{"guid": "e0461dc7-c78a-4c55-8a77-188f7d08d230:47bb4b3b-9cd3-4be9-b055-076de4a0b0dd", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5115224705.1", "spisova_znacka": "8Co/201/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/201/2017 z 24. 4. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 24. apríla 2018, sp. zn. 8Co/201/2017, ECLI:SK:KSZA:2018:5115224705.1", "identifikacne_cislo": "5115224705", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Táňa Rapčanová", "sudca_id": 1300, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tana-rapcanova-1300", "datum_vydania": "2018-04-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/47bb4b3b-9cd3-4be9-b055-076de4a0b0dd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5115224705.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5115224705.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5115224705.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/201/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115224705
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5115224705.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcov: 1/ JUDr. Z. S.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom D., K. XX, 2/ S. S., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., K. XX, žalobcovia 1/,
2/ zastúpení splnomocneným zástupcom HADBÁBNA & spol., advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom
Žilina, Prielohy 1012/1C, IČO: 47 249 722, proti žalovanému: HYDROTOUR, cestovná kancelária, a.
s., so sídlom Bratislava, Nám. SNP 14, IČO: 31 371 981, zastúpenému splnomocneným zástupcom
JUDr. Júliusom Jánošíkom, advokátom so sídlom A., K. XX, o zaplatenie 499,86 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13C/380/2015-81 zo dňa 26. januára
2017, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e.

Žalovaný   má voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 13C/380/2015-81 zo dňa 26. 01. 2017 žalobu zamietol a
žalovanému priznal proti žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V odôvodnení konštatoval, že žalobcovia sa voči žalovanému domáhali zaplatenia sumy 499,86 eur
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 16. 09. 2014 do zaplatenia na tom skutkovom
základe, že dňa 17. 07. 2014 uzatvorili so žalovaným ako dodávateľom zmluvu o obstaraní zájazdu,
predmetom ktorej bol letecký pobytový zájazd v ubytovacom zariadení Sea Shell Resort & SPA, v
destinácii Side v Turecku. Termín zájazdu bol dohodnutý od 23. 07. 2014 do 30. 07. 2014, cena zájazdu
bola 1.999,40 eur a bola zaplatená dňa 17. 07. 2014. Podaním zo dňa 25. 08. 2014 uplatnili reklamáciu
a požiadali o vrátenie sumy 499,86 eur z dôvodu, že pobyt v dohodnutom trvaní 8 dní v skutočnosti
trval iba 6 dní, nakoľko prvý a posledný deň zájazdu nemohli využiť služby, za ktoré riadne zaplatili z
dôvodu, že do hotelového rezortu dorazili až dňa o 01:00 hod. po polnoci a dňa 30. 07. 2014 museli
odísť približne o 04:00 hod. ráno, a teda dňa 23. 07. 2014 a 30. 07. 2014 sa prakticky nenachádzali
v hotelovom rezorte, aj napriek tomu, že do ceny zakúpeného zájazdu boli započítané aj tieto dva
dni. Pokyny na cestu a pobyt v dovolenkovej destinácii im boli zaslané až dňa 18. 07. 2014, teda po
podpise zmluvy a až z týchto pokynov sa dozvedeli o plánovanom odlete a prílete z a do dovolenkovej
destinácie. Tieto informácie im teda neboli oznámené pred uzatvorením zmluvy, ani pred zaplatením
ceny za zájazd, a to ani po viacerých dopytoch na pracovníkov žalovaného. Nemali tak pred uzatvorením
zmluvného vzťahu k dispozícii všetky potrebné informácie majúce vplyv na ich rozhodnutie kúpiť si
práve tento konkrétny zájazd, resp. rozhodnúť sa pre kúpu iného, vyhovujúcejšieho zájazdu. Sú si
vedomí, že v praxi sa do dĺžky zakúpeného zájazdu započítava aj čas potrebný na prepravu z a do
dovolenkovej destinácie, objednávateľovi však musí byť táto informácia relevantným spôsobom a v
potrebnom rozsahu poskytnutá pred  začatím zájazdu. Keďže tieto informácie mali k dispozícii až dňa



18. 07. 2014, teda po uzatvorení  zmluvy o obstaraní zájazdu, žalovaný porušil ust. § 741d ods. 2
Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 8 ods.1 zákona č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach
podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka
v znení neskorších predpisov. Nakoľko skutočná doba zájazdu trvala šesť dní, a nie osem dní, ako to
bolo dohodnuté v zmluve, je žalovaný povinný vrátiť im hodnotu zájazdu počas dvoch dní, kedy nemohli
plnohodnotne užívať služby hotelového rezortu,  čo predstavuje sumu 499,86 eur.
