Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11CoP/5/2018 z 26. 2. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 26. februára 2018, sp. zn. 11CoP/5/2018, ECLI:SK:KSZA:2018:5116225415.2 Krajský súd Žilina | 11CoP/5/2018 | ECLI:SK:KSZA:2018:5116225415.2 | 2018-02-26 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 387 ods. 2 CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/60ca7a89-0f88-40b1-9eba-d70ecf9953c1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5116225415.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/5/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116225415
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116225415.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Anny Mihálikovej, vo veci určenia výživného na P. K., nar.
XX.XX.XXXX a starostlivosti o maloleté deti: P. K., nar. XX.XX.XXXX a M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko
Bytča, deti matky: P. K., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. B. T. XX/XX, A., t. č. bytom A.
XXXX/XX, A. a otca: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., o určenie výživného na čas do rozvodu
manželstva, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 15P/245/2016-117 zo dňa 02.
októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uložil otcovi detí povinnosť
prispievať na výživu (v tom čase) maloletého P. sumou 70,- eur, maloletej P. sumou 65,- eur a maloletej
M. sumou 65,- eur, všetko mesačne od 01.10.2016 do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje,
k rukám matky. Otcovi ďalej uložil povinnosť uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od
01.10.2016 do 30.09.2017, na maloletého P. v sume 390,- eur, na maloletú P. v sume 430,- eur a na
maloletú M. v sume 430,- eur s tým, že predmetný nedoplatok mu povolil splácať v mesačných splátkach
po 10,- eur na každé dieťa spolu s bežným výživným určeným po rozvode manželstva tak, že omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku. V dôvodoch svojho rozhodnutia
uviedol, že pri určení výživného vychádzal z odôvodnených a preukázaných potrieb maloletých detí
(v priebehu odvolacieho konania jedno z detí, P. K., nar. XX.XX.XXXX nadobudol plnoletosť - pozn.
odvolacieho súdu), ako aj príjmových a majetkových pomerov povinnej osoby, v danom prípade otca
detí. V prejednávanej veci zo skutkového stavu vyplynulo, že deti nežijú v štandardných sociálnych
podmienkach, kde priemerná výška výdavku na dieťa v ich veku dosahuje 250,- eur mesačne, keďže
ich rodičia majú priemerný až podpriemerný príjem, nevlastnia žiaden majetok a navyše sú zadlžení
z dôvodov uspokojovania bežných potrieb. Na základe praxe a dostupných verejných zdrojov súd
prvej inštancie oprávnené výdavky na maloletého P., ktorý navštevuje strednú školu, vyhodnotil vo
výške 150,- eur a maloletú P. a maloletú M., ktoré sú žiačkami základnej školy, vo výške 120,- eur
mesačne, s prihliadnutím k tomu, že všetky deti sú zdravé. Matka detí je zamestnaná ako opatrovateľka v
Taliansku. Jej mesačný čistý príjem dosahuje 770,- eur mesačne, prácu vykonáva počas dvoch týždňov
v mesiaci. Iný príjem nemá, nie je vlastníkom žiadneho majetku, bytové potreby rodiny sú zabezpečené
prostredníctvom nájmu za 400,- eur mesačne. Otec detí má ukončené stredné odborné učilište banícke,
najväčšiu pracovnú prax má ako zvárač. Uvedenú prácu vykonával aj v zahraničí, v Holandsku od
01.05.2015 do 08.02.2016. V tom čase dosahoval príjem 6,- eur brutto za hodinu a bol aj poberateľom



