{"guid": "bb5f0c3e-3eb8-4b51-81dc-497a8ea81ac2:3b092584-3095-47ec-9ac2-e1e304f10b44", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5715212095.1", "spisova_znacka": "11Co/40/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/40/2018 z 26. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 26. februára 2018, sp. zn. 11Co/40/2018, ECLI:SK:KSZA:2018:5715212095.1", "identifikacne_cislo": "5715212095", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Jozef Ryant", "sudca_id": 235, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-ryant-235", "datum_vydania": "2018-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3b092584-3095-47ec-9ac2-e1e304f10b44", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5715212095.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5715212095.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5715212095.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/40/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715212095
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5715212095.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu Mgr. Anny Mihálikovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci navrhovateľa: Ing. M. O.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, C. - B., právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska
kancelária Bauer s. r. o., so sídlom Dénešova 19, Košice, IČO: 47 254 874, proti plnoletému dieťaťu: M.
O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. K. XXX/XX, A., právne zastúpenej JUDr. Adrianou Šimekovou,
advokátkou, s miestom výkonu činnosti C. XX, M., v konaní o zníženie, eventuálne nepriznanie
výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 15C/362/2015-711 zo
dňa 27.10.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie    p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd I. návrh zamietol v celom rozsahu, II. žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa
voči jeho plnoletej dcére stále trvá. Plnoletá dcéra nie je schopná sama sa živiť, nakoľko je žiačkou 3.
ročníka denného štúdia na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Ide o denné štúdium, to znamená,
že jej možnosti brigádnickej činnosti sú výrazne obmedzené, nakoľko bolo preukázané v konaní, že
v rámci 1. a 2. ročníka denného štúdia mala výučbu nepretržite od pondelka do piatku v čase od
rána až do 17.40 hod., prípadne 18.30 hod. Okrem toho musí absolvovať aj individuálnu odbornú
prax. Jej prvoradou úlohou je riadna príprava na budúce povolanie. Čo sa týka eventuálneho návrhu
navrhovateľa, keď žiadal úplne zrušiť výživné k plnoletej osobe, nakoľko by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi, súd bol toho názoru, že nie sú splnené podmienky na stratu práva priznať výživné plnoletej
osobe vo vzťahu k navrhovateľovi. Ako dôvod navrhovateľ uvádzal, že jeho dcéra nadobudla  plnoletosť,
žiadnym spôsobom ho nekontaktuje, nezaujíma sa o neho, on sa nemôže s ňou stretávať, aj keby
chcel, nakoľko neprejavuje žiaden záujem. Okresný súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
ešte v čase maloletosti dieťaťa došlo k vážnemu narušeniu vzťahu medzi otcom a dcérou, k narušeniu
dôvery dieťaťa k rodičovi, táto dôvera sa neobnovila ani v súčasnosti. Je na oboch stranách, akým
spôsobom k tomu pristúpia, ale tie dôvody na vážne narušenie vzťahu sú dané. Okresný súd poukázal
na to, že počas maloletosti dcéry bol otcovi zakázaný styk s dcérou. Hoci tento rozsudok plnoletosťou
dcéry stráca platnosť, zo strany navrhovateľa nebolo preukázané, že by podnikal aktívne kroky na
obnovenie dôvery. Keďže súd mal za to, že tu nie sú dôvody na nepriznanie výživného vôbec, v ďalšom
sa zaoberal posúdením návrhu na zníženie výživného zo sumy 160,- eur na sumu 27,13 eur. Pokiaľ
navrhovateľ tvrdil, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k manželke, súd sa s týmto tvrdením nestotožnil.



