Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 31S/45/2018 z 19. 2. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 19. februára 2019, sp. zn. 31S/45/2018, ECLI:SK:KSZA:2019:5018200167.3 Krajský súd Žilina | 31S/45/2018 | ECLI:SK:KSZA:2019:5018200167.3 | 2019-02-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/04114d33-4171-4c96-9ee0-0c208b087a93 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5018200167.3 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/45/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200167
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5018200167.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Nory Tomkovej
a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu:
MDEK, s.r.o., so sídlom Rázusova 542/3, 976 67 Závadka nad Hronom, IČO: 44 733 348, právne
zastúpený JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M., advokátka, so sídlom Ul. M. G. X, XXX XX N. N., proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 100568290/2018 zo dňa 16.03.2018,
takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Žilina (orgán dozoru) vykonal vrámci vyhľadávacej činnosti zameranej na dodržiavanie
ustanovení zákona o hazardných hrách dňa 14.08.2017 v čase od 10:00 hod. do 11:10 hod. dozor
nad hazardnými hrami v prevádzke žalobcu Retro, Hviezdoslavovo námestie 213, Námestovo. V čase
výkonu dozoru boli v prevádzke žalobcu umiestnené hracie zariadenia - Kvízomaty „APOLLO GAMES“
v celkovom počte 8 kusov, z toho 1 kvízomat bol mimo prevádzky a na stene v miestnosti s hracími
zariadeniami boli umiestnené „Pravidlá Klubu SOJDO CLUB BIG STAR“, z ktorých orgán dozoru
vyhotovil fotodokumentáciu. Počas výkonu dozoru sa zamestnanci orgánu dozoru zúčastnili hry na
kvízomate s výrobným č. AP1TJ0017476, po vhodení vkladu 1,00 Eur do kvízomatu bol vklad pripísaný
ako kredit a z ponuky na obrazovke bola zvolená konkrétna hra „Pandora“ a následne zamestnanci
orgánu dozoru stanovili výšku vkladu do súťaže (cena za otázku) v minimálnej hodnote 0,20 Eur
(maximálna výška vkladu do súťaže je 10,00 Eur). Skutočnosti zistené v rámci vyhľadávacej činnosti
orgán dozoru spísal - zápisnica z vyhľadávacej činnosti zo dňa 22.08.2017. Orgán dozoru presne a
podrobne opísal priebeh hry na kvízomate v zápisnici z vyhľadávacej činnosti a dospel k záveru, že
hra na kvízomatoch žalobcu je hazardnou hrou definovanou v § 3 ods. 2 písm. i) zákona o hazardných
hrách, ktorá nie je hazardnou hrou podľa písm. a) až h), ale spĺňa podmienky ustanovené v ods. 1
tohto ustanovenia, podľa ktorého hazardné hry sú hry, v ktorých hráč po zaplatení vkladu, môže získať
výhru pri splnení vopred určených podmienok a výsledok hazardnej hry závisí výlučne alebo prevažne
od náhody alebo vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti. Tento výsledok nesmie
byť vopred nikomu známy a nesmie byť nikým ovplyvniteľný a nesmie byť v rozpore s pravidlami
hazardnej hry. Vzhľadom na preukázané zistenia, na ktoré nebola udelená alebo vydaná licencia podľa
zákona o hazardných hrách orgán dozoru konštatoval, že žalobca svojim konaním, keď prevádzkoval
8 kvízomatov porušil § 3 ods. 3 zákona o hazardných hrách. Na základe zistených skutočností
zaprotokolovaných v zápisnici z vyhľadávacej činnosti začal orgán dozoru správne konanie vo veci
uloženia predmetnej sankcie a v súlade s § 18 Správneho poriadku zaslal žalobcovi upovedomenie o



začatí správneho konania zo dňa 04.10.2017, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 20.10.2017. Napriek
tomu, že žalobca predmetné upovedomenie prevzal dňa 20.10.2017, orgánu dozoru vo veci začatého
správneho konania v stanovenej lehote žiadne vyjadrenie nedoručil.
Orgán dozoru následne dňa 23.11.2017 vydal rozhodnutie č. 102449626/2017, ktorým bola žalobcovi
uložená pokuta vo výške 40.000,00 Eur na základe § 54 ods. 1 písm. f) zákona o hazardných hrách za
správny delikt podľa § 56 ods. 1 písm. k) tohto zákona za porušenie § 3 ods. 3 zákona. Rozhodnutie
orgánu dozoru zo dňa 23.11.2017 bolo doručené žalobcovi dňa 10.12.2017. Voči rozhodnutiu zo dňa
23.11.2017 podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.

2. Žalovaný ako odvolací orgán posúdil v odvolaní žalobcom uvedené námietky ako nedôvodné,
nezakladajúce dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto ho rozhodnutím č. 1000568290/2018
zo dňa 16.03.2018 potvrdil.
V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že vyhľadávacou činnosťou, z ktorej bola spísaná zápisnica zo
dňa 22.08.2017 vypracovaná orgánom dozoru a tiež z rozhodnutia orgánu dozoru zo dňa 23.11.2017
vyplynulo, že výška odmeny za správnu odpoveď na kvízomatovú otázku na kvízomate s výrobným č.
AP1TJ0017476 umiestnenom v prevádzke žalobcu Retro, Hviezdoslavovo námestie 213, Námestovo
nezávisela od vedomostnej úrovne danej otázky alebo od jej obtiažnosti tak, ako to vyžaduje zákon
o hazardných hrách v § 3 ods. 4 písm. e), ale od kombinácie určitých symbolov na obrazovke po
skončení jednotlivej hry (dotočením sa všetkých valcov so symbolmi), to znamená od náhody. Orgán
dozoru pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupoval podľa zákona o hazardných hrách v súlade so
správnym poriadkom, a skutkový stav zistil a odôvodnil dostatočne, zaoberal sa všetkými podstatnými
skutočnosťami a námietkami dozorovaného subjektu (žalobcu), ktorý na základe skutočností uvedených
v rozhodnutí svojim konaním nespochybniteľne porušil § 3 ods. 3 zákona o hazardných hrách, za čo mu
orgán dozoru správne vyrubil pokutu vo výške 40.000,00 Eur na základe § 54 ods. 1 písm. f) zákona o
hazardných hrách za správny delikt podľa § 56 ods. 1 písm. k) tohto zákona.
3. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 16.03.2018 podal žalobca správnu žalobu, v ktorej uviedol, že
obe rozhodnutia (žalovaného aj orgánu dozoru) sú založené na nesprávnom a nedostatočnom zistení
skutkového stavu a nesprávnom právnom posúdení veci, pri ktorom správne orgány nad rámec svojich
kompetencií, ako aj technických schopností a znalostí dospeli k záveru, že kvízomaty nachádzajúce sa
v prevádzke žalobcu Retro v Námestove majú predstavovať hazardné hry. Priebeh hry však popísali
účelovo, sčasti nepravdivo. Softvér kvízomatu je nastavený tak, že sa vždy najprv zobrazí kvízová otázka
spolu s jej hodnotou a až následne sa zastavia roztočené symboly na obrazovke. Rozloženie symbolov
po ich zastavení, nemá absolútne žiadny vplyv na výšku odmeny za kvízovú otázku. Kvízovú otázku
spolu s jej hodnotou účastník súťaže pozná vopred a v každom momente môže súťaž ukončiť. To, či
sa suma hodnoty za otázku účastníkovi súťaže pripíše do kreditu alebo sa jeho kredit o túto hodnotu
zníži, závisí výlučne od toho, či konkrétnu otázku zodpovie správne alebo nesprávne. Ak účastník súťaže
odpovie na otázky správne, výhra sa mu vždy pripíše do kreditu. Ak neodpovie na žiadnu otázku správne,
nevyhrá nič. Žiadna náhoda ani zobrazenie symbolov na obrazovke mu neumožnia bez správneho
zodpovedania otázok získať akúkoľvek výhru, a teda výsledok hry neovplyvnia. Výhru je možné získať
výlučne na základe správnych odpovedí na položené otázky. Nezávislosť výsledku hry od grafického
zobrazenia symbolov na obrazovke potvrdzuje už to, že celú hru je možné hrať bez toho, aby sa
tieto symboly na obrazovke vôbec zobrazovali. Hru je možné hrať aj bez zobrazovania symbolov na
obrazovke, o ktorých píšu správne orgány vo svojich rozhodnutiach. Pokiaľ ide o to, že niekedy hodnota
otázky bola nižšia než vklad do hry, závisí aj od náročnosti otázky, v tom prípade hodnota otázky bola
niekoľkonásobne vyššia ako vklad do hry. Účastník súťaže vždy vedel hodnotu otázky vopred a vedel si ju
porovnať s výškou vkladu a v ktoromkoľvek okamihu mal možnosť hru ukončiť. Je preto nepochopiteľné,
prečo orgán dozoru v rozhodnutí prvého stupňa, ako aj odvolací orgán v žalobou napadnutom rozhodnutí
uvádzajú, že výsledok hry na kvízomate je závislý od vopred neznámej okolnosti. Výsledkom hry treba
rozumieť, či daný hráč prehrá alebo vyhrá, prípadne akú sumu. Pri hre na kvízomate výhra alebo prehra
závisí výlučne od toho, či účastník hry zodpovie položenú otázku správne alebo nie, t. j. závisí výlučne
od jeho vedomostí. Výsledok hry tak nie je viazaný na žiadnu náhodu, ale ide o kvíz, ktorého výsledok
je v plnej miere určovaný na základe preukázania vedomostí a schopností konkrétneho účastníka
súťaže a od skutočnosti, ktorá mu je vopred známa (hodnota otázky). Pokiaľ účastník súťaže chce túto
sumu vyplatiť ako výhru, musí dodatočne zodpovedať všetky odložené otázky alebo jednu náhradnú
otázku, avšak s vyšším stupňom náročnosti. Zo znenia definície hazardných hier vyplýva, že „výsledok
hazardnej hry závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo od vopred neznámeho výsledku určitej
okolnosti alebo udalosti“ Výsledok okolností alebo udalostí, ktorý určuje výsledok hazardnej hry, nesmie
byť vopred nikomu známy a nesmie byť nikým ovplyvniteľný a nesmie byť v rozpore s pravidlami



