Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 30S/8/2016 z 19. 3. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 19. marca 2018, sp. zn. 30S/8/2016, ECLI:SK:KSZA:2018:5016200596.4 Krajský súd Žilina | 30S/8/2016 | ECLI:SK:KSZA:2018:5016200596.4 | 2018-03-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7b0ac1f5-d705-44db-91be-026d4d19196f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5016200596.4 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/8/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200596
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5016200596.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu:
MIRAGE SHOPPING CENTER, a. s., so sídlom Framborská č. 12, Žilina, IČO: 44 547 331, právne zast.
JUDr. Michalom Krnáčom, advokátom so sídlom Q. S. č. XXX/XX, N., proti žalovanému: Okresný úrad
Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Andreja Kmeťa č. 17, Žilina, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného Č. s.: OU-ZA-OVBP2-2016-015802-1/Pál zo dňa 02.05.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvostupňový správny orgán Mesto Žilina, Stavebný úrad rozhodnutím Č. s.:
13719/2015-60865/2015-OS-BO zo dňa 15.01.2016, ako stavebný úrad príslušný podľa § 117 zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len Stavebný zákon), nariadil žalobcovi podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 90 Stavebného zákona
a § 25 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. odstránenie Reklamno-informačného zariadenia LED obrazovky
umiestnenom na priečelí objektu MIRAGE SHOPPING CENTER register „C“ parc. č. 1724/8 KN v
katastrálnom území N., ktoré bolo postavené bez povolenia stavebného úradu podľa § 71 Stavebného
zákona, pričom určil v bodoch 1 - 11 výroku rozhodnutia podmienky pre odstránenie zariadenia. V
odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že vlastník zariadenia v konaní nepreukázal, že umiestnenie
reklamno-informačného zariadenia nie je v rozpore (najmä) s cieľmi a zámermi územného plánovania.
Nepreukázal súlad s Územným plánom Mesta Žilina, ktorý bol v roku 2011 spracovaný a uznesením
Mestského zastupiteľstva v Žiline č. 15/2012 z 20.02.2012 schválený, kde pod č. 2.18.6 ods.
2 platia „zásady umiestňovania reklamných, informačných a propagačných zariadení“, s tým, že v
ochrannom pásme MPR, ktoré je vymedzené v ÚPN-M Žilina (II) sa nesmú umiestňovať veľkoplošné
ako aj priestorové (trojrozmerné) reklamné a informačné zariadenia, propagačné zariadenia sa môžu
umiestňovať po dobu trvania akcie. Ďalej v podrobnostiach poukázal na nariadenie č. 4/2012, ktorým sa
vyhlásila záväzná časť Územného plánu Mesta Žilina schváleného uznesením Mestského zastupiteľstva
v Žiline č. 15/2012 zo dňa 20.02.2012, v zmysle ktorého:
Hlava prvá,
článok 3, vymedzenie pojmov, ods. 15-23
15. Reklamné zariadenia - sú zariadenia, ktoré sprostredkúvajú ponuku najmä produktov
a služieb s cieľom získania zákazníkov (komerčná reklama).
16. Informačné zariadenia - sú zariadenia, ktoré poskytujú údaje o právnických a
fyzických osobách, o ich zariadeniach, službách, údaje o smeroch, napr. údaje o
druhu a dostupnosti lekárskych zariadení, dopravnej polície, údaje o stravovacích a



