Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 30S/6/2019 z 30. 9. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 30. septembra 2019, sp. zn. 30S/6/2019, ECLI:SK:KSZA:2019:5019200013.2 Krajský súd Žilina | 30S/6/2019 | ECLI:SK:KSZA:2019:5019200013.2 | 2019-09-30 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2b186a0a-f518-4155-ba92-248a7a313053 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5019200013.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/6/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200013
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5019200013.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci
žalobcu: Mária Pastvová, nar. XX.XX.XXXX, bytom M. D. č. XXX, U., IČO: 41 070 780, právne
zastúpený Advokátskou kanceláriou RYBÁR advokát s.r.o., so sídlom Andreja Kmeťa č. 11, Žilina, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného Číslo: 101985721/2018 zo dňa 08.10.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím číslo:
101127034/2018 zo dňa 08.06.2018 vyrubil daňovému subjektu Mária Pastvová rozdiel dane 699,99
€ na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2013. Daň vyrubená daňovým priznaním
bola 1 494,65 €, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní bola 2 194,64 €, pričom rozdiel
dane je 699,99 €. Vzhľadom na to, že správca dane zistil nezrovnalosti pri uplatnení si nároku
na odpočítanie dane, zisťoval odberateľsko-dodávateľské vzťahy medzi odberateľom, t.j. daňovým
subjektom a dodávateľom TABOO Slovakia, s.r.o., so sídlom Štúrovo. Daňový subjekt si uplatnil nárok
na odpočítanie dane z došlých faktúr uvedených v zozname so základom 3 500,01 €, DPH v sume
699,99 € za nákup tovaru z dodávateľských faktúr a pokladničných dokladov od spoločnosti TABOO
Slovakia, s.r.o.. Jedná sa o daňové a účtovné doklady za nákup tovaru ako pulóver, svetre, deka, plachta,
podprsenky, nohavičky, šál, mikiny, tričko... Správca dane zaslal dodávateľovi výzvu na vyjadrenie.
Konateľ Zoltán Botka v odpovedi uviedol, že Máriu Pastvovú nepozná, nikdy sa s ňou nestretol a
nekomunikoval, neobchodoval, ani žiadne faktúry neboli na jej meno vystavené. S pr ávca dane
vykonal aj vlastné zisťovania, pričom zistil, že táto spoločnosť podľa výpisu z obchodného registra vznikla
16.01.2007, má jediného konateľa a spoločníka Zoltána Botku, B. utca XX, O. XXXX, Maďarská republika
a predmetom činnosti je okrem iného veľkoobchod a maloobchod. Na daňovom úrade má spoločnosť
v evidencii tržieb z predaja tovaru evidované dve elektronické registračné pokladne (ďalej ERP), a to
ERP s prideleným DKP 4002022313084001 od 22.06.2012 a od 09.04.2014 ERP s prideleným DKP
4002022313084002; ERP s číslom DKP: 6512022313084001 uvedenú na pokladničných dokladoch
predložených daňovej kontrole nie je registrovaná. Daňový subjekt sa k tomuto obchodovaniu vyjadril
písomne tak, že od tejto spoločnosti a ďalších spoločností (BAĎURA - J s.r.o., CONCRETE, s.r.o.)
nakupoval tovar v skladoch u Číňanov na Vajnorskej ulici v Bratislave so všeobecnými informáciami,
pričom správcovi dane nepodal bližšie d oplňujúce informácie k vzájomnej obchodnej spolupráci s touto
spoločnosťou. Jeho vyjadrenia n eobsahujú žiadne konkrétne osoby, údaje, doklady či dôkazy. Preto
správca dane vyzval daňový subjekt na doplnenie dôkazov a zároveň ho oboznámil s predbežným



