Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 22Sp/117/2015 z 18. 6. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 18. júna 2018, sp. zn. 22Sp/117/2015, ECLI:SK:KSZA:2018:5015201138.2 Krajský súd Žilina | 22Sp/117/2015 | ECLI:SK:KSZA:2018:5015201138.2 | 2018-06-18 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250q ods. 3 OSP, § 250j ods. 2 písm. d) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b61bdb29-4c01-4285-9b0e-339961d74f6f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5015201138.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 22Sp/117/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015201138
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5015201138.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou v právnej veci
navrhovateľa: JUDr. G. C., súdny exekútor, so sídlom Exekútorského úradu E. E. č. XXX/XX, Q., proti
odporcovi: Slovenská komora exekútorov, so sídlom Ul. Šustekova č. 49, Bratislava, za účasti účastníka
konania: Minister spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, v
konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č.k.: DK 8/2013 zo dňa 22.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie odporcu Slovenskej komory exekútorov č.k.: DK 8/2013 zo dňa
22.10.2015 vo výroku, ktorým uznal navrhovateľa vinným a výroku, ktorým mu uložil disciplinárne
opatrenie, a to písomné pokarhanie, p o t v r d z u j e .

Výrok o povinnosti navrhovateľa uhradiť trovy disciplinárneho konania vo výške 948,63 € podľa § 250j
ods. 2 písm. d) O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a § 250q ods. 3 O.s.p. z r u š u j e a v e c v
r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi, odporcovi a účastníkovi konania náhradu trov konania n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím č.k. DK 8/2013 zo dňa 22.10.2015 Disciplinárny senát č. 3 Disciplinárnej
komisie Slovenskej komory exekútorov vo veci návrhu na začatie disciplinárneho konania, ktorý bol
podaný ministrom spravodlivosti SR JUDr. Tomášom Borecom proti disciplinárne obvinenému JUDr. G.
C., súdnemu exekútorovi podľa § 223 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej
Exekučný poriadok, EP) na ústnom pojednávaní konanom dňa 22.10.2015 rozhodol tak, že disciplinárne
obvinený sa uznal vinným za skutky uvedené v bode 1) a 2) v návrhu na začatie disciplinárneho konania
zo spáchania disciplinárneho previnenia v zmysle § 220 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorých sa dopustil
v exekučných konaniach EX 1808/2006 a EX 1852/2006 tým, že v upovedomení o začatí exekúcie
zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností zakázal
povinnému, aby odo dňa doručenia tohto upovedomenia o začatí exekúcie previedol nehnuteľnosti
na niekoho iného alebo ich zaťažil, čím porušil § 168 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Za toto
disciplinárne previnenie sa mu uložilo disciplinárne opatrenie podľa § 221 ods. 1 písm. b) Exekučného
poriadku, a to písomné pokarhanie. V zmysle § 228c Exekučného poriadku je povinný uhradiť trovy
disciplinárneho konania vo výške 948,63 € do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení
odporca poukázal na návrh na začatie disciplinárneho konania, ktorý podal minister spravodlivosti SR,
v ktorom bolo uvedené, že zistené skutočnosti nasvedčujú záveru, že pri výkone exekúcií vedených
na exekútorskom úrade disciplinárne obvineného
pod sp.zn. EX 1808/2006:



1. upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané
v katastri nehnuteľností zo dňa 24.01.2012 doručil správe katastra. V predmetnom upovedomení
taktiež zakázal povinnému, aby odo dňa doručenia tohto upovedomenia o začatí exekúcie previedol
nehnuteľnosti na niekoho iného alebo ich zaťažil.
Pod sp.zn. EX 1852/2006:
2. upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané
v katastri nehnuteľností zo dňa 09.03.2012 doručil správe katastra. V predmetnom upovedomení
taktiež zakázal povinnému, aby odo dňa doručenia tohto upovedomenia o začatí exekúcie previedol
nehnuteľnosti na niekoho iného alebo ich zaťažil.
3. Exekučným príkazom na zriadenie exekučného záložného práva zo dňa 09.03.2012 zriadil exekučné
záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného zapísané v katastri nehnuteľností Správa
katastra Martin LV XXXX kat. úz. G., obec G. p.č. 6089 a p.č. 6090 bez návrhu oprávneného.
Podľa navrhovateľa sa dopustil zavineného porušenia povinnosti pri výkone činnosti exekútora, keďže
podľa bodu 1) a 2) porušil § 168 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku a podľa bodu 3) porušil § 167 ods.
2 Exekučného poriadku. Navrhol, aby mu disciplinárna komisia uložila disciplinárne opatrenie peňažnú
pokutu 900,- €.
Disciplinárny senát na ústnom pojednávaní dňa 22.05.2013 rozhodol, že sa nedopustil disciplinárneho
previnenia, avšak toto rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním navrhovateľa ministra spravodlivosti SR
a o odvolaní rozhodovala odvolacia disciplinárna komisia vymenovaná Ministerstvom spravodlivosti
SR. Táto komisia rozhodnutím zo dňa 24.10.2013 zrušila pôvodné rozhodnutie a vec vrátila na nové
konanie a nové rozhodnutie. V novom konaní bola vec pridelená predsedovi Disciplinárneho senátu č.
3 náhodným elektronickým výberom. Na ústnom pojednávaní dňa 22.10.2015 sa disciplinárne obvinený
obhajoval skutočnosťou, že sa nepreukázalo doručenie upovedomenia o začatí exekúcie zriadením
exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností. Ďalej poukázal na skutočnosť, že pokiaľ
nebudú súdni exekútori zasielať upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného
práva do katastra nehnuteľností, poškodia oprávnených, a to z dôvodu, že iní súdni exekútori alebo
dražobné spoločnosti nebudú mať vedomosť, že takáto exekúcia sa koná. Rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Sžo/221/2008 poukázal na povinnosť správe katastra nehnuteľností zapisovať
do poznámky LV všetky podania. V danom prípade sa upovedomenie o začatí exekúcie zriadením
exekučného záložného práva zapisujú len do poznámky na LV a nie to tiarch. Sťažovateľ vo svojej
sťažnosti sa nesťažoval, že mu bol daný zákaz nakladanie s majetkom, a teda MS SR konalo nad
rámec sťažnosti. Navrhovateľ na ústnom pojednávaní uviedol, že v časti návrhu bodu 1) a 2), že
exekútor upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva doručil správe
katastra, potvrdil, že správe katastra nehnuteľností boli doručené len exekučné príkazy, a teda v
tejto časti návrhu sa exekútor disciplinárneho previnenia nedopustil. V časti, ktorá sa týka zákazu
nakladania s majetkom, uviedol, že zákaz previesť nehnuteľnosť na niekoho iného alebo ju zaťažiť
uplatňuje exekútor len pri exekúcii predajom nehnuteľnosti. K bodu 3) uviedol, že exekútor mal návrh
na zriadenie exekučného záložného práva od spoločnosti BA One s.r.o., ktorá v tej dobe nebola
účastníkom konania. Disciplinárny senát sa stotožnil s odôvodnením odvolacej disciplinárnej komisie
bodu 1) a 2) pôvodného návrhu na začatie disciplinárneho konania. Upovedomenie podľa § 168 ods.
1 písm. a) EP obsahuje len informáciu pre účastníkov exekučného konania, že exekútor zriadi na
označovanej nehnuteľnosti exekučné záložné právo. Toto upovedomenie sa nedoručuje okresnému
úradu, katastrálny odbor. Na jeho základe sa v katastri nevyznačuje poznámka o začatí exekúcie.
Povinný nie je po vydaní tohto upovedomenia obmedzený v práve nakladať s nehnuteľnosťou (toto
obmedzenie nemá ani po zriadení exekučného záložného práva). Obmedzenie povinného dispozičným
právom k nehnuteľnosti nastane až vtedy, keď záložný veriteľ pristúpi k výkonu exekučného záložného
práva. V upovedomení o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti sa podľa § 135 ods. 1 písm. c)
EP výslovne zakáže povinnému, aby nehnuteľnosť previedol na niekoho iného alebo aby ju zaťažil.
Z uvedeného vyplýva, že len upovedomenie podľa § 135 EP obsahuje zákaz dispozície povinného
s nehnuteľnosťou. Disciplinárny senát sa stotožnil aj s odôvodnením odvolacej disciplinárnej komisie
k bodu 3) pôvodného návrhu na začatie disciplinárneho konania. V exekučnej veci EX 1852/06 bol
pôvodným oprávneným Sociálna poisťovňa. Povinný vyplatil novému oprávnenému BA One s.r.o. celý
vymáhaný nárok okrem trov exekúcie. Pôvodný oprávnený Sociálna poisťovňa nebola oprávnená podať
exekútorovi návrh na zriadenie záložného exekučného práva, nakoľko pohľadávka bola predaná na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok novému oprávnenému. V danom prípade návrh na zriadenie
exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností nepotreboval, nakoľko
zabezpečoval už len svoje trovy, ktoré mu v exekúcii vznikli. Napriek tomu, že navrhovateľ zotrval
na návrhu na udelenie disciplinárneho opatrenia peňažnej pokuty, disciplinárny senát sa stotožnil s



