Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 30S/14/2017 z 8. 1. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 8. januára 2018, sp. zn. 30S/14/2017, ECLI:SK:KSZA:2018:5017200044.2 Krajský súd Žilina | 30S/14/2017 | ECLI:SK:KSZA:2018:5017200044.2 | 2018-01-08 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c047f3df-6e01-4845-b784-66a7eb4e9516 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5017200044.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/14/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200044
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200044.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu:
A. A., nar. XX.XX.V., XXX XX. P. XXX, právne zastúpený: Mgr. Roman Kobella, advokát, so sídlom W.
S.. XXX XX B. D., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná
63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č.
1716438/2016 zo dňa 21.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo rozhodnutím č. 948174/2016 zo dňa 31.05.2016 podľa
§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vo vzťahu k žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzickej
osoby za zdaňovacie obdobie rok 2011 v sume 34.659,83 €, ktorá sa odlišuje od dane uvedenej
v daňovom priznaní. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že vydal rozhodnutie na základe
výsledkov pokračovania vo vyrubovacom konaní z dôvodu zrušenia pôvodného rozhodnutia a vrátenia
veci na ďalšie konanie. Vydaniu rozhodnutia predchádzalo vykonanie daňovej kontroly, ktoré skončilo
protokolom z daňovej kontroly zo dňa 12.12.2014, ktorý bol zaslaný žalobcovi na vyjadrenie. Daňový
subjekt bol registrovaný na dani z príjmov fyzickej osoby do 13.01.2016 a na dani z pridanej hodnoty do
31.12.2015. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že z protokolu z daňovej kontroly
vyplynulo, že daňový subjekt v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie
obdobie roku 2011 priznal daň vo výške 0,00 € čo predstavuje o 34.659,83 € menej, ako zistil správca
dane daňovou kontrolou. Žaloba v daňovom priznaní vykázal príjmy z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 vo výške 240.513,72 € a výdavky vo výške 212.017,38 €.
Overením predložených dokladov daňovým subjektom boli zistené skutočnosti s vplyvom na vykázaný
základ dane z príjmov fyzickej osoby v zmysle zákona č. 529/2003 Z.z.. Žalobca vo svojom účtovníctve
v peňažnom denníku mal zaúčtované a v daňových výdavkoch uplatnené faktúry, ktorých predmetom
sú stavebné a pomocné práce na rôznych stavbách od dodávateľa STELA, s.r.o. Dňa 21.09.2013
Okresný súd Žilina na majetok uvedeného dlžníka vyhlásil konkurz. Faktúry v odôvodnení rozhodnutia
špecifikoval. Správca dane poukázal na ust. § 2 písm. i), § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z.. Správca
dane považuje uplatnený výdavok - náklad za práce uvedené v predmete faktúr v rozpore s § 2 písm.
i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov z dôvodu, že práce neboli reálne uskutočnené na základe
preukázaných kontrolných zistení a dôkazov. Správca dane v priebehu pokračovania vo vyrubovacom
konaní vykonal ďalšie úkony vo veci preverenia obchodných vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou
Stela, s.r.o.. Výsluch svedka A. S., konateľa firmy Stela s.r.o. bol vykonaný v rámci medzinárodnej
výmeny informácií. Z jeho svedeckej výpovede vyplýva, že nevystavil žiadne faktúry pre odberateľa



A. A., neprevzal úhrady v hotovosti, na faktúrach a príjmových pokladničných dokladoch nie je jeho
podpis. Pritom bol v roku 2011 jediným konateľom a spoločníkom tejto spoločnosti. V rozhodnom období
má daňový subjekt uplatnené aj faktúry, ktorých predmetom sú stavebné práce a pomocné práce na
rôznych stavbách od dodávateľa DZ Stav s.r.o., do 17.01.2011 obchodné meno DUBAY s.r.o.. V rámci
tohto konania vykonal ústne pojednávanie so svedkom p. O. Y., jediným konateľom spoločnosti DZ
Stav, s.r.o.. O výsluchu bol upovedomený aj žalobca. Svedok O. Y. dňa 16.11.2015 sa dostavil na ústne
pojednávanie, pričom tento vypovedal, že v roku 2011 vykonával stavebné práce pre A. A., spoluprácu
dohodli ústne, faktúry vystavil on, podpis a razítko sú jeho a aj na príjmovom doklade, bližšie si nepamätá,
aké konkrétne stavebné pomocné práce vykonávala spoločnosť DZ Stav na jednotlivých stavbách, práce
boli robené na základe ústnej dohody, vykonávali ich brigádnici, mená bližšie si nepamätá, títo vykonávali
prácu na základe ústnej dohody, zamestnancov nemal, len brigádnikov, stavebnú techniku žiadnu
nevlastnil, vypožičiaval si ju podľa potreby, hmotný majetok v roku 2011 nebol žiadny, účtovné doklady
mal u účtovníka O. A., s ktorým sa nevedel skontaktovať, finančný obnos za faktúry mu boli vyplácanie
v hotovosti p. A. na stavbe, vykonané práce odovzdával p. A. osobne, doklady písomné nemajú. Na
základe otázku správcu dane, či vie nejakým iným spôsobom preukázať reálne uskutočnenie prác
deklarovaných v predmete faktúr vypovedal, že nie. Správca dane odpovede svedka O. Y. nepovažoval
za dostačujúce a hodnoverne preukazujúce zdaniteľné plnenie uvedeného na faktúrach z dôvodu, že nie
sú v súlade so zásadami obchodného práva, a to poctivého obchodného styku. Svedok O. Y. musí mať
vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými napĺňa jednotlivé znaky pojmu podnikanie, ale aj
presnú vedomosť o subjektoch a brigádnikoch, v spolupráci s ktorými tak činil. O. Y. bližšie neidentifikoval
brigádnikov, ktorí podľa jeho tvrdenia vo svojej svedeckej výpovedi vykonávali práce uvedené vo
faktúrach, ani na základe výziev správcu dane neboli predložené žiadne listinné doklady - napr. dohody o
prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorých písomná povinnosť vyplýva z § 223 - § 228a
zákonníka práce. Predmetná výpoveď bola predložená k nahliadnutiu žalobcovi z dôvodu, že žalobca
nevyužil právo byť prítomný na vypočutí tohto svedka a klásť mu otázky, nakoľko sa na vypočutie svedka
nedostavil. Správca dane ďalej konštatoval, že ak nie je možné preveriť účtovníctvo daňového subjektu,
t.j. spoločnosti DZ Stav, nie je možné faktúry považovať za vierohodné a preukazujúce skutočnosť,
pretože nie je možné preveriť, či má daňový subjekt vôbec doklady vo svojom účtovníctve zaúčtované
a daň odvedenú. Ďalej bolo zistené analýzou v systéme finančnej správy, že spoločnosť DZ Stav za
zdaňovacie obdobie rok 2011 nepodala daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby. Z týchto
skutočností vyplýva, že príjmy - výnosy z faktúr vystavených daňovým subjektom DZ Stav, s.r.o. pre
odberateľa A. A. neboli zdanené na dani z príjmov právnickej osoby. Ďalej bolo zistené, že za zdaňovacie
obdobie roku 2011 nepodala hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne zo závislej činnosti poskytnutých
jednotlivým zamestnancom. Z tohto dôvodu vyplýva, že spoločnosť DZ Stav nezamestnávala žiadnych
zamestnancov, preto stavebné práce na stavbách nemohli vykonávať zamestnanci, resp. brigádnici, ako
to tvrdil vo svojej svedeckej výpovedi O. Y.. Dôkazné bremeno je v danom prípade na daňovom subjekte
s poukazom na § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z.. Svoje tvrdenia o reálnom uskutočnení prác a
služieb uvedených v predmetných faktúrach v priebehu daňovej kontroly, ani v priebehu pokračovania vo
vyrubovacom konaní žalobca nepodložil žiadnymi ďalšími dôkazmi potvrdzujúcimi, že faktúry zobrazujú
reálne vykonané stavebné práce na rôznych stavbách dodávateľom DZ Stav, s.r.o.. Žalobca nenaplnil
základnú axiómu podstaty ust. § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Daňovými výdavkami sú len výdavky
(náklady) preukázateľne vynaložené na účely vymedzené v zákone o dani z príjmov a zaúčtované v
účtovníctve daňovníka. Pokiaľ výdavky (náklad) daňový subjekt dostatočne nepreukáže, takéto výdavky
(náklady) podľa zákona o dani z príjmov nie sú výdavkami daňovými s poukazom na § 2 písm. i) a §
21 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

