Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoKR/13/2018 z 12. 12. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 12. decembra 2018, sp. zn. 14CoKR/13/2018, ECLI:SK:KSZA:2018:5117216648.2 Krajský súd Žilina | 14CoKR/13/2018 | ECLI:SK:KSZA:2018:5117216648.2 | 2018-12-12 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Konkurz Citované ustanovenia: § 379 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 219 ods. 3 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP, § 262 ods. 2 CSP, § 219 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/51fa1af5-83b5-4b94-9691-0fcf685d5e5c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5117216648.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoKR/13/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117216648
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5117216648.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu:
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne
zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04
Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: JUDr. Eva Plichtová, so sídlom E. XXXX, XXX XX Y. M.,
správkyňa konkurznej podstaty úpadcu: R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX. T. zastúpenému
právnou zástupkyňou JUDr. Lenou Mišalovou, advokátkou, so sídlom E. XX, XXX XX Y. M., o určenie
popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cbi/5/2017-46 zo
dňa 30. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cbi/5/2017-46 zo dňa 30. novembra 2017 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) žalobný návrh zamietol a
žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov
konania okresný súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu § 32 ods. 2, 5 a 6 zák. č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „ZKR“) okresný súd žalobu zamietol. V odôvodnení
napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal všetkých,
pričom všetci boli riadne poučení aj podľa § 90 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“). Pojednávania sa zúčastnil iba právny zástupca žalovaného. Žalobca ospravedlnil
svoju neúčasť a neúčasť jeho právneho zástupcu, a to bez uvedenia dôvodu a súhlasil s prejednaním
veci v ich neprítomnosti (č.l. 26, 37 spisu). Pokiaľ zároveň žiadal o doručenie akéhokoľvek vyjadrenia
alebo podania týkajúceho sa veci, žiadal o doručenie na vyjadrenie ešte pred rozhodnutím veci.
Okresný súd poukázal na to, že žalobca výslovne vyslovil súhlas vec prejednať v jeho neprítomnosti,
žiadny relevantný dôvod pre odročenie neuviedol okrem hospodárnosti a nezvyšovania nákladov,
pričom zúčastniť sa pojednávania je jeho právo, nie povinnosť. V zmysle platnej úpravy sa oznamuje
stranám konania, či súd (ne)považuje dôvod pre odročenie za dôležitý, v danom prípade však žalobca
nežiadal odročiť pojednávanie, preto nebolo potrebné oznamovať žalobcovi, či ním uvedené dôvody -
hospodárnosť a nezvyšovanie nákladov, sú dôležité. Pokiaľ žalobca žiadal doručiť vyjadrenie protistrany
pred rozhodnutím, mal predsa právo zúčastniť sa pojednávania, toto právo nevyužil bez relevantných
dôvodov, súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti a predtým všetky vyjadrenia strán konania
v rámci prípravy pojednávania boli doručované. Okresný súd nepovažoval za dôvodné vyhovieť



žalobcovi a doručiť mu záznam prednesu žalovaného predneseného na pojednávaní pred vyhlásením
rozhodnutia.

3. Okresný súd mal preukázané, že uznesením sp.zn. 3K/1/2017 zo dňa 25.01.2017 vyhlásil súd na
majetok úpadcu konkurz, čo nebolo medzi stranami sporné. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom
vestníku č. 22/2017 dňa 01.02.2017 a nadobudlo právoplatnosť dňa 02.02.2017. Zároveň je potrebné
uviesť, že konkurz bol vyhlásený na úpadcu ako podnikajúcu osobu, avšak k 01.03.2017 živnostenské
podnikanie bolo ukončené.

4. Bolo nesporné, že žalobca ako veriteľ pohľadávok voči úpadcovi, prihlásil v konkurze pohľadávku
vo výške 2.233,44 Eur vyplývajúcu zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 139971 zo dňa 08.11.2011.
Pohľadávka bola zapísaná v zozname pohľadávok pod číslom 3/1.