návrhom odvolacej disciplinárnej komisie, ktorej sa javí ako primerané disciplinárne opatrenie písomné
pokarhanie. Ďalej bolo rozhodnuté o náhrade účelne vynaložených trov konania v zmysle § 228b ods.
3 a § 228c ods. 3 EP. Odporca rozhodol o trovách prvého disciplinárneho senátu:
- predseda disciplinárnej komisie JUDr. C. L. 82,67 € (odmena predsedu disciplinárnej komisie za každý
prijatý návrh 33,19 €, odmena za zasadnutie disciplinárneho senátu v počte 1 hodina x 13,28 €, cestovné
náklady v zmysle z.č. 283/2002 Z.z. vo výške 36,20 €).
- predseda disciplinárneho senátu JUDr. N. U. 121,49 € (odmena disciplinárneho senátu 33,19 €, náklady
spojené s vedením disciplinárneho spisu 16,60 €, odmena za prípravu pojednávania, za zasadnutie
disciplinárneho senátu a vyhotovenie rozhodnutia v počte 5 hodín x 13,28 € = 66,40 €, cestovné náklady
podľa z.č. 283/2002 Z.z. vo výške 5,30 €).
- člen disciplinárneho senátu JUDr. G. L. 45,31 € (odmena za zasadnutie disciplinárneho senátu 1
hodina x 13,28 €, cestovné náklady v zmysle z.č. 283/2002 Z.z. vo výške 32,03 €). Trovy disciplinárneho
konania prvého disciplinárneho senátu predstavujú sumu 247,49 €. Ďalej rozhodol o trovách odvolacej
disciplinárnej komisie takto:
- predseda disciplinárneho senátu JUDr. R. I. 288,92 € (odmena predsedu disciplinárneho senátu 33,-
€, náklady spojené s vedením disciplinárneho spisu 17,- €, odmena za prípravu pojednávania, za
zasadnutie disciplinárneho senátu a vyhotovenie rozhodnutia v počte 3 hodiny x 13,- € = 39,- €, cestovné
náklady v zmysle z.č. 283/2002 Z.z. 199,92 €).
- člen disciplinárneho senátu JUDr. Q. R. 26,- € (odmena za zasadnutie disciplinárneho senátu 2 hodiny
x 13,- € = 26,- €, cestovné náklady 0,- €). Trovy odvolacej disciplinárnej komisie predstavujú sumu 314,92
€. Ďalej rozhodol o trovách disciplinárneho senátu č. 3 takto:
- predseda disciplinárnej komisie JUDr. R. I. odmena celkom vo výške 40,- € (odmena predsedu DK
SKE podľa čl. III ods. 1 druhá veta Smernice 40,- €),
- predseda disciplinárneho senátu č. 3 JUDr. C. G. 125,- € (odmena predsedu disciplinárneho senátu 60,-
€, odmena za prípravu pojednávania, za zasadnutie disciplinárneho senátu a vyhotovenie rozhodnutia
40,- € za 2 hodiny x 20,- €/hod., náklady spojené s vedením spisu vo výške 25,- €),
- člen disciplinárneho senátu č. 3 JUDr. Q. W. v celkovej výške 112,78 € (odmena člena disciplinárneho
senátu 40,- € za 2 hodiny x 20,- €/hod., cestovné náklady 72,78 € v zmysle zákona č. 283/2002 Z.z.),
- člen disciplinárneho senátu č. 3 Mgr. B. D. 108,44 € (odmena člena disciplinárneho senátu 40,- € za 2
hodiny x 20,- €/hod., cestovné náklady 68,44 € v zmysle zákona č. 283/2002 Z.z.). Trovy disciplinárneho
konania disciplinárneho senátu č. 3 predstavujú sumu 386,22 €. Celkové trovy disciplinárneho konania
vo výške 948,63 € znáša disciplinárne obvinený JUDr. G. C. Slovenskej komore exekútorov.

2. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal opravný prostriedok navrhovateľ JUDr. G. C..
Zopakoval v ňom vydanie jednotlivých rozhodnutí v disciplinárnom konaní. Ako odvolacie body uviedol:
Disciplinárny senát sa vo svojom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal so znakmi skutkovej podstaty,
ktorú mal naplniť. Správny orgán tiež neodôvodnil a nekonkretizoval, v čom konkrétne porušenie
povinností exekútora pri výkone exekútorskej činnosti v predmetných exekučných veciach porušilo alebo
ohrozilo záujem spoločnosti alebo právo sťažovateľa. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti de facto len napadol
samotné zriadenie záložného práva a výšku trov exekúcie, pričom v postupe súdneho exekútora,
ktorým bolo zriadené záložné právo a vyčíslená výška trov exekúcie, neboli v disciplinárnom konaní
zistené žiadne pochybenia. Disciplinárne previnenie musí vykazovať aspoň určitú mieru spoločenskej
škodlivosti, pričom ak určité konania naplnili formálne znaky disciplinárneho previnenia, ale jeho
spoločenská škodlivosť je žiadna, nemožno toto konanie považovať za disciplinárne previnenie.
Navrhovateľovi bolo vytýkané, že v upovedomení o začatí exekúcie zriadením záložného práva zakázal
nakladať povinnému s nehnuteľnosťou, teda konal nad rámec § 167 EP. Túto skutočnosť sťažovateľ
ani nenamietal, resp. netvrdil, že by bol akokoľvek ukrátený na svojich právach zákazom nakladania s
nehnuteľnosťou alebo že mal v úmysle s nehnuteľnosťou nad rámec zákazu nakladať. Ďalej namietal,
že zákaz nakladania s majetkom (inhibitórium) pre povinného vyplýva už z upovedomenia o začatí
exekúcie, v ktorom bolo povinnému zakázané, aby odo dňa doručenia upovedomenia nakladal so
svojím majetkom, ktorý podľa EP podlieha exekúcii. Zároveň napadol výrok o náhrade trov konania.
Namietal neprimeranosť týchto trov, nakoľko samotný návrh ministra spravodlivosti navrhoval pokutu
900,- €, ktorú napokon v odvolacom konaní znížil na 500,- €. Sankcia v podobe písomného pokarhania
a povinnosti zaplatiť trovy disciplinárneho konania je neprimeraným trestom a vysoko prekračuje možnú
výšku pokuty. Zároveň namietal nemožnosť preskúmania trov konania v časti cestových náhrad členov
disciplinárneho senátu. Napríklad cestovné náklady predsedu odvolacieho senátu JUDr. R. R. vo výške
199,98 € považuje za neprimerané a nepreskúmateľné. Navrhovateľ nepredpokladá, že v tomto dni
rozhodoval JUDr. I. iba v jednom disciplinárnom konaní, ale túto náhradu si uplatnil vo viacerých



konaniach, čo nie je vylúčené ani u ostatných členov senátu. Navrhol, aby súd zrušil napadnuté
rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 22Sp/117/2015-10 zo dňa 26. januára 2016 konanie zastavil s
tým, že po právoplatnosti bude vec postúpená Slovenskej komore exekútorov na rozhodnutie o odvolaní
navrhovateľa. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca ako aj navrhovateľ.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 7Sžo/22/2016 zo dňa 14. decembra 2017 napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že v čase
rozhodovania disciplinárneho senátu a podania odvolania platil § 228d ods. 8 EP, ktorý upravoval, že
o odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu, ktorým sa rozhodlo o tom, či sa súdny exekútor
dopustil disciplinárneho previnenia, možno podať opravný prostriedok v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súd. Pri rozhodovaní bolo potrebné aplikovať prechodné ustanovenia Exekučného
poriadku účinné od 01.01.2015. Podľa odvolacieho súdu o opravnom prostriedku navrhovateľa proti
rozhodnutiu odporcu mal právomoc konať a rozhodnúť súd podľa vyššie uvedeného ustanovenia
Exekučného poriadku, a to postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p.. Úlohou krajského súdu bude
v ďalšom konaní predmetnú vec prejednať a rozhodnúť podľa § 250l a nasl. Občianskeho súdneho
poriadku. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

4. Odporca ani ďalší účastník sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

5. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok
uvedených v § 250f ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Rozsudok bol verejne vyhlásený
a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.

6. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu
podľa § 250l a nasl. O.s.p. v spojení s § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok,
pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je vo výroku, ktorým bol navrhovateľ uznaný vinným a ktorým mu
bolo uložené disciplinárne opatrenie zákonné, a preto tento výrok podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil.
Výrok o náhrade trov konania zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.
a § 250q ods. 3 O.s.p. a v tejto časti vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

7. Z exekučného spisu vedeného navrhovateľom ako exekútorom pod sp.zn. EX 1852/2006 bolo zistené,
že navrhovateľ ako súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného
záložného práva EX 1852/06 zo dňa 09.03.2012 podľa § 47, § 167, § 168 a nasl. EP na nehnuteľnosti
špecifikované v tomto upovedomení. V tomto upovedomení zakázal povinnému, aby odo dňa doručenia
tohto upovedomenia o začatí exekúcie nehnuteľnosti previedol na niekoho iného alebo ich zaťažil.

