Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 31S/65/2018 z 30. 7. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 30. júla 2019, sp. zn. 31S/65/2018, ECLI:SK:KSZA:2019:5018200260.2 Krajský súd Žilina | 31S/65/2018 | ECLI:SK:KSZA:2019:5018200260.2 | 2019-07-30 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d6361097-0ada-4b77-b27e-c5af963b69db Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5018200260.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/65/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200260
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5018200260.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Nory Tomkovej a
členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcu: Mobil PC, s.r.o.,
so sídlom Ul. Republiky 16, 010 01 Žilina, IČO: 36 431 371, právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Iva Pavlíková, so sídlom J. J. XX, XXX XX M., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100986073/2018 zo dňa 18.05.2018, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe vykonanej daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu alebo jeho časti podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) bol
Daňovým úradom Žilina (prvostupňovým správnym orgánom) vyhotovený protokol č. 101951943/2017
zo dňa 13.09.2017, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 18.09.2017.
Následne Daňový úrad Žilina vydal rozhodnutie č. 102195870/2017 zo dňa 17.10.2017, ktorým určil
daňovému subjektu Mobil PC, s.r.o., Republiky 16, 010 01 Žilina (žalobcovi) rozdiel v sume 55 529,50
Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2016, nadmerný odpočet nepriznal v
sume 43 748,27 Eur a žalobcovi vyrubil daň v sume 11 781,23 Eur, ktorú zaviazal žalobcu zaplatiť na
účet Daňového úradu Žilina do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
Na odvolanie žalobcu rozhodol žalovaný tak, že rozhodnutím č. 100205003/2018 zo dňa 22.01.2018
zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (DÚ Žilina) zo dňa 17.10.2017 a vec vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho orgánu vyplýva, že zistený skutkový stav
nebol sporný, nezrozumiteľné však bolo odôvodnenie rozhodnutia správcu dane vo väzbe na vyčíslený
rozdiel dane. Podľa odvolacieho orgánu, postup správcu dane nebol správny, keď pri vyčíslení rozdielu
dane nepostupoval v súlade so závermi uvedenými v odôvodnení svojho rozhodnutia. V ďalšom konaní
má správca dane zosúladiť vyčíslený rozdiel dane s odôvodnením rozhodnutia a uviesť ustanovenia
zákona o DPH, ktoré boli porušené.
Správca dane (DÚ Žilina) v ďalšom konaní vydal rozhodnutie (s totožným výrokom ako bolo v
napadnutom rozhodnutí správcu dane) č. 100384921/2018 zo dňa 16.02.2018 s odôvodnením v zmysle
záverov uvedených v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho orgánu.
Aj proti tomuto rozhodnutiu správcu dane zo dňa 16.02.2018 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 100986073/2018 zo dňa 18.05.2018, ktorým rozhodnutie Daňového úradu
Žilina č. 100384921/2017 zo dňa 16.02.2018 potvrdil. V odôvodnení žalovaný uviedol, že správca dane
nespochybnil použitie predmetných mobilných telefónov na uskutočňovanie zdaniteľných obchodov
odvolávajúceho sa (žalobcu), uznal mu nárok na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 2 písm. b) zákona o



DPH. Postup správcu dane bol správny, keď určil rozdiel dane z dôvodu, že odvolávajúci sa nepriznal
DPH podľa § 69 ods. 12 písm. h) zákona o DPH ako osoba povinná platiť daň.