Už v čase z predchádzajúceho súdneho konania navrhovateľ uzatvoril manželstvo. To znamená, že
už vtedy existovala táto vyživovacia povinnosť. Súd však uznal, že navrhovateľ čiastočne kompenzuje
stratu príjmu manželky, ktorá je toho času poberateľkou rodičovského príspevku. Rovnako už v čase
predchádzajúcej úpravy bola zohľadnená vyživovacia povinnosť k jeho maloletej dcére G.. Za zmenu
na strane navrhovateľa súd považoval tú skutočnosť, že navrhovateľovi sa v priebehu konania narodilo
ďalšie dieťa v roku 2017. Podľa názoru okresného súdu je neprípustné, aby navrhovateľ z dôvodu vzniku
ďalšej vyživovacej povinnosti navrhol zníženie výživného pre dieťa, ktoré sa narodilo skôr. Pokiaľ ide o
narodenie dcéry J., súd poukázal na to, že v súvislosti s jej narodením jeho manželka bola poberateľkou
dávky materskej od 22.01.2017 do 16.09.2017 zhruba vo výške 620,- eur mesačne. Predtým bola
poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 eur a rodinných prídavkov 23,52 eur. Tiež v
súvislosti s narodením dieťaťa jej vznikol na štátnu sociálnu dávku - príspevok pri narodení dieťaťa
vo výške 829,86 eur. Zároveň jej patrí ďalšia štátna dávka - prídavok na dieťa 23,52 eur mesačne.
Keďže prestala manželka navrhovateľa poberať materské, opätovne má nárok na rodičovský príspevok.
Rovnako tiež môže požiadať, aspoň na krátku dobu, o príspevok na starostlivosť o dieťa, ktorý sa
poskytuje minimálne vo výške 41,10 eur, maximálne vo výške 230,- eur mesačne. Na základe uvedeného
mal súd za to, že výdavky navrhovateľa z dôvodu narodenia dcéry J. sú pokryté dávkami sociálneho
zabezpečenia, a zo strany navrhovateľa ide len o čiastočné kompenzovanie straty príjmu manželky,
čo je bez zásadnejšieho vplyvu na zníženie výživného. Navrhovateľ ako jeden z výdavkov uvádzal,
že jeho maloletá dcéra G. začala navštevovať súkromnú detskú škôlku, a to z dôvodu jej zhoršeného
zdravotného stavu, kde celodenná mesačná starostlivosť stojí 280,- eur. Okresný súd tento výdavok
nepovažoval za nevyhnutný výdavok. Poukázal predovšetkým na to, že manželka navrhovateľa je na
rodičovskej dovolenke, teda môže zabezpečiť celodennú starostlivosť o maloletú G.. V rámci Košíc
musí byť aspoň jedna škôlka - štátne zariadenie, kde sa varí a podáva špeciálna strava, pokiaľ ide
o alergické deti, a to za nižší poplatok. Zmena pomerov nastala aj u rodičov, teda u navrhovateľa a
matky plnoletej osoby, kde sa obidvom zvýšil príjem, u navrhovateľa zhruba o 70,- eur, u matky plnoletej
zhruba o 172,- eur. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že došlo k výraznej zmene pomerov na
strane plnoletej osoby. Kým v čase predchádzajúceho rozhodovania študovala na strednej škole, došlo
k zvýšeniu jej nákladov na štúdium, v rámci toho na cestovanie, ubytovanie, stravu, zabezpečenie
učebných pomôcok. Na týchto zvýšených nákladoch sa riadne podieľa matka plnoletej osoby. Preto by
bolo spravodlivé, aby sa na týchto zvýšených výdavkoch podieľal aj navrhovateľ ako otec. Záverom súd
zhrňuje a uvádza, že plnoletá osoba študuje vysokú školu, riadne  deklarovala jej rozvrh v rámci denného
štúdia na vysokej školy a tento jej neumožňuje brigádnicky pracovať. Jej hlavnou úlohou je príprava
na budúce povolanie, vyštudovanie vysokej školy a v tomto by ju mali podporovať obidvaja rodičia. To
znamená, že keďže má vyučovanie od pondelka do piatku, možností brigádnicky sa zamestnať počas
školského roka sú veľmi obmedzené. Bolo preukázané, že nemá nárok na sociálne štipendium a takisto
jej neoblo priznané motivačné štipendium v školskom roku 2014/15, ani v školskom roku 2015/16. Keďže
plnoletá osoba sa pripravuje na budúce povolanie, má nárok, aby na jej výživu prispievali obidvaja
rodičia podľa možností a schopností. Je potrebné povedať, že tie náklady, ktoré má plnoletá osoba v
súvislosti so štúdiom vysokej školy, je príjmy ani v 50 % nepostačujú na pokrytie týchto nákladov, to
znamená, že čiastka 160 eur, ktorou prispieva navrhovateľ na jej výživu je adekvátna, vzhľadom k tej
skutočnosti, že matka sa o plnoletú osobne stará a vzhľadom aj na tie skutočnosti, ktoré boli v rámci
konania preukázané a zdôvodnené v odsekoch 18. až 25.  odôvodnenia. Vzhľadom na uvedené, súd
návrh navrhovateľa na zníženie výživného, resp. nepriznanie výživného zamietol. Čo sa týka uloženia
povinnosti plnoletej osoby podávať správu ohľadne ukončenia semestra, súd ani tento výrok návrhu
nepovažoval za dôvodný. Nejde o maloleté dieťa, ide o plnoletú osobu a v priebehu konania z jej strany
nebolo preukázané, že by sa nejakým spôsobom bránila preukazovať otcovi, že pokračuje v štúdiu
na vysokej škole. Navrhovateľ môže kedykoľvek požiadať plnoletú osobu o preukázanie, že je naďalej
študentkou vysokej školy, prípadne získať aj kód a dostať sa elektronicky do systému školy. Preto súd
aj v tejto časti návrh zamietol.

3. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ust. § 52 CMP.

4. V zákonnej lehote podal odvolanie voči rozsudku navrhovateľ. Odvolanie odôvodňuje ust. § 365 ods.
1 písm. b), d), f), h) CSP. Nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie, jeho postupom v konaní, ktoré
predchádzalo vydaniu rozsudku, ako aj s celým napadnutým rozsudkom sa nestotožňuje. Jeho obsah
a rozsah považuje za jednostranný, nezákonný, svojvoľný, arbitrárny, zmätočný a nepreskúmateľný,
pričom tento účelovo reaguje iba na argumenty plnoletého dieťaťa a jeho matky bez toho, aby sa
zaoberal podstatnými argumentmi navrhovateľa a dal na ne relevantné odpovede. V tomto smere



napadnutý rozsudok hrubo porušuje právo navrhovateľa na spravodlivý proces, ktoré mu je zaručené
v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Navrhovateľ považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že mal a stále má za to, že pred začatím
súdneho konania a tiež počas neho došlo k zmene pomerov na jeho strane, ktorú zmenu pomerov
s množstvom dôkazov preukázal a s ktorou zmenou pomerov sa však odmietol súd prvej inštancie
bezdôvodne zaoberať. Predovšetkým poukazuje na podstatné zníženie príjmu navrhovateľa o sumu
296,80 eur mesačne oproti poslednej úpravy výživného, pretože jeho manželka ostala na rodičovskej
dovolenke. Ďalšou zmenou pomerov bolo narodenie maloletej dcéry J.. Súd prvej inštancie zabezpečil
dôkazy nedostatočne len v prospech plnoletého dieťaťa a tieto hodnotil výlučne jednostranne v rozpore
s právom navrhovateľa na spravodlivý proces. Plnoleté dieťa napr. v stanovisku uvádza výdavky,
ktoré navrhovateľ už počas konania opakovane rozporoval, a to ústne alebo písomne, no uvedené
nenašlo vyjadrenie v napadnutom rozsudku. Ide o výdavky na cestovné vo výške 8,- eur, cestovné vo
výške 12,- eur, ubytovanie 50,- eur, strava 114,- + 40,- eur, výdavky na fotenie 25,- eur, výdavky na
kancelárske potreby 10,- eur, kozmetika 25,- eur, lieky 5,- eur, odev a obuv 45,- eur a nepravidelné
výdavky, ktoré plnoleté dieťa vôbec v konaní nepreukázalo relevantnými dôkazmi. Tiež z dôkazov,
ktoré k svojim tvrdeniam predložilo plnoleté dieťa, okrem iných nezrovnalostí jeho obsahu a rozsahu,
nie je pravdivé tvrdenie súdu, že by plnoleté dieťa preukázalo výdavky v stanovisku a inde počas
konania. Na pojednávaní síce plnoleté dieťa uviedlo, že sa zvýšili výdavky, pretože opustila internát,
no relevantné dôkazy nepredložila. Navrhovateľ uvedené rozporoval, k čomu súd prvej inštancie
nezaujal žiadne stanovisko. Pri logickom a pragmatickom pohľade na vec nemohlo dôjsť k zmene
pomerov na strane plnoletého dieťaťa oproti predchádzajúcim pomerom platným a ustáleným na
podklade rozsudku okresného a krajského súdu. Plnoleté dieťa aj pred podaním návrhu cestovalo
do školy mimo miesta bydliska a stravovalo sa mimo miesta bydliska. Úplne nezákonným spôsobom
súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku bola hodnotená schopnosť plnoletého dieťaťa podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Zákonné dokazovanie súd prvej inštancie nevykonal. Čo sa
týka hodnotenia príjmu a výdavkov matky plnoletého dieťaťa, u nej postupoval súd prvej inštancie
