Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/42/2019 z 28. 5. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. mája 2019, sp. zn. 6Co/42/2019, ECLI:SK:KSZA:2019:5113217049.2 Krajský súd Žilina | 6Co/42/2019 | ECLI:SK:KSZA:2019:5113217049.2 | 2019-05-28 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 388 CSP, § 386 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9c13149b-9aff-4d5c-a4b0-2747b60f1b18 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5113217049.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/42/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113217049
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5113217049.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a
členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: P. T., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom W. XXXX/XA, XXX XX X., zastúpený spoločnosťou LEGAL POINT s.r.o., so sídlom
Nemocničná 979, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 253 495, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585
441, zastúpený JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, so sídlom E. XX, XXX XX J., v konaní o
zaplatenie 371,84 Eur s príslušenstvom, o odolaní žalovanému proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 8C/270/2013-137 zo dňa 29. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 8C/270/2013-137 zo dňa 29. októbra 2018 vo výroku I. m e n í t
a k , že žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi
sumu 371,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 371,84 Eur od 17.06.2012
do zaplatenia, z a m i e t a .

Odvolanie žalovaného proti výroku II. rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 8C/270/2013-137 zo dňa 29.
októbra 2018 o d m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom s poukazom na ustanovenia § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 788
ods. 1, § 797 ods. 3, § 799 ods. 1, 2, 3, § 806, § 815 ods. 1, § 822, § 823 a § 825 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) v spojení s § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 371,84 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 371,84 od 17.06.2012 do zaplatenia, a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (výrok II.). Žalobcovi priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.05.2013
domáhal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 371,84 Eur spolu s úrokom z omeškania
9 % ročne z tejto sumy od 05.06.2012 do zaplatenia a náhrady trovy konania. V žalobe tvrdil, že
dňa 21.05.2012 v obci L. došlo ku škodovej udalosti, kedy škodca I. C., bytom L. XXX, kosil trávu
krovinorezom a v dôsledku nepozornosti prešiel krovinorezom cez neznámy predmet (pravdepodobne
kameň), ktorý sa odrazil a zasiahol zaparkované vozidlo Seat Alhambra, evidenčné číslo: ZA 239EZ, vo
vlastníctve žalobcu. Neznámy predmet zasiahol čelné sklo vozidla, ktoré v dôsledku prudkého nárazu
rozbil. Následkom tejto škodovej udalosti vznikla žalobcovi škoda vo výške 698,34 Eur pozostávajúca
z nákladov na výmenu čelného skla. Žalobca si uplatnil náhradu škody u škodcu, ktorý situáciu riešil
so žalovaným, nakoľko má u žalovaného uzatvorené poistenie domácnosti. Obaja účastníci nahlásili