hazardnej hry.“ V súlade s § 3 ods. 4 písm. e) zákona o hazardných hrách nejde o hazardnú hru,
žalobca teda nebol a nie je povinný mať udelenú alebo vydanú licenciu na prevádzkovanie hazardných
hier. Prevádzkovanie kvízov spočívajúcich v odpovediach na otázky alebo v preukázaní vedomostí a
zručností, ak je výsledok hry určovaný v prevažnej miere na základe preukázania vedomostí alebo
zručností, je obsahovo zahrnuté vo voľnej živnosti žalobcu (prevádzkovanie kultúrnych, spoločenských
a zábavných zariadení), čo je uvedené v zozname odporúčaných voľných živností zverejnenom na
internetovej stránke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Túto živnosť žalobca v relevantnom
období mal zapísanú v predmete podnikania a mal na ňu vydané príslušné živnostenské oprávnenie.
Kvízomat je pomerne zložité technické zariadenie so špecifickým softvérom. Výsledok hry žiadna
náhoda neovplyvňuje a závisí výlučne od vedomostí účastníka hry. Ak sa aj zamestnanci orgánu
dozoru domnievajú, že by výsledok hry mal byť čo i len sčasti ovplyvňovaný náhodnou okolnosťou
alebo udalosťou, podľa žalobcu, nie sú odborne spôsobilí ani technicky vybavení na takéto posúdenie
a prípadné určenie miery náhodilostí a vedomostí (keďže výsledok hazardnej hry podľa zákonnej
definície musí byť úplne alebo v prevažnej miere závislý od náhody). Orgán dozoru má k dispozícií
dokumentáciu zapožičanú žalobcom - technický posudok vypracovaný Elektrotechnickým inštitútom so
sídlom vo Varšave, skúšobným a kalibračným laboratóriom, útvarom povereným Ministerstvom financií
SR vykonaním technických skúšok na výherných automatoch a zariadeniach, zo dňa 05.08.2016.
Predmetom uvedeného technického posudku bolo posúdenie softvéru zariadenia „Kvízomat“, zhodného
s tým, ktorý sa používa aj v konkrétnom kontrolovanom kvízomate, na ktorom hru vyskúšali zamestnanci
dozoru v prejednávanom prípade. Tento posudok bol žalobcovi predložený spoločnosťou, od ktorej
nadobudol softvér použitý v ním prevádzkovaných kvízomatoch. Žalobca zároveň poukázal na sumárny
záver Elektrotechnického inštitútu so sídlom vo Varšave, skúšobného a kalibračného laboratória, útvaru
povereného Ministerstvom financií SR vykonaním technických skúšok na výherných automatoch a
zariadeniach zo dňa 05.08.2016. Uvedené skutočností a dokumenty boli správnemu orgánu známe aj
z jeho úradnej činnosti, aj z iných administratívnych spisov. Je nepochybné, že kontrolované zariadenie
(kvízomat) nespĺňa prvky hazardnej hry, a preto žalobca nebol a nie je povinný mať udelenú licenciu
na prevádzkovanie hazardných hier. Neporušil tak § 3 ods. 3 zákona o hazardných hrách, pretože
hazardné hry neprevádzkoval a ani neprevádzkuje. K citovaným dokumentom sa správne orgány
nijako nevyjadrili a pri svojom rozhodovaní ich nijako nezohľadnili. V priebehu výkonu dozoru žalobca
navrhoval správnemu orgánu, aby v prípade, že napriek všetkému uvedenému má pochybností o tom,
že hra na kvízomate nie je hazardnou hrou, vykonal, resp. požiadal o vykonanie testovania softvéru
týchto zariadení štátnou skúšobňou. Ak má teda správny orgán pochybnosť o tom, že výsledok hry
na kvízomate je závislý od vedomostí účastníka, alebo o tom, či konkrétne kontrolované zariadenie
používa softvér založený na vedomostnej hre, nie na náhode, bol povinný skutkový stav riadne
preskúmať za použitia všetkých dostupných prostriedkov, minimálne sa má vysporiadať s návrhmi na
dokazovanie navrhovanými žalobcom a nie určiť, že podľa jeho názoru ide o hazardnú hru. Zásadu
voľného hodnotenia dôkazov nemožno zamieňať s ľubovôľou správneho orgánu. Správny orgán,
resp. jeho zamestnanci nie sú odborne spôsobilí a technicky vybavení na to, aby posudzovali mieru
náhodilosti či vedomosti na pozorovanom technickom zariadení a jeho softvéru. Takéto skutočnosti, ak
má správny orgán o nich pochybností, by mal posudzovať predovšetkým znalec, resp. na to určená
štátna skúšobňa. Ak uvedené riadne nezisťoval a neposudzoval správny orgán prvého stupňa, mal tak
urobiť odvolací správny orgán na základe podaného odvolania žalobcu. Podľa žalobcu je napadnuté
rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné, nakoľko odvolací orgán priebeh hry vlastne vôbec nepreveril,
testovanie štátnou skúšobňou navrhované žalobcom ešte pred orgánom prvého stupňa nevykonal, bez
ďalšieho len skopíroval skutkový stav tak, ako ho zistil prvostupňový správny orgán. Okrem toho hru
vykonali zamestnanci prvostupňového orgánu len na jednom z kvízomatov umiestnených v dotknutej
prevádzke, ale výsledky aplikovali aj na ďalších 7 zariadení tam umiestnených, bez toho, aby aj na týchto
skúmali, či ide o vedomostnú súťaž alebo hazardnú hru, aj túto skutočnosť zohľadňovali pri ukladaní
pokuty a určovaní jej výšky. Odvolací správny orgán spáchanie správneho deliktu len skonštatoval, ale
nevysporiadal sa s námietkou žalobcu uvádzanou v ním podanom odvolaní, že správne orgány rozhodli
o uložení sankcie bez toho, aby uznali žalobcu zodpovedným za porušenie povinností, že na uloženie
sankcie nebola splnená požiadavka zodpovednosti za správny delikt. Žalobca poukázal aj na dozor
vykonaný v prevádzke BAR SENÁTOR v Tvrdošíne, kde príslušní zamestnanci dozoru pri kontrole iných
zariadení tiež zistili, že v kontrolovanej prevádzke boli umiestnené kvízomaty (zhodné s kvízomatmi
v prevádzke Retro v Námestove) v rámci svojej činnosti vykonávali vyhľadávaciu činnosť vyskúšali aj
hru na kvízomate. Ich zistenia boli také, že k výhre na kvízomate mohli dospieť výlučne správnym
zodpovedaním otázok, a preto kvízomat za hazardnú hru nepovažovali. Z uvedenej činnosti, nakoľko
k nej došlo len náhodne pri výkone dozoru iných prístrojov, nebola vyhotovená písomná správa. Dozor