tiež úplne svojvoľným, nezákonným spôsobom, keď nemal v konaní zistenú jej priemernú mesačnú
mzdu, ktorú však nezákonne ustálil vo výške 964,23 eur, čo nemá podklad v dokazovaní. Súd prvej
inštancie nehodnotil a neskúmal, že matka plnoletého dieťaťa disponuje reálne vyšším mesačným
príjmom a príjmom z prenájmu bytu. Matka totiž relevantné dôkazy nepredložila. Takýto postup je v
rozpore so zásadou rovnosti zbraní. Podľa názoru navrhovateľa je suma 120,- eur uvedená matkou
účelová fabulácia na argumentovanie rovnakého podieľania sa na výživnom plnoletého dieťaťa. Ako
nepreukázaná a účelová pre predmetné súdne konanie sa javí pôžička matky plnoletého dieťaťa v
sume 4.000,- eur od jej druha. Uvedené súd prvej inštancie tiež zákonne nevyhodnotil. Druha matky
súd odmietol zahrnúť do hodnotenia celkovej životnej úrovne plnoletého dieťaťa. Súd rezignoval na
hodnotenie reálnych zárobkových schopností a možností plnoletého dieťaťa, ako aj jeho matky, jej
druha O. C., hoci tieto osoby spoločne žijú v jednej domácnosti dlhodobo minimálne od roku 2001 a
vytvárajú celkovú osobnú, citovú, rodinnú, spoločenskú a materiálnu životnú úroveň plnoletého dieťaťa.
Naproti tomu navrhovateľ podrobne preukázal v konaní každý svoj príjem a výdavok. Navrhovateľ tiež
navrhol opakované dokazovanie, čomu nebolo súdom prvej inštancie vyhovené, a to za účelom zistenia
rozsahu životnej úrovne plnoletého dieťaťa, jej matky a jej druha, ako aj ku skutočnostiam, pre ktoré sa s
ním odmieta kontaktovať. Súd prvej inštancie úplne nezákonne, arbitrárne a svojvoľne hodnotil plnenie
ďalších zákonných vyživovacích povinností na strane navrhovateľa a ich výšku, najmä ku maloletej
v 1/ rade, ktorá je chorá a vyžaduje vysoké výdavky na výživu, osobnú a zdravotnú starostlivosť,
ako aj ku maloletej v 2/ rade, ktorá je odkázaná na manželku navrhovateľa, ktorej sa dlhodobo znížil
príjem, pričom úplne svojvoľne a nezákonne uprednostnil vyživovaciu povinnosť plnoletého dieťaťa
voči 2 maloletým deťom navrhovateľa za zmenených okolností proti poslednej úprave vyživovacej
povinnosti. Navrhovateľ má za to, že životná úroveň plnoletého dieťaťa je vyššia ako jeho životná
úroveň s prihliadnutím na ďalšie 2 vyživovacie povinnosti a znížený príjem manželky. Nie je pravdivým
tvrdenie súdu, že by vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, ako aj, že by oboznámil pripojený
spis okresného súdu sp. zn. 20P/228/2012 v spojení so spisom sp. zn. 16P/20/2008. Navrhovateľovi
nie je zrejmé, prečo súd nehodnotil zákonným spôsobom ním v konaní predložené dôkazy týkajúce sa
mesačných nákladov na zabezpečenie života jeho osoby a jeho rodiny, teda oprávnených výdavkov na
jeho strane. Nie je mu zrejmé, prečo nevykonal ním všetky v konaní opakovane navrhované dôkazy, na
ktorých vykonaní v celom rozsahu trvá, ako aj dôkazu ku skutočnostiam zrušenia výživného z dôvodu
absolútneho nezáujmu plnoletého dieťaťa o jeho osobu. Argument, že by uvedené z hľadiska zníženia
výživného uvedeného, uvedené nepreukázalo žiadne skutočnosti, neobstojí, pretože niet argumentu,
prečo tomu tak má byť, ako aj aké skutočnosti by boli preukázané vo vzťahu k požadovanému zrušeniu



