Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 30S/81/2018 z 17. 6. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 17. júna 2019, sp. zn. 30S/81/2018, ECLI:SK:KSZA:2019:5018200217.2 Krajský súd Žilina | 30S/81/2018 | ECLI:SK:KSZA:2019:5018200217.2 | 2019-06-17 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9d97459b-16f5-4326-9582-e0db2b789088 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5018200217.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/81/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200217
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5018200217.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca),
v právnej veci žalobcu: WEGA Martin, v.o.s., so sídlom R. Viesta č. 4080/19, Martin, IČO: 31 626 203,
právne zastúpený Mgr. Andrea Šutovská, advokátka, so sídlom H. č. XX, F., korešpondenčná adresa:
A. N. č. XX, D., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100738067/2018 zo dňa 13.04.2018,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin (správca dane) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2015, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol
č. 101172759/2017 zo dňa 01.06.2017. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane
rozhodnutie č. 101954316/2017 dňa 13.09.2017, ktorým určil žalobcovi rozdiel dane v sume 31.899,28
Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015. Žalobca podal proti uvedenému
rozhodnutiu odvolanie.

2. Žalovaný (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) rozhodnutím č. 100738067/2018
zo dňa 13.04.2018 potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane v
sume 31.899,28 Eur zo dňa 13.09.2017. V podrobnostiach poukázal na skutkový stav zistený správnym
orgánom prvého stupňa. Správca dane neuznal právo žalobcu na odpočet DPH z faktúr:
Z faktúry č. 08/06-088/2015 zo dňa 31.08.2015 (dátum dodania: 31.08.2015) na sumu celkom 9 590,40
€, z toho 20 % DPH v sume 1 598,40 € od dodávateľa DAHN STAV s.r.o., Páričkova č. 18, 821 08
Bratislava (ďalej len „DAHN STAV s.r.o.“) za softvérové práce na projekte Donet v množstve 180 hod..
Z faktúry č. 09/06-094/2015 zo dňa 25.09.2015 (dátum dodania: 25.09.2015) na sumu celkom 37 800,96
€, z toho 20 % DPH v sume 6 300,16 € od dodávateľa DAHN STAV s.r.o. za elektroinštalačné práce,
sekacie práce a pomocné stavebné práce realizované v objekte Nemocnica sv. Michala v množstve 2
461 hod..
Z faktúry č. 09/06-097/2015 zo dňa 30.09.2015 (dátum dodania: 30.09.2015) na sumu celkom 26 004,48
€, z toho 20 % DPH v sume 4 334,08 € od dodávateľa DAHN STAV s.r.o. za elektroinštalačné práce,
sekacie práce a pomocné stavebné práce realizované v objekte Hviezdne bývanie v množstve 1 693
hod..
Z faktúry č. 09/06-098/2015 zo dňa 30.09.2015 (dátum dodania: 30.09.2015) na sumu celkom 22 200,00
€, z toho 20 % DPH v sume 3 700,00 € od dodávateľa DAHN STAV s.r.o. za servisné práce.



Z faktúry č. A622015 zo dňa 22.09.2015 (dátum zdaniteľného plnenia: 22.09.2015) na sumu celkom 56
739,84 €, z toho 20 % DPH v sume 9 456,64 € od dodávateľa Atlanta VR s.r.o., Valča 199, 038 35 Valča
(ďalej len „Atlanta VR s.r.o.“) za elektroinštalačné práce, sekacie práce a pomocné stavebné práce na
objekte Nemocnica sv. Michala.
Z faktúry č. A682015 zo dňa 30.09.2015 (dátum zdaniteľného plnenia: 30.09.2015) na sumu celkom
1 620,00 €, z toho 20 % DPH v sume 270,00 € od dodávateľa Atlanta VR s.r.o. za konfiguračné práce
a kabelážne práce.
Z faktúry č. A692015 zo dňa 30.09.2015 (dátum zdaniteľného plnenia: 30.09.2015) na sumu celkom 6
000,00 €, z toho 20 % DPH v sume 1 000,00 € od dodávateľa Atlanta VR s.r.o. za servisné práce.
Z faktúry č. A732015 zo dňa 30.09.2015 (dátum zdaniteľného plnenia: 30.09.2015) na sumu celkom 31
440,00 €, z toho 20 % DPH v sume 5 240,00 € od dodávateľa Atlanta VR s.r.o., za vývoj monitorovacieho
systému.
Uviedol, že dňa 31.01.2017 spísal správca dane so štatutármi žalobcu Ing. Borisom Demčíkom a Ing.
Milošom Michalkom zápisnicu o ústnom pojednávaní, v ktorej sa okrem iného vyjadrili k zdaniteľným
obchodom fakturovaným od dodávateľa DAHN STAV s.r.o. v roku 2015. Malo sa jednať o rôzne
druhy prác ako výroba letákov, stavebná činnosť a práce súvisiace s dodávkou a údržbou softvéru
a počítačových programov. Konatelia žalobcu uviedli, že spolupráca medzi žalobcom a spoločnosťou
DAHN STAV s.r.o. a jej konateľom Tiborom Saitzom vyplynula z rozhovoru o tom, kto čo robí, pričom pána
Saitza poznali už dlhšie. Spoločnosť DAHN STAV s.r.o. si žalobca preveroval osobne aj cez Obchodný
register. V roku 2015 so spoločnosťou DAHN STAV s.r.o. žalobca ukončil spoluprácu na základe
preverovania správcu dane. Konatelia žalobcu so spoločnosťou Dahn Stav s.r.o. komunikovali osobne
a telefonicky. Za žalobcu komunikoval hlavne Ing. Demčík a Ing. Michalka a za spoločnosť DAHN
STAV s.r.o. komunikoval Tibor Saitz. Odberatelia žalobcu boli informovaní, že práce nevykonal žalobca
vo vlastne réžii. Ku fakturovaným servisným prácam konatelia žalobcu uviedli, že sa týkali call centra pre
spoločnosť GAMO a.s. Banská Bystrica a boli vykonané na základe zmluvy zo dňa 01.01.2014, ktorá
bola uzatvorená medzi spoločnosťou DAHN STAV s.r.o. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom.
Jednalo sa o vzdialené prístupy. Materiál v súvislosti so servisnými prácami nebol dodávaný, išlo len
o práce. Konatelia žalobcu nevedeli uviesť, kto konkrétne zo spoločnosti DAHN STAV s.r.o. vykonával
predmetné práce pre žalobcu. Rozsah a kvalitu servisných prác si žalobca kontroloval len odovzdaním a
akceptáciou s odberateľom. Písomnú dokumentáciu preukazujúcu vykonanie fakturovaných servisných
prác by mal mať odberateľ. K fakturovaným prácam na projekte Donet konatelia žalobcu nevedeli uviesť,
o aké konkrétne práce išlo, kto zo spoločnosti DAHN STAV s.r.o. práce vykonal. Koncoví odberatelia si
museli overiť a odsúhlasiť práce. Ku fakturovaným elektroinštalačným, sekacím a pomocným stavebným
prácam na objekte Nemocnica sv. Michala a objekte Hviezdne bývanie konatelia žalobcu uviedli, že sa
jednalo o pomocné práce. Práce boli vykonané na základe objednávok. Neriešili, či rozsah a charakter
prác si vyžadoval stavebné povolenie, resp. vedenie stavebného denníka. Konatelia nevedeli uviesť, kto
zo spoločnosti DAHN STAV práce vykonal. Súčasťou elektroinštalačných prác neboli odborné prehliadky
ani odborné skúšky. Rozsah a kvalitu prác si žalobca odsúhlasoval s pánom I. zo spoločnosti ELIS
plus s.r.o.. Písomná dokumentácia preukazujúca vykonanie fakturovaných prác voči spoločnosti DAHN
STAV s.r.o. neexistuje. Pri preberaní prác neboli vyhotovené revízne ani záverečné správy, práce boli
odsúhlasené telefonicky a následne boli vyhotovené faktúry. Dňa 26.05.2017 v písomnom vyjadrení
žalobca doplnil, že servisné práce od dodávateľa DAHN STAV s.r.o. vykonával dodávateľ, t. j. DAHN
STAV s.r.o., ale nie na pracoviskách žalobcu. Jednalo sa o vzdialené prístupy. Žalobca nemá vedomosť
o pracovníkoch spoločnosti DAHN STAV. V dokumentácii preukazujúcej vykonanie servisných prác
žalobca uviedol, že boli odsúhlasované akceptačné protokoly s odberateľom. K prácam na projekte
Donet uviedol, že sa jednalo o ručný súbor JSSA, vyhľadávanie pri oprave dát. K elektroinštalačným,
sekacím a pomocným stavebným prácam doplnil, že zahŕňali pomocné elektropráce, vyfrézovanie
drážok, vysekanie, zasadrovanie, montáž káblov, výkopy, vysekanie otvorov, inštalácia rozvodov, atď..
Práce vykonala spoločnosť DAHN STAV s.r.o. v priestoroch koncového užívateľa. Nemajú vedomosť o
pracovníkoch, ktorí práce vykonali. K tvrdeniam predložil zmluvu o spolupráci a dodávkach, objednávky
a montážne denníky.
Správca dane listom zo dňa 12.10.2016 dožiadal Daňový úrad Bratislava o preverenie fakturovaných
plnení medzi spoločnosťou DAHN STAV s.r.o. a žalobcom v roku 2015. Daňový úrad Bratislava v
odpovedi zo dňa 04.01.2017 uviedol, že zaslal daňovému subjektu DAHN STAV s.r.o. predvolanie zo
dňa 25.10.2016 na ústne pojednávanie vo veci predloženia daňových, účtovných dokladov a podania
vysvetlení súvisiacich s preverovaním zdaniteľných plnení a podnikateľských aktivít v spoločností v
zdaňovacích obdobiach január až december 2015. Predvolanie zaslané na adresu sídla spoločnosti sa
vrátilo späť na DÚ Bratislava nedoručené s poznámkou doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej



lehote“. V deň určený na ústne pojednávanie t. j. 22.11.2016 sa nikto zo spoločnosti DAHN STAV s.r.o.
nedostavil. Dňa 24.11.2016 zamestnanci DÚ Bratislava vykonali miestne zisťovanie na adrese Páričkova
18, Bratislava za účelom preverenia daňového subjektu DAHN STAV s.r.o. a jeho obchodných aktivít.
Zistili, že na adrese sídla spoločnosti sa nachádza administratívna budova bývalého MDŽ. V čase
miestneho zisťovania bola budova uzamknutá. Nikde neboli žiadne zvončeky ani poštové schránky.
Budova bola pustá, už vysťahovaná akoby nachystaná na veľkú rekonštrukciu alebo demoláciu. Aj
obchodné priestory nachádzajúce sa na prízemí boli opustené a prázdne. Z miestneho zisťovania bol
spísaný úradný záznam dňa 25.11.2016. Dňa 01.12.2016 bolo na adresu sídla spoločnosti zaslané
opakované predvolanie zo dňa 01.12.2016, ktoré sa vrátilo späť na DÚ Bratislava nedoručené s
poznámkou doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Na ústne pojednávanie konané dňa
19.12.2016 sa nikto nedostavil. Dňa 31.12.2015 bola spoločnosti DAHN STAV s.r.o. ukončená registrácia
na DPH podľa § 81ods. 4 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z., z uvedených dôvodov sa DÚ Bratislava
nepodarilo preveriť požadované skutočnosti.
Dňa 23.02.2017 vypočul správca dane ako svedka pána Tibora Saitza, ktorý bol konateľom spoločnosti
DAHN STAV s.r.o. v roku 2015. Z ústneho pojednávania spísal správca dane zápisnicu zo dňa
23.02.2017. K vypočutiu svedka sa za žalobcu nikto nedostavil. Pri ústnom pojednávaní pán Tibor
Saitz uviedol, že v období od 12.10.2011 do 01.06.2016 bol konateľom spoločnosti DAHN STAV s.r.o.,
že spoločnosť nemala žiadneho splnomocneného zástupcu a poštové zásielky preberá na adrese J.
Š. H. XXXX/X, G.. Na ďalšie otázky správcu dane odpovedal, že sa vyjadrí písomne v dohodnutej
lehote. Správca dane stanovil lehotu na písomné vyjadrenie do 10.03.2017. V stanovenom termíne pán
Saitz nepredložil správcovi dane žiadne doklady ani písomné vyjadrenie. Z uvedeného dôvodu zaslal
správca dane pánu Saitzovi na adresu, ktorú poskytol správcovi dane pri ústnom pojednávaní výzvu
na predloženie dokladov a písomného vyjadrenia v zmysle záverov a opatrení prijatých v zápisnici o
ústnom pojednávaní zo dňa 23.02.2017. Zásielka sa vrátila späť s poznámkou doručovateľa „zásielka
neprevzatá v odbernej lehote“. Pán Saitz v stanovenom termíne nepredložil žiadne doklady ani písomné
vyjadrenia.
Dňa 31.01.2017 spísal správca dane so štatutármi žalobcu Ing. Demčíkom a Ing. Michalkom
zápisnicu o ústnom pojednávaní, v ktorej sa okrem iného vyjadrili k zdaniteľným obchodom fakturovaným
od dodávateľa Atlanta VR s.r.o.. Malo sa jednať o rôzne druhy prác ako výroba letákov, stavebná činnosť
a práce súvisiace s dodávkou a údržbou softvéru a počítačových programov. Konatelia žalobcu uviedli,
že Ing. Nečasa - konateľa spoločnosti Atlanta VR s.r.o. poznajú osobne, spoznali ho cez stavebné práce,
ktoré robil kolegovi a spolupráca vyplynula s rozhovoru s ním. Konatelia žalobcu ďalej uviedli, že so
spoločnosťou Atlanta VR s.r.o. komunikovali osobne a telefonicky. Za žalobcu komunikoval hlavne Ing.
Demčík a Ing. Michalka a za spoločnosť Atlanta VR s.r.o. komunikoval Ing. Nečas. K fakturovaným
servisným prácam konatelia žalobcu uviedli, že sa týkali call centra pre spoločnosť GAMO a.s.,
Banská Bystrica a boli vykonané na základe zmluvy č. 2014ATL0104 z 01.04.2014 uzatvorenej medzi
spoločnosťou Atlanta VR s.r.o, ako dodávateľom a žalobcom, ako odberateľom. Jednalo sa o vzdialené
prístupy. Materiál dodávaný nebol, išlo len o služby. Konatelia žalobcu nevedeli uviesť, kto konkrétne
zo spoločnosti Atlanta VR s.r.o. vykonával práce. Rozsah a kvalitu servisných prác si žalobca kontroloval
len odovzdaním s odberateľom. K fakturovaným prácam na vývoji monitorovacieho systému konatelia
žalobcu nevedeli uviesť, na základe akého zmluvného vzťahu, kde, kedy a kto konkrétne práce vykonal.
K fakturovaným konfiguračným a kabelážnym prácam konatelia žalobcu nevedeli
uviesť, o aké práce sa jednalo, kedy a kde boli vykonávané, ani kto ich vykonal. Zároveň sa nevedeli
vyjadriť, či išlo len o služby alebo bol dodávaný aj materiál. Nevedeli uviesť, akým spôsobom si žalobca
kontroloval rozsah a kvalitu fakturovaných prác, ani či existuje písomná dokumentácia preukazujúca
vykonanie fakturovaných prác. K fakturovaným elektroinštalačným, sekacím a pomocným prácam na
objekte Hviezdne bývanie a na objekte Nemocnica sv. Michala konatelia žalobcu nevedeli uviesť, o aké
konkrétne práce sa jednalo a ani kto zo spoločnosti Atlanta VR s.r.o. vykonal práce. Práce boli vykonané
na základe zmluvy so spoločnosťou ELIS plus, s.r.o. priamo na mieste partiou ľudí od Nečasa v
objekte Hviezdne bývanie a v objekte Nemocnica sv. Michala. Súčasťou elektroinštalačných prác neboli
odborné prehliadky ani skúšky. Rozsah a kvalitu prác si žalobca osobne nekontroloval, ale odsúhlasoval
si fakturáciu s pánom I. zo spoločnosti ELIS plus s.r.o.. Písomnú dokumentáciu preukazujúcu vykonanie
fakturovaných prác predstavujú odovzdávacie protokoly pri odberateľských faktúrach. Dňa 26.05.2017
v písomnom vyjadrení žalobca k servisným prácam doplnil, že práce vykonal dodávateľ Atlanta VR s.r.o.
nie na pracoviskách žalobcu, ale malo sa jednať o vzdialené prístupy. Nemal vedomosť o pracovníkoch
Atlanta VR s.r.o., ktorí práce vykonali. K prácam na vývoji monitorovacieho systému uviedol, že služby
vykonala Atlanta VR s.r.o. svojimi pracovníkmi na svojich pracoviskách. Žalobca nevie, kto konkrétne
práce vykonal. Ku konfiguračným a kabelážnym prácam uviedol, že pozostávali z doplnenia