škodovú udalosť, ktorá je u žalovaného evidovaná pod č. 9557115789. Dňa 05.06.2012 obdržal žalobca
od žalovaného oznámenie o poistnom plnení, ktorým uznal škodovú udalosť krytú uzatvorenou poistnou
zmluvou, pričom mu poskytol poistné plnenie iba vo výške 326,50 Eur. Rozdiel medzi vzniknutou škodou
a sumou, ktorú mu žalovaný poskytol, predstavuje čiastku vo výške 371,84 Eur. Dňa 14.08.2012 sa
žalobca listom obrátil na žalovaného s požiadavkou o poskytnutie písomného vysvetlenia dôvodov
likvidácie poistnej udalosti - t.j. dôvodov, pre ktoré žalovaný znížil poistné plnenie. Dňa 18.09.2012
žalobca obdržal odpoveď žalovaného, z ktorej nie je zrejmé, z čoho žalovaný pri likvidácii udalosti
vychádzal a prečo poistné plnenie znížil. Žalobca svoj žalobný nárok uplatnil titulom náhrady škody a
poukázal na to, že konanie žalovaného je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ale aj všeobecnými
právnymi predpismi. Okrem doplatku vzniknutej škody si žalovaný uplatnil aj nárok na zákonný úrok z
omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 05.06.2012.
3. Platobným rozkazom č.k. 7RO/158/2013-20 zo dňa 09.09.2013 súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.
Na základe odporu podaného žalovaným okresný súd vydaný platobný rozkaz zrušil a vo veci nariadil
pojednávanie. Rozsudkom č. k. 8C/270/2013-55 zo dňa 15.10.2014 žalobe žalobcu v plnom rozsahu
vyhovel a žalovaného zaviazal na úhradu dlžnej sumy s príslušenstvom a na náhradu trov konania.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, uznesením sp. zn. 6Co/122/2015-86 zo dňa 31.03.2015 rozsudok
okresného súdu po podanom odvolaní zo strany žalovaného zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.
4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázanú nespornú skutočnosť, že žalobcovi
bola spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle zn. Seat Alhambra, evidenčné číslo: ZA
239EZ. Žalobca si v konaní uplatňuje voči žalovanému nárok titulom náhrady škody, nakoľko konaním
škodcu (klient žalovaného) došlo k poškodeniu majetku žalobcu. Škodu na majetku žalobcu spôsobil
I. C., bytom L. XXX, poistený u žalovaného na základe zmluvy o poistení „Bezstarostný domov“
uzatvorenej dňa 23.10.2009. Žalobca si spolu so škodcom splnili povinnosť a škodovú udalosť zo
dňa 21.05.2012 nahlásili žalovanému ako poisťovateľovi na formulárovom tlačive žalovaného dňa
25.05.2012, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z Oznámenia o škodovej udalosti ako aj z formulára
označeného Uplatnenie nároku na náhradu škody voči škodcovi, ktoré vyplnil poškodený. Žalovanému
bolo Oznámenie o škodovej udalosti a Uplatnenie nároku na náhradu škody doručené dňa 01.06.2012.
Žalobca si následne dal u spoločnosti AUTOSKLO ŽILINA, s.r.o. vymeniť rozbité čelné sklo na
motorovom vozidle, pričom mu bola za výmenu čelného skla vystavená faktúra č. 201200212 zo
dňa 28.05.2012, splatná 07.06.2012 v celkovej výške 698,34 Eur. Žalovaný uznal svoju povinnosť
vyplývajúcu zo Zmluvy medzi žalovaným a škodcom, keď nespochybnil svoju povinnosť vyplývajúcu z
uvedeného záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalovaným a škodcom, k spochybneniu jeho povinnosti
plniť žalobcovi došlo zo strany žalovaného až v rámci predchádzajúceho odvolacieho konania, keď
uvedené spochybnil v samotnom odvolaní. Okresný súd však v konaní považoval za preukázanú
pasívnu legitimáciu žalovaného, a to s poukazom na ustanovenie § 822 OZ a existujúci a nesporný
poistný vzťah žalovaného so škodcom. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 05.06.2012 žalobcovi
oznámil, že dňa 01.06.2012 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého mu zaslal výpočet
výšky plnenia (Technická správa AudaGlass) s tým, že na účet spoločnosti AUTOSKLO ŽILINA, s.r.o.
poukazuje poistné plnenie v celkovej výške 326,50 Eur. Žalovaný na základe výzvy žalobcu listom zo
dňa 14.09.2012 žalobcovi oznámil, že technikom spoločnosti Slovexperta, s.r.o. bola dňa 23.05.2012
vykonaná obhliadka poškodeného vozidla s vyhotovením zápisu o poškodení skiel na vozidle spolu s
výpočtom výšky škody, ktorý žalovaný vzal do úvahy. Žalobca bol zároveň poučený o výpočte škody
s tým, že v prípade opravy vozidla necertifikovaným opravcom bude poisťovňa pri likvidácii a výpočte
výšky poistného plnenia vychádzať z výšky nákladov na opravy maximálne do uvedenej výšky, t.j. do
výšky 326,50 Eur.
5. Pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku žalobcu vo výške 371,84 Eur (rozdiel medzi sumou
698,34 Eur, ktorú žalobca zaplatil za opravu škody na motorovom vozidle v súvislosti so vzniknutou
škodovou udalosťou a sumou 326,50 Eur, ktorú žalovaný titulom poistného plnenia vyplatil) vychádzal
konajúci súd prvej inštancie z ustanovenia § 823 OZ, podľa ktorého náhradu platí poistiteľ poškodenému.
V zmysle uvedeného postupoval aj samotný žalovaný, keď žalovanému vyplatil sumu 326,50 Eur
titulom poistného plnenia. Žalovaný však konal v rozpore so zákonom, keď žalobcovi nevyplatil celú
uplatnenú čiastku a vyplatil mu iba sumu podľa Technickej správy AudaGlass, t.j. výpočtu škody
podľa počítačového programu žalovaného. Žalovaný v konaní, napriek vznesenej námietke žalobcu,
že spoločnosť AUTOSKLO ŽILINA, s.r.o. má v predmete činnosti tento druh opravy čelného skla,
nepreukázal, že žalobca si nechal vykonať opravu čelného skla u ním necertifikovaného opravcu, a
zároveň, čo pod pojmom certifikovaný opravca v zmysle poučenia obsiahnutého v Technickej správe
AudaGlass zo dňa 23.05.2012 žalovaný myslí. Argumenty žalovaného vo vzťahu k výške poskytnutého