výsledkom daňovej kontroly. Daňový subjekt sa vyjadril, že aj naďalej nakupuje tovar od Číňanov na
Vajnorskej v rôznych skladoch, faktúry dostal za nakúpený tovar okamžite alebo mu prišli poštou, pričom
neskúmal názov firmy v obchodnom registri, do tých istých skladov chodí nakupovať aj naďalej, ale
už mu dávajú iné bločky a už nemá aké iné doklady doložiť. Na základe týchto skutočností správca
dane spochybnil dodanie tovaru spoločnosťou TABOO Slovakia, s.r.o.. Zistil, že vystavené pokladničné
doklady z ERP, ktoré sú súčasťou dodávateľských faktúr, nie sú reálne, sú fiktívne, nakoľko takáto ERP
s DKP, ako je uvedené na pokladničných dokladoch, neexistuje. Keďže po tomto spochybnení daňový
subjekt nedoložil žiadne iné dôkazy k uskutočneniu predmetného plnenia a ani zisťovaním zo strany
správcu dane nebolo preukázané dodanie tovaru spoločnosťou TABOO Slovakia, s.r.o., dospel k záveru
o neoprávnenom nároku na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa TABOO Slovakia, s.r.o..
V rámci vyrubovacieho konania daňový subjekt žiadal vypočuť konateľov dodávateľských spoločností,
t. j. okrem dodávateľa v konkrétnom zdaňovacom období marec 2013 aj ďalších dodávateľov, ktorí v
uvedenom zdaňovacom období ako dodávatelia nefigurovali (CONCRETE, s.r.o., BAĎURA - J s.r.o.,
Meroware, s.r.o.). Tiež žiadal vypočuť zamestnanca N. S. a účtovníčku daňového subjektu G. L.. Tiež
sa oboznámil s predloženou knihou jázd vozidla Peugeot Boxer e. č. CA372BY za mesiac január
až december 2013. Na základe požiadavky daňového subjektu opätovne došlo k vypočutiu konateľa
dodávateľa dožiadaným daňovým úradom, pričom o predvolaní bol daňový subjekt upovedomený. Čo
sa týka výsluchu konateľa TABOO Slovakia, s.r.o., so svedkom bola spísaná zápisnica o ústnom
pojednávaní za účasti prekladateľa do maďarského jazyka a daňového subjektu. Konateľ potvrdil,
že v mene spoločnosti mohol konať jedine on, jeho obchodnou činnosťou bol obchod s odevmi v
maloobchodnej predajni v Štúrove a predaj tovaru priamo zákazníkom do Maďarska, preverované
faktúry ako konečné doklady nevystavil, podpis a pečiatka na faktúrach nie je jeho, používa iné formáty
dokladov. Máriu Pastvovú nepozná, neobchodoval s ňou, spoločnosť nemala registrovanú ERP s
konkrétnym DKP uvedeným na pokladničných dokladoch, ktoré predložil daňový subjekt. Spoločnosť
nemala vo Vajnoroch v Bratislave obchod, nemal tam obchodnú činnosť, v Bratislave bol iba jedenkrát
kupovať auto, nemal zamestnancov Číňanov ani Vietnamcov. Správca dane zistil, že formáty dokladov
sa nezhodujú s preverovanými dokladmi daňového subjektu. Ďalej vypočul svedka N. S., manžela
daňového subjektu, ktorý pracoval ako šofér, jeho náplňou bolo šoférovanie dodávky, pomáhal pri
výbere, nakládke a vykládke tovaru a pri platení na Vajnorskej v Bratislave, kde sa nachádzali sklady, v
ktorých predávali občania ázijského a slovenského pôvodu. K preverovaným spoločnostiam sa nevedel
bližšie vyjadriť. Ani z výsluchu svedkyne G. L. nezistil žiadne rozhodné skutočnosti. Svedkyňa bola
externou účtovníčkou daňového subjektu a pri nákupoch tovaru sa osobne nikdy nezúčastňovala. Ani
predložený dôkaz kniha jázd nemá vplyv na výsledok daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, nakoľko
správca dane nespochybnil nákup pohonných hmôt vo výške 80 % z celkového nákupu.

2. Na základe odvolania daňového subjektu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím
číslo: 101985721/2018 zo dňa 08.10.2018 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V celom rozsahu sa
stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci. K námietke, že odpočet dane si
uplatňoval z faktúr a nie z dokladov vyhotovených ERP, uviedol, že správca dane závery neprijal len
na základe predložených dokladov z ERP, ale aj z vyhodnotenia ďalších zistení, ktoré sú podrobne
popísané v protokole o daňovej kontrole. K rozhodujúcim zisteniam patrí vyjadrenie konateľa spoločnosti
Zoltána Botku, že nevystavil žiadne doklady a s Máriou Pastvovou neobchodoval. Aj keď toto vyjadrenie
odvolávajúci namietal, nepredložil správcovi žiadne ďalšie doklady a dôkazy, ktoré by toto vyjadrenie
spochybnili. Uvedené nezmenilo ani tvrdenie Márie Pastvovej, že Zoltána Botku pozná a že nakupovala
od spoločnosti TABOO Slovakia, s.r.o.. Menovaná nepreukázala svoje vyjadrenia a nenavrhla žiadne
dôkazy, ktoré by jej tvrdenia potvrdili. Realizáciu obchodov nepotvrdili ani svedkovia vo vyrubovacom
konaní N. S. a G. L.. Je zavádzajúce vyjadrenie odvolávajúceho sa, že doklady za nákup neboli
odovzdávané dodávateľovi, pretože na inom mieste odvolania priznáva nákup tovaru v mieste v sklade,
kde chýbalo označenie firiem názvom. Totožnosť dodávateľov, resp. ich zástupcov si neoveril a nevedel
ani, kto mu tovar odovzdával, či to boli vôbec zamestnanci dodávateľov. Správca dane oprávnene
spochybnil vyjadrenia odvolávajúceho sa, že preverované obchody boli realizované týmito dodávateľmi.
Tiež je zavádzajúca námietka, že vyjadrenia Márie Pastvovej a svedkov N. S. a G. L. správca dane nebral
do úvahy. N. S. pracoval pre odvolávajúceho sa ako šofér a vedel, kde sa sklady reálne nachádzajú,
pričom bližšie informácie a dôkazy k preverovaným spoločnostiam a osobám, od ktorých preberal
tovar, nevedel. Rovnako nepostačujúca bola aj výpoveď svedkyne G. L., externej účtovníčky, ktorá
sa osobne pri nákupoch tovaru nikdy nezúčastňovala. Potvrdila len formálne fakty a náležitosti týchto
spoločností, o ktorých sa dozvedela z dokladov pri ich účtovaní. Základným predpokladom pre riadne
fungovanie firmy je, že podnikateľ musí mať vedomosť aj o subjektoch, s ktorými obchoduje. Ak takéto