Žalovaný poukázal na to, že žalobcom mali byť v časovom úseku  od 23. 07. 2014 do 30. 07.
2014 poskytnuté služby - doprava, strava a iné doplnkové služby. V súlade so zákonom do doby
trvania zájazdu zahrnul prvý ako aj posledný deň zájazdu, aj keď tento deň žalobcovia nevyužili na
samotný pobyt pri mori alebo v dohodnutom ubytovacom zariadení. Poukázal tiež na to, že v katalógu
je objednávateľ zájazdu upozornený, že sa uskutočňujú charterové lety v Európe často v nočných
hodinách, tiež bol upozornený, že prvý a posledný deň leteckých zájazdov je určený na prepravu do/z
miesta dovolenkového pobytu, a nie na samotnú dovolenku.
Citujúc ust. § 741a, § 741b, § 741d ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, 2, § 8 ods. 1 zákona č.
281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o
zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 281/2001
Z. z.“) súd žalobu zamietol. Konštatoval, že žalobcovia skutkovo vymedzovali žalobu tak, že  v dňoch 23.
07. 2014 a 30. 07. 2014 nemali možnosť využiť žiadne zaplatené služby v zmysle zmluvy, ani sa nemohli
rekreovať pri mori, a napriek tomu boli do ceny zájazdu započítané aj tieto dni s tým, že žalovaný porušil
ustanovenie § 741d ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka, keď im informácie o čase príletu a odletu
z dovolenkovej destinácie oznámil až dňa 18. 07. 2014, t. j. po uzavretí zmluvy o obstaraní zájazdu,
hoci v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia bol povinný oznámiť tieto informácie už pri uzatváraní
zmluvy. Súd neprisvedčil právnej argumentácii  žalobcov, že žalovaný porušil ustanovenie § 741d ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka, keď poskytol žalobcom informácie o príletoch a odletoch až deň po uzatvorení
zmluvy o obstaraní zájazdu, a to preto, že informácia o tom, že charterové lety sa uskutočňujú v Európe
často v nočných hodinách bola obsiahnutá v katalógu žalovaného. Katalóg žalovaného obsahoval aj
informáciu, že prvý a posledný deň leteckých zájazdov je určený na prepravu do/z miesta dovolenkového
pobytu, a nie na samotnú dovolenku. Ustanovenie § 741d ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka upravuje
povinnosť cestovnej kancelárie poskytnúť podrobné informácie o všetkých skutočnostiach, ktoré sú pre
objednávateľa dôležité len v prípade, ak tieto nie sú už obsiahnuté v zmluve alebo v katalógu. Súd tak
dospel k záveru, že žalovaný neporušil svoje zákonné povinnosti a dohodnuté služby poskytol žalobcom
v súlade s ust. § 2 ods. 1 zákona č. 281/2001 Z. z. a v súlade s podmienkami dohodnutými v zmluve
o obstaraní zájazdu č. 649158 uzatvorenej medzi ním a žalobcami dňa 17. 07. 2014. Žalobcovia boli
pri uzatváraní zmluvy informovaní o tom, že prvý a posledný deň zájazdu je určený na prepravu, a nie
na samotnú rekreáciu a v týchto dvoch dňoch, t. j. v dňoch 23. 07. 2014 a 30. 07. 2014 boli žalobcom
poskytnuté zo strany žalovaného dohodnuté služby (doprava, strava, ubytovanie ).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s.
