Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/86/2019 z 20. 11. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 20. novembra 2019, sp. zn. 14Cob/86/2019, ECLI:SK:KSZA:2019:6118308736.1 Krajský súd Žilina | 14Cob/86/2019 | ECLI:SK:KSZA:2019:6118308736.1 | 2019-11-20 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 262 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 365 ods. 1 písm. h) CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP, § 365 ods. 1 písm. f) CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5da6879f-fd89-4869-9550-5289bfc2fd8d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:6118308736.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/86/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118308736
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:6118308736.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany
Nemčekovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v spore žalobcu: WSK,
s.r.o., so sídlom Kpt. Jána Rašu 37, 841 01 Bratislava, IČO: 34 151 991, zastúpeného advokátskou
kanceláriou: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO:
47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému advokátom: JUDr. Felixom
Neupauerom, so sídlom E. V. X/A,. XXX XX. P. - T. R., v konaní o zaplatenie 171,37 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/205/2018-160 zo dňa 10. januára
2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/205/2018-160 zo dňa 10. januára 2019 p o t v
r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom
rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 171,37 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 171,37 Eur od 06.04.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
voči žalovanému uloženia povinnosti na náhradu škody vo výške 171,37 Eur spolu s 5% ročným úrokom
z omeškania od 06.04.2018. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 16.02.2018 došlo ku škodovej
udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle SUZUKI VITARA, EČV: BL901OU,
ktoré v čase škodovej udalosti patrilo žalobcovi. Škoda bola riadne ohlásená žalovanému, u ktorého má
žalobca uzatvorené havarijné poistenie. Žalobca poškodené vozidlo dal opraviť v servise AUTO TEAM
4x4, s.r.o. Náklady na opravu boli vo výške 931,03 Eur bez DPH. Žalovaný oznámil žalobcovi listom z
21.03.2018, že dňa 21.03.2018 bolo ukončené poistné šetrenie a predložil výpočet výšky plnenia 759,66
Eur, pričom nepriznal sumu 171,37 Eur, nakoľko podľa vyjadrenia likvidátora žalovaného, žalovaný
poskytne poistné plnenie len do výšky kalkulácie kalkulačného programu v zmysle zmluvných dojednaní.
Spolu so žalobou predložil faktúru č. 1830100, zmluvné dojednania, oznámenie o poistnom plnení.

3. S poukazom na priebeh upomínacieho konania pred Okresným súdom Banská Bystrica sp.zn.
18Up/466/2018, následného konania vo veci samej, v konaní vykonaného dokazovania, z neho



vyvodených skutkových zistení a záverov, za aplikácie článku 8, článku 4 ods. 1, 2, článku 15 ods. 1, 2,
ustanovení § 151 ods. 1, 2, § 186 ods. 2 veta prvá, § 191 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“), § 442 ods. 1, § 788 ods. 1, § 795 ods. 1, § 806 zák. č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“), § 369 ods. 1, 2 zák. č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OBZ“), § 1 ods. 1 nariadenia vlády
SR č. 21/2013 Z.z., § 797 ods. 2, 3 OZ, okresný súd konštatoval dôvodnosť žaloby žalobcu a v celom
rozsahu jej vyhovel. Uviedol, že dňa 16.02.2018 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená
škoda na motorovom vozidle SUZUKI VITARA, EČV: BL901OU, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo
žalobcovi. Táto škoda bola riadne ohlásená žalovanému, u ktorého má žalobca uzatvorené havarijné
poistenie. Žalobca si svoje poškodené vozidlo dal opraviť v servise AUTO TEAM 4x4, s.r.o. Uvedené
skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo okresný súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou
§ 186 ods. 2 veta prvá CSP.

