{"guid": "97303c29-07cf-4793-939e-ddc45fc41201:d01c1405-838d-40e0-bab3-fec3e08953b8", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5814201155.2", "spisova_znacka": "6Co/1/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/1/2018 z 29. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 29. apríla 2018, sp. zn. 6Co/1/2018, ECLI:SK:KSZA:2018:5814201155.2", "identifikacne_cislo": "5814201155", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Maláriková", "sudca_id": 724, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-malarikova-724", "datum_vydania": "2018-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "nazov": "§ 391 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d01c1405-838d-40e0-bab3-fec3e08953b8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5814201155.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5814201155.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5814201155.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/1/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814201155
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5814201155.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: V. S., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom R. XXX, XXX XX N., štátny občan SR, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária
JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o., so sídlom Námestie sv. Anny 361/2, 911 01 Trenčín, IČO: 36 839
132, proti žalovanému: F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XXX, S., XXX XX D., štátny občan SR,
zastúpenému Mgr. Kristínou Ulmanovou, nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/X, XXX XX A. - T., o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo č.k. 5C/10/2014-214 zo dňa 18. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného  súdu  Námestovo  č.  k.  5C/10/2014-214  zo dňa 18. mája 2016  z r u š u j e  a
vec   v r a c i a   súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu V. S., nar.
XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom  R. XXX/XX, N. a žalovaného F. K., nar. XX.XX.XXXX,
r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom A. XXX/XXX, S., k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre obec a
k.ú. S., a to stavby so súpisné č. XXX postavenej na parcele č. 9693/2 - druh stavby rekreačná chata
(ďalej aj „sporná nehnuteľnosť“) a túto nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného (výrok
I.). Súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške
20.500,00 Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Žalovanému tiež uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 4.252,04 Eur  a iné trovy v sume 1.230,00 Eur
v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Zároveň súd prvej inštancie rozhodol o
povinnosti žalobcu zaplatiť doplatok na súdnom poplatku v sume 1.130,00 Eur na účet označený v
napadnutom rozhodnutí v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na súd dňa 17.02.2014, po pripustení
jej zmeny naposledy na pojednávaní 18.05.2016, žalobca  žiadal zrušiť                        a vyporiadať
podielového spoluvlastníctvo  so žalovaným a vykonať jeho vyporiadanie tak, že spornú nehnuteľnosť
prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného a zaviaže ho zaplatiť náhradu vo výške 20.500,00 Eur a
náhradu trov právneho zastúpenia.
3. Svoju žalobu odôvodnil tým, že pri výkone vlastníckych práv dochádza neustále                 ku
konfliktom strán sporu z dôvodu nadmerného požívania alkoholických nápojov a organizovania
večierkov žalovaným, v dôsledku čoho sa ničia a poškodzujú v interiéri predmety spoluvlastníctva.
Žalobca predmet spoluvlastníctva zrekonštruoval v priebehu 13 rokov na vlastné náklady, za čo vynaložil
sumu 33.400,00 Eur. Žalovaný sa na týchto nákladoch nepodieľal a hoci sa žalobca pokúsil o urovnanie
spoluvlastníckych vzťahov, žalovaný nereagoval. Od žalobcu nie je možné spravodlivo požadovať
zotrvanie                                v spoluvlastníckom vzťahu so žalovaným, ktorý sa o predmet spoluvlastníctva
riadne nestará.
4. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalobca                       a žalovaný
sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre obec                a k.ú. S., stavby:



rekreačná chata súp. č. XXX na parcele č. 9693/2, a to žalobca pod B1 v podiele 1 účasti k celku a pod
B2 v podiele 1 účasti k celku. Je tiež nepochybným, že ani počas tohto konania k dohode žalobcu a
žalovaného o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam nedošlo.
5. Žalobca žiadal nehnuteľnosť prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý ešte pred zmenou
zástupcu a ustanovením znalca súhlasil s prikázaním nehnuteľnosti - rekreačnej chaty do svojho
vlastníctva. Zároveň žalobca nesúhlasil s rozdelením veci z dôvodu nefungujúceho a narušeného
spoluvlastníckeho vzťahu prejavujúceho sa aj zhoršením zdravotného stavu jeho manželky. Tieto
tvrdenia žalobcu potvrdil aj žalovaný s tým, že podľa neho sa jedná len o dočasné (prechodné)
narušenie spoluvlastníckych (a aj rodinných) vzťahov. Nevhodné správanie žalovaného potvrdila vo
svojej výpovedi aj svedkyňa V. S. - manželka žalobcu a matka žalovaného. Popísané správanie
žalovaného sa malo prejaviť aj vedením priestupkového konania, ktoré však bolo zastavené na jej podnet
ako poškodenej strany, keďže žalovanému/synovi odpustila.  Rovnako svedkyňa potvrdila, že spoločné
užívanie nehnuteľností  obidvomi stranami sporu nie je možné a nevie si ho predstaviť, keďže medzi
nimi dochádza ku vzájomným konfliktom.
6. Okresný súd poukázal na ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že
znaleckým posudkom bolo preukázané, že nehnuteľnosť nemožno reálne rozdeliť na dve samostatne
užívaniaschopné časti (čo vyplýva z fotodokumentácie), keďže sa jedná                         o rekreačnú chatu,
ktorá svojím stavebno-technickým prevedením slúži výhradne                            na rekreáciu. Nehnuteľnosť
nemá vybudované dva samostatné vchody, ide o samostatne stojací objekt s prístupom zo západnej
strany (vychádzajúc z nákresu - čl. 103 a nasl. a popisu nehnuteľnosti v znaleckom posudku), skladá sa s
podzemného podlažia (pivníc), jedného nadzemného podlažia a podkrovia. Ako vyplýva zo znaleckého
posudku rekreačná chata nie je napojená na žiadne inžinierske siete, nachádza sa v nezastavanom
území obce S.. Voda je získavaná z vlastného zdroja, keďže v okolí sa nenachádzajú žiadne prípojky
na inžinierske siete, elektrická energia je získavaná z elektrocentrál. Kanalizácia je septikom. Okrem
toho, aby nehnuteľnosť mohla byť reálne deliteľná (k čomu je  potrebné znalecké dokazovanie) a to
tak, aby vznikli samostatné stavby, existencia ktorých nebude v rozpore               so stavebnými
predpismi, je potrebné súčasne aj ďalší predpoklad a to schopnosť účastníka/spoluvlastnícka do určitej
miery vynaložiť náklady spojené s reálnym rozdelením (najmä stavby).
7. Je zrejmé, že vzhľadom na charakter vyporiadavanej nehnuteľnosti - chaty                         (bez
osobitného prístupu, vstupu do nehnuteľnosti a osobitných rozvodov) by museli byť vynaložené
nákladné stavebné úpravy, aby vec bola reálne deliteľná. Žalobca nebol ochotný vynaložiť náklady
na rozdelenie nehnuteľnosti, keďže o spornú nehnuteľnosť nemá záujem pre narušené vzťahy so
žalovaným. Žalovaný po zmene svojho zástupcu hoc uvádzal viacero spôsobov vyporiadania, pripustil
aj rozdelenie nehnuteľnosti, a to napriek svojmu tvrdeniu,  že prostriedky na vyplatenie náhrady za
prikázaný podiel nemá, ale prostriedky na rozdelenie \"by našiel\". Nepotvrdil ochotu a ani schopnosť
vynaložiť náklady na reálne rozdelenie nehnuteľnosti, čo by sa zároveň s nesúhlasom žalobcu naďalej
zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu, priečilo rozumnému usporiadaniu vzťahov a účelnému využitiu veci.
8. Prihliadnuc na nesúladné/nedobré vzájomné užívanie spoločnej nehnuteľnosti vyvolávajúce spory a
nevhodné správanie sa žalovaného potvrdeného svedkyňou, o ktorej vierohodnosti súd nemal dôvod
pochybovať (keďže sa jedná o matku žalovaného),                       i na charakter nehnuteľnosti - rekreačná
chata, ktorá podľa názoru súdu nie je reálne deliteľná bez značných nákladov, ktoré žiadna zo strán
sporu nie je ochotná vynaložiť, bolo potrebné spoločnú vec - rekreačnú chatu prikázať do výlučného
vlastníctva žalovaného, s čím žalovaný (aj cez svojho zástupcu) súhlasil (hoc nežiadal priznať žalobcovi
náhradu).  Žalovaný užíva spornú nehnuteľnosť od roku 2005 spolu s rodinnými príslušníkmi (dcérou),
preto prikázanie nehnuteľnosti zodpovedá účelnému využitiu veci.
9. Znaleckým posudkom č. 108/2015 Ing. Michala Mozolíka, znalca z odboru stavebníctvo, odhad
hodnoty nehnuteľností bola v konaní určená všeobecná cena nehnuteľnosti vo výške 41.000,00 Eur.
Znalec v posudku upozornil aj na mimoriadne riziká - prístup k nehnuteľnosti a nevysporiadaný
pozemok pod nehnuteľnosťou, ku ktorému nie je zriadený list vlastníctva a za súhlasu strán sporu
aj písomne vysvetlil námietky strany žalovaného ohľadom použitia koeficientov a metód, na základe
ktorých dospel k určeniu všeobecnej/trhovej ceny nehnuteľnosti, so zohľadnením koeficientu cenovej
úrovne vyjadrujúceho vývoj cien stavebných prác medzi termínom ohodnotenia a obdobím, pre ktoré
bol zostavený rozpočtový ukazovať porovnateľného objektu. Súd preto nemal dôvod pochybovať o takto
určenej všeobecnej cene a vzhľadom na polovičný podiel žalobcu ako odstupujúceho spoluvlastníka
uložil žalovanému vyplatiť mu peňažnú náhradu vo výške              20.500,00 Eur.
10. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že v konané neboli preukázané žiadne okolnosti hodné
osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre nezrušenie                       a
nevyporiadanie spoluvlastníctva. Žalovaný v konaní nielenže netvrdil, ale ani nepreukázal žiadne



okolnosti, pre ktoré by súd mal žalobu zamietnuť. V priebehu konania viackrát neurčito menil svoj návrh
na vyporiadanie, hoci pred nariadením znaleckého dokazovania súhlasil s prikázaním nehnuteľnosti
do jeho výlučného vlastníctva, v dôsledku čoho súd pristúpil nariadil znalecké dokazovanie na určenie
všeobecnej ceny nehnuteľnosti.
11. Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že žalobca nikdy platne nenadobudol spoluvlastnícky podiel, okresný
súd uviedol, že označená strana sporu nielenže netvrdila akým neplatným úkonom by sa tak malo
stať, ale ani neprodukovala súdu dôkazy preukazujúce neplatné nadobudnutie spoluvlastníckeho práva
k nehnuteľnosti. Žalobca je evidovaný na liste vlastníctva ako podielový spoluvlastník a tento údaj je
hodnoverný pokiaľ sa nepreukáže jeho opak (§ 70 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z. z.). Žalovaný tak
žiadnym hodnoverným spôsobom pravdivosť zápisu nespochybnil a ani nevyvrátil.
12. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu o vložených finančných prostriedkoch                              do
nehnuteľnosti, súd prvej inštancie uviedol, že platná judikatúra nepochybne pripúšťa aj možnosť vykonať
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle, no iba            na základe žaloby,
resp. vzájomnej žaloby niektorého z podielových spoluvlastníkov.                    O žalobe (či vzájomnej
žalobe), ktorou strana požaduje zaplatenie určitej sumy z dôvodu širšieho vyporiadania sa rozhoduje
samostatným výrokom rozsudku, a nie v rámci \"započítania\" do výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel.
Náhradová pohľadávka                          za spoluvlastnícky podiel totiž vzniká vzhľadom na konštitutívny
charakter rozsudku až jeho právoplatnosťou (R 46/1991), a teda by bol nesprávny taký postup, keď by sa
investície,               (či iné úhrady) vynaložené na spoločnú vec a požadované v rámci širšieho vyporiadania
premietli priamo do sumy, ktorú by bolo potrebné vyplatiť z titulu náhrady za spoluvlastnícky podiel
(rozsudok NS SR 2Cdo/53/2014 publikovaný v časopise Zo súdnej praxe č. 3/2007).             Z uvedených
dôvodov súd v prejednávanej veci nemal právny základ na akýkoľvek odpočet od vyrovnacieho podielu
žalobcu, resp. pre jeho nepriznanie.
13. Zároveň súd zamietol vykonať znalecký posudok z oboru statiky v súvislosti                         s
požiarom v spornej nehnuteľnosti a tiež zodpovedanie ďalších otázok formulovaných žalovaným, keďže
tieto otázky sú obsahom vo veci podaného znaleckého posudku, resp. obsahom odpovede znalca na
písomne položené otázky žalovaného. Znalecký posudok                    z oblasti statiky okresný súd
považoval v danej veci za neúčelný a nadbytočný, nesúvisiaci                 s vecou, keď opotrebenie
a poškodenie oceňovanej veci sa premieta do všeobecnej cenovej úrovne prostredníctvom použitých
koeficientov, o čom znalec podal  písomné vysvetlenie.
14. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 142 ods. 1 a 2 O.s.p. a
žalobcovi ako úspešnej strane konania priznal ich náhradu. Tieto trovy pozostávajú z trov právneho
zastúpenia v sume 4.252,04 Eur a iných trov 1.230,00 Eur (99,50 Eur + 1.130,00 Eur), v zmysle
špecifikácie uvedenej v napadnutom rozhodnutí.
15. Zároveň v súlade s ust. § 7 ods. 9 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov súd zaviazal žalobcu na zaplatenie doplatku na súdnom poplatku vychádzajúc
zo znalcom určenej ceny podielu v sume 20.500,00 Eur, ktorá je základom pre určenie poplatku.

16. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.
17. Primárne namietal, že napadnuté rozhodnutie nie je podpísané samosudcom, ktorý ho vydal (§ 158
O.s.p.). Zároveň chybou napadnutého rozhodnutia je absencia údajov o štátnej príslušnosti žalobcu
i žalovaného a tiež je v ňom chybná adresa trvalého bydliska žalovaného, ktorá má znieť S., A.
XXX/XXX, XXX XX D.. Žalovaný poukázal na ust. § 1,               § 132 a § 153 ods. 1 O.s.p.
konštatujúc, že v tomto konaní mu bolo odňaté právo na riadne a spravodlivé súdne konanie a tiež
právo na presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Okresný súd sa totiž v napadnutom rozhodnutí
dôsledne nevysporiadal so všetkými spôsobmi zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
v súlade so zákonom a spôsobmi vyporiadania, ktoré majú v zákone svoje stanovené poradie, ktoré
musí súd rešpektovať pri svojom procesnom postupe. Prvým a prednostným spôsobom zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka
je rozdelenie vecí, o ktoré žalovaný prejavil záujem, čo potvrdil vo svojej výpovedi v konaní pred
prvoinštančným súdom. Okresný súd však nesprávne dospel k záveru, že reálna deľba nehnuteľnosti
nie je možná a prikázal vec žalovanému, no neurčil primeranú náhradu                    za spoluvlastnícky
podiel a taktiež nezohľadnil hľadisko solventnosti. Žalobca ako spoluvlastník v konaní nepreukázal výšku
náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel, ktorej sa domáhal. Všetky vykonané dôkazy navrhnuté žalobcom
(výsluch svedka, znalecký posudok  č. 108/2015 i ostatné listiny) boli v čase vyhlásenia rozsudku
žalovaným spochybnené a navzájom si odporujú. Odvolateľ je toho názoru, že súd prvej inštancie
nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne



zistil skutkový stav. Dňa 17.02.2014 súd prijal žalobu, v ktorej bol žalovaný označený bydliskom A. XXX,
XXX XX S., no  vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia bola už uvedená adresa žalovaného A.
XXX/XXX, XXX XX S.. Jedná sa o rozdielne identifikačné údaje bydliska žalovaného, z čoho vyplýva,
že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav. Žalovaný tiež namietal, že doposiaľ mu súd
nedoručil návrh na začatie konania (žalobu) do vlastných rúk v súlade s ust. § 79 ods. 6 O.s.p. Dňa
12.03.2014 podal k veci vyjadrenie, v ktorom sám uviedol, že ihneď, ako sa dozvedel prostredníctvom e-
mailu o konaní súdu, o ktorom nebol informovaný, kontaktoval svojho advokáta a poslal svoje vyjadrenie
k veci. Podaním zo dňa 11.04.2014 doručenom súdu prostredníctvom právneho zástupcu žalovaný
poukázal na skutočnosť, že tvrdenia žalobcu v žalobe o jeho údajných investíciách do nehnuteľnosti
sa nezakladajú na pravde. Namietol tiež, že žaloba nespĺňa náležitosti podľa § 79 O.s.p. a žiadal, aby
súd konanie o takto podanom návrhu zastavil a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania. Okresný súd
však na toto podanie neprihliadol, čím došlo k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej
povinnosti                                pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. V danej súvislosti odvolateľ
poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 107/07. Žalobca podal žalobu spolu na súd súčasne
s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom sa domáhal nariadiť predbežné opatrenie z
dôvodu, že pri výkone vlastníckych práv k predmetu spoluvlastníctva dochádza neustále ku konfliktom, a
to najmä z dôvodu nadmerného požívania alkoholických nápojov a organizovania večierkov žalovaným,
pri ktorých dochádza k ničeniu a poškodzovania interiéru predmetu vlastníctva. Toto tvrdenie žalovaného
v konaní však nebolo vôbec preukázané. Podľa žalobcu malo dôjsť k poslednému vzájomnému konfliktu
26.07.2013, kedy sa spolu s manželkou stretol so žalovaným v blízkosti spoločnej nehnuteľnosti.
Ako dôkaz o tom predložil do spisu upovedomenie zo dňa 06.10.2013. Svedkyňa V. S., manželka
žalobcu, však na pojednávaní dňa 13.04.2016 uviedla, že v predmete spoluvlastníctva neboli takmer
8 rokov. Podľa listinného dôkazu označeného ako Chata 1995, v ktorom si svedkyňa zapisovala údaje
o vynaložených prostriedkoch na prevádzku predmetu vlastníctva je posledný údaj zapísaný v roku
2007 ako výmena bomby 2v2, ktorá ňou tvrdenú skutočnosť aj potvrdzuje. Je teda zrejmé, že žalobca
sa už 8 rokov nezaujíma o predmet spoluvlastníctva, nestará sa oň, ani naň neprispieva. Rovnako
sa nepodieľa na jeho údržbe a opravách, ktorá je jeho povinnosťou. Hoci si žalobca túto povinnosť
zanedbáva, okresný súd pri svojom rozhodovaní na to neprihliadol. Vo vzťahu k predbežnému opatreniu
nariadenému súdom v tomto konaní (uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k. 5C/10/2014-14 zo
dňa 04.03.2014) žalobca uviedol, že neboli osvedčené predpoklady na jeho vydanie. Žalobca v konaní
vôbec nepreukázal svoje tvrdenia, že žalovaný sa vulgárne vyjadruje o žalobcovi a jeho rodine, že sa im
vyhráža likvidáciou, čo žalobcovi bráni v užívaní spoločnej nehnuteľnosti a pri výkone jeho vlastníckeho
práva v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu. Za posledných 20 rokov žalobca neoznámil takúto
skutočnosť orgánom činným v trestnom konaní, ani skutočnosť, že by mu mala byť spôsobená škoda
na predmete vlastníctva a nikdy sa nedomáhal odstránenia závadného stavu, na čo tiež okresný súd
neprihliadol. Súd tiež nemal v konaní preukázané násilné správanie podielových spoluvlastníkov a pri
meritórnom rozhodovaní sa uspokojil s tvrdeniami žalobcu, že dochádzalo ku konfliktným situáciám.
Výpovede žalobcu i žalovaného i svedkyne sa líšili a navzájom si odporovali. Napriek tomu okresný súd
vyhodnotil túto podmienku jednostranne v neprospech žalovaného. Zo strany žalobcu sa tak jedná o
šikanózny výkon práva, keďže na podporu týchto svojich tvrdení nepredložil dôkazy, 8 rokov sa nestaral
o predmet spoluvlastníctva a nemal ani záujem                    na spravodlivom usporiadaní právnych
vzťahov k nej. Tvrdenia žalobcu o tom, že mal zrekonštruovať predmet spoluvlastníctva a na s tým
spojené práce vynaložiť sumu 33.400,00 Eur, zostali v konaní nepreukázané. Naopak, v konaní bolo
preukázané, že žalobca nemal vydané stavebné povolenie na vykonanie rekonštrukcie predmetnej
chaty. Výzva žalobcu zo dňa 01.07.2013 je tak nedôvodná a nemožno na ňu prihliadať ako na dôkaz
preukazujúci návrh dohody o vzájomnom vyporiadaní spoluvlastníctva. Napokon súčasťou výzvy je aj
príloha k výzve zo dňa 01.07.2013 s popisom položiek stavebných materiálov, materiálov na zariadenie,
nábytku a dane z nehnuteľností, s vyčíslením sumy v Eur pri každej položke, ktoré po sčítaní tvoria sumu
57.770,00 Eur, upravenú počas konania na čiastku 46.570,00 Eur, ktorá tvorí súčet položiek uvedených
v prílohe. Táto suma však nie je identická so sumou 33.400,00 Eur uvedenou vo výzve na uzatvorenie
dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Predmetná príloha neobsahuje dôkazy o
zaobstaraní jednotlivých položiek ani finančné prostriedky na ich zaobstaranie. Žalobca v žalobe uviedol,
že sa opakovane pokúsil o urovnanie vzťahov medzi spoluvlastníkmi a že ponúkol žalovanému možnosť
odkúpiť jeho spoluvlastnícky podiel za hodnotu nákladov vynaložených na predmet vlastníctva. V danej
súvislosti však žalovanému ani súdu na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy a súd ich
ani neskúmal. Právny zástupca žalobcu vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 13.04.2016 uviedol,
že všetky náklady boli vynaložené a sú zaznamenané v zošite, ktorý je založený v súdnom spise.
Rovnako tvrdil, že išlo o rekonštrukciu, ktorá trvala od roku 1995 do 2008, no v uvedenom zošite je