p.“) a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalobcom náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/, 2/ odvolanie, ktorým sa domáhali jeho zmeny spočívajúcej
vo vyhovení ich žalobe, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Žalobcovia sa nestotožnili so závermi súdu uvedenými v napadnutom rozsudku, ktoré považujú za
nesprávne. Súd prvej inštancie podľa ich názoru vec nesprávne právne posúdil, keď na zistený skutkový
stav nesprávne aplikoval § 741d ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho dospel k
nesprávnemu záveru, že ich nárok je nedôvodný.
Žalovaný im pred začatím zájazdu neoznámil riadne a včas všetky skutočnosti týkajúce sa zakúpeného
zájazdu, ktoré boli pre nich dôležité, najmä pokiaľ ide o údaje o termíne príletu a odletu do/z dovolenkovej
destinácie, čím porušil svoje zákonné povinnosti a neposkytol im riadne dohodnuté služby.
Súd prvej inštancie nepovažoval v konaní za sporné, kedy im boli oznámené konkrétne informácie o čase
príletu a odletu do/z dovolenkovej destinácie, a teda, že im tieto údaje boli oznámené deň po uzatvorení
zmluvy o obstaraní zájazdu, t. j. dňa 18. 07. 2014. V podanej žalobe a na pojednávaní zdôrazňovali,
že termíny príletov a odletov boli pre nich dôležitými údajmi, o čom mal vedomosť aj žalovaný, keďže
ho v tejto súvislosti niekoľkokrát kontaktovali. Hoci žiadali žalovaného o poskytnutie informácií aspoň o
približných časoch prepravy ešte pred podpisom zmluvy a opakovane pred zaplatením ceny za zájazd,
tieto informácie im neboli poskytnuté, resp. boli ubezpečovaní, že prílet a odlet do/z dovolenkovej
destinácie nebude v neprimeraných časoch. Opätovne poukázali na to, že do hotelového rezortu dorazili
až dňa 24. 07. 2014, teda v druhý deň zájazdu o 01:00 hod. po polnoci a dňa 30. 07. 2014, t. j. posledný



deň zájazdu museli odísť približne o 04:00 hod. ráno. Už na prvý pohľad je jasné, že cestovanie v rámci
takýchto časov je mimoriadne v neprospech zákazníka. Informácia o časoch príletu a odletu mala pre
nich relevanciu i z dôvodu, že cestovali s maloletým dieťaťom a informovaním o časoch príletov a odletov
sa chceli vyhnúť takej situácii, v akej sa nakoniec ocitli. Uvedené skutočnosti súd pri rozhodovaní nebral
do úvahy. Súd sa mechanicky uspokojil len s tým, že katalóg zájazdov obsahoval informáciu o tom, že
prvý a posledný deň leteckých zájazdov je určený na prepravu do/z miesta dovolenkového pobytu a nie
na samotnú dovolenku. Ani tento záver však nie je úplne správny, pretože v ich prípade bol na prepravu
de facto využitý i druhý deň dovolenky, keďže v skutočnosti dorazili do rezortu až na druhý deň v skorých
ranných hodinách. Súdom uskutočnený výklad § 741d ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka považujú za
príliš formalistický a reštriktívny a podľa nich nie je v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa.
Konkrétna informácia o čase príletu a odletu do/z dovolenkovej destinácie im nebola poskytnutá ani
na základe ich dopytov a nebola uvedená ani v zmluve, resp. v dokumentoch k nej pripojených, teda
ani v katalógu zájazdov a vo všeobecných podmienkach žalovaného. Konkrétna informácia o časoch
príletu a odletu im bola poskytnutá až deň po uzatvorení zmluvy, teda 6 dní pred začatím zájazdu, čím
došlo zo strany žalovaného k porušeniu § 741d ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti sú toho názoru, že súd na prejednávanú vec nesprávne aplikoval ust. § 741d
ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka a dospel k nesprávnemu záveru, že žalovaný neporušil žiadnu
zákonnú povinnosť a riadne im poskytol dohodnuté služby.