4. Okresný súd mal preukázané, že žalovaný listom z 21.03.2018 oznámil žalobcovi, že dňa 21.03.2018
ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého predložil výpočet výšky plnenia 759,66 Eur
s vyjadrením likvidátora žalovaného, že žalovaný poskytne poistné plnenie len do výšky kalkulácie
kalkulačného programu v zmysle zmluvných dojednaní. Podľa predloženého výpočtu vyplýva suma
759,66 Eur z dôvodu, že faktúra bola na sumu 931,03 Eur a rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou bol
171,37 Eur. Pokiaľ žalovaný v rámci podaného odporu predložil posudok - kalkuláciu č. 9565466634
z 19.03.2018, podľa ktorého: celková čiastka náhradné diely 392,79 Eur, celková čiastka mzda za
prácu 47,01 Eur, celková čiastka lakovanie 187,14 Eur, náklady na opravu 626,97 Eur bez DPH,
celkové náklady na opravu systému AUDATEX 752,33 Eur s DPH a z prehľadu výsledkov vyplývajú
zrážky z práce 5,22 Eur a 6,47 Eur, tak okresný súd uviedol, že kalkulácia je značne nezrozumiteľná,
nakoľko z ničoho nevyplýva zadanie konkrétnych parametrov, dôvodnosť zrážok a ich výška. Nie
je zrejmá dôvodnosť stanovenej výšky mzdovej sadzby, náhradných dielov, lakovania,..., ako aj
podporné kódy. Žalovaný túto nezrozumiteľnosť neodstránil, nevysvetlil dôvodnosť, resp. ak daný postup
odôvodnil použitím systému AUDATEX, tak podľa okresného súdu to neodôvodňuje opodstatnenosť
takého postupu. Pre preukázanie dôvodnosti výpočtu nepostačuje predloženie „posudku-kalkulácie“
vyhotoveného systémom AUDATEX; z ničoho nevyplýva dôvodnosť použitia práve tohto systému ani
jeho hodnovernosť. Žalobca daný postup kalkulácie namietal, pričom riadne zdôvodnil svoje námietky,
avšak žalovaný na námietky žalobcu nereagoval, a to ani na výzvu súdu.

5. Žalobca predložil posudok - kalkulácia č. 9565466634, v zmysle ktorého náklady na opravu sú
1.052,26 Eur bez DPH, 1.262,71 Eur s DPH. (l.č. 154), pričom posudok je z 02.05.2018, je vypracovaný
žalovaným a z posudku - kalkulácie nepochybne vyplýva, že žalovaný uznal výmenu všetkých
náhradných dielov v rovnakej cene, akú vynaložil žalobca, teda žalovaný uznal vystavenú faktúru v
rovnakých cenách, avšak napriek tomu neposkytol plnenie v požadovanej výške. Postup žalovaného je
nelogický a nepochopiteľný, keďže má k dispozícii 2 kalkulácie, napriek tomu poskytol plnenie v nižšej
výške. Teda kalkulácia z 02.05.2018 preukazuje, že žalovaný uznal výmenu náhradných dielov tak, ako
si účtoval žalobca v príslušnej faktúre, aj v rovnakých cenách. Kalkulácia z 02.05.2018 bola predložená
na pojednávaní a pokiaľ sa žalovaný k tomu nevyjadril, nemôže to byť na úkor žalobcu, keďže žalovaný
sa sám rozhodol nezúčastniť sa na pojednávaní a vyslovil súhlas s tým, aby sa vec prejednala v jeho
neprítomnosti. Pokiaľ žalovaný v odpore poukazoval na článok IX, bod 2 písm. a) Zmluvných dojednaní
k havarijnému poisteniu, tak okresný súd uviedol, že žiadnym právnym predpisom nie je stanovené,
že poistený (žalobca) je povinný si dať opraviť vozidlo výlučne do autorizovanému servisu („Bloková
výnimka“).

6. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd nesporne preukázanú škodovú udalosť, vystavenie
faktúry za vykonanú opravu poškodeného vozidla žalobcu, poisteného u žalovaného. Žalovaný napriek
vystavenej faktúre a okamžitému nahláseniu udalosti prešetril poistnú udalosť tak, že v zmysle čl. IX, bod
2 písm. a) Zmluvných dojednaní krátil plnenie o žalovanú istinu ako rozdiel medzi faktúrou a programom
žalovaného. Z predloženej faktúry je nepochybná skutočná výška škody, skutočné náklady. Pokiaľ
žalovaný krátil plnenie s poukazom na vykonanú kalkuláciu v programe AUDATEX, z ničoho nevyplýva
oprávnenosť použitia daného systému. Dokonca boli predložené 2 kalkulácie z daného systému s
rôznym výsledkom. Hoci žalovaný v zmluvných podmienkach má zakotvené použitie kalkulácie, z
ničoho nevyplýva, že má byť použitá práve kalkulácia v systéme AUDATEX a že táto je opodstatnená,
správna a hodnoverná. Žalobca predloženými listinami preukázal a riadne zdôvodnil, že daná kalkulácia



z 19.03.2018 v tomto systéme nezohľadňuje všetky parametre pre konkrétne vozidlo, ale vychádza
len z priemerných parametrov, čo nemožno akceptovať, keďže žalobca mal fakturované konkrétne
náklady a nie stanovené z priemernej ceny. Vzhľadom na trh a platné právne predpisy, nie je stanovený
žiadny „pevný“ zoznam cien za prácu, či materiál a preto podľa okresného súdu nemožno vychádzať
z cien stanovených žalovaným - nie sú dojednané ani v zmluvných dojednaniach a žalobca mal právo
vozidlo opraviť tak v autorizovanom, ako aj v neautorizovanom servise. Pokiaľ žalovaný chcel použiť
kalkuláciu, na ktorú odkazuje v zmluvných dojednaniach, malo byť v jeho záujme konkretizovať taký
systém. V opačnom prípade je také dojednanie neurčité a nemožno svojvoľne určiť (konkrétny) systém
bez zmluvného dojednania so žalobcom. Okresný súd zdôraznil, že zmluvný vzťah so žalobcom vznikol
na základe zmluvy a nie je možné svojvoľne - jednostranne určovať ďalšie podmienky. Žalovaný
na námietky žalobcu ohľadom použitia daného systému nijako nereagoval. Považoval za dostatočné
ním uvedené vysvetlenie. Okresný súd sa však s takým názorom nestotožňuje a jeho zdôvodnenie
nepovažuje za dostatočné. Uviedol, že je nepostačujúce a nedostatočné zdôvodnenie, že plnenie krátil
z dôvodu použitia kalkulácie zo dňa 19.03.2018 vykonaného žalovaným. Žalovaný tiež nepreukázal, že
pri kalkulácii použil časové normy na prácu udávané výrobcom (čo má byť dané v zmysle čl. IX, bod 2
písm.a) Zmluvných dojednaní, na ktoré poukazoval, pričom z predložených listín vyplýva, že pri oprave
boli použité originálne náhradné diely), hoci to bola jeho dôkazná povinnosť vzhľadom k tomu, že on
to tvrdil a použil takú kalkuláciu, ktorú žalobca spochybňoval, namietal. Z predložených listín vyplýva,
že autoservis pri oprave použil originálne diely, opak nebol preukázaný. Neexistuje žiadny paušálny
zoznam cien práce, či dielov a program to nenahrádza. Žalovaný bol povinný nahradiť skutočnú škodu,
ktorá vyplýva z vystavenej faktúry a predložená kalkulácia nepreukazuje skutočnú škodu. Táto škoda
nepochybne vznikla žalobcovi ako poškodenému a okresný súd posúdil, že žalovaný je povinný ju
nahradiť vo výške vystavenej faktúry. Keďže plnenie poskytol iba čiastočne, je povinný doplatiť zvyšnú
neuhradenú sumu vo výške 171,37 Eur ako rozdiel medzi fakturovanou sumou a poskytnutým poistným
plnením.

7. Žalovaný skončil šetrenie dňa 21.03.2018 a v zmysle § 793 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich
dní od skončenia šetrenia, teda dňa 05.04.2018. Keďže žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, dostal sa do
omeškania a žalobcovi vzniklo právo na úroky z omeškania. Okresný súd preto priznal úrok požadovaný
žalobcom vo výške 5 % ročne v zmysle platných právnych predpisov, a to od nasledujúceho dňa po
splatnosti plnenia.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. f), h) CSP. Napadnutý rozsudok označil za ústavne nekonformný, t.j. arbitrárny, nesprávny a
nezákonný, pričom „trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou“.

9. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého poistného plnenia žalovaný poukázal na
skutočnosti uvádzané v Oznámení o poistnom plnení, že poistné plnenie bude poskytnuté na základe
kalkulácie podľa kalkulačného programu v zmysle zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel
Autokomplet č. 911 (ďalej len ,,Zmluvné dojednania“), ktoré sú v zmysle poistnej zmluvy medzi
žalobcom a žalovaným neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy (ďalej len ,,Poistná zmluva“). Podľa
čl. IX ods. 2 písm. a) Zmluvných dojednaní: ,,Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná
hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: a) V autorizovaných
opravovniach pre danú značku a typ vozidla sa účelne vynaložené náklady na náhradné diely a
materiál posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu poisťovne
pri použití originálnych náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom.“
Na základe uvedených ustanovení bola vypracovaná Kalkulácia č. 9565466634 z 19.03.2018,
žalovaným predložená prvoinštančnému súdu, ktorá bola použitá pri stanovení výšky poskytnutého
poistného plnenia žalobcovi. Vykonané krátenie poistného plnenia predstavuje podľa žalovaného riadne
odôvodnené a preukázané krátenie. Žalovaný pri tomto postupe vychádzal z posudku, ktorý bol
vypracovaný systémom AUDATEX, ktorý predstavuje automatizovaný kontrolný systém, používaný pre
výpočet nákladov na opravy poškodených vozidiel, ktorý kalkuluje náklady na opravu konkrétneho
vozidla. Z tohto dôvodu, pridržiavajúc sa predloženej kalkulácie, mal žalovaný za to, že náklady,
ktoré žalobca vynaložil na opravu vozidla, nepredstavujú náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť na
uvedenie veci do pôvodného stavu. Likvidácia poistnej udalosti a vyplatený rozsah poistného plnenia
boli realizované v súlade so zákonom a zmluvnými dojednaniami. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.



10. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Zdôraznil, že hoci žalovaný
uvádza v podanom odvolaní odvolacie dôvody, avšak neuvádza, v čom spočíva naplnenie týchto
jednotlivých odvolacích dôvodov in concreto. Podľa neho tak sú splnené podmienky pre odmietnutie
odvolania podľa ust. § 386 písm. d) CSP. Súčasne sa však žalobca vyjadril aj k obom uvádzaným
odvolacím dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Poukázal na odôvodnenie napadnutého
rozsudku ako riadne a dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Osobitne poukázal na dôvody
napadnutého rozhodnutia s vyhodnotením obrany žalovaného vo vzťahu k dokazovaniu - argumentácii
programom AUDATEX. Zvýraznil pasivitu žalovaného v prvoinštančnom konaní a jej následku -
neunesenia dôkazného bremena ním tvrdených skutočností, a tým neúspechu v spore. Žalobca navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalovaného zaviazal na úhradu trov
odvolacieho konania.

11. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie má základné náležitosti
(§ 363 CSP), bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) a smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), toto odvolanie prejednal v rozsahu
podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a za splnenia
podmienok podľa § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP s verejným vyhlásením rozsudku,
napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne rozhodnutie.

13. Podľa ust. § 379 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi
odvolania viazaný .

14. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení bol napadnutý rozsudok okresného súdu
preskúmavaný len v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v podanom odvolaní,
v podaní právneho zástupcu zo dňa 06.02.2019 (č.l. 205 spisu), doručenom prostredníctvom
elektronických prostriedkov s KEP. Odvolacie dôvody žalovaný vymedzil v rovine skutkovej a právneho
posúdenia veci. V odvolaní výslovne poukázal na nižšie citované ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

15. V prvom rade je potrebné uviesť, že obsahovo odvolacie dôvody, uvádzané žalovaným v podanom
odvolaní (č.l. 204 spisu) bezo zvyšku kopírujú jeho námietky voči žalobou uplatneným nárokom v
jeho odpore, podanom v upomínacom konaní voči vydanému platobnému rozkazu Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 18Up/466/2018-59 zo dňa 30. júla 2018. Uvedenými všetkými námietkami, v rovine
skutkovej i právneho posúdenia veci, sa náležite zaoberal už prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku.

16. Podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

17. Podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. V procesnej rovine žalovaný považoval napadnutý rozsudok za „nepreskúmateľný“ pre neúplnosť
dôvodov, podľa odvolateľa rozhodných pre vecne správne rozhodnutie sporu. Hoci odvolateľ uvedený
dôvod odvolania nepodradil pod konkrétnu právnu normu, je zrejmé, že ide o ust. § 365 ods. 1 písm.
d) CSP, podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prípadne o ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého
odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

19. K naposledy uvedenému odvolaciemu dôvodu odvolací súd považuje primárne za potrebné uviesť,
že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06). Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd
uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného
útoku použil, ako sa k veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a



výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na
ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku nezistil, že by jeho odôvodnenie nezodpovedalo
vyššie uvedenej právnej úprave. Podľa záverov zjednocujúceho Stanoviska Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky R 2/2016 „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle §
241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,
ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny
v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa nedotkli
podstaty a zmyslu vyššie uvedeného stanoviska; vzhľadom na to treba toto stanovisko považovať za
aktuálne a pre súdnu prax použiteľné aj po uvedenom dni (uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 1 V Cdo/2/2017 z 19. apríla 2017). Uvedené primerane platí aj pre odvolacie
konanie.

21. V danom prípade odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nedáva podklad pre
uplatnenie druhej vety Stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa
výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu
neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre
súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak
zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Niet pochýb
ani o tom, že len subjektívny názor strany sporu o nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia
nezakladá nesprávny procesný postup súdu, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej
patriace procesné práva, avšak to až do toho momentu, kým namietaný postup súdu nedosiahne takú
intenzitu, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

22. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu k takej žalovaným namietanej vade procesného
postupu súdu prvej inštancie, nedošlo. Opätovne sa zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené ,,účastníkom konania“, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a
právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné
právo účastníka na spravodlivý proces (k tomu pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské
práva (ďalej aj „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť
svoje rozhodnutia, ale nemožno to chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd
splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len
so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument
strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A s. 12, § 29;
Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája
1997; Higius c. Francúzsko z 19. februára 1998) [pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.
IV. ÚS 345/2012-30 z 26.11.2012]. Uvedené kritériá pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok
okresného súdu splnil. K tomuto záveru dospel odvolací súd po jeho preskúmaní, keď z rozsudku bolo
zrejmé, že súd prvej inštancie sa dostatočne vyjadril k skutkovým a právnym otázkam relevantným pre
rozhodnutie o spore. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku dostatočne uviedol, akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ktoré dôkazy vykonal, ktoré nevykonal a prečo, ako vykonané
dôkazy zhodnotil a v akých vzájomných súvislostiach. Rovnako dostatočné je aj odôvodnenie týkajúce
sa právneho posúdenia veci, keďže z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, pod hypotézu akej právnej normy
bol subsumovaný zistený skutkový stav a podľa akej právnej normy bola vec posúdená. V tomto smere
je dostatočné nielen samotné vymenovanie a odcitovanie zákonných ustanovení, právnych noriem,
ale z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne vyplýva, akým spôsobom boli tieto ustanovenia
aplikované a ako sa premietli do samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie (pozri III. ÚS 119/03). To, že
sa odvolateľ nestotožnil so skutkovým a právnym hodnotením veci a samotným meritórnym rozhodnutím



súdu prvej inštancie o spore, bez ďalšieho netvorí vadu procesného postupu súdu a v danom prípade
ani inú vadu konania, ktorá by mala za následok vecne nesprávne rozhodnutie vo veci.

23. Odvolateľ teda v podstate vytýka rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že sa nestotožnil s ním
predkladaným hodnotením skutkového stavu a právnym názorom a že okresný súd v konečnom
dôsledku vychádzal zo záveru o neunesení dôkazného bremena žalovaného vo vzťahu k jeho obrane, na
základe ktorej krