území SR.

21. Z tohto dôvodu je rozhodnutie odporkyne zo dňa 8. apríla 2015 nepreskúmateľné, pretože z neho
nie je jasné, či odporkyňa zamestnávateľa navrhovateľa Třinecké železárny hodnotila ako slovenského,
resp. českého zamestnávateľa v zmysle Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou
o sociálnom zabezpečení a Správnej dohody k tejto zmluve. Z vyjadrenia zástupkyne odporkyne
na pojednávaní len vyplynulo, že navrhovateľ nebol prvým žiadateľom o starobný dôchodok ako
zamestnanec Třineckých železáren (neskôr DOLVAP) a v týchto prípadoch odporkyňa vychádzala z
toho, že Třinecké železárny sú v Obchodnom registri zapísané v Českej republike. Uvedený postup
odporkyne však nie je ničím právne podložený, rovnako nie je jasné, na základe ktorých článkov Zmluvy
medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, resp. článkov Správnej
dohody o vykonávaní tejto Zmluvy odporkyňa postupovala a prečo. Absencia týchto dôvodov spôsobila,
že napadnuté rozhodnutie odporkyne považoval súd za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre
nedostatok dôvodov, preto napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie
konanie podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p..



22. V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne v zmysle Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou
republikou o sociálnom zabezpečení a Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou
republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení opätovne posúdiť, na území ktorého štátu
mal zamestnávateľ navrhovateľa sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
od 01.01.1993. Po vyhodnotení tohto problému, opätovne rozhodne o žiadosti navrhovateľa zo
dňa 18.03.2015 o starobný dôchodok zo Slovenskej republiky. Bude potrebné, aby sa odporkyňa
vysporiadala s tým, kto je nositeľom zabezpečenia podľa článku 1 ods. 1 písm. e) Zmluvy v prípade
navrhovateľa, ktorý pracoval u českého zamestnávateľa (DOLVAP, s.r.o., Varín), táto firma patrila pod
Třinecké železárny, jej organizačná zložka však bola zapísaná v Obchodnom registri na území SR.

23. V predmetnom konaní súd postupoval v súlade s ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (teda
podľa O.s.p.).

24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 vety prvej O.s.p. v spojení s § 250l
ods. 2 O.s.p. a priznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 541,20 €. Náhrada
trov konania pozostáva:
- 4 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - opravný
prostriedok, zastupovanie na pojednávaní dňa 23.07.2015, písomné podanie na súd - odvolanie,
zastupovanie na pojednávaní dňa 22.02.2018 x 64,54 € = 258,16 €),
- režijný paušál 4 x 8,39 € + 1 x 9,21 €,
- cestovné náhrady za cestu Čadca - Žilina a späť na pojednávanie dňa 23.07.2015 a 22.02.2018 spolu
34,- €,
- náhrada za stratu času (cesta Čadca - Žilina a späť) za účasť na pojednávaní dňa 23.07.2015 - 3 x
13,98 € = 41,94 € a účasť na pojednávaní dňa 22.02.2018 - 3 x 15,35 € = 46,05 €,
- 20 % DPH - 90,20 €, spolu trovy právneho zastúpenia 541,20 €.

Podľa vyčíslenia trov konania súdom patrí navrhovateľovi vyššia náhrada, nakoľko však právny zástupca
navrhovateľa si náhradu trov uplatnil vo výške 541,20 EUR, súd mu priznal náhradu trov konania v
uplatnenej výške, v súlade s ust. § 151 ods. 1, vety druhej O.s.p..

Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania právneho zastúpenia v celkovej výške
541,20 € na účet jeho právneho zástupcu - Advokátskej kancelárie STEHURA & partners, v.o.s.,
so sídlom v Čadci tak, ako je to konkretizované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, do 15 dní od
právoplatnosti rozhodnutia v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p..

V predmetnom konaní súd postupoval v súlade s ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. správneho
súdneho poriadku (teda podľa O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
(§ 250s veta druhá O.s.p.)