5. Dňa 25.04.2017 bolo žalobcovi doručené Oznámenie žalovaného o popretí pohľadávok s tým, že
pohľadávka zapísaná pod č. 3/1 sa považuje v celom rozsahu za popretú čo do právneho dôvodu a
výšky prihlásenej pohľadávky, teda vo výške 2.233,44 Eur. V poučení bol žalobca poučený, že má
právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky do 30 dní od doručenia písomného oznámenia
správcu o popretí pohľadávky veriteľovi. Oznámenie o popretí pohľadávky bolo doručené žalobcovi
dňa 25.04.2017 a žaloba bola podaná dňa 25.05.2017, bola teda podaná v zákonom stanovenej
lehote. Doručenie Oznámenia nebolo medzi stranami sporné. Bolo nesporné, že predmetom konania je
určenie popretej pohľadávky z dôvodu, že popretie pohľadávky bolo podľa žalobcu neúčinné, nakoľko
Oznámenie o popretí pohľadávky neobsahovalo riadne uvedenie dôvodu popretia. Žalobca aj vo svojom
písomnom podaní z 05.10.2017 zotrval na podanej žalobe.

6. Okresný súd mal zistené, že v Zozname pohľadávok pod č. 3/1 je zapísaná predmetná pohľadávka
žalobcu prihlásená vo výške 2.233,44 Eur s uvedením právneho dôvodu - Zmluva o revolvingovom úvere
č. 139971 zo dňa 11.11.2011, pričom dňa 22.03.2017 správca poprel prihlásenú pohľadávku z dôvodu
premlčania, keďže nezaplatením jednej splátky sa v zmysle čl. 12 ods. 3 písm. b) Zmluvy stali splatnými
všetky záväzky a k splatnosti došlo k 28.02.2013. Prihláška správcovi bola doručená dňa 20.03.2017,
teda po uplynutí premlčacej lehoty. Zároveň správca pre prípad, že by okresný súd neuznal vznesenú
námietku premlčania, poprel pohľadávku aj z dôvodu, že právny dôvod vzniku pohľadávky - Zmluva,
je neplatným právnym úkonom, pričom podrobne uviedol odôvodnenie neplatnosti zmluvy (neprijateľné
zmluvné podmienky, rozpor s dobrými mravmi, úžera, rozpor s poctivým obchodným stykom a nesprávne
vypočítaná výška istiny vzhľadom na výšku poskytnutej odmeny).

7. Aj napriek dôvodom popretia uvedeným v popretí pohľadávky správcom, žalobca sa domáhal určenia
pohľadávky len z dôvodu, že popretie je neúčinné pre absenciu riadneho zdôvodnenia popretia v
Oznámení o popretí pohľadávky. V zmysle platnej právnej úpravy dôvody popretia správca najprv uvedie
v zozname prihlásených pohľadávok a následne popretie oznámi veriteľovi. Účinky popretia nastávajú
zápisom v zozname pohľadávok. Dôvody popretia po ich zapísaní nie je možné dopĺňať, či meniť.
Relevantné je to, čo je zapísané správcom v zozname. Je nepochybné, že správca v danom prípade
poprel pohľadávku a dôvody popretia riadne, zrozumiteľne, jednoznačne uviedol v dôvodoch popretia
v zozname pohľadávok. Skutočnosť, že správca v Oznámení o popretí veriteľovi oznámil iba to, že
pohľadávku popiera v celom rozsahu, čo do dôvodu a aj výšky, ale neuviedol konkrétne dôvody v danom
oznámení, je to irelevantné, nakoľko podstatné je, že tieto dôvody riadne uviedol a zdôvodnil v zozname
pohľadávok a že popretie oznámil žalobcovi. Následne už bolo len vecou žalobcu, ako bude postupovať
po oznámení o popretí pohľadávky a teda bolo v jeho záujme nahliadnuť do zoznamu pohľadávok za
účelom zistenia odôvodnenia popretia. Správca je povinný oznámiť popretie, čo aj vykonal a taktiež
splnil aj povinnosť uviesť dôvody, keďže ich uviedol v zozname. Citované zákonné ustanovenie ukladá
správcovi len povinnosť doručiť veriteľovi oznámenie o tom, že pohľadávka je popretá. Podrobnosti
popretia a jeho dôvody sú špecifikované v zozname pohľadávok, ktorý je správca povinný zaslať súdu, k
čomu aj došlo. Podstatné je, aby dôvody boli uvedené v zozname a tam uvedené dôvody sú postačujúce,
čo vyplýva aj zo zaužívanej súdnej praxe. Pokiaľ neboli uvedené v oznámení žalobcovi, nespôsobuje to
neúčinnosť popretia, keďže v danom prípade boli riadne správcom uvedené v zozname. Ním uvedené
dôvody sú zrozumiteľné, určité, nezameniteľné. Teda boli uvedené a boli uvedené riadne.