2. Proti vyššie uvedeným rozhodnutiam správcu dane a žalovaného podal žalobca žalobu v zmysle
§ 177 Správneho súdneho poriadku, na základe ktorej sa domáha v zmysle § 191 ods. 1 písm.
c), d) a e) Správneho súdneho poriadku zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutí jemu
predchádzajúcich vydaných správnym orgánom v zmysle § 191 ods. 3 Správneho súdneho poriadku,
teda rozhodnutí:
Daňového úradu Žilina č. 102195870/2017 zo dňa 17.10.2017
Žalovaného č. 100205003/2018 zo dňa 22.01.2018
Daňového úradu Žilina č. 100384921/2018 zo dňa 16.02.2018
Žalovaného č. 100986073/2018 zo dňa 18.05.2018.
Podstatou týchto rozhodnutí bola skutočnosť, že žalobca si uplatnil za august 2016 odpočet DPH vo
výške 43 748,27 Eur podľa § 49 až § 54 zákona o DPH na tom skutkovom základe, že zakúpil
tovar od platcu DPH, za tovar zaplatil cenu s DPH a následne žiadal DPH vrátiť. Žalobca prevádzkuje
podnikanie jednak ako predajca v tzv. kamennom obchode a jednak e-shop, teda prostredníctvom
internetu. Predmetom uplatneného vrátenia odpočtu DPH boli zakúpené mobilné telefóny objednané
cez internet od predajcu DANLEN, s.r.o., ktorý tieto dodával na jednotlivé objednávky vo viacerých
dodávkach aj v jeden deň na viaceré dodacie listy a k nim vystavené faktúry, kedy žalobca v deň prebratia
tovaru s dodacím listom a faktúrou tovar aj riadne bezhotovostne uhradil a spoločnosť DANLEN, s.r.o. za
tieto riadne odviedla DPH. Následne si žalobca uplatnil odpočet DPH. Správca dane však neuznal nárok
na odpočet DPH z dôvodu, že v zmysle § 69 ods. 12 písm. h) zákona o DPH: Platiteľ, ktorý je príjemcom
plnenia od iného platiteľa, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie mobilných telefónov, ktoré
sú vyrobené alebo prispôsobené na použitie v spojení s licencovanou sieťou a fungujú na stanovených
frekvenciách bez ohľadu, či majú alebo nemajú iné využitie, ak základ dane vo faktúre za dodanie
mobilných telefónov je 5 000 Eur a viac. Dodávateľ žalobcu spoločnosť DANLEN, s.r.o. dodával mobilné
telefóny žalobcovi na základe faktúr, ktoré nepresiahli hodnotu 5 000 Eur, a to aj viacerých v jeden deň.
Vzhľadom na túto skutočnosť daňový úrad dospel k záveru, že pokiaľ súčet hodnoty tovaru v jeden deň
presiahol hodnotu 5 000 Eur, aj keď na základe viacerých faktúr a dodávok vznikla žalobcovi daňová
povinnosť, nakoľko došlo k prenosu platiť daň z jeho dodávateľa na samotného žalobcu, a teda nemohol
si uplatniť odpočet dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože daň podľa § 49 ods. 2 písm. a) nie je
odpočítateľnou daňou. Daňový úrad na základe týchto ustanovení dospel k záveru, že vyhotovením troch
až desiatich faktúr na jedno dodanie tovaru sa dodávateľ (DANLEN, s.r.o.) vyhol uplatneniu prenosu
daňovej povinnosti a takýmto postupom spôsobil riziko strát daňových príjmov. Ani samotný odberateľ
(žalobca) neprijal nevyhnutné opatrenia na nápravu vyhotovených faktúr, na ktorých bola neodôvodnene
uvedená DPH a chýbala slovná informácia o prenose daňovej povinnosti. Podľa názoru správcu dane
žalobca nesprávne aplikoval ust. § 69 ods. 12 písm. h) zákona o DPH, kedy je platiteľ povinný platiť daň
vzťahujúcu sa na dodanie mobilných telefónov, základ dane vo faktúre sa dodanie týchto je 5 000 Eur
a viac. Správca dane vo svojej argumentácii citoval rozhodnutie NS SR 3Sžf/24/2012 s rozhodnutím
ESD č. C 424/12 ako aj argumentáciou, že žalobca bol vyzvaný na vyjadrenie sa k protokolu zo dňa
13.09.2017, nakoľko sa nevyjadril, správca dane rozhodol podľa § 68 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z..
Žalobca zdôraznil, že spoločnosť DANLEN, s.r.o. dodávala tovar s DPH a túto aj riadne odvádzala, po
zaplatení tovaru žalobcom tak, ako to vyplýva aj z odpovede dožiadaného Daňového úradu Košice.
Žalobca teda DPH v tovare riadne zaplatil dodávateľovi. Nasledujúci mesiac daň dodávateľ zaplatil
a žalobca si uplatnil vrátenie dane Pokiaľ teda boli viaceré dodávky v jeden deň a súčtom tieto
presahovali 5 000 Eur, bolo by zavádzajúce uvádzať na faktúrach oznámenie o prenose dane v zmysle
§ 74 ods. 1 písm. k). Správca dane nikdy nespochybnil a ani nemohol spochybniť reálne dodanie
tovaru spoločnosťou DANLEN, s.r.o., nakoľko žalobca platil bezhotovostne na základe dodania tovaru
a dodacieho listu spolu s vystavenou faktúrou, ale tiež správcovi dane preukázal ako ďalej naložil s
tovarom, teda ako tento a komu predal. Správca dane si „prispôsobil výklad ust. § 49 ods. 2 písm. a)
zákona o DPH“, keď tvrdí, že žalobcom uplatnený odpočet nie je v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona
o DPH odpočítateľnou daňou, čo potvrdzuje aj rozhodnutie ESD č. 424/12.
Ak žalobca zakúpil tovar s daňou, má právo na jej odpočet, keďže sám je platiteľom DPH, a teda v
prípade, že tento predá, následne mu vzniká daňová povinnosť odviesť z predaného tovaru DPH. Pokiaľ
ide o citované rozhodnutie žalovaným ESD 424/12, toto rozhodnutie sa vzťahuje na prípad spochybnenia
samotného dodania tovaru a rozhodnutie NS SR 3Sžf/24/2012 hovorí o preukázaní reálnosti dodania
tovaru alebo služby, aby tak mohlo dôjsť k uplatneniu vratky DPH. Žalobca však žalovanému riadne
preukázal prevzatie tovaru a faktúry s dodacím listom a tiež úhradu každej faktúry cez svoj účet.



Správca dane ani v jednom z rozhodnutí nespochybňuje reálnu dodávku tovaru a jeho zaplatenie,
dokonca vykonal dožiadania v zmysle čl. 74 Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010, kde nebolo dodanie
tovaru spochybnené.

3. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že ak dodávateľ a aj odberateľ sú platitelia dane,
prenos daňovej povinnosti na kupujúceho sa má pri dodaní mobilných telefónov uvedených v ust. § 69
ods. 12 písm. h) zákona o DPH uplatniť vtedy, ak základ dane na faktúre za ich dodanie je 5 000 Eur
a viac. Do úvahy sa berie dohodnutá cena bez DPH za dodanie mobilných telefónov. V zmysle § 72
ods. 1 písm. a) zákona o DPH je platiteľ dane povinný vyhotoviť faktúru pri dodaní tovaru s miestom
dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe a uviesť na nej všetky povinné náležitosti uvedené v § 74
ods. 1 zákona o DPH, teda aj slovnú informáciu podľa písm. k) uvedeného ustanovenia, „prenesenie
daňovej povinnosti“, ak osobou povinnou platiť daň, je príjemca tovaru. Platiteľ dane vyhotovujúci faktúru
musí zabezpečiť, že informácie uvedené na faktúrach presne odzrkadľujú skutočné dodanie tovaru.
Na základe dodacích listov predložených k jednotlivým faktúram vyhotovených spoločnosťou DANLEN,
s.r.o. bolo zistené, že mobilné telefóny boli dodávané naraz jedným vozidlom, ktorého vodičom bol
konateľ spoločnosti DANLEN, s.r.o. a tieto boli ním osobne odovzdané kupujúcemu. Ak teda dodávateľ
DANLEN, s.r.o. dodal napríklad dňa 01.08.2016 celé množstvo mobilných telefónov na základe jednej
prepravy vykonanej do Žiliny a jedného prevzatia pracovníkom spoločnosti Mobil PC, s.r.o., potom toto
dodanie malo byť vyjadrené na jednej faktúre.
Žalobca objektívne nezdôvodnil v odvolaní ani v podanej žalobe, prečo na jedno konkrétne dodanie
mobilných telefónov v konkrétny deň a hodinu bolo vyhotovených viacero samostatných faktúr s
uvedeným základom dane na faktúre v sume nižšej ako 5 000 Eur, čo viedlo k aplikovaniu iného
daňového režimu DPH.
Ak platiteľ dane prepravil v jeden deň celé dodané množstvo mobilných telefónov na predajňu odberateľa
v Žiline, potom základ dane viažuci sa na toto dodanie je v sume vyššej ako 5 000 Eur. Táto skutočnosť
mala byť aj na vyhotovenej faktúre za toto dodanie celého množstva mobilných telefónov uvedená
tak, aby údaje na vyhotovenej faktúre objektívne zodpovedali dodávke, ktorá nastala. V prvom rade
musí dôjsť k naplneniu materiálnej podstaty veci (k dodaniu tovaru) a až následne k vystaveniu faktúry
(formálnemu naplneniu).
Ak platiteľ dane - dodávateľ bezdôvodne na jedno dodanie mobilných telefónov v jeden deň vyhotovil pre
žalobcu viacero faktúr (pričom ich osobne dopravil z Michaloviec do Žiliny svojim motorovým vozidlom
a fyzicky odovzdal zástupcovi spoločnosti Mobil PC, s.r.o.), potom sa vyhol uplatneniu ust. § 69 ods.
12 písm. h) zákona o DPH. V takom prípade odpočítanie dane aj napriek tomu, že daň je uvedená
na faktúre nie je možné, táto daň nie je odpočítateľnou daňou, pretože sa mal uplatniť prenos daňovej
povinnosti v zmysle citovaného ustanovenia. Ak si žalobca ako odberateľ uplatnil odpočítanie dane,
nekonal v súlade so zákonom o DPH, pretože muselo byť zrejmé, že dodanie mobilných telefónov na
základe jednej dodávky vysoko prevyšuje základ dane 5 000 Eur. Pre uplatnenie režimu prenosu daňovej
povinnosti nepostačuje len samotný údaj o základe dane, ktorý nie je viac ako 5 000 Eur, uvedený na
faktúre, ale dôležitý je skutočný základ dane viažuci sa na dodanie tovaru. Vyhotovením viacerých faktúr
na jedno dodanie tovaru sa dodávateľ vyhol uplatneniu prenosu daňovej povinnosti a takýmto postupom
spôsobil riziko strát daňových príjmov. Ani samotný odberateľ (žalobca), neprijal nevyhnutné opatrenia
na nápravu vyhotovených faktúr, na ktorých bola nedôvodne uvedená DPH a chýbala slovná informácia
o prenose daňovej povinnosti.
V predmetnom prípade ide o konanie, kedy sa platiteľ dane DANLEN, s.r.o. vyhol uplatneniu režimu
prenosu daňovej povinnosti tým, že na jedno dodanie mobilných telefónov vyhotovil viacero faktúr
so základom dane do 5 000 Eur, pričom svoje konanie objektívne nezdôvodnil. S poukazom na
prípady jednotlivých dodávok mobilných telefónov napríklad dňa 01.08.2016 (8 faktúr), 05.08.2016 (5
faktúr), 08.08.2016 (3 faktúry), 19.08.2016 (9 faktúr) alebo 22.08.2016 (10 faktúr), 25.08.2016 (10
faktúr), 26.08.2016 (6 faktúr) a 31.08.2016 (4 faktúry) mal byť uplatnený prenos daňovej povinnosti na
kupujúceho, na základe čoho je možné konštatovať, že daň uvedená na faktúrach nie je u kupujúceho
(žalobcu) odpočítateľnou daňou. Nie je splatnou daňou, teda daňou zodpovedajúcou predmetnej
transakcii - dodaniu mobilných telefónov.
Žalobca nesprávne aplikoval ust. § 69 ods. 12 písm. h) zákona o DPH, v zmysle ktorého je platiteľ -
kupujúci, povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie mobilných telefónov, ak základ dane vo faktúre
za dodanie týchto je 5 000 Eur a viac.
Podľa žalovaného, skutkový stav bol správcom dane dostatočne zistený a výrok dostatočne zdôvodnený.
Žalobca nepostupoval správne, keď neaplikoval na predmetné dodávky ust.§ 69 ods. 12 písm. h) zákona
o DPH. Daň uvedená na dodávateľských faktúrach u žalobcu nie je odpočítateľnou daňou podľa § 49



ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Ak si žalobca daň odpočítal, potom nekonal v súlade so zákonom. V tejto
súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-424/12 SC Fatorie SRL.
Vzhľadom na to, že správca dane nespochybnil použitie predmetných mobilných telefónov na
uskutočňovanie zdaniteľných obchodov žalobcu, uznal mu nárok na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 2
písm. b) zákona o DPH. Poukazovanie žalobcu na to, že DPH zaplatil dodávateľovi, tovar reálne existoval
a žalobcom bol ďalej predaný, nebolo správcom dane spochybňované, na prijaté závery správnych
orgánov to však nemá vplyv. Podľa žalovaného, postup správcu dane bol správny, keď určil rozdiel dane
z dôvodu, že žalobca nepriznal DPH podľa § 69 ods.12 písm. h) zákona o DPH ako osoba povinná platiť
daň. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žalovaný žiadal, aby súd podanú žalobu zamietol.

4. Žalobca v replike poukázal na bod 1 a 2 čl. 62 Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty, ako aj čl. 63 a čl. 167 tejto Smernice, na rozsudok tretej komory Súdneho dvora
EÚ z 31.01.2012 vo veci C-642/2011, na bod 49 citovaného rozhodnutia, ktorý odkazuje na rozsudky
Mahageben a Dávid, kde sa uvádza, že daňová správa nemôže od platiteľa dane uplatňujúceho si nárok
na odpočet DPH všeobecne požadovať jednak, aby preveril, že osoba, ktorá vystavila faktúru…. spĺňala
podmienky platiteľa dane, disponovala daným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila povinnosť
podať daňové priznanie a uhradiť DPH, aby sa tým ubezpečil, že na strane hospodárskych subjektov na
vstupe nedošlo k nezákonnostiam alebo daňovému podvodu, jednak, aby v tejto súvislosti disponoval
takýmito dokumentmi.
Žalobca vykonal zdaniteľné plnenie, a preto mu vznikol nárok na vrátenie DPH, a to v súlade s ust. §
69 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

5. Z administratívneho spisu žalovaného zistil správny súd nasledovné:
Daňový úrad Žilina (správca dane) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, o výsledku ktorej vyhotovil protokol zo dňa
13.09.2017.
Na základe daňovej kontroly nepriznal správca dane nárok na odpočítanie DPH z faktúr vyhotovených
dodávateľskou spoločnosťou DANLEN, s.r.o., ktoré sú uvedené na strane 2 až 4 napadnutého
rozhodnutia správcu dane, z ktorých bola celkom uplatnená DPH vo výške 55 529,50 Eur.
Rozhodnutie správcu dane za zdaňovacie obdobie august 2016, ktorým bol určený rozdiel dane
rozhodnutím zo dňa 17.10.2017 už bolo predmetom odvolacieho konania, pričom uvedené rozhodnutie
správcu dane bolo zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie, na základe rozhodnutia o
odvolaní zo dňa 22.01.2018.
Správca dane v rámci daňovej kontroly využil inštitút dožiadania a miestne príslušného správcu dane
(DÚ Košice) žiadal o preverenie skutočností týkajúcich sa predmetných nákupov mobilných telefónov.
Dňa 28.11.2016 vykonal správca dane u daňového subjektu DANLEN, s.r.o. miestne zisťovanie, o čom
bol spísaný úradný záznam, z ktorého vyplýva, že na uvedenej adrese sa nachádza rodinný dom v
radovej zástavbe, na ktorom nebolo žiadne označenie spoločnosti, označenie nebolo ani na poštovej
schránke umiestnenej pred domom. Dňa 11.01.2017 bolo vykonané ústne pojednávanie s konateľom
spoločnosti DANLEN, s.r.o. Ing. Danielom Pirčákom. Pojednávanie sa týkalo zdaňovacieho obdobia
júl 2016, kde konateľ uviedol, že realizované obchodné transakcie, tak ako ich opísal za zdaňovacie
obdobie júl 2016, sa vykonávali takým istým spôsobom aj v nasledujúcom zdaňovacom období.
Vzhľadom na uvedené zamestnanci správcu dane s ním už ďalšie ústne pojednávanie nevykonali. V
predmetnej zápisnici konateľ spoločnosti DANLEN, s.r.o. Ing. Pirčák uviedol, že spoločnosť DANLEN,
s.r.o. sa zaoberá maloobchodnou a veľkoobchodnou činnosťou s mobilnými telefónmi a príslušenstvom
k telefónom, svoju činnosť vykonáva na adrese Obchodná 4, Michalovce, kde ma prenajaté miesto
na predajný stánok, na iných prevádzkach, resp. predajných miestach spoločnosť svoju činnosť
nevykonáva. Spoločnosť DANLEN, s.r.o. nakupovala tovar prevažne od spoločnosti VERONA style,
s.r.o. a predávala ho spoločnosti Mobil PC, s.r.o. tak, ako sú uvedené na faktúrach. Spoločnosť DANLEN,
s.r.o. zamestnávala jedného až dvoch pracovníkov na dohodu, striedali sa, pracovali v predajnom
stánku, mená si nepamätá, v priebehu roka sa vystriedali viacerí. Účtovníctvo spoločnosti viedla pani
U. F. - PBH, s.r.o.. Všetky faktúry a dodacie listy za spoločnosť vystavoval konateľ Ing. Pirčák a taktiež
realizoval úhrady za spoločnosť DANLEN, s.r.o.. Spoločnosť predáva tovar prostredníctvom e-shopu:
wwww.pro-mobil.sk, objednávky vybavuje konateľ osobne. Tovar bol dodávaný priamo konateľom
spoločnosti DANLEN, s.r.o. firemným vozidlom spoločnosti (Peugeot SW207 ŠPZ: MI-944CV) na
predajňu odberateľa - Mobil PC, s.r.o. do Žiliny, kde tovar prevzala pravdepodobne pracovníčka
odberateľa v predajni. Preprava tovaru nebola fakturovaná odberateľovi. Daňový subjekt DANLEN, s.r.o.
má uvedené faktúry riadne zaúčtované v účtovníctve spoločnosti, daň bola priznaná a uhradená v