výživného. Závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku sú bez zákonného podkladu, keď tvrdí,
že navrhovateľ nepodnikal kroky za účelom kontaktu s plnoletým dieťaťom, o tom v konaní dôkazy
predložil. Jeho dcéra ho však vôbec nekontaktovala, hoci ona je poberateľom výživného a on platcom.
Navrhovateľ preukázal, že na jeho strane nastala zmena pomerov, že sa znížili jeho príjmy a zvýšili
výdavky oproti predchádzajúcej úprave výživného. Nesúhlasí s konštatovaním súdu, že aj pri zakladaní
novej rodiny mal zvážiť zodpovedne všetky aspekty a dôsledky takéhoto rozhodnutia. Tento záver je
absurdný, nezákonný, arbitrárny, navyše v rozpore s právami maloletej v 1/ a v 2/ rade, zaručenými v
Dohovore o právach dieťaťa. Takouto nezmyselnou argumentáciou súd dáva najavo, že navrhovateľ si
nemá čo zakladať novú rodinu, ak má 1 vyživovaciu povinnosť, ktorú navyše plní. Navyše narodenie a
prežitie akéhokoľvek dieťaťa na svete je vis major a neprináleží akémukoľvek súdu uvedené hodnotiť.
Nesúhlasí tiež s hodnotením zo strany súdu prvej inštancie ohľadne starostlivosti manželky navrhovateľa
o maloletú v 2/ rade. Podstatné je, že navrhovateľovi sa znížil príjem. Je úplným nezmyslom, že by
výdavky na maloletú v 2/ rade boli pokryté dávkami sociálneho zabezpečenia. Namieta, že súd sa
odmietol zaoberať podrobnými listinnými dôkazmi, ako aj hodnotiť zdravotný stav maloletej v 1/ rade na
základe konkrétnych lekárskych správ s výrazným dosahom na výdavkovú časť navrhovateľa mesačne
v preukázanej sume 431,91 eur. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie a jeho hodnotenie ohľadne
škôlky pre maloletú v 1/ rade v rámci Košíc sú bez podkladu vo vykonanom dokazovaní. Súd upiera
maloletej v 1/ rade rozvoj a práva zaručené im Dohovorom o právach dieťaťa, pretože kráti prísun financií
vo forme výživného na úkor plnoletého dieťaťa. Skutočnosti uvádzané k významnej zmene pomerov
na strane plnoletej osoby neboli hodnoverne preukázané. K argumentom súdu prvej inštancie ohľadne
prenájmu jedného z bytov vo vlastníctve manželky navrhovateľa je potrebné namietať, že také isté
možnosti má matka plnoletého dieťaťa. Ako účelová fabulácia sa javí ustálenie príjmu z nájmu vo výške
100,- eur a následného splácania pôžičky v sume 50,- eur druhovi matke O. C.. Ako nezákonné a
svojvoľné navrhovateľ namieta tiež nevyhovenie jeho návrhu v časti informovať navrhovateľa písomným
potvrdením príslušného študijného odboru príslušnej vysokej školy, kde plnoleté dieťa študuje, ako aj
o jeho postúpení v štúdiu do ďalšieho semestra, a to 1 x za semester doporučene do vlastných rúk
navrhovateľa, pretože to pre trvanie a platenie výživného považuje za podstatné. Zásadnou vadou
celého procesu vykonaného pred súdom prvej inštancie je, že navrhovateľ nebol v konaní počas doby
konania viac ako 2 rokov vypočutý, čo zakladá hrubé porušenie jeho práva na spravodlivý proces.
Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
rozhodnutie, alebo aby ho zmenil tak, že výživné zníži na sumu 27,13 eur počnúc od 24.08.2015.