vedomosti nemá, potom sú pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým
subjektom v zmysle zásad § 3 ods. 6 Daňového poriadku oprávnené. Nie je postačujúce, ak sa daňový
subjekt pred uzavretím obchodného prípadu presvedčí len o registrácii obchodného partnera. Je na
samotných daňových subjektoch, či identitu svojich obchodných partnerov a ich dôveryhodnosť budú
vôbec preverovať. Odvolávajúci sa neuniesol v danom prípade dôkazné bremeno, keď jednoznačným a
vierohodným spôsobom nevyvrátil pochybnosti správcu dane, ktoré bezprostredne súviseli s nákupom
tovaru, ktorý mal nakúpiť od uvedeného dodávateľa, čo deklaruje na predložených faktúrach.

3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. V žalobe žiadal zrušiť okrem
vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného (zdaňovacie obdobie marec 2013) aj ďalšie rozhodnutia
žalovaného, ktorými boli potvrdené vyrubené rozdiely na DPH za zdaňovacie obdobie január, apríl, máj,
jún, júl, august, september, november a december 2013.

4. Správny súd uznesením č. k. 30S/156/2018-109 zo dňa 14. decembra 2018 vylúčil preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101985721/2018 zo dňa 08.10.2018, č. 101985872/2018 zo
dňa 08.10.2018, č. 101986023/2018 zo dňa 08.10.2018, č. 101986206/2018 zo dňa 08.10.2018, č.
101986387/2018 zo dňa 08.10.2018, č. 101986495/2018 zo dňa 08.10.2018, č. 101896693/2018 zo
dňa 08.10.2018, č. 101986837/2018 zo dňa 08.10.2018 a č. 101987035/2018 zo dňa 08.10.2018 na
samostatné konania.

5. V správnej žalobe žalobca uviedol žalobné body, ktoré sa týkajú všetkých napadnutých vyššie
uvedených rozhodnutí žalovaného. Mal za to, že žalovaný, ako aj správca dane, si nezadovážil
dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie napadnutých rozhodnutí, skutkové zistenia
nedostatočne vyhodnotil a vo veci rozhodol predčasne.
Čo sa týka dodávateľa TABOO Slovakia s.r.o., uviedol, že odpočet DPH si uplatnil z faktúr, daňových
dokladov a nie z dokladov vyhotovených ERP, nakoľko aj keby si uplatnil odpočet dane z dokladov
vyhotovených ERP, nemal by si ako overiť správnosť DKP a zaevidovania tržby do fiškálnej pamäte.
Žalovaný predčasne a nesprávne vyhodnotil hodnovernosť výpovede konateľa TABOO Slovakia s.r.o..
Žalovaný sa nijakým spôsobom nezaoberal tvrdeniami žalobkyne a predloženými dôkazmi a bez
ďalšieho vyhodnotil výpoveď žalobkyne ako nehodnovernú. Správne orgány nemohli hodnoverne
posúdiť, ktorá zo zainteresovaných strán poskytla správcovi dane pravdivé údaje.
Pokiaľ ide o spoločnosť BAĎURA - J s.r.o., namietal, že výpoveď konateľa Ondreja Horvátha je zo dňa
19.11.2015, pričom daňová kontrola začala 27.06.2016, a preto hlavným predmetom tohto pojednávania
nebolo preverovanie obchodnej spolupráce žalobkyne a spoločnosti BAĎURA - J s.r.o., a preto takýto
dôkaz je nesúvisiaci s predmetnou daňovou kontrolou. Tiež považoval tvrdenie svedka D. o tom, že
za spoločnosť nikdy nekonal a nemá k nej žiaden vzťah, za účelové, nakoľko tento má v predmetnej
spoločnosti postavenie jediného spoločníka a konateľa už od roku 2010.
Vo vzťahu k spoločnosti CONCRETE, s.r.o. žalobca namietal, že ústne pojednávanie prebehlo bez jeho
účasti, pričom nemá vedomosť, že upovedomenie o vypočutí svedka mu bolo doručené uložením na
pošte. Aj pri tomto subjekte si žalobca uplatnil odpočet z faktúr a nie dokladov vyhotovených ERP.
Pokiaľ ide o spoločnosť Meroware, s.r.o., nie je zrejmé, z akého dôvodu bolo spochybnené dodanie
tovaru zo dňa 18.01.2013, nakoľko spoločnosť mala dokonca aj zaregistrovanú ERP so správnym DKP.
Má za to, že dôvodom nepriznania nároku na odpočet bolo zrejme nepodanie daňového priznania zo
strany dodávateľa, avšak žalobkyňa nemôže v žiadnom prípade niesť zodpovednosť za to, že dodávateľ
nepodával daňové priznania a nesplnil si zákonom predpísané povinnosti.
Vo všetkých týchto prípadoch žalobca za tovar riadne zaplatil, previezol ho na prevádzky
a bol riadne predaný, predaj a nákup tovaru boli riadne zaúčtované v účtovníctve. Niet dôvodu, aby
žalobkyňa predstierala nákup tohto tovaru u fakturačných dodávateľov. Doklady za nákup tovaru, ktoré
boli žalobkyni odovzdané zo strany dodávateľov, spĺňali všetky náležitosti podľa zákona o účtovníctve
(bol priložený doklad z ERP - doklad o zaplatení, názov a množstvo tovaru boli uvedené na dodacom
liste, resp. faktúre, resp. na doklade z ERP). Poukázal na to, že nemá prostriedky overiť pravosť DKP u
ERP iných subjektov. Rovnako nemá žiaden vplyv na účtovnú evidenciu dodávateľov. Žalobca tiež splnil
dôležitú podmienku, a to povinnosť použiť nakúpené tovary a služby na účely svojho podnikania
ako platiteľ. Mal za to, že preukázal existenciu plnenia prostredníctvom jemu všetkých dostupných
prostriedkov a vtedy dochádza k preneseniu dôkazného bremena na správcu dane, aby preukázal
neexistenciu takéhoto plnenia. V tomto prípade došlo k nesprávnemu rozloženiu vecného bremena
medzi ním a správcom dane. Tiež považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné, nakoľko
nebol dostatočne zistený skutkový stav predmetnej veci, keď sa správca dane uspokojil s výpoveďami