a úpravy kabeláže, rekonfigurácie súčasnej siete, konfigurácie nových kontrolerov a konfigurácií wifi v
zmysle dodávateľskej faktúry č. A682015. Práce boli vykonávané na stredoškolskom internáte v Banskej
Bystrici a boli dodané len služby. K fakturovaným elektroinštalačným, sekacím a pomocným prácam
na objekte Hviezdne bývanie a objekte Nemocnica sv. Michala uviedol, že sú rozpísané v montážnych
denníkoch, ktoré predložil. Práce boli vykonané na základe zmluvy č. 72011, rámcovej dohody č. 1/2011
a objednávok. Žalobca uviedol, že predmetné práce vykonávala spoločnosť Atlanta VR s.r.o. svojimi
pracovníkmi. Mená uviesť nevedel.
Pri preverovaní zdaniteľných obchodov od dodávateľa Atlanta VR s.r.o. využil správca dane ako dôkazy
zistenia iného správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie január až december 2015 u daňového subjektu Atlanta VR s.r.o.. Na základe
účtovníctva a dokladov daňového subjektu za zdaňovacie obdobie jún 2015 bolo zistené, že zdaniteľné
obchody, ktoré spoločnosť fakturovala žalobcovi, zabezpečovala subdodávateľsky prostredníctvom
dodávateľa BAMAT, s.r.o., Vajnorská 53, Bratislava. Správca dane v informačnom systéme Finančnej
správy SR zistil, že na DÚ Bratislava, ako miestne príslušného správcu dane daňového subjektu BAMAT,
s.r.o. bolo zaslané dožiadanie z DÚ Žilina zo dňa 06.10.2016. Predmetom dožiadania bolo u daňového
subjektu preveriť, či v roku 2015 vykonal zdaniteľné obchody pre spoločnosť Atlanta VR s.r.o., či vystavil
faktúry, ktoré eviduje v účtovníctve spoločnosť Atlanta VR s.r.o., či z nich priznal daň a či fakturované
obchody vykonal dodávateľ sám, vlastnými zamestnancami alebo subdodávateľsky. V odpovedi sa
uvádza, že DÚ Bratislava zaslal daňovému subjektu BAMAT, s.r.o. na adresu sídla dňa 26.10.2016
predvolanie, ktoré sa vrátilo späť správcovi dane s poznámkou doručovateľa „adresát neznámy“. V rámci
vykonaného miestneho zisťovania na adrese sídla daňového subjektu správca dane zistil, že sa na ňom
nachádza obytný dom, kde však na zvončekoch ani schránke nebolo uvedené označenie spoločnosti.
Daňový subjekt BAMAT, s.r.o. je nekontaktný. Správcovi dane sa po opakovaných pokusoch nepodarilo
zabezpečiť k výsluchu ani konateľa spoločnosti BAMAT, s.r.o. pána Michala Arvensisa.
Správca dane vypočul ako svedka Ing. Nečasa - konateľa spoločnosti Atlanta VR s.r.o.. Na ústnom
pojednávaní dňa 06.04.2017 sa za žalobcu dostavili konatelia Ing. Demčík a Ing. Michalka, ktorí o
09:30 hod. z ústneho pojednávania odišli. Ing. Nečas uviedol, že je konateľom spoločnosti Atlanta
VR s.r.o. a že spoločnosť Atlanta VR s.r.o. v roku 2015 nemala ustanoveného splnomocneného
zástupcu. Na adrese Valča 199 (adresa sídla spoločnosti) sa nachádza rodinný dom, je to miesto
jeho trvalého bydliska. Spoločnosť Atlanta VR s.r.o. vykonávala svoje podnikateľské aktivity v roku
2015 v Martine, v Bystrici a v Turčianskych Tepliciach. Svoju činnosť vykonávala zo sídla spoločnosti
vo Valči, jednalo sa o podnikateľské aktivity v rozsahu živnosti. Účtovníctvo viedla pani H. a zároveň
podávala aj daňové priznania za spoločnosť, on vystavoval len faktúry. Spoločnosť nemala v roku
2015 žiadnych zamestnancov, ani nevlastnila žiadny majetok. Nevedel uviesť, aké zdaniteľné obchody
vykonávala spoločnosť Atlanta VR s.r.o. so žalobcom v roku 2015, len uviedol - tak ako je uvedené na
faktúrach. Spoločnosť Atlanta VR podľa tvrdenia Ing. Nečasa reálne uskutočnila fakturované obchody
pre žalobcu. On vyhotovil preverované faktúry pre žalobcu, pričom predmetné zdaniteľné obchody
boli dodané subdodávateľsky. S Michalom Arvensisom, konateľom spoločnosti BAMAT, s.r.o. tiež
spolu robili nejaké stavby a potom začali robiť aj obchodnú činnosť. So žalobcom komunikoval s Ing.
Demčíkom a Ing. Michalkom, zo spoločnosti Dahn Stav s.r.o. komunikoval s F. E., s inými osobami
nekomunikoval. Nevedel sa vyjadriť - kto za spoločnosť BAMAT, s.r.o. konkrétne vykonal tieto práce,
nevedel uviesť, či práce vykonala spoločnosť BAMAT, s.r.o. sama, svojimi zamestnancami alebo boli
práce vykonané subdodávateľsky inou spoločnosťou. Žalobcu informoval, že predmetné práce nebudú
vykonané spoločnosťou Atlanta VR s.r.o. ale budú vykonané subdodávateľským spôsobom. Spoločnosť
Atlanta VR s.r.o. nevedela, kto má byť konečným odberateľom fakturovaných zdaniteľných obchodov.
Taktiež nevedel jednoznačne povedať, či spoločnosť Atlanta VR s.r.o. uzatvorila so žalobcom zmluvu
zo dňa 01.04.2014, ktorú správca dane svedkovi predložil k nahliadnutiu pri ústnom pojednávaní a
či sa predmetná zmluva týkala aj zdaniteľných obchodov v roku 2015. Podľa svedka sa predmetná
zmluva viaže k servisným prácam pre spoločnosť GAMO a.s., Banská Bystrica. Svedok nevedel uviesť,
kto zo spoločnosti BAMAT, s.r.o. vykonával práce, ktoré sú predmetom zdaniteľných obchodov, ktoré
spoločnosť Atlanta VR s.r.o. fakturovala žalobcovi v roku 2015. So spoločnosťou BAMAT, s.r.o. nemala
spoločnosť uzatvorenú žiadnu zmluvu, len ústnu dohodu. Nevedel špecifikovať, aké konkrétne servisné
práce vykonala spoločnosť BAMAT, s.r.o. pre odberateľa Atlanta VR s.r.o., zároveň nevedel uviesť
ani miesto, kde konkrétne boli jednotlivé práce vykonávané. V súvislosti s predmetnými prácami boli
dodané len služby, materiál si nepamätá. Či boli na prácach požité aj stroje, mechanizmy, resp. nejaké
náradie, nevedel uviesť. Ing. Nečas nevedel popísať, ako vyzerali výstupy jednotlivých druhov prác, ktoré
spoločnosť Atlanta VR s.r.o. fakturovala žalobcovi. K faktúram pre žalobcu uviedol, že by mali existovať



preberacie protokoly, ktoré v stanovenej lehote predloží. V správcom stanovenej lehote do 19.04.2017
Ing. Nečas nepredložil žiadne doklady, ani písomné vyjadrenie.
Správca dane preveril obchody, ktoré fakturovali dodávatelia DAHN STAV s.r.o. a Atlanta VR s.r.o.
žalobcovi aj u odberateľov žalobcu a to zaslaním dožiadaní na miestne príslušný daňový úrad
odberateľa, resp. vykonaním miestneho zisťovania. Jednalo sa o týchto odberateľov: ELIS plus, s.r.o.,
GAMO a.s., Ing. Marián Obžut GEMA s.r.o..
Žalovaný zistené skutočnosti zhodnotil vo vzťahu k jednotlivým faktúram nasledovne: Vo vzťahu k faktúre
č. 08/06-088/2015 z 31.08.2015 od dodávateľa DAHN STAV s.r.o. žalovaný uviedol, že k preukázaniu
uvedeného fakturovaného plnenia žalobca označil faktúru a doklad o úhrade. Žalovaný konštatuje, že
faktúra sa odvoláva na objednávku a dodací list, ktorí neboli súčasťou predloženého administratívneho
spisu. Predmet fakturácie je vymedzený neurčito, iba ako práce na projekte Donet. Absentuje teda druh
aj rozsah plnenia, fakturácia nespĺňa podmienky v zmysle § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z.z..
Žalovaný poukazuje na zistenie, že v zmysle predloženého dokumentu DONET - požiadavky z Mantisu
riešené v roku 2015 sa v prípade projektu Donet jednalo o špecifické softvérové práce, vyžadujúce
si príslušnú odbornú spôsobilosť. Podľa výpisu z OR však spoločnosť DAHN STAV s.r.o. nemala v
predmete činnosti uvedenú takú činnosť, ktorá by ju oprávňovala k poskytovaniu dohodnutých služieb.
Pokiaľ ide o faktúry č. 09/06-094/2015 z 25.09.2015 a č. 09/06-097/2015 z 30.09.2015 od dodávateľa
DAHN STAV s.r.o., žalovaný udáva, že žalobca ako dôkaz preukazujúci uskutočnenie fakturovaného
plnenia predložil faktúry, zmluvu o spolupráci a dodávkach z 01.09.2013 a doklady o úhrade. Faktúry
sa odvolávajú na objednávku a dodací list, ktoré však nie sú súčasťou administratívneho spisu.
Práce mali byť vykonané pre spoločnosť ELIS plus, s.r.o., Banská Bystrica s tým, že obchodné
vzťahy medzi žalobcom a spoločnosťou ELIS plus, s.r.o. mali byť vymedzené zmluvou č. 72011 a
rámcovou dohodou č. 1/2011. Zmluvný vzťah medzi spoločnosťou DAHN STAV s.r.o. a žalobcom bol
upravený zmluvou o spolupráci a dodávkach z 01.09.2013. Žalobca uviedol, že práce boli rozpísané
v montážnych denníkoch. Na jednotlivých listoch montážneho denníka je uvedená spoločnosť WEGA
Martin, miesto stavby (HB - Hviezdoslavova), obdobie (07/2015), súpis vykonaných prác a celkový počet
odpracovaných hodín. Žalovaný však zdôraznil, že stĺpce, kde sa mali uviesť mená pracovníkov na
pracovisku a odpracovaný čas cudzích zamestnancov, sú prázdne. Žalobca tvrdil, že o pracovníkoch
spoločnosti DAHN STAV s.r.o. nemal žiadnu vedomosť. Uvedené tvrdenie však vyhodnotil správca
dane za nedôveryhodné, keďže v zmysle rámcovej dohody č. 1/2011, ktorá mala upravovať vzťahy
medzi spoločnosťou ELIS plus, s.r.o., Banská Bystrica a žalobcom, a to článku V. bod 1. dohody, sa
zaväzuje objednávateľ umožniť dodávateľom ustanovenému pracovníkovi plný prístup na miesto plnenia
v primeranom čase a rozsahu potrebnom pre riadne plnenie tejto dohody. Dodávateľom ustanovený
pracovník je povinný dodržiavať platné interné predpisy objednávateľa, s ktorými bude vopred riadne
a preukázateľne oboznámený. V zmysle článku V. bod 7. rámcovej dohody dodávateľ vopred písomne
oznámi objednávateľovi zoznam jeho pracovníkov, ktorí budú poskytovať služby v zmysle tejto dohody,
atď.. Žalovaný dospel k záveru, že v zmysle ustanovených podmienok rámcovej dohody mal žalobca
vedieť o všetkých pracovníkoch, ktorí predmetné práce vykonávali. Pokiaľ žalobca na svoju obranu
predložil zmluvu o spolupráci a dodávkach z 01.09.2013, k uvedenej zmluve žalovaný uviedol, že sa
jedná len o všeobecnú zmluvu, ktorá nerieši konkrétny obchodný prípad. Za neobvyklú označil žalovaný
aj skutočnosť, že žalobca nekontroloval priebeh, výkon a kvalitu prác. Práce mali by odsúhlasené iba
telefonicky. Nie je ani zrejmé, ako bol určený celkový počet odpracovaných hodín.
Vo vzťahu k faktúre č. 09/06-098/2015 z 30.09.2015 od dodávateľa DAHN STAV s.r.o. žalovaný uviedol,
že žalobca ako dôkaz preukazujúci fakturované plnenie predložil faktúru, zmluvu č. 2014DAHNSTAV z
01.01.2014 a doklad o úhrade. Žalovaný zdôrazňuje, že faktúra sa odvoláva na objednávku a dodací list,
ktoré však neboli súčasťou predloženého administratívneho spisu. Predmet fakturácie, ako aj rozsah,
je vymedzený značne neurčito, iba ako servisné práce. Faktúra teda nespĺňa požiadavky v zmysle § 74
ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z.z.. Podľa žalobcu mali byť servisné práce vykonané na základe
zmluvy z 01.01.2014. Žalovaný však poukazuje na článok 4 zmluvy vymedzujúci predmet plnenia, ktorým
sú napr. poskytovanie servisných služieb objednávateľovi za podmienok uvedených v tejto zmluve pre
softvérových nástrojov pre potreby call centra; poskytovanie konzultačnej, poradenskej a realizačnej
činnosti pri zmenách, rozširovaní a optimalizácii softvérových nástrojov pre potreby call centra, resp.
zabezpečenie zmien nastavení APV CC na základe požiadaviek objednávateľa, atď.. Je teda zrejmé,
že dohodnutým predmetom plnenia sú odborné služby vyžadujúce si príslušnú odbornú spôsobilosť a
technické vybavenie. Žalovaný zdôrazňuje, že v zmysle výpisu z OR spoločnosti DAHN STAV s.r.o., táto
nemala v predmete činnosti uvedenú takú činnosť, ktorá by ju oprávňovala k poskytovaniu dohodnutých
služieb. Podľa vyjadrenia konateľov žalobcu sa predmetné fakturované služby netýkali žalobcu, ale
mali byť poskytnuté priamo spoločnosti GAMO a.s., Banská Bystrica. Z obsahu samotnej zmluvy z