posledný zaznamenaný údaj z roku 2007. Sčítanie položiek v uvedenom zošite nebolo vyčíslené jednou
súhrnnou sumou a nebolo preukázané, či sa jedná o celkovú sumu zapísaných vynaložených nákladov
na dôvodne požadovanú náhradu za odkúpenie spoluvlastníckeho podielu. S uvedeným dôkazom sa
okresný súd nevysporiadal a náležite nezistil skutkový stav. Je teda zrejmé, že súd prvej inštancie na
preukázanie tvrdení žalobcu nevykonal dokazovanie                      na zistenie skutkového stavu, aby vec
správne posúdil a aby použil správnu právnu normu a správne ustanovenie právneho predpisu. Žalovaný
prejavil o predmet vlastníctva záujem, avšak absentuje u neho solventnosť. Súd však na toto hľadisko
neprihliadol napriek námietkam žalovaného, ktorý vyslovil nesúhlas so znaleckým posudkom a sumou
primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobcu vo výške 20.500,00 Eur. Táto suma nezodpovedá
reálnej hodnote, ani všeobecnej trhovej hodnote nehnuteľnosti, nakoľko pozemok pod chatou je
nevysporiadaný, ku chate neexistuje prístupová cesta, nie sú k nej vybudované inžinierske siete, a ani nie
je možnosť napojenia na ne. Od roku 2016 je žalovaný nezamestnaný. Odvolateľ tiež v prvoinštančnom
konaní uviedol, že môže žalobcovi zaplatiť finančné prostriedky v rozsahu 6.000,00 až 7.000,00 Eur,
alebo sa v tej istej sume podieľať                            na nákladoch, ktoré by vznikli v súvislosti s reálnym
rozdelením veci. Okresný súd však zamietol návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania,
ktorý žiadal zodpovedať na otázku, či je alebo nie je možné rozdeliť nehnuteľnosť. Žalovaný je toho
názoru, že sporná nehnuteľnosť je reálne deliteľná na dve samostatné jednotky, a to horizontálne.
Okresný súd však nemal v konaní preukázané, že nehnuteľnosť nemožno reálne rozdeliť na dve
samostatné užívaniaschopné časti, no napriek tomu s určitosťou konštatoval, že nehnuteľnosť nemožno
reálne rozdeliť. V znaleckom posudku však nebola znalcom predmetná skutočnosť preukázaná. Napriek
tomu, že otázka deliteľnosti spornej nehnuteľnosti nebola predmetom znaleckého dokazovania, okresný
súd nepravdivo v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že znaleckým posudkom bolo preukázané,
že nehnuteľnosť nemožno reálne rozdeliť.                    Zo znaleckého posudku vyhotoveného v konaní
pritom vyplýva, že nehnuteľnosť má vybudované tri samostatné vchody. Okresný súd však v odôvodnení
svojho rozhodnutia nepravdivo uviedol, že nehnuteľnosť nemá vybudované dva samostatné vchody
na reálne rozdelenie veci. V danej súvislosti odvolateľ poukázal na stranu 5 bod 2, 2.1, 2.1.1 popis
stavby znaleckého posudku, ktorý je súčasťou spisového materiálu. Možnosť rozdelenia nehnuteľnosti
v zmysle návrhu žalovaného v horizontálnej rovine samosudkyňa spochybnila, bezdôvodne zamietla
vo veci dokazovanie, čím žalovanému týmto postupom odňala možnosť konať pred súdom. Odvolateľ
prezentoval názor, že ak by sa nehnuteľnosť rozdelila ním navrhovaným spôsobom, išlo by iba o
jednoduché stavebné práce, konkrétne zamurovanie jedného otvoru momentálne predstavujúceho
dverný otvor medzi predsieňou a chodbou                na prízemí chaty, čo by mohlo predstavovať
hodnotu uvedenú v znaleckom posudku na jeho strane 8, položka 5, deliace konštrukcie 5.1 tehlové
(priečkovky, CDN, panelová konštrukcia, drevené) v hodnote 165,00 Eur/ m2 x 2 m2, vychádzajúc
z ukazovateľov a zásad, z ktorých vychádzal znalec pri vyhotovení svojho znaleckého posudku. Iné
náklady na reálne rozdelenie spornej nehnuteľnosti nie je možné spravodlivo požadovať, keďže v zmysle
znaleckého posudku chata je samostatne stojaci objekt s jedným nadzemným podlažím a s jedným
obytným podkrovím, ktorá je postavená v extraviláne obce Habovka, vzdialená od obce najmenej 7
km. Neexistuje k nej žiadne elektrické vedenie, žiadne vodovodné, ani kanalizačné potrubie. V okruhu
7 km od nehnuteľnosti sa nenachádzajú žiadne inžinierske siete, preto nie je dôvodné domnievať
sa, že by bolo potrebné vynakladať finančné prostriedky na rozdelenie prípojok inžinierskych sietí
alebo vybudovanie prípojok s príslušnými meradlami. Elektrická energia je do chaty zabezpečovaná z
elektrocentrály,                na ktorej finančnom pokrytí sa podieľali spoluvlastníci spoločne a nerozdielne
podľa potreby toho, kto sa aktuálne v nehnuteľnosti zdržiaval. Vykurovanie chaty je zabezpečené
pevným palivom, pričom na prízemí, t.j. nadzemnom podlaží sa nachádza krb, ktorý vykuruje toto
podlažie. Pre obytné podkrovie je zriadené centrálne vykurovanie z kotla na pevné palivo, ktorý sa
nachádza v miestnosti na prvom nadzemnom podlaží (ako je zrejmé zo znaleckého posudku) súvisiacej
s obytným podkrovím, ktorá po rozdelení nehnuteľnosti tvorí samostatný vchod do obytného podkrovia.
Z uvedených dôvodov nie je potrebné vynakladať žiadne finančné prostriedky na rozdelenie vykurovania
nehnuteľnosti. Na obidvoch podlažiach, a to tak na prízemí, ako aj obytnom podkroví, sú zriadené
samostatné oddelené sociálne zariadenia s WC, umývadlom a sprchovacím kútom. Rovnako v tejto
súvislosti nie je potrebné vynakladať žiadne finančné prostriedky na ich vybudovanie. Voda tečúca z
hory je zachytávaná do rezervoára, tzn. nie je dodávaná žiadnym dodávateľom. Nie je preto potrebné
vynakladať žiadne finančné prostriedky na jej obstarávanie. Rozvod vody je čiastočne poškodený a pre
prípad vynaloženia nákladov na jeho opravu a údržbu sú povinní spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
Zostávalo by na ich spoločnom rozhodnutí, či by si vybudovali vlastné vodovodné vnútorné rozvody,
alebo by spoločne obstarali opravu. Kanalizácia je zabezpečená septikom, vybudovaným v roku 1975,
a nezodpovedá technickej norme. Jej životnosť znalec stanovil na 50 rokov a uplynulo už 41 rokov