8. Pokiaľ žalobca poukazuje na komentár k § 32 ZKR s tým, že dôvody popretia správca musí uviesť,
žalovaný správne poukázal na to, že ide o vytrhnutie z kontextu, pretože sa vzťahuje už na samotné



dôvody popretia obsiahnuté v konkurznom, či správcovskom spise tak, ako vyplýva správcovi povinnosť
ZKR a venuje sa výlučne otázke popretia a jeho zdôvodnenia, avšak nemožno to aplikovať na inštitút a
obsah oznámenia správcu o popretí pohľadávky. Avšak povinnosť správcu je uviesť dôvody v zozname
pohľadávok, čo je postačujúce a nie je potrebné ich uviesť aj v Oznámení o popretí zasielané veriteľovi.
Podrobné dôvody popretia pohľadávky správca v zmysle § 32 ZKR uvádza v zozname pohľadávok, ktorý
zasiela na súd a je súčasťou konkurzného spisu. V danom prípade správca stanovenú povinnosť splnil
a daný zoznam z konkurzného spisu sp.zn. 3K/1/2017 bol zabezpečený aj pre toto konanie. Správca
nie je povinný duplicitne uvádzať dôvody aj v Oznámení, v ktorom postačuje uviesť iba skutočnosť, že
pohľadávka bola popretá.

9. S poukazom na § 216 ods. 1, 2 CSP a vzhľadom k tomu, že žalobca sa domáhal určenia konkrétnej
popretej pohľadávky (vo výške 2.233,44 Eur zo Zmluvy o revolvingovom úvere) len z dôvodu, že popretie
pre absenciu dôvodov v Oznámení je neúčinné, okresný súd nebol oprávnený skúmať opodstatnenosť
samotných dôvodov popretia, a to ani ex offo. Okresný súd bol povinný skúmať len to, či popretie je
účinné, teda či dôvody popretia boli správcom riadne uvedené. Okresný súd posúdil, že je postačujúce
uvedenie dôvodov popretia len v Zozname, kedy nastávajú účinky popretia. Je nepodstatné, či dané
dôvody sú uvedené aj v Oznámení, nakoľko oznámením správca oznamuje samotné popretie a
podstatné je, aby oznámil popretie a aby dôvody uviedol predovšetkým v zozname pohľadávok. Okresný
súd poukázal na to, že žalobca nielenže nespochybňoval dôvody popretia správcom, teda vznesenú
námietku premlčania a neplatnosť zmluvy, ale ani nepredložil Zmluvu o revolvingovom úvere, ani
žiadnu inú listinu týkajúcu sa úverového vzťahu. Preto podľa okresného súdu možno konštatovať, že
žalobca namietal iba účinky popretia z dôvodu absencie dôvodov v Oznámení popretia. Okresný súd
v tejto súvislosti poznamenáva, že jednak súd je viazaný žalobným návrhom a teda aj jeho skutkovým
zdôvodnením (absencia dôvodov v Oznámení), čo znamená, že skutkové vymedzenie nemožno súdom
prekročiť a jednak žalobca nepredložil ani len zmluvu o revolvingovom úvere, teda nepreukázal opak
tvrdenia žalovaného, že zmluva je neplatná a pohľadávka je premlčaná, čo vlastne ani nikdy nenamietal.
Teda keby sa okresný súd zaoberal aj samotnými dôvodmi, ich opodstatnenosťou, (t.j. platnosťou/
neplatnosťou zmluvy, premlčaním pohľadávky), žalobca nerozporoval tvrdenia žalovaného ohľadom
samotných dôvodov popretia. V danom prípade neobstojí ani prípadné tvrdenie, že žalobca (možno)
o konkrétnych dôvodoch nevedel, aj keď to žalobca netvrdil a nebola to jeho obrana, nakoľko žalobca
vedel, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz, v rámci ktorého prihlásil pohľadávku voči úpadcovi,
ktorá bola zapísaná do zoznamu a pokiaľ pohľadávka bola popretá, mohol ísť po doručení oznámenia
danej skutočností nahliadnuť do daného zoznamu a zistiť dôvody. O takej možnosti musel mať vedomosť
vzhľadom na právnu úpravu a zásadu, že nevedomosť zákona neospravedlňuje a o to zvlášť, že žalobca
je právnickou osobou a je osobou podnikajúcou už niekoľko rokov. A pokiaľ by s dôvodmi popretia, ako
ani so samotným popretím nesúhlasil, bol poučený o možnosti podať žalobu. Žalobu podal, ale iba z
dôvodu jeho presvedčenia, že popretie je neúčinné z dôvodu absencie dôvodov v Oznámení, s čím sa
okresný súd nestotožnil.

10. Okresný súd po vykonaní dokazovania a po hodnotení všetkých dôkazov v spojitosti so zaužívanou
súdnou praxou, dospel k záveru, že žalovaný splnil všetky zákonom stanovené povinnosti pre platnosť
účinkov popretia, t.j. poprel pohľadávku s uvedením dôvodov popretia v zozname pohľadávok s riadnym
a podrobným odôvodnením a oznámil popretie žalobcovi. Čo sa týka titulu - dôvodu, na základe ktorého
vznikla pohľadávka, t.j. zmluva o revolvingovom úvere, túto žalovaný posúdil ako zmluvu neplatnú, ako aj
pohľadávku premlčanú, čo žalobcom nebolo rozporované, dané dôvody popretia neboli spochybňované
a namietané a žalobca ani nepreukázal opak tvrdenia žalovaného. S poukazom na uvedené skutočnosti
okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, §
262 ods. 1, 2 CSP.

11. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca (č.l. 54 spisu) v
celom rozsahu, pretože podľa neho súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým a aj právnym
záverom, z dôvodov § 365 ods. 1 písm. b) CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, § 365 ods. 1 písm. d) CSP konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; § 365 ods. 1 písm. d) CSP, nakoľko rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd rozhodol na základe
nepríslušnej právnej normy. Právna úprava popierania pohľadávok pre konkurz je uvedená v § 32 ZKR.
Toto ustanovenie upravuje postup správcu pri posúdení prihlásených pohľadávok, ich zistení alebo



popretí. Postup správcu pri popretí pohľadávky osobitne upravuje ustanovenie odsek 6 uvedeného
ustanovenia, podľa ktorého popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu
pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá. Správca má teda popretie
pohľadávky zapísať do zoznamu pohľadávok a písomne oznámiť veriteľovi, že jeho pohľadávka bola
popretá. Zo žiadneho ustanovenia ZKR nevyplýva, že dôvody popretia pohľadávky správca má uviesť
len do zoznamu pohľadávok. Naopak, z § 32 ods. 5 ZKR jednoznačne vyplýva, že popretie pohľadávky
správca vyznačí v zozname pohľadávok zapísaním a súčasne ho oznámi veriteľovi. Ak súd prvej
inštancie vychádzal zo záveru (bod 13 odôvodnenia), že „V zmysle platnej právnej úpravy dôvody
popretia správca najprv v uvedie v zozname prihlásených pohľadávok a následne popretie oznámi
veriteľovi,“ potom tento záver zodpovedá zákonnej úprave len sčasti. Zo žiadnej časti zákona nevyplýva,
že by zápis popretia pohľadávky v zozname pohľadávok a oznámenie popretia pohľadávky veriteľovi
mali byť odlišné v tom, že len do zoznamu pohľadávok sa zapisuje aj dôvod popretia. Zo ZKR takáto
regulácia nevyplýva, a preto záver okresného súdu, ktorý popretie žalovaného považoval za účinné,
odporuje právnej úprave. Záveru okresného súdu odporuje aj znenie § 32 ods. 5 ZKR, „ktoré určuje,
že popretie má obsahovať dôvod popretia, výšku, popreté poradie atď. Na základe ustanovenia odseku
6 žalobca zastáva názor, že zákonná úprava nerozlišuje medzi zapísaním popretia pohľadávky do
zoznamu pohľadávok a oznámením o popretí pohľadávky v tom, že dôvody popretia sa uvádzajú len do
zoznamu pohľadávok a už nie do oznámenia o popretí pohľadávky. Spomenutý § 32 zákona o konkurze,
osobitne odsek 5 a 6, takéto rozlišovanie neupravujú.“ „V oznámení o popretí pohľadávky v konkurznom
konaní 3K/1/2017 správca (žalovaný) uviedol, že pohľadávka žalobcu bola popretá v celom rozsahu čo
do právneho dôvodu a výšky prihlásenej sumy. Ak by mal platiť záver konajúceho súdu, potom správca
nemal v oznámení uvádzať ani v akej sume a ani prečo pohľadávku poprel a stačilo by mu jednoduché
oznámenie o popretí pohľadávky. V oznámení o popretí pohľadávky zo dňa 20.04.2017 pritom žalovaný
ani neuvádzal, že dôvody popretia sú uvedené v zozname pohľadávok, čiže vzhľadom na obsah tejto
listiny žalovaný nemal ani ako predpokladať, že dôvody popretia pohľadávky sú iné respektíve ďalšie
ako tie, ktoré žalovaný uviedol v spomenutom oznámení“. Žalovaný v oznámení o popretí pohľadávky
vymedzil dôvody popretia a rozsah popretia, avšak bez uvedenia, prečo popiera dôvod a prečo popiera
výšku prihlásenej pohľadávky. Vzhľadom na takto koncipované popretie pohľadávky žalobca objektívne
pri podaní žaloby nemal možnosť uvádzať konkrétne skutočnosti negujúce dôvody popretia pohľadávky.

12. Žalobca v odvolaní uviedol, že „uvádzaný odkaz na komentárovú literatúru je na mieste práve preto,
lebo ide o výklad zákonných ustanovení upravujúcich práve to, ako má byť popretie formulované. Nejde
o výklad upravujúci doplňovanie dôvodov popretia, ako to uvádza súd prvej inštancie. Jednoznačne ide
o formulovanie požiadaviek na to, ako má byť vykonaný samotný popierajúci prejav (cit. „Ak na veriteľa
kladieme pomerne prísne formálne požiadavky na uplatnenie jeho pohľadávky v konkurze, rovnaké
požiadavky, pokiaľ ide o kvalitu a zrozumiteľnosť popretia, je možné klásť aj na popierajúci prejav. In :
Pospíšil, B., Macek, J., Maliar, M., Kitta, V., : Zákon o konkurze a reštrukturalizácii -Komentár. Druhé
doplnené a prepracované vydanie. Wolters Kluwer, Bratislava : 2016, str. 224/“. Navrhol, aby odvolací
súd zmenil rozsudok v napadnutom rozsahu a žalobe vyhovel, alebo aby ho zrušil a vrátil vec na ďalšie
konanie súdu prvej inštancie.

13. K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu
podaním zo dňa 25.01.2018 (č.l. 80 spisu). Odvolanie žalobcu je v plnom rozsahu nedôvodné a podľa
presvedčenia žalovaného, v posudzovanom prípade ani nie je priestor na to, aby § 32 ods. 5 a §
32 ods. 6 ZKR boli v tej rovine, v akej to namieta žalobca, výkladovo spornými. Žalobca odvolaní
namieta, že Oznámenie o popretí pohľadávky je neúčinné z dôvodu, že v oznámení nie sú známe
ani základné skutočnosti, ktoré by umožňovali zistiť dôvod a rozsah popretia, a že popretie bolo
vykonané riadne a v zákonnej lehote. Takéto tvrdenie neobstojí, nakoľko žalobca si zamieňa obsahové
náležitosti oznámenia o popretí pohľadávky s popretím pohľadávky. „Účinky popretia pohľadávky v
zmysle účinnej právnej úpravy zákon spája tak, ako to správne konštatuje súd prvej inštancie, so
zapísaním popretia do zoznamu pohľadávok kvalifikovaným spôsobom. Neúčinnosť popretia v zmysle
§ 32 ods. 5 ZKR je dôsledkom tej skutočnosti, že ten, kto pohľadávku popiera, popretie pohľadávky
nezdôvodní, resp. pri popretí výšky pohľadávky neuvedie sumu. ktorú popiera atď. Vzor tlačiva na
popieranie pohľadávok je podľa § 31 vyhlášky č. 665/2005 Z.z. uvedený v prílohe č. 7 vyhlášky a
popretie pohľadávky správca primárne zapisuje do zoznamu pohľadávok, ktorého obsahové náležitosti
sú dané § 25a vyhlášky.“ Oznámenie o popretí pohľadávky v zmysle § 32 ods. 6 ZKR je len informáciou
správcu veriteľovi, že jeho pohľadávka zapísaná do zoznamu pohľadávok, bola popretá. Zo žiadneho
ustanovenia ZKR nevyplýva, že obsahom oznámenia správcu o popretí pohľadávky má byť špecifikácia



konkrétnych skutkových či právnych dôvodov popretia pohľadávky. ZKR vo vzťahu k oznámeniu o
popretí pohľadávky adresovanému veriteľovi podľa § 32 ods. 6 ZKR nevyžaduje zdôvodnenie popretia s
dôsledkom neúčinnosti popretia. Samotné dôvody popretia pohľadávky musia byť pripísané v zozname
pohľadávok, z obsahu ktorého ich veriteľ má možnosť práve na základe doručeného oznámenia o popretí
pohľadávky zistiť. Nie je úlohou správcu duplikovať celé znenie popretia, ktoré je obsiahnuté v zozname
pohľadávok v jeho prílohách, aj do oznámenia o popretí. Na takýto postup neexistuje žiadne zákonné
ustanovenie a ani by takýto postup nemal žiadne logické opodstatnenie. Ani v prípade, ak by správca
dokonca žiadne oznámenie o popretí veriteľovi nezaslal, nespôsobovalo by to neúčinnosť popretia,
pokiaľ by popretie pohľadávky bolo v lehote zapísané kvalifikovaným spôsobom v zozname pohľadávok.
Absencia oznámenia o popretí by mala len tie následky, že veriteľovi by nezačala plynúť lehota na
podanie incidenčnej žaloby, nakoľko s doručením oznámenia o popretí je spojený začiatok plynutia lehoty
pre veriteľa na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky (§ 32 ods. 9 ZKR). V posudzovanom
prípade správca v súlade so ZKR (§ 32 ods. 5) uviedol dôvody popretia a určito a zrozumiteľne v zákonom
predpísanej forme - v zozname pohľadávok, ktorý správca doručil na súd v zákonnej lehote spolu s
prílohami a zároveň správca oznámil veriteľovi, že jeho pohľadávka bola popretá. Oznámenie správcu
o popretí pohľadávky v posudzovanom prípade, je oznámením napĺňajúcim požiadavku § 32 ods. 6
ZKR. Argumentácia žalobcu v odvolaní preto podľa žalovaného neobstojí, súd prvej inštancie vo veci
na základe vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne
posúdil. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

14. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 05.02.2018 (č.l. 86 spisu) bolo vyššie uvedené
vyjadrenie žalovaného doručené žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu s možnosťou vyjadrenia
sa k nemu v lehote 10 dní, ktorú možnosť žalobca nevyužil (doručenka č.l. 86 rub spisu).

15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len ,,CSP“) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania § 219 ods.
1, 3 CSP bol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa §
387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

16. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14CoKR/13/2018-97 zo dňa
4.12.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského
súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského súdu v
Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

17. Podľa § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a odvolacími dôvodmi viazaný.

18. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

19. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna
úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní a ktoré mali
väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalobcom.
Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne
skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti



napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorým nebolo žalobe vyhovené a náhrada trov konania bola
priznaná žalovanému a za stotožnenia sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku
okresným súdom, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2
Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení
svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje,
pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS
78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do
30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného
súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

23. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný v
rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 02.01.2018.

24. Krajský súd uvádza, že neboli splnené podmienky ani na zmenu napadnutého rozhodnutia
okresného súdu ani na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, preto pre vecnú
správnosť prvoinštančného rozhodnutia bolo nevyhnutné toto potvrdiť za aplikácie ustanovenia § 387
ods. 2 CSP. Uvádza krajský súd, že postupom a rozhodovaním okresného súdu nedošlo k zásahu ani
do právnej istoty sporových strán, pretože okresný súd sa neodchýlil pri prejednávaní danej sporovej
veci od ustálenej judikatúry všeobecných súdov pri posudzovaní nároku žalobcu uplatneného žalobou.

25. Primárne krajský súd uvádza, že k tomu, aby mal spôsobilý predmet posudzovania a rozhodovania,
ktorým je v danom prípade napadnutý rozsudok okresného súdu odvolaním žalobcu, musí ísť o súdne
rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP. Krajský súd po oboznámení sa s napadnutým
rozsudkom okresného súdu, s rozsahom jeho odôvodnenia konštatuje, že toto súdne rozhodnutie
spĺňa atribúty vyžadované § 220 ods. 2 CSP, keď okresný súd stručným a zrozumiteľným spôsobom
vyjadril svoje skutkové zistenia, ako aj právne zhodnotenie sporovej právnej veci, predmetom ktorej
bol uplatnený nárok žalobcom. Už aj z ustálenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že ak odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu stručne a jasne objasní skutkový
a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné
právo sporovej strany na spravodlivý proces (sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Ani judikatúra
ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument sporovej
strany. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a
zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre
jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné a napadnutý rozsudok okresného súdu tieto
atribúty podľa názoru krajského súdu spĺňa. K rozsahu, potrebe, ako aj dostatočnosti odôvodnenia
rozhodnutia v rámci odvolacieho konania rovnako je už ustálená rozhodovacia činnosť Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/05, podľa ktorého, súčasťou základného práva na súdnu
ochranu v sporovom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie,
ktorého štruktúra je upravená v procesnoprávnom predpise. Táto norma procesnoprávneho predpisu
sa uplatňuje aj v odvolacom konaní, preto ani odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov rozhodnutia okresného súdu, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Vzhľadom k tejto
ustálenej judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky krajský súd konal aj pri vydávaní svojho
rozhodnutia a rozsahu jeho odôvodnenia v spojení s § 387 ods. 3 posledná veta CSP, keď vzhľadom
na nižšie uvedené odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu sa tento ako odvolací súd vysporiadal s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní žalobcu. Krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok
okresného súdu a jeho odôvodnenie má všetky zákonom vyžadované náležitosti, a to vyžadované
procesnoprávnym predpisom, ktorým je Civilný sporový poriadok s poukazom k § 220 ods. 2 CSP.