01.01.2014 však vyplýva, že služby mali byť poskytnuté pre žalobcu a miestom plnenia malo byť sídlo
objednávateľa. Podľa zistení správcu dane žalobca uzatvoril so spoločnosťou GAMO a.s., Banská
Bystrica zmluvu označenú ako SLA ZMLUVA č. D-15/0004 zo dňa 02.01.2015, ktorej predmet je
totožný ako v zmluve z 01.01.2014. Zmluva z 02.01.2015 však bránila prenosu činnosti na tretiu osobu.
Podľa článku 11 ods. 4 danej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nesprístupnia ani neumožnia
sprístupnenie dôverných informácií druhej strany akoukoľvek formou tretej strane. V kontexte získaných
dôkazov vyznieva tvrdenie žalobcu, že nemal vedomosť o pracovníkoch spoločnosti DAHN STAV s.r.o.
zabezpečujúcich predmetné servisné činnosti, ako nevieryhodné. Informáciami o pracovníkoch musel
žalobca disponovať z dôvodu, aby sa mohli vôbec realizovať samotné služby, a taktiež z dôvodu
zabezpečenia informačnej bezpečnosti. Naviac spoločnosť DAHN STAV s.r.o. nezamestnávala v roku
2014 ani v roku 2015 žiadnych zamestnancov. Konateľ spoločnosti sa k fakturovaným prácam bližšie
nevedel vyjadriť, ani poskytnúť správcovi dane žiadne podklady. Žalovaný teda dospel k záveru, že sa
nepodarilo preukázať, že spoločnosť DAHN STAV s.r.o. mala potrebné personálne a pracovné kapacity
k tomu, aby dokázala zabezpečiť fakturované plnenia. Nepreukázala sa ani existencia subdodávateľov
spoločnosti DAHN STAV s.r.o.. DAHN STAV s.r.o. mala vykonať aj činnosti, na ktoré nemala potrebné
oprávnenie, a to naviac spôsobom narúšajúcim základy informačnej bezpečnosti. Na adrese svojho sídla
sa nenachádzala a nezistili sa ani iné priestory, v ktorých by vykonávala svoju podnikateľskú činnosť.
Vo vzťahu k faktúre č. A622015 zo dňa 22.09.2015 označil žalobca ako dôkazy preukazujúce poskytnutie
fakturovaného plnenia faktúru a doklad o úhrade. Faktúra sa neodvoláva na žiadne iné dokumenty.
Práce, ako uviedol žalobca, mali byť vykonané pre spoločnosť ELIS plus, s.r.o., Banská Bystrica v zmysle
uzatvorenej zmluvy č. 72011 a rámcovej dohody č. 1/2011. Z obsahu zmluvy však správca dane zistil, že
bola uzatvorená medzi spoločnosťou ELIS plus, s.r.o., Banská Bystrica a žalobcom. Uvedená zmluva a
dohoda teda nepreukazuje obchodný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou Atlanta VR s.r.o.. Žalobca
uviedol, že práce boli rozpísané v montážnych denníkoch. Žalovaný však poukazuje na skutočnosť,
že na listoch montážneho denníka je uvedená spoločnosť WEGA Martin, miesto stavby (Nemocnica
sv. Michala - Bratislava), obdobie (09/2015), súpis vykonaných prác, celkový počet odpracovaných
hodín. Stĺpce, kde sa majú uviesť mená pracovníkov na pracovisko a mená a odpracovaný čas
cudzích zamestnancov sú však prázdne. Podľa tvrdenia žalobcu práce vykonala spoločnosť Atlanta
VR s.r.o. svojimi pracovníkmi. Konateľ danej spoločnosti však mená pracovníkov neoznámil. Žalovaný
vyhodnotil ako nedôveryhodné tvrdenie žalobcu, že nepoznal pracovníkov spoločnosti, nakoľko v zmysle
článku V. bod 1 a 7. rámcovej dohody dodávateľ a objednávateľ si zaväzujú poskytnúť na účely
plnenia dohody personál s príslušnou odbornou kvalifikáciou, pričom dodávateľ vopred písomne oznámi
objednávateľovi zoznamy jeho pracovníkov, ktorí budú poskytovať služby v zmysle dohody. Žalovaný
naviac poukazuje na vyjadrenia konateľa spoločnosti Atlanta VR s.r.o., ktorý uviedol, že spoločnosť
nemala v roku 2015 žiadnych zamestnancov, pričom žalobca bol informovaný o tom, že práce budú
vykonané subdodávateľským spôsobom. Konateľ Ing. Nečas však nevedel uviesť, kto zo spoločnosti
BAMAT, s.r.o. vykonával práce, ktoré boli predmetom zdaniteľných plnení, ktoré fakturovala Atlanta VR
s.r.o. žalobcovi v roku 2015. Nevedel špecifikovať, aké konkrétne práce vykonala spoločnosť BAMAT,
s.r.o. ani miesto, kde boli práce vykonávané. Za neobvyklú vyhodnotil žalovaný skutočnosť, že si žalobca
nekontroloval priebeh, výkon a kvalitu fakturovaných prác.
Žalobca ako dôkaz preukazujúci uskutočnenie fakturovaného plnenia z faktúry č. A682015 z
30.09.2015 označil faktúru a doklad o úhrade. Žalovaný zdôrazňuje, že faktúra sa neodvoláva na žiadne
iné dokumenty. Predmet fakturácie je vymedzený neurčito a nie sú v nej uvedené kabelážne práce a
konfiguračné práce a nie je uvedený ani ich rozsah. Faktúra nespĺňa ani požiadavky v zmysle § 74
ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z.z.. Žalobca uviedol, že nevie, kto zo spoločnosti Atlanta VR s.r.o.
práce vykonal. Boli však vykonané na stredoškolskom internáte v Banskej Bystrici. Žalovaný podotýka,
že je neobvyklé, aby sa nezachytila žiadna informácia o osobách majúcich vstup do stredoškolského
internátu.
Žalobca ako dôkaz preukazujúci uskutočnenie fakturovaného plnenia z faktúry č. A69/2015
zo dňa 30.09.2015 od dodávateľa Atlanta VR s.r.o. predložil samotnú faktúru, zmluvu č. 2014ATL0104
z 01.04.2014 a doklad o úhrade. Žalovaný uvádza, že daná faktúra sa neodvoláva na žiaden iný
dokument. Predmet fakturácie je vymedzený neurčito iba ako servisné práce bez bližšej špecifikácie
a nie je uvedený ani ich rozsah. Faktúra tak nespĺňa podmienky v zmysle § 74 ods. 1 písm. f)
zákona č. 222/2004 Z.z.. Podľa vyjadrenia konateľov žalobcu servisné práce mali byť vykonané na
základe zmluvy z 01.04.2014. Žalovaný však podotýka, že v zmysle článku 4 zmluvy predmetom
zmluvy malo byť najmä poskytovanie servisných služieb objednávateľovi pre softvérových nástrojov
pre potreby call centra objednávateľa; poskytovanie konzultačnej, poradenskej a realizačnej činnosti
pri zmenách, rozširovaní a optimalizácii softvérových nástrojov pre potreby call centra, zabezpečenie