vykonával zamestnanec pán M. S. z Daňového úradu Žilina, pobočka Dolný Kubín, ktorého na základe
zváženia súdu žalobca navrhuje vypočuť ako svedka. Podľa žalobcu je neprípustné, aby správny orgán
posudzoval technické parametre elektronického zariadenia - kvízomatu, senzorickým pozorovaním.
Správny orgán si mal pri overení kritéria náhodilosti kvízomatov vyžiadať znalecký posudok, prípadne
zvoliť také dôkazné prostriedky, ktoré majú oporu v zákonnej úprave a ktorých by bol účastný aj
žalobca. Správne orgány si bez ďalšieho urobili záver o predbežnej odbornej otázke týkajúcej sa
elektrického zariadenia zjavne nad rámec svojich odborných možností, pričom v rozpore s § 40 ods. 1
správneho poriadku nerešpektoval, že túto otázku už posúdil kompetentný orgán (Elektronický inštitút vo
Varšave). Vzhľadom na nevysporiadanie sa správnych orgánov s návrhmi na dokazovanie a argumentmi
žalobcu, napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové správne rozhodnutie, sú
nepreskúmateľné, nemajú Ústavou Slovenskej republiky požadovanú kvalitu rozhodnutia a porušujú
ústavné práva žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu. Z týchto dôvodov sa žalobca domáha súdnej
ochrany. Žalobou žiadal, aby súd rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 16.03.2018 spolu s
rozhodnutím Daňového úradu Žilina zo dňa 23.11.2017 v celom rozsahu zruší zároveň, aby v zmysle §
167 a nasledujúce SSP priznal žalobcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že ako odvolací orgán námietky žalobcu uvedené v
odvolaní posúdil ako nedôvodné a nezakladajúce dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto
ho rozhodnutím č. 1000568290/2018 zo dňa 16.03.2018, voči ktorému podal žalobca žalobu potvrdil.
Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu ohľadne nesprávneho a nedostatočne zisteného skutkového
stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci, pri ktorom podľa názoru žalobcu správne orgány konali
nad rámec svojich kompetencii, ako aj technických schopností a znalostí, keď dospeli k záveru, že
hra na kvízomatoch nachádzajúcich sa v prevádzke žalobcu Retro v Námestove je hazardnou hrou
len na základe jednej hry, ktorú si zamestnanci orgánu dozoru vyskúšali na kvízomate s výrobným
číslom AP1TJ0017476. Žalovaný má za to, že hrou na uvedenom zariadení bolo preukázané, že
prevádzkovanie tzv. „kvízomatov“ dozorovaným subjektom je hazardnou hrou podľa § 3 ods. 2 písm.
i) zákona o hazardných hrách a nie kvízom spočívajúcim v odpovediach na otázky, po preukázaní
vedomostí a zručností, ak je výsledok hry určovaný v prevažnej miere na základe preukázania vedomostí
alebo zručností podľa § 3 ods. 4 písm. e) zákona, tak ako to v žalobe tvrdí žalobca. Vyhľadávacou
činnosťou, z ktorej bola spísaná zápisnica zo dňa 22.08.2017 vypracovaná orgánom dozoru a tiež
z rozhodnutia orgánu dozoru zo dňa 23.11.2017 vyplynulo, že výška odmeny za správnu odpoveď
na kvízomatovú otázku na kvízomate s výrobným číslom AP1TJ0017476 umiestnenom v prevádzke
žalobcu Retro v Námestove, nezávisela od vedomostnej úrovne danej otázky alebo od jej obtiažnosti
tak, ako to vyžaduje zákon o hazardných hrách v § 3 ods. 4 písm. e), ale od kombinácie určitých
symbolov na obrazovke po skončení jednotlivej hry (dotočením sa všetkých valcov so symbolmi), to
znamená od náhody. Podľa žalovaného spustenie hry, či už s vizualizáciou alebo bez nej nemá vplyv na
orgánom dozoru zistené a v zápisnici z vyhľadávacej činnosti zo dňa 22.08.2017 uvedené skutočností.
Orgán dozoru presne a podrobne opísal priebeh hry na kvízomate, na základe čoho dospel rovnako
ako žalovaný k záveru, že pri hre na kvízomatoch žalobcu ide o hazardnú hru definovanú v § 3 ods.
2 písm. i) zákona o hazardných hrách, ktorá nie je hazardnou hrou podľa písm. a) až h), ale spĺňa
podmienky ustanovené v ods. 1 tohto ustanovenia, podľa ktorého hazardné hry sú hry, v ktorých hráč
po zaplatení vkladu môže získať výhru pri splnení vopred určených podmienok a výsledok hazardnej
hry závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo vopred neznámeho výsledku, určitej okolnosti alebo
udalosti. Vzhľadom na preukázané zistenia, podľa ktorých žalobca prevádzkoval hazardné hry, na ktoré
nebola udelená alebo vydaná licencia podľa zákona o hazardných hrách žalovaný konštatoval, že
žalobca svojim konaním, keď prevádzkoval 8 kvízomatov, porušil § 3 ods. 3 zákona o hazardných hrách,
podľa ktorého je prevádzkovanie hazardnej hry možné iba na základe licencie udelenej alebo vydanej
podľa zákona o hazardných hrách a za podmienok stanovených týmto zákonom. Výška odmeny za
správnu odpoveď na kvízomatovú otázku na kvízomate žalobcu umiestnenom v prevádzke žalobcu
Retro, Námestovo, nezávisela od vedomostnej úrovne danej otázky, alebo od jej obtiažnosti tak, ako
to vyžaduje zákon o hazardných hrách v § 3 ods. 4 písm. e) ale od kombinácie určitých symbolov na
obrazovke po skončení jednotlivej hry (dotočení vo všetkých valcoch so symbolmi), t. j. od náhody.
Ohľadne námietky žalobcu o nevyskúšaní hry aj na ďalších zariadeniach a neporovnania priebehu hry
na týchto zariadeniach s hrou vyskúšanou na kvízomate s výrobným číslom AP1TJ0017476 považuje
žalovaný za neopodstatnenú, nakoľko zo zápisnice z vyhľadávacej činnosti zo dňa 22.08.2017 je zrejmé,
že orgán dozoru má skutkový stav zistený dostatočne a že v čase výkonu dozoru bolo v prevádzke
žalobcu umiestnených 8 hracích zariadení „APOLLO GAMES“, z toho bolo jedno zariadenie mimo



prevádzky. Nakoľko sa jednalo o rovnaké zariadenia, len s inými výrobnými číslami, nebol dôvod, aby
orgán dozoru skúšal a porovnával hru aj na ostatných zariadeniach.
Pokiaľ žalobca v žalobe uviedol, že výsledok hry žiadna náhoda neovplyvňuje a že závisí výlučne od
vedomostí účastníka hry, poukazujúc na technický posudok vypracovaný Elektrotechnickým inštitútom
vo Varšave, skúšobným a kalibračným laboratóriom a útvarom povereným Ministerstvom financií
vykonaním technických skúšok na výherných automatoch a zariadeniach zo dňa 05.08.2016, ku ktorým
sa správne orgány nijako nevyjadrili, žalovaný uviedol, že skutočnosť, či sa jedná o hazardnú hru alebo
nie, posudzuje orgán dozoru a žalovaný výlučne podľa zákona č. 171/2005 Z. z. a nie je v ich kompetencii
to posudzovať na základe rôznych technických posudkov.
Pokiaľ žalobca poukázal na dozor vykonaný v prevádzke BAR SENÁTOR v Tvrdošíne, kde príslušní
zamestnanci orgánov dozoru pri kontrole iných zariadení tiež zistili, že v kontrolovanej prevádzke
boli umiestnené kvízomaty (zhodne s kvízomatmi v prevádzke Retro v Námestove) a v rámci svojej
povinnosti vykonávať vyhľadávaciu činnosť vyskúšali aj hru na kvízomate, ich zistenia však boli také,
že k výhre na kvízomate mohli dospieť výlučne správnym zodpovedaním otázok, a preto kvízomat za
hazardnú hru nepovažovali - žalovaný uviedol, že sa k uvedeným tvrdeniam žalobcu nevie vyjadriť,
nakoľko výkon dozoru sa týkal iného dozorovaného subjektu a iných prístrojov, navyše bez vyhotovenia
písomnej správy z výkonu dozoru. Žalovaný však nemal námietky ohľadne prípadného vypočutia
ako svedka zamestnanca orgánu vykonávajúceho dozoru M. S.. Žalovaný trvá na svojom žalobou
napadnutom rozhodnutí, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a súdu navrhol
žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania zo svojho.

5. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa §
194 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v zmysle žalobných bodov
(§ 134 ods. 1, § 183 SSP), pričom zistil, že podaná správna žaloba nie je dôvodná.
Vo veci súd stanovil termín pojednávania na 20.02.2019, ktorého sa zúčastnil konateľ žalobcu -
Mgr. Sojčák a jeho právna zástupkyňa. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na svojich doterajších
vyjadreniach a zdôraznila, že napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné, hra
prevádzkovaná žalobcom nie je v žiadnom prípade hazardnou hrou, pretože žalobca nebol povinný a ani
nie je povinný mať udelenú alebo vydanú licenciu na prevádzkovanie hazardnej hry, a teda z jeho strany
nedošlo k spáchaniu žiadneho správneho deliktu a nemožno mu teda za to uložiť ani žiadnu sankciu.
Mgr. Sojčák, konateľ žalobcu uviedol, že kontrolu na zábavných zariadeniach mu vykonal aj
zamestnanec Daňového úradu Dolný Kubín Ing. T., ktorý pri skúšaní zábavného zariadenia prišiel k
tomu, že to hazard nie je, takže z toho neurobil ani záznam. Takže on s týmito zariadeniami prišiel s
vedomým, že to hazard nie je, čo ani nebol, alebo aj teraz čo bolo medializované ohľadne iných zariadení,
tak až teraz novým zákonom, ktorý platí od 01.03.2019, daňový úrad aj Finančná správa SR uznali,
že kvízomaty nie sú hazard. Uložená pokuta vo výške 40.000,00 Eur ho totálne zruinovala, zahraničný
partner od neho odstúpil, ešte mu dlží nejaké peniaze. Žalovaný nevykonal žiadne skúmanie týchto
zariadení, on im dával jedno zariadenie, nech ho zoberú do štátnej skúšobne, aby preukázal, že tam
nie sú splnené tie dve podmienky, že nesmie byť náhoda nad 50% a že udalosť dopredu nesmie byť
známa. Oni tieto dve podmienky nespĺňali, aby to bol hazard. Žalovaný sa však k tomu nevyjadril.

6. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo sankciách za iné podobné protiprávne konanie.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo
veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o HH“), hazardné hry sú hry, v ktorých hráč po zaplatení vkladu, ak § 4a
ods. 5 neustanovuje inak, môže získať výhru, ak splní vopred určené podmienky. Hazardnou hrou je
aj hra, pri ktorej vklad do hry predstavuje rozdiel medzi cenou volania, cenou krátkej textovej správy
alebo cenou multimediálnej správy určenou pre účasť na tejto hre a cenou volania, cenou krátkej
textovej správy alebo cenou multimediálnej správy určenou poskytovateľom elektronickej komunikačnej
služby pre odchádzajúce volania, odosielanie krátkych textových správ a odosielanie multimediálnych
správ na geografické čísla1ab) alebo na čísla účastníkov mobilnej siete vrátane ceny za volanie alebo
za odosielanie krátkej textovej správy alebo multimediálnej správy, ktorá je potvrdením účasti v hre.



Výsledok hazardnej hry závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo od vopred neznámeho výsledku
určitej okolnosti alebo udalosti. Výsledok okolnosti alebo udalosti, ktorá určuje výsledok hazardnej hry,
nesmie byť vopred nikomu známy a nesmie byť nikým ovplyvniteľný a nesmie byť v rozpore s pravidlami
hazardnej hry.
1ab) § 2 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách.

Podľa § 3 ods. 3 zákona o HH, hazardné hry možno prevádzkovať len na základe licencie udelenej alebo
vydanej podľa tohto zákona, za podmienok ustanovených týmto zákonom a určených v individuálnej
licencii alebo všeobecnej licencii a pri dodržaní povinností podľa schváleného herného plánu vrátane
pravidiel hazardnej hry, pričom hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i) možno prevádzkovať
len na území obce, na ktorom ich prevádzkovanie nie je obmedzené všeobecne záväzným nariadením
obce, na ktoré sa uplatňuje § 58m ods. 20 a pri hazardných hrách prevádzkovaných v herni možno
umiestniť herňu v budovách uvedených v § 38 ods. 4 len na území obce, na ktorom v týchto
budovách jej umiestnenie nie je obmedzené všeobecne záväzným nariadením obce podľa § 10 ods.
5 písm. d); zostavenie, podanie alebo vybavenie petície1ac) podľa § 10 ods. 6 nie je dôvodom
na neudelenie individuálnej licencie. Propagovať hazardnú hru, na ktorú bola udelená alebo vydaná
licencia podľa tohto zákona, možno len v súlade s týmto zákonom, podmienkami prevádzkovania
hazardnej hry ustanovenými týmto zákonom a určenými v individuálnej licencii alebo všeobecnej licencii
a so schváleným herným plánom, pričom propagovanie tejto hazardnej hry je dovolené, len ak je
prevádzkovaná za podmienok podľa prvej vety. Prevádzkovať hazardnú hru a propagovať hazardnú hru,
na ktorú nebola udelená alebo vydaná licencia podľa tohto zákona, sa zakazuje.
1ac) Zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov.

Podľa § 3 ods. 4 písm. e) zákona o HH, za hazardné hry sa nepovažujú kvízy spočívajúce v odpovediach
na otázky alebo v preukázaní vedomostí a zručnosti, ak je výsledok hry určovaný v prevažnej miere na
základe preukázania vedomostí alebo zručnosti.

Podľa § 36 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), ak je pre odborné posúdenie
skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti
rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať.

