Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 30S/56/2016 z 19. 3. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 19. marca 2018, sp. zn. 30S/56/2016, ECLI:SK:KSZA:2018:5016200840.2 Krajský súd Žilina | 30S/56/2016 | ECLI:SK:KSZA:2018:5016200840.2 | 2018-03-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f28c1e44-447e-45de-a4a9-6852edbe141c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5016200840.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/56/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200840
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5016200840.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu:
TOMEGAS SK, s. r. o., so sídlom Palárikova č. 2773, Čadca, IČO: 36 410 811, právne zast.: JUDr.
Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s r. o., so sídlom Nová Bystrica č. 850, proti žalovanému: Slovenská
obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Prievozská č. 32,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: SK/0678/99/2015 z 29.03.2016,
takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvostupňový správny orgán Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej
inšpekcie, so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj rozhodnutím číslo EN/0164/05/2015 zo dňa 12.08.2015,
ako príslušný správny orgán podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. e), § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 zákona
č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov, podľa § 88 ods. 1 písm. c) a §
89 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších právnych predpisov (Zákon o energetike) a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších právnych predpisov (Správny poriadok) uložil žalobcovi, s poukazom na
ust. § 91 ods. 1 písm. b) bod 3 Zákona o energetike pokutu vo výške 26 000 € pre porušenie
povinností prevádzkovateľa zariadení na plnenie tlakových nádob a prevádzkovateľa zariadení na
rozvod skvapalneného uhľovodíka podľa § 85 ods. 2 písm. c) Zákona o energetike, keď kontrolou
dňa 26.02.2015 na odbernom mieste LPG, ktoré sa nachádza na Strojárskej ulici č. 4644 v Snine
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj zistil, že účastník
konania uzavrel s podnikateľským subjektom, ktorý vlastní čerpaciu stanicu AMOS, s. r. o., Snina -
Zmluvu o predaji a kúpe skvapalnených uhľovodíkových plynov v tlakových nádobách číslo V001/MH
a v čase kontroly sa na zásobách odberného miesta nachádzalo 12 kusov tlakových nádob, každá
s objemom propánu 10 kg s nápisom PROBUGAS a. s., ktoré však boli opatrené zabezpečovacou
plombou účastníka konania TOMEGAS SK, s. r. o.; žalobca tým, že pre subjekt AMOS, s. r. o., Snina plnil
tlakové nádoby stlačeným médiom o objeme 10 kg á 9,15 €/10kg, ktoré boli riadne označené vlastníkom
tlakovej nádoby - PROBUGAS a. s. bez písomného súhlasu vlastníka tlakovej nádoby, porušil povinnosti
prevádzkovateľa zariadenia na plnenie tlakových nádob.
Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že porušenie povinností prevádzkovateľa zariadenia na
plnenie tlakových nádob - žalobcu bolo zistené dňa 29.04.2015 v sídle žalobcu v Čadci, Palárikova č.



2773 pri šetrení podnetu evidovaného pod č. B-98/2015. Správny orgán zistil, že žalobca je oprávnený
podnikať v energetike - prevádzkovanie zariadenia na plnenie tlakových nádob, a to na základe
povolenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava č. 2012R 0015 zo dňa 05.03. 2012 a I. zmeny
zo dňa 01.10.2014. V čase kontroly dňa 26.02.2015 u podnikateľského subjektu AMOS, s. r. o., so sídlom
v Snine, Palárikova č. 1626, IČO: 36 466 271 bolo zistené, že sa realizuje aj predaj skvapalnených
uhľovodíkových plynov v prenosných tlakových nádobách. Predaj už naplnených tlakových nádob o
objeme propánu 10 kg podnikateľský subjekt AMOS, s. r. o. Snina vykonával na základe Zmluvy o predaji
a kúpe skvapalnených uhľovodíkových plynov v tlakových nádobách č. V001/MH uzatvorenej týmto
podnikateľským subjektom so žalobcom za cenu 9,15 €/10 kg. Dňa 26.02.2015 sa na zásobe nachádzalo
12 kusov tlakových nádob s objemom propánu 10 kg s nápisom PROBUGAS, a. s. so zabezpečovacou
plombou účastníka konania. Zistených 12 kusov tlakových nádob s nápisom PROBUGAS, a. s. bolo
naplnených a dodaných pre spoločnosť AMOS, s. r. o., Snina účastníkom konania - TOMEGAS, s.
r. o. Čadca v predajnej cene 109,80 €, tieto sú však vo vlastníctve spoločnosti PROBUGAS, a. s.,
so sídlom v Bratislave, Miletičova č. 23, IČO: 47 695 421 a boli zo strany účastníka konania použité
(naplnené) a dodané inému podnikateľskému subjektu za účelom ďalšieho predaja bez písomného
súhlasu vlastníka tlakových nádob. Z aspektu zákona o energetike nie je právne významné, kto je
vlastník tlakovej nádoby, či je to spoločnosť PROBUGAS, a. s. alebo iná fyzická osoba alebo právnická
osoba. Podstatné je, že žalobca, ako prevádzkovateľ zariadenia na plnenie tlakových nádob podľa § 4
ods. 1 písm. e) Zákona o energetike nesmie v zmysle ust. § 85 ods. 2 písm. c) daného zákona plniť
skvapalnený plynný uhľovodík do cudzích tlakových nádob, v danom prípade spoločnosti PROBUGAS,
a. s.. Žalobca, ako prevádzkovateľ zariadení na plnenie tlakových nádob, je nositeľom objektívnej
zodpovednosti za dodržanie povinností, ktoré pre neho zo zákona vyplývajú. Správny orgán rozhodoval
o uložení pokuty v zmysle ust. § 91 ods. 1 písm. b) bod 3 Zákona o energetike, ktoré umožňuje uložiť
pokutu v rozpätí 300 € až 150 000 €. Správny orgán prihliadol na závažnosť, spôsob, čas trvania a
možné následky porušenia povinnosti. Pri ukladaní konkrétnej výšky pokuty vychádzal zo závažnosti
skutkových zistení z kontroly 26.02.2015 a 29.04.2015.