cestovných náhrad. Pracovný pomer bol s ním ukončený dňa 08.02.2016 dohodou; pri hodnotení
pracovnej morálky zamestnávateľ uviedol, že otec si v práci plnil svoje výkonové normy a bol pracovitý,
avšak často používal alkohol pri práci, čo spôsobovalo viackrát sa opakujúce bezdôvodné zameškania
v práci, čo v konečnom dôsledku malo aj negatívny vplyv na plnenie si pracovných povinností. Od
marca 2016 sa otec zamestnal ako zvárač, poberal príjem 185,- eur a tento pracovný pomer bol
ukončený v skúšobnej dobe. U tohto zamestnávateľa sa zamestnal aj v období od mája 2016 do
augusta 2016 a dosiahol priemerný mesačný príjem 274,- eur s tým, že bol aj práceneschopný od
20.07.2016 do 15.08.2016; tento pracovný pomer bol ukončený zo strany zamestnávateľa z dôvodu
závažného porušenia pracovnej disciplíny (neospravedlnená absencia). Od 04.10.2016 otec pracuje
ako pomocník na stavbe a záhrade na dobu určitú s dĺžkou pracovného času 10 hodín týždenne a
hrubou mzdou 2,5 eur/hod., v januári 2017 až marci 2017 dosiahol mesačný čistý príjem 93,- eur
a od apríla 2017 do augusta 2017 v sume 281,- eur. Aj keď otec detí tvrdil, že prácu zvárača už
vzhľadom na svoj zdravotný stav nie je schopný vykonávať, nepriaznivý zdravotný stav nepreukázal
potvrdením od lekára. Avšak, keďže matka detí nemala voči tvrdeniam otca námietky, jeho argumenty
súd prvej inštancie akceptoval. Vychádzal zo všeobecnej skúsenosti, že pri zváraní sa vytvárajú splodiny,
ktoré môžu poškodzovať zdravie pracovníka, pričom matka o problémoch s tlakom u otca vedela aj
z minulosti. S poukazom na uvedené nie je možné od otca detí spravodlivo požadovať, aby si prácu
zvárača alebo obdobnú hľadal v zahraničí. Uvedené ho však nezbavuje naďalej povinnosti maloleté deti
živiť a nájsť si zamestnanie v inom príbuznom odbore. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal
na možnosti zamestnania sa v automobilovom priemysle, avšak otec nevyvíja dostatočné úsilie nájsť
si zamestnanie s adekvátnym príjmom, resp. vplyv na jeho pracovné návyky má aj jeho závislosť od
alkoholu, ktorá bola preukázaná jednak tvrdeniami manželov, ale aj potvrdeniami od zamestnávateľov.
Pri svojom rozhodovaní vychádzal tiež z toho, že potvrdenie o aktuálnom príjme, ktoré otec predložil,
nekorešponduje s jeho súčasným reálnym príjmom. Z tvrdenia otca totiž vyplynulo, že svojej priateľke
prispieva na bývanie a stravu mesačne 250,- až 300,- eur, pričom zároveň tvrdil aj preukázal, že na
výživu maloletých detí uhrádza 100,- eur mesačne. Taktiež poskytol maloletým deťom niekoľko plnení
mimo výživného. Aj v prípade, že by otec už nemal žiadne ďalšie náklady (napr. na ošatenie, cestovné
a pod.), ním tvrdené výdavky presahujú uvedené príjmy (príjem max. 280,- eur, výdavky minimálne
350 - 400,- eur), pričom uvedený rozdiel nebol schopný vysvetliť. Nie je pritom predpoklad, že by tento
rozdiel mohol hradiť z nejakých úspor, keďže obaja účastníci konania potvrdili, že majú spoločné dlhy a
exekúcie vo výške približne 8.000,- eur. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že
oficiálny príjem otca je úmyselne znížený zrejme v snahe vyhnúť sa daňovému a odvodovému zaťaženiu,
prípadne aj exekúciám, ktoré sú voči nemu vedené. Taktiež sám uviedol, že pokiaľ by si aj našiel prácu
v automobilovom priemysle, aj tam by zarobil len 550,- eur, preto súd predpokladal, že práve toto je
jeho skutočný príjem, ktorý za prácu v priemere poberá. S poukazom na uvedené vec uzatvoril tak, že
otec by mohol dosahovať príjem aspoň 80 % z priemerného príjmu v národnom hospodárstve, čomu
zodpovedá už uvádzaná suma 550,- eur. Z uvedeného príjmu súd vychádzal pri určení výživného a
celkový rozsah vyživovacej povinnosti otca pri troch deťoch určil vo výške 200,- eur mesačne, čo je cca
35 % z jeho potencionálneho príjmu. Predmetnú sumu primerane rozdelil medzi maloleté deti, po 65,- eur
na dievčatá a 70,- na maloletého P.. V závere svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že vyššie uvedený
rozsah vyživovacej povinnosti možno od otca spravodlivo požadovať, keďže má vyživovaciu povinnosť
k trom maloletým deťom s tým, že naďalej mu zostane dostatočná suma na naplnenie jeho základných
potrieb, vrátane bytových potrieb s ohľadom na to, že nemá právo bývania v žiadnej nehnuteľnosti.
Otec je povinný vyvinúť čo najvyššie úsilie za účelom hmotného zabezpečenia svojich maloletých detí,
pričom svojím doterajším spôsobom života a prístupom k pracovným povinnostiam tak dosiaľ nečinil.
Pokiaľ požíva alkohol, prípadne je závislý od škodlivých činností (gamblerstvo), nie je možné tieto jeho
závislosti a následky z nich plynúce prenášať na maloleté deti. Pokiaľ by súd určil nižšie výživné, otca
by to nijako nemotivovalo k zmene svojho spôsobu života, správania, nájdeniu si prípadne aj ďalšej
brigádnickej činnosti, ktorú môže vykonávať v čase, keď záhradnícke práce nie sú možné (v prípade
nepriaznivého počasia cez zimné obdobie a pod.). Ak by otec mal snahu, mohol si nájsť akúkoľvek aj
jednoduchú prácu tak, aby zvýšil svoj príjem a maloletým deťom mohol poskytnúť väčšie výživné. Ním
ponúkané výživné 33,- eur na dieťa je celkom zjavne neprimerané potrebám detí, ktoré sú vo vývoji,
školopovinné, prípadne študujúce na strednej škole. Ťarchu vyživovacej povinnosti pritom nie je možné
prenášať len na toho rodiča, s ktorým detí žijú v spoločnej domácnosti, ktorý navyše zabezpečuje pre
ne bytové potreby a vykonáva osobnú starostlivosť. S poukazom na uvedené aj súdom určené výživné
je v minimálnom rozsahu, akým by sa mal otec na potrebách detí podieľať a potrebám maloletých detí
by zodpovedalo aj vyššie výživné, avšak maloleté deti musia kopírovať životnú úroveň svojich rodičov,
ktorí nevlastnia žiaden majetok a bývanie si zabezpečujú nájomným spôsobom. Nedoplatok na zročnom