5. Plnoleté dieťa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa udáva, že považuje rozhodnutie súdu
prvej inštancie za spravodlivé, vecne správne a v súlade s vykonaným dokazovaním. Odôvodnenie
rozhodnutia je podrobné, zrozumiteľné. Navrhovateľ opakovane v odvolaní uvádza argumenty, ktoré
zazneli pred súdom prvej inštancie a ku ktorým sa už písomne v samotnom konaní vyjadrovali. Osobitne
poukazuje na obsah záverečnej reči, ktorá odznela na pojednávaní dňa 27.09.2017. Čo sa týka
nezrovnalosti obsahu a rozsahu dokladov o výdavkoch, nie je zrejmé, na ktoré doklady navrhovateľ
poukazuje. Ide o doklady o tovare, ktorý dcéra si sama zakúpila, avšak aké doplňujúce informácie
k tovaru mal obchodník nahraté v registračnej pokladnici, to skutočne nekontrolovala. Napriek tomu,
že navrhovateľ si dal námahu a jej príjmy a výdavky v prehľadnej tabuľke roztriedil a spriemeroval
a až následne ich predložil v konaní, nepreukázal výdavky, ktoré v zmysle prehľadnej tabuľky mal
reálne vynaložiť. Viaceré doklady boli nečitateľné, niektoré sa opakovali. Nerozumie navrhovateľovmu
vyjadreniu, že nemohlo dôjsť k zmene pomerov na strane plnoletého dieťaťa. Počas konania o zvýšení
výživného, ktoré bolo vedené pred Okresným súdom Martin pod sp. zn. 20P/228/2012, bola dcéra
študentkou gymnázia v Martine, ktoré ukončila v júni 2015, aktuálne je v 3. ročníku štúdia na Inštitúte
fyzioterapie, balneológie a liečebnej rehabilitácie, ktorý sa nachádza v Piešťanoch. Navrhovateľovi zašle
potvrdenie o pokračovaní v štúdiu i v letnom semestri školského roku 2017/2018. Navrhovateľa určite
poteší, že plnoletá dcéra sa rozhodla po úspešnom ukončení 1. stupňa vysokoškolského štúdia a
získania titulu Bc. ďalej nepokračovať v štúdiu dennou formou. Žiada napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne potvrdiť.

6. Navrhovateľ k vyjadreniu plnoletého dieťaťa uvádza, že v celom obsahu a rozsahu zotrváva na
podanom odvolaní. Skutočnosti uvedené plnoletým dieťaťom vo vyjadrení považuje za nedôvodné a
navrhuje odvolaniu vyhovieť.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania navrhovateľa
v rozsahu a z dôvodov, vychádzajúc z ust. §§ 62,66 CMP, § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho



pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

8. Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd správne zistil skutočný stav veci a vec
správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, na ktoré poukazuje v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP.

9. Odvolacie námietky navrhovateľa nepovažuje za dôvodné.

10. Pokiaľ navrhovateľ argumentuje porušením práva na spravodlivý súdny proces nedostatočným
odôvodnením záverov súdu prvej inštancie a arbitrárnosťou tohto rozhodnutia, odvolací súd poukazuje,
že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na
spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom
úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do
obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny
proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani patrí právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré predkladá účastník konania
(II. ÚS 251/03). Skutkové závery súdu prvej inštancie majú svoj podklad v dokazovaní, ktoré pred súdom
prvej inštancie prebehlo a vyplývajú z obsahu spisu. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie spĺňa
požiadavky predpísané v ust. § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia jasne a výstižne
vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, ako aj prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Okresný súd zrozumiteľne vysvetlil, ako vec právne posúdil, pričom
jednotlivé jeho úvahy, ktorými sa spravoval, vyplývajú z jeho rozsiahleho odôvodnenia.

11. Pokiaľ ide o odvolacie námietky navrhovateľa týkajúce sa trvania vyživovacej povinnosti, odvolací
súd dáva do pozornosti ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Na trvanie vyživovacej plnoletosti nemá vplyv dosiahnutie plnoletosti. Podstatnou skutočnosťou je
nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť.

13. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry, príprava na budúce povolanie formou vysokoškolského štúdia
sa považuje za efektívny spôsob získania kvalifikácie, keď vyživovanej osobe do budúcna zabezpečí
väčšie možnosti uplatnenia na trhu práce, a teda dosiahnutie schopnosti samostatne sa živiť.