8. Z exekučného spisu vedeného navrhovateľom ako exekútorom pod sp.zn. EX 1808/2006 bolo zistené,
že navrhovateľ ako súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného
záložného práva EX 1808/2006 zo dňa 24.01.2012 podľa § 47, § 167, § 168 a nasl. EP na nehnuteľnosti
špecifikované v tomto upovedomení, v ktorom povinnému zakázal, aby odo dňa doručenia tohto
upovedomenia o začatí exekúcie nehnuteľnosti previedol na niekoho iného alebo ich zaťažil.

9. Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.

Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie
druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 168 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu 24.01.2012 a 09.03.2012
(dni vydania predmetných upovedomení) exekútor poverený vykonaním exekúcie upovedomí o začatí
exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností
oprávneného a povinného a označí nehnuteľnosť, na ktorú sa zriaďuje exekučné záložné právo.



Podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu spáchania posledného skutku
disciplinárneho previnenia, t.j. ku dňu 09.03.2012 disciplinárnym previnením je zavinené porušenie
povinností pri výkone činnosti exekútora, porušenie sľubu, správanie, ktorým narúša dôstojnosť svojej
funkcie, a pokračovanie napriek predchádzajúcej výzve vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s
funkciou exekútora.

Podľa § 221 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu 09.03.2012 aj ku dňu vydania
napadnutého rozhodnutia (22.10.2015) za disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne
opatrenie písomné pokarhanie.

Podľa § 228b ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu 22.10.2015 (vydanie napadnutého
rozhodnutia) ak disciplinárny senát rozhodne, že disciplinárne obvinený je vinný, má navrhovateľ a
komora voči exekútorovi, proti ktorému bolo vedené disciplinárne konanie, nárok na náhradu účelne
vynaložených výdavkov, ktoré im vznikli a ktoré znášali v disciplinárnom konaní.

Podľa § 228d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu 22.10.2015 (vydanie napadnutého
rozhodnutia) pre rozhodnutie disciplinárneho senátu je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase, keď
k disciplinárnemu previneniu došlo; neskoršia právna úprava sa použije, len ak je to pre disciplinárne
obvineného priaznivejšie. Disciplinárne konanie nemožno skončiť zmierom.

Podľa § 228d ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu 22.10.2015 (vydanie napadnutého
rozhodnutia) ak disciplinárny senát zistí, že exekútor sa dopustil disciplinárneho previnenia, rozhodne,
že je vinný a uloží mu disciplinárne opatrenie podľa § 221; ak sa v rozhodnutí ukladá peňažná
pokuta, určí disciplinárny senát v rozhodnutí aj lehotu päť dní na dobrovoľné splnenie.

Podľa § 228d ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu 22.10.2015 ak disciplinárny senát
zistí, že exekútor sa disciplinárneho previnenia nedopustil alebo mu nemožno disciplinárne previnenie
preukázať, rozhodne, že nie je vinný a disciplinárne opatrenie mu neuloží.

Podľa § 228d ods. 8 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu 22.10.2015 proti rozhodnutiu
disciplinárneho senátu, ktorým sa rozhodlo o tom, či sa exekútor dopustil disciplinárneho previnenia,
možno podať opravný prostriedok v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súd.

10. Krajský súd v Žiline vyhodnotil odvolacie námietky vo vzťahu k základnému výroku napadnutého
rozhodnutia o uznaní navrhovateľa vinným a o uložení mu disciplinárneho opatrenia ako nedôvodné.
Konkrétne ich vyhodnocuje takto: Navrhovateľ konštatoval, že správny orgán sa nedostatočne
vysporiadal so znakmi skutkovej podstaty, ktoré musia byť všetky naplnené, a to objektívna stránka,
subjekt, objekt a subjektívna stránka disciplinárneho previnenia. Táto námietka je len vo všeobecnej
rovine a nekonkretizuje, ktoré znaky skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia neboli naplnené
a z akých dôvodov. Na takto formulovanú námietku je možné taktiež len všeobecne konštatovať, že
nie je zrejmé, s akými znakmi sa správne orgány nevysporiadali. Na všeobecnú žalobnú námietku je
totiž možná len všeobecná odpoveď zo strany správneho súdu (rovnako rozhodnutie NSS ČR č.k.
1Azs/28/2004-41 zo dňa 28.04.2004).