zdaňovacom období august 2016. Za účelom správneho určenia dane správca dane vypočul konateľa
spoločnosti Mobil PC, s.r.o. Ing. Antona Turiana ako svedka dňa 11.04.2017, o tejto skutočnosti bol
informovaný aj konateľ spoločnosti DANLEN, s.r.o. Ing. Pirčák. Konateľ spoločnosti Ing. Anton Turian
sa vyjadril tak, že všetky dodané mobilné telefóny sú prijímané a evidované v skladovej evidencii podľa
jedinečného IMEI (výrobné číslo). Nie je možné dvakrát nakúpiť prípadne predať ten istý mobilný telefón.
Pri veľkoodberateľoch sa doprava telefónov rieši prostredníctvom služieb spoločnosti DHL Expres
(letecky), DHL Standard (autom kuriérom) alebo osobným motorovým vozidlom. Nie je žiadna forma
zmluvy medzi spoločnosťami DANLEN, s.r.o. a Mobil PC, s.r.o.. Nákup tovaru - mobilných telefónov sa
realizuje na základe e-mailom (SMS) zaslanej ponuky zo strany DANLEN, s r.o.. Následne je zo strany
DANLEN, s.r.o. dovezený tovar - mobilné telefóny spolu s dokladom - faktúrou.
Na otázku správcu dane - K dodávke tovaru v jeden deň, či išlo o jednu objednávku konateľ žalobcu
uviedol, že vždy schválil len cenu, prípadne napísal, aká cena mu vyhovuje. Komunikácia teda
prebiehala vo viacerých mailoch alebo SMS. Niektorý z modelov, ktoré nacenil potom osobne doručil
Ing. Daniel Pirčák (konateľ spoločnosti DANLEN, s.r.o.), prípadne boli zaslané kuriérom UPS. Nikdy sa
presne vopred nevedelo, či bude nejaký tovar vôbec doručený a nebolo ani známe presné množstvo
tovaru. Nevytvárala sa ani presná objednávka, resp. objednávky. Každá faktúra bola skontrolovaná s
dodaným tovarom a uhradená bezhotovostným platobným stykom, na účet spoločnosti DANLEN, s.r.o..
Konateľ žalobcu, na otázku či môže vysvetliť, z akého dôvodu sú jednotlivé dodávky tovaru rozdelené
na 3 až 10 faktúr, uviedol, že je to skôr otázka na dodávateľa. Predpokladá ale, že nakupoval telefóny s
DPH, a preto ich chcel aj s DPH predať. Preto si myslí, že dodávateľ mu dodával telefóny vo viacerých
dodávkach do 5 000 Eur. K tejto otázke sa vyjadril aj konateľ spoločnosti dodávateľa (DANLEN, s.r.o.),
ktorý uviedol, že tovar mu bol dodaný s DPH a chcel ho aj s DPH predať. Na základe dodacích
listov predložených k jednotlivým faktúram vyhotovených spoločnosťou DANLEN, s.r.o. bolo zistené,
že mobilné telefóny boli dodávané naraz jedným vozidlom, ktorého vodičom bol konateľ spoločnosti
DANLEN, s.r.o. a tieto boli ním osobne odovzdané kupujúcemu. Ak teda dodávateľ dodal napríklad dňa
01.08.2016 celé množstvo mobilných telefónov na základe jednej prepravy vykonanej do Žiliny a jedného
prevzatia pracovníkom spoločnosti žalobcu, potom toto dodanie malo byť vyjadrené na jednej faktúre.
Ak platiteľ dane - dodávateľ na jedno dodanie mobilných telefónov v jeden deň vyhotovil pre žalobcu