poistného plnenia súd neakceptoval, nakoľko z ustanovenia § 825 OZ vyplýva, že poistiteľ nemá právo
znížiť náhradu vyplácanú poškodenému podľa ustanovenia § 799 ods. 3 OZ. Žalovaný v konaní uviedol
inú výšku škody podľa vlastných výpočtov, súd však nemal preukázané, akým spôsobom sa k takejto
sume dopracoval, pričom jeho výpočtom výšky škody došlo de facto k zníženiu náhrady za vzniknutú
škodu. S poukazom na uvedené považoval súd prvej inštancie žalobu za dôvodnú. Žalobcovi voči
žalovanému zároveň priznal úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 17.06.2012 do zaplatenia.
Žalobcovi vznikol v súvislosti s uplatnenou istinou nárok na doplatenie poistného plnenia vo výške 371,84
Eur, ktoré je v zmysle § 797 ods. 3 OZ splatné do 15 dní od ukončenia vyšetrovania poistiteľa, potrebného
na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa platiť. Nakoľko žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa
01.06.2012 a v lehote do 15 dní (t.j. do 16.06.2012) nevyplatil žalobcovi aj zvyšok poistného plnenia v
sume 371,84 Eur, t.j. dostal sa s priznaným plnením do omeškania od 17.06.2012. Vo zvyšnej časti, t.j.
v časti uplatneného úroku z omeškania od 05.06.2012 do 16.06.2012 súd žalobu zamietol.
6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho
zmeny tak, že odvolací súd žalobu zamietne a prizná žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov
prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolateľa
aj napriek intenciám v uznesení Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/122/2015 zo dňa 31.03.2015,
na základe vykonaných dôkazov nesprávne právne vec posúdil, dospel k nesprávnym skutkovým a
právnym zisteniam a vydal nezákonné rozhodnutie. Argumentácia súdu vo vzťahu k pasívnej vecnej
legitimácii žalovaného v konaní nie je ničím preukázaná a javí sa ako nanajvýš nepravdepodobná. Z
ustanovenia § 822 OZ, na ktoré v napadnutom rozhodnutí okresný súd poukázal, nemožno vyvodiť
pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, keď toto ustanovenie rieši vzťah medzi poistiteľom a poisteným
- právne postavenie poškodeného, pokiaľ sa jedná o jeho vzťah k poistiteľovi, upravuje ustanovenie
§ 823 OZ. Interpretácia ustanovenia § 823 OZ obsiahnutá v odseku 23. odôvodnenia napadnutého
rozsudku o tom, že náhradu platí poistiteľ poškodenému, nie je úplná - odvolateľ poukázal na plné znenie
predmetného ustanovenia, v zmysle ktorého „Náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však
právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak“. Občiansky zákonník
ustanovuje, že poistiteľ je povinný platiť náhradu poškodenému, pričom však poškodený priame právo
na plnenie proti poistiteľovi nemá. Pokiaľ poškodený nie je spokojný s plnením ponúknutým poistiteľom,
na súde si môže uplatniť svoj nárok, vychádzajúc z hmotnoprávneho vzťahu, len proti poistenému
škodcovi. Súd prvej inštancie sa ďalej podľa názoru odvolateľa dostatočným spôsobom nevysporiadal
s argumentáciou žalovaného a namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, podľa ktorého súd prvej inštancie pri opätovnom
rozhodovaní o žalobou uplatnenom nároku vychádzal zo zisteného skutkového a právneho stavu,
v intenciách predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu. Súd správne posúdil právne vzťahy
existujúce medzi žalobcom a žalovaným a rovnako aj medzi žalovaným a škodcom, na základe čoho
vyvodil správne právne závery v súlade s právnymi predpismi a vyjadrujúce spravodlivé usporiadanie
vzťahov medzi sporovými stranami. Žalovaný je podľa názoru žalobcu v zmysle § 823 OZ pasívne vecne
legitimovaným subjektom z dôvodu, že sám svojim konaním inicioval vznik právneho vzťahu medzi ním
(žalovaným) a žalobcom, a to tým, že žalobcovi poskytol čiastočné poistné plnenie. Správne vyhodnotil
konajúci okresný súd aj otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Nestotožnil sa ani s tvrdením
žalovaného o absencii riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku.