11. V ďalšej námietke navrhovateľ uviedol, že správny orgán neodôvodnil a nekonkretizoval, v čom
konkrétne porušenie povinností exekútora pri výkone exekútorskej činnosti porušilo alebo ohrozilo
záujem spoločnosti alebo práva sťažovateľa. Táto námietka je nedôvodná. V napadnutom rozhodnutí
je jednoznačne a konkrétne uvedený skutok, ktorým došlo k porušeniu ust. § 168 ods. 1 písm. a)
Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu vydania upovedomení o začatí exekúcie zriadením
exekučného záložného práva na nehnuteľnosti. Hoci nebol uvedený dátum, kedy boli vydané predmetné
upovedomenia, tým, že boli uvedené konkrétne spisové značky EX 1808/2006 a EX 1852/2006, nebolo
potrebné tieto časové údaje uvádzať, keďže sú dohľadateľné priamo v týchto spisových materiáloch.
Ďalej je uvedené konkrétne ustanovenie skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia, a to § 220 ods.
1 Exekučného poriadku a tiež ustanovenie o sankcii za disciplinárne previnenie (§ 221 ods. 1 písm. b)
Exekučného poriadku. To znamená, že všetky špecifické znaky na odlíšenie konkrétneho disciplinárneho
previnenia od iného disciplinárneho previnenia boli v tomto výroku uvedené. Samotné porušenie alebo
ohrozenie záujmu spoločnosti alebo práva sťažovateľa pri naplnení skutkovej podstaty tkvie v tom, že



bola naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty, to znamená, že došlo k porušeniu konkrétnych
ustanovení Exekučného poriadku orgánom štátnej moci, ktorý má explicitnú povinnosť dodržiavať
zákon a práve toto porušenie spôsobilo, že bol ohrozený záujem spoločnosti a práva sťažovateľa. V
danom prípade súdny exekútor zákon nedodržal, naopak ho porušil, čo samo o sebe potom spôsobuje
ohrozenie záujmov spoločnosti a aj konkrétneho účastníka exekučného konania.

12. V tejto súvislosti súd konštatuje, že pre naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia sa
vyžaduje zavinené porušenie povinností pri výkone činnosti exekútora v zmysle § 220 ods. 1 Exekučného
poriadku, teda je postačujúca aj nedbanlivosť. V danom prípade exekútor vydal upovedomenia o začatí
exekúcie zriadením exekučného záložného práva v konaní EX 1808/06 dňa 24.01.2012 a v konaní
EX 1852/06 dňa 09.03.2012, ktoré boli preukázateľne v rozpore s § 168 ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku v znení v týchto dňoch. Keďže tieto ním vydané akty stanovili povinnosti pre povinných,
ktoré z Exekučného poriadku nevyplývali, vydal protiprávne akty, čím zavinene porušil svoje povinnosti
pri výkone činnosti exekútora. Samotným vydaním takýchto aktov bola naplnená skutková podstata
disciplinárneho previnenia. Už tým, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty, bol porušený záujem
spoločnosti na zákonnom výkone činnosti súdneho exekútora ako predstaviteľa štátu. Samotná sťažnosť
povinného je pre naplnenie skutkovej podstaty právne irelevantná, rovnako ako aj irelevantné je to, či
bol povinný konkrétnym spôsobom poškodený na svojich právach.

13. Ďalšou námietkou bolo, že v postupe súdneho exekútora, ktorým bolo zriadené záložné právo a
vyčíslená výška trov exekúcie, neboli v disciplinárnom konaní zistené žiadne pochybenia. K tomu súd
uvádza, že navrhovateľ bol disciplinárne odsúdený len za skutok, ktorý tkvel v tom, že v upovedomeniach
o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva stanovil povinnému povinnosť, ktorá z
Exekučného poriadku nevyplývala. Navrhovateľ nebol disciplinárne odsúdený na iný postup pri zriadení
exekučného záložného práva, ani za postup pri vyčíslení výšky trov exekúcie, preto námietky, ktoré sa
netýkajú konkrétneho skutku, za ktorý bol disciplinárne uznaný vinným a ktoré nemajú s týmto skutkom
súvis, nemôžu byť dôvodné.