2. Na základe odvolania žalobcu rozhodol žalovaný správny orgán rozhodnutím č. 1716438/2016 zo
dňa 21.11.2016, a to tak, že s poukazom na § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. prvostupňové
rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia sa stotožnil so zisteným skutkovým a
právnym stavom zisteným správcu dane. Zo spisového materiálu nepochybne vyplýva, že žalobca
k daňovým výdavkom okrem faktúr a príjmových a výdavkových pokladničných dokladov nepredložil
žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali, že zaúčtovanie sporných faktúr a daňových výdavkov
- nákladov vychádzalo z reálneho základu a že stavebné práce uvedené na sporných faktúrach boli
pre neho aj reálne vykonané práve spoločnosťami STELA s.r.o. a DZ Stav, s.r.o.. Žalovaný poukázal
na to, že žalobca bol oboznámený aj o skutočnostiach zistených v rámci daňovej kontroly týkajúcej
sa konaní správcu dane a zistení súvisiacich so spoločnosťou STELA s.r.o. a jej konateľa A. S. a
DZ Stav, s.r.o. a jej konateľa p. O. Y.. Odvolávajúci sa žiadnym spôsobom nevyvrátil tvrdenia A. S.
a ktorý poprel akúkoľvek spoluprácu jeho ako konateľa spoločnosti STELA s.r.o. s odvolávajúcim sa.



Nepredložil žiadny relevantný dôkaz (okrem faktúr a príjmových pokladničných dokladov), ktorý by
preukazoval, že práce boli touto spoločnosťou vykonané. Okrem toho na faktúrach je predmet plnenia
vymedzený veľmi neurčito (stavebné práce podľa dohody za mesiac 1/2011, 2/2011, 3/2011). Okrem
toho spoločnosť STELA s.r.o. nepodala za rok 2011 Hlásenie a štvrťročné prehľady, z čoho vyplýva,
že nie je preukázané, že zamestnávala zamestnancov, resp. brigádnikov, čo potvrdzuje aj vyjadrenie
Sociálnej poisťovne. V súvislosti s reálnym vykonaním stavebných prác spoločnosťou DZ Stav, s.r.o.
žalovaný uviedol, že vo vyrubovacom konaní svedok p. O. Y. ako konateľ spoločnosti DZ Stav, s.r.o.
síce pred správcom dane uviedol, že sporné faktúry vystavil, podpis a razítko je jeho, aj na faktúre, aj na
príjmovom doklade a že faktúry boli jemu vyplatené v hotovosti a práce deklarované spornými faktúrami
vykonala spoločnosť brigádnikmi s vypožičanom stavebnou technikou, tieto uvádzané skutočnosti však
žiadnym relevantnými dôkazmi nepreukázal (aký konkrétni brigádnici prácu vykonávali, od koho a aká
bola požičaná stavebná technika). Proti vierohodnosti sporných faktúr od spoločnosti DZ Stav, s.r.o. o
reálnom vykonaní stavebných prác deklarovaných spornými faktúrami pre žalobcu touto spoločnosťou
podľa žalovaného svedčí aj skutočnosť, že predmet sporných faktúr je vymedzený veľmi neurčito, z
čoho nie je možné určiť bližší charakter fakturovaných prác, ich rozsah a nejasné je aj miesto, kde sa
vykonali. Žalobca a ani svedok O. Y. nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali pravdivosť údajov,
ktoré boli uvedené v predmete faktúr ako napr. zmluvy o dielo, objednávky, súpisy vykonaných prác,
stavebné denníky, odovzdávacie a preberacie protokoly a pod.. V neprospech tvrdenia svedka O. Y.
o skutočnej realizácii fakturovaných prác svedčí aj skutočnosť, že spoločnosť DZ Stav za zdaňovacie
obdobie roku 2011 nepodala daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby, čím neboli potvrdené
príjmy a ich zdanenie zo sporných faktúr, ktoré mali byť vystavené daňovým subjektom DZ Stav, s.r.o. pre
žalobcu. Ďalej bolo zistené, že spoločnosť DZ Stav nepodala za zdaňovacie obdobie hlásenia a mesačné
prehľady, z čoho vyplýva, že nie je preukázané, že zamestnávala zamestnancov, resp. brigádnikov,
ktorí podľa svedka O. Y. mali deklarované stavebné práce spornými faktúrami pre žalobcu vykonávať.
Žalovaný uviedol, že pokiaľ si žalobca uplatňuje daňové výdavky na základe dodávateľských faktúr, musí
vedieť preukázať, že fakturované práce boli aj reálne uskutočnené. V prípade, ak niektoré skutočnosti
nepreukáže, znáša dôsledky, pričom žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že
stavebné práce deklarované spornými faktúrami boli pre žalobcu vykonané spoločnosťou DZ Stav, s.r.o..
Túto skutočnosť podľa žalovaného nepotvrdil ani svedok O. Y..

3. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobca podal v zákonom stanovenej lehote všeobecnú správu
žalobcu, ktorá súdu bola doručená dňa 01.02.2017. V žalobe poukazuje na nezákonnosť rozhodnutia
žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Má za to, že rozhodnutia vychádzajú
z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav nemá oporu v administratívnych spisoch a
rozhodnutia tiež považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Uviedol, že základným kritériom
pre uznanie výdavkov v zmysle § 2 písm. i) a § 21 ods. l zákona č. 595/2003 Z.z. sú tri podmienky,
ktoré musia byť splnené súčasne, a to podmienka vecnosti, preukázateľnosti a podmienka zaúčtovania.
Žalobca je presvedčený, že vo vzťahu k uplatneniu výdavkov súvisiacich s úhradou dodávateľských
faktúr od spoločnosti STELA s.r.o. a DZ Stav, s.r.o. boli riadne splnene všetky tri uvedené podmienky
uznania výdavkov ako daňových. Žalobca vidí pochybenie správneho orgánu ako aj žalovaného v tom,
že napriek jeho námietkam správny orgán za účelom zistenia výšky základu dane z príjmov riadne
neoveril dané obchodné transakcie tak na strane dodávateľa, ako aj na strane jednotlivých odberateľov
žalobcu, keďže všetky plnenia dodané dodávateľom STELA s.r.o. a DZ Stav, s.r.o. žalobca následne
poskytol svojim odberateľom. Pokiaľ by neboli poskytnuté plnenia zo strany dodávateľa, tak logicky by
nemohol ani žalobca následne poskytnúť tieto dodané plnenia svojim odberateľom, následkom čoho
by nemohol dosiahnuť žiaden zdaniteľný príjem. Správca dane pritom nevykonal žiadne dokazovanie
vo vzťahu k odberateľským faktúram vystaveným žalobcom svojim odberateľom. Bez adekvátneho
prešetrenie obchodných transakcií nielen u dodávateľa, ale aj na strane odberateľov žalobcu, nie je
možné správne a zákonne rozhodnúť o výdavkoch žalobcu vzťahujúcich sa k zisteniu základu dane
z príjmov. Správca dane a ani žalovaný si nesplnili svoju zákonnú povinnosť komplexne vyhodnotiť
všetky dôkazné prostriedky. Ďalej namietal neupovedomenie žalobcu o výsluchu svedka A. S. (konateľ
STELA s.r.o.). Namietal tiež rozpor vyjadrenia žalobcu s obsahom zápisnice o ústnom pojednávaní
dňa 12.12.2014, keď zápisnica nemala obsahovať jeho úplné vyjadrenie. Tvrdil, že bol potrebný výsluch
svedka O. Y. v súvislosti s jeho oprávnením konať v mene spoločnosti STELA s.r.o. Žalobca si riadne
splnil svoje dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku vo vzťahu k preukázaniu
reálneho uskutočnenia prác a služieb uvedených vo faktúrach vystavených dodávateľom DZ Stav, s.r.o..
Dostatočným dôkazným bola svedecká výpoveď jediného spoločníka a konateľa spoločnosti O. Y..
Poukázal pritom na § 25 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého svedok je povinný vypovedať na



účely správy daní o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe, musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať.
Svedok O. Y. do zápisnice o ústnom pojednávaní spísanej dňa 16.11.2015 výslovne uviedol a potvrdil,
že v roku 2011 na základe ústnych dohôd vykonávala obchodná spoločnosť DZ Stav, s.r.o. pre žalobcu
stavebné práce, ktorých dohodnutú odmenu vyúčtovala faktúrami. Tieto faktúry vystavil svedok ako
konateľ spoločnosti, odmena za poskytnuté plnenia bola uhradená žalobcom vo forme hotovostných
platieb, ktoré vždy preberal v mene spoločnosti svedok, pričom tieto skutočnosti sú preukázané riadne
vystavenými príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi. Svedok taktiež uviedol, že stavebné
práce realizovala obchodná spoločnosť DZ Stav, s.r.o. prostredníctvom brigádnikov a vypožičanej
stavebnej techniky. Podľa žalobcu je predmetná svedecká výpoveď hodnoverným dôkazom, ktorá
preukazuje poskytnutie plnení zo strany dodávateľa DZ Stav, s.r.o., čím žalobca uniesol dôkazné
bremeno vo vzťahu k preukázaniu nároku na uplatnenie výdavkov v súvislosti s určením výšky základu
dane z príjmov. Skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním zakladajú prenos dôkazného bremeno
na správcu dane pre prípad jeho pochybností vo vzťahu k týmto zisteným skutočnostiam. Ďalej
podotkol, že prípadné neplnenie zákonných povinností dodávateľa DZ Stav, s.r.o. vyplývajúce mu z
pracovnoprávnych vzťahov s brigádnikmi, resp. neplnenie zákonných daňových a účtovných povinností,
nemôže byť pričítané žalobcovi ako daňovému subjektu na ťarchu. Ak žalovaný založil svoje rozhodnutie
na pochybnostiach, ktoré v ňom vyvolala skutočnosť, že dodávateľ DZ Stav, s.r.o. nepodal za rok 2011
hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti, mesačné prehľady o zrazených
a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, že menovaný dodávateľ nevedel
preukázať požičanie potrebnej stavebnej techniky atď., tak takéto rozhodnutie žalovaného vlastne
predstavuje „sankciu“ vo vzťahu k žalobcovi za konanie tretej osoby, ktoré konanie však žalobca v
žiadnom prípade nemohol ovplyvniť. Vzhľadom na uvedené žiadal rozhodnutie žalovaného ako aj
rozhodnutie správcu dane zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

4. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie doručené súdu dňa 21.04.2017. Žalobca v písomnom
vyjadrení k žalobe sa stotožnil so zisteným skutkovým a právnym stavom vo veci tak ako ho zistili
správne orgány. K žalobným námietkam žalobcu uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
nebola splnená podmienka vecnosti ani preukázateľnosti s poukazom na § 2 písm. i) a § 21 ods. 1
zákona o dani z príjmov. Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná súvislosť medzi zdaniteľným
príjmom a konkrétnym výdavkom, t.j. výdavkom za vykonané stavebné práce konkrétnym dodávateľom
STELA s.r.o. a DZ Stav, s.r.o.. Taktiež nebola splnená podmienka preukázateľnosti, nakoľko žalobca
nepreukázal, že výdavok - náklad skutočne vznikol, t.j. nepreukázal, že práce deklarované spornými
faktúrami pre neho vykonávala práve tieto spoločnosti. Zaúčtovanie dokladov vystavených dodávateľom
nie je preukázaním reálneho uskutočnenia stavebných prác deklarovaných spornými faktúrami. Podľa
zákona o dani z príjmov daňovník, pokiaľ priznáva príjmy, ktoré sú predmetom dane, výdavky, ktoré si
daňovník uplatňuje k priznaným príjmom, je povinný preukázať v nadväznosti na jednotlivé ustanovenia
zákona o dani z príjmov - § 19, § 21, prípadne ďalších ustanovení zákona. V prípade žalobcu priznané
príjmy neboli sporné, spochybnené, z uvedeného titulu nebol dôvod overovať obchodné transakcie
odberateľov žalobcu. Správca dane a následne žalovaný nespochybnili vykonanie stavebných prác
žalobcom pre svojich odberateľov, ale spochybnili dodávateľov stavebných prác, nakoľko neboli
preukázané, že stavebné práce vykonávali dodávatelia uvedení na sporných faktúrach. Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali reálne
vykonanie stavebných prác spoločnosťou STELA s.r.o. a DZ Stav, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom
období roku 2011, preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za plnenia procesných podmienok § 137
ods. 4 z.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) v spojení s § 106 ods. 1 písm. a)
SSP a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 09.01.2018.

6. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, vrátane
prvostupňového rozhodnutia, ako aj postupov oboch správnych orgánov v rozsahu daných žalobnými
dôvodmi žalobcu (§ 134 ods. 1, § 183 SSP) mal za to, že obidve rozhodnutia správnych orgánov sú
vydané v súlade so zákonom a preto bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá postupom podľa § 190
SSP, a to z nasledovných dôvodov:

7. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2011 na
účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a



udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo
zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 6 ods. 1 pís. b) predmetného zákona príjmami z podnikania sú príjmy zo živnosti.

Podľa § 17 ods. 1 písm. a) predmetného zákona pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa
vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie
evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 alebo 14, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.

Podľa § 17 ods. 2 písm. a) predmetného zákona výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami
a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto
zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej
výške.

Podľa § 19 ods. 1 predmetného zákona ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis,
preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak
výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento
zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových
výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu)
limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok
(náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý
príjem alebo prijatá úhrada.

Podľa § 21 ods. 1 predmetného zákona prvá časť vety, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady),
ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky
(náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok) v znení účinnom ku 30.11.2016
(právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej
súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a
povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá
je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na
všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo
vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový
subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní
neprihliada.

Podľa § 3 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z.z. právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa
§ 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

Podľa § 24 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie
dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie
a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch
vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné



dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz
možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o
rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o
daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca
má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka
včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

8. V daňovom konaní, v ktorom sa kladie dôraz na záujem štátu, resp. záujem verejný, na riadnom plnení
daňovej povinnosti, čo je zákonom uložené a ústavne podložená poplatková povinnosť vo vzťahu k štátu
platí nielen obvyklá procedurálna zásada voľného hodnotenia dôkazov (upravená v § 3 ods. 3 Daňového
poriadku), ale i zásada, a to na rozdiel od vyhľadávacej zásady uplatňovanej vo všeobecnom správnom
konaní - prejednacia zásada. Predpokladom na zistenie, ktoré má byť pokladom na rozhodnutie
daňového orgánu je, že daňovému subjektu bude poskytnutá príležitosť plniť si svoju dôkaznú povinnosť,
navrhnúť dôkazy, ktoré zo svojej pozície súkromnoprávnej osoby nemôže zabezpečiť, vyjadriť sa k
zisteným skutočnostiam, k ich spôsobu získania. Ak je táto príležitosť daňovému subjektu poskytnutá,
ide úplne na ťarchu daňového subjektu, že svoje právo nevyužije. Jedna zo základných zásad daňového
konania je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1 zákona o správe daní č. 563/2009 Z.z.), aby daňové orgány
mohli túto zásadu realizovať sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami vychádzajúcimi práve
zo zásady voľného hodnotenia dôkazov (zakotvené v § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z.).

9. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určene daňovej povinnosti boli zistené
čo najúplnejšie, nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Pričom ako dôkaz je možné
použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti, ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide
najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a
pod., svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice
o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy vedené daňovým subjektmi a doklady k ním - §
24 ods. 4 Daňového poriadku). Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú je potrebné
objasniť. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že je na správcovi dane, ktoré dôkazy vykoná, ktoré nie, za
účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu pre správne určenie daňovej povinnosti daňového
subjektu, pritom nie je viazaný návrhmi daňového subjektu na dokazovanie, ani ním predkladanými
dôkazmi. Správca dane pri zisťovaní skutkového stavu a pri svojom rozhodovaní prihliada na všetko,
čo v konaní vyšlo najavo, pričom ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a
objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu.

10. Zákonodarca v právnych normách v § 19 a nasl. zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov ustanovuje
zákonné podmienky daňového výdavku daňového subjektu. Zákonodarca požaduje, aby daňový subjekt
preukázal všetky skutočnosti, ktorý je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých
preukázaní bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť
alebo úplnosť povinných evidencii alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 24 ods. 1 zákona
č. 563/2009 Z.z.).. Pokiaľ teda si žalobca uplatnil ako náklady vo vzťahu k faktúram, resp. na faktúrach
od spoločnostiam STELA s.r.o. a DZ Stav, s.r.o., a to v zdaňovacom období roku 2011(tieto faktúry boli
špecifikované v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní),
bolo povinnosťou žalobcu takéto tvrdenie preukázať spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť, a
teda preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet nákladov zákon č. 595/2003 Z.z.
stanovil. Na žalobcovi spočívala povinnosť preukázať, že k poskytnutiu plnení, ktoré boli fakturované
predmetnými faktúrami, skutočne došlo, resp. ich skutočne realizovala spoločnosť STELA s.r.o. a DZ
Stav, s.r.o., Žilina. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo
nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočítanie nákladov znižujúcich základ dane uznaný ako oprávnený.

11. Pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných kritérií zákona o dani z príjmov je potrebné,
aby boli súčasne splnené tri podmienky, a to:
1. Podmienka vecnosti - výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie
príjmov. To znamená, že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom.



2. Podmienka preukázateľnosti - daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol.
3. Podmienka zaúčtovania - preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný, na ktoré kritéria musia
daňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku. Len ak je splnená podmienka vecnosti
výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zúčtovania,
potom sa výdavky uznajú ako daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak s poukazom na § 19 ods.
2 až 5, § 20, § 21 citovaného zákona č. 595/2003 Z.z.

12. Vo vzťahu k jednotlivým námietkam žalobcu správny súd uvádza: K námietke žalobcu, že žalobca
splnil všetky tri podmienky pre uznanie výdavku ako daňového výdavku s poukazom na § 2 písm. i) a §
21 ods. 1 zákona o dani z príjmov súd uvádza, že táto je nedôvodná, nakoľko na základe vykonaného
dokazovania je zrejmé, že nebola splnená podmienka vecnosti ani preukázateľnosti daňového výdavku.
Nebola preukázaná súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom, t.j. výdavkom
za vykonané stavebné práce i dodávateľmi STELA s.r.o. a DZ Stav, s.r.o.. Taktiež nebola splnená
podmienka preukázateľnosti, nakoľko žalobca nepreukázal, že výdavok - náklad skutočne vznikol, t.j.
nepreukázal, že práce deklarované spornými faktúrami pre neho vykonala spoločnosť STELA s.r.o.
a DZ Stav, s.r.o.. Zúčtovanie dokladov vystavených dodávateľom nie je ešte preukázaním reálneho
uskutočnenia stavebných prác dodávateľom. Akýkoľvek listinný dôkaz bez preukázania skutkovej -
materiálnej podstaty ešte nie je dôkazom o tom, že plnenie uvedené v predmete faktúr aj skutočne
bolo uskutočnené a že výdavky, teda náklady sú uplatnené v súlade s § 2 písm. i) zákona o dani z
príjmov č. 595/2003 Z.z.. Svedok A. S. (konateľ STELA s.r.,o.) poprel akúkoľvek spoluprácu so žalobcom.
Svedok O. Y. ako konateľ spoločnosti DZ Stav, s.r.o síce tvrdil, že práce boli vykonané, že ich mali
vykonať brigádnici, resp. mal zapožičanú stavebnú techniku, avšak túto výpoveď podľa názoru súdu
žalovaný správnym spôsobom vyhodnotil, keď takúto svedeckú výpoveď vzhľadom na ostatné vykonané
dokazovanie považoval za nevierohodný dôkaz. Proti tejto výpovedi svedčili skutočnosti, že spoločnosť
DZ Stav, s.r.o. nepodala daňové priznanie na dani z príjmov právnických osôb za obdobie roku 2011,
za rok 2011 spoločnosť nepodala prehľad a hlásenie zo závislej činnosti, z čoho vyplýva, že nemala
žiadnych zamestnancov ani nevykonávala aktívnu podnikateľskú činnosť. Taktiež tento svedok svojou
svedeckou výpoveďou nevedel konkretizovať mená konkrétnych brigádnikov, ktoré by stavebné práce
konkrétne vykonávali, nepreukázal a ani nevedel uviesť zapožičanie stavebnej techniky, s ktorou by
mali byť stavebné práce vykonané, nepredložil ani súpis vykonaných prác, odovzdávacie a preberacie
protokoly, stavebné denníky a pod..

13. Žalobca tvrdil, že k splneniu podmienok pre uznanie výdavkov došlo z dôvodu následného
dodania plnenia odberateľom žalobcu a že pokiaľ by neboli poskytnuté plnenia zo strany dodávateľmi
STELA s.r.o. a DZ Stav, s.r.o., tak logicky nemohol žalobca poskytnúť ani dodané služby svojim
odberateľom. Toto tvrdenie nie je v súlade so zákonom. Zákon o dani z príjmov ako podmienku uznania
výdavku nestanovuje dodanie plnenia, ktoré bolo daňovým výdavkom obstarané, odberateľovi daňového
subjektu. Podľa zákona o dani z príjmov daňovník priznáva príjmy, ktoré sú predmetom dane. Výdavky,
ktoré si daňovník uplatňuje k priznaným príjmom, je povinný preukázať v nadväznosti na jednotlivé
ustanovenia zákona o dani z príjmov - § 19 až § 21 zákona č. 595/2003 Z.z.. V prípade žalobcu
priznané príjmy neboli sporné - spochybnené, z uvedeného titulu nebol dôvod ani overovať obchodné
transakcie na strane odberateľov žalobcu. Správca dane a následne ani žalovaný nespochybnili
vykonanie stavebných prác žalobcom pre odberateľov, ale spochybnili dodávateľov stavebných prác,
nakoľko šetrením správcu dane nebolo preukázané, že stavebné práce vykonali dodávatelia uvedení
na sporných faktúrach. Skutočnosť, že stavebné práce pre žalobcu sa vykonali, nepreukázal žalobca
žiadnymi relevantnými dôkazmi.