9. Žalovaný, ktorému bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu doručené prostredníctvom právneho zástupcu
dňa 03.01.2019, ďalej nereagoval a ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené neboli.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie vo výroku I. podľa ust. §
388 CSP zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Odvolanie žalovaného voči
výroku II. napadnutého rozsudku podľa § 386 písm. b) odmietol.



11. Krajský súd hneď úvodom poukazuje na zodpovednosť žalovaného za obsahové vymedzenie svojho
odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími
dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), ako aj viazanosť rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP).

12. Žalobca sa v danom prípade žalobou doručenou súdu dňa 27.05.2013 domáha od žalovaného
zaplatenia sumy 371,84 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy od 05.06.2012 do
zaplatenia a náhrady trov konania voči žalovanému na tom skutkovom základe, že ako poškodenému mu
konaním škodcu I. C., poistníka žalovaného v postavení poisťovateľa, vznikla škoda na zaparkovanom
motorovom vozidle vo výške 698,34 Eur, pričom žalovaný uhradil žalobcovi len časť týchto nákladov.

13. Žalovaný už v štádiu pred súdom prvej inštancie namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v
konaní, teda že mu povinnosť vyplývajúca z hmotného práva, uplatňovaná žalobcom v tomto sporovom
konaní, nevznikla. Rovnakú námietku zopakoval žalovaný aj v podanom opravnom prostriedku. Keďže
vyriešenie otázky pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore je otázkou, od ktorej sa odvíjajú
všetky ďalšie procesné a hmotnoprávne problémy, druhoinštančný súd zameral svoju pozornosť na jej
preskúmanie.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, no na základe vykonaného dokazovania vec nesprávne právne posúdil.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Okresný súd pri rozhodovaní o podanej žalobe vychádzal zo zistenej pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného (v zmysle odseku 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku) založenej na existujúcom
poistnom vzťahu medzi žalovaným a škodcom, s poukazom na § 822 Občianskeho zákonníka.

17. Vecná legitimácia (či už aktívna alebo pasívna) vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto je
podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti. O nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobná sporová strana tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, v skutočnosti objektívne nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Z
hľadiska posúdenia pasívnej vecnej legitimácie pritom nie je rozhodujúce, či a na základe čoho v civilnom
sporovom konaní žalobná sporová strana subjektívne označuje určitý subjekt za účastníka určitého
hmotnoprávneho vzťahu, ktorý následne v žalobe označí na žalovanej sporovej strane, ale rozhodujúcou
je skutočnosť, či označený subjekt účastníkom hmotnoprávneho vzťahu objektívne je alebo nie je.

