Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/167/2018 z 30. 7. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 30. júla 2018, sp. zn. 11Co/167/2018, ECLI:SK:KSZA:2018:5115233776.2 Krajský súd Žilina | 11Co/167/2018 | ECLI:SK:KSZA:2018:5115233776.2 | 2018-07-30 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 388 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/008c4d1e-99c5-4ad3-8bed-5a74504307f4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5115233776.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/167/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115233776
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5115233776.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: D. V., nar. X.X.XXXX,
bytom K. XXXX/X, H., o zaplatenie 3.349,51 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina, č. k. 8C/527/2015-48 zo dňa 10.5.2017 v spojení s opravným uznesením č. k.
8C/527/2015-79 zo dňa 22.5.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v časti výroku o určení lehoty na plnenie
(ktorým súd prvej inštancie povolil žalovanému splátky vo výške 100,- eur mesačne vždy do 25. dňa
kalendárneho mesiaca) m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý dlh zaplatiť do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku sa rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením n e d o t ý k a .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie v
časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia 600,-eur, ako aj časti úroku vo výške 15,90% ročne podľa
podania žalobcu z 27.4.2017, ako aj časti úroku z omeškania vo výške 8% ročne podľa podania žalobcu
z 27.4.2017. V súvislosti s čiastočným zastavením konania žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok
na náhradu trov konania. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.749,51 eur s vyčísleným
úrokom vo výške 297,89 eur, s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 5,54 eur, s úrokom vo výške
15,90% ročne podľa podania žalobcu z 27.4.2017, ako aj s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne
podľa podania žalobcu z 27.4.2017, ktoré podanie sa stane neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.
Na zaplatenie uvedených súm povolil súd žalovanému splátky vo výške 100,-eur mesačne splatné vždy
do 25. dňa kalendárneho mesiaca počnúc prvým kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v
ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky
riadne a včas sa stane splatným celý dlh. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca a žalovaný uzavreli
dňa 18.10.2012 zmluvu o úvere č. 8213, na základe ktorej sa žalobca ako banka zaviazal poskytnúť
žalovanému sumu 6.000,- eur pri výške úrokovej sadzby 15,90% ročne pri dohodnutom poplatku za
správu úverového účtu 1,99 eur mesačne, poplatku za poskytnutie úveru 0,- eur a pri výške anuitnej
splátky 101,14 eur s termínom prvej splátky 20.11.2012, pri počte splátok 120, splatných mesačne 20.
deň kal. mesiaca so splatnosťou úveru 20.11.2012, úhradou na dohodnutý inkasný účet. V konaní nebolo



sporné, že do zosplatnenia uhradil žalobca sumu 1.137,98 eur v 10-tich splátkach, z ktorej suma 495,49
eur bola započítaná na istinu, suma 642,49 eur bola započítaná na zmluvný úrok, po zosplatnení zostala
neuhradená vo výške 5.504,51 eur. Posledná splátka bola uhradená 11.10.2013, hoci do 14.10.2013
malo byť uhradených 12 splátok. Po zosplatnení bola uhradená suma 2.755,- eur, ktorá bola započítaná
na istinu, z čoho suma 600,-eur v splátkach od 20.11.2015 bola uhradená po podaní žaloby. Okresný súd
konštatoval, že v konaní nezistil existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré by sa vzťahovali
k uplatnenému nároku alebo ktoré by mali vplyv na povinnosti spotrebiteľa, na zaviazanie ktorých žiadal
žalobca. V konaní nebola sporná ani požičaná istina, ani podmienky, za ktorých bol spotrebiteľský úver
poskytnutý a sporné neboli ani úhrady žalovaného. Žalovaný v konaní žiadne skutočnosti nepreukazoval.
Celá jeho obrana bola sústredená na nepriaznivú ekonomickú či sociálnu situáciu, ktorá nemala žiaden
vplyv na záväzok, najmä na jeho zánik či splatnosť a pokiaľ popieral voči nemu uplatnené nároky, tieto
vzhľadom na absenciu odôvodnenia boli popreté účinne. O úrokoch z omeškania súd prvej inštancie
rozhodol podľa § 571 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 s poukazom na ust. § 10c nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. a priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 8% vyššej
ako je základná sadzba ECB stanovená ku dňu omeškania. Nárok na náhradu trov konania súd prvej
inštancie priznal žalobcovi, nakoľko jeho úspech bol v rozsahu základného nároku v plnom rozsahu.

3. Voči výroku citovaného rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým povolil žalovanému zaplatiť dlh
v mesačných splátkach, podal odvolanie žalobca. Navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a zaviazal
žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolateľ namietal, že v rozhodnutí
absentuje odôvodnenie týkajúce sa povolenia splátok. Súd prvej inštancie žalovanému priznal možnosť
splácať dlh v splátkach po 100,- eur mesačne, avšak postupoval v rozpore so zákonom. Rozhodnutie
súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu stranu na úkor druhej. Namiesto
sankcie za to, že si žalovaný neplnil svoje zmluvné povinnosti, bol touto formou „odmenený“ za porušenie
zmluvy. Takéto rozhodnutie súdu by bolo motiváciou pre klientov banky, aby porušovali svoje zmluvné
povinnosti, pretože ich porušením v konečnom dôsledku získajú takmer rovnakú splátku a teda rovnako
výhodné postavenie ako pôvodne zmluvne dohodnuté. Výkon práva, ktorý motivuje k neplneniu si
zmluvných povinností, nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv zakotvenou Civilným
sporovým poriadkom. V súvislosti s rozhodnutím súdu o povolení uhradiť dlh v splátkach odvolateľ
poukázal na aktuálnu judikatúru slovenských súdov. Zároveň odvolateľ navrhoval, aby súd vydal
dopĺňací rozsudok v zmysle § 225 ods. 2 CSP, vzhľadom k tomu, že sa nevysporiadal s nárokom žalobcu
v časti, v ktorej si uplatňoval úroky z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatených úrokov vo výške
297,89 eur od 15.10.2013 do zaplatenia.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 § 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie v
časti výroku o určení lehoty na plnenie (ktorým súd prvej inštancie povolil žalovanému splátky vo výške
100,-eur mesačne vždy do 25. dňa kalendárneho mesiaca) zmenil podľa § 388 CSP tak, že žalovaný
je povinný dlh zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku sa rozsudku súdu prvej inštancie
nedotkol.

6. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Odvolanie žalobcu krajský súd vyhodnotil ako dôvodné.

8. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

9. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

10. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na
plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni, pričom plynie od právoplatnosti rozsudku.



Lehota na plnenie (tzv. paričná lehota) môže byť tiež rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú
konkrétne okolnosti prípadu, spravidla v prípadoch, keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote troch dní
objektívne nemožné. Predĺženie paričnej lehoty musí súd odôvodniť v odôvodnení rozsudku. Súd môže
(napr. s poukazom na zlú finančnú situáciu strany sporu) predĺžiť paričnú lehotu aj povolením splátok.
Predĺženie paričnej lehoty musí byť odôvodnené a musí mať oporu v zistenom skutkovom stave veci.

11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie povolil žalovanému splácať rozsudkom priznané peňažné
plnenie v mesačných splátkach vo výške 100,-eur. Svoje rozhodnutie v tomto smere však bližšie
neodôvodnil. Uviedol iba, že obrana žalovaného voči uplatnenému nároku sa sústredila výlučne na jeho
nepriaznivú ekonomickú či sociálnu situáciu.

12. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalovaný v priebehu konania podal iba jedno
vyjadrenie, v ktorom uviedol, že s dlžnou sumou súhlasí a je si vedomý nedodržania splatnosti. Uviedol,
že aj po zosplatnení úveru pravidelne uhrádza dohodnutú splátku vo výške 100,- eur. Nie je v jeho
možnostiach uhradiť dlžnú sumu jednorázovo a preto žiadal o možnosť pokračovať v splácaní dlhu v
mesačných splátkach po 100,-eur. Okrem uvedeného vyjadrenia bol v konaní nečinný a nariadeného
pojednávania sa nezúčastnil.

13. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie nevyplýva, že okolnosti prejednávanej
veci odôvodňujú povolenie splácania uloženého peňažného plnenia v mesačných splátkach. Takéto
rozhodnutie musí vychádzať zo zistenia a dôsledného posúdenia majetkových pomerov strán sporu, z
posúdenia platobnej schopnosti povinného účastníka a musí zohľadniť aj výšku priznaného peňažného
plnenia, snahu povinnej strany o splnenie dlhu a ekonomický dopad povolenia splátok na úspešnú
stranu sporu. Len samotné tvrdenie žalovaného nepodložené nijakými dôkazmi o tom, že sa nachádza
v nepriaznivej finančnej situácii, ktorá mu neumožňuje splniť celý dlh jednorázovo, nemôže byť bez
ďalšieho podkladom pre povolenie splnenia dlhu v splátkach. V danom prípade neboli zistené všetky
skutočnosti, ktoré by presvedčivo odôvodňovali záver, že je vhodné vzhľadom na okolnosti prípadu určiť,
že plnenie sa môže splniť v splátkach.

14. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že okolnostiam prejednávanej veci zodpovedá
zákonná 3- dňová lehota na plnenie a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil.

15. Návrh žalobcu na doplnenie rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu, že súd nerozhodol o
nároku na úroky z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatených úrokov vo výške 297,89 eur od
15.10.2013 do zaplatenia, nie je opodstatnený. Súd prvej inštancie rozhodol o celom nároku uplatnenom
žalobcom. V opravnom uznesení po zosúladení znenia výroku rozsudku v jeho písomnom vyhotovení
s jeho vyhláseným znením, možno konštatovať, že súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo
výške 8% ročne podľa podania žalobcu z 27.4.2017, ktoré podanie sa stane neoddeliteľnou súčasťou
rozsudku. Aj keď odvolací súd nepovažuje formuláciu výroku rozsudku súdu prvej inštancie (tak ako bol
vyhlásený, odkazom na podanie žalobcu, ktoré sa stáva súčasťou rozsudku) za vhodnú, výrok, ktorým
bolo žalobcovi priznané peňažné plnenie nebol napadnutý odvolaním (subjektívne oprávneným podať
odvolanie voči tomuto výroku bol iba žalovaný, ktorý odvolanie nepodal) a nepodlieha tak odvolaciemu
prieskumu.

16. Podľa podania žalobcu zo dňa 27.4.2017 si tento uplatnil úrok z meškania vo výške 8% ročne tak z
nezaplatenie istiny od 15.10.2013 do zaplatenia a z nezaplatených úrokov od 15.10.2013 do zaplatenia.

17. Odvolací súd má za to, že uvedenou formuláciou výroku rozsudku bolo priznané žalobcovi plnenie
v zmysle ním podaného návrhu z 27.4.2017, teda bol priznaný úrok z omeškania 8% ročne tak z
nezaplatenej istiny, ako aj z nezaplatených úrokov.

18. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.



20. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 s poukazom na § 255 ods. 1
CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v plnom rozsahu. Z tohto dôvodu odvolací súd vyslovil,
že žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

21. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)