výživnom za obdobie od 01.10.2016 do 30.09.2017 (po zohľadnení už zaplateného výživného), na P. v
sume 390,- eur, na maloletú P. v sume 430,- eur a na maloletú M. 430,- eur, súd prvej inštancie uložil
otcovi uhradiť (s poukazom na možnosti jeho príjmu a majetkové pomery) v splátkach za podmienok
stanovených vo výrokovej časti rozsudku.

2. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal otec odvolanie, v ktorom súdu prvej inštancie vytýkal
nesprávne skutkové a právne závery. V bližších podrobnostiach uviedol, že s poukazom na svoje
zárobkové, majetkové možnosti a vedenie exekučných konaní je schopný zabezpečiť si existenciu
pri maximálnom výživnom 150,- eur na všetky deti. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní
nedostatočne zohľadnil okolnosti spolužitia manželov, keď manželka s otcom detí žila, pokiaľ dobre
zarábal, všetko platil, podnájmy, potreby detí a pod. V cudzine zvárača robiť nemohol, keďže mal
zdravotné problémy. Jedného dňa ho manželka nepustila domov, a tak bol nútený prespávať u sestry,
u matky, na chate u kamaráta, toho času u priateľky, ktorej prispieva na bývanie sumou 250,- eur
mesačne, v ktorej sume sú aj náklady na oblečenie, elektriku a pod. Otec nefajčí, nekonzumuje alkohol,
len príležitostne. Súd prvej inštancie sa tiež nezaoberal jeho skutočným príjmom a absolútne nebol
preukázaný príjem matky, ktorá pracuje v Taliansku a má ešte jednu prácu v Rakúsku. Doklady o
príjme nepredložila súdu. Tiež jej majú byť vyplatené rodinné prídavky na 3 deti z Talianska, k čomu
ale doposiaľ nedošlo. Súd nezohľadnil tiež, že otec detí platil exekúcie za manželku, čo boli rôzne
spotrebné úvery. Manželstvo účastníkov naštrbilo správanie matky detí, ktorá začala otca podvádzať už
krátko po svadbe. Počas trvania manželstva mala stále nejaký vzťah, chodila po diskotékach, nevarila,
nestarala sa o domácnosť. Otec detí musel riešiť veci ohľadom najstaršieho syna, ktorý bol chorý.
Druhý syn nedokončil školu, nemal žiaden rešpekt pred matkou, pritom otec pracoval v cudzine, aby
mali peniaze na financovanie domácnosti. V súčasnosti sa musí podrobiť operácii, zvárača už nemôže
robiť, pretože dýchal výpary, ktoré mu podlomili zdravie. Predpokladaná operácia sa má uskutočniť dňa
19.12.2017. Je predpoklad, že po nej bude nasledovať dlhšia maródka. Napokon súd prvej inštancie
pri svojom rozhodovaní nezohľadnil to, že otec dal maloletým deťom jednorazovo príspevky napr. na
sväté prijímanie a pod. S poukazom na uvedené žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že
odvolací súd určí výživné do rozvodu na P. v sume 60,- eur a na maloletú P. v sume 55,- eur a M. 40,-
eur mesačne a zameškané výživné na čas do rozvodu neurčí (pretože už bolo zaplatené).