2. Žalovaný rozhodnutím č. SK/0678/99/2015 zo dňa 29.03.2016 vo veci odvolania žalobcu proti
prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu rozhodol s poukazom na ust. § 58 ods. 1, § 59
ods. 2 Správneho poriadku, § 85 ods. 2 písm. c) Zákona o energetike tak, že rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa zmenil v časti ukladajúcej výšku pokuty tak, že pokutu znížil na výšku 15 000 €.
Ostatnú časť výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ponechal bez zmeny. V dôvodoch
rozhodnutia poukázal na zistený skutkový stav, z ktorého plynie, že inšpektori Slovenskej obchodnej
inšpekcie, so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj vykonali dňa 26.02.2015 kontrolu na odbernom mieste
LPG, ktoré sa nachádza na Strojárskej ulici č. 4644 v Snine u podnikateľského subjektu AMOS, s.
r. o., Palárikova č. 1626, Snina, IČO: 36 466 271 (ďalej len „AMOS, s. r. o.“). V čase kontroly sa u
tohto podnikateľského subjektu vykonával predaj skvapalnených uhľovodíkových plynov v prenosných
tlakových nádobách. Predaj už naplnených tlakových nádob s objemom propánu 10 kg vykonával
podnikateľský subjekt AMOS, s. r. o. na základe Zmluvy o predaji a kúpe skvapalnených uhľovodíkových
plynov v tlakových nádobách č. V001/MH, uzatvorenej medzi spoločnosťou AMOS, s. r. o. a účastníkom
konania za cenu 9,15 €/10 kg. Na predajnom mieste bolo zistené, že účastník konania dodal 24 kusov
tlakových fliaš s nápisom TOMEGAS, so zabezpečovacou plombou TOMEGAS, 9 kusov tlakových
nádob s nápisom FLAGA, so zabezpečovacou plombou TOMEGAS a 12 kusov tlakových nádob s
nápisom PROBUGAS, so zabezpečovacou plombou TOMEGAS, pričom všetky nádoby boli o objeme 10
kg. Dňa 29.04.2015 vykonali inšpektori SOI so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj kontrolu v sídle účastníka
konania v rámci šetrenia podnetu č. B-98/2015. Účastník konania, ako dodávateľ, predložil na vyššie
uvedené nádoby príslušné doklady: výdajku 150164 zo dňa 22.01.2015 a faktúru č. 20120131 vystavenú
dňa 03.02.2015 a výdajku 150228 zo dňa 30.01.2015 a faktúru č. 20150174 vystavenú dňa 09.02.2015.
Konateľ spoločnosti pri kontrole vykonanej dňa 29.04.2015 nepredložil súhlas vlastníka tlakových nádob,
ktoré boli vo vlastníctve spoločnosti PROBUGAS a FLAGA, a ktoré boli dodané na čerpaciu stanicu LPG
na Strojárskej ulici č. 4644 v Snine spoločnosti AMOS, s. r. o.. Účastník konania nadobudol predmetné
nádoby výmenným spôsobom od predajcov (čerpacích staníc, predajných miest), kde ich spotrebitelia
vrátili prázdne a vymenili za naplnené.
Žalovaný konštatoval, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré
by ho zbavovali zodpovednosti za zistené nedostatky. Skutočnosti a dôvody uvedené v odvolaní
nespochybňujú uloženie sankcie zo strany správneho orgánu. Žalovaný sa nestotožnil s odvolacou
námietkou žalobcu, podľa ktorej rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádzalo z nesprávne
zisteného skutkového stavu. Žalovaný poukázal na ust. § 85 ods. 2 písm. c) Zákona o energetike,



z ktorého je podľa názoru žalovaného zrejmé, že pre naplnenie skutkovej podstaty predmetného
správneho deliktu je nevyhnutné ustáliť splnenie nasledovných požiadaviek: 1) zodpovednostným
subjektom je len prevádzkovateľ zariadení na plnenie tlakových nádob, 2) tento subjekt vykonáva
činnosť, ktorá spočíva v plnení skvapalneného plynného uhľovodíka, 3) uvedený plyn je plnený buď do
tlakových nádob patriacich priamo prevádzkovateľovi zariadení na plnenie tlakových nádob, ktorý ich
plní alebo inému subjektu, ale v tomto prípade len s jeho písomným súhlasom. Prvú požiadavku zákona
možno považovať za splnenú predložením povolenia č. 2012R0015-1 na predmet podnikania: pohonné
látky a ropa s rozsahom - prevádzkovanie zariadenia na plnenie tlakových nádob, vydaného ÚRSO
dňa 01.10.2014. O výkone podnikateľskej činnosti v danej oblasti informuje aj výpis z Obchodného
registra Okresného súdu Žilina, kde je v časti predmet činnosti uvedené aj prevádzkovanie zariadenia
na plnenie tlakových nádob od 04.05.2012. Vo vzťahu k naplneniu druhej podmienky
zákona, t. j. plnenie tlakových nádob, žalovaný uviedol, že skutočnosť, že tlakové nádoby žalobca plní,
resp. v danom prípade plnil skvapalneným plynným uhľovodíkom - propánom, potvrdzuje predovšetkým
Zmluva o predaji a kúpe skvapalnených uhľovodíkových plynov v tlakových nádobách č. V001/
MH uzatvorená medzi účastníkom konania a spoločnosťou AMOS, s. r. o. z 27.05.2014, a tiež doklady
odobraté pri kontrole (výdajka č. 150099 z 16.01.2015 a faktúra č. 20150091 vystavená 27.01.2015,
výdajka č. 150164 z 22.01.2015 a faktúra č. 20120131 vystavená 03.02.2015, výdajka č. 150228 z
30.01.2015 a faktúra č. 20150174 vystavená 09.02.2015). Vo všetkých prípadoch bola predmetom kúpy,
resp. dodania látka propán, a teda skvapalnený plynný uhľovodík uskladnený v tlakových nádobách
s rôznymi hmotnosťami. Z uvedeného zistenia možno mať za preukázané, že žalobca predával
inému podnikateľskému subjektu skvapalnený plynný uhľovodík uskladnený v tlakových nádobách.
V nadväznosti na tretiu požiadavku zákona a potrebu identifikovať vlastnícke právo k dotknutým
tlakovým nádobám žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca vytvára dojem, že tlakové nádoby
sa na trhu vyskytujú len v užívaní bez určenia ich vlastníctva. Žalovaný sa nestotožnil s vyjadreniami
žalobcu, podľa ktorých sú sporné tlakové nádoby na trhu užívané spotrebiteľom ako spotrebný materiál.
Spotrebným materiálom je len obsah fľaše, v tomto prípade látka propán. Samotná fľaša však nie je,
podľa názoru žalovaného, vlastníctvom spotrebiteľa, nakoľko tento si kupuje len obsah fľaše. Tomu
nasvedčuje aj skutočnosť, že spotrebiteľ uhrádza popri cene za obsah fľaše aj zálohu za užívanie
tlakovej nádoby. Fakt, že spotrebiteľ nie je vlastníkom tlakovej nádoby, však bez ďalšieho neznamená,
že vlastník tejto nádoby neexistuje, resp. že musí byť a priori neznámy. Ako je zrejmé z podnetu na
vykonanie kontroly (podaného spoločnosťou PROBUGAS, a.s.), osoba, ktorá podnet podala, nemá
záujem predávať vlastnícke práva k funkčným tlakovým nádobám, resp. fľašiam, nakoľko na svoje fľaše
jednak umiestňuje svoju vlastnú ochrannú známku, vykonáva ich servis a niektoré označuje nápisom
„výhradné právo plniť má vlastník fľaše“. V konečnom dôsledku o absencii prejavu vôle vlastníka fliaš
v danom prípade svedčí aj samotná skutočnosť, že daný subjekt podal podnet na výkon kontroly práve
z toho titulu, že nie je stotožnený s plnením svojich tlakových nádob iným podnikateľom a dištancuje
sa od tvrdenia, že poskytnutím tlakovej nádoby pri predaji jej obsahu stráca vlastnícke právo k fľaši. Pri
predaji plynu - propánu v tlakovej nádobe poskytuje tento subjekt nádobu len na dočasné užívanie, nie
na predaj, a preto možno uviesť, že spotrebiteľ, resp. koncový odberateľ je len oprávneným držiteľom
takejto tlakovej nádoby. Zo zálohového listu na tlakovú nádobu vystaveného spoločnosťou PROBUGAS,
ktorý ako prílohu svojho vyjadrenia z 06.07.2015 predložil žalobca, je zrejmé, a to z druhej strany tohto
zálohového listu z bodu 2, 3 nasledovné: „Odberateľ je povinný vrátiť tlakovú nádobu, ak sa stane pre
neho nepotrebná, alebo ak došlo k jej poškodeniu. Účelom zálohy je zabezpečenie povinnosti vrátenia
nepoškodených tlakových nádob“. Z predmetných ustanovení je evidentné, že spoločnosť PROBUGAS,
a. s., ako prevádzkovateľ zariadení na plnenie tlakových nádob, má skutočný záujem na vrátení svojich
vlastných fliaš po splnení ich účelu, t. j. po vyčerpaní obsahu nádoby, v danom prípade propánu. Pokiaľ
by žalovaný uznal výklad žalobcu, došiel by k neželanému záveru, že tlakové nádoby nepatria nikomu a
prakticky sú voľne v obehu na danom trhu, pričom takýto záver je vzhľadom na súčasne platné právne
predpisy neudržateľný. Žalovaný konštatuje, že pôvodným vlastníkom tlakovej nádoby je jej výrobca.
Tento prevedie vlastnícke právo predajom na prevádzkovateľa zariadení na plnenie tlakových nádob,
ktorý ako subjekt na trhu s plynom nevyhnutne potrebuje vlastniť, prípadne inak disponovať tlakovými
nádobami za účelom ich plnenia a predaja ich obsahu. Žalovaný vychádza pri svojej úvahe k bodu č. 3
z dikcie zákona a gramatického výkladu ust. § 85 ods. 2 písm. c) Zákona o energetike, pričom má za
to, že vlastníkom tlakových nádob môže byť len prevádzkovateľ zariadení na plnenie tlakových nádob.
Práve predaj obsahu cudzích fliaš prevádzkovateľmi zariadení na plnenie tlakových nádob môže mať
výrazný vplyv nielen na ekonomické postavenie jednotlivých súťažiteľov na danom trhu, ale môže
tiež spôsobiť ohrozenie zdravia alebo majetku používateľov týchto fliaš prípadne aj iných osôb. Preto
by mali prevádzkovatelia zariadenia na plnenie tlakových nádob využívať pri svojej činnosti primárne