ubytovacích možnostiach, druhu a dostupnosti lokalít s kultúrnymi a národnými
pamiatkami, športovými a rekreačnými zariadeniami, smeroch ulíc a miestnych častí a
pod.
17. Propagačné zariadenia - sú zariadenia, ktoré informujú občanov s cieľom upozorniť a
získať záujemcov najmä pre charitatívne, kultúrne, telovýchovno-športové a iné
spoločenské ciele. Sem patria aj firemné tabule, transparenty a tabule so zameraním
na bezpečnosť jazdy, ekológiu, humanitu a pod.
18. RIP zariadenia -je pre toto nariadenie použitá skratka pre reklamné, informačné a
propagačné zariadenia.
19. Maloplošné RIP zariadenie -je plošné RIP zariadenie do plochy Im2 (napr. 1,2 x 0,8
m).
20. Strednoplošné RIP zariadenie -je plošné RIP zariadenie od Im2 do 6m2 (napr. 2x1
m, 2 x 2 m, 3 x 2 m).
21. Veľkoplošné RIP zariadenie -je plošné RIP zariadenie o rozmeroch euroformátu a formátov
od plochy nad 6m' (napr. bilboard, bigboard, megaboard, ap.), osvetlené
alebo neosvetlené, pohyblivé resp. viacrozmerné.
22. Priestorové RIP zariadenie -je RIP zariadenie v priestore (napr. CITY box).
23. City Light vitrína (ďalej len CLV) -je reklamný nosič, štandardného formátu cca 1,3
x 2,3 m, zvnútra osvetlený.
V zmysle záväzných častí všeobecného záväzného nariadenia č. 3/2012 o reklamných,
informačných a propagačných zariadeniach na území mesta Žilina
Hlava I,
článok 2, rozsah platnosti, ods.2
Územie mesta je, pre účely tohto VZN, rozdelené do nasledovných zón:
a) Zóna I- Mestská pamiatková rezervácia (ďalej len MPR) -je územie vyhlásené uznesením
Vlády SSR číslo 194/87 zo dňa 11.09.1987; hranica MPR je vyznačená v Územnom pláne
mesta Žilina (ďalej len ÚPN-M),
- Hrad Budatín s areálom -je územie zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR ako
národná kultúrna pamiatka (ďalej len NKP) pod číslom 1427/1-4 (l-zámok, 2-park, 3-hospodársky objekt,
4-hospodársky objekt), ktoré bolo vyhlásené za chránené SKK ONV Žilina dňa 05.11.1963 pod číslom
89/63; hranica NKP je vyznačená v ÚPN-M Žilina.
b) Zóna II - ochranné pásmo MPR (ďalej len OP MPR) -je ochranné pásmo vymedzené v ÚPN-MŽilina.
Hlava II umiestňovanie RIP zariadení
Článok 1, ustanovenia pre jednotlivé zóny, ods.3
V zónach I, II sa nesmú umiestňovať veľkoplošné reklamné a informačné zariadenia;
propagačné zariadenia sa môžu umiestňovať po dobu trvania akcie, na základe súhlasného stanoviska
MsÚ Žilina, stavebného odboru, oddelenia architekta mesta po prerokovaní s odborom dopravy.
Ods. 4.
V zóne I a II sa na fasádach objektov môžu umiestňovať len informačné zariadenia (označenie obchodu,
prevádzky, reštauračného zariadenia, označenie budovy...).
Správny orgán prvého stupňa konštatoval v nadväznosti na citované ustanovenia nariadenia Mesta
Žilina, že námestie A. Hlinku, na ktorom je umiestnené reklamné zariadenie, je najväčším a súčasne
mimoriadne exponovaným centrálnym peším priestorom Mesta Žilina. Z hľadiska architektonického,
RIP zariadenie - LED obrazovka, je veľkoplošné zariadenie o rozmere 6,40 x 3,80 metrov, s oceľovou
celozvarovanou konštrukciou - nosičom LED obrazovky, ukotveným cez stenu, nie je prispôsobené
architektúre objektu, ruší základné členenie priečelia a jeho významné detaily, ide o porušenie vyhlášky
MŽP SR č. 502/2002, § 55 ods. 4, v zmysle ktorého informačné, reklamné a propagačné zariadenie
umiestnené na budove musí byť prispôsobené jej architektúre a nesmie rušiť základné členenie priečelia
a jeho významné detaily. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že už samotný plošný rozmer 24,32
m2 toto zariadenie radí medzi veľkoplošné zariadenia - RIP, ktoré v zmysle schváleného Územného
plánu Mesta Žilina nemožno umiestňovať v zóne II - ochranné pásmo MPR.
Prvostupňový správny orgán ďalej uviedol, že vykonaním štátneho stavebného dohľadu dňa 11.04.2012
na uvedenom reklamnom informačnom zariadení zistil, že na dané zariadenie sa v zmysle ust. § 71
ods. 1 písm. c) stavebného zákona vyžaduje stavebné povolenie, ktoré vlastník zariadenia nemal.
Ani stanoviská dotknutých orgánov, a to vyjadrenia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva z
20.11.2012/A/2012/04083-HŽPZ, stanovisko Obvodného úradu životného prostredia z 09.11.2012/
A/2012/03682-002/Bre a vyjadrenie KPÚ zo dňa 19.06.2012/ZA-12/0843-02/MAG nie sú spôsobilé
preukázať súlad stavby s verejným záujmom, nakoľko stavba samotná je v rozpore s Územným plánom



Mesta Žilina, pričom už samotné takéto zistenie je spôsobilé privodiť záver, že stavba je v rozpore
s verejnými záujmami chránenými Stavebným záujmom. Po takomto zistení už nemá právny význam
ďalšie zisťovanie súladu či nesúladu takejto stavby s verejnými záujmami chránenými osobitnými
predpismi prostredníctvom dotknutých orgánov. V nadväznosti na námietku účastníka konania, že
bol porušený princíp zákazu retroaktivity, keď správny orgán nevychádzal z Územného plánu Mesta
Žilina v znení účinnom v čase, keď sa žalobca dopustil protiprávneho konania ale v znení účinnom v
čase svojho rozhodovania, prvostupňový správny orgán konštatoval, že v danom prípade nie je žalobca
stíhaný ani za priestupok, resp. iný správny delikt (kde hmotnoprávna úprava je zakotvená v ust. §
106 a § 107 Stavebného zákona a jej obsahom je stanovenie skutkovej podstaty, sankcie, ktorou je
pokuta a stanovenie objektívnej a subjektívnej lehoty, v ktorej možno sankciu uložiť), a preto nie je
relevantná námietka ohľadne porušenia princípu zákazu retroaktivity správnym orgánom. V nadväznosti
na námietku žalobcu, podľa ktorej bol porušený princíp proporcionality, v zmysle ktorého je správny
orgán povinný hľadať spravodlivú mieru medzi cieľom a použitými prostriedkami, správny orgán prvého
stupňa dospel k záveru, že uvedený princíp nebol porušený, keďže umiestnenie zariadenia je v rozpore
s verejným záujmom chráneným Stavebným zákonom a osobitnými predpismi.