3. Matka, ako aj kolízny opatrovník vo svojich vyjadreniach k odvolaniu otca žiadali rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Matka v bližších podrobnostiach uviedla, že odvolateľ nepreukázal
súdu to, že by mal vážne zdravotné problémy, resp. vážny zdravotný stav, na základe ktorého by nemohol
pracovať alebo vykonávať fyzicky namáhavú prácu a tým sa podieľať na plnení si riadnej vyživovacej
povinnosti voči svojim deťom. Počas trvania manželstva mal neustále problémy s prácou, nevedel si
nájsť riadnu a stabilnú prácu, striedal zamestnania alebo bol v evidencii na úrade práce a sociálnych
vecí, tiež bol závislý na požívaní alkoholických nápojov a hraní hazardných hier, kde míňal veľmi veľa
peňazí, mal aj vzťah s inými ženami. Počas trvania manželstva účastníci nabrali veľmi veľa nebankových
a iných pôžičiek preto, aby sa mali ich deti dobre a aby bolo o ne postarané. Otec musel opustiť
spoločnú domácnosť preto, lebo nemyslel na strechu nad hlavou svojich detí. Spoločné peniaze, ktoré
mali účastníci na nájom a pre deti, prepil a prehral v hracích automatoch. Pokiaľ sám uvádza, že svojej
doterajšej priateľke dáva mesačne viac ako 250,- eur, jeho finančná situácia nie je až taká zlá, ako
uvádza.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania otca v intenciách
ust. § 65 až § 67 zák. č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len
„CSP“ a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu potvrdil v
zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, a to z nasledovných dôvodov.

5. V zmysle § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o rodine“), pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.



6. Citované ustanovenie je vyjadrením zásady tzv. potencionality príjmu povinného rodiča, ktorá sa
uplatňuje pri určovaní výživného. V zmysle uvedenej zásady súd pri určovaní výživného neprihliadne
len na skutočný príjem otca, ale na jeho schopnosti, možnosti a celkové majetkové pomery, a to aj vtedy,
ak sa bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu.
Práve takáto situácia v súdenej veci nastala, keď súd prvej inštancie správne prihliadol na strane otca
na zistené skutočnosti, že nevyvíja dostatočné úsilie nájsť si zamestnanie s adekvátnym príjmom (resp.
vplyv na jeho pracovné návyky má aj jeho závislosť od alkoholu), ďalej, že potvrdenie o jeho aktuálnom
príjme, ktoré predložil, nekorešponduje s jeho súčasným reálnym príjmom a že svojej priateľke prispieva
na bývanie a stravu mesačne 250,- až 300,- eur pri deklarovanom zárobku 280,- eur mesačne. Tieto
skutočnosti ale nemôžu byť na neprospech maloletých detí, ktoré sú odkázané na výživu rodičov. V
dôsledku uvedeného súd prvej inštancie pri určení konkrétnej výšky výživného správne vychádzal z tzv.
potencionálneho príjmu (ktorý úvahou určil na sumu 550,- eur, čo predstavuje cca 80 % z priemerného
čistého príjmu zamestnanca v národnom hospodárstve za rok 2016), ktorý by mohol otec detí dosahovať,
ak by vyvinul dostatočné úsilie za účelom hmotného zabezpečenia svojich maloletých detí.

7. Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočný
stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktoré sú správne a na ktoré poukazuje. Sumu určeného výživného v prospech maloletých detí
a toho času už plnoletého P. stanovil vo výške, ktorá zodpovedá tak schopnostiam, možnostiam otca
(vychádzajúc z jeho potencionálenho príjmu), ako i odôvodneným potrebám detí.