14. Čo sa týka námietky, že žalobca nebol oboznámený s termínom výsluchu svedka S., čím mu
boli odňaté jeho procesné práva vyplývajúce z Daňového poriadku, súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú.
Predmetný výsluch sa uskutočnil v rámci medzinárodnej výmeny informácií a vykonal sa na osobe, ktorá
bola v Českej republike vo výkone trestu odňatia slobody vo väznici Heřmanice. Vzhľadom na to, že
výsluch svedka vykonali iné orgány ako slovenská finančná správa a na území cudzieho štátu, nebolo
na tento výsluch možné aplikovať slovenský Daňový poriadok, ktorý má teritoriálnu pôsobnosť len na
území Slovenskej republiky. Preto bolo na záznam z tohto výsluchu prihliadané ako na listinný dôkaz
(§ 24 ods. 4 Daňového poriadku). Z dôvodu zachovania všetkých procesných práv žalobcu s obsahom
tohto dôkazu bol žalobca osobitne oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 12.12.2014 a zároveň mu
správca dane umožnil sa k nemu vyjadriť, čo žalobca aj učinil. V samotnom správnom konaní žalobca
vôbec nevzniesol takúto námietku a nevzniesol ani návrh na doplnenie výpovede A. S.. Prvý krát túto



námietku vzniesol až v žalobe. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa súdu javí vznesenie tejto námietky len
ako účelové, pričom k ukráteniu žalobcu na jeho procesných právach vyplývajúcich zo zákona (Daňový
poriadok) nedošlo.

15. Čo sa týka námietky, že zápisnica z ústneho pojednávania dňa 12.12.2014 nezachytila úplné
vyjadrenie žalobcu, súd uvádza, že v žalobe je nesprávne uvedená citácia prvostupňového rozhodnutia,
ktoré citovalo vyjadrenie žalobcu k dôkazu svedeckej výpovede A. S. na ústnom pojednávaní dňa
12.12.2014. Odhliadnuc od tejto chyby, ani vyjadrenie žalobcu na ústnom pojednávaní 12.12.2014
nebolo také, ako ho žalobca uvádza v žalobe, t.j. že žalobca identifikoval osobu, ktorá mu za STELA
s.r.o. odovzdala faktúry a preberala hotovosť, ako O. Y.. Žiadne meno vo vzťahu k STELA s.r.o. žalobca
v zápisnici neuviedol. Námietku k obsahu zápisnice pri jej podpise nevzniesol (str. 13 p.v. zápisnice), t.j.
jej obsah je vierohodný. Žalobca až do vydania prvostupňového rozhodnutia ani len netvrdil, že O. Y.
má byť splnomocneným zástupcom STELA s.r.o. Až v odvolaní to namietol prvý krát, pričom predložil
čestné vyhlásenie O. Y.. Túto námietku je potrebné vyhodnotiť ako námietku, ktorá je zavádzajúca, je v
rozpore s obsahom správneho spisu a nevychádza z objektívnych skutočností.

16. Aj námietku o nevyhnutnosti výsluchu O. Y. ako splnomocnenca STELA s.r.o. je potrebné vyhodnotiť
ako nedôvodnú. Ak by tvrdenie žalobcu o splnomocnení O. Y. konať za STELA s.r.o. pravdivé, nič by
nebránilo žalobcovi učiniť ho už pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, keď bol oboznámený s
výsluchom svedka Y., ktorý sa uskutočnil 16.11.2015. Pritom tohto výsluchu sa svojvoľne nezúčastnil
(bol naň riadne predvolaný). Bolo by štandardným postupom tvrdiť túto skutočnosť resp. klásť svedkovi
otázky už na tomto výsluchu alebo po oboznámení sa s jeho obsahom. Jeho postup, keď túto skutočnosť
začal tvrdiť až v odvolacom konaní, sa preto javí ako čisto účelový.
Čo sa týka samotného čestného prehlásenia O. Y., je potrebné konštatovať, že je bez výpovednej
hodnoty. Nie sú z neho zrejmé konkrétne dodávky služieb, ktoré mali byť dodané. V tejto súvislosti je tiež
potrebné dodať, že aj samotné faktúry v časti predmetu dodania sú neurčité, teda vôbec nie je možné
stotožniť jednotlivé dodávky (v čestnom prehlásení nešpecifikované) a dodávkami podľa faktúr (vo
faktúrach taktiež nešpecifikované). Čestné prehlásenie nie je ani datované a voľným okom je zistiteľné,
že podpis Y. na čestnom prehlásení (úradne neoverený) sa odlišuje od jeho podpisu v zápisnici o jeho
výsluchu zo dňa 16.11.2015
Tento dôkaz ďalej nepreukazuje, že Y. bol v zdaňovacom období roku 2011 splnomocnený konateľom
A. S. zastupovať STELA s.r.o.. Čestné prehlásenie totiž nemôže nahradiť dôkaz - splnomocnenie
vystavené jediným konateľom STELA s.r.o. A. S.. Okrem toho z čestného prehlásenia vôbec nevyplýva,
že by ho mal A. S. na zastupovanie splnomocniť; konštatuje sa v ňom len, že O. Y. je zástupca firmy
STELA s.r.o. Z akého dôvodu mal ním byť, nie je v ňom uvedené. Správne preto správne orgány na takýto
listinný dôkaz neprihliadli. Nebolo potrebné z tohto dôvodu ani doplňovať výsluch svedka Y.. Žalobca
mal možnosť sa ho zúčastniť, čo neučinil a ďalšie jeho procesné úkony vo vzťahu k výpovedi Y. svedčia
o účelovosti týchto jeho úkonov.