od jej výstavby. Z tohto dôvodu je čiastočne nefunkčná a používaná obmedzene. Je teda nutná jej
oprava,                 na ktorú sú povinní spoločne a nerozdielne obaja spoluvlastníci. Nie je však možné
spravodlivo žiadať, aby sa na oprave tejto spoločnej veci podieľal výlučne iba jeden spoluvlastník a
pre prípad prikázania veci do výlučného vlastníctva žalovaného na jeho ujmu. V znaleckom posudku
je stanovená všeobecná hodnota na strane 19 sumou 386,44 Eur + 66,97 Eur + 188,46 Eur, čo spolu
predstavuje sumu 641,87 Eur, ktorá je však len vyjadrením hodnoty odhadom znalca, ktorý neprihliadol
na potrebu jej opravy. Súčasný technický stav nehnuteľnosti si vyžaduje opravu, ako je uvedené v
znaleckom posudku na strane 16 v časti 3.1 stavby, 3.1.1 metóda polohovej diferenciácie, 3.1.1.1. stavby
na bývanie, odsek výpočet koeficientu polohovej diferenciácie v polohe 3. Hoci znalec v znaleckom
posudku použil metódu na stanovenie všeobecnej hodnoty, metódu polohovej diferenciácie, ignoroval
však skutočnosť porovnanie súladu projektovej a stavebnej dokumentácie nehnuteľnosti                          so
skutočným stavom v čase ohodnotenia konštatujúc, že projektová dokumentácia k rekreačnej chate
nebola zachovaná, hoci táto sa nachádza v katastri nehnuteľností a bola aj znalcovi predložená, keďže
v čase kúpy spornej nehnuteľnosti bola pripojená ku kúpnej zmluve. Cena nehnuteľnosti bola tak
určená ako znalecký odhad jej najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, nie však ako všeobecná
cena. Výška priznanej náhrady za spoluvlastnícky podiel nevychádza ani z reálnej všeobecnej hodnoty,
ani zo skutočnej hodnoty predmetu vlastníctva. Znalecký posudok tak nie je vierohodným dôkazom
o stanovení všeobecnej (trhovej) hodnoty vyporiadavanej nehnuteľnosti, keď znalec skonštatoval, že
projektová dokumentácia k rekreačnej chate nebola zachovaná, hoci táto sa nachádza v zbierke správy
katastra vedeného katastrálnym úradom v evidencii katastra nehnuteľností, ktorá je prílohou opravného
prostriedku žalovaného. Naviac, súd nezabezpečil prítomnosť znalca na pojednávaní a návrhy na ďalšie
dokazovanie vo veci znaleckého posudku zamietol a tým znemožnil a odňal žalovanému zákonné právo
na riadne a spravodlivé súdne konanie. Žalovaný tak bez vlastnej viny nemohol položiť znalcovi otázky v
tejto veci na objasnenie skutočností uvádzaných v znaleckom posudku a na náležité zistenie skutkového
stavu. Je zrejmé, že znalec sa vedome vyhýbal osobnej účasti v konaní a napriek predvolaniu sa na
súdne pojednávanie nedostavil. K nehnuteľnosti neexistuje pozemná komunikácia, prístup do chaty
vedie cez cudzie priľahlé pozemky, po ktorých vedie nespevnená poľná cesta, ktorá je vedená na
pozemkoch, ku ktorým nie je zriadený list vlastníctva ako je zaznamenané v znaleckom posudku. Táto
je od cestnej komunikácie v spáde do 40 stupňov po hranicu pozemku, na ktorom je postavená chata,
a preto je neudržiavaná a v zimnom období osobným automobilom neprejazdná. Z tohto dôvodu nie je
možné využívať chatu na účely jej prenajímania v zimnom období a nemožno ju reálne porovnávať s
chatami zriadenými na účel podnikania, ako to tvrdila v priebehu konania sudkyňa, ktorá nehnuteľnosť
osobne nevidela. Je teda zrejmé, že spornú nehnuteľnosť nie je možné porovnávať s obdobnými
nehnuteľnosťami v danej lokalite. Hodnota nákladov                  na usporiadanie prístupovej cesty pri
výpočte náhrady za spoluvlastnícky podiel nebola znalcom ani súdom v konaní zohľadnená. Naviac,
žalovaný listom zo dňa 17.02.2016 oznámil súdu, že žalobca spoluvlastnícky podiel nenadobudol v
súlade s ust. § 132 Občianskeho zákonníka, a teda jeho vlastníctvo k predmetu sporu je sporné. Na
pojednávaní dal žalovaný do pozornosti súdu, že zaplatil celú kúpnu cenu nehnuteľnosti vo výške
420.000,- Sk. Žalobca na obstaranie nehnuteľnosti nevynaložil žiadne finančné prostriedky. V danej
súvislosti žalovaný predložil súdu dôkaz o posielaní finančných prostriedkov z Francúzska, matke
žalovaného a manželke žalobcu. Žalobca najskôr tieto jeho tvrdenia popieral, no neskôr ich spolu so
svedkyňou V. S. potvrdil. Žalovaný je nezamestnaný a jeho mesačný príjem bol 93,00 Eur mesačne. V
danej súvislosti sa však súd nezaoberal možnou aplikáciou ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
keď nezohľadnil situáciu žalovaného, ktorý je                 od januára 2016 nezamestnaný a má v
predmetnej nehnuteľnosti trvalé bydlisko a v spoločnej domácnosti s ním žije jeho dcéra, ktorej sa dňa
XX.XX.XXXX narodilo dieťa (vnučka žalovaného), čo zakladá dôvod na zamietnutie žaloby o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Naviac, dôkaz - znalecký posudok č. 108/2015 vypracovaný
znalcom Ing. Michalom Mozolíkom žalovaný v konaní namietal a požiadal znalca o písomné vyjadrenie
na položené otázky. Znalec však vo svojom vyjadrení odpovedal na 9 z celkových 22 položených
otázok. Na pojednávanie sa znalec osobne nedostavil, no napriek tomu sudkyňa návrhy na doplnenie
dokazovania zo strany žalovaného zamietla, čím žalovanému odňala možnosť konať pred súdom a
došlo k porušeniu jeho ústavného práva podľa článku 46 a násl. Ústavy SR. Nezodpovedanými zostali
otázky žalovaného pod č. 17, 18, 19 ohľadne požiaru v chate, ktorý spomenula v konaní vypočutá
svedkyňa. Znalec totiž neodpovedal, či požiar nehnuteľnosti môže mať za následok zníženie statickej
stability a tiež zníženie všeobecnej hodnoty stavby. Napriek neúčasti znalca na pojednávaní sudkyňa
zamietla ďalšie návrhy na dokazovanie, vrátane výsluchu znalca. Samosudkyňa nepovažovala uvedené
skutočnosti za dôvodné, a to napriek tomu, že sama nemá odbornú spôsobilosť a vzdelanie v oblasti
stavebníctva. Otázka statického posúdenia stavby však jednoznačne má vplyv na určenie všeobecnej



(trhovej) hodnoty predmetu vlastníctva. Rovnako od znalca sudkyňa nepožadovala zodpovedanie otázky
o možnej reálnej deľbe nehnuteľnosti, tak vo vertikálnej ako aj v horizontálnej rovine, čím konala
na ujmu žalovaného. Na hodnotu nehnuteľnosti môže mať vplyv aj skutočnosť, že stavba stojí na
nevysporiadanom pozemku, čo vyplýva z konštatovania znalca na str. 19 v časti 5. mimoriadne riziká.
„Stavba rekreačnej chaty je majetkovo vysporiadaná (podielové spoluvlastníctvo). Rizikom je prístup
k nehnuteľnosti a nevysporiadaný pozemok pod rekreačnou chatou, ku ktorému nie je zriadený list
vlastníctva. Prístup k nehnuteľnosti je z nespevnenej poľnej cesty, ktorá je vedená                        po
pozemkoch, ku ktorým nie je rovnako zriadený list vlastníctva. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností,
listu vlastníctva č. XXX kat. územia S., k dátumu, ku ktorému je posudok vypracovaný, nie je k hodnotenej
rekreačnej chate zriadené žiadne záložné právo ani vecné bremeno“. Súd sa nepokúsil zistiť všeobecnú
cenu spornej nehnuteľnosti ani oslovením realitných kancelárií na zodpovedanie výšky, za ktorú by
zrealizovali predaj rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti. Uspokojil sa len s konštatovaním znalca
v znaleckom posudku, že porovnávacia metóda stanovenia všeobecnej hodnoty je vylúčená z dôvodu
nedostatku podkladov pre danú lokalitu a typ stavby. Z uvedeného vyplýva, že nebolo možné mať
za preukázanú možnosť uplatnenia porovnávacej metódy, určenia všeobecnej ceny, bez ktorej nemožno
určiť primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel. Je teda zrejmé, že v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať                 za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

18. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť. Súčasne si uplatnil voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 454,50
Eur, ktoré vyčíslil a vyšpecifikoval.
19. Primárne namietal, že žalovaný podal odvolanie v čase, keď už bola účinná nová právna úprava, a
to zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016. Napriek tomu sa odvoláva
na ustanovenia zákona, ktoré v čase podania odvolania už neboli účinné a platné. Žalobca sa v
celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Okresný súd v danej veci vykonal
dôkladné dokazovanie a vec správne právne posúdil a dostatočne zistil skutkový stav veci. Zároveň
konanie nemá inú vadu, ktorá by mala mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K námietke
odvolateľa o nesprávnej adrese uvedenej v napadnutom rozhodnutí žalobca uviedol, že sa jedná len o
gramatickú odlišnosť od adresy uvedenej v záhlaví a výroku rozsudku. Žalovaný v konaní neoznámil,
že jeho adresa je iná, než adresa uvedená v žalobe. Žalovaný mal možnosť v konaní dostatočným
spôsobom uplatňovať všetky svoje práva ako strana sporu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahuje
presvedčivé a dostatočné odôvodnenie, v ktorom sa súd vyporiadal so všetkými dôkazmi a návrhmi
na ich vykonanie. Žalobca tiež nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že súd sa dôsledne nevysporiadal
so všetkými spôsobmi zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a v súlade so zákonom.
Okresný súd plne rešpektoval znenie ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca akcentoval,
že bol to práve žalovaný, ktorý v počiatočnom štádiu konania vo svojich vyjadreniach zaslaných
súdu sa jednoznačne vyjadril, že má záujem stať sa výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Až
po vyhotovení znaleckého posudku začal žalovaný uvažovať aj o tom, že by chcel nehnuteľnosť
reálne rozdeliť, a to aj napriek dlhodobému narušeniu vzťahov medzi jej spoluvlastníkmi. Náhrada za
spoluvlastnícky podiel bola určená v súlade so súdnou praxou a na základe vypracovaného znaleckého
posudku                 č. 108/2015 znalcom Ing. Michalom Mozolíkom, ktorý je zapísaný v zozname
znalcov pre odbor stavebníctvom a odvetvie odhad nehnuteľností ev. číslo znalca 914936. Táto náhrada
nepredstavuje náhradu za vykonané investície do predmetu vlastníctva, ale predstavuje hodnotu
spoluvlastníckeho podielu žalobcu k nehnuteľnosti, ktorá rozhodnutím po zrušení spoluvlastníctva bola
prikázaná do vlastníctva žalovaného, o ktorú žalovaný pôvodne prejavil záujem a ktorá bola určená
zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti zistenej znaleckým posudkom. Otázku doručenia žaloby žalobca
v priebehu konania nerozporoval ani nenamietal. Vo svojom vyjadrení k žalobe sa však vyjadroval ku
skutočnostiam uvádzaným v žalobe. Z tvrdení žalovaného tiež nevyplýva, že by mu nebolo umožnené
nahliadať do spisu, alebo akým spôsobom sa dozvedel o skutočnostiach uvádzaných v žalobe, ktorá mu
nebola doručená. Z dokazovania vykonaného okresným súdom (výpoveď svedka - matky žalovaného,
ako aj výpoveď obidvoch strán sporu) vyplývajú konflikty medzi podielovými spoluvlastníkmi. Žalovaný
sám v konaní nepredložil žiaden dôkaz, na základe ktorého by vyvrátil tvrdenia žalobcu a zároveň
preukázal svoje tvrdenia. Žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno v spore. Napokon sám právny



zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 08.04.2015 uviedol, že žalovaný má záujem na tom, aby
sa stal výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti, nakoľko tak, ako už bolo konštatované, podielové
spoluvlastníctvo prináša konflikty, nezhody a za týchto okolností nie je možné nerušené užívanie
tejto nehnuteľnosti žalovaným. Žalobca niekoľkokrát žiadal žalovaného o vyriešenie celej situácie,
naposledy výzvou zo dňa 01.07.2013, ktorá spĺňa podmienky návrhu na uzatvorenie dohody o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Na predmetný návrh žalobcu žalovaný nereagoval. Vo veci
nákladov vynaložených na predmet vlastníctva bola súdu predložená fotokópia knihy opráv. Žalovaný
žiadnym relevantným spôsobom však v konaní nepreukázal, že k vykonaniu opráv zo strany žalobcu
nedošlo. Náklady vynaložené žalobcom na predmet podielového spoluvlastníctva neboli predmetom
tohto konania. Náhradová pohľadávka                za spoluvlastnícky podiel totiž vzniká vzhľadom na
konštitutívny charakter rozsudku až jeho právoplatnosťou (R 46/1991), a teda by bol nesprávny taký
postup, keď by sa investície (či iné úhrady) vynaložené na spoločnú vec a požadované v rámci širšieho
vyporiadania premietli priamo do sumy, ktorú by bolo potrebné vyplatiť z titulu náhrady za spoluvlastnícky
podiel (rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo/53/2014 publikovaný v časopise Zo súdnej praxe č. 3/2007). Z
týchto dôvodov súd nemal právny základ na akýkoľvek odpočet od vyrovnacieho podielu žalobcu, resp.
pre jeho nepriznanie. Z obsahu znaleckého posudku č. 108/2015 podaného v konaní vyplýva, že znalec
pri ohodnotení spornej nehnuteľnosti prihliadol                                      na nevysporiadaný pozemok pod
chatou, ako aj neexistenciu prístupovej cesty. Tvrdenia žalobcu o opaku sú teda nepravdivé. Žalobca
toho názoru, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vyhodnotil nedeliteľnosť nehnuteľnosti a
dospel k správnemu názoru, že spornú nehnuteľnosť nie je možne reálne rozdeliť s ohľadom na to, že
v súčasnej dobe nehnuteľnosť nie je možné reálne rozdeliť, keďže ju nie je možné rozdeliť spôsobom,
ktorý by zodpovedal príslušným zákonným ustanoveniam (Stavebný zákon). Súd prvej inštancie tiež
správne zohľadnil skutočnosť, že vzťahy medzi podielovými spoluvlastníkmi sú narušené, ako aj to,
že žalobca nemá záujem predmetnú nehnuteľnosť vlastniť a ani vynakladať akékoľvek náklady na
rozdelenie nehnuteľnosti. V danej súvislosti žalobca poukázal na odbornú literatúru a komentár k ust. §
142 Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplýva, že vec musí byť deliteľná nielen z faktického hľadiska,
ale aj z právneho (porovnaj § 11 zákona č. 330/1991 Zb.). Pri posudzovaní reálnej deliteľnosti veci je
významný faktor finančnej nákladovosti. Tento faktor je nutné posudzovať z dvoch hľadísk. Prvým z
nich je nákladovosť prác nevyhnutných pre reálne rozdelenie veci (objektívne hľadisko). Druhým z nich
je ochota spoluvlastníkov sa finančne podieľať na prácach potrebných na rozdelenie veci (subjektívne
hľadisko). K objektívnemu hľadisku súdna prax zaujala stanovisko, že pred prípadným rozdelením
veci je vždy nutné zvážiť, nakoľko je možné od spoluvlastníkov požadovať vynaloženie nákladov
spojených s reálnym rozdelením veci s tým, že pokiaľ by vec nebola deliteľná bez vynaloženia finančne
náročných úprav, vec by bolo nutné považovať za reálne nedeliteľnú. Vo vzťahu k subjektívnemu
hľadisku je súd povinný zaoberať sa otázkou, či sú spoluvlastníci vôbec ochotní vynaložiť náklady
potrebné na uskutočnenie požadovaných prác a úkonov. Pokiaľ takáto vôľa spoluvlastníkov absentuje,
je vec nutné aj v tomto prípade považovať za reálne nedeliteľnú. S ohľadom na uvedené, ako aj fakt,
že žalobca neprejavil záujem a ochotu vynaložiť akékoľvek náklady na rozdelenie nehnuteľnosti, ako
aj s prihliadnutím na fakt, že nemá záujem užívať rozdelenú nehnuteľnosť, je daný preukázateľný
dôvod, na základe ktorého je možné považovať stavbu za reálne deliteľnú. Naviac, rozdelenie stavby
musí byť v súlade so stavebnými predpismi. Prípustné nie je delenie podľa poschodí a ich častí
(horizontálne delenie), ale len delenie vertikálne, pričom výsledkom rozdelenia musí byť niekoľko
stavieb, ktoré budú spĺňať podmienku samostatnej veci. Žalovaný má záujem na rozdelení stavby
práve horizontálnym spôsobom, ktorý nie je prípustný. Naviac, žalobca nemá žiadny záujem vynaložiť
akékoľvek investície do rozdelenia stavby, a to aj s ohľadom na dlhodobý konflikt medzi spoluvlastníkmi,
vyhrážky a urážky žalovaného smerujúce k osobe žalobcu a jeho manželky, matky žalovaného. Ani
námietka, že v spornej nehnuteľnosti sú vybudované tri vchody, nie je pravdivá. Zo znaleckého
posudku         č. 108/2015 jednoznačne vyplýva, že je vybudovaný len jeden vchod a ďalej sa uvádza, že
je možné vybudovať ďalšie vchody. Možnosť vybudovania ďalších vchodov však ešte neznamená, že
nehnuteľnosť je možné reálne rozdeliť. Žalovaný tiež nezohľadnil subjektívne hľadisko možnosti reálnej
deľby, a to ochotu spoluvlastníkov uhrádzať náklady na takéto rozdelenie. Vybudovanie samostatných
vchodov totiž nestačí na to, aby bolo možné nehnuteľnosť rozdeliť spôsobom zodpovedajúcim právnym
predpisom.Napokon sám žalovaný vo svojom opravnom prostriedku uvádza, že pre prípad reálneho
rozdelenia veci by na túto finančne museli prispieť a vynaložiť prostriedky a úsilie na jej vybudovanie a
opravu obaja spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Ani námietka žalovaného o nesprávnom stanovení
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti neobstojí. Znalec sa dostatočným spôsobom vyjadril ku všetkým
námietkam žalovaného. Žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu súhlasil, aby sa znalec vyjadril
k jeho námietkam písomne. Dokumentáciu potrebnú na doplnenie dokazovania žalovaný predložil