26. V súvislosti s vyššie uvedenými odvolacími dôvodmi žalobcu, krajský súd poukazuje na závery
vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2010 sp.zn. 5Cdo
218/2010, s ktorým sa stotožnil a v zmysle ktorého „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva
len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní,
obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva



na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny
proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03)“.

27. Nosným odvolacím dôvodom žalobca smeroval k rozsahu a k dôvodom popretia uskutočneného
správcom. Vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu okresný súd v bode 13, 14, 16 svojho rozhodnutia
dostatočným spôsobom odôvodnil svoje myšlienkové pochody a následne na to prijaté skutkové a
právne závery. Preto krajský súd po oboznámení sa s rozsudkom okresného súdu a nosným odvolacím
dôvodom žalobcu uvádza, že vymedzený základný účel incidenčného konania okresný súd v rámci
svojho rozhodovania naplnil, pretože posudzoval v súvislosti s podanou žalobou žalobcu žalobu o
určenie popretých pohľadávok, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, ktorý popierací prejav
bol obsiahnutý v zozname pohľadávok pod číslom 3/1. Okresný súd v rámci podanej žaloby podrobil
prieskumu rozsah popieracieho prejavu správcu, ktorý bol obsiahnutý v zozname pohľadávok v spojení s
Oznámením zo dňa 20.04.2017, ktoré popretie podľa obsahu a rozsahu popretia v zozname pohľadávok
považoval za účinné, s ktorým záverom sa stotožňuje aj krajský súd, čo potvrdzuje v podstate aj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2017 sp.zn. 3 Obdo/70/2016, podľa
ktorého „..konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých,
ktoré správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok.
Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu
zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená“.
Krajský súd sa stotožňuje aj so záverom okresného súdu, že popretie bolo účinné podľa § 32 ods. 5
ZKR aj keď Oznámenie o popretí zo dňa 20.04.2017 neobsahovalo konkrétne dôvody popretia, ak tieto
sú vyjadrené v zozname pohľadávok, pretože v zmysle § 32 ods. 6 ZKR sa pri písomnom oznámení
popretia veriteľovi zákonnou úpravou nedefinujú náležitosti tohto oznámenia. Účinné popretie, ktoré bolo
obsiahnuté v zozname pohľadávok, v rozsahu tohto popieracieho prejavu, obsiahnutého v zozname
pohľadávok okresný súd posudzoval, čo bol vecne správny postup limitovaný rozsahom popieracieho
prejavu, obsiahnutého v zozname pohľadávok, pričom odvolací súd zvýrazňuje v tejto rovine bod 18
odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu.

28. Odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil
so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval
správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

29. Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné
akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne
relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93,
PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné
v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie
práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických
osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia
činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie,
pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m.
PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v
ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by
ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu
protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch, neprispievajú k naplneniu hlavného
účelu princípu právnej istoty, ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III.
ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25).



30. Ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu tak, ako bol vymedzený v ňom podanom odvolaní, nemohol
byť odvolacím súdom vyhodnotený ako relevantný, s dôrazom na dôvody a rozsah podaného odvolania,
a to vo väzbe na dôvody napadnutého rozhodnutia, preto vo vykonanom odvolacom konaní bol rozsudok
okresného súdu v spojení so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania prvoinštančného
konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP.

31. Krajský súd len pre úplnosť dodáva, že napadnutý rozsudok okresného súdu mohol teda posudzovať
a vyhodnocovať len na základe odvolacích dôvodov žalobcu obsiahnutých v jeho odvolaní, preto ak
iné námietky v podanom odvolaní žalobcu neodzneli, potom ani krajský súd nemal zákonný priestor -
mandát k tomu, aby posudzoval závery okresného súdu z iných než dôvodov odvolacích.

32. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania
bolo zrejmé, že žalobca so svojim odvolaním nebol úspešný, preto žalovanému ako úspešnej strane
sporu tohto odvolacieho konania bol priznaný nárok na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania, o
výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.



Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.