17. Vo vzťahu k námietke prenesenia dôkazného bremena, s poukazom na svedeckú výpoveď konateľa
žalobcu O. Y. súd uvádza, že primárne s poukazom na § 24 ods. 1 Daňového poriadku je dôkazné
bremeno na strane daňového subjektu, ktorý preukazuje, že uplatnené výdavky - náklady možno
považovať za daňové výdavky, t.j. či v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani príjmov ide o preukázateľne
vynaložený výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.
Krajský súd na tomto mieste poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu Českej
republiky, konkrétne na rozsudok sp. zn. 8 Afs 40/2011 z 27. januára 2012, ktorý uviedol, že „Nejvyšší
správní soud se k otázce rozložení dúkazního bremene v daňovém rízení již opakované vyjadril.
Ustáleně pritom judikuje, že daňové řízení je postaveno na zásade, že každý daňový subjekt má
povinnost sám daň přiznat, nese tedy bremeno tvrzení, ale také povinnost toto své tvrzení doložit,
tj. nese i bremeno důkazní. Daňový subjekt má povinnost prokazovat k výzvě správce daně jen ty
skutečnosti, které sám tvrdí (nález Ústavního soudu ze dne 24.04.1996, sp. zn. Pl. ÚS 38/95, všechna
rozhodnutí tohoto soudu jsou dostupná na http://nalus.usoud.cz). Svá tvrzení prokazuje především
svým účetnictvím a jinými povinnými evidencemi a záznamy (napr. rozsudky Nejvyššího správního
soudu ze dne 30.01.2008, čj. 2 Afs 24/2007-119, č. 1572/2008 Sb. NSS, ze dne 22.10.2008, čj. 9 Afs
30/2008 - 86, ze dne 16.07.2009, čj. 1 Afs 57/2009 - 83, či ze dne 08.07.2010, čj. 1 Afs 39/2010 -
124, všechna rozhodnutí tohoto soudu jsou dostupná na www.nssoud.cz ).
Existence účetních dokladů, tj. príjmových dokladu či faktúr, byť formálně bezvadných, sama o sobě
zpravidla ještě neprokazuje, že se operace, která je jejich předmětem, opravdu uskutečnila (rozsudky



Nejvyššího správního soudu ze dne 28.02.2006, čj. 7 Afs 132/2004-99, ze dne 31.12.2008, čj. 8 Afs
54/2008-68). Správce dané proto může vyjádřit důvodné pochybnosti o věrohodnosti, průkaznosti,
správnosti či úplnosti účetnictví a jiných povinných záznamů. V tomto ohledu správce daně podlé §31
odst. 8 písm. c) daňového rádu tíží důkazní bremeno, a to právě ve vztahu k prokázání důvodnosti
jeho pochyb. Správce daně není povinen prokázat, že údaje o určitém účetním případu jsou v účetnictví
daňového subjektu zaznamenaný v rozporu se skutečností, je však povinen prokázat, že o souladu
účetnictví se skutečnosti existují vážné a důvodné pochyby. Správce daně proto musí identifikovat
konkrétní skutečnosti, na jejichž základe lze mít pochybnosti o věrohodnosti, úplnosti, průkaznosti nebo
správnosti účetnictví (srov. shora zmíněné rozsudky čj. 2 Afs 24/2007-119, čj. 9 Afs 30/2008 - 86, čj. 1
Afs 39/2010-124, nález Ústavního soudu ze dne 29.10.2002, sp. zn. II. ÚS 232/02). Pokud správce daně
unese své důkazní bremeno ve vztahu k vyše popsaným skutečnostem, je opět na daňovém subjektu,
aby prokázal pravdivost svých tvrzení a průkaznost, věrohodnost a správnost účetnictví ve vztahu k
obchodnímu případu, popř. aby svá tvrzení korigoval. Daňový subjekt pritom tyto skutečnosti prokazuje
zpravidla jinými důkazními prostředky než vlastním účetnictvím.“ Obdobné (až totožné) závery najvyšší
správny súd formuloval aj v rozsudku sp. zn. 8 Afs 37/2009 z 30. marca 2010 alebo v rozsudku sp. zn.
1 Afs 25/2012 zo 14. júna 2012.
V nadväznosti na uvedené možno prijať záver, že daňové orgány v danom prípade vychádzali zo
správneho rozloženia dôkazného bremena. K rozloženiu dôkazného bremena sa opakovane vyjadril
aj Súdny dvor Európskej únie (napr. C-80/11, C-142/11, C-25/07). V tejto súvislosti súd poukazuje na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 93/2016-15 z 10. februára 2016, z ktorého
vyplýva, že: „Ústavný súd už judikoval, že ak správca dane preukázateľne spochybní vierohodnosť,
pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že
správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť, a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,
či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov
správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k
presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické
vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (III. ÚS 401/09).“

18. Tak isto súd vyhodnotil žalobnú námietku žalobcu, že prípadné neplnenie zákonných povinností zo
strany dodávateľa DZ Stav, s.r.o. nemôže byť na ťarchu žalobcu za nedôvodnú, nakoľko z rozsiahleho
dokazovania, ktoré bolo vykonané pred správcom dane a žalovaným vyplynulo, že nebolo potvrdené
reálne vykonanie stavebných prác zo strany spoločnosti DZ Stav, s.r.o.. Tak isto poukazuje súd na to, že
predložené faktúry bez bližšej špecifikácie stavebných prác, príjmové a výdavkové pokladničné doklady
a tvrdenia, že stavebné práce boli pre žalobcu vykonané bez preukázania ich materiálneho charakteru,
nie sú dôkazom, že stavebné práce deklarované spornými faktúrami boli pre žalobcu aj reálne vykonané
spoločnosťou DZ Stav, s.r.o..