Podotkli, že povinnosť žalovaného ako cestovnej kancelárie riadne informovať objednávateľa vyplýva aj
z ust. § 8 ods. 1 zákona č. 281/2001 Z. z. Uvedeným ustanovením sa súd nezaoberal, hoci naň v žalobe
poukazovali a posudzoval vec výlučne vo vzťahu k § 741d ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka, ktoré
ustanovenie naviac aplikoval nesprávne. V prejednávanej veci ide zároveň o nárok zo spotrebiteľskej
zmluvy, a teda súd je povinný ex offo posudzovať vec z pohľadu dodržania predpisov na úseku ochrany
spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv
a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Hoci súd v rámci predbežného právneho posúdenia na
pojednávaní uviedol, že na vec bude aplikovať príslušné ustanovenia predpisov o ochrane spotrebiteľa, v
napádanom rozhodnutí už právne úvahy súdu a aplikácia ustanovení predpisov o ochrane spotrebiteľov
absentujú. Súd sa ich právnou argumentáciou v tomto smere vôbec nezaoberal, ani ex offo neskúmal
prípadnú neprijateľnosť podmienky stanovenej v katalógu žalovaného, hoci možno dospieť k záveru, že
dotknuté ustanovenie uvedené v katalógu žalovaného spĺňa atribúty neprijateľnej zmluvnej podmienky
v zmysle Občianskeho zákonníka. Konanie má tak inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť
a zaviazať žalobcov k úhrade trov odvolacieho konania.
V celom rozsahu sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktoré považuje za správne. Uviedol,
že služby poskytol v dojednanom rozsahu, t. j. v rozsahu v akom boli dojednané v zmluve o zájazde.
Poukázal na to, že v zmysle § 2 zákona č. 281/2001 Z. z. a § 741b písm. c/ Občianskeho zákonníka
sa za zájazd považuje kombinácia aspoň dvoch služieb, a to doprava, ubytovanie, iné služby, ktoré
tvoria významnú súčasť. Žalobcovia si objednali zájazd v termíne od 23. 07. 2014 do 30. 07. 2014 a
v tomto časovom úseku im musel poskytnúť aj služby dopravy, stravy, prípadne iné doplnkové služby.
Z uvedeného je zrejmé, že postupoval v súlade so zákonom, keď do doby trvania zájazdu zahrnul
prvý a posledný deň zájazdu, aj keď tento deň žalobcovia nevyužili na samotný pobyt pri mori alebo
v dohodnutom ubytovacom zariadení. Pokiaľ ide o dopravu, v dôležitých informáciách uvedených v
ich katalógu je objednávateľ zájazdu vopred upozornený o tom, že sa charterové lety v Európe často
uskutočňujú v nočných hodinách, ako aj o tom, že prvý a posledný deň leteckých zájazdov je určený na
prepravu do/z miesta dovolenkového pobytu a nie na samotnú dovolenku.
Žalovaný nesúhlasil ani s výškou nároku uplatneného zo strany žalobcov. Z ust. § 741k Občianskeho
zákonníka vyplýva, že objednávateľ zájazdu môže požadovať zľavu z ceny zájazdu za služby, ktoré
mu neboli poskytnuté vôbec alebo boli poskytnuté v menšom rozsahu ako bolo dojednané v zmluve o
obstaraní zájazdu. Nakoľko žalobcovia požadovali zľavu z ceny zájazdu za dva dni, ktoré podľa ich slov
nemohli využiť na rekreáciu, aj keď podľa zmluvy bolo jednoznačne dohodnuté, že prvý a posledný deň
zájazdu nie je určený na rekreáciu ale na prepravu, mali si žalobcovia uplatniť len zľavu z ubytovania,
t. j. vo výške 170,- eur.