7. Podľa žalobcu bolo nutné, aby prítomnosť prvku náhody v posudzovaných hrách hraných na žalobcom
prevádzkovaných technických zariadeniach posúdil znalec. Súd sa s týmto názorom žalobcu nestotožnil.
Skúmanie znalca nie je potrebné za situácie, pokiaľ by mal odpovedať na otázku, k posúdeniu ktorej nie
je potrebné odborných vedomostí alebo postačia odborné znalosti správneho orgánu, prípadne pokiaľ
si také odborné posúdenie môže správny orgán opatriť zo strany iného správneho orgánu. Presne o
tento prípad ide v posudzovanej veci. Posudzované hry sú čo do pravidiel a priebehu pomerne ľahké, k
pochopeniu ich fungovania nie sú potrebné žiadne špeciálne znalosti, je teda zrejmé, že fungovanie a
princípy hry môže pochopiť každý bez zvláštneho vzdelania. Účastníci hry bez problémov hru pochopia,
k pochopeniu hry nepochybne patrí zistenie, či o výhre hráča rozhodujú len jeho vedomostí, alebo či
závisí i na náhode. Pokiaľ je hru schopný pochopiť každý, je bezpochyby schopný pochopiť ju tiež
správny orgán, najmä keď ako správny orgán prvého stupňa v konaní vystupoval daňový úrad, ktorý je
Špecializovaným finančným úradom s osobnou pôsobnosťou nad osobami prevádzkujúcimi hazardné
hry alebo iné podobné hry, a to pre účely okrem iného k výkonu dozoru nad hazardnými hrami a inými
podobnými hrami. Možno teda predpokladať, že zamestnanci daňového úradu, ktorí vykonávajú dozor
nad hazardnými hrami a inými podobnými hrami sú schopní v prípade hry určenej bežnej verejnosti sami
posúdiť, či je hra založená len na vedomostiach alebo je v nej obsiahnutý i princíp náhody, a nie je pritom
potrebné sa zaoberať softvérom, či dokonca hardwarom posudzovaného zariadenia.
Správny súd konštatuje, že správny orgán prvého stupňa ani žalovaný neporušili ustanovenie § 36
Správneho poriadku, keď k posúdeniu prítomnosti prvku náhody v hrách na žalobcom prevádzkovaných
zariadeniach neustanovili znalca. Žalovaný sa dôkladne a bez logických rozporov vysporiadal s
námietkami žalobcu i s jeho dôkaznými návrhmi vrátane odkazu na technický posudok vypracovaný
Elektrotechnickým inštitútom so sídlom vo Varšave, skúšobným a kalibračným laboratóriom, útvarom
povereným Ministerstvom financií vykonaním technických skúšok na výherných automatoch a
zariadeniach zo dňa 05.08.2016, predmetom ktorého bolo posúdenie softvéru zariadenia „kvízomat“
zhodného s tým, ktorý sa používa aj v konkrétnom kontrolovanom kvízomate, na ktorom hru vyskúšali
zamestnanci dozoru v prejednávanom prípade.



8. Žalobca je presvedčený, že kvízomaty nachádzajúce sa v prevádzke žalobcu Retro v Námestovo
nepredstavujú hazardné hry v zmysle zákona o hazardných hrách.

9. Pre posúdenie spornej otázky je nutné vychádzať z príslušných ustanovení zákona o hazardných
hrách a vyložiť ich v zmysle účelu tohto zákona tak, aby ich výklad zodpovedal zmyslu regulácie
hazardných hier a iných podobných hier v slovenskom právnom prostredí.
Zákon o hazardných hrách v § 1 ods. 2 ustanovuje, že účelom tohto zákona je vo verejnom záujme
vytvoriť podmienky na ochranu verejného poriadku pri prevádzkovaní hazardných hier a zabezpečenie
spoločenskej kompenzácie rizík vyplývajúcich z prevádzkovania hazardných hier a účasti na nich.
Pojem hazardné hry vymedzuje § 3 ods. 1 zákona tak, že hazardné hry sú hry, v ktorých hráč po
zaplatení vkladu, ak § 4a ods. 5 neustanovuje inak, môže získať výhru, ak splní vopred určité podmienky.
Hazardnou hrou je aj hra, pri ktorej vklad do hry predstavuje rozdiel medzi cenou volania, cenou krátkej
textovej správy alebo cenou multimediálnej správy určenou pre účasť na tejto hre a cenou volania,
cenou krátkej textovej správy alebo cenou multimediálnej správy určenou poskytovateľom elektronickej
komunikačnej služby pre odchádzajúce volania, odosielanie krátkych textových správ a odosielanie
multimediálnych správ na geografické čísla alebo na čísla účastníkov mobilnej siete vrátane ceny za
volanie alebo za odoslanie krátkej textovej správy alebo multimediálnej správy, ktorá je potvrdením
účasti v hre. Výsledok hazardnej hry závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo od vopred
neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti. Výsledok okolnosti alebo udalosti, ktorá určuje
výsledok hazardnej hry, nesmie byť vopred nikomu známy a nesmie byť nikým ovplyvniteľný a nesmie
byť v rozpore s pravidlami hazardnej hry. Uvedené ustanovenie možno chápať ako určitú generálnu
klauzulu resp. legálnu definíciu pojmu „hazardná hra“.
Zákonodarca následne v § 3 ods. 2 demonštratívnym (príkladným) výpočtom vymedzil hry, ktoré
považuje za hazardné hry, ktoré možno podradiť pod generálnu klauzulu. Podľa § 3 ods. 2 písm. i) tohto
zákona sú hazardnými aj hry, ktoré nie sú hazardnými hrami podľa písm. a) až h), ak spĺňajú podmienky
ustanovené v ods. 1.
Zákonodarca stanovil, že každú hru, ktorá napĺňa všeobecné kritéria uvedené v § 3 ods. 1 zákona o
hazardných hrách možno považovať za hazardnú hru, súčasne však zvolenou legislatívnou technikou
príkladným výpočtom vymedzil, ktoré hry, prípadne za akých okolností implicitne splňujú generálnu
klauzulu. Nevyčerpal záväzne rozsah zákonom stanovenej definície (generálnej klauzuly) a vo zvyšku
ponechal napr. na úvahe súdu, ktoré ďalšie hry možno v zmysle generálnej klauzuly považovať za
hazardnú hru, či iné podobné hry regulované zákonom o hazardných hrách. U výslovne vymenovaných
hrách naopak považoval všeobecné kritéria hazardnej hry vymedzené v § 3 ods. 1 zákona za
splnené. Pokiaľ by hry uvedené v demonštratívnom výpočte § 3 ods. 2 zákona tieto všeobecné
kritéria nespĺňali, tak by na ne zákon o hazardných hrách nemohol byť vôbec aplikovaný a ich
vymedzenie v demonštratívnom výpočte by strácalo akýkoľvek zmysel. Generálna klauzula vo vzťahu
k demonštratívnemu výpočtu nepochybne slúži i ako určitý korektív, pretože iste môžu existovať hry
splňujúce všetky kritéria citovaného paragrafu, avšak im môže chýbať niektorý zo znakov generálnej
klauzuly.
U hier vymedzených v demonštratívnom výpočte zákonodarca predpokladal naplnenie generálnej
klauzuly. Nemožno pritom zabudnúť na skutočnosť, že pokiaľ sa zákonodarca rozhodol regulovať určitý
spôsob organizovania takýchto hier, bude zákon o hazardných hrách dopadať práve len na takto
organizované hry s korektívom v podobe generálnej klauzuly. V tejto súvislosti je správny súd oprávnený
len posúdiť, či možno právnu normu aplikovať na konkrétny posudzovaný prípad. V posudzovanom
prípade sú naplnené všetky zákonom stanovené predpoklady pre aplikáciu citovaných ustanovení
zákona o hazardných hrách. Hry na kvízomate sa zúčastní dobrovoľne každá fyzická osoba, ktorá zaplatí
vklad, ktorého návratnosť sa účastníkovi nezaručuje. Ďalej je splnená podmienka, že o výhre alebo
prehre rozhoduje náhoda alebo predom neznáma okolnosť alebo udalosť uvedená prevádzkovateľom
v hernom pláne. Zásadnou okolnosťou, ktorá tiež rozhoduje o výhre alebo prehre v posudzovanej
hre, je podľa názoru správneho súdu, voľba prvej kvízovej otázky, ktorá je okolnosťou úplne závislou
na náhode. Úvodná voľba otázky následne determinuje ďalšie chovanie hráča, ktoré je dané jeho
vedomosťami. Správny súd nespochybňuje, že v posudzovanej hre hrajú vedomosti významnú úlohu,
no pravdepodobnosť výhry nie je daná len vedomosťami hráča, ale tiež znením úvodnej otázky. Táto
pravdepodobnosť sa mení v závislosti od zložitosti ďalších otázok, ktoré prichádzajú v rámci hry.
Výklad žalobcu, že na hry, v ktorých je podiel náhody alebo vopred neznámej okolnosti nerozhodný,
sa zákon o hazardných hrách nevzťahuje, a preto je nutné v každom konkrétnom prípade skúmať
mieru náhody v hre, nie je udržateľný. Slovenský zákon o hazardných hrách na takéto skúmanie
nedáva priestor. Zákon o hazardných hrách nikde nevymedzuje, aké percento náhody musí byť v hre