2. Žalovaný o odvolaní žalobcu proti vyššie citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa
rozhodol rozhodnutím Č. s.: OU-ZA-OVBP2-2016/015802-1/Pál z 02.05.2016, ktorým s poukazom na
ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej
len Správny poriadok) rozhodnutie zmenil tak, že v celom v rozhodnutí výraz „reklamno-informačné
zariadenie“, resp. „zariadenie“ nahradil pojmom: „reklamná stavba“. Ostatné podmienky vydaného
rozhodnutia určené stavebným úradom pre odstránenie reklamnej stavby ponechal v platnosti. V
dôvodoch rozhodnutia žalovaný konštatoval, že pristúpil k zmene rozhodnutia v zmysle § 59 ods. 2
Správneho poriadku, a to tak ako uviedol vo výrokovej časti rozhodnutia, nakoľko od 02.01.2015 vstúpila
do platnosti novela Stavebného zákona, z ktorého prechodných ustanovení v prvej vete § 142d ods.
2 vyplýva, že informačné, reklamné a propagačné zariadenia podľa predpisov platných do 01.01.2015
sa považujú za reklamné stavby podľa Stavebného zákona v znení účinnom od 02.01.2015. Ďalej
konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
ktoré bolo potrebné v konaní aplikovať, najmä § 88 ods. 1 písm. b), § 88a ods. 1, 2, 7, § 142d ods.
1 Stavebného zákona. Žalovaný má za to, že v danom prípade boli splnené všetky hmotnoprávne
podmienky pre to, aby prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o odstránení reklamnej stavby.
Z úradnej činnosti bolo zistené, že v prípade reklamnej stavby „LED obrazovka“ táto bola osadená na
priečelí objektu MIRAGE SHOPPING CENTRUM umiestneného na pozemku v kat. úz. N. parc. č. 1724/8
KN-C bez rozhodnutia stavebného úradu. Táto skutočnosť nebola sporná. V zmysle § 88 ods. 1 písm. b)
Stavebného zákona, v prípade ak je stavba postavená bez stavebného povolenia, nastáva obligatórna
povinnosť stavebného úradu odstrániť stavbu okrem výnimky, ktorá je zakotvená v tomto zákonnom
ustanovení, a to keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. V nadväznosti na
uvedené zákonné ustanovenie správny orgán prvého stupňa riadne začal z vlastného podnetu konanie
v zmysle § 88a Stavebného zákona a vyzval vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady
o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným
zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Odvolateľ však
ani v riadnej ani v predĺženej lehote nepreukázal, že dodatočné povolenie reklamnej stavby nie je
v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom, a to najmä s cieľmi a zámermi
územného plánovania, t. j. neuniesol dôkazné bremeno preň zo zákona vyplývajúce. Umiestnenie
reklamnej stavby LED obrazovky je v rozpore so záväznou časťou Územného plánu Mesta Žilina, ktorý
bol v roku 2011 spracovaný a uznesením Mestského zastupiteľstva v Žiline č. 15/2012 dňa 20.02.2012
schválený, a ktorého záväzné časti boli vyhlásené všeobecne záväzným nariadením č. 4/2012, v ktorom
sú od strany č. 472 po stranu 476 pod č. 2.18.6 ods. 2 uvedené „zásady umiestňovania reklamných,
informačných a propagačných zariadení“, ako aj v rozpore so všeobecne záväzným nariadením
č. 3/2012 o reklamných, informačných a propagačných zariadeniach na území Mesta Žilina (ďalej len
VZN č. 3/2012). Podľa názoru žalovaného bolo preukázané, že predmetnú reklamnú stavbu - LED
obrazovku (veľkoplošné zariadenie o rozmere 6,40 x 3,80 m (plocha 24,32 m2) oceľová celozvarovaná
konštrukcia - nosič LED obrazovky) Územný plán Mesta Žilina radí medzi veľkoplošné RIP zariadenia.
Táto je umiestnená na Hlinkovom námestí v Žiline, ktoré sa nachádza v ochrannom pásme MPR. Z
regulatívov Územného plánu Mesta Žilina ako aj všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2012 vyplýva,
že v ochrannom pásme MPR je vylúčené umiestnenie veľkoplošného RIP zariadenia - LED obrazovky,
a teda dodatočné povolenie tejto reklamnej stavby je v rozpore s verejným záujmom - s cieľmi a
zámermi územného plánovania. Iný postup ako nariadenie prvostupňového správneho orgánu odstrániť