Podľa žalovaného si žalobcovia zároveň neuplatnili nároky za neposkytnutie služieb alebo ich podstatnej
časti riadne a včas, v dôsledku čoho sa ich nárok na poskytnutie zľavy prekludoval. S poukazom na §
741k, § 741i Občianskeho zákonníka uviedol, že ak žalobcovia po začatí zájazdu mali pocit, že im služby
neboli poskytnuté riadne, prípadne v dohodnutom rozsahu, mali u jeho zástupcu (delegáta) uplatniť svoje



právo na odstránenie chybne poskytnutých služieb a spísať o tom reklamačný protokol, ktorý mu mal
byť následne predložený na uznanie nárokov pri chybne poskytnutej službe. Žalobcovia si podľa jeho
názoru povinnosť nesplnili, keď o vadnom poskytnutí služieb nespísali bezprostredne po začatí zájazdu
písomný záznam, ktorý mu následne v lehote 3 mesiacov nedoručili spolu s uplatnením si práva na
zľavu z ceny zájazdu, čím ich nárok zanikol.

4. Žalobcovia v reakcii na vyjadrenie žalovaného (v tzv. replike) sa nestotožnili s argumentáciou
žalovaného. Uviedli, že už prvotná informácia, s ktorou sa zákazník dostane do kontaktu, keď si
objednáva zájazd, je časové trvanie zájazdu, ktoré v tomto prípade žalovaný prezentoval ako 8-dňový
zájazd. Zákazník teda dôvodne očakáva, že dovolenka bude trvať 8 dní, nie 6 dní a 2 dni strávi
cestovaním, o čom sa vlastne dozvie až i interných dokumentov žalovaného, ktoré nemôže nijako
ovplyvniť. Už táto skutočnosť sama o sebe môže byť oprávnene považovaná za klamlivé konanie
žalovaného voči spotrebiteľovi. Bez ohľadu na uvedené je zrejmé, že táto podmienka nebola naplnená,
keďže dorazili do hotela v skutočnosti až druhý deň dovolenky. Po príchode do hotela im naviac okrem
ubytovania neboli poskytnuté žiadne ďalšie služby, aj keď o ne výslovne požiadali (nebola im poskytnutá
pitná voda).
Ak žalovaný dôsledne zotrváva na tom, že prvý deň slúži na prepravu, trvajú na tom, že žalovaný lehotu
prvého dňa na prepravu nedodržal. Rovnako nemožno tvrdiť, že v predposledný deň im boli riadne
poskytnuté všetky služby hotela, keďže v hoteli nestrávili celú noc, ale v skorých ranných hodinách sa
museli odubytovať a hotel opustiť. Ubytovanie v predposledný deň, resp. poslednú noc dovolenky im
teda nebolo poskytnuté v celom rozsahu.
Bez ohľadu na uvedené, v konaní na súde prvej inštancie nepopierali, že im bolo známe, že letové
časy a letový plán určuje letecká spoločnosť s prihliadnutím na pravidelné linky, či prioritné lety, resp.
že charterové lety môžu v niektorých prípadoch prebiehať aj v nočných hodinách. Práve z dôvodu, že
si boli vedomí uvedeného, bolo ich cieľom naplánovať si dovolenku tak, aby sa cestovaniu v neskorých
nočných, resp. skorých ranných hodinách vyhli. Informácia o konkrétnych časoch odletov a príletov bola
preto pre nich veľmi dôležitá a vyvinuli maximálne úsilie k tomu, aby túto informáciu od žalovaného získali
ešte pred tým, ako uzatvoria záväznú zmluvu o obstaraní zájazdu. Keby neboli zo strany žalovaného
ubezpečení, že časy letov nebudú neprimerané, zmluvu o obstaraní zájazdu by nikdy neuzatvorili.