konateľov dotknutých spoločností bez toho, aby objektívne posúdil tvrdenia a dôkazné prostriedky
žalobcu. Z napadnutých rozhodnutí tiež žalobcovi nie je zrejmé, aké konanie sa od neho v rámci bežného
obchodného styku očakávalo, keď správca dane konštatoval zlyhanie žalobcu pri preverovaní si svojho
obchodného partnera. Žiadal všetky napadnuté rozhodnutia zrušiť a vrátiť Daňovému úradu Žilina na
ďalšie konanie.

6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 30.04.2019. K žalobným námietkam uviedol rovnaké
vyjadrenia ako v napadnutom rozhodnutí. Čo sa týka dodávateľa TABOO Slovakia s.r.o., uviedol, že
závery správca dane neprijal len na základe predložených dokladov z ERP, ale aj z vyhodnotenia ďalších
zistení, najmä z výpovede T. C.. Ohľadne spoločnosti BAĎURA - J s.r.o. uviedol, že správca dane
k prevereniu vykazovaných obchodov za rok 2013 vykonal aj sám u žalobcu úkony k zabezpečeniu
výpovede svedka X. D.. Pretože sa mu nepodarilo tento výsluch zabezpečiť, využil poznatky získané
z iných konaní a zápisnica zo dňa 19.11.2015 je oprávnene získaným dôkazom, nakoľko sa týka toho
istého zdaňovacieho obdobia roku 2013. Vo vzťahu k dodávateľovi CONCRETE, s.r.o. uviedol, že
upovedomenie o výsluchu svedka žalobcovi bolo doručené uložením na pošte v súlade s Daňovým
poriadkom. Nie je vinou správcu dane, že si žalobca zásielku neprevzal včas a nemohol sa preto
zúčastniť na vypočutí svedka. Poukázal na to, že žalobca bol s výpoveďou svedka oboznámený,
avšak nijako nenamietal svoju neprítomnosť na pojednávaní a ani nepožiadal o opakované vypočutie
svedka z dôvodu, že nebol prítomný na vypočutí. K námietke ohľadne dodávateľa Meroware, s.r.o.
uviedol, že predložené doklady spoločnosti Meroware, s.r.o. sa vizuálne podobajú dokladom, ktoré
boli spochybnené aj u dodávateľa BAĎURA - J s.r.o., t. j. boli vyhotovené len za účelom podvodu za
neodvedenie dane nezistenou osobou. Pochybnosti správcu dane nevyvrátil žalobca, ktorý na základe
výziev na predloženie dôkazov nevedel preukázať a menovať konkrétne osoby, s ktorými obchodoval, od
ktorých osobne preberal faktúry, ani ktoré mu fyzicky odovzdávali tovar, a ktorým ho uhrádzal na základe
bločkov z ERP. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď jednoznačným a vierohodným spôsobom
nevyvrátil pochybnosti správcu dane, ktoré bezprostredne súviseli s nákupom tovaru od dodávateľov
uvedených na predložených faktúrach a pokladničných dokladoch. Žiadal, aby súd žalobu zamietol.

7. Žalobca k vyjadreniu žalovaného repliku nepodal.

8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, vec prejednal bez nariadenia pojednávania za splnenia
procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok (SSP) v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený a o jeho vyhlásení bola
spísaná zápisnica.

9. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov
(§ 134 ods. 1, § 183 SSP), pričom zistil, že žaloba je v plnom rozsahu nedôvodná a treba ju zamietnuť
podľa § 190 SSP z nasledovných dôvodov:

10. Z prvostupňového správneho rozhodnutia správny súd zistil, že predmetom dokazovania bolo
dodanie tovaru od dodávateľskej spoločnosti TABOO Slovakia, s.r.o., so sídlom v Štúrove.
Správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr dodávateľa
TABOO Slovakia, s.r.o., keď mal zistené, že jediný konateľ a spoločník tejto spoločnosti Zoltán Botka
vypovedal najskôr písomne na výzvu správcu dane a následne aj ústne vo svojej svedeckej výpovedi
pred dožiadaným správcom dane, že žalobcu nepozná, preverované faktúry a pokladničné doklady
nevystavil, podpis a pečiatka na faktúrach nie je jeho, t. j. úplne poprel obchodovanie so žalobcom, číslo
DKP z ERP, tak ako bolo uvedené na pokladničných dokladoch predložených daňovým subjektom, je
iné, ako ho mala používaná ERP firmy TABOO Slovakia, s.r.o.. Tiež uviedol, že nikdy nemal v Bratislave
vo Vajnoroch obchod, ale obchod mal v Štúrove, pričom žalobca tvrdil, že tovar nakupoval v sklade vo
Vajnoroch v Bratislave.

11. Podľa § 177 SSP ods. 1 správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 222/2004 Z.z. (zákon o DPH) v znení účinnom do
31.03.2013 daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.



Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú
podľa § 71.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v
znení neskorších predpisov.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

12. Správny súd z podanej žaloby, ktorá sa týkala zdaňovacích období január, marec, apríl, máj, jún,
júl, august, september, november a december 2013, vyhodnotil len tie žalobné námietky, ktoré sa týkali
zdaňovacieho obdobia marec 2013, vo vzťahu ku ktorému bolo vydané prvostupňové a napadnuté
rozhodnutie. Relevantné sú preto len námietky týkajúce sa dodávateľa TABOO Slovakia, s.r.o.. Námietky
týkajúce sa dodávateľov BAĎURA - J s.r.o., CONCRETE, s.r.o. a Meroware, s.r.o. nesúvisia s týmto
zdaňovacím obdobím, a preto sú právne irelevantné.

13. Správny súd ako plne nedôvodné vyhodnotil žalobné námietky týkajúce sa dodávky tovaru od
dodávateľa TABOO Slovakia s.r.o.. Žalobca tvrdil, že si uplatňoval odpočet DPH z faktúr a nie z dokladov
vyhotovených ERP, nakoľko si nemal možnosť overiť správnosť DKP na ERP. Okrem toho namietal
tvrdenia konateľa Zoltána Botku, že žalobcu nepozná a že s ním nikdy neobchodoval, z čoho vyvodil,
že správca dane nemohol hodnoverne posúdiť, aký je skutkový stav a ktorá zo zainteresovaných strán
poskytla správcovi dane pravdivé údaje. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť postavenie správcu
dane v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym
orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje
zistený skutkový stav. Naopak, daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný
preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní a ďalšie skutočnosti. Touto
skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil.
Pokiaľ žalobca tvrdí, že dodanie tovaru bolo realizované konkrétnym dodávateľom, zaťažuje ho dôkazné
bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu; pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením. Ak
správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto
zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, nepostačuje predložiť



faktúru či dodacie listy. Od celkovej dôkaznej situácie závisí, či na preukázanie práva na odpočet dane je
potrebné v dokazovaní ďalej pokračovať. Správny súd príkladom poukazuje na rozhodnutia vo veciach
sp. zn. 3Sžfk 40/2017, 4Sžfk 38/2017, 1Sžfk 1/2017 a ďalšie, ako aj uznesenie Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 705/2017.