vlastné tlakové nádoby, ktorých vlastnosti a technické prevedenie najlepšie poznajú alebo cudzie tlakové
nádoby len so súhlasom ich vlastníka. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na internetovú stránku
podávateľa podnetu, kde sa uvádza: „Fľaše PROBUGAS sú verejnosti k dispozícii na zálohu u našich
vybraných partnerov“. Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť PROBUGAS, a.s. nepredáva vlastné fľaše.
Vlastníka fľaše v danom prípade možno rozpoznať veľmi jednoducho, a to na základe kritérií ako je
farba, logo na tele fľaše, logo na ventile, prípadne označenie spoločnosti na golieri fľaše. Ak sa preto
neodstrániteľné prvky na fľaši, ako napr. vygravírovaný nápis PROBUGAS na tele fľaše nezhoduje s
logom na ventile, možno konštatovať, že fľašu plnil iný subjekt, ako je vlastník, pričom z § 85
ods. 2 písm. c) Zákona o energetike je tento subjekt povinný preukázať sa písomným súhlasom na
plnenie. Žalobca ani počas odvolacieho konania nepreukázal vlastnícke právo k predmetným tlakovým
nádobám, na základe čoho možno a contrario ustáliť, že účastník konania plnil do cudzích tlakových
nádob. V kontexte so zistením, že inšpektoromi SOI nebol predložený žiaden písomný doklad daný
vlastníkom predmetných tlakových nádob, odvolací orgán má za preukázané porušenie ust. § 85 ods.
2 písm. c) Zákona o energetike, ktoré je konštruované na princípe objektívnej zodpovednosti, a preto
vyjadrenia žalobcu nemajú vplyv na jeho zodpovednosť za kontrolu zistených nedostatkov.
Vo vzťahu k výške pokuty uviedol, že sankcia uložená prvostupňovým správnym orgánom bola
neprimeraná vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a ust. § 91 ods. 5 Zákona o energetike. Vytkol
prvostupňovému správnemu orgánu absenciu zdôvodnenia výšky uloženej pokuty. Žalovaný si je
vedomý závažnosti skutku účastníka z hľadiska možného ohrozenia zdravia alebo majetku, avšak aj
napriek uvedenej skutočnosti považuje výšku uloženej pokuty za neprimeranú. Taktiež počet naplnených
cudzích tlakových nádob a cena za dodané plnenia je v zjavnom nepomere k výške uloženej pokuty.
Z uvedených dôvodov žalovaný rozhodol o zmene prvostupňového správneho rozhodnutia v časti
uloženej pokuty, a to primeraným znížením výšky uloženej pokuty, ktorá je pokutou zodpovedajúcou
zistenému protiprávnemu stavu, charakteru a rozsahu porušenia zákona. Zohľadňuje skutočnosť, že
účastník konania nedodržal zákonom stanovenú povinnosť, došlo k riziku ohrozenia zdravia a majetku
osôb. V tejto súvislosti žalovaný poukázal, že všeobecný záujem na ochrane zdravia patrí k prioritným
záujmom, na ochrane ktorého má záujem celá spoločnosť. Preto z hľadiska závažnosti hodnotí správny
orgán uvedené konanie za zvlášť závažné, keďže možné následky porušenia povinností mohli výrazne
zasiahnuť zdravie a majetok osôb. Pre určenie výšky pokuty prihliadol žalovaný aj na čas trvania
porušenia povinností. Tento ohraničil najneskôr odo dňa doručenia doplnenia listinných dôkazov pre
účely vykonania kontroly na základe podnetu spoločnosti PROBUGAS, a. s., t. j. dňa 03.02.2015 (ako
dôkaz slúži samotný podnet vrátane príloh, z ktorých je zrejmé, že na predajni LPG Snina, Strojárska
č. 4644 predávala spoločnosť AMOS, s. r. o. propán v tlakových nádobách vo vlastníctve spoločnosti
PROBUGAS, a. s., pričom tieto fľaše boli opatrené páskou červenej farby spolu so štítkom s logom
žalobcu), do dátumu výkonu kontroly inšpektormi SOI, t. j. dňa 29.04.2015.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia
žalovaného ako aj správneho rozhodnutia prvého stupňa a vrátenia vecí žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca v prvom rade poukázal na dôvody, ktoré obsiahol v odvolaní voči rozhodnutiu žalovaného, a
tieto v žalobe zopakoval. Týmto arbitrárnym spôsobom pripúšťa zásah do práva na podnikanie, nesie
znaky neprimeranej tvrdosti a pre nedostatok dôvodov je nepreskúmateľné. Správny orgán dôkazmi
nezdokumentoval reálnosť svojich tvrdení aj napriek výhradám účastníka, pričom tvrdenia o vlastníctve
sporných tlakových nádob vychádzali len zo zistenia, že tieto boli modrej farby a boli označené logom
PROBUGAS. Bez vyriešenia tejto zásadnej otázky však nie je možné vec posúdiť. Sporné tlakové
nádoby sú na trhu užívané spotrebiteľom ako spotrebný materiál, ich označenie v čase poskytovania
spotrebiteľovi obchodnou značkou iného subjektu neznamená samo o sebe vlastnícke právo a zo žiadnej
skutočnosti vo vzťahu k vlastníctvu sa táto skutočnosť z nádob nedá zistiť. Poukázal na skutočnosť, že
ako je zrejmé z predloženého zálohového dokladu spoločnosti PROBUGAS, táto spoločnosť žiadnym
spôsobom neobmedzuje pri dispozícii s nádobou, a teda ani v práve vstupovať do právnych vzťahov s
osobami podnikajúcimi v energetike, a to aj za účelom jej plnenia. Žalobca poukázal na ust. čl. 1 ods.
1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 4, čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 51 ods. 1, čl. 55 ods. 1, čl. 152 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky a ust. § 85 ods. 2 písm. c) Zákona o energetike, ako aj ust. § 1, § 3 ods. 4, § 32
a ďalšie Správneho poriadku. V súvislosti s citovanými ustanoveniami zdôraznil, že osoba poverujúca
žalobcu na plnenie nádob (spoločnosť AMOS, s. r. o.) bola oprávneným držiteľom predmetných sporných
tlakových nádob s právom počas doby ich užívania tieto držať a najmä nakladať s nimi tak, aby mohli plniť
svoj účel. Žalobca je ako podnikateľský subjekt osobou oprávnenou na danú činnosť plnenia tlakových
nádob s plnou zodpovednosťou za vadnosť konania, teda v tomto smere prezentované zdôvodnenie
rozhodnutia o potrebe ochrany zdravia žalovaným nemá žiadnu oporu v práve. Je zrejmé, že žalovaný