Skutočnosť, že v konaní nebol produkovaný dôkaz o tom, že žalovaného ohľadom termínov letov pred
uzatvorením zmluvy telefonicky kontaktovali nemení nič na tom, že žalovaný porušil ust. § 741d ods. 1
písm. a/ Občianskeho zákonníka, keď im najneskôr 7 dní pred začatím zájazdu, resp. v čase uzatvorenia
zmluvy, neoznámil podrobné, pre nich ako objednávateľa dôležité, údaje týkajúce sa zájazdu.
Za nedôvodnú považoval aj argumentáciu žalovaného v súvislosti s vyčíslením nároku, nakoľko si
neobjednávali samostatne letenku, ubytovanie, servisný poplatok a pod., ale objednali si konkrétny
zájazd podľa ponuky žalovaného a za tento zaplatili jednu konkrétnu cenu, ktorá zahŕňala všetky služby
poskytované v súvislosti s predmetným zájazdom.
Pokiaľ ide o včasnosť uplatnenia nároku, tento si uplatnili reklamáciou zaslanou žalovanému dňa 25. 08.
2014, teda po návrate z dovolenkového pobytu. Žalovaný reagoval na reklamáciu listom zo dňa 15. 09.
2014, ktorým reklamáciu neuznal, nie však z dôvodu oneskoreného podania reklamácie, ale z dôvodu,
že ju považoval za neopodstatnenú. Pokiaľ žalovaný poukázal na to, že mali reklamáciu uplatniť priamo
na mieste u dodávateľa služby alebo cestovnej kancelárie, uvedený postup je relevantný len vo vzťahu
k vadám služieb, ktoré sú spojené už so samotným pobytom zákazníka v mieste dovolenkového pobytu.
Ak sa reklamácia netýka priamo služieb poskytovaných v mieste dovolenkového pobytu, ale súvisí s
iným porušením zmluvných alebo zákonných povinností cestovnou kanceláriou, je daný postup podľa
§ 741i Občianskeho zákonníka, podľa ktorého objednávateľ uplatní svoje právo písomne v cestovnej
kancelárii bezodkladne, najneskôr však do 3 mesiacov od skončenia zájazdu.

5. Žalovaný vo vyjadrení k replike (v tzv. duplike) poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia.
Nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že po príchode do hotela im neboli poskytnuté všetky služby, ktoré mali
byť zahrnuté v ubytovaní. Žalobcom boli poskytnuté všetky služby, riadne a tak ako boli poskytované
ostatným objednávateľom zájazdu v rovnakom čase. Ak žalobcov v čase príchodu do hotelového
zariadenia nečakalo občerstvenie, bolo to len z toho dôvodu, že v uvedenom čase po polnoci už hotel
tieto služby neposkytoval, avšak služby all inclusive a ďalšie služby stravovania poskytované v deň
ubytovania v hoteli boli riadne poskytované, čo ani žalobcovia nerozporujú.
Žalovaný naďalej zotrval aj na názore, že žalobcovia si riadne neuplatnili zľavu z ceny zájazdu.



6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.), a tento podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam,
zodpovedajúcim vykonanému dokazovaniu, a jeho rozhodnutie v zásade vychádza i zo správneho
právneho posúdenia veci, i keď odvolací súd sa nestotožňuje so všetkými závermi súdu prvej inštancie.

8. I keď žalobcovia v žalobe namietali nesplnenie si informačnej povinnosti zo strany žalovaného ako
cestovnej kancelárie v zmysle § 741d ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka, § 8 ods. 1 zákona
č. 281/2001 Z. z., zľavy vo výške 499,86 eur s príslušenstvom sa domáhali na tom základe, že
dňa 23. 07. 2014 a dňa 30. 07. 2014, ktoré dni boli započítané do ceny zakúpeného zájazdu, sa
prakticky nenachádzali v hotelovom rezorte a nemali možnosť využiť žiadne zaplatené služby v zmysle
zmluvy, ani sa nemohli rekreovať pri mori. Súd prvej inštancie nárok žalobcov zamietol majúc za to, že
žalovaný neporušil svoju informačnú povinnosť, keď katalóg žalovaného obsahoval informáciu o tom,
že charterové lety sa uskutočňujú v Európe často v nočných hodinách, rovnako ako aj informáciu, že
prvý a posledný deň leteckých zájazdov je určený na prepravu do/z miesta dovolenkového pobytu a
nie na samotnú dovolenku a žalovaný dohodnuté služby poskytol v súlade s ust. § 2 ods. 1 zákona č.