14. V danom prípade, čo sa týka dodávateľa TABOO Slovakia s.r.o., žalobca predložil k daňovej kontrole
faktúry a doklady vyhotovené ERP s konkrétnym DKP. Správca dane vykonal ďalšie dokazovanie,
ktorým preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť aj úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, ktoré spochybnenie spočívalo v tom, že jediný konateľ dodávateľa Zoltán Botka úplne
poprel obchodnú spoluprácu so žalobcom a poprel aj, že by vyhotovil predložené faktúry a pokladničné
doklady z ERP. Číslo DKP na pokladničných dokladoch vyhotovených ERP, ktoré predložil žalobca, sa
nezhodovalo s číslom DKP na ERP, ktorú používal v rozhodnom zdaňovacom období tento dodávateľ.
Za tejto situácie potom sa presunulo dôkazné bremeno späť na žalobcu, ktorý predložením alebo
navrhnutím ďalších dôkazov mohol vyvrátiť spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.
Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného
bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie
uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (rovnako III. ÚS 401/09 alebo III. ÚS 93/2016).
Žalobca teda mal dôkazné bremeno, aby predložil ďalšie dôkazy, ktoré spochybnenie vierohodnosti skôr
predložených dôkazov vyvrátia. Žalobca však žiadne takéto dôkazy správcovi dane nepredložil. Takýmto
dôkazom nie je všeobecné tvrdenie samotného daňového subjektu - žalobcu, že tovar nakupoval
v skladoch u Číňanov na Vajnorskej ulici v Bratislave, pretože je to len všeobecné tvrdenie bez
výpovednej hodnoty, nepodložené objektívnym dôkazom, pričom samotné toto tvrdenie je v rozpore
s tvrdením svedka T. C., že podnikateľskú činnosť v Bratislave nikdy nevykonával. Takýmto dôkazom
nie je ani výsluch svedka N. S., manžela žalobkyne, ktorý vykonával funkciu šoféra a k obchodných
transakciám sa bližšie nevedel vyjadriť, rovnako ani výpoveď svedkyne G. L., ktorá vykonávala funkciu
externej účtovníčky, a ktorá sa taktiež nevedela vyjadriť ku konkrétnym obchodným transakciám so
spoločnosťou TABOO Slovakia s.r.o.. Za týchto skutkových okolností potom správca dane a žalovaný
správne vyhodnotili, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie nároku na odpočet DPH z
faktúr predložených žalobcom, ktoré mali byť vystavené týmto dodávateľom.

15. Je teda potrebné vyhodnotiť žalobcovu námietku, že si neuplatňoval odpočet z dokladov
vyhotovených ERP, ale z faktúr, ako nedôvodnú, keďže boli spochybnené samotné obchodné transakcie
medzi dodávateľom TABOO Slovakia s.r.o. a žalobcom, pričom jedným z dôkazov tohto odôvodneného
spochybnenia bola práve skutočnosť, že číslo DKP na dokladoch z ERP, ktorú používal dodávateľ,
nesúhlasí s číslom uvedeným na pokladničných dokladoch, ktoré žalobca, ako vystavené týmto
dodávateľom, predložil na daňovú kontrolu. Uvedený rozpor je rozporom bez ohľadu na to, či si mohol
žalobca uvedené číslo skontrolovať. Svedčí o tom, že za tovar objektívne nebolo zaplatené dodávateľovi
uvedenému na faktúrach (keďže doklad o zaplatení z ERP nevystavil dodávateľ), čo je tiež dôkaz o tom,
že s ním žalobca neobchodoval.

16. Zároveň ako nedôvodnú je potrebné vyhodnotiť aj námietku, že výpovede žalobcu a svedka -
konateľa dodávateľa TABOO Slovakia s.r.o. stoja vedľa seba a bez ďalšieho nie je možné posúdiť, kto
poskytol správcovi dane pravdivé informácie. Je potrebné uvedomiť, si, že daňový subjekt nevystupuje
v daňovom konaní v pozícii svedka. Aj keď v § 24 ods. 4 Daňového poriadku ide o demonštratívny
výpočet dôkazných prostriedkov, o všetkých platí, že musia byť založené na overiteľných skutočnostiach.
Čestné prehlásenie účastníka konania predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz
(rovnako rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Sžf/40/2011). Rovnako to platí o akýchkoľvek iných tvrdeniach
daňového subjektu ako účastníka konania. Daňový subjekt teda musí predložiť objektívne dôkazy,
pričom nepostačuje jeho samotné popretie svedeckej výpovede bez predloženia ďalších dôkazov, ktoré
by mohli toto jeho popretie preukázať. Inak by mohla nastať situácia, že by daňový subjekt jednoducho
len poprel tvrdenie svedka a svedecká výpoveď by nemohla byť použitá, čo je v rozpore s elementárnou
logikou dokazovania. Naopak, daňový subjekt ako účastník konania, t.j. nevystupujúci v pozícii svedka,
má v prípade akéhokoľvek jeho tvrdenia, t. j. aj popretia svedeckej výpovede, dôkazné bremeno, tzn. že
musí preukázať svoje tvrdenie, napr. aj svedeckou výpoveďou iného svedka.

17. Žalobca ďalej vzniesol všeobecnú námietku vo vzťahu k všetkým dodaniam tovaru, že za tovar
riadne zaplatil a ďalej bol tovar riadne predaný a zaúčtovaný v účtovníctve žalobcu. Správny súd k
tomu konštatuje, že všetky tieto kroky bez ďalšieho nie sú dôkazom o tom, že by bol tovar dodaný



konkrétnym dodávateľom, pokiaľ dodanie tovaru konkrétnym dodávateľom správca dane preukázateľne
spochybnil. Tovar totiž môže byť zaplatený aj osobe na faktúre uvedenej ako dodávateľ, ktorá ale reálne
tovar nedodala. Vo vzťahu k dodávateľovi Taboo Slovakia s.r.o. bolo však naviac preukázané, že tovar
nebol žalobcom zaplatený ani dodávateľovi uvedenému na faktúrach. Doklady z ERP sú totiž falzifikáty,
keď sú síce označené obchodným menom dodávateľa, ale tento nemal pridelené číslo DKP uvedené
na týchto dokladoch, t.j. doklady nemohol vystaviť on.