zastúpené, aby ešte išlo o hazardnú alebo inú podobnú hru. Nie je stanovené, či sa má miera náhody
vyskytovať v prevažnej alebo podstatnej miere. Určite však náhoda musí byť v hre prítomná, a to v miere
nezanedbateľnej.
Pre správnu aplikáciu zákona o hazardných hrách je nutné vnímať § 3 ods. 1 a ods. 2 vo vzájomných
a neopomenuteľných súvislostiach. Pri naplnení podmienok § 3 ods. 2 písm. i) zákona o hazardných
hrách sa na kvízomat zákon o hazardných hrách vzťahuje.
Pri výklade spornej právnej otázky sa správny súd držal znenia zákona o hazardných hrách z rozhodného
obdobia, ktoré vyložil, rovnako ako správne orgány jednoznačným spôsobom.
Pokiaľ sa týka žalobcom predloženej správy poľskej univerzity, táto posudzovala predmetné zariadenie
vo vzťahu k poľskému právu, čo žalovanému neprináleží hodnotiť. Podľa žalovaného sa preto žalobca
dopustil vytýkaného konania - prevádzkovania hazardnej hry prostredníctvom technických zariadení bez
povolenia Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktoré naplnili znaky správneho deliktu, a preto mu
bola uložená pokuta, ktorej výška bola odôvodnená rozsahom činnosti a potencionálnou spoločenskou
nebezpečnosťou činnosti žalobcu.

10. Správny súd považuje za správny záver žalovaného, že v hrách hraných na predmetných
technických zariadeniach žalobcu je obsiahnutý okrem vkladu, ktorého návratnosť sa nezaručuje a výhry
(oba tieto prvky neboli v konaní sporné), tiež prvok náhody rozhodujúci o výhre, ktorého prítomnosť je
znakom hazardnej hry, a inej podobnej hry podľa § 3 ods. 1 zákona o hazardných hrách. Tento prvok
náhody je viditeľný v neznalosti hodnoty nasledujúcej otázky pred vložením vkladu a spôsobu pridelenia
tejto hodnoty, ktorú hráč nemôže ovplyvniť; jeho vedomosti sú totiž bez významu, pokiaľ cena otázky je
nižšia, ako ním vykonaný vklad, pretože keď odpovie otázku správne, prehráva. Náhodnosť hry koniec
koncov vyplýva i priamo z návodu ku hre, zverejneného žalobcom. Na závere, že o výhre rozhoduje
náhoda (okrem vedomostí, pokiaľ hráč otázky neignoruje) nič nemení ani posledný pokyn, podľa ktorého
možno všetky nezodpovedané otázky zmeniť za jednu, k odpovedaniu ktorej je k dispozícií vždy správna
nápoveda zaručujúca, že o výhru hráč nepríde; pokiaľ je náhodne a bez možnosti vplyvu zo strany hráča
stanovená hodnota otázky, ktorá môže byť nižšia ako je vklad, potom i v tomto prípade výhra je faktickou
prehrou a o výhre i tak rozhoduje náhoda.

11. Vzhľadom k tomu, že skutočnosti, na ktorých žalovaný postavil svoje rozhodnutie, vrátane zhora
uvedeného popisu hry, neboli zo strany žalobcu spochybnené (sporná bola len prítomnosť prvku náhody
v hrách), považuje správny súd skutkový stav ku dňu rozhodnutia žalovaného za dostatočne zistený,
preto nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie v zmysle požiadaviek žalobcu predložených v
súdnom konaní (znalecký posudok, výsluch svedka M. S.)..