výklad o vlastníckych právach ku tlakovým nádobám na účely Zákona o energetike chápe a vykladá
pri použití na daný prípad v absolútnom poňatí daného právneho pojmu, nereflektujúc tak na práva
a oprávnené záujmy ich oprávnených (zmluvných) užívateľov (§ 129 a nasl. OZ), ktoré konanie
a výklad práva žalovaným zhrnuté summa summarum je úvahou arbitrárnou, čo je v právnom štáte
neprijateľné, ústavne neudržateľné a neakceptovateľné a konal tak jednoznačne v rozpore s právnou
zásadou nemo est supra leges. Takýto nesprávny výklad správne použitej právnej normy je potom vadou
konania žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu pre nesprávne právne posúdenie veci.
Rovnako zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzal v správnom rozhodnutí, je v rozpore s obsahom
spisov. Záverom žalobca uviedol, že v žalobe obsiahnutá argumentácia je v priamej nadväznosti na ním
prezentovanú argumentáciu v podanom odvolaní, a preto žiada správny súd, aby na túto argumentáciu
primerane prihliadal.
Žalobca ďalej cituje z napadnutého rozhodnutia stať - odvolacie námietky voči prvostupňovému
rozhodnutiu týkajúce sa výšky uloženej pokuty. Nové žalobné body k výške pokuty v žalobe neuviedol.

4. Vo vyjadrení doručenom správnemu súdu 30.12.2016 žalovaný navrhol žalobu zamietnuť ako
nedôvodnú odkazujúc pritom v podrobnostiach na skutkové a právne dôvody obsiahnuté v žalobou
napadnutom rozhodnutí žalovaného. Na dôvažok uviedol, že spoločnosť AMOS, s. r o žiadnym
spôsobom nezasahuje do týchto tlakových nádob, nedochádza z jej strany k ich plneniu, keďže nie je
prevádzkovateľom zariadení na plnenie tlakových nádob, a preto sa na ňu ani nevzťahuje povinnosť v
zmysle § 85 ods. 2 písm. c) Zákona o energetike.

5. V replike doručenej správnemu súdu 26.01.2017, s poukazom na zmenu právnej úpravy vo vzťahu k
podanej žalobe vyvolanej účinnosťou Správneho súdneho poriadku vzniesol žalobca návrh na zníženie
neprimerane vysokej pokuty pre prípad, že sa súd stotožní s názorom žalovaného o porušení právnej
povinnosti zo strany žalobcu a žiadal určiť pokutu, ktorá bude zodpovedať princípu spravodlivosti a
proporcionality.

6. Žalovaný v zákonnej lehote dupliku nepodal.

7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd prejednal vec na nariadenom pojednávaní 20.03.2018 za
splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z.
(Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“), v spojení s ust. § 491 ods. 1 SSP, preskúmal napadnuté
rozhodnutie podľa ust. § 194 a nasl. v spojení s § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134
ods. 1 písm. a) SSP a § 183 SSP), pričom nezistil dôvod na aplikáciu § 195 SSP a dospel k záveru, že
žalobu je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP z nasledovných dôvodov:

8. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 194 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej
správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v
tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní
o všeobecnej správnej žalobe.

9. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobcovi bolo dňa 01.10.2014 vydané
povolenie č. 2012 R0015-1 na predmet podnikania: pohonné látky a ropa s rozsahom - prevádzkovanie
zariadenia na plnenie tlakových nádob, uvedené zistenie korešponduje so zapísaným predmetom
činnosti žalobcu v Obchodnom registri - prevádzkovanie zariadenia na plnenie tlakových nádob (s
účinnosťou od 02.08.2016).
Zo záznamu z vykonanej kontroly z 03.03.2015 a fotografickej dokumentácie správny súd zistil,
že dňa 26.02.2015 inšpektori SOI so sídlom v Prešove v spoločnosti AMOS s.r.o. Snina vykonali
kontrolu. Spoločnosť AMOS s.r.o., je prevádzkovateľom maloobchodného predaja pohonných hmôt
prostredníctvom čerpacej stanice LPG v Snine. Spoločnosť AMOS s.r.o. v danom mieste vykonáva aj
predaj skvapalnených uhľovodíkových plynov v tlakových nádobách. V kontrolovanom období uvedený
predaj, vykonávala na základe Zmluvy o predaji a kúpe skvapalnených plynovodíkových plynov zo
dňa 28.05.2014 v tlakových nádobách č. V 001/MH uzatvorenou so žalobcom ako dodávateľom.
Uvedené skutkové zistenie podporujú aj ďalšie listinné doklady odobraté pri kontrole (výdajka 150099
z 16.01.2015 a faktúra č. 20150091 vystavená 27.01.2015, výdajka 150164 z 22.01.2015 a faktúra