18. Žalobca ďalej v žalobe tvrdil, že pred začatím obchodovania sa stretol so zástupcami dodávateľov,
ktorí tvrdili, že sú zástupcovia, pričom počas nákupov sa s nimi mal stretnúť, ale väčšinou tovar
odovzdávali ich zamestnanci. Správny súd konštatuje, že ani jedno z tých tvrdení nebolo v správnom
konaní preukázané a tak ostali len v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalobca nevedel identifikovať
menom a priezviskom žiadnu fyzickú osobu, s ktorou mal ako so zástupcom dodávateľov jednať, rovnako
ani jedného zamestnanca dodávateľov, hoci ho na to správca dane niekoľko krát vyzýval. Toto jeho
tvrdenie je v úplnom rozpore s tvrdeniami konateľov Zoltána Botku, že žalobcu nepozná a že s ním
nikdy neobchodoval. Pokiaľ mal žalobca subjektívne za to, že jednal so zástupcami dodávateľa a s jeho
zamestnancami, toto si mal adekvátne preveriť a nespoliehať sa na tvrdenia jemu osobne neznámych
osôb.

19. Ďalšou všeobecnou námietkou vo vzťahu k všetkým dodávateľom bolo, že žalobca disponuje
faktúrami, ktoré majú náležitosti podľa zákona o účtovníctve a neobsahujú všeobecný opis zdaniteľného
plnenia. Správny súd konštatuje, že aj pokiaľ je splnená tzv. formálna podmienka na odpočítanie DPH,
t. j. že faktúra má formálne náležitosti v zmysle § 74 zákona o DPH, pokiaľ nie je naplnená materiálna
podmienka, t. j. dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, nie je možné nárok na odpočet DPH
priznať.

20. Tiež je nedôvodná všeobecná námietka žalobcu vo vzťahu k všetkým dodávateľom, že použil
nakúpené tovary a služby na účely svojho podnikania ako platiteľ. Rovnako ako pri vyššie uvedenej
námietke je potrebné konštatovať, že pokiaľ je aj táto podmienka ďalšieho upotrebenia dodaných
tovarov splnená, pokiaľ nie je splnená materiálna podmienka dodania tovaru medzi dodávateľom a jeho
odberateľom, t. j. žalobcom, nie je možné nárok na odpočet DPH priznať.

21. V ďalšej námietke týkajúcej sa všetkých dodávateľov žalobca konštatoval nesprávne rozloženie
vecného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane. Správny súd konštatuje, že odhliadnuc
od toho, že žalobca uviedol rozloženie „vecného“ bremena a zrejme malo ísť o rozloženie dôkazného
bremena, správny súd sa k vyššie uvedenej otázke vyjadril už vyššie v odôvodnení v časti týkajúcej
sa rozloženia dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom. Opätovne konštatuje,
že pokiaľ žalobcom neboli vyvrátené dôvodné pochybnosti správcu dane o vzniku daňovej povinnosti
u dodávateľa podľa § 19 zákona o DPH, následne odberateľovi uvedenému na faktúre (žalobcovi)
nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51.
Pokiaľ v danom prípade správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť predložených faktúr a
dokladov z ERP vzhľadom ku všetkým zisteným skutkovým okolnostiam, potom tieto nie sú relevantným
dôkazom o tom, že k dodaniu tovaru uvedeného na faktúrach deklarovaným spôsobom v skutočnosti aj
došlo. Preto správca dane od žalobcu oprávnene požadoval v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku
preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane aj inými dôkazmi ako k daňovej
kontrole predloženými listinnými dôkazmi.

22. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011. Správny súd
uvádza, že v zmysle aktuálnej konštantnej judikatúry od celkovej dôkaznej situácie závisí, či na
preukázanie práva na odpočet dane je potrebné v dokazovaní ďalej pokračovať (rovnako rozsudok NS
SR č. k. 1Sžfk 17/2017 zo dňa 26. februára 2019). K tomuto rozsudku je tiež potrebné konštatovať,
že sa primárne týkal rozloženia dôkazného bremena na ďalších stupňoch reťazca (na ktoré daňový
subjekt - žalobca - už nemusí mať priamy dosah), avšak nie na bezprostredne predchádzajúcom
stupni, teda stupni bezprostredný dodávateľ - daňový subjekt. V danom prípade však bolo spochybnené
dodanie tovaru už na bezprostredne predchádzajúcom stupni dodania, teda dodanie od priameho
dodávateľa. Nejde tu teda o poruchu, vzniknutú na predchádzajúcich stupňoch reťazca dodávateľov.
Prenos dôkazného bremena v zmysle rozsudku 3Sžf/1/2011 nemožno aplikovať - rovnako rozsudok NS
SR č.k. 3Sžfk/21/2018 z 17.04.2019.