12. Prvostupňový správny orgán na základe vykonanej kontroly zistil prevádzkovanie predmetných
technických zariadení žalobcu, v hre ktorých je prítomný prvok náhody, čo zistil zo samotnej hry,
nakoľko výhra či prehra závisí na hodnote zodpovedanej otázky, stanovenej v závislosti na náhodne
vygenerovaných pozíciách symbolov v rámci valcovej hry. Hry,
hrané prostredníctvom žalobcom prevádzkovaného zariadenia, tak spĺňajú všetky kritéria hazardnej
hry, vyplývajúce z § 3 zákona o hazardných hrách. Za tejto situácie žalovaný správne posúdil postup
žalobcu, ktorým je prevádzkovanie bez povolenia Ministerstva financií Slovenskej republiky, ako konanie
v rozpore s ustanovením § 12 písm. d) a § 3 ods. 3 zákona o hazardných hrách, podľa ktorého
hazardné hry možno prevádzkovať len na základe licencie udelenej alebo vydanej podľa tohto zákona,
za podmienok ustanovených týmto zákonom a určených v individuálnej licencii alebo všeobecnej
licencii a pri dodržaní povinností podľa schváleného herného plánu vrátane pravidiel hazardnej hry.
Žalovaný toto konanie správne posúdil ako správny delikt podľa ustanovenia § 56 ods. 1 písm. k)
zákona o hazardných hrách a uložil žalobcovi pokutu. Výherné hry typu KVÍZOMAT, ktoré sú založené
na kombinácii náhodného a vedomostného princípu možno priradiť ku hazardným hrám. Tieto hry sú
založené na kombinácii náhody a vedomosti, keď v prvej alternatíve sa ponecháva prebehnúť náhodný
proces a potom sa pripojí proces, ktorého výsledok závisí od znalostí či postrehu hráča a v druhej
alternatíve je hráč najskôr podrobený vedomostnému kvízu a v prípade jeho úspechu nasleduje náhodný
proces, ktorého výsledok určuje výšku vyplatenej výhry.

13. Správny súd konštatuje, že technický posudok č. 173/OT/NBW/2016 zo dňa 05. augusta 2016
vypracovaný elektronickým inštitútom so sídlom vo Varšave, skúšobné a kalibračné laboratórium,
útvarom povereným Ministerstvom financií vykonaním technických skúšok na výherných automatoch
a zariadeniach, ktorý konštatuje, že testovaný automat alebo výherné zariadenie spĺňa požiadavky



v právnych predpisoch upravujúcich podnikateľskú činnosť v oblasti hazardných hier v súlade s
požiadavkami nariadenia Ministerstva financií zo dňa 09. marca 2012 o podrobných požiadavkách
ohľadom registrácie a používania výherných automatov a zariadení (uverejnené v zbierke zákonov z
26. marca 2012, položka 312) posudzoval predmetné zariadenie vo vzťahu k poľskému právu, nebol
povolený Ministerstvom financií Slovenskej republiky, teda absentuje (chýba) základná podmienka
prevádzkovania hazardnej hry.

14. Podľa § 54 ods. 1 písm. f) zákona o hazardných hrách, ak orgán dozoru pri výkone dozoru
zistí, že dozorovaný subjekt porušil ustanovenia tohto zákona, osobitných zákonov a iných všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier, ... uloží pokutu
za správny delikt podľa § 56 ods. 1 písm. k) tohto zákona za prevádzkovanie hazardnej hry, na ktorú
nebola udelená alebo vydaná licencia podľa tohto zákona.

Podľa § 56 ods. 1 písm. k) zákona o hazardných hrách, orgán dozoru uloží za správny delikt pokutu od
15.000,00 Eur do 500.000,00 Eur právnickej osobe, ktorá je dozorovaným subjektom podľa § 12 písm.
d) za prevádzkovanie hazardnej hry, alebo za podieľanie sa na prevádzkovaní hazardnej hry, na ktorú
nebola udelená alebo vydaná licencia podľa tohto zákona.

15. Orgán dozoru pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupoval podľa zákona o hazardných hrách
a v súlade so správnym poriadkom, skutkový stav zistil a odôvodnil dostatočne, zaoberal sa všetkými
podstatnými skutočnosťami a námietkami dozorovaného subjektu (žalobcu), ktorý svojim konaním
nespochybniteľne porušil § 3 ods. 3 zákona o hazardných hrách, za čo mu orgán dozoru správne vyrubil
pokutu vo výške 40.000,00 Eur na základe § 54 ods. 1 písm. f) zákona o hazardných hrách za správny
delikt podľa § 56 ods. 1 písm. k) tohto zákona. Správnym deliktom je protiprávne konanie fyzickej alebo
právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú
normou správneho práva. Z uvedenej definície sa odvodzujú všeobecné pojmové znaky, medzi ktoré
okrem iného patrí aj sankcia (sankciovateľnosť). Tá znamená právo spájať s každým správnym deliktom
konkrétnu sankciu (trest). Aj keď hlavným poslaním verejnej správy nie je trestať, čo súvisí so zásadou
subsidiarity správneho trestu, že správny trest má miesto len tam, kde nepostačujú iné nástroje a
prostriedky dovolené právom, zákony v niektorých prípadoch limitujú úvahou správneho orgánu o výške
pokuty ustanovením jej dolnej hranice. Je nevyhnuté, aby správny orgán odôvodnil nielen dôvod, pre
ktorý ukladá sankciu, ale aj výšku uloženej pokuty. Pokuty nesmú byť ukladané ľubovoľne, ale v rámci
správneho uváženia, ktoré správny orgán náležitým spôsobom odôvodní. Uložená pokuta má plniť
úlohu výchovnú, ako i represívnu a postihovať za protiprávne konanie; preto je žiaduce, aby bola citeľná v
majetkovej sfére páchateľa deliktu. Správny orgán mohol uložiť pokutu od 15.000,00 Eur do 500.000,00
Eur. V danom prípade prvostupňový správny orgán uložil pokutu vo výške 40.000,00 Eur. Uložená pokuta
je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná a plní úlohu výchovnú, ako aj represívnu. Plní taktiež
preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne
pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu. Vzhľadom na uvedené považuje
správny súd výšku uloženej pokuty za adekvátnu a dostatočne odôvodnenú.

16. Na základe vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že žaloba je nedôvodná, preto žalobu podľa
§ 190 SSP zamietol.

17. O náhrade trov konania správny súd rozhodol pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP. Žalobca v konaní
úspešný nebol, preto nemá právo na náhradu trov konania. Rovnako náhrada trov konania nepatrí ani
žalovanému v zmysle § 168 SSP, nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť



a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.