viacero faktúr (pričom ich osobne dopravil z Michaloviec do Žiliny svojim motorovým vozidlom a fyzicky
odovzdal zástupcovi spoločnosti Mobil PC, s.r.o.), potom sa vyhol uplatneniu ust. § 69 ods. 12 písm. h)
zákona o DPH. V takom prípade odpočítanie dane, aj napriek tomu, že daň je uvedená na faktúre, nie je
možné, táto daň nie je odpočítateľnou daňou, pretože sa mal uplatniť prenos daňovej povinnosti. Ak si
žalobca ako odberateľ uplatnil odpočítanie dane, nekonal v súlade so zákonom o DPH, pretože muselo
byť zrejmé, že dodanie mobilných telefónov na základe jednej dodávky vysoko prevyšuje základ dane
5 000 Eur. Pre uplatnenie režimu prenosu daňovej povinnosti nepostačuje len samotný údaj o základe
dane, ktorý nie je viac ako 5 000 Eur, uvedený na faktúre, ale dôležitý je skutočný základ dane viažuci
sa na dodanie tovaru.
V predmetnom prípade ide o konanie, kedy sa platiteľ dane DANLEN, s.r.o. vyhol uplatneniu režimu
prenosu daňovej povinnosti tým, že na jedno dodanie mobilných telefónov vyhotovil viacero faktúr so
základom dane do 5 000 Eur, pričom svoje konanie objektívne nezdôvodnil. S poukazom na prípady
jednotlivých dodávok mobilných telefónov napríklad dňa 01.08.2016 (8 faktúr), 05.08.2016 (5 faktúr),
08.08.2016 (3 faktúry), 19.08.2016 (9 faktúr), 22.08.2016 (10 faktúr), 25.08.2016 (10 faktúr), 26.08.2016
(6 faktúr) a 31.08.2016 (4 faktúry) mal byť uplatnený prenos daňovej povinnosti na kupujúceho, na
základe čoho je možné konštatovať, že daň uvedená na faktúrach nie je u kupujúceho odpočítateľnou
daňou. Nie je splatnou daňou, teda daňou zodpovedajúcou predmetnej transakcií - dodaniu mobilných
telefónov.
Dňa 19.07.2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom miestne príslušný správca
dane vypočul konateľa spoločnosti DANLEN, s.r.o. Ing. Daniela Pirčáka ako svedka. Ing. Daniel Pirčák
sa vyjadril, že všetky dodávky boli zabalené podľa faktúr a dodacích listov, každá bola zabalená v
samostatnej krabici spolu s vystavenou faktúrou a dodacím listom, pri balení ju osobne kontroloval s
dodacím listom a faktúrou, pri doručení vyložil krabicu s dodacím listom na pult v prevádzke žalobcu,
kde si zamestnanec žalobcu skontroloval, či je obsah dodávky totožný s vystavenou faktúrou a dodacím
listom. Potvrdili mu dodací list a faktúru, potom vyložil ďalšiu krabicu s ďalšou dodávkou a postupne
takto skontrolovali všetky krabice s dodávkami. Po skontrolovaní mu zamestnankyňa žalobcu uhradila
faktúry za všetky dodávky, taká bola dohoda s konateľom žalobcu (Ing. Turianom). Všetky úhrady boli
realizované bezhotovostne. Ďalej uviedol, že je bežné dodávať tovar v jeden deň, jednému odberateľovi
jednou dodávkou rozpísanou na viac faktúr a dodacích listov. Takýto spôsob použili aj jeho dodávatelia.
Tovar predával tak, ako ho nakúpil,. Bolo pre neho výhodnejšie tovar predať čo najmenšiemu počtu