23. Posledná námietka sa týkala nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí, ktorá bola odôvodnená
nedostatočne zisteným skutkovým stavom. Táto námietka je vnútorne rozporná. Žalobca môže namietať
buď konkrétne skutkové zistenia, resp. ich neúplnosť alebo nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ktorá
sa môže týkať nezrozumiteľnosti odôvodnenia alebo nedostatku dôvodov, pričom pravidelne ak je
dôvodom nezákonnosti nepreskúmateľnosť, nie je možné namietať iné skutočnosti, t.j. ani nedostatočne
zistený skutkový stav. Nie je možné zamieňať námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu s
nedostatkom dôvodov v napadnutom rozhodnutia. Samotná vada nepreskúmateľnosti prvostupňového
a napadnutého rozhodnutia, ktorá by bránila ich meritórnemu prieskumu, nebola správnym súdom
zistená. Čo sa týka úplnosti zistenia skutkového stavu, tento bol zistený dostatočne a správca dane
preukázateľne spochybnil vierohodnosť faktúr a dokladov z ERP predložených k daňovej kontrole.
Dôkazy, ktoré v tejto súvislosti vykonal, jednoznačne svedčia o tom, že dodávateľom nebola osoba
uvedená ako dodávateľ na týchto faktúrach. Kto skutočne tovar dodal, nie je právne relevantné. V
tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok NS SR č.k. 2Sžf/52/2010 zo dňa 21.09.2011, podľa
ktorého úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie
dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým
dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného
dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové
zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný dodávateľom.

24. Žalobca teda obchodoval s osobami, ktoré si vôbec nepreveril, nepoznal ich základné údaje
totožnosti, nemal dôkaz, že tieto osoby vôbec môžu konať za dodávateľa, resp. že sú jeho zamestnanci
(osoby, od ktorých preberal tovar v sklade na Vajnorskej ulici v Bratislave). Nedostatok týchto vedomostí
sa prejavil aj v tom, že na výzvy správcu dane na predloženie dôkazov nebol schopný identifikovať
tieto osoby pre prípad ich možného vypočutia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustálenú
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. na rozsudok sp. zn. 3Sžf/26/2016. Najvyšší súd
v tejto súvislosti viackrát poukázal nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to zásadu poctivého
obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie
obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o
obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale
aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu
obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktoré nepožíva
v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti
údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 3 ods. 6 Daňového poriadku
oprávnené. V danom prípade sa žalobca týmito zásadami zjavne neriadil, keď mu evidentne chýbali
základné vedomosti o osobách, s ktorými obchodoval.

25. V tejto súvislosti bolo potrebné, aby daňový subjekt vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia
s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne
uskutočnené prijatie tovaru bude spochybnené. Žalobca, ako podnikateľský subjekt, má byť dostatočne
oboznámený so svojimi povinnosťami daňovníka vo vzťahu k správcovi dane, ktoré vyplývajú z daňových
zákonov (plnenie daňových povinností je jedna z podstatných podmienok podnikania). Dá sa preto
oprávnene očakávať od daňovníka vedomosť o tom, že má v zmysle daňových predpisov preukázať,
kto uvedený tovar skutočne aj reálne dodal. V záujme predchádzania právnej neistote a v záujme
uzatvárania jasných a korektných záväzkových vzťahov je preto povinnosťou každej zmluvnej strany
dbať o to, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
To zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne svojho obchodného partnera (napr. či
sa jeho zamestnanci budú pohybovať v konkrétnom čase v určitých skladových priestoroch, najmä ak
sa jedná o veľkometrážne spoločné sklady viacerých firiem, umiestnené mimo sídla dodávateľa, atď.),
avšak nie na úrovni, ako to urobil žalobca, t. j. že si overil platnosť IČ DPH a údaje o tom, či je dodávateľ
uvedený v zozname tzv. rizikových osôb vedenom na portáli finančnej správy. Inak sa napríklad aj v
podnikateľskej sfére následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými právnymi
subjektmi prejavia vo forme znášania väčšieho podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj
následky vyplývajúce zo správnych konaní vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tej ktorej
zmluvnej strany (napríklad uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV.ÚS 104/2012-89 z 01. marca 2012,
rozsudky NS SR č. k. 5Sžf 25/2011 z 27. októbra 2011 alebo č. k. 4Sžf 25/2011 z 13. septembra 2011). V
danom prípade žalobca si svojich obchodných partnerov dostatočne nepreveril, čo vyústilo do situácie,
keď dodávateľ TABOO Slovakia, s.r.o. výslovne poprel akékoľvek obchodovanie so žalobcom.



26. Z vyššie uvedených dôvodov preto správny súd zamietol žalobu podľa § 190 SSP ako v plnom
rozsahu nedôvodnú, keď nezistil dôvodnosť žiadnej žalobnej námietky uvedenej v žalobe, týkajúcej
sa napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia o vyrubení rozdielu DPH za zdaňovacie
obdobie marec 2013.

27. O náhrade trov konania bolo vo vzťahu k žalobcovi rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario
tak, že mu súd náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako nepriznal
náhradu trov ani žalovanému podľa § 168 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho
aplikáciu - výnimočnosť situácie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.