zmien nastavení APV CC na základe požiadaviek objednávateľa, atď.. Predmetom plnenia boli teda
odborné služby vyžadujúce si odbornú spôsobilosť a technické vybavenie. Podľa výpisu z OR však
spoločnosť Atlanta VR s.r.o. nemala v predmete činnosti uvedenú takú činnosť, ktorá by ju oprávňovala
k poskytovaniu dohodnutých služieb. Podľa vyjadrenia Ing. Vladimíra Nečasa, konateľa spoločnosti
Atlanta VR s.r.o., malo byť fakturované plnenie dodané subdodávateľsky, a to spoločnosťou DAHN
STAV s.r.o.. Žalovaný však poukazuje na skutočnosť, že ani uvedená spoločnosť nemala v predmete
činnosti takú činnosť, ktorá by ju oprávňovala k poskytovaniu uvedeného druhu fakturovaných služieb.
Podľa vyjadrenia konateľov žalobcu sa predmetné fakturované služby netýkali žalobcu, ale mali byť
poskytnuté priamo spoločnosti GAMO a.s., Banská Bystrica. Z obsahu zmluvy zo dňa 01.04.2014 však
vyplýva, že služby mali byť poskytované pre žalobcu a miestom plnenia zmluvy malo byť samotné
sídlo objednávateľa. Žalovaný poukazuje na zistenie, že žalobca uzatvoril so spoločnosťou GAMO
a.s., Banská Bystrica zmluvu označenú ako SLA ZMLUVA č. D-15/0004 z 02.01.2015, kde v predmete
plnenia danej zmluvy sú obsiahnuté všetky služby, ktoré sú uvedené aj v zmluve zo dňa 01.04.2014.
Zmluva zo dňa 02.01.2015 však bránila prenosu činnosti na tretiu osobu. Podľa článku 11 ods. 4
danej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nesprístupnia ani neumožnia sprístupnenie dôverných
informácií druhej strany akoukoľvek formou tretej strane. V kontexte získaných dôkazov aj v tejto
súvislosti s fakturovaným plnením žalovaný opätovne vyhodnotil tvrdenie žalobcu, že nemal vedomosť o
pracovníkoch, ktorí mali zabezpečovať servisné činnosti, ako nevieryhodné. Informáciami o príslušných
pracovníkoch musel žalobca disponovať vôbec aby sa mohli realizovať samotné služby, a tiež z dôvodu
zabezpečenia informačnej bezpečnosti. Aj v súvislosti s uvedeným fakturovaným plnením žalovaný
poukazuje na vyjadrenie konateľa Atlanta VR s.r.o., podľa ktorého spoločnosť nemala v roku 2015
žiadnych zamestnancov a žalobca bol informovaný, že bude plnenie poskytnuté subdodávateľským
spôsobom. Žalovaný zdôrazňuje, že konateľ Atlanta VR s.r.o. nevedel uviesť, kto zo spoločnosti BAMAT,
s.r.o. vykonával práce, ktoré sú predmetom zdaniteľných obchodov, ktoré spoločnosť Atlanta VR s.r.o.
fakturovala žalobcovi v roku 2015. Nevedel špecifikovať, aké konkrétne servisné a softvérové práce
vykonala spoločnosť BAMAT, s.r.o., ani miesto, kde boli práce vykonané.
Žalobca ako dôkaz preukazujúci uskutočnenie fakturovaného plnenia z faktúry č. A73/2015
z 30.09.2015 od dodávateľa Atlanta VR s.r.o. predložil faktúru a doklad o úhrade. Faktúra sa
neodvoláva na žiaden iný dokument. Predmet fakturácie je vymedzený značne neurčito, iba ako vývoj
monitorovacieho systému. Práce nie sú špecifikované, nie je uvedený ich rozsah. Faktúra nespĺňa
požiadavky v zmysle § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z.z.. K fakturovaným prácam
konatelia žalobcu najskôr nevedeli uviesť, na základe akého zmluvného vzťahu boli
vykonané, neskôr v doplňujúcom vyjadrení uviedli, že boli vykonané na podklade zmlúv odovzdaných
pre daňovú kontrolu za obdobie január až december 2014. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že
jedinou predloženou zmluvou v súvislosti s vykonanou daňovou kontrolou bola zmluva, ktorú žalobca
uzatvoril so spoločnosťou Atlanta VR s.r.o. z 01.04.2014, ktorá sa však mala týkať servisných
prác pre spoločnosť GAMO a.s., Banská Bystrica. Žalovaný zdôrazňuje, že aj v prípade uvedeného
fakturovaného plnenia - vývoja monitorovacieho systému sa jednalo o vysoko odborné činnosti, na ktoré
nemala Atlanta VR s.r.o. príslušnú odbornú spôsobilosť a technické vybavenie. Nemala v predmete
činnosti uvedenú takú činnosť, ktorá by ju oprávňovala k poskytovaniu uvedeného druhu služieb. Konateľ
Atlanta VR s.r.o. uviedol, že plnenie poskytol žalobcovi subdodávateľsky cez spoločnosť BAMAT, s.r.o..
Ani uvedená spoločnosť však nemala v predmete činnosti takú činnosť, ktorá by ju oprávňovala k
poskytovaniu dohodnutých služieb. Žalovaný podotýka, že spoločnosť BAMAT, s.r.o. sa na adrese svojho
sídla nenachádzala a nezistili sa ani iné priestory, v ktorých by vykonávala svoju podnikateľskú činnosť.
V roku 2006 bola zrušená jej registrácia na DPH. Žalovaný teda záverom konštatuje, že spoločnosť
Atlanta VR s.r.o. teda nemala potrebné personálne a pracovné kapacity k tomu, aby dokázala zabezpečiť
fakturované plnenie. Nepreukázalo sa ani vykonanie prác označeným subdodávateľom - BAMAT, s.r.o..
Žalobcovi teda nevzniklo právo na odpočítanie DPH z predmetných faktúr. Žalobca nepreukázal, že
zo strany uvedených dodávateľov bolo uskutočnené dodanie predmetných služieb podľa § 9, preto
nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. a následne odberateľovi (žalobcovi)
uvedenom na sporných faktúrach nevzniká právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods.
2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona. Sporné faktúry
vzhľadom ku všetkým zisteniam nie sú relevantným dôkazom o tom, že k dodaniu služieb, ktoré sú na
faktúrach uvedené v skutočnosti aj došlo.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že boli spoločnosťami DAHN STAV s.r.o. a
Atlanta VR s.r.o. dodané plnenia uvedené na predmetných faktúrach.
K námietke rozloženiu dôkazného bremena žalovaný uviedol, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje
nárok na odpočítanie DPH je jeho základnou povinnosťou preukázať, že má naň právny nárok.



Preukázať to môže len na základe nespochybniteľných dôkazov. Ak správca dane spochybní
deklarované zdaniteľné obchody, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil) inak
nie je možné priznať nárok. Správca dane nespochybnil reálnu dodávku plnení u konečného odberateľa,
ale spochybnil osobu uvedenú na faktúre t. j. spoločnosť DAHN STAV s.r.o. a spoločnosť Atlanta VR
s.r.o., ktoré sa mali na realizácií služby pre konečného odberateľa podieľať.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca všeobecnú správnu žalobu, ktorú odôvodnil tým, že
žalovaný príliš rigidne posudzoval splnenie zákonných náležitostí predmetných dodávateľských faktúr,
keď uvádzal, že tieto podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
noviel (resp. podľa článku 226 ods. 6 Smernice 2006/112) neobsahujú rozsah a druh dodaných služieb. Z
uvedených zákonných ustanovení však nijako nevyplýva, do akej miery je potrebné špecifikovať rozsah
a druh dodanej služby, resp. že je potrebné ho podrobne špecifikovať. Z predmetných faktúr jednoznačne
vyplýva, že je v nich stručne uvedený druh dodaných služieb - „softvérové práce na projekte Donet“,
„servisné práce“, „konfiguračné a kabelážne práce“, “vývoj monitorovacieho systému“. Čo sa týka
rozsahu dodaných služieb v dodávateľských faktúrach, ak nie je rozsah uvedený číselným označením
množstva, resp. je vydaný len číslom 1, je možné z formy faktúry, ako aj príslušnej účtovnej a zmluvnej
dokumentácie (zmluvy o spolupráci dodávateľov so žalobcom) zistiť, že sa jednalo o pravidelné mesačné
služby fakturované paušálnou sumou s prihliadnutím na skutočnosť, že ako dodávateľ, tak i odberateľ
boli mesačnými platiteľmi DPH a faktúry vystavovali mesačne. Žalobca má za to, že takýto (aspoň
základný) popis druhu a množstva dodaných služieb na faktúre je na splnenie formálnej náležitostí
uvedených dodávateľských faktúr postačujúci a je postačujúci aj na splnenie formálneho predpokladu na
odpočet DPH. Žalobca počas daňovej kontroly jednoznačne preukázal oprávnenosť odpočítania DPH z
predmetných dodávateľských faktúr (reálnosť zdaniteľných plnení) a to najmä:
- predložením predmetných dodávateľských faktúr a dokladov o ich úhrade, akceptačnými protokolmi
- spárovaním dodávateľských faktúr s odberateľskými faktúrami
- vyjadreniami samotných spoločníkov daňového subjektu - Ing. Demčíka a Ing. Michalku zo dňa
31.01.2017 uvedenými v Zápisnici číslo 100181004/2017 zo dňa 31.01.2017, v ktorých
konkretizovali okolnosti zdaniteľného plnenia
- písomnými vyjadreniami spoločníkov daňového subjektu predloženými správcovi dane dňa 26.05.2017
v ktorých podrobnejšie rozpísali svoje predchádzajúce vyjadrenia na pojednávaní pred správcom dane
- čestným prehlásením bývalého konateľa dodávateľa, obch. spol. DAHN STAV s.r.o., Atlanta VR
s.r.o., pána Tibora Saitza, ktorý sa písomne vyjadril za dodávateľa DAHN STAV, s.r.o. vo svojom
"Čestnom prehlásení" zo dňa 09.03.2017 doručenom správcovi dane dňa 10.03.2017, evidovanom
pod č. 229762/2017 v tom zmysle, že všetky obchodné vzťahy medzi spoločnosťami DAHN STAV,
s.r.o. a WEGA Martin, s.r.o. boli vykonané, odovzdané, vyfakturované a uhradené, hoci je toto čestné
prehlásenie evidované v administratívnom spise z daňovej kontroly za rok 2014, avšak z jeho samotného
obsahu nevyplýva, že by sa vzťahovalo len na obchodné vzťahy medzi žalobcom a obch. spoločnosťou
DAHN STAV v roku 2014
- vyjadrením konateľa dodávateľa, obch. spoločnosti Atlanta VR, s.r.o., Ing. Vladimíra Nečasa, ktorý
uviedol, že spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. reálne uskutočnila fakturované obchody pre žalobcu, pričom
tieto boli dodané subdodávateľsky a predmetné faktúry vyhotovil on samotný
- zápisnicou Daňového úradu Banská Bystrica číslo: 100410445/2017 o miestnom zisťovaní zo dňa
07.03.2017 o preverovaní odberateľa žalobcu - obch. spoločnosti GAMO a.s.
- zápisnicou Daňového úradu Banská Bystrica číslo: 100427114/2017 o miestnom zisťovaní z
09.03.2017 o preverovaní odberateľa žalobcu Ing. Marián Obžut Gema,
- zápisnicou Daňového úradu Banská Bystrica číslo: 100243984/2017 o miestnom zisťovaní z
09.02.2017 o preverovaní odberateľa žalobcu - obch. spoločnosti ELIS plus s.r.o..
- preverovanou účtovnou a právnou dokumentáciou žalobcu.
V prípade, že mal správca dane aj naďalej pochybnosti o reálnosti zdaniteľných obchodov žalobcu,
nič mu nebránilo preveriť aj následných odberateľov, ktorým fakturovali odberatelia žalobcu. Preto
ani jeden zo zadovážených dôkazov nesvedčí v neprospech daňového subjektu, ale naopak v jeho
prospech a nemožno ich vyhodnotiť tak, že by preukazovali, že zdaniteľný obchod vykonaný nebol.
Záver žalovaného (resp. správcu dane) o tom, že ak iný daňový subjekt, v tomto prípade obchodná
spoločnosť DAHN STAV s.r.o. (dodávateľ žalobcu), resp. BAMAT, s.r.o. (subdodávateľ žalobcu) bol v
čase daňovej kontroly žalobcu nekontaktný, svojím správaním neumožnil správcovi dane vykonať úkony,
a teda správca dane nemohol preveriť fakturované zdaniteľné obchody, a preto neuznal odpočítanie
dane z predmetných faktúr vyhotovených týmto dodávateľom, by bol vzhľadom na pomerne rozsiahle
dokazovanie a jeho výsledky úplne mylný, autoritatívny a nemajúci oporu vo vnútroštátnych