14. Pokiaľ ide o navrhovateľom požadované nepriznanie výživného pre rozpor s dobrými mravmi (§ 75
ods. 2 Zákona o rodine), takéto okolnosti v prejednávanej veci konštatovať nemožno. Súd prvej inštancie
pri vyhodnocovaní aktuálneho vzťahu výživou oprávnenej osoby - plnoletej dcéry a osoby výživou
povinnej - navrhovateľa ako otca postupoval veľmi dôsledne a správne, keď zohľadnil vývoj týchto
vzťahov z dlhšieho časového obdobia. Z uvedeného možno konštatovať dlhodobé odcudzenie vzťahu
otca a dcéry, keď už v čase maloletosti mal otec styk s dcérou zakázaný. Nemožno pritom konštatovať,
že by vznik takéhoto stavu zapríčinila plnoletá dcéra. Išlo o okolnosti, ktoré vznikli v čase jej maloletosti.
Potom nemožno očakávať, že nadobudnutím plnoletosti sa vzťah otca a dcéry dostane do normálnych
koľají. Zo strany plnoletej dcéry voči navrhovateľovi neboli zistené také prejavy, ktoré by bolo dôvodné
vyhodnotiť ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd tiež nemôže konštatovať také
správanie zo strany navrhovateľa, ktorým by sa snažil o obnovenie pozitívneho vzťahu s plnoletou
dcérou. Rozhodne k tomu neprispeje návrh navrhovateľa ako otca na zrušenie jeho vyživovacej
povinnosti za situácie, keď sa dcéra pripravuje na budúce povolanie formou vysokoškolského štúdia.
Naopak, v tomto období by jej mal navrhovateľ prejaviť podporu ako v emocionálnej oblasti, tak aj v
oblasti materiálnej.

15. Dôvodom pre zmenu rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov na strane účastníkov konania, či
už na strane osôb výživou oprávnených alebo na strane osôb výživou povinných. Nemožno súhlasiť s
názorom navrhovateľa, že každá zmena pomerov musí byť dôvodom na zmenu rozhodnutia o výživnom.



Súd  je povinný vyhodnotiť zmenu pomerov, ktorá na strane účastníkov nastala komplexne a iba zásadná
zmena pomerov môže byť dôvodom na zmenu určeného výživného.

16. Odvolací súd konštatuje, že taká zmena pomerov, ktorá by bola dôvodom pre zníženie výživného na
plnoletú dcéru, nenastala. Hoci možno konštatovať zmenu pomerov na strane navrhovateľa spočívajúcu
v pribudnutí vyživovacej povinnosti k dcére J. a pokles príjmu manželky navrhovateľa, na strane druhej
je tu zásadná zmena pomerov na strane plnoletej dcéry. Nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a
odporuje logike myslenia, keď navrhovateľ tvrdí, že zmena pomerov na strane plnoletej dcéry nenastala.
V čase predchádzajúcej úpravy plnoletá dcéra študovala na gymnáziu v blízkosti jej trvalého bydliska.
Aj keď do školy denne dochádzala, náklady na túto dochádzku boli minimálne. V súčasnosti študuje na
vysokej škole v mieste vzdialenom od jej bydliska, z ktorého dôvodu je odkázaná na prechodné bývanie
a zvyšujú sa cestovné náklady. Je nepochybnou skutočnosťou, že náklady na vysokoškolské štúdium
prevyšujú náklady stredoškoláka, čo je dané množstvom študijnej literatúry, ktorú si vysokoškolák musí
zabezpečiť. V danom prípade plnoletej dcére vznikajú náklady aj v súvislosti s praktickým vyučovaním
(pracovný odev, exkurzie).

17. Výživné musí byť spôsobilé pokryť všetky pravidelne sa vyskytujúce výdavky dieťaťa, ako aj výdavky
nepravidelné a výdavky nepredvídané. Za týmto účelom nie je potrebné, aby každý jednotlivý výdavok
dieťaťa bol preukázaný pokladničným dokladom. Pred súdom sa nemusia dokazovať skutočnosti, ktoré
sú všeobecne známe alebo známe súdu z úradnej činnosti. Takýmito nepochybne je cenová úroveň
potravín, oblečenia, obuvi, hygienických potrieb, zdravotnej starostlivosti a pod.

18. Pokiaľ otec poukazuje na nedostatočne vykonané dokazovanie vzhľadom na skutočnosť, že súd
nezisťoval príjmové pomery druha matky, táto odvolacia námietka je nedôvodná. Súd prvej inštancie sa
správne vyporiadal so skutočnosťou, že druh matky nemá vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére.