reklamnú stavbu v tomto prípade nebol možný, keďže z ust. § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona
vyplýva, že odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie
je v rozpore s verejnými záujmami. Pokiaľ odvolateľ predložil prvostupňovému správnemu orgánu
záväzné stanoviská dotknutých orgánov - Krajského pamiatkového úradu v Žiline, Regionálneho úradu
verejného zdravotníctva v Žiline, Obvodného úradu životného prostredia v Žiline, odboru ochrany prírody
a krajiny má žalovaný za to, že ani predložením týchto záväzných stanovísk nebolo preukázané, že
umiestnenie reklamnej stavby nie je v rozpore s platným územným plánom. V súvislosti s predložením
záväzných stanovísk žalovaný len na okraj poznamenal, že v prvostupňovom správnom rozhodnutí
nie je uvedené, že reklamné zariadenie je umiestnené v „MPR“ ale „v ochrannom pásme MPR“. V
tejto súvislosti žalovaný poukázal na nesprávny postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý žiadal
ešte v roku 2012 na začiatku celého konania o dodatočnom povolení predložiť stanovisko dotknutého
orgánu Krajského pamiatkového úradu v Žiline, nakoľko objekt, na ktorom je umiestnená LED obrazovka,
nie je nehnuteľnou kultúrnou pamiatkou, a tento objekt sa nenachádza v pamiatkovom území. V
nadväznosti na námietku žalobcu o porušení princípu deliktuálnej zodpovednosti, v zmysle ktorého mal v
prípade dodatočného povolenia stavby prvostupňový správny orgán vychádzať z právneho stavu v čase
realizácie stavby, žalovaný poukázal na skutočnosť, že v konaní o dodatočnom povolení stavby stavebný
úrad je povinný aplikovať v čase začatého konania a vydávania rozhodnutia platnú právnu normu, ktorou
bolo v danom prípade všeobecne záväzné nariadenie obce. Z dikcie ust. § 88a ods. 1 Stavebného
zákona jednoznačne vyplýva, že stavebný úrad vyzve vlastníka stavby, aby predložil doklady o tom,
že „dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými zákonom“ a nie doklady
o tom, že „dodatočné povolenie nebolo v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom v
čase jej uskutočnenia“, teda pre konanie o dodatočnom povolení stavby je, podľa názoru žalovaného,
rozhodujúci čas rozhodovania o stavbe a nie čas uskutočnenia stavby.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia
žalovaného a priznanie náhrady trov konania. Tvrdí, že uniesol dôkazné bremeno o tom, umiestnenie
reklamného zariadenia nie je v rozpore s verejným záujmom. V rámci dokazovania v predmetnom
stavebnom konaní predložil stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktoré bolo
pozitívne, s pripomienkami týkajúcimi sa najmä hlučnosti, avšak predmetná LED obrazovka nemá
zapnuté „audio“. Pripomienky bolo možné aj tak zapracovať do rozhodnutia vo veci samej, keďže
stanovisko ako celok bolo pozitívne. Ďalej žalobca predložil stanovisko Obvodného úradu Životného
prostredia, odboru ochrany prírody a krajiny, ktoré bolo súhlasné a bez pripomienok, pričom do spisu
doplnil aj technicko-revízne dokumenty. Žalobca poukázal na skutočnosť, že verejný záujem, ktorý má
na mysli ust. § 88a Stavebného zákona, je potrebné ponímať v kontexte ust. § 140a a nasl. Stavebného
zákona. V konaní o dodatočnom povolení stavby je nevyhnutné skúmať otázku, či dodatočné povolenie
nie je v rozpore s chránenými verejnými záujmami, pričom verejným záujmom sa v tejto súvislosti
rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami,
záväznými časťami Slovenských technických noriem a pod.. Verejný záujem predstavuje istý protiklad k
záujmu súkromnému, jedná sa o určitý všeobecne prospešný stav, cieľ, ktorý treba chrániť a rešpektovať.
V tejto súvislosti Stavebný zákon koncipuje aj práva dotknutých orgánov, ktoré majú právo nazerať
do spisov, podávať záväzné stanoviská, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní, atď.. Dotknutý orgán
je oprávnený, z hľadiska oblasti svojej pôsobnosti, podávať záväzné stanoviská, z ktorých stavebný
úrad pri rozhodovaní vychádza. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že tak správny orgán prvého
stupňa ako aj žalovaný sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, že v predmetnej veci je potrebné
posúdiť otázku časovej účinnosti rozhodujúcej pre daný skutkový stav, a to s prihliadnutím na fakt,
že v rámci deliktuálneho konania podľa § 105 a § 106 Stavebného zákona bude musieť posudzovať
správny orgán stav v čase realizácie nepovolenej stavby. V tomto konaní totiž ako v sankčnom konaní
platí princíp zákazu retroaktivity. Podľa názoru žalobcu ak v čase, kedy protiprávny stav vznikol, teda
bola inštalovaná obrazovka, platil územný plán, ktorý nezakazoval a umožňoval predmetné zariadenie,
nie je možné neskorší právny predpis aplikovať, a tej ide v neprospech subjektu stavebníka. Toto
posúdenie je zásadné najmä s ohľadom na skutočnosť, že stavebný úrad vo svojom rozhodnutí uviedol,
že nemá význam posudzovať súlad s verejným záujmom, keď stavba samotná je v rozpore s územným
plánom. Ďalej žalobca poukázal na princíp proporcionality, ktorý podľa názoru žalobcu v predmetnom
konaní pred správnymi orgánmi nebol dodržaný. Podľa CM/Rec (2007) je povinnosť zabezpečiť, aby
správny orgán dal spravodlivú mieru medzi cieľom a použitými prostriedkami. Podľa čl. 5 ods. 3 uvedenej
európskej normy je potrebná vyváženosť medzi negatívnymi účinkami cieľov, ktoré z pohľadu zákona
sa majú sledovať a ochranou záujmov súkromných osôb. Podľa názoru žalobcu v konaní stavebník



preukázal ochranu verejných záujmov pozitívnymi stanoviskami dotknutých orgánov, pričom útvar
hlavného architekta ani jemu podobná organizačná zložka nie je dotknutým orgánom.

4. Vo vyjadrení k žalobe doručenom správnemu súdu 30.11.2016 zotrval žalovaný na skutkových
a právnych dôvodoch obsiahnutých v žalobou napadnutom rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť.
Žalovaný je toho názoru, že žalobca súlad reklamnej stavby s verejným záujmom nepreukázal,
nakoľko je umiestnenie danej stavby v rozpore s platnou územno-plánovacou dokumentáciou. Poukázal
opätovne na ust. § 88a Stavebného zákona, podľa ktorého stavebný úrad musí posúdiť súlad s platnou
územno-plánovacou dokumentáciou, teda nie je relevantné, v akom znení bola územno-plánovacia
dokumentácia v čase, keď k neoprávnenému inštalovaniu reklamnej stavby došlo.

5. Žalobca v stanovenej lehote repliku nepodal.

6. Krajský súd v Žiline, ako správny súd za splnenia procesných podmienok ustanovených v § 107
ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), prejednal vec
na nariadenom termíne pojednávania dňa 20.03.2018 v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu,
ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 29.12.2017 a svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnil (§ 114 SSP).

7. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných
bodov (§ 134 ods. 1 písm. a) a § 183 SSP), pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je
zákonné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:

Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa § 43 ods. 2 Stavebného zákona v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného,
t. j. k 13.05.2016 (ďalej len Stavebný zákon), reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená
stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a)
až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie
vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných
informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa
veľkosti informačnej plochy na
a) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2,
b) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a
c) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.

Podľa § 55 ods. 1 Stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a
vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu
bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje
aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

Podľa § 55 ods. 2 písm. h) Stavebného zákona, ohlásenie stavebnému úradu postačí pri reklamných
stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, pokiaľ tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie
stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia
stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi
iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.

Podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými



predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,
stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b
a podkladov predložených v stavebnom konaní.

Podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej
lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi
odstránenie stavby.

Podľa § 88a ods. 5 Stavebného zákona, ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor
s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom
povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

Podľa § 142d ods. 1 Stavebného zákona, konania, ktoré boli začaté a právoplatne neukončené do 1.
januára 2015, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

8. Správny súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že v rámci vykonaného štátneho stavebného
dohľadu 11.04.2012 stavebný úrad zistil, že vlastník stavby (žalobca) umiestnil reklamnú stavbu -
LED obrazovku veľkoplošné zariadenie o rozmere 6,40 x 3,80 m (plocha 24,32 m2) s oceľovou
celozvarovanou konštrukciou ako nosičom LED obrazovky na priečelí objektu MIRAGE SHOPPING
CENTER, a.s. parcela CKN č. 1724/8 v katastrálnom území N. na centrálnom pešom námestí
mesta. Vo veci odstránenia stavby pôvodne rozhodoval prvostupňový správny orgán rozhodnutím
č.: 23242/2012-69097/2012-OS-BO z 18.12.2012, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného č.: ObÚ-ZA-
OVBP2/B/2013/00368/Pál z 05.04.2013 zrušené s poukazom na pochybenia správneho orgánu
prvého stupňa. Ďalej správny orgán prvého stupňa vydal nové rozhodnutie č. 2324/2012-60803/2014-
OS-BO z 29.12.2014, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2015/012253-2/Pál zo
dňa 05.05.2015 opätovne pre závažné pochybenia zrušené a vec vrátená na nové prejednanie a
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. V ďalšom konaní v intenciách záväzného právneho
názoru žalovaného správny orgán prvého stupňa vyzval žalobcu listom z 12.06.2015, aby predložil
podklady, ktorými preukáže, že umiestnenie predmetnej reklamnej stavby nie je v rozpore s verejnými
záujmami, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. V nadväznosti na
žiadosť žalobcu o predĺženie lehoty na predloženie podkladov správny orgán prvého stupňa žiadosti
vyhovel a oznámením z 29.07.2015 lehotu na predloženie podkladov predĺžil o 30 dní odo dňa doručenia
oznámenia. Žalobca predložil správnemu orgánu stanoviská dotknutých orgánov - Regionálneho úradu
verejného zdravotníctva z 20.11.2012, stanovisko Obvodného úradu životného prostredia z 09.11.2012
a vyjadrenia Krajského pamiatkového ústavu z 19.06.2012. Ďalej žalobca dôvodil, že montáž LED
obrazovky zrealizoval v mesiaci apríl 2011 a dňa 12. júla 2012 podal žiadosť podľa § 88a Stavebného
zákona o dodatočné povolenie stavby. Správny súd ďalej zistil, že v období rozhodnom v čase realizácie
nepovolenej stavby bol v platnosti Územný plán Mesta Žiliny z roku 2011 uznesením mestského
zastupiteľstva v Žiline č. 15/2012 dňa 20.02.2012 schválený, pričom záväzné časti tohto plánu boli
vyhlásené všeobecne záväzným nariadením č. 4/2012 (ďalej len „VZN č. 4/2012“), v ktorom sú uvedené
(okrem iného) aj zásady umiestňovania reklamných informačných a propagačných zariadení.

9. Podľa regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia ÚPN-M Žilina
Urbanistický obvod č. 01 - Centrum, urbanistický okrsok č. 01 - STRED, znak 1.01.HPP/02:
základná funkcia - Hlinkovo námestie ako hlavný peší priestor
doplnková funkcia - pódiové akcie a stánkový predaj, spojené s akciovými termínmi
typ stavebnej činnosti - rešpektovať ochranné pásmo mestskej pamiatkovej rezervácie.
Podľa prípustných, obmedzujúcich, vylučujúcich podmienok na využitie jednotlivých plôch, na intenzitu
ich využitia, regulácie využitia plôch ÚPN-M Žilina Urbanistický obvod č. 01 - Centrum, urbanistický
okrsok č. 01 - STRED, znak 1.01..HPP/02:
prípustné funkcie - na námestí sú prípustné funkcie vyplývajúce z hlavnej funkcie pešieho a
zhromažďovacieho priestoru ako sú: odpočinkové plochy s drobnou architektúrou, výtvarné diela, zeleň
a pod.
neprípustné funkcie - iné ako základné, doplnkové a prípustné funkcie.
Podľa záväznej časti ÚPN-M Žilina článku č. 2.18.6 „Zásady umiestňovania reklamných, informačných
a propagačných zariadení“ bod 2) v ochrannom pásme MPR, ktoré je vymedzené v ÚPN-M Žilina (II)
nesmú sa umiestňovať veľkoplošné ako aj priestorové (trojrozmerné) reklamné a informačné zariadenia;
propagačné zariadenia sa môžu umiestňovať po dobu trvania akcie.



Podľa HLAVY PRVEJ, článku 3 ods. 21 VZN č. 4/2012 veľkoplošné RIP zariadenie - je plošné
RIP zariadenie o rozmeroch euroformátu a formátov od plochy nad 6 m2 (napr. bilboard, bigboard,
megaboard, a pod.). osvetlené alebo neosvetlené, pohyblivé resp. viacrozmerné. Podľa Hlavy 1 článku
2 ods. 2 písm. b) VZN č. 3/2012 Zóna II - ochranné pásmo MPR (ďalej len OP MPR) - je ochranné
pásmo vymedzené v ÚPN-M Žilina. Podľa Hlavy II článku 1 ods. 3 VZN č. 3/2012 v zónach I, II sa
nesmú umiestňovať veľkoplošné reklamné a informačné zariadenia: propagačné zariadenia sa môžu
umiestňovať po dobu trvania akcie, na základe súhlasného stanoviska MsÚ Žilina, stavebného odboru,
oddelenia architekta mesta po prerokovaní s odborom dopravy. Podľa Hlavy II článku 1 ods. 4 VZN č.
3/2012 v zóne I a II sa na fasádach objektov môžu umiestňovať len informačné zariadenia (označenie
obchodu, prevádzky, reštauračného zariadenia, označenie budovy...).