odberateľov. Ak by mal predať spoločnosti žalobcu každý deň jednu dodávku, bolo by to nerentabilné.
Používať kuriéra nechcel kvôli nákladom na poistenie.

6. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného je zákonné, žalobcom podaná žaloba nie je dôvodná, preto žalobu podľa § 190 SSP
zamietol.

7. Podľa § 69 ods. 12 písm. h) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon o DPH) platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, je povinný platiť
daň vzťahujúcu sa na dodanie mobilných telefónov, ktoré sú vyrobené alebo prispôsobené na použitie
v spojení s licencovanou sieťou a fungujú na stanovených frekvenciách bez ohľadu na to, či majú alebo
nemajú iné využitie, ak základ dane vo faktúre za dodanie mobilných telefónov je 5 000 eur a viac.

Podľa § 72 ods. 1 písm. a) zákona o DPH platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona
pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej
osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou.

Podľa § 74 ods. 1 zákona o DPH faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať
a) meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta
podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné
číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala,
b) meno a priezvisko príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho
sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho
identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba,
c) poradové číslo faktúry,
d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno
určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,
e) dátum vyhotovenia faktúry,
f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,
g) základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté
v jednotkovej cene,
h) uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na
ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia "dodanie je oslobodené od
dane",
i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy
v § 66,
j) slovnú informáciu "vyhotovenie faktúry odberateľom", ak odberateľ, ktorý je príjemcom tovaru alebo
služby, vyhotovuje faktúru podľa § 72 ods. 6,
k) slovnú informáciu "prenesenie daňovej povinnosti", ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru
alebo služby,
l) údaje o dodanom novom dopravnom prostriedku podľa § 11 ods. 12,
m) slovnú informáciu "úprava zdaňovania prirážky - cestovné kancelárie", ak sa uplatní osobitná úprava
podľa § 65,
n) slovnú informáciu "úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar", "úprava zdaňovania prirážky -
umelecké diela" alebo "úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti", a to v
závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66,
o) meno a priezvisko alebo názov daňového zástupcu podľa § 69a alebo § 69aa, adresu jeho sídla
alebo bydliska a jeho osobitné identifikačné číslo pre daň, ak zahraničná osoba je zastúpená daňovým
zástupcom podľa § 69a alebo § 69aa.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa písm. b) citovaného ustanovenia (§ 49 ods. 2 zákona o DPH) platiteľ môže odpočítať od dane,
ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s



výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň ním uplatnená z tovarov a služieb,
pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12.

8. Pri dodaní mobilných telefónov uvedených v § 69 ods. 12 písm. h) zákona o DPH sa má uplatniť
prenos daňovej povinnosti na kupujúceho, ak dodávateľ a aj odberateľ sú platitelia dane, ak základ
dane na faktúre za ich dodanie je 5 000 Eur a viac. Do úvahy sa berie dohodnutá cena bez DPH za
dodanie mobilných telefónov. V zmysle § 72 ods. 1 písm. a) zákona o DPH je platiteľ dane povinný
vyhotoviť faktúru pri dodaní tovaru s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe a uviesť na nej
všetky povinné náležitosti uvedené v § 74 ods. 1 zákona o DPH, teda aj slovnú informáciu podľa písm.
k) uvedeného ustanovenia „prenesenie daňovej povinnosti“, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca
tovaru. Platiteľ dane vyhotovujúci faktúru musí zabezpečiť, že informácie uvedené na faktúrach presne
odzrkadľujú skutočné dodanie tovaru.
Žalobca objektívne nezdôvodnil v odvolaní, ani v podanej žalobe, prečo na jedno konkrétne dodanie
mobilných telefónov v konkrétny deň a hodinu bolo vyhotovených viacero samostatných faktúr s
uvedeným základom dane na faktúre v sume nižšej ako 5 000 Eur, čo viedlo k aplikovaniu iného
daňového režimu DPH. Ak dodávateľ (platiteľ dane) bezdôvodne na jedno dodanie mobilných telefónov
v jeden deň vyhotovil pre žalobcu viacero faktúr, vyhol sa tým uplatneniu ust. § 69 ods. 12 písm. h)
zákona o DPH. V takom prípade odpočítanie dane, aj napriek tomu, že daň je uvedená na faktúre, nie
je možné, táto daň nie je odpočítateľnou daňou, pretože sa mal uplatniť prenos daňovej povinnosti v
zmysle citovaného ustanovenia. Vyhotovením viacerých faktúr na jedno dodanie tovaru sa dodávateľ
vyhol uplatneniu prenosu daňovej povinnosti a takýmto postupom spôsobil riziko strát daňových príjmov.
Ani žalobca (odberateľ) neprijal nevyhnutné opatrenia na nápravu vyhotovených faktúr, na ktorých bola
nedôvodne uvedená DPH a chýba slovná informácia o prenose daňovej povinnosti.

9. S účinnosťou od 1. januára 2014 sa nadväzne na Smernicu Rady 2013/43/EÚ z 22. júla 2013,
ktorou sa mení Smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o
voliteľné a dočasné uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodaním
určitého tovaru a poskytovaním určitých služieb, ktoré sú náchylné na podvod (článok 199a), rozširuje
prenos daňovej povinnosti o dodanie konkrétnych druhov poľnohospodárskych plodín, kovov, mobilných
telefónov a integrovaných obvodov. Pri všetkých druhoch tovarov, pri ktorých sa zavádza prenos daňovej
povinnosti od januára 2014, je určený základ dane na faktúre pre povinné uplatnenie prenosu daňovej
povinnosti. Prenos daňovej povinnosti sa uplatní vždy, ak základ dane na faktúre prevýši sumu 5 000
Eur. Prenos daňovej povinnosti sa uplatní len ak dodávateľ aj odberateľ majú postavenie platiteľa dane.
Limit základu dane 5 000 Eur sa vzťahuje na tovary, ktoré sú uvedené v jednom písmene § 69 ods. 12
zákona o DPH spolu. Platiteľ dane (dodávateľ) v takom prípade sleduje, či má základ dane 5 000 Eur
a viac, aby sa presvedčil, či sa prenesie daňová povinnosť na odberateľa, alebo má uplatniť daň voči
odberateľovi (štandardný postup). V prípade dodania mobilných telefónov, ktoré sú uvedené v § 69 ods.
12 písm. h) a dodania integrovaných obvodov, ktoré sú uvedené v § 69 ods. 12 písm. i) posudzuje sa
základ dane samostatne.

10. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú
len vo formálnej deklarácii, v predložených dokladoch s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať
povahu faktúr, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v správnej
skutočnosti, v objekte a v subjekte. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná. Je teda namieste
požadovať u daňového subjektu, aby už v priebehu vykonávania zdaniteľných plnení, obchodov
deklarovaných účtovnými dokladmi, aby prijal opatrenia, ktoré by zaistili, že sa prijatím konkrétneho
plnenia nebudú podieľať na daňovom podvode. „Je pravda, že ak existujú okolnosti umožňujúce
predpokladať nezákonnosti alebo daňový podvod, obozretný subjekt môže v závislosti od okolnosti
prípadu považovať za svoju povinnosť, zistiť si informácie o druhom subjekte, od ktorého zamýšľa
nadobudnúť tovar alebo službu tak, aby sa uistil o jeho spoľahlivosti.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ v
spojených veciach C-80/11 a C-142/11, Mahageben a Dávid). Každý subjekt pri svojom podnikaní musí
byť dostatočne predvídavý, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými
orgánmi. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia
vo faktúre. V prípade, že si daňový subjekt uplatňuje právo (napríklad právo na odpočet DPH), musí už
od počiatku premýšľať nad tým, ako toto právo obháji v prípadnom spore a v nadväznosti na to by mal
z dôvodu objektívnej i požadovanej obozretnosti, daný obchod patrične zdokumentovať.
Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu.
Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov,



ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci
daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 24 Daňového poriadku).
Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ § 49 ods. 2 zákona
o DPH), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z
daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov
na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

11. Podľa správneho súdu, rovnako ako podľa žalovaného, skutkový stav bol správcom dane dostatočne
zistený a výrok správcu dane dostatočne zdôvodnený. Žalobca nepostupoval správne, keď neaplikoval
na predmetné dodávky ust. § 69 ods. 12 písm. h) zákona o DPH. Daň uvedená na dodávateľských
faktúrach u žalobcu nie je odpočítateľnou daňou podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Ak si žalobca
daň odpočítal, potom nekonal v súlade so zákonom o DPH. Uvedené tvrdenie potvrdzuje i rozsudok
Súdneho dvora EÚ vo veci C-424/12, v ktorom sa uvádza, že výkon práva na odpočítanie dane je
obmedzený len na splatné dane, t.j. dane zodpovedajúce transakcii podliehajúcej DPH alebo zaplatené
v rozsahu, v akom boli splatné. V citovanom rozhodnutí Súdny dvor uvádza, že vzhľadom na to, že
DPH nebola splatná a táto platba nerešpektovala hmotnoprávnu požiadavku režimu prenesenia daňovej
povinnosti, teda žalobca si nemohol uplatniť právo na odpočítanie DPH.

12. Vzhľadom na to, že správca dane nespochybnil použitie predmetných mobilných telefónov na
uskutočňovanie zdaniteľných obchodov žalobcu, uznal mu nárok na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 2
písm. b) zákona o DPH. Poukazovanie žalobcu na to, že DPH zaplatil dodávateľovi, tovar reálne existoval
a žalobcom bol ďalej predaný, nebolo správcom dane spochybňované, na prijaté závery správnych
orgánov to však nemá vplyv.

13. Podľa správneho súdu postup správcu dane bol správny, keď určil rozdiel dane z dôvodu, že žalobca
nepriznal DPH podľa § 69 ods. 12 písm. h) zákona o DPH ako osoba povinná platiť daň. Neboli splnené
podmienky na vystavenie niekoľko čiastkových faktúr na miesto jednej súhrnnej faktúry podľa § 75
zákona o DPH. Dodanie tovaru v jeden deň, jednému odberateľovi, jednou dodávkou rozpísanou na
viac faktúr a dodacích listov, teda čiastkové dodanie tovaru alebo služby rieši § 19 ods. 3 zákona o DPH,
podľa ktorého za čiastkové dodanie tovaru alebo služby sa považuje také dodanie tovaru alebo služby,
ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. V rámci vykonanej kontroly a
vyrubovacieho konania nebola predložená žiadna zmluva, ktorou by žalobca preukázal, že zmluvu na
takéto čiastkové dodanie tovaru s obchodnými partnermi uzatvoril.

14. Podľa zistenia správneho súdu správca dane i žalovaný postupovali vo veci pri dodržaní všetkých
základných zásad daňového konania, preskúmali uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej,
ale aj z materiálnej stránky a pokiaľ dospeli v tomto smere k negatívnymi zisteniam ozrejmeným v obsahu
ich rozhodnutí, ich závery sú výsledkom zákonného postupu a logického uvažovania a neposkytujú
dôvod pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Správny súd preto žalobu podľa § 190 SSP ako
nedôvodnú zamietol. Vec prejednal bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok
stanovených v § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31.07.2019.

15. O náhrade trov konania správny súd rozhodol pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP. Žalobca v konaní
úspešný nebol, preto nemá právo na náhradu trov konania. Rovnako náhrada trov konania nepatrí ani
žalovanému v zmysle § 168 SSP, nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440
SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,



c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.