až v súvislosti s podaným odvolaním, hoci týmito listinami disponoval už v priebehu konania pred
okresným súdom. Je teda zrejmé, že podielové spoluvlastníctvo medzi žalobcom a žalovaným je sporné.
Žalovaný žiadnym spôsobom svoje tvrdenia v konaní nepreukázal. K tomuto sa vyjadril aj okresný
súd na strane 4 svojho rozhodnutia, ktorý uviedol, že tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca nikdy
platne nenadobudol spoluvlastnícky podiel, nepreukázal. Žalobca je evidovaný na liste vlastníctva ako
podielový spoluvlastník a tento údaj je hodnoverný, pokiaľ sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 1 a 2 zákona
č. 160/1995 Z. z.). Žalovaný v  prvoinštančnom konaní žiadnym hodnoverným spôsobom pravdivosť
zápisu spoluvlastníckeho podielu žalobcu na spornej nehnuteľnosti na liste vlastníctva nespochybnil,
ani nevyvrátil. Platnosť nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu žalobcu k spornej nehnuteľnosti tak
nebola v konaní ničím spochybnená. Zároveň žalobca zdôraznil, že v konaní neboli preukázané
žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré predpokladajú postup súdu podľa § 142 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Žalovaný nielenže netvrdil, ale ani nepreukázal žiadne okolnosti, pre ktoré
súd nemal spoluvlastníctvo vyporiadať. Sám v priebehu konania prostredníctvom svojich zástupcov
viackrát menil svoj návrh na vyporiadanie, aj keď pôvodne pred vypracovaním znaleckého posudku
súhlasil s prikázaním nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva. V dôsledku toho súd prvej inštancie
pristúpil k vypracovaniu znaleckého posudku na určenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti. Žalobca
vyslovil presvedčenie, že náklady na rozdelenie stavby by žalovaný bol schopný finančne pokryť. Nie
je možné predpokladať, že by bol v takej zlej finančnej situácii, ako sa to snaží popísať vo svojom
opravnom prostriedku. Zároveň žalobca zdôraznil, že žalovaný v konaní predkladal súdu ďalšie návrhy
na dokazovanie, ktoré však nemali súvislosť s prejednávanou vecou.

20. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojej argumentácii uvedenej v opravnom prostriedku.
21. Napadnutý rozsudok okresného súdu označil za svojvoľný a arbitrárny, keďže v demokratickom
štáte nemožno nikomu uložiť povinnosti v rozpore so zákonom, ústavou a únijným právom a takú
povinnosť, ktorá je v rozpore s verejným poriadkom a ktorá je nevykonateľná a ktorou sa spôsobuje ujma
občanovi SR. Opravný prostriedok žalovaného je potrebné posudzovať z hľadiska jeho obsahu, všetky
tvrdenia žalobcu označil za irelevantné. Je zrejmé, že súd prvej inštancie nevykonal v prejednávanej
veci dôkladné dokazovanie. Okresný súd nie je spôsobilý rozhodovať o veciach ústavného práva a
rozhodovať o základnom ľudskom práve na obydlie. Pri svojom rozhodovaní totiž nezohľadnil dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktorými, ako bolo v konaní preukázané, je, že predmetná nehnuteľnosť, o
ktorej bolo rozhodované, je jediným obydlím žalovaného, jeho dcéry i vnučky. Žalovaný nemohol oznámiť
súdu inú adresu iba tú, ktorú mal uvedenú ako adresu trvalého bydliska v občianskom preukaze a
registri obyvateľstva. Ak došlo k chybe v písaní, je potrebné ju opraviť. Každá skutočnosť je dôvodom
na podanie odvolania, pokiaľ sa týka veci a má za následok, že odvolanie je prípustné. Žalovaný zotrval
na svojom tvrdení, že okresný súd neodôvodnil riadne svoje rozhodnutie, v dôsledku čoho porušil jeho
právo                  na spravodlivý proces. V konaní bol naviac použitý nepravdivý znalecký posudok, ktorý
bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.

22. Žalobca vo svojej odvolacej duplike zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii, vrátane jeho
vyjadrenia k odvolaniu. Podľa jeho názoru rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané v súlade s
príslušnými ustanoveniami hmotno-právnych aj procesno-právnych predpisov. Žalovaný ani vo svojom
vyjadrení zo dňa 17.09.2017 neuvádza žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukazoval pravdivosť
svojich tvrdení. Súd prvej inštancie je jednoznačne spôsobilý na rozhodovanie v predmetnej veci, čo
vyplýva z ust. § 142 Občianskeho zákonníka. Nakoľko nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve
by bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý túto nehnuteľnosť obýva, nemohlo byť
napadnutým rozhodnutím dotknuté jeho právo na obydlie. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé,
že súd prvej inštancie riadne odôvodnil svoje rozhodnutie a vykonal všetky dôkazy potrebné na meritórne
rozhodnutie. Tvrdenia žalovaného o nepravdivom znaleckom posudku sú ničím nepodložené. Žalovaný
počas súdneho konania nijako nenamietal ani inak nenapadal pravdivosť znaleckého posudku tak, ako
to uvádza vo svojom vyjadrení zo dňa 17.09.2017.

23. Žalovaný sa v následnom vyjadril k vyjadreniu žalobcu zo dňa 05.10.2017, ktorom zopakoval celú
svoju argumentáciu uvedenú v opravnom prostriedku i odvolacej replike. Zotrval na svojom tvrdení, že
súd prvej inštancie nevykonal dôkazy na ním tvrdené skutočnosti. Súd nie je oprávnený po preskúmaní
daných skutočností, po vykonaní dôkazov založených v súdnom spise a prejednaní veci, vysloviť a uložiť
povinnosť strane konania, ktorej predmetom je plnenie nemožné. V danom prípade sa preto jedná o
neplatný právny úkon súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníka. Žalovanému
bola totiž napadnutým rozsudkom uložená povinnosť nemožná. Naviac je ohrozená i prípadná exekúcia,



pretože všeobecná hodnota nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku vyhotovená v tomto konaní je
nesprávna a nie je vyčíslená podľa stavu skutočného. Táto bola ohodnotená tak, aby budila domnienku,
že sa jedná o nehnuteľnosť postavenú na roveň nehnuteľnosti v najbližšej obci vzdialenej 15 km.
Jedná sa však o nehnuteľnosť, ktorá v minulosti bola salašom a neskôr bola svojpomocne uspôsobená
na chatu, avšak bez zavedenia sietí a bez prístupovej cesty                  vo vlastníctve
podielových spoluvlastníkov. Žalovaný konzultoval jednotlivé položky uvedené v znaleckom posudku so
znalcom z odboru stavebníctva, keď cena stavebných prác bola vypočítaná podľa všeobecného cenníka
CENEKONT pre stavebné firmy. Takéto ceny však neodrážajú skutočnosti prednesené žalobcom z
dôvodu, že živnostníci pracujú s nižšou réžiou, neraz sa jednalo o nelegálnu prácu alebo svojpomocné
práce. Táto okolnosť nie je v znaleckom posudku zohľadnená. S poukazom na ust. § 11 Občianskeho
zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, pričom výkonom
rozhodnutia podľa napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie by mohlo dôjsť k takému zásahu, ktorý
je ohrozením života a zdravia žalovaného a jeho rodiny ako dcéry a maloletej vnučky, ktorí by tak prišli
o jediné obydlie. Znalecký posudok totiž neurčil pravdivé všeobecnú (trhovú) hodnotu. Žalovaný preto
zotrval na svojom tvrdení, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané v rozpore so zákonom a
Ústavou SR, podľa ktorého by stratou strechy nad hlavou sa ocitli bez obydlia tri osoby.

24. K uvedenému vyjadreniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca dňa 05.03.2018, ktorý zopakoval
svoju predchádzajúcu argumentáciu prezentovanú tak v prvoinštančnom ako aj odvolacom konaní.
Zotrval na svojom tvrdení, že sporná nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná. Naviac prípustné nie je delenie
podľa poschodí a ich časti (horizontálne delenie), ale len delenie vertikálne, pričom výsledkom rozdelenia
musí byť niekoľko stavieb, ktoré budú spĺňať podmienku samostatnej veci. Z návrhov žalovaného nie je
zrejmé, akým spôsobom by chcel naplniť tak ustanovenie zákona i ustálenú judikatúru. Žalovaný svoje
tvrdenia o to, že sa ocitol v hmotnej núdzi, vôbec nepreukázal. Pokiaľ žalovaný namieta, že znalec v
posudku určil nepravdivú všeobecnú trhovú hodnotu nehnuteľnosti, ani v tomto smere svoje tvrdenia
nepodložil relevantným dôkazmi. Pokiaľ je žalovaný presvedčený o tom, že náklady na rozdelenie
nehnuteľnosti bude mať k dispozícii, nemožno predpokladať, že sa nachádza v takej zlej finančnej
situácii, ako sa to snaží vykresliť vo svojich vyjadreniach. Rozdelenie nehnuteľnosti na dve samostatné
jednotky v súlade s technickými a zákonnými požiadavkami bude finančne náročné, t.j. žalovaný by aj
v takomto prípade musel vynaložiť finančné prostriedky, pričom je viac ako pravdepodobné, že tieto
nebudú v takom rozsahu, ako sa sám domnieva. Žalovaný počas prvoinštančného konania nenapadal
pravdivosť znaleckého posudku, tieto svoje tvrdenia špecifikoval až vo vyjadreniach zo dňa 17.09.2017
a 07.01.2018. Naviac súd prvej inštancie svojím rozsudkom nepripravil žalovaného a ani členov jeho
rodiny o strechu nad hlavou a jeho dôsledkom nemôže byť ani strata obydlia. Žalovaný teda vo svojich
podaniach prezentuje len ničím nepodložené vlastné názory.

25. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario toto
rozhodnutie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako čiastočne dôvodné.

27. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre obec a k.ú. S., stavby - rekreačnej chaty súpisné číslo XXX
postavenej na parcele č. 9693/2, každý s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/2. Ako titul nadobudnutia
je uvedená kúpna zmluva                           č. V 1858/95 zo dňa 28.09.1995. Medzi stranami nedošlo k
uzavretiu mimosúdnej dohody ohľadne predmetu sporu, ich vzťahy sú dlhodobo narušené, v dôsledku
čoho žalobca podal dňa 17.02.2014 svoju žalobu v tejto veci na súd. Po pripustení jej zmeny žaloby
súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 18.05.2016, sa žalobca domáha zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti, ktorú žiadal prikázať do výlučného vlastníctva
žalovaného s povinnosťou zaplatiť žalobcovi náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 1 v sume
20.000,00 Eur a nahradiť mu trovy konania.

28. Zmyslom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nové konštituovanie hmotno-
právnych vzťahov odvíjajúcich sa od spoločnej veci a vyporiadanie doterajších vzťahov k nej. Predmetom
vyporiadania preto môže byť len celá vec a nielen jej spoluvlastnícky podiel, aj keď len on môže
byť v konkrétnom prípade vyporiadaním dotknutý. Takýto záver vyplýva z konštantnej judikatúry



súdu v rozhodovaní v týchto veciach. Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť
písomná              (§ 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej aj „OZ“). Ak nedôjde k dohode,
spoluvlastníctvo zruší a vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka vykoná súd. Prihliadne pritom
na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Ak je to možné, súd vec rozdelí medzi spoluvlastníkov
podľa výšky podielov. Ak nie je rozdelenie veci dobré možné, prikáže vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; pritom prihliadne na to, aby sa vec mohla účelne využiť.
Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov
(§ 142 ods. 1 OZ). Občiansky zákonník, vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže byť nútený, aby
zotrvával v spoluvlastníctve, dáva v citovaných ustanoveniach prednosť dohode spoluvlastníkov, v ktorej
dojednajú niektorý zo spôsobov vyporiadania uvedených v § 142 OZ. Zvolený spôsob vyporiadania
nemá spočívať len v poskytnutí náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale má viesť k vyriešeniu všetkých
vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou spoluvlastníctva.
Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve,
vyplýva aj právo každého spoluvlastníka podať návrh na súd na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva. Ustanovenie § 142 ods. 1 OZ vzťahujúce sa na tento prípad, nestanovuje  iba výpočet
spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale zároveň určuje aj záväzné poradie, v
ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania: a/ reálne rozdelenie podľa podielov
prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva. Rozdelením
nemusia vzniknúť rovnako hodnotné samostatné podiely predtým spoločnej nehnuteľnosti (pozemky
nemusia mať rovnakú výmeru, rovnakú kultúru, bonitu, stavby nemusia mať rovnaký vek a stavebné
charakteristiky a podobne). Na tieto okolnosti sa v praxi súdov                  pri vyporiadaní prihliada tým,
že sa vyjadrí primeraná peňažná náhrada, ktorá sa priznáva príslušnému spoluvlastníkovi; b/ prikázanie
veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, ktorí o to žiadajú, prichádza do
úvahy vtedy, keď reálne rozdelenie spoločnej veci nie je možné; c/ predaj a rozdelenie výťažku podľa
podielov prichádza                do úvahy v prípade, ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, a preto ju
pri vyporiadaní nemožno prikázať do vlastníctva jednému z nich za náhradu.

29. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci
za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku (§ 142 ods. 2 OZ).

30. Možnosť zamietnutia návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (§ 142 ods. 2
OZ) je výnimkou zo zásady, že nikto nemôže byť nútený k tomu, aby zotrval v podielom spoluvlastníctve.
Ustanovenie § 142 ods. 2 OZ o dôvodoch hodných osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a
nevyporiada podielové spoluvlastníctvo prikázaním veci                 za náhradu alebo predajom
veci a rozdelením výťažku, patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou - nekonkrétnou)
hypotézou („dôvody hodné osobitného zreteľa“), t. j. právnym  normám, ktorých hypotéza nie je
stanovená priamo právnym predpisom, ale ktoré tak ponechávajú súdu, aby vymedzil sám hypotézu
právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností, podľa svojho zváženia v každom
jednotlivom prípade. Zamietnutie takéhoto návrhu možno iba so zreteľom na skutočnosti, ktoré tu boli v
čase rozhodovania súdu. Zo znenia ust. § 142 ods. 1 OZ nevyplýva, že by navrhovateľ (žalobca) musel
tvrdiť a preukazovať existenciu závažných dôvodov, pre ktoré nie je ďalšie zachovanie spoluvlastníckeho
vzťahu opodstatnené. Naopak z ust. § 142 ods. 2 OZ vyplýva, že práve nevyhovenie návrhu musí
byť opodstatnené existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ak žalovaný v rámci obrany tvrdí
existenciu takých dôvodov a ponúka o tom dôkazy, potom je povinnosťou súdu, aby si pre posúdenie
veci zabezpečil aj z tohto hľadiska dostatok skutkových podkladov. Len výnimočne je možné návrhu
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nevyhovieť, ak výnimočnosť takéhoto postupu
bude presvedčivo v konaní doložená a preukázaná. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva nie je viazaný návrhom žalobcu, naopak z ust.§ 142 ods. 1 OZ vyplýva chronológia jeho
postupu pri rozhodovaní v takejto právnej veci. Pokiaľ rozdelenie veci v spoluvlastníctve účastníkov nie
je možné (čo musí byť ako odborná otázka vyriešená v konaní znaleckým posudkom), je povinnosťou
súdu, aby sa pri konečnej úvahe o tom ako rozhodne vždy zaoberal pri hodnotení zisteného skutkového
stavu tiež posúdením toho, či sú alebo nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2
OZ. Pri takomto rozhodnutí musí byť zohľadnený celý komplex dôvodov, ako aj situácia na obidvoch
procesných stranách. Dôkazné bremeno je pritom na strane sporu, ktorá sa aplikácie ut. § 142 ods. 2
OZ dovoláva. V prejednávanej veci bolo však podstatné, že okresný súd bez akéhokoľvek dokazovania
vyslovil záver o nedeliteľnosti spornej nehnuteľnosti a pristúpil k druhému zákonom upravenému
spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva



žalovanému s povinnosťou vyplatiť žalobcovi náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel. Za týchto okolností
je jeho rozhodnutie predčasné, vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Či
v prejednávanej veci je daný dôvod na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva jeho
prikázaním do výlučného vlastníctva niektorému zo spoluvlastníkov, môže súd zistiť len na základe
dostatočne zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania, a to prioritne zistením reálnej
(ne)deliteľnosti sporných nehnuteľností. V prípade, že dospeje k záveru, že je možné zrušiť a vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo strán sporu k spornej nehnuteľnosti, je potrebné, aby ku dňu svojho
rozhodnutia nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odboru oceňovania nehnuteľnosti, zistil
primeranú náhradu, ktorú je potrebné ustupujúcemu spoluvlastníkovi vyplatiť. Primeranú náhradu podľa
ust. § 142 ods. 1 vety druhej OZ súd určí zodpovedajúcim podielom ceny celej veci, nielen cenou,
za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. Základom pre stanovenie primeranej náhrady
pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti je jej všeobecná cena obvyklá v danom
mieste v čase rozhodovania. Náhrada predstavuje príslušný podiel ceny, za ktorú by bolo možné reálne
predať celú vec, nielen cenu, za ktorú by bolo možné predať príslušný spoluvlastnícky podiel. V konaní
o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorom sa oceňuje spoluvlastnícky podiel účastníkov na
nehnuteľnosti, v prípade, keď spoluvlastníkom zvyšnej ideálnej časti je jeden z účastníkov, vychádza
súd z ocenenia celej nehnuteľnosti (nielen podielu). Pritom sa neprihliada k zaťaženiu nehnuteľností
záložným právom, ak ide o zabezpečenie pohľadávky zo spoločného dlhu účastníkov. Primeranou
náhradou v zmysle          § 142 ods. 1 OZ je nutné chápať ako hodnotový ekvivalent, vyjadrený v
peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci, akú predstavoval podiel
spoluvlastníka, prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Primeraná náhrada musí vyjadrovať cenu, závislú
nielen na konštrukcii a vybavení, ale i na ponuke a dopyte v danom mieste a čase. Za takúto nie je
možné považovať náhradu, vychádzajúcu len z ceny zistenej podľa predpisov o oceňovaní nehnuteľností
(t.j. vyhláška MS SR č. 605/2008 Z.z., ktorou sa mení vyhláška MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku v znení vyhlášky č. 626/2007 Z.z.). Z uvedeného vyplýva, že okresný súd
pred vydaním napadnutého rozsudku nepostupoval dôsledne, keď v konaní, v ktorom nie je viazaný
strán sporu, sa riadne nevyporiadal s jednotlivými spôsobmi zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva upraveným v ust. § 142 OZ a ich záväzným poradím, keď bez ďalšieho konštatoval, že
reálne rozdelenie sporných nehnuteľností nie je možné a pristúpil k ďalšiemu v poradí druhému spôsobu
vyporiadania. S poukazom na nedostatočný zistený skutkový stav, je nedostatočne odôvodnené i
rozhodnutie okresného súdu. Rozsudok okresného súdu tak odporuje princípom spravodlivého procesu,
a to najmä s ohľadom na jeho presvedčivosť.

31. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí
pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. S povahou rozhodnutia súdu o zrušení
spoluvlastníctva a o jeho vyporiadaní, cieľom ktorého je novým spôsobom upraviť určitý hmotno-právny
vzťah, ktorý v štádiu konania pred vydaním rozsudku neexistoval (tzv. konštitutívny charakter rozsudku),
súvisí aj nevyhnutnosť vyriešiť všetky otázky, ktoré sú medzi stranami sporu sporné a ktoré v rámci novej
úpravy právneho vzťahu vyžadujú riešenie. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych
vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia
tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že
jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci,
ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému
poslaniu (záujmu). Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať na to, aby rozdelením vznikli
samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra
nehnuteľností (§ 34 a násl. zákona č. 162/1995 Z. z.). Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok,
pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel, a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba
vyhotoviť grafický polohopisný plán, ktorý má mať náležitosti geometrického plánu zodpovedajúceho
všetkým požiadavkám geodézie a kartografie, potvrdeným jeho zhotoviteľom a overený príslušnou
správou katastra (§ 67 zákona č. 162/1995 Z. z.). Len takýto technický podklad                na zmenu
týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení.

32. V danom prípade doposiaľ nebolo preukázané, že reálna deľba spornej nehnuteľnosti nie je
technicky možná. V konaní nebol ustanovený znalec, ktorý by mal za úlohu posúdiť reálnu možnosť
rozdelenia nehnuteľnosti a navrhnúť možnosť deľby. Pri takomto posúdení by znalec vychádzal z typu
nehnuteľnosti, jej dispozičného riešenia, dispozície tvaru, šírky, so zabezpečením všetkých podstatných
atribútov vyplývajúcich z predpisov Stavebného zákona, všeobecných podmienok na stavby a vyjadril



by sa, či takáto deľba je možná a či ju odporučí. Vyjadril by sa tiež k spôsobu možného rozdelenia
nehnuteľnosti tak, aby po prípadnej rekonštrukcii sa samostatné objekty dostali do stavu obývateľnosti.
Bolo by tiež potrebné vyčísliť náklady a ich úmernosť vo vzťahu k takémuto právnemu vysporiadaniu.

33. V prípade rozdelenia stavby, rozhodujúcim kritériom je zistenie, či rozdelením vznikne samostatná
vec. O reálnom rozdelení stavby (ale aj pozemku) je možné uvažovať aj za stavu, že pre dosiahnutie
reálnej deľby je potrebné uskutočniť investície do veci. V takom prípade však súd musí zobrať do
úvahy aj to, či doterajší spoluvlastníci, alebo niektorí z nich, sú ochotní hradiť náklady na rozdelenie
veci. Vec, ktorej reálne rozdelenie by vyžadovalo vynaloženie neprimeraných nákladov strán sporu,
nemožno považovať za reálne deliteľnú (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo/92/2005).
V danom prípade tak, ako správne uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia na strane 3 v 5. odseku súd
prvej inštancie o otázke, či nehnuteľnosť je reálne deliteľná, je potrebné nariadiť znalecké dokazovanie,
prípadne aktuálne si môže súd vyžiadať i odborné vyjadrenie (pozri § 206 a § 207 CSP).           Len
takýmto spôsobom je možné zistiť, či je možná reálna deliteľnosť spoločnej nehnuteľnosti tak, aby vznikli
samostatné stavby, existencia ktorých nebude v rozpore                    so stavebnými predpismi. Súčasne
je potrebné, aby bol splnený aj ďalší predpoklad, a to schopnosť strany/spoluvlastníka do určitej miery
vynaložiť náklady spojené s reálnym rozdelením (najmä stavby). Napriek tomu, že okresný súd vo veci
na danú otázku nenariadil znalecké dokazovanie, uzavrel, že v súvislosti s reálnou deľbou nehnuteľnosti
by boli vynaložené nákladné stavebné úpravy na to, aby bola vec reálne deliteľná a žalobca nebol
ochotný takéto náklady vynaložiť, nakoľko vzhľadom na narušené vzťahy so žalovaným, o reálnu deľbu
nemá záujem. Za takéhoto stavu je záver okresného súdu o reálnej nedeliteľnosti spornej nehnuteľnosti
predčasný. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd pred vydaním napadnutého rozsudku nepostupoval
dôsledne, keď v konaní, v ktorom nie je viazaný návrhmi strán sporu, sa riadne nevysporiadal s
jednotlivými spôsobmi zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva upravenými v ust. § 142
Občianskeho zákonníka a ich záväzným poradím, keď bez ďalšieho konštatoval, že reálne rozdelenie
sporných nehnuteľností nie je možné a pristúpil k ďalšiemu, v poradí druhému spôsobu vyporiadania.
S poukazom na nedostatočne zistený skutkový stav je následne nedostatočne odôvodnené i meritórne
rozhodnutie okresného súdu.

34. Popísané pochybenia v postupe okresného súdu považoval odvolací súd za tak podstatné, že nevidel
dôvod ďalej sa v podrobnostiach zaoberať ďalšou argumentáciou žalobcu v jeho opravnom prostriedku,
keďže tu boli jednoznačne splnené podmienky                   pre zrušenie napadnutého rozhodnutia
a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Nesprávny postup súdu prvej
inštancie v takomto rozsahu by nemal naprávať odvolací súd, ktorý je spravidla určený na to, aby náležite
vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach. Účelom fungovania opravného súdu je na kvalitatívne
vyššej úrovni, na základe opravných prostriedkov, preskúmať, či sa na súde prvej inštancie dosiahol
účel civilného sporového konania vyjadrený v článkoch 2, 3 a 6 CSP v spojitosti s článkom 46 a násl.
Ústavy SR, a nie nahrádzať podstatné pochybenia v postupe prvoinštančného súdu.

35. Na strane druhej však odvolací súd dodáva, že žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaný nebol
spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, a preto ho treba považovať                   za spoluvlastníka
spornej nehnuteľnosti, tak ako to správne konštatoval aj okresný súd v napadnutom rozsudku. Z obsahu
spisového materiálu tiež vyplýva, že žaloba bola žalovanému doručená dňa 12.03.2014, na ktorú
napokon on sám reagoval podaním zo dňa 24.03.2014. Rovnako nepravdivým je aj tvrdenie žalovaného
o nepodpísaní rozsudku konajúcou sudkyňou. V spise na č.l. 216 (p.v.) je riadne prvopis súdneho
rozhodnutia podpísaný. Rovnopisy súdneho rozhodnutia podľa vtedy účinných právnych predpisov
sudca vlastnoručne nepodpisoval. Pokiaľ žalovaný namietal nesprávnosť označenia adresy svojho
bydliska, jej zmenu mohol kedykoľvek počas konania súdu oznámiť, a to aj v prípade, že sa nejedná o
adresu jeho trvalého pobytu evidovanú v Registri obyvateľov SR. Nesprávny gramatický tvar v označení
ulice a iná zrejmá nesprávnosť je odstrániteľná kedykoľvek súdom aj bez návrhu vydaním opravného
uznesenia (§ 224 CSP). Nespôsobuje však nulitu alebo nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Viaceré
argumenty žalovaného o neplatnosti právneho úkonu, ktorým súdne rozhodnutie nie je, ako aj tvrdenie
o tom, že ho súd pozbavil jeho obydlia, neobstoja. Okresný súd vo svojom rozhodnutí riešil žalobou
nastolenú otázku zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Zároveň netreba opomínať, že
strany sporu majú v civilnom sporovom konaní dôkazné bremeno. Jeho neunesenie má za následok
neúspech tej-ktorej procesnej strany v konaní. Túto skutočnosť si musí uvedomiť najmä žalovaný,
ktorý doposiaľ viac v konaní tvrdil ako preukazoval a produkoval tvrdenia nesúvisiace s premetom
prejednávanej veci (otázka nariadeného predbežného opatrenia a iné), čo vôbec nie je účelné. V danej



súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),
ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I. ÚS 50/04). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov
budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu. Do
obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy  a práva na spravodlivý proces podľa článku
6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03).

36. V ďalšom konaní okresný súd vykoná dokazovanie  na základe dôkazov označených              a
predložených obidvomi procesnými stranami a vysporiada sa aj s prípadnými ich ďalšími návrhmi
na doplnenie dokazovania a opätovne posúdi nárok žalobcu uplatnený žalobou. Prihliadne pritom na
argumentáciu obidvoch procesných strán v konaní a  nimi produkované dôkazy. Následne prvoinštančný
súd ustáli otázku reálnej deliteľnosti spornej nehnuteľnosti a v prípade, že opätovne dospeje k záveru
o jej nedeliteľnosti určí všeobecnú hodnotu spornej nehnuteľnosti, ktorá musí byť aktuálna v čase
meritórneho rozhodovania súdu. V súlade s obranou produkovanou žalovaným v tomto konaní sa súd
prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vysporiada i s možnosťou aplikácie ust. § 142 ods. 2 OZ. Odvolací
súd pritom zdôrazňuje, že v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd nie je viazaný
žalobným návrhom žalobcu (§  216 ods. 2 CSP). V ďalšom konaní je okresný súd viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu uvedeným vyššie (§ 391 ods. 2 CSP).

37. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

38.  Toto  rozhodnutie  senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces            (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo                      od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,



b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.                Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/10/2014", "guid": "916b982e-c241-4dc8-8e1e-60487d34e22f:d6550e45-601b-4bff-b46a-0814ab43fa7c", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "97303c29-07cf-4793-939e-ddc45fc41201:d0e497d0-2f32-42b2-b1d7-3551f4f53f23", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5814201155.2", "spisova_znacka": "6Co/1/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/1/2018 z 29. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-04-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5814201155.2"}], "citovane_v": []}