14. Ďalej žalobca opätovne namietal, že ak aj určité konanie napĺňa formálne znaky disciplinárneho
previnenia, ale spoločenská škodlivosť je žiadna, nemožno toto konanie považovať za disciplinárne
previnenie. Súd sa s takýmto teoretickým postulátom navrhovateľa nestotožnil. Správny súd
poukazuje na predchádzajúci výklad v bode 12. tohto odôvodnenia, teda na to, že spoločenská
nebezpečnosť(navrhovateľ mal zrejme na mysli tento právny termín, ktorý nazval spoločenskou
škodlivosťou) určitého konania je daná už naplnením základnej skutkovej podstaty, v konkrétnej veci §
220 ods. 1 Exekučného poriadku, teda tým, že vôbec dôjde k zákonom predpokladanému následku, ktorý
je sankcionovaný. Táto spoločenská nebezpečnosť sa môže zvýšiť, ak nastanú okolnosti v odseku 2 §
220, čo však v danom prípade nebolo zistené. Teoreticky možno konštatovať, že disciplinárne previnenie
(rovnako ako aj iné kategórie trestných obvinení) sa primárne definuje ako formálna kategória, teda
nevychádza sa z materiálneho ponímania trestného obvinenia, ktoré by predpokladalo primárne skúmať,
či určité konanie je spoločensky nebezpečné. Preto nie je potrebné skúmať, či bol naplnený pojem
spoločenská nebezpečnosť. Z obsahu definície jednotlivých trestných obvinení sa však spoločenská
nebezpečnosť úplne nevytratila, pretože je daná tým, že zákonodarca určité protiprávne konanie označil
za konkrétnu formu protiprávneho konania. Práve typová spoločenská nebezpečnosť vyjadrená už
v znakoch skutkovej podstaty je rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa ich
závažnosti (trestné činy, priestupky, iné správne delikty, správne disciplinárne delikty a správne delikty
poriadkové). Ak teda zákonodarca označil určité konanie exekútora za disciplinárne previnenie, tým
zároveň toto konanie „povýšil“ na konanie, ktoré má určitý stupeň spoločenskej nebezpečnosti.

15. V ďalšej námietke navrhovateľ namietal, že sťažovateľ ani netvrdil, že by bol ukrátený na
svojich právach porušením povinností exekútora tým konaním, za ktoré bol navrhovateľ disciplinárne
potrestaný. Táto námietka súvisí s predchádzajúcimi. V disciplinárnom konaní, ktoré sa nevedie na
návrh sťažovateľa, ale na návrh ministra spravodlivosti, sa neposudzuje zasiahnutie do subjektívnych
práv alebo povinností sťažovateľa, ale posudzuje len naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho
previnenia. Sťažovateľ tu nie je ani účastníkom konania a ide o konanie v rámci vrchnostenskej
právomoci štátu ex offo postihovať disciplinárne previnenie, a preto subjektívny zásah do konkrétnych
práv fyzických osôb je nepodstatný. Preto ani táto fyzická osoba nemôže podať návrh na disciplinárne
konanie ani správnu žalobu, pokiaľ by nebola spokojná s výsledkom disciplinárneho konania.



16. Ďalej navrhovateľ namietal, že zákaz nakladania s majetkom (inhibitórium) pre povinného vyplýval
už z upovedomenia o začatí exekúcie, v ktorom bolo povinnému zakázané, aby odo dňa doručenia
upovedomenia nakladal so svojím majetkom, ktorý podľa Exekučného poriadku podlieha exekúcii. Aj
táto námietka je nedôvodná. Týmto zákazom v zmysle § 47 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení
účinnom ku dňu vydania upovedomení v konania EX 1808/06 a EX 1852/06 (21.09.2006 a 22.09.2006)
sa vo všeobecnosti zakáže povinnému od doručenia tohto upovedomenia nakladať so svojím majetkom.
Tento zákaz platí až do skončenia exekúcie a na jeho základe môže exekútor vydávať exekučné
príkazy. V konaní o exekučnom záložnom práve sa však musí vydať osobitné upovedomenie o začatí
exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností,
ktoré má rozdielne náležitosti ako upovedomenie podľa § 47 Exekučného poriadku, stanovené v §
168 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Musí byť v ňom špecifikovaná nehnuteľnosť podľa katastra
nehnuteľností, na ktorú sa exekučné záložné právo zriaďuje, ale v ktorom sa povinnosť nenakladať
s nehnuteľnosťou neuvádza. Nie je teda možné zamieňať tieto dva typy upovedomení, pretože
každé upovedomenie má iný charakter a iné právne dôsledky. Samotný inštitút zriadenia exekučného
záložného práva k nehnuteľnostiam je síce exekučným prostriedkom, ale má len zabezpečovaciu
funkciu, rovnako ako zmluvné záložné právo. Ak po začatí konania o zriadenie exekučného záložného
práva vlastníctvo ku konkrétnej nehnuteľnosti prejde na inú osobu, táto skutočnosť sama o sebe nebráni
vyhoveniu návrhu na zriadenie tohto zabezpečovacieho inštitútu, preto na tento inštitút sa inhibitórium
pre povinného vzťahovať nemôže.