18. Poistná zmluva uzatvorená medzi žalovaným ako poistiteľom a škodcom I. C. ako poisteným je
zmluvou inter partes, t.j. zmluvou medzi uvedenými zmluvnými stranami (poisťovateľ a poistník). Pre
poistenie zodpovednosti za škodu, o ktoré sa v danom prípade jedná, je charakteristické, že poisťovateľ
poistné plnenie v prípade zodpovednosti poisteného za škodu neplatí jemu, ale tretej osobe, ktorej
poistený škodca škodu spôsobil. V zmysle ustanovenia § 823 Občianskeho zákonníka (aplikovaného
už súdom prvej inštancie v tomto sporovom konaní) vyplýva, že poisťovateľ (v tomto prípade žalovaný)
je povinný platiť náhradu poškodenému (v tomto prípade žalobcovi), ale poškodený priame právo na
plnenie proti poisťovateľovi nemá. Ustanovenie § 823 Občianskeho zákonníka vychádza z predpokladu,
že náhradu škody platí poisťovateľ poškodenému a zároveň, poškodený nemá právo na plnenie proti
poisťovateľovi.

19. Aj keď ustanovenie § 823 Občianskeho zákonníka pokračuje za bodkočiarkou v znení „poškodený
však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak“, v prípade
postenia zodpovednosti za škodu uzatvoreného medzi žalovaným ako poistiteľom a škodcom I. C.
ako poistníkom osobitné predpisy takéto hmotnoprávne postavenie poškodeného, t.j. nositeľa práva na
plnenie priamo proti poistiteľovi, neupravujú. Príkladmo, prípad simultánneho vzniku povinnosti poistiteľa
na náhradu a zároveň práva poškodeného na plnenie priamo voči poistiteľovi upravuje ustanovenie



§ 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla či § 15 zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch.

20. Na podporu svojich právnych záverov poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 38/2005 zo dňa 28.04.2005 týkajúce sa obdobnej hmotnoprávnej
situácii, v zmysle ktorého „len v prípade, že osobitné predpisy ustanovujú inak, vznikne poškodenému
právo, aby mu poisťovňa plnila, ani vtedy sa ale poškodený nestáva účastníkom právneho vzťahu z
poistenia a nemá ani priamy nárok na náhradu škody voči poisťovni - medzi poškodeným a poisťovňou
tu vzniká osobitný právny vzťah, v rámci ktorého má poškodený voči poisťovni špecifický právny nárok
na osobitné plnenie. Oba vzťahy treba odlišovať, a to aj z hľadiska subjektu, ktorý je z hľadiska
hmotnoprávneho v danom právnom vzťahu nositeľom povinnosti. V prípade nároku poškodeného na
náhradu škody je pasívne legitimovaný škodca.“

21. Právny záver súdu prvej inštancie o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného vyplývajúci len z dôvodu,
že žalovaný v postavení poisťovateľa žalobcovi v postavení poškodeného plnil za škodu spôsobenú
škodcom I. C. v postavení poistníka, nemá oporu v platnej právnej úprave. Bez ohľadu na skutočnosť
čiastočného plnenia žalovaným pri absencii všeobecného priameho nároku poškodeného na plnenie
proti poisťovateľovi v zmysle druhej časti ustanovenia § 823 OZ sa poškodený môže domáhať vyššieho
odškodnenia na súde len žalobou proti poistenému škodcovi.

22. Za irelevantné vo vzťahu k absencii pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v danom prípade
považoval odvolací súd konštatovanie okresného súdu obsiahnuté v odseku 22. odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia o tom, že k spochybneniu povinnosti žalovaného plniť žalobcovi došlo až v
odvolacom konaní. Uznesením č.k. 6Co/122/2015 zo dňa 31.03.2015 bol pôvodný rozsudok okresného
súdu zrušený a vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom bolo povinnosťou okresného
súdu bez ohľadu na skutočnosť, že k vzneseniu námietky pasívnej vecnej legitimácie žalovaného došlo
až pri podaní odvolania proti pôvodnému rozsudku, sa s touto námietkou, vznesenou do konania pred
skončením dokazovania, v plnom rozsahu zaoberať.