19. Pokiaľ ide o príjmové pomery matky navrhovateľky, tieto boli v dostatočnej miere preukázané, keď
bolo zistené, že príjem matky (rovnako ako aj príjem navrhovateľa) sa od posledného rozhodovania
zvýšil. Na strane matky bolo tiež preukázané vlastníctvo bytovej nehnuteľnosti, ktorú nevyužíva na
bývanie. Taktiež matka priznala príjem z prenájmu tejto nehnuteľnosti. Na strane matky však možno
konštatovať, že dobrovoľne sa podieľa na zvýšených potrebách dcéry, ktoré zabezpečuje. Okrem toho
jej zabezpečuje aj potrebu trvalého bývania, čo je tiež potrebné pri určení výživného zohľadniť.

20. Napriek tomu, že otcov príjem sa takisto od poslednej úpravy zvýšil, možno konštatovať pribudnutie
ďalšej vyživovacej povinnosti k dcére J. a pokles príjmových pomerov jeho manželky (ku ktorej má
taktiež vyživovaciu povinnosť, ktorá však vznikla už v čase predchádzajúcej úpravy). Napriek týmto
skutočnostiam však pri súčasnom náraste potrieb plnoletej dcéry sa vznik vyšších výdavkov otca nemôže
prejaviť znížením výživného.

21. Správne súd prvej inštancie hodnotil skutočnosť, že otec, ktorý namieta nedostatok financií na
platenie výživného na svoju plnoletú dcéru študujúcu na vysokej škole vo výške 160,- eur mesačne
(nedoplatok tu nemožno zohľadniť, ten je dôsledkom toho, že otec neplnil výživné v rozsahu, v akom
mal), neváha svojej 3-ročnej dcére platiť mesačný výdavok za škôlku vo výške 280,- eur mesačne. Pokiaľ
otec argumentuje zdravotným stavom dcéry a jej potrebou diétne sa stravovať, rovnako ako súd prvej
inštancie, tak aj odvolací súd konštatuje, že diétne stravovanie dcéry môže byť zabezpečené v domácom
prostredí, v situácii, keď jej matka je na materskej dovolenke s mladšou dcérou, dcéra G. nie je ešte vo
veku, kedy návšteva predškolského zariadenia je nevyhnutná.

22. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nepopiera právo otca založiť si novú rodinu, musí si
však byť vedomý svojej zákonnej vyživovacej povinnosti aj voči plnoletej dcére.

23. Nedôvodná je aj odvolacia námietka otca, keď tvrdí, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý
proces, keď nebol vypočutý ako účastník konania. Toto tvrdenie je nepravdivé. Z obsahu zápisnice o
pojednávaní zo dňa 25.01.2016 (č. l. 119 - 129 spisu) vyplýva, že navrhovateľ bol vypočutý ako účastník
konania. Zároveň možno konštatovať, že súd mu dal dostatočný priestor na vyjadrenia, či už ústne na
pojednávaniach (sám alebo prostredníctvom právneho zástupcu), ako aj písomne. Súd prvej inštancie
sa zároveň s jeho argumentáciou dostatočne vyporiadal.



24. Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Vzhľadom na skutočnosť, že hoci bola preukázaná
zmena pomerov na strane navrhovateľa spočívajúca v jeho zvýšených výdavkoch z titulu pribudnutia
vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu a zníženia príjmu manželky, zároveň bola preukázaná
zmena pomerov na strane plnoletého dieťaťa spočívajúca v náraste jeho výdavkov. Po komplexnom
zhodnotení situácie na strane účastníkov konania odvolací súd konštatuje, že nie sú dôvody na zníženie
výživného. Súd prvej inštancie potom rozhodol vecne správne, keď návrh na zníženie, resp. na zrušenie
výživného zamietol.

25. Nebolo dôvodné vyhovieť ani návrhu otca na určenie informačnej povinnosti plnoletej dcéry voči
otcovi. Takýto nárok nemá zákonnú oporu. Na druhej strane, pokiaľ by plnoletá dcéra napriek ukončeniu
prípravy na budúce povolanie a nadobudnutí schopnosti sama sa živiť poberala výživné, vznikla by jej
právna povinnosť na vrátenie tohto plnenia.

26. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku
o trovách konania, ktorý taktiež vykazuje vecnú správnosť.

27. Výrok o trovách odvolacieho konania účastníkov sa opiera o ust. § 52 CMP.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces                   (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,                  z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/362/2015", "guid": "f0e79ff0-fcc9-404d-a1b7-2c604453c7bf:681f99e3-322e-421b-9ba5-c9750913cfad", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}], "citovane_v": []}