predpisov a judikatúre a ani v predpisoch a judikatúre práva Európskej únie. Žalovaný v napadnutom
rozhodnutí nesprávne poukazuje na tzv. všeobecné dôkazné bremeno daňového subjektu vyplývajúce
z ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o správe daní bez toho, aby bral do úvahy závery rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2010 zo dňa 19.08.2010 a tiež modifikáciu vykonanú právom
Európskej únie (C80/11, C-354/03, C-353/03 a C-484/03). V zmysle judikatúry SR, ako i judikatúry
Európskej únie nie je spravodlivo možné žiadať od daňového subjektu, aby sledoval a kontroloval
realizáciu prác, obchodov, výrobné procesy, obstarávacie procesy u iného subjektu a už vôbec nie, že
by mal ovládať mená konkrétnych osôb, ktoré práce u iného subjektu vykonávajú. Ak by toto správa
dane žiadal, bolo by to nesprávne posúdenia rozloženia dôkazného bremena v zmysle § 24 ods.
1 Daňového poriadku. Rovnako aj skutočnosť, že daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa
prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré by mohlo byť spojené s daňovým únikom, je dôkazným
bremenom správcu dane, a teda správca dane nesie zodpovednosť za vznik takejto dôkaznej núdze.
Aplikácia uvedenej judikatúry je opodstatnená, pretože sa jedná o obdobný prípad, aký je uvádzaný aj
vo vyššie uvedenej judikatúre, pričom z dokazovania vyplýva, že zo strany žalobcu boli splnené ako
i formálne, tak i materiálne predpoklady odpočtu DPH. Pokiaľ žalovaný vo svojich úvahách uvádza,
že dodávatelia mali vykonať také činnosti, na ktoré nemali oprávnenie a navyše spôsobom, ktorý by
narúšal základy informačnej bezpečnosti, k tomu žalobca uviedol, že dodávatelia mali v predmete
činnosti sprostredkovateľskú činnosť v oblasti služieb resp. obchodu, čo im umožňovalo sprostredkovať
predmetné odborné služby prostredníctvom subdodávateľov, tak ako to vo svojich vyjadreniach
aj uvádzali samotní konatelia dodávateľov žalobcu a aj samotní spoločníci žalobcu. Dokonca dodávateľ
Atlanta VR s.r.o. mal v predmete činnosti aj automatizované spracovanie dát, čo bezpochyby je
činnosť, ktorá ho oprávňovala na poskytovanie predmetných odborných služieb pre žalobcu. Úvahy
žalovaného o tom, že subdodávateľské plnenie mohlo narúšať základy informačnej techniky považuje
žalobca za bezpredmetné na úrovni konšpirácie a nesúvisiace s predmetom konania. Ak by aj k
takému konaniu došlo, je na strane poškodeného, aby sa proti takémuto konaniu bránil. Na základe
uvedeného má žalobca za to, že závery uvedené v rozhodnutí správcu dane, ktoré bolo potvrdené
rozhodnutím žalovaného nevychádzajú z obsahu celého administratívneho spisu a sú priamo v rozpore
so skutkovým stavom zisteným samotným správcom dane (resp. aj žalovaným) v rámci dokazovania.
Žalovaný sa jednostranne a nedostatočne vysporiadal aj so skutočnosťami ohľadne splnenia formálnych
a materiálnych predpokladov odpočtu DPH a nesprávne posúdil aj rozloženie dôkazného bremena v
zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 16.11.2018 uviedol totožné skutkové a právne
dôvody ako v žalobou napadnutom rozhodnutí.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného repliku nepodal.

6. Krajský súd ako správny súd, prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 18.06.2019 za splnenia
procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok (ďalej len SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle § 177 a nasl. SSP,
pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je zákonné, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol
ako nedôvodnú.

7. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom
do 31.12.2015 (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“), dodaním tovaru je prevod práva nakladať s
hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným
majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné
veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna
hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným
kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru
podľa § 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,



d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 74 ods. 1 písm. f) citovaného zákona faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať
množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
2) Napríklad Zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, Zákon č. 105/2004 Z.z.v
znení neskorších predpisov.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

8. Na pojednávaní konanom dňa 18.06.2019 zástupca žalovaného zotrval na svojich vyjadreniach
uvedených v napadnutom rozhodnutí, ako aj k podanej žalobe. Žalobu žiadal zamietnuť ako nedôvodnú.

9. Správny súd konštatuje, že správca dane pri daňovej kontrole postupoval podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Vykonané
úkony (dožiadania, miestne zisťovania, výsluchy svedkov) vykonával z vlastného podnetu. Pri kontrole
dokladov bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Správcom dane vydané rozhodnutie obsahovalo posúdenie veci s
odkazom na príslušné právne predpisy a výrok korešpondoval s odôvodnením rozhodnutia. Podľa



správneho súdu, rovnako ako podľa žalovaného, žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania DPH z
predmetných faktúr. Porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm.
a) zákona č. 222/2004 Z. z., pretože v prípade predmetných dodávateľských faktúr sa nepreukázalo, že
plnenie uvedené na týchto faktúrach bolo spoločnosťou DAHN STAV s.r.o. a Atlanta VR s.r.o. aj reálne
dodané.

10. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný príliš rigidne posudzoval splnenie zákonných náležitostí
predmetných dodávateľských faktúr, keď uvádzal, že tieto podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004
Z. z. resp. podľa článku 226 ods. 6 Smernice 2006/112 neobsahujú rozsah a druh dodaných služieb
správny súd uvádza, že v ustanovení § 74 ods. 1 zákona sa uvádza, čo faktúra musí obsahovať. Jedná
sa o povinné náležitosti. Bez týchto náležitostí nie je možné považovať vystavený doklad za faktúru na
účely zákona č. 222/2004 Z. z.. Medzi povinné náležitostí patrí aj množstvo a druh dodaného
tovaru alebo rozsah a druh poskytovanej služby. Z faktúry musia byť preto zrejmé všetky zákonom
požadované náležitosti a to tak, aby boli jednoznačné a nezameniteľné. Správny orgán ako faktúry s
neurčitým vymedzením predmetu plnenia označil faktúry s vymedzeným predmetom „servisné práce“,
„konfiguračné a kabelážne práce“, „vývoj monitorovacieho systému“, „ softwarové práce na projekte
Donet“. V prípade uvedeného označenia fakturovaného plnenia nie je zrejmé, čoho sa práce týkajú.
Podľa názoru správneho súdu nemožno toto označenie považovať za dostatočné označenie druhu
dodanej služby z hľadiska jej nezameniteľnej identifikácie s iným plnením rovnakého druhu v rámci toho
istého dodávateľsko - odberateľského vzťahu. Z faktúr s takto neurčito vymedzeným plnením (a to
pokiaľ išlo o servisné práce, konfiguračné a kabelážne práce, vývoj monitorovacieho systému) naviac
nie je zrejmý ani rozsah dodaných služieb. Označenie „1“ nie je dostatočným označením ich rozsahu.
Faktúry sa neodvolávajú na žiadne zmluvy, ktoré by podporne tieto služby upresňovali a stanovovali ich
rozsah. Presná identifikácia plnenia uvedená vo faktúre a to jeho označením a rozsahom má za úlohu
zabezpečiť jeho jednoznačnosť a nezameniteľnosť.

11. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 1Sžfk/1/2016 zo dňa 19.06.2018 už tieto nedostatky
formálneho charakteru neumožňujú odpočítanie dane, a to bez ohľadu na to, či boli splnené vecné
podmienky odpočítania. Napriek tomu správca dane aj žalovaný sa zaoberali tým, či došlo k splneniu aj
materiálnej podmienky na odpočítanie dane, a teda či na základe dodávateľských faktúr reálne došlo k
dodaniu služieb. Aj v tomto ohľade sa správny súd v plnom rozsahu stotožnil s názorom žalovaného, že
táto skutočnosť nebola žalobcom preukázaná. Uvedené nebolo preukázané žiadnym z dôkazov, ktoré
uvádzal žaloba v žalobe, ktoré podľa neho majú túto skutočnosť preukázať.
Samotné dodávateľské faktúry a doklady o úhrade túto skutočnosť nepotvrdzujú. Akceptačné protokoly
neboli žalobcom vôbec k týmto faktúram predložené.
Rovnako túto skutočnosť nepotvrdzujú ani odberateľské faktúry, pretože predmetom odpočítania je daň
uvedená na dodávateľskej faktúre. Pokiaľ by aj služby uvedené na faktúrach (bližšie nešpecifikované)
boli žalobcovi dodané, a tento by ich dodal svojim odberateľom, táto skutočnosť sama o sebe
nepreukazuje, že tieto služby žalobcovi dodali práve jeho dodávatelia podľa dodávateľských faktúr a že
týmto spoločnostiam ako platiteľom zaplatil žalobca DPH z ceny uvedených služieb a že mu na základe
toho vzniklo právo odpočítať si DPH (rovnako rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 2Sžf/52/2010 zo dňa
21.09.2011).
Vyjadrenia konateľov žalobcu na pojednávaní dňa 31.01.2017 v žiadnom prípade neuvádzali, akým
spôsobom došlo k dodaniu týchto služieb zo strany dodávateľov žalobcu a rovnako tak tomu bolo
aj v písomných vyjadreniach konateľov žalobcu zo dňa 26.05.2017. Naopak, tieto tvrdenia sú v
rozpore s obsahom administratívneho spisu, keď Ing. Demčák a Ing. Michalko tvrdili, že služby od
dodávateľa DAHN STAV s.r.o. boli fakturované odberateľom, pričom podľa zmluvy s týmto dodávateľom
z 01.01.2014 naopak tieto servisné služby na softvéri mali byť dodané pre potreby samotného žalobcu
a priamo v sídle žalobcu pre potreby jeho call centra (nie call centra firmy GAMO a.s. Banská Bystrica).
Tiež je v rozpore s touto zmluvou ich tvrdenie, že tieto práce neboli vykonávané na pracoviskách
žalobcu.Pokiaľ žalobca tvrdil, že boli odsúhlasené akceptačné protokoly s odberateľmi, ktoré sú
súčasťou odberateľských faktúr, súd uvádza, že odberateľské faktúry, ktoré vystavil žalobca pre svojich
odberateľov, už nie sú predmetom skúmania pri odpočítaní dane.
Ani čestné prehlásenie bývalého konateľa dodávateľa DAHN STAV s.r.o. Tibora Saitza nepreukazuje
materiálne plnenie zo strany tohto dodávateľa. Je potrebné poukázať na jeho svedeckú výpoveď zo
dňa 17.02.2017, kde bol poučený ako svedok a ku ktorej sa žalobca nedostavil. Z tejto svedeckej
výpovede vyplýva, že sa k veci samej žiadnym spôsobom nevyjadril, ale vymienil si vyjadrenie len
písomne, avšak ani písomne sa vôbec nevyjadril. Potom jeho čestné prehlásenie je potrebné vyhodnotiť



ako nehodnoverný dôkaz a zároveň aj ako dôkaz bez výpovednej hodnoty, pretože je formulovaný
len všeobecne, neodkazuje na žiadne konkrétne obchodné prípady, na žiadne konkrétne dátumy ani
na predmety jednotlivých plnení.
Reálne plnenia podľa dodávateľských faktúr nedokazuje ani výpoveď svedka Ing. Vladimíra Nečasa,
ako konateľa Atlanta VR s.r.o., pretože tento nevedel uviesť, aké zdaniteľné obchody vykonávala táto
spoločnosť so žalobcom v roku 2015 a ďalej tvrdil, že fakturované plnenia nedodala sama, ale len
subdodávateľsky, a to práve opätovne prostredníctvom DAHN STAV s.r.o.. Bolo však preukázané, že
DAHN STAV s.r.o. v roku 2014 a 2015 nemala žiadnych zamestnancov a samotné obchodovanie jej
konateľ v tomto období Tibor Saitz žiadnym spôsobom nepotvrdil. Teda nebolo preukázané, že by Atlanta
VR s.r.o. mohla dodať akúkoľvek službu prostredníctvom DAHN STAV s.r.o..
Nepodstatné pri preukazovaní reálneho plnenia z dodávateľských faktúr sú potom dôkazy o tom, že
žalobca fakturoval jednotlivé služby svojim odberateľom GAMO a.s., Banská Bystrica., GEMA, s.r.o
a Ing. Marián Obžut Gema, s.r.o.. Preto ako dôkazy neslúžia ani zápisnice o miestnom zisťovaní o
preverovaní týchto odberateľov žalobcu. Ako bolo vyššie uvedené, samotné dodanie služby odberateľom
žalobcu, ktorý si nárokuje odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr, nepreukazuje samotné dodanie
tovaru z dodávateľských faktúr dodávateľom. Je tiež potrebné prihliadnuť na to, že z dodávateľských
faktúr nie je zrejmé, o aké konkrétne služby sa jednalo, a preto nie je možné ani konštatovať vzhľadom
na neurčito vymedzený druh a rozsah fakturovaných služieb, bez personálneho zázemia vo firme DAHN
STAV s.r.o. ako priameho dodávateľa i subdodávateľa zároveň, že by takto definované služby boli
odobraté ďalšími odberateľmi.

12. Pokiaľ ide o námietku žalobcu - že v prípade, ak mal správca dane aj naďalej pochybnosti o
reálnosti zdaniteľných obchodov, nič mu nebránilo preveriť aj následných odberateľov, ktorým fakturovali
odberatelia žalobcu správny súd uvádza: Žalobca poveril výkon prác na spoločnosti, ktoré nemali
oprávnenie na výkon požadovaných činností. Nezaujímal sa o to, či budú mať jeho dodávatelia
dostatočné personálne, odborné a technické kapacity na výkon požadovaných činností, nezaujímal sa
o miesto, kde budú činnosti vykonávané, nekontroloval vykonanie fakturovaných prác, pričom rozsah a
kvalitu prác si žalobca odsúhlasoval len so svojimi odberateľmi. V prípade, ak daňový subjekt vo svojich
obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá tak na seba riziko, že nebude môcť
splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a toto bremeno neunesie. Z administratívneho spisu má
súd preukázané, že spoločnosť DAHN STAV s.r.o. nemala potrebné personálne a pracovné kapacity a
k tomu, aby dokázala zabezpečiť fakturované plnenia. Nepreukázala sa ani existencia subdodávateľov
spoločnosti DAHN STAV s.r.o., táto spoločnosť mala vykonať činnosti, na ktoré nemala potrebné
oprávnenie a to navyše spôsobom, ktorý by narúšal základy informačnej bezpečnosti. Spoločnosť sa
na adrese svojho sídla nenachádzala a ani sa nezistili iné priestory, v ktorých by vykonávala svoju
podnikateľskú činnosť. Rovnako spoločnosť Atlanta VR s.r.o. nemala potrebné personálne a pracovné
kapacity k tomu, aby dokázala zabezpečiť fakturované plnenia. Nepreukázalo sa, že fakturované plnenia
boli zabezpečené prostredníctvom subdodávateľa - spoločnosťou BAMAT, s.r.o., DAHN STAV, s.r.o..
Spoločnosť Atlanta VR s.r.o. a aj ňou označení subdodávatelia mali vykonať činnosti, na ktoré nemali
potrebné oprávnenie. Nezistilo sa miesto, odkiaľ mali byť zdaniteľné obchody vykonané. Spoločnosť
DAHN STAV s.r.o. ani BAMAT, s.r.o. sa na adrese svojho sídla nenachádzali a ani sa nezistili iné priestory,
v ktorých by vykonávali svoju podnikateľskú činnosť. Podľa vyjadrenia Ing. Nečasa - konateľa spoločnosti
Atlanta VR s.r.o. spoločnosť nemala v roku 2015 žiadnych zamestnancov a žalobca bol informovaný
o tom, že práce nebudú vykonávané spoločnosťou Atlanta VR s.r.o., ale subdodávateľsky. Ing. Nečas
nevedel uviesť kto zo spoločnosti BAMAT, s.r.o. vykonával práce, ktoré sú predmetom zdaniteľných
obchodov, ktoré spoločnosť Atlanta VR s.r.o. fakturovala žalobcovi v roku 2015. Nevedel špecifikovať
aké konkrétne servisné a softvérové práce vykonala spoločnosť BAMAT, s.r.o. pre odberateľa Atlanta
VR s.r.o.. Nevedel ani uviesť miesto, kde konkrétne boli jednotlivé práce vykonávané. . Odberateľ
žalobcu síce potvrdil, že zdaniteľné obchody od žalobcu prijal, čo však nepreukazuje, že práce pre
žalobcu vykonal subjekt uvedený na dodávateľskej faktúre. Podľa rozsudku NSSR č.k. 2Sžf/52/2010 z
21.09.2011 dodanie tovaru alebo služby ďalšiemu odberateľovi samo osebe nepreukazuje, že žalobcovi
plnenie dodal práve dodávateľ uvedený na faktúre, že tejto spoločnosti ako platiteľovi zaplatil žalobca
DPH z ceny uvedeného plnenia a že mu na základe toho vzniklo právo odpočítať si DPH.