19. Súd zdôrazňuje, že žalobca mal pri obchodno - záväzkových vzťahoch postupovať s dostatočnou
starostlivosťou tak, aby disponoval dostatočnými dôkazmi, ktorými by preukázal skutočný rozsah práce,
ktoré mal prijať od spoločnosti DZ Stav, s.r.o., pričom je obvyklé pri prácach v takom rozsahu ako boli
uvedené na jednotlivých faktúrach, podľa názoru súdu viesť aj stavebný denník. Svoje tvrdenie mohol
byť spôsobilý preukázať označením ďalších svedkov napr. aj svojich pracovníkov, ktorí by potvrdili,
ktorí konkrétni brigádnici pracovali na predmetných stavbách napr. v akom časovom období, na ktorej
konkrétnej stavbe a tým stotožniť aj rozsah fakturovaných prác následným výsluchom osôb, ktoré
prípadne ako brigádnici pre spoločnosť dodávateľa DZ Stav, s.r.o. práce mohli vykonávať. Z tohto
dôvodu, zo strany žalobcu bolo potrebné, aby sám preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné
opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že
reálne uskutočnenie diela bude spochybnené. Žalobca ako podnikateľský subjekt má byť dostatočne
oboznámený so svojimi povinnosťami daňovníka vo vzťahu k správcovi dane, ktoré vyplývajú z daňových
zákonov (plnenie daňových povinností je jedna z podstatných podmienok podnikania). Dá sa preto
oprávnene očakávať od daňovníka vedomosť o tom, že má v zmysle daňových predpisov preukázať,
kto uvedenú službu skutočne aj reálne poskytol. V záujme predchádzania právnej neistote a v záujme
uzatvárania jasných a korektných záväzkových vzťahov, je preto povinnosťou každej zmluvnej strany
dbať o to, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
To zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne svojho obchodného partnera. Inak sa
napr. aj v podnikateľskej sfére, následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s
inými právnymi subjektmi prejavia vo forme znášania väčšieho podnikateľského rizika, ktoré samozrejme
zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou



tej ktorej zmluvnej strany (napr. Uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 104/2012-89 z 1. marca 2012,
rozsudky NS SR č.k. 5Sžf/25/2011 z 27. októbra 2011 a č.k. 4Sžf/25/2011 z 13. septembra 2011).

20. Súd nesúhlasí s námietkou žalobcu, ktorou namietal, že nemôže niesť zodpovednosť za plnenie
si daňových povinností iných obchodných spoločností. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na zníženie
základu dane na základe predložených faktúr, musí byť schopný aj sám preukázať, že obchody (v
danom prípade stavebné práce) boli aj reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.
Reálnosť preukázania určitého obchodného prípadu, v danom prípade realizáciu špecifikovaných prác
uvedených na predložených faktúrach konkrétnym dodávateľmi STELA s.r.o. a DZ Stav, s.r.o. mal
možnosť preukázať žalobca aj inými dôkazmi. Taktiež je potrebné skonštatovať, že pokiaľ aj boli
predložené faktúry, tak fakturované plnenie - predmet plnenia - je vo faktúrach špecifikovaný len
všeobecným spôsobom ako napr. fakturácia za stavebné a pomocné práce podľa dohody, faktúra za
stavebné práce podľa dohody a pod.. Z uvedených predložených dôkazov nie je možné zistiť, aké
konkrétne práce, na akom konkrétnom mieste mali byť vlastne zo strany dodávateľov vykonané pre
žalobcu. Zo strany žalobcu neboli predložené ďalšie dôkazy, napr. stavebné denníky alebo iné dôkazy,
ktoré by preukázali vynaloženie predmetných výdavkov, teda neboli uplatnené v súlade s § 2 písm. i)
a § 21 zákona o dani z príjmov.

21. Žalobca ako daňovník, ktorého príjmy podliehajú dani, mal povinnosť podľa prísl. ustanovení
zákona o dani z príjmov sám si daňovú povinnosť vypočítať a v zákonom stanovenej lehote priznať.
Bolo legitímnym a pochopiteľným záujmom žalobcu pre účely určenia základu dane využiť zákonné
prostriedky na jeho úpravu a v medziach zákona tento optimalizovať využitím i jeho daňových výdavkov
vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Na overenie správnosti
a najmä súladnosti základu dane so zákonom, procesný predpis na úseku správy daní stanovuje
správcovi dane možnosť, ale i povinnosť v rámci správy daní, a to i s využitím inštitútu daňovej kontroly
overiť, resp. preveriť podklady potrebné na správne a úplné zistenie dane. Povinnosti daňovníka správne
si vypočítať , priznať a zaplatiť daň, zodpovedá i zákonom mu uložené dôkazné bremeno, zaťažujúce
ho vo vzťahu k jeho tvrdeniam, záznamom a evidenciám, ktoré je v súvislosti s daňovými povinnosťami
viesť. V rámci jeho dôkaznej povinnosti mu zákon ukladá preukazovať, okrem iného, aj ich vierohodnosť
(rozsudok NS SR č.k. 3Sžf/16/2016 z 12.júla 2017).

22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd konštatuje, že opodstatneným spochybnením
správcu dane, že stavebné práce deklarované spornými faktúrami boli pre žalobcu vykonané
spoločnosťami STELA s.r.o. a DZ Stav, s.r.o., došlo k presunu dôkazného bremena zo správcu dane
práve na žalobcu. Súd sa stotožňuje so závermi žalovaného, že žalobca neuniesol toto bremeno.
Bez bližšej špecifikácie stavebných prác na faktúrach a bez predloženia ďalších dôkazov, samotné
faktúry a príjmové a výdavkové doklady nie sú v zmysle vyššie uvedeného dôkazom, že stavebné práce
deklarované spornými faktúrami boli reálne zo strany uvedených dodávateľov pre žalobcu vykonané.

23. Z tohto dôvodu bola žaloba ako nedôvodná pri aplikácii § 190 SSP zamietnutá.

24. O náhrade trov konania rozhodol súd pri aplikácií § 167 ods. 1, § 168 SSP za použitia § 175
ods. 1 SSP. Žalobca nebol úspešný účastník konania, a preto nemá nárok na náhradu trov konania.
Žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania, nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440
SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),



d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.