17. Posledná námietka sa týkala výroku o náhrade trov disciplinárneho konania. Súd posúdil túto
námietku ako dôvodnú. Navrhovateľ bol uznaný vinným len za niektoré skutky uvedené v disciplinárnom
návrhu. Za skutky v bodoch 1. a 2. návrhu na začatie disciplinárneho konania, ktoré sa týkali doručenia
upovedomení o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti EX 1808/2006
zo dňa 24.01.2012 a EX 1852/2006 zo dňa 09.03.2012 správe katastra, nebol uznaný vinným.
Rovnako nebol uznaný vinným ani za skutok uvedený v bode 3) návrhu na začatie disciplinárneho
konania (jednalo sa o skutok, ktorým mal navrhovateľ v exekučnom konaní EX 1852/2006 zriadiť
exekučné záložné právo bez návrhu oprávneného). V tom prípade má komora podľa § 228b ods. 3
Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia nárok na náhradu trov
len v tej časti, v ktorej bol navrhovateľ uznaný vinným, teda len na čiastočnú náhradu trov konania.
Dôvodná je tiež navrhovateľova námietka o nepreskúmateľnosti tohto výroku, a to konkrétne výšky
trov cestovných nákladov priznaných jednotlivým členom senátov. Z pripojeného spisu totiž nevyplývajú
jednotlivé výšky uplatnených trov na cestovnom. Výška trov cestovného je nepreskúmateľná pri všetkých
uplatnených trovách cestovného okrem členky odvolacej disciplinárnej komisie JUDr. Q. R. a predsedu
disciplinárneho senátu č. 3 JUDr. C. G., ktorý si cestovné neuplatnili. Okrem toho nie je zrejmé, prečo
pri vyúčtovaní trov disciplinárneho senátu č. 3 je uvedený ako predseda disciplinárnej komisie JUDr.
R. I., ktorý bol predsedom odvolacej disciplinárnej komisie, pričom trovy si uplatnil nielen ako predseda
odvolacej disciplinárnej komisie vo výške 288,92 €, ale aj ako predseda disciplinárnej komisie pri trovách
disciplinárneho senátu č. 3 vo výške 40,- € (vec bola disciplinárnemu senátu č. 3 pridelená náhodným
elektronickým výberom).

18. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd zrušil výrok napadnutého rozhodnutia o náhrade trov
disciplinárneho konania podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vrátil v tejto časti odporcovi na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie s tým, že je potrebné v novom rozhodnutí prihliadnuť na tú skutočnosť,
že v časti navrhovateľ nebol za disciplinárne previnenia uvedené v návrhu uznaný vinným. Ďalej je
potrebné výšku náhrady trov jednotlivých členov senátov resp. komisie, ktorí rozhodovali v tejto veci,
riadne odôvodniť vrátane trov cestovného, ktoré musia byť riadne preukázané.

19. Vo zvyšku súd rozhodnutie odporcu potvrdil podľa § 250q ods. 3 O.s.p., keď odvolacie námietky
navrhovateľa vo vzťahu k výroku o vine a sankcii vyhodnotil ako nedôvodné.

20. O náhrade trov súdneho konania vrátane trov odvolacieho konania na Najvyššom súde Slovenskej
republiky rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania
nepriznal. V odvolacom konaní bol navrhovateľ v celom rozsahu úspešný, a preto mu patrí náhrada
trov konania. Na súde prvého stupňa bol navrhovateľ úspešný čiastočne, keď došlo k zrušeniu výroku
napadnutého rozhodnutia o trovách konania. Keďže si však navrhovateľ náhradu trov konania neuplatnil,
súd mu ju nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani účastníkovi ministrovi spravodlivosti
Slovenskej republiky, rovnako ani odporcovi, keďže v konaniach podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p.



právo na náhradu trov konania má iba navrhovateľ, pričom ostatní účastníci konania právo na náhradu
trov v tomto type konania nemajú.

Poučenie:

Pr Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia trojmo
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.