10. Správny súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci žalovaným tak, že v danom
prípade boli splnené všetky hmotnoprávne a procesné podmienky na to, aby bolo nariadené odstránenie
reklamnej stavby - LED obrazovky umiestnenej na priečelí MIRAGE SHOPPING CENTER reg. C parcela
č. 1724/8 v k. ú. N., pretože stavba bola postavená v rozpore s citovaným ustanovením § 55 ods. 1
Stavebného zákona (§ 55 ods. 2 písm. h) veta pred čiarkou a contrario Stavebného zákona) keďže išlo
o reklamné zariadenie s plochou väčšou než 3m2 postavené bez stavebného povolenia, pričom bola
splnená aj ďalšia podmienka, že dodatočné povolenie stavby je v rozpore s verejným záujmom.

11. Krajský súd sa stotožnil aj s názorom žalovaného, že v konaniach podľa § 88a zákona č. 50/1976 Zb.
je dôkazné bremeno na účastníkovi konania. Bolo na žalobcovi, aby preukázal skutkovým vymedzením
a dôkazmi, že posudzovaný objekt ako nepovolená stavba nie je v rozpore s cieľmi a zámermi
územného plánovania vyjadrenými v územnoplánovacej dokumentácii a územnoplánovacích podkladov
a s verejnými záujmami chránenými podľa osobitných predpisov. Žalovaný konštatoval, že posudzovaná
stavba je v rozpore s platným územným plánom, tak ako ho citoval a poukazoval na jednotlivé
ustanovenia v napadnutom rozhodnutí, keď podľa platného územného plánu viažucom sa k lokalite, v
ktorej je postavená posudzovaná stavba, by takáto stavba zásadne nemala byť povolená, a to vzhľadom
na územný plán z hľadiska funkčného využitia tohto územia, ktorý umiestnenie takýchto stavieb výslovne
vylučuje.

12. Podľa § 88 ods. 7 Stavebného zákona na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane
vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.

Podľa § 62 ods. 1, písm. a) Stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,
či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky
územného rozhodnutia.

13. Z uvedených ustanovení vyplýva, že na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane použijú
ustanovenia o stavebnom povolení. Jednou z podmienok vyhovenia žiadosti o dodatočné povolenie
stavby je aj súlad s územným plánom zóny alebo podmienkami územného rozhodnutia, ak bolo vydané.
V danom prípade územné rozhodnutie vydané nebolo, preto sa v konaní podľa § 88a Stavebného zákona
posudzoval aj súlad s územným plánom. Dokumentácia predložená stavebníkom na účely vydania
stavebného povolenia (rovnako aj dodatočného stavebného povolenia) musí spĺňať podmienky v čase
jej vyhodnocovania správnym orgánom podľa § 62 ods. 1 Stavebného zákona, t. j. v čase vydania
správnych rozhodnutí v inštančnom postupe. Ak v tom čase bola v rozpore s územným plánom, správne
orgány na túto skutočnosť museli prihliadnuť, čo sa udialo aj v danom prípade.

14. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a Stavebného zákona upravuje jednak postup
vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu pri nepovolených
stavbách. Z ust. § 88a ods. 1, 2 Stavebného zákona vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia
existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením je v
rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona.
Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky
potrebné doklady, t. j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce.
Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne
záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami Slovenských technických noriem a pod..
Posúdenie súladu s nimi vykonáva príslušný orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou
územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím a určením záväzných limitov



a regulatívov, ktoré určuje obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale
stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ust. § 126 Stavebného zákona, ktoré sa týka
ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide,
na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či
v predmetnom území je vyhlásené ochranné pásmo a pod. (rovnako rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 1Sžo/248/2008 zo dňa 23. júna 2009).

15. Vzhľadom na vyjadrenie právnych názorov vo vyššie uvedenom rozsudku Najvyššieho súdu SR
správny súd poukazuje, že pre posúdenie veci je irelevantné, kedy k postaveniu stavby došlo (žalobca
tvrdí, že v roku 2011). V konaní podľa § 88a Stavebného zákona, v ktorom sa posudzuje aj súlad
povoľovanej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou - Územným plánom Mesta Žilina, je potrebné
posudzovať súlad stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, a teda Územným plánom Mesta
Žilina, platným a účinným v čase konania o dodatočnom povolení stavby a nie v čase fyzickej realizácie
stavby. Preto skutočnosť, že územný plán, na ktorý odkazuje v napadnutom rozhodnutí žalovaný, bol
schválený mestským zastupiteľstvom Žilina uznesením č. 15/2012 z 20.02.2012 a na základe všeobecne
záväzného nariadenia Mesta Žilina č. 4/2012 nadobudol účinnosť až 10.04.2015, t. j. až po postavení
stavby nemôže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

16. Okrem toho správny súd zdôrazňuje, že podľa ustálenej judikatúry súdov SR (napr. Rozsudok NS
SR č.k. 3Sžk/6/2016 zo dňa 24.01.2018) účelom konania o dodatočnom povolení stavby je vlastne
dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka,
pod podmienkou preukázania skutočností, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s
verejnými záujmami. Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona.
Je teda zrejmé, že umiestnenie stavby musí obstáť do budúcnosti, teda logicky nemôže byť v rozpore
s územným plánom platným v čase rozhodovania o dodatočnom povolení, pričom je irelevantné, či v
čase realizácie čiernej stavby s ním bolo alebo nebolo v súlade a túto skutočnosť správne orgány neboli
povinné skúmať. Bolo rizikom staviteľa, ktorý realizoval stavbu bez súhlasného stanoviska stavebného
úradu, že uplynutím času môže dôjsť k zmene verejných záujmov v danej lokalite.

17. V nadväznosti na uvedené právno-teoretické postuláty a zistený skutkový stav je potrebné
konštatovať, že predmetnú reklamnú stavbu LED obrazovku Územný plán Mesta Žiliny radil medzi
veľkoplošné RIP zariadenia. Táto je umiestnená na Hlinkovom námestí v Žiline, ktoré námestie sa
nachádza v ochrannom pásme MPR. Z regulatívov Územného plánu Mesta Žilina (VZN č. 4/2012), ako
aj z VZN č. 3/2012 o reklamných, informačných a propagačných zariadeniach na území mesta Žilina
vyplýva, že v ochrannom pásme MPR je vylúčené umiestnenie veľkoplošného RIP zariadenia - LED
obrazovky, teda dodatočné povolenie tejto reklamnej stavby je v rozpore s verejným záujmom - cieľmi
a zámermi územného plánovania.

18. Na tomto závere nemení nič ani skutočnosť, že v správnom konaní boli žalobcom predložené
pozitívne stanoviská dotknutých orgánov, keďže už samotný rozpor s cieľmi a zámermi územného
plánovania postačuje pre vyvodenie záveru o rozpore stavby s verejnými záujmami chránenými
zákonom.

19. Žalobca ďalej namietal porušenie zákazu retroaktivity. Žalobca tvrdí, že ak v čase, kedy protiprávny
stav vznikol, teda v čase inštalácie obrazovky platil územný plán, ktorý nezakazoval a umožňoval
predmetnú stavbu, nie je možné neskorší právny predpis aplikovať v neprospech stavebníka. Princíp
deliktuálnej zodpovednosti podľa názoru žalobcu, teda aj princíp dodatočného povolenia stavby musí
vychádzať z právneho stavu v čase realizácie stavby, keďže dodatočné povolenie legalizuje stavbu
„dozadu“. Správny súd po preskúmaní danej námietky dospel k záveru, že správne orgány aplikáciou
územného plánu v znení účinnom v čase rozhodovania o dodatočnom povolení stavby neporušili princíp
zákazu retroaktivity.
V prvom rade považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že v posudzovanom prípade rozhodnutie
správneho orgánu o odstránení stavby podľa § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona nie je rozhodnutím
vo veciach správneho trestania. Rozhodnutie správnych orgánov nemá povahu administratívnej sankcie,
nakoľko zákonný dôvod, pre ktorý bolo žalobcovi nariadené odstránenie stavby, nie je definovaný ako
skutková podstata priestupku ani iného správneho deliktu a ani uloženie povinnosti odstrániť stavbu
nemá charakter administratívnoprávnej sankcie. Priestupkom je potrebné v zmysle § 2 ods. 1 zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení rozumieť zavinené konanie, ktoré porušuje alebo



ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označený v zákone o priestupkoch alebo v
inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o
trestný čin. Správnym deliktom je možno vo všeobecnosti rozumieť protispoločenské konania uvedené
v osobitných zákonoch, ktoré nie sú označené ako priestupok. Iné správne delikty sú prevažne založené
na objektívnej zodpovednosti a smerujú proti právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom.
Na úseku právnej úpravy Stavebného zákona je hmotnoprávna úprava deliktuálnej zodpovednosti
obsiahnutá v ustanoveniach § 106 a § 107 predmetného zákona. Predmetom preskúmavaného
rozhodnutia nebolo prejednanie správneho deliktu v zmysle § 106 ods. 1 písm. a) alebo b) Stavebného
zákona a správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí neuložil žalobcovi sankciu - pokutu, ktorú
predpokladá ust. § 106 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona pri postavení stavby bez stavebného
povolenia, ale de iure v súlade s ust. § 88a ods. 2 Stavebného zákona uložil povinnosť prinavrátiť
stav pred porušením zákona - restitutio in integrum. Tým nie je dotknutá vo všeobecnosti možnosť
stavebného úradu popri uložení povinnosti stavbu odstrániť iným rozhodnutím sankcionovať žalobcu
uložením pokuty podľa § 106 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, v ktorom konaní by správny orgán už
aplikoval všeobecne uznávané zásady správneho trestania.
Je nesporným faktom, že k imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka
právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou ktorého je i zákaz retroaktívneho
pôsobenia právnych predpisov resp. ich jednotlivých ustanovení (PL. ÚS 36/95). S uvedeným princípom
úzko súvisí požiadavka legálne nadobudnutých práv. Vo všeobecnom vyjadrení to znamená, že
nikomu nemožno odňať jeho riadnym spôsobom nadobudnuté práva na základe neskoršie vydaného
právneho predpisu (pričom všeobecne záväzným právnym predpisom možno rozumieť aj všeobecne
záväzné nariadenie obce). Princípy právneho štátu je potrebné vnímať a interpretovať vo vzájomných
súvislostiach. V posudzovanom prípade nemožno kategóriu retroaktivity hodnotiť z hľadiska základných
zásad správneho trestania (o ktoré v danom prípade nejde, ako už bolo uvedené vyššie), ale je
potrebné uvedenú kategóriu vnímať v kontexte princípov ochrany legálne nadobudnutých práv a ochrany
legitímnych očakávaní, ktorých cieľom je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci.
Podľa názoru správneho súdu v posudzovanom prípade nie sú prijatými závermi správnych orgánov o
časových súvislostiach hodnotenia verejného záujmu porušené legitímne očakávania žalobcu. Princípy
právneho štátu a princípy ochrany legitímnych očakávaní totiž slúžia ochrane subjektov konajúcich v
dobrej viere v právo. Žalobca v čase zriadenia stavby mal vedomosť nielen o tom, že územný plán v
čase zriadenia stavby platný a účinný nezakazuje zriadenie stavby, ale rovnako musel mať vedomosť aj
o tom, že k uvedenému zriadeniu je potrebné stavebné povolenie, a teda vedomosť o tom, že zriadením
stavby bez stavebného povolenia, hoci v území, kde územný plán zriadenie stavby nezakazuje, poruší
zákon. Za daného skutkového stavu tak nemožno vyvodiť, že by žalobca legálne nadobudol právo, preto
mu nie je možné priznať ochranu aplikáciou všeobecne záväzného nariadenia obce platného a účinného
ku dňu vykonania jeho nelegálnej činnosti. Zriadením stavby bez stavebného povolenia konal žalobca
protiprávne a žiadne právo, ktoré by bolo hodné v intenciách princípov právneho štátu chrániť, žalobcovi
nevzniklo.
Správny súd tiež konštatuje, že vzhľadom na stanovenie podmienky súladu dodatočne povoľovanej
stavby s verejným záujmom priamo pri posudzovaní stavby stavebným úradom, nemôže byť taký záujem
posudzovaný do minulosti. Uvedené je zákonodarcom vyjadrené priamo v ustanovení § 88a ods. 1
Stavebného zákona, z ktorého gramatického ale aj teleologického výkladu možno vyvodiť, že stavebný
úrad skúma súlad stavby s verejnými záujmami chránenými zákonom v čase rozhodovania.