13. K čestnému prehláseniu zo dňa 09.03.2017 od pána F. E. súd uvádza, že správca dane vypočul pána
E. ako svedka v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na DPH vykonávanej u žalobcu za zdaňovacie
obdobia január až december 2015. Žalobca sa vypočutia tak významného svedka nezúčastnil. Svedok
sa počas ústneho pojednávania nevyjadril ani k obchodnej spolupráci so spoločnosťou Atlanta VR s.r.o.



a ani k obchodnej spolupráci so žalobcom, nepredložil žiadne dôkazy, ale vymienil si vyjadrenie len
písomne. Pán E. sa ani v správcom dane dodatočne stanovenej lehote k uvedeným skutočnostiam
nevyjadril a žiadne dôkazy nepredložil. Čestné prehlásenie pána E. sa týkalo obchodov fakturovaných
v roku 2014 a nie v roku 2015. Jedná sa iba o všeobecné konštatovanie, že obchodné vzťahy medzi
firmou DAHN STAV s.r.o. a žalobcom a spoločnosťou Atlanta VR s.r.o. boli vykonané, odovzdané, a
vyfakturované, ako aj uhradené. Pán E. v ňom nič nevysvetlil, nič neobjasnil a nič nekonkretizoval.
Všetky pochybností správcu dane, ktorými boli poznačené obchody medzi uvedenými spoločnosťami či
už 2014 alebo 2015 zostali zachované. Vo svetle týchto okolností je preto potrebné čestné vyhlásenie
vyhodnotiť ako nehodnoverný dôkaz a zároveň dôkaz bez výpovednej hodnoty.

14. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného
prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd konštatuje, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1
a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné
splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ako už bolo vyššie uvedené, v prípade predmetných dodávateľských
faktúr sa nepreukázalo, že plnenie uvedené na týchto faktúrach bolo spoločnosťami Atlanta VR s.r.o. a
DAHN STAV s.r.o. aj reálne dodané. Predmetné dodávateľské faktúry nepreukazujú splnenie vecných
a formálnych podmienok vzniku nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty, preto nemožno ani
aplikovať rozsudok ESD C-80/11 na prípad žalobcu. Pre záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane
z dôvodu neunesenia dôkazného bremena postačuje preukázateľné spochybnenie dôkazov o dodaní
tovaru (služby) správcom dane a následné nevyvrátenie tohto spochybnenia daňovým subjektom (III.ÚS
401/2009, III.ÚS 93/2016). Faktúry síce vyhotovené boli, ale nie je preukázané (resp. je spochybnené),
že práce na nich uvedené vykonal vystaviteľ faktúry. Tvrdenou a nepreukázanou skutočnosťou je tu
vykonanie, resp. zabezpečenie vykonania prác (služieb) dodávateľom. Zaúčtovanie dane na výstupe
automaticky neznamená priznanie odpočítania dane na vstupe. K priznaniu tohto práva žalobcovi bráni
skutočnosť, že neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočného prijatia služieb deklarovaných
na sporných faktúrach od spoločnosti Atlanta VR s.r.o. a DAHN STAV s.r.o., k čomu dospeli daňové
orgány i správny súd. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasne splnenie
tak materiálnej ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry prípadne
iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane sa presne zhodujú so skutočne realizovanými
plneniami. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu.
Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami a iným listinným dôkazom nie je
postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje
odrážajúce skutočne reálne plnenie. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane
preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálne deklarácii
predložením dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené
na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť byť aj preukázané.

15. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn.
2Sžf 4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 z
23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods.
8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné
uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za
zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom
odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si
uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane
slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. V daňovom
konaní neplatí vyhľadávacia zásada, teda správca dane nevyhľadáva dôkazy, ktoré má predložiť daňový
subjekt, ale platí zásada prejednacia, čo znamená, že správca dane overí a prejedná dôkazy predložené
daňovým subjektom. Z predloženého administratívneho spisu ale nevyplýva, že by žalobca predložil
relevantný dôkaz o tom, že by dodávky, pri ktorých si uplatnil nárok na odpočítanie dane mali pochádzať
od dodávateľa uvedeného na faktúrach. Správny súd v tejto súvislosti vyhodnotil konanie správcu dane
i žalovaného za správne, nakoľko títo po spochybnení dodávok tovaru žalobcovi poskytli dostatočný
priestor na realizáciu jeho procesných práv vyplývajúcich z Daňového poriadku. V danom prípade
teda správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, a preto sa dôkazné bremeno presunulo na daňový subjekt, ktorý mal inými dôkazmi
vyvrátiť spochybnenie jeho pôvodných dôkazov predložených správcovi dane. V danom prípade žalobca
žiadne takéto dôkazy nepredložil a preto neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového
poriadku. Preto je táto námietka v plnom rozsahu nedôvodná.



16. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudky ESD C-80/11, C-354/03, C-353/03 a C-484/03 a rozsudok
NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2010, uvedené v danej veci nie je možné použiť. Uvedená judikatúra Európskeho
súdneho dvora sa vzťahuje na prípady, že bolo uskutočnenie zdaniteľného plnenia preukázané. Rovnako
je tak tomu aj v záveroch rozsudku NS SR č. k. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010, čo samozrejme
predpokladá splnenie podmienky, že na dodávateľskej faktúre je plnenie riadne špecifikované. V
danom prípade nebola splnená ani jedna z týchto dvoch podmienok, pretože na dodávateľských
faktúrach plnenie nebolo vôbec špecifikované a nebolo ani preukázané, že by mohli plnenie poskytnúť
dodávateľské spoločnosti. V danom prípade totiž nebolo preukázané, že by zdaniteľné obchody
prebehli a že ich materiálne výsledky reálne existujú. Okrem toho sa vyššie uvedený rozsudok NS
SR týkal rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane v prípadoch, ak na
predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca išlo o podvodné konanie typu „kolotoč“, čo nie je
prípad prejednávanej veci. Pokiaľ žalobca uvádza, že existencia predmetu plnenia bola jednoznačne
preukázaná listinnými dôkazmi, predovšetkým faktúrami, zmluvami a výsluchmi žalobcu či dodávateľov,
ide o jeho pohľad na vec, ktorý však nekorešponduje s vykonaným dokazovaním. Správny súd teda
dospel k záveru, že žalobca v tomto smere neuniesol svoje dôkazné bremeno, teda nepredložil faktúru
s formálnymi náležitosťami podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH a nepreukázal existenciu predmetu
zdaniteľného plnenia.

17. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, ktorý udáva, že dodávatelia mali v predmete činnosti
sprostredkovateľskú činnosť v oblasti služieb, resp. obchodu, čo im umožňovalo sprostredkovať
predmetné odborné služby prostredníctvom subdodávateľov, správny súd udáva, že podľa vyjadrenia
konateľov žalobcu z 31.01.2017 servisné práce spoločnosťou Atlanta VR s.r.o. boli vykonávané na
základe zmluvy z 01.04.2014. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že nebolo zámerom žalobcu, aby táto
spoločnosť prenášala výkon zmluvnej činnosti na inú osobu. V zmysle článku 11 (dôverné informácie)
bod 4 danej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nesprístupnia ani neumožnia sprístupnenie informácií
druhej strany akoukoľvek formou tretej strane. Pokiaľ ide o činnosť automatizované spracovanie
dát, ktorú má Atlanta VR s.r.o. zapísanú v predmete činnosti, je potrebné k uvedenému uviesť, že
pod spracovaním údajov v zmysle zoznamu odporúčaných označení voľných živností a ich bližšieho
vymedzenia patrí spracovanie údajov dodaných zákazníkom, vypracovanie tabuliek, výpočtov a pod. bez
navrhovania špecifického programu. Podľa vyjadrenia žalobcu k fakturovaným prácam mal dodávateľ
Atlanta VR s.r.o. vykonať také softvérové práce, ktoré podľa názoru súdu nespadajú pod automatizované
spracovanie dát.

18. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom
predloženým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení chýba reálny základ, čo oprávnene
vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybností o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení, na
základe ktorých si žalobca uplatnil právo na vrátenie dane. Bolo potrebné, aby sám žalobca
preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou, vyplývajúcou z
jeho podnikateľskej činnosti za účelom zabránenia tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov
bude spochybnené. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom
vysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom odvolania. Postup správcu dane, ako i žalovaného
nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu. Správny súd nevzhliadol
v preskúmavanej právnej veci žiadne zásadné odlišnosti od skutkovej a právne obsahovej stránky
administratívneho daňového konania a jeho záverov preskúmavaných v správnej veci, s týmito sa
stotožňuje, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

19. O náhrade trov konania správny súd rozhodol pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP. Žalobca v konaní
úspešný nebol, preto nemá právo na náhradu trov konania. Rovnako náhrada trov konania nepatrí ani
žalovanému v zmysle § 168 SSP, nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti.

20. Rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté



rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.