23. Na rozdiel od súdu prvej inštancie, odvolací súd v danom prípade (s poukazom na právu
argumentáciu uvedenú vyššie) dospel k právnemu záveru o absencii pasívnej vecnej legitimácie na
strane žalovaného.

24. Odvolací súd sa bližšie nezaoberal odvolacou námietkou žalovaného týkajúcou sa
nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, keďže rozhodnutie súdu prvej a druhej inštancie tvoria
jednotu.

25. Záverom odvolací súd dodáva, že poisťovateľ je v danom prípade zainteresovaný na výsledku
súdneho sporu týkajúcom sa žalobcom uplatneného nároku a možno predpokladať jeho záujem
na vystupovaní v prípadnom súdnom konaní. Aj keď v tomto konaní pre absenciu pasívnej vecnej
legitimácie žalovaný nemôže vystupovať priamo ako sporová strana, do úvahy by prichádzalo jeho „iné“
postavenie vyplývajúce z aplikácie inštitútov Civilného sporového poriadku.

26. S prihliadnutím na uvedené, keď okresný súd na podklade dostatočne vykonaného dokazovania
a pri aplikácii zákonných ustanovení nesprávnym postupom vyhodnotil pasívnu vecný legitimáciu
žalovaného, odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol.

27. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného čo do výroku II. o čiastočnom zamietnutí žaloby odvolací súd
uvádza nasledovné:

28. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

29. Jednou z požiadaviek vyplývajúcich z definície právneho štátu je, aby rozhodnutie vydané v
sporovom civilnom konaní bolo v súlade s právnymi predpismi a zabezpečovalo spravodlivú ochranu
práv a oprávnených záujmov strán sporu/účastníkov konania. Pre dosiahnutie tohto cieľa slúžia okrem
iného opravné prostriedky, ktoré majú umožniť zmenu alebo zrušenie nesprávnych a nespravodlivých
rozhodnutí súdov vydaných v nižšej inštancii. Riadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu, ktorý
doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, je (okrem iného) odvolanie. Aby podané odvolanie vyvolalo



zamýšľané právne následky, t.j. aby došlo k jeho vecnému prejednaniu odvolacím súdom, musí spĺňať
všetky podmienky predpísané zákonom. Subjektívnou podmienkou prípustnosti odvolania je podanie
odvolania osobou oprávnenou na jeho podanie.

30. K podaniu odvolania je okrem iných subjektov vystupujúcich v konaní procesne legitimovaná sporová
strana (§ 359 CSP). Subjektom oprávneným na podanie odvolania nie je ten, kto nebol rozhodnutím
súdu prvej inštancie dotknutý na svojich právach (§ 359 CSP a contrario). Právo na podanie odvolania
totiž prináleží v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia len subjektu na tej sporovej strane, ktorému
bola rozhodnutím súdu spôsobená určitá ujma.

31. Napadnutým výrokom II. rozsudku súdu prvej inštancie bola žaloba žalobcu voči žalovanému vo
zvyšnej časti zamietnutá. Žalovanému tak nebola odvolaním napadnutým výrokom súdu spôsobená
žiadna ujma na jeho právach, na základe čoho vyhodnotil odvolací súd odvolanie žalovaného do tejto
časti rozsudku okresného súdu (výrok II.) ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, s následkom
jeho odmietnutia.

32. O nároku na náhradu trov konania krajský súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 a 2 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane
priznal nárok na ich náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech
nemal (neúspech žalovaného bol v danom prípade tvorený len odmietnutím odvolacia čo do výroku
II. napadnutého rozsudku, tvoriaceho nepatrnú časť príslušenstva žalobou uplatneného nároku). Je
pritom potrebné zdôrazniť, že trovy konania na súde prvej inštancie, aktuálneho i predchádzajúceho
odvolacieho konania, tvoria jeden celok, a preto v tomto prípade odvolací súd o nich rozhodol jedným
výrokom.

33. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,



c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).