č. 20120131 vystavená 03.02.2015, výdajka 150228 z 30.01.2015 a faktúra č. 20150174 vystavená
09.02.2015). Na mieste bolo inšpekciou zistené a fotograficky zdokumentované, že dodávateľ - žalobca
dodal spoločnosti AMOS s.r.o. 24ks tlakových fliaš so zabezpečovacou plombou s logom TOMEGAS
SK a nápisom TOMEGAS SK na tele fľaše; 9ks tlakových nádob so zabezpečovacou plombou s logom
TOMEGAS SK a nápisom na tele fľaše FLAGA; 12ks tlakových nádob so zabezpečovacou plombou
TOMEGAS SK a nápisom na tele fľaše PROBUGAS .
Vo fľašiach bol uskladnený skvapalnený plynný uhľovodík. Zo zálohového listu na tlakovú nádobu
č. L3040627 (č. l. 89 administratívneho spisu) vystaveného spoločnosťou PROBUGAS, a.s. dňa
30.06.2015 (ktorú listinu predložil v administratívnom konaní žalobca) z bodu 2 vyplýva: „Odberateľ je
povinný vrátiť tlakovú nádobu, ak sa stane pre neho nepotrebná, alebo ak došlo k jej poškodeniu“. Z
bodu 3 vyplýva: „Účelom zálohy je zabezpečenie povinnosti vrátenia nepoškodených tlakových nádob.“

10. Žalobca v konaní odkázal na svoje v odvolaní obsiahnuté tvrdenie, že prvostupňový orgán dôkazmi
nezdokumentoval reálnosť svojich tvrdení aj napriek výhradám účastníka konania, pričom tvrdenia
o vlastníctve sporných tlakových nádob vychádzali len zo zistenia, že tieto boli modrej farby a boli
označené logom PROBUGAS. Bez vyriešenia tejto základnej otázky však nie je možné vec posúdiť
a rozhodnúť (napr. zistením výrobného čísla nádob, dopytom na ich pôvod a pod.). Sporné tlakové
nádoby sú na trhu užívané spotrebiteľom, ako spotrebný materiál, ich označenie v čase poskytovania
spotrebiteľovi obchodnou značkou iného subjektu neznamená samo o sebe vlastnícke právo a zo
žiadnej skutočnosti vo vzťahu k vlastníctvu sa táto skutočnosť nádob nedá zistiť. Ani osoba uvádzajúca
nádoby na trh vlastníctvo nemá a pre prípad, že sa jej nádoby nevrátia, má ich zaplatené zloženou
zálohou. Žalovaný je naproti tomu názoru, že 12ks fliaš so zabezpečovacou plombou s logom žalobcu
s označením na tele fľaše PROBUGAS je vo vlastníctve spoločnosti PROBUGAS. Žalovaný tvrdí, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno o existencii súhlasu vlastníka (spoločnosti PROBUGAS, a.s.), ktorý
predpokladá citované ustanovenie § 85 ods. 2 písm. c) Zákona o energetike k naplneniu obsahu fliaš
kvapalným uhľovodíkom. Žalobca v konaní netvrdil, že disponuje súhlasom spoločnosti PROBUGAS,
a.s. k naplneniu fliaš označených logom spoločnosti PROBUGAS, a.s. kvapalným uhľovodíkom.

11. V danom prípade správnemu súdu prináleží zodpovedať pre rozhodnutie zásadnú otázku, a to, či
bola naplnená skutková podstata iného správneho deliktu v zmysle ustanovenia § 91 ods. 1 písm. d)
bod 3 v nadväznosti na citované ustanovenie § 85 ods. 2 písm. c) Zákona o energetike.

12. Podľa § 3 písm. c) bod 8 Zákona o energetike, na účely tohto zákona sa rozumie v plynárstve
prevádzkovateľom zariadenia na skvapalňovanie zemného plynu osoba oprávnená na prevádzkovanie
zariadenia na skvapalňovanie zemného plynu podľa tohto zákona.

Podľa § 3 písm. c) bod 10 Zákona o energetike, na účely tohto zákona sa rozumie v plynárstve
odberateľom plynu osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby.

Podľa § 91 ods. 1 písm. b) bod 3 Zákona o energetike, v znení účinnom v čase rozhodnom pre naplnenie
skutkovej podstaty správneho deliktu - v čase výkonu inšpekcie, t. j. ku dňu 26.02.2015, (ďalej len „Zákon
o energetike“), inšpekcia uloží pokutu držiteľovi povolenia alebo inej osobe vo výške od 300 eur do 150
000 eur za porušenie povinností uložených v § 4, § 6 ods. 2 písm. d) až g), § 10, 11, 12, § 13 ods. 4,
§ 8 ods. 5 na podnikanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až g), § 19 ods. 1 až 5, § 28 ods. 2 písm. a) až h),
r) až w), § 28 ods. 3 písm. b) až d), h), j) až o), v), y), § 28 ods. 4, § 31 ods. 2 písm. a) až e), j) až n),
p) až s), w), z), § 31 ods. 3 písm. a) až c), j), k), n), p), § 31 ods. 4, § 33 ods. 1 až 8, § 49 ods. 6 písm.
a), b), i), l), n) o), § 49 ods. 7 písm. b), d), f) až j), o), § 64 ods. 6 písm. a) až d), i) až k), n), § 64 ods.
7 písm. a), c), e) až g), j), l) až n), § 66, § 67 ods. 6 písm. a), b), g), j), k), m) až p), § 67 ods. 8, § 84
ods. 3, § 85 ods. 2 a § 85 ods. 4.

Podľa § 91 ods. 5 Zákona o energetike, pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob,
čas trvania a možné následky porušenia povinností.

Podľa § 85 ods. 2 písm. c) Zákona o energetike, prevádzkovateľ zariadení na plnenie tlakových nádob
je povinný plniť skvapalnený plynný uhľovodík do vlastných tlakových nádob alebo do cudzích tlakových
nádob len s písomným súhlasom ich vlastníka.



Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník), držiteľom
je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.
Podľa § 130 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké
práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

13. Citované ust. § 91 ods. 1 písm. ) bod 3 v nadväznosti na citované ustanovenie § 85 ods. 2 písm.
c) Zákona o energetike k naplneniu skutkovej podstaty iného správneho deliktu predpokladá naplnenie
troch právne významných skutočností: Subjekt zodpovednosti má status prevádzkovateľa zariadenia
na plnenie tlakových nádob v zmysle citovaného ustanovenia § 3 písm. c) bod 8 Zákona o energetike;
prevádzkovateľ takého zariadenia naplní tlakové nádoby patriace do vlastníctva tretej osoby bez jej
písomného súhlasu.

14. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané (aj v konaní nesporné), že žalobca bol subjektom
povinnosti, ktorá plynie z citovaného ustanovenia § 85 ods. 2 písm. c) Zákona o energetike, keďže
na základe povolenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 2012 R 0015-1 zo dňa 01.10.2014 bol
v rozhodnom čase nositeľom oprávnenia na prevádzkovanie zariadenia na skvapalňovanie zemného
plynu (§ 3 písm. c) bod 8 Zákona o energetike). V konaní bolo preukázané, že žalobca naplnil
skvapalneným uhľovodíkom 12ks fliaš modrej farby, ktoré opatril zabezpečovacou plombou s vlastným
logom a ktoré mali na tele označenie PROBUGAS.