8. Odvolacie námietky otca detí nie sú dôvodné. Odvolateľ neuviedol žiadne také okolnosti, na základe
ktorých by odvolací súd videl dôvody pre zmenu napadnutého rozhodnutia. Ním produkované tvrdenia
boli známe už v prvoinštančnom konaní, pričom v dostatočnej miere, zrozumiteľne a presvedčivo
sa s nimi vysporiadal už okresný súd. To platí aj vo vzťahu k námietkam o nezohľadnení vedených
exekučných konaní a o poskytnutí niekoľkých plnení mimo výživného (maloletej M. pri prvom svätom
prijímaní, maloletej P. na letný tábor). Opak je pravdou. O existencii exekučných konaní súd prvej
inštancie vedel a túto skutočnosť pri svojom rozhodovaní zohľadnil. Rovnako takisto vedel o poskytnutí
niekoľkých plnení zo strany otca deťom mimo výživného (viď str. 6 bod 25 rozsudku), keď takisto túto
skutočnosť zohľadnil pri určení nedoplatku na zročnom výživnom. Pri rozhodovaní o konkrétnej výške
výživného odvolací súd nemohol v plnej miere akceptovať odvolateľom uvádzané výdavky, keďže v
zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov,
a preto si aj otec detí musí uvedomiť, že v prvom rade je povinný zabezpečiť si plnenie vyživovacej
povinnosti a tomu prispôsobiť aj svoje správanie, rozpočet a výdavky. Na ním uvádzanú predpokladanú
operáciu (a prípadnú dlhšiu práceneschopnosť), ktorá sa mala uskutočniť dňa 19.12.2017 a možné
vyplatenie rodinných prídavkov na 3 deti z Talianska v budúcnosti súd prvej inštancie pri svojom
rozhodovaní nemohol prihliadnuť, pretože pre jeho rozhodovanie bol rozhodujúci stav v čase vyhlásenia
rozsudku (§ 217 ods. 1 veta prvá CSP). Predmetné skutočnosti, ak nastanú, však môžu byť dôvodom
pre zmenu rozsudku, ktorým bolo stanovené výživné do budúcna, a to od času, keď nastala podstatná
zmena pomerov.

9. K odvolacím dôvodom otca odvolací súd považuje za potrebné tiež uviesť, že i keď výška výživného
výslovne v zákone stanovená nie je, vyplýva zo všeobecne uznávaného hľadiska o tom, že výživným
má byť dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá životnej úrovni rodičov a ktorú by
rodičia dieťaťu zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti. Tomu zodpovedajú i kritériá pre určenie
výšky výživného, ktorými sú jednak schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného rodiča, ako
i odôvodnené potreby dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa sa odvíjajú predovšetkým od jeho veku,
zdravotného stavu, nadania s tým, že sa zohľadňujú predovšetkým náklady slúžiace na uspokojenie
výživného v pravom slova zmysle, akými sú oblečenie, obutie, strava, zabezpečenie bývania, v závislosti
od veku dieťaťa i úhrada športových, kultúrnych, spoločenských potrieb tak, aby sa prostredníctvom
stanoveného výživného zabezpečila primeraná úroveň zodpovedajúca úrovni detí jeho veku.

10. K odvolacej argumentácii o nesprávne zistenom skutočnom stave odvolací súd poukazuje na to, že
právna úprava neurčuje, ako má súd dôkazy hodnotiť, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy (čl. 10 CMP) tak, aby bola súčasne dodržaná právna úprava, formálna logika a aby rozhodnutie,
resp. jeho odôvodnenie vychádzalo a opieralo sa o zistený skutkový stav, čo v danom prípade bolo
splnené. Do obsahu práva účastníka občianskeho súdneho konania vyjadriť sa k všetkým vykonaným
dôkazom v zmysle čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia súdom



vykonaných dôkazov, prípadne dožadovať sa ním navrhovaného spôsobu vyhodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 98/1997). Za porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že okresný súd neodôvodnil svoje
rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tiež zodpovedá všetkým
požiadavkám kladeným na zákonné rozhodnutie podľa § 220 CSP. Okresný súd sa dôsledne zaoberal
so všetkými otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej veci, vrátene tých, na ktoré poukázal
odvolateľ, pričom svoje závery riadnym spôsobom odôvodnil.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil,
konštatujúc vecnú správnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku.

13. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ustanovenie § 52 CMP.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.



Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)