281/2001 Z. z. a v súlade s podmienkami dohodnutými v zmluve o obstaraní zájazdu uzatvorenej medzi
ním a žalobcami dňa 17. 07. 2014.

9. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že medzi informácie, ktoré je cestovná
kancelária v zmysle § 741d ods. 1, v spojení s § 741b Občianskeho zákonníka, § 8 ods. 1 zákona č.
281/2001 Z. z. povinná poskytnúť objednávateľovi zájazdu najneskôr 7 dní pred začatím zájazdu, resp.
pri uzavretí zmluvy, ak je táto uzavretá v čase kratšom ako sedem dní pred začatím zájazdu, patria i
informácie o konkrétnych údajoch týkajúcich sa času odletu/príletu do/z dovolenkovej destinácie. Pokiaľ
teda žalovaný ako cestovná kancelária v čase uzavretia zmluvy so žalobcami (ku ktorej uzavretiu došlo
v lehote kratšej ako sedem dní pred začatím zájazdu) mala vedomosť o termínoch letu týkajúceho sa
leteckého zájazdu žalobcov, bolo jeho povinnosťou túto informáciu žalobcom poskytnúť už pri uzavretí
zmluvy. Zo žaloby a vyjadrení žalobcov produkovaných v konaní jednoznačne vyplýva, že uvedená
informácia bola pre nich dôležitá, a to aj vzhľadom na to, že cestovali spolu s maloletým dieťaťom,
čomu svedčí i skutočnosť, že žalobcovia sa či už pred uzavretím zmluvy, ako aj po jej uzavretí,
dožadovali informácie o čase odletu do/z dovolenkovej destinácie, ktoré tvrdenie žalobcov žalovaný
nepoprel. Žalobca v konaní zároveň netvrdil (ani nepreukázal) kedy mu boli leteckou spoločnosťou
poskytnuté konkrétne časové údaje o termínoch letov týkajúcich sa leteckého zájazdu žalobcov, a
teda, že by v čase uzavretia zmluvy nemal o týchto údajoch vedomosť (dôkazné bremeno v tomto
smere zaťažovalo žalobcu). Za splnenie si informačnej povinnosti ohľadne času odletu/príletu do/z
dovolenkovej destinácie, t. j. ohľadne začatia a trvania leteckej prepravy, nemožno považovať ani
upozornenie v katalógu žalovaného o tom, že charterové lety v Európe sa často uskutočňujú v nočných
hodinách, keď uvedené upozornenie neobsahuje konkrétne informácie o začatí a trvaní dopravy ako
jednej z poskytovaných služieb, pričom spresnenie uvedeného údaju je nevyhnutné pre realizáciu
zájazdu. Samotné upozornenie zároveň nevylučuje, že sa let uskutoční v denných, nie nočných
hodinách. Na druhej strane, pokiaľ žalobcovia v konaní opakovane tvrdili, že boli zo strany žalovaného
ubezpečovaní, že let nebude prebiehať v „neprimeranom“ čase, z ktorého dôvodu sa rozhodli pre
zakúpenie zájazdu, nie je zrejmé, čo si tá - ktorá strana pod „ne/primeraným“ časom predstavovala.