20. Žalobca ďalej namieta porušenie princípu proporcionality v rozhodnutí prvostupňového správneho
orgánu a žalovaného, keď poukazuje na povinnosť správnych orgánov zabezpečiť, aby správny orgán
hľadal spravodlivú mieru medzi cieľom a použitými prostriedkami (v zmysle článku 5 ods. 3 odporúčania
CM/Rec (2007) Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. júna 2007 o dobrej verejnej správe
(ďalej len „Odporúčanie“). Žalobca uvádza, že v zmysle uvedenej normy „je potrebné vyváženosť medzi
negatívnymi účinkami cieľom, ktoré z pohľadu zákona sa má sledovať a ochrana záujmov súkromných
osôb“. Súd konštatuje, že takto formulované znenie článku 5 ods. 3 je nezrozumiteľné.
Podľa cit. článku sa má zachovať rovnováha medzi vedľajšími účinkami rozhodnutia a účelom, ktorý
sleduje. Správny súd nedospel k záveru, že správne orgány porušili princíp proporcionality chránený
uvedeným Odporúčaním. Je toho názoru, že obsah pojmu verejný záujem nie je možné zužovať
len na výsledky (hoc pozitívne) stanovísk dotknutých orgánov, ktoré chránia verejný záujem „len“ na
vymedzenom úseku danom osobitnými právnymi predpismi. Plnohodnotnou súčasťou obsahu pojmu
verejný záujem je, a tento prioritne tvorí, územnoplánovacia dokumentácia (uvedené je expressiss
verbis vyjadrené v ustanovení § 62 ods, 1 písm. a) Stavebného zákona použitím slova „najmä“), s



ktorou dodatočné povolenie stavby nemôže byť v rozpore. Záujem verejnosti je totiž vyjadrený nielen
vo všeobecne záväzných právnych predpisoch s celoštátnou pôsobnosťou prijímaných Národnou radou
Slovenskej republiky, ale aj územným plánom obce (mesta) prijímaným obcou, ktorý chráni verejný
záujem v danom mieste (lokalite) a čase. Verejný záujem tak prostredníctvom zastupiteľských orgánov
(poslancov NR SR, poslancov obecného zastupiteľstva atď.) môže byť vyjadrený nielen vo všeobecne
záväzných právnych normách s celoštátnou pôsobnosťou, ale aj vo všeobecne záväzných právnych
normách s územnou pôsobnosťou (nariadenie obce). Niet žiadneho legitímneho dôvodu, pre ktorý by
správny orgán mal vyhodnotiť existenciu súladu stavby s verejným záujmom len na základe všeobecne
záväzných právnych predpisov s celoštátnou pôsobnosťou, t. j. prijatých Národnou radou Slovenskej
republiky a iný verejný záujem vyjadrený prostredníctvom všeobecne záväzných právnych predpisov
s lokálnou pôsobnosťou opomínať. Územný plán obce ako výsledok normotvornej činnosti zástupcov
obyvateľov v danom mieste a čase vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré
chce obec resp. mesto na svojom území chrániť a uprednostňovať. Pokiaľ sa obec resp. mesto jeho
prostredníctvom rozhodlo v dotknutej zóne pre zákaz umiestňovania reklamných zariadení určitého
charakteru, ide o využitie práv účasti verejnosti na správe vecí verejných na spôsobe ochrany hodnôt,
ktoré mesto v mene svojich obyvateľov vyjadrilo prijatím územného plánu určitého obsahu. V teste
proporcionality tak proti sebe stoja právo žalobcu na ochranu vlastníctva a právo verejnosti v účasti na
správe vecí verejných. Vlastnícke právo žalobcu v teste proporcionality v tomto kontexte musí ustúpiť
právu verejnosti na správe vecí verejných. Územný plán mesta je garanciou ochrany verejného záujmu
v danom mieste a čase, pred ktorým subjektívne vlastnícke právo žalobcu nemožno uprednostniť.

21. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu pri aplikácii citovaného ustanovenia § 190 SSP
zamietol ako nedôvodnú.

22. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario
tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd
nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario, pretože nevznikli podmienky
na aplikáciu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.