15. V nadväznosti na povinnosť ustanovenú v § 85 ods. 2 písm. c) Zákona o energetike bolo potrebné
posúdiť, či bol žalobca vlastníkom fliaš alebo mal písomný súhlas ich vlastníka. Žalobca tvrdil, že
oprávnenie naplniť tekutým uhľovodíkom obsah fliaš s logom PROBUGAS plynie zo zálohového dokladu
spoločnosti PROBUGAS, a.s.. Z argumentácie žalobcu je zrejmé, že sa neoznačil za vlastníka fliaš, ktoré
mali na tele označenie PROBUGAS, a.s.. Označil sa za osobu poverenú k naplneniu fliaš spoločnosťou
AMOS, s.r.o. a spoločnosť AMOS, s.r.o. označil za oprávneného držiteľa fliaš, ktorý má v zmysle §
130 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo ich držať a nakladať s nimi ako vlastník. Argumentoval, že
spoločnosť PROBUGAS, a.s. (o čom podľa názoru žalobcu svedčí zálohový list) nijak neobmedzuje v
dispozícii s nádobou, a teda ani pri práve vstupovať do právnych vzťahov s osobami podnikajúcimi v
energetike, a to aj za účelom ich plnenia

16. Na tomto mieste považuje správny súd za potrebné uviesť, citované ustanovenie § 85 ods. 2
Zákona o energetike, expressis verbis predvída dva možné spôsoby plnenia fliaš prevádzkovateľom
zariadenia na skvapalňovanie zemného plynu, a to plnenie do vlastných fliaš a plnenie do cudzích fliaš
(t.j. fliaš iného vlastníka). Práve zakotvenie uvedenej povinnosti v citovanom ustanovení § 85 ods. 2
Zákona o energetike a z nej plynúceho rozlíšenia dvoch spôsobov plnenia fliaš je zrejmým zámerom
zákonodarcu zabezpečiť jasné pravidlá zodpovednosti za stav fľaše v záujme ochrany nielen osôb,
ktoré budú užívať samotný obsah fľaše (spotrebiteľa), ale aj tretích osôb, ktoré budú fľaše skladovať,
resp. sa v blízkosti uvedených fliaš pohybovať atď.. Podľa názoru správneho súdu je takýmto spôsobom
odlíšená jednak zodpovednosť za odborné naplnenie fľaše tekutým uhľovodíkom prevádzkovateľom
zariadenia na skvapalňovanie zemného plynu a zodpovednosť za fyzikálno-technické a konštrukčné
vlastnosti fľaše (ako nádoby), ktorá prináleží vlastníkovi fľaše, t. j. subjektu, ktorý hnuteľnú vec vytvoril
resp. zákonným spôsobom k nej nadobudol vlastnícke právo. K prijatiu záveru, podľa ktorého s každým
prevodom (predajom) obsahu fľaše - tekutého uhľovodíka sa prevádza aj vlastnícke právo k fľaši resp.
vzniká subjektu, ktorý na zálohu získa fľašu do dispozície status v nie je daný právny základ v skutkových
okolnostiach daného prípadu a nemožno ho vyvodiť ani z ustanovení Občianskeho zákonníka, na ktoré
poukazuje žalobca.
17. Vlastnícke právo k hnuteľnej veci (v danom prípade k fľaši, v ktorej bol obsiahnutý tekutý uhľovodík)
vzniká vytvorením danej fľaše. K prevodu vlastníckeho práva k fľaši by bol, podľa názoru správneho
súdu, nevyhnutný jednoznačný prejav vôle vlastníka fľaše svoje vlastnícke právo k fľaši previesť na
iný subjekt (rôznymi právnymi titulmi; zámennou zmluvou, kúpnou zmluvou atď.). Zo zálohového listu
spoločnosti PROBUGAS, a.s. zo dňa 30.6.2015 nepochybne plynie, že spoločnosť PROBUGAS, a. s.
v citovaných bodoch 2 a 3 obsiahnutých na druhej strane uvedeného zálohového listu, prejavila jasne
vôľu, ktorá nesmerovala k prevodu vlastníckeho práva k fľaši.



18. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty iného
správneho deliktu v danom prípade je právne irelevantné tvrdenie žalobcu, že tretia osoba (AMOS,
s.r.o.) je oprávnený držiteľ fliaš. Z gramatického výkladu, ktorý súčasne korešponduje aj so zmyslom
právnej normy je zrejmé, že ak sa plní uhľovodík do cudzích fliaš je možné tak urobiť len so súhlasom
ich vlastníka, nie oprávneného držiteľa. Sám žalobca nepoprel, že nie je vlastníkom fliaš. Uvádzal, že
nevie kto je ich vlastníkom. Správny orgán však jednoznačne zistil, že ich vlastníkom je spoločnosť
PROBUGAS, a.s. a táto preukázateľne súhlas žalobcovi neposkytla. Ak zákon výslovne určuje ako
subjekt poskytujúci súhlas vlastníka, nie je možné ani analogicky použiť termín oprávnený držiteľ ako
termín súkromného práva a „dosadiť ho“ do skutkovej podstaty iného správneho deliktu (bez toho že by
skutková podstata výslovne tento pojem nezakotvila).
Len na okraj správny súd považuje za potrebné ozrejmiť rozdiel medzi statusom oprávneného držiteľa
a detentora a poukázať aj na nesprávnosť záverov žalobcu ohľadne inštitútu oprávneného držiteľa v
kontexte skutkového stavu.
Oprávnenie vlastníka držať vec zahŕňa v sebe dve stránky, a to faktickú a právnu. Faktická stránka vždy
spočíva v tom, že vlastník má vec vo svojej faktickej moci (môže s vecou kedykoľvek fyzicky disponovať).
Dôležitejšia je však právna stránka držby, ktorá spočíva v tom, že vlastník je si vedomý toho, že ide o jeho
vlastnú vec a že s touto vecou nakladá ako so svojou. Vlastníkovo oprávnenie vec držať nezaniká, ak sa
dočasne vzdá práva držby a dočasne ju zverí inému do užívania, dá ju do úschovy, alebo ju vypožičia. V
tomto prípade dochádza k faktickému výkonu práva držby prostredníctvom iného subjektu. V momente
keď zanikne právny dôvod, pre ktorý má niekto iný vec u seba, obnovuje sa aj faktická stránka držby
u vlastníka veci.
Právny a faktická stránka držby má význam aj pre odlíšenie držby od detencie, ak držbu veci vykonáva
niekto iný, než jej vlastník. Držanie veci môže totiž vykonávať aj niekto iný, ako vlastník, pričom s touto
vecou nakladá ako so svojou vlastnou. K oddeleniu držby od vlastníctva dochádza v prípade oprávnenej
držby (§ 129 ods. 1 OZ). Občiansky zákonník podľa vzťahu k predmetu vlastníctva rozoznáva držiteľa
oprávneného a neoprávneného. Oprávnený držiteľ môže v dôsledku kvalifikovanej dlhodobej držby
nadobudnúť vlastnícke právo k veci vydržaním.
V prípade detencie je naplnená len faktická stránka držby. Detentor nedrží vec ako vlastnú a nemá ani
vôľu držať vec pre seba, nakoľko si je vedomý, že vec z titulu vlastníctva patrí niekomu inému a že držba
veci je u neho časovo obmedzená. Právnym dôvodom detencie je spravidla zmluva, na základe bola
vec detentorovi zverená na dočasné užívanie. Detentorom je napríklad nájomca alebo vypožičiavateľ
veci a v danom prípade, podľa názoru správneho súdu, rovnako držiteľ fľaše určenej pre naplnenie
skvapalneným uhľovodíkom (spoločnosť AMOS, s.r.o. resp. žalobca).
V intenciách uvedených právno-teoretických postulátov možno konštatovať, že ani v prípade ak by
právna norma § 85 ods. 2 písm. c) Zákona o energetike expressis verbis k naplneniu cudzích
fliaš alternatívne vyžadovala súhlas vlastníka alebo oprávneného držiteľa fliaš nebola by obrana
žalobcu úspešná, nakoľko z bodov 2, 3 zálohového listu je zrejmé že spoločnosť AMOS, s.r.o. nebola
oprávneným držiteľom fliaš (v zmysle § 129 ods. 1 v nadväznosti na § 130 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka) resp. ani iný subjekt, ktorému poskytla spoločnosť PROBUGAS, a.s. fľaše nemohol na
základe uvedeného zálohového listu získať status oprávneného držiteľa uvedených fliaš, ale len status
„detentora“.

19. Žalobca v konaní netvrdil, že je vlastníkom fliaš, a v konaní nepredložil písomný súhlas vlastníka
- 12ks fliaš opatrených bezpečnostným ventilom žalobcu s označením loga PROBUGAS na tele fľaše,
naplnených skvapalneným uhľovodíkom o objeme 10kg. Ako dôkaz predložil Zálohový list vystavený
spoločnosťou PROBUGAS, a.s. zo dňa 30.6.2015.
Za daného skutkového stavu, vo vzťahu k námietke žalobcu, že správny orgán nevykonal dostatočné
dokazovanie na ustálenie skutočného vlastníka fliaš, považuje správny súd za potrebné poznamenať,
že z hľadiska naplnenia hypotézy právnej normy § 91 ods. 1 písm. b) bod 3 v nadväznosti na citované
ust. § 85 ods. 2 písm. c) Zákona o energetike potom bolo postačujúce zistenie, že žalobca nebol
vlastníkom fliaš a zároveň žiaden písomný súhlas žalobcom tvrdeného vlastníka tento v správnom
konaní nepredložil. Naopak, žalobca ani len netvrdil kto je vlastníkom fliaš. Za takýchto skutkových
okolností bolo naplnenie skutkovej podstaty riadne preukázané. Správne orgány na dôvažok aj správne
posúdili vlastníctvo predmetných fliaš. Jediný doklad, ktorý v súvislosti s tvrdením o splnení povinnosti
v zmysle § 85 ods. 2 písm. c) Zákona o energetike predložil, bol zálohový list vystavený spoločnosťou
PROBUGAS, a.s.. Podľa názoru správneho súdu potom správny orgán v nadväznosti na okruh žalobcom
vznesených skutkových tvrdení v administratívnom konaní a žalobcom označený dôkaz, vychádzajúc



aj z označenia - loga PROBUGAS na tele fliaš a tvrdenia spoločnosti PROBUGAS, a.s.,(ktorá uvedené
fľaše označila za fľaše, ktoré patria do jej vlastníctva), pri absencii iných žalobcom označených dôkazov
(o pôvode fľaše) napr. kúpnych zmlúv, a iných titulov, dospel správny orgán k správnemu záveru,
že vlastníkom fliaš je spoločnosť PROBUGAS a.s. a žalobca nepreukázal písomný súhlas uvedenej
spoločnosti k naplneniu fliaš tekutým uhľovodíkom, preto svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej
podstaty správneho deliktu v zmysle § 91 ods. 1 písm. b) bod 3 v nadväznosti na citované ust. § 85 ods.
2 písm. c) Zákona o energetike.

20. Podľa § 198 ods. 1 SSP, správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania
na návrh žalobcu rozsudkom
a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného
rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu
likvidačný charakter,
b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním
veci.

21. Žalobca pre prípad, že by správny súd dospel k záveru, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu
príslušných právnych noriem tak, ako tvrdí žalovaný, požiadal správny súd o zníženie výšky uloženej
sankcie žalovaným, ktorá je podľa názoru žalobcu v zjavnom nepomere k porušenej povinnosti a rovnako
nespravodlivá. Žalobca v prvom rade poukázal na skutočnosť, že podľa jeho názoru nie je rozhodnutie
v časti uloženej pokuty riadne zdôvodnené. Žalobca pracuje dlhodobo s naplnenými tlakovými fľašami a
disponuje všetkými zákonnými oprávneniami s týmito tlakovými fľašami, aj právom nakladať a plniť ich,
preto razantne odmieta, že by jeho konaním boli ohrozené životy ľudí napr. neodbornou manipuláciou a
pod.. Ak aj podľa tvrdení žalovaného porušil žalobca zákon, potom toto porušenie správny orgán založil
iba na skutočnosti, že nebol dodržaný formálny postup - udelenie písomného súhlasu, nie preto že by
išlo o neodbornú manipuláciu s fľašami a pod.. Následky konania žalobcu neboli žiadne a už vôbec nie
závažné, ani čo sa týka rozsahu konania vo vzťahu, ku ktorému správny orgán vyvodzuje zodpovednosť,
išlo o 12ks fliaš plynu o hmotnosti 10kg. Aj keby žalobca pripustil len preventívny účel sankcie, v žiadnom
prípade nemôže obstáť ako správna úvaha správneho orgánu uloženie sankcie v sume 15.000,00 Eur.
Z odôvodnení oboch rozhodnutí žalobca netuší v čom presne videl správny orgán závažnosť porušenia
povinnosti, spôsob a čas trvania a rovnako tak následky.

22. Návrh na sankčnú moderáciu bol podaný po uplynutí lehoty (§ 183 SSP), správny súd však aplikujúc
ust. § 491 ods. 2 SSP neuplatnil toto ustanovenie, pretože by bolo v neprospech žalobcu ako právnickej
osoby.

23. Na úvod považuje správny súd za potrebné ozrejmiť, že ukladanie pokút za správne delikty sa deje
vo sfére voľného správneho uváženia (tzv. diskrečnej právomoci) správneho orgánu, teda v zákonom
dovolenej voľnosti správneho orgánu rozhodnúť vo vymedzených hraniciach, resp. voliť niektoré z
viacerých možných riešení, ktoré zákon dovoľuje. Na rozdiel od posudzovania otázok zákonnosti,
ktorými sa súd musí pri posudzovaní právnej veci vo vzťahu k žalobnej námietke zaoberať, je oblasť
správnej úvahy súdnej kontrole prakticky uzatvorená. Podrobiť voľné správne uváženie súdnemu
prieskumu pri hodnotení zákonnosti rozhodnutí možno len v prípade, ak správny orgán prekročil
zákonom stanovené medze tohto uváženia, vybočil z nich alebo voľné uváženie zneužil. Správny súd je
oprávnený sám rozhodnúť, aká sankcia by mala byť uložená, len za naplnenia podmienok ustanovenia
§ 198 ods. 1 písm. a) SSP, t. j. ak by správny súd na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania
na návrh žalobcu dospel k záveru, že uložená sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala
pre žalobcu likvidačný charakter.

24. V rámci moderačného práva súd skúma, či nedošlo k excesu pri individualizácii trestu, teda či a ako
bolo prihliadnuté ku všetkým špecifikám konkrétneho prípadu a či bol v rámci zákonnej trestnej sankcie
vybratý pre páchateľa taký druh trestu a v takej výmere, ktorá splní účel trestu, nie je neprimeraná
povahe skutku a pre žalobcu likvidačná. V danom prípade medzi hľadiská individualizácie trestu v
prejednávanom prípade patrí okolnosť, že neexistenciou súhlasu vlastníka s naplnením fliaš plynným
kvapalným uhľovodíkom došlo k vzniku rizika ohrozenia zdravia a majetku osôb, keďže zákon práve
zakotvením uvedenej povinnosti v citovanom ustanovení § 85 ods. 2 písm. c) Zákona o energetike
mal za cieľ zamedziť situácii, kedy prevádzkovateľ zariadenia na plnenie tlakových nádob by napĺňal
tlakovú nádobu bez presného overenia jej pôvodu, keďže nejde o nádobu vlastnú. Práve súhlas vlastníka



má garantovať, že tlaková nádoba, do ktorej má byť naplnený skvapalnený uhľovodík, zodpovedá
bezpečnostným požiadavkám a je spôsobilá na užívanie spotrebiteľom. Ako už bolo uvedené na
iných miestach tohto rozsudku, zákonodarca obsiahnutím uvedenej povinnosti v dotknutom ustanovení
má za cieľ zabezpečiť jasné pravidlá zodpovednosti za stav fľaše v záujme ochrany nielen osôb,
ktoré budú obsah fľaše užívať (spotrebiteľ) ale aj tretích osôb (ktoré budú s fľašou manipulovať,
fľašu skladovať alebo v blízkosti nej sa pohybovať). Písomný súhlas vlastníka fľaše s naplnením
fľaše tekutým uhľovodíkom prevádzkovateľom zariadenia je vlastne garanciou, že fľaša z hľadiska
fyzikálno-technických a konštrukčných vlastností je spôsobilá byť nositeľom daného obsahu (tekutého
uhľovodíka) v danom mieste a čase, nakoľko nemožno celkom vylúčiť možnosť degradácie materiálu, z
ktorého je fľaša vyrobená v dôsledku plynutia času a spôsobu skladovania či manipulácie s fľašou. Pokiaľ
žalobca takýmto písomným súhlasom vlastníka nedisponoval, potom podľa názoru súdu, vystavil nielen
spotrebiteľa, ale aj iné osoby, ktoré manipulujú s fľašou, riziku ohrozenia zdravia a majetku. Správny súd
sa stotožnil so záverom žalovaného, že všeobecný záujem na ochrane zdravia ľudí patrí k prioritným
záujmom, k ochrane ktorého má záujem celá spoločnosť. Z tohto pohľadu z hľadiska závažnosti je
uvedené konanie žalobcu zvlášť závažné, keď možné následky porušenia povinnosti mohli zasiahnuť
zdravie ľudí a ich majetok. Takýto závažný stav trval najmenej viac ako dva mesiace, keď správne
žalovaný ustálil čas trvania porušenia povinnosti najneskôr odo dňa doručenia doplnenia listinných
dôkazov pre účely vykonania kontroly na základe podnetu spoločnosti PROBUGAS, a.s., t. j. odo dňa
03.02.2015, do dátumu výkonu kontroly inšpektormi Slovenskej obchodnej inšpekcie dňa 29.04.2015.

25. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že správny orgán zohľadnil všetky zákonom
stanovené kritéria, ktoré má na mysli ustanovenie § 91 ods. 5 Zákona o energetike pre určovanie
výšky pokuty, ako aj účel, ktorý má sankcia na úseku všeobecnej i generálnej prevencie splniť. Úvahy
žalovaného o výške pokuty sú racionálne, ucelené, koherentné a v súlade so zásadami logiky. Podľa
názoru správneho súdu žalovaný nevybočil z medzí správneho uváženia ani ich nezneužil. Zohľadnil
preventívnu úlohu postihu, ktorý nespočíval len v jeho účinku voči žalobcovi, ale musí mať silu odradiť
od nezákonného postupu aj iné subjekty zákonných povinností; tento účinok potom môže vyvolať len
postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu a musí brať na zreteľ majetkovú sféru delikventa,
teda výška uloženej sankcie nemôže byť pre delikventa zanedbateľná a musí obsahovať aj represívnu
zložku. V opačnom prípade by teda postih delikventa postrádal zmysel. V uvedených mantineloch sa
musí aj správny súd pohybovať pri posudzovaní odpovede na otázku, či sú v danom prípade splnené
podmienky pre využitie moderačného oprávnenia súdu v zmysle ust. § 198 ods. 1 písm. a) SSP.

26. Rovnako ako žalovaný aj správny súd dospel z uvedených dôvodov k záveru o primeranosti
žalovaným uloženej sankcie vo výške 15.000,00 Eur za správny delikt. Vychádzajúc z citovaného
ustanovenia § 91 ods. 1 písm. b) bod 3, podľa ktorého zákonným rozmedzím pre uloženie pokuty v
danom prípade je rozpätie od 300,00 Eur do 150.000,00 Eur za porušenie povinnosti, považuje správny
súd sankciu 15.000,00 Eur za naplnenie skvapalneným plynným uhľovodíkom 12ks fliaš o objeme 10kg
za sankciu napĺňajúcu svoj účel na úseku generálnej a individuálnej prevencie. Vzhľadom na skutočnosť,
že horná hranica sadzby bola 150.000,00 Eur, možno považovať uloženú sankciu za sankciu pohybujúcu
sa v dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia (a to 10% maximálnej výmery), z uvedených dôvodov
preto uvedenú sankciu nemožno hodnotiť ako sankciu neprimeranú. Rovnako ju nemožno považovať
za námietku likvidačného charakteru, keďže okolnosť likvidačného charakteru uloženej pokuty žalobca
nevymedzil bližšími skutkovými tvrdeniami osvedčujúcimi celkovú majetkovú situáciu žalobcu, vrátane
prípadných záväzkov tak, aby mohol správny súd dospieť k záveru, že pokuta vo výške 15.000,00 Eur je
spôsobilá privodiť zánik žalobcu ako právnickej osoby. Vo vzťahu k danej okolnosti tak žalobca neuniesol
bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazné. Zdôvodnenie výšky uloženej sankcie nebolo podľa názoru
správneho súdu nedostatočne zdôvodnené, pričom takáto námietka nemôže byť vôbec dôvodom na
sankčnú moderáciu.

27. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario
tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd
nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario, pretože nevznikli podmienky
na jeho aplikáciu.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.