10. Odlišný právny názor odvolacieho súdu (pri nezmenenom skutkovom stave zistenom súdom prvej
inštancie) vo vzťahu k splneniu si informačnej povinnosti žalovaného, však nemá vplyv na správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie, pokiaľ žalobu žalobcov zamietol. Žalobcovia nárok uplatnený v konaní
založili na tom, že im v prvý a posledný deň zájazdu neboli poskytnuté dohodnuté služby, v týchto
dňoch sa prakticky nenachádzali v hotelovom rezorte a nemohli sa rekreovať pri mori. Z ust. § 741a
Občianskeho zákonníka ako aj § 2 ods. 1 zákona č. 281/2001 Z. z. vyplýva, že zájazdom sa rozumie
vopred pripravená kombinácia najmenej dvoch služieb zo služieb dopravy, ubytovania a iných služieb,
ktoré nie sú doplnkom dopravy alebo ubytovania a tvoria významnú súčasť kombinácie služieb (napr.
stravovanie, zabezpečenie sprievodu, spoločensko-kultúrny program a pod.), v prípade žalobcov išlo o



kombináciu služieb dopravy, ubytovania, stravovania. Služba dopravy pritom bola žalobcom poskytnutá
práve v prvý a posledný deň zájazdu, z ktorého dôvodu nie je možné akceptovať tvrdenie žalobcov,
že prvý a posledný deň zájazdu im neboli poskytnuté dohodnuté služby. Informácia o tom, že prvý
a posledný deň pri leteckých zájazdoch je určený na prepravu do/z miesta dovolenkového pobytu a
nie na samotnú dovolenku bola pritom jasne uvedená v Dôležitých informáciách platných pre zájazdy
organizované HYDROTOUR, cestovná kancelária, a. s., tvoriacich súčasť zmluvy o obstaraní zájazdu a
ako vyplýva z vyjadrení žalobcov, uvedená informácia im bola pri uzatváraní zmluvy o obstaraní zájazdu
známa. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní namietali, že i druhý deň strávili cestovaním, v žalobe si v tejto
súvislosti nárok neuplatnili, tento založili len na tom, že prvý a posledný deň zájazdu im neboli riadne
poskytnuté dohodnuté služby, resp. nemali možnosť sa rekreovať pri mori. Za daného stavu, i keď
žalobcom neboli v lehote uvedenej v § 741 ods. 2 Občianskeho zákonníka poskytnuté všetky informácie
v zmysle § 741d ods. 1 Občianskeho zákonníka, samotné nesplnenie informačnej povinnosti žalovaným
nemalo vplyv na rozsah a kvalitu poskytnutých služieb v zmysle zmluvy o obstaraní zájazdu uzavretej
medzi žalobcami 1/, 2/ a žalovaným dňa 17. 07. 2014.

11. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní namietali, že súd ex offo neskúmal prípadnú neprijateľnosť podmienky
stanovenej v katalógu žalovaného, nie je odvolaciemu súdu zrejmé o ktorú podmienku ide. Žalobcovia v
žalobe neprijateľnosť zmluvnej podmienky nenamietali a nakoľko súd v rozhodnutí neprijateľnosť žiadnej
zmluvnej podmienky nevyslovil, je zrejmé, že nezistil, že by niektorá zmluvná podmienka dôležitá pre
rozhodnutie bola neprijateľná. Pokiaľ žalobcovia za neprijateľnú považujú zmluvnú podmienku, v zmysle
ktorej je prvý a posledný deň pri leteckých zájazdoch určený na prepravu do/z miesta dovolenkového
pobytu a nie na samotnú dovolenku, vzhľadom na to, že zájazd je kombináciou viacerých služieb, v
prípade, ak medzi tieto služby patrí i doprava, nie je možné dospieť k záveru, že by uvedené bolo
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

12. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by žalobcom v
dňoch 23. 07. 2014 a 30. 07. 2014 neboli poskytnuté dohodnuté služby v zmysle zmluvy o obstaraní
zájazdu zo dňa 17. 07. 2014, v súvislosti s neposkytnutím ktorých si žalobcovia uplatnili nárok na
zaplatenie sumy 499,86 eur s príslušenstvom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,
vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním žiadnej zo strán konania,
ako vecne správny potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu,
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/380/2015", "guid": "15d5cf8e-7dce-4a25-a1bb-2bc0f7443454:458e1cc1-2071-4aa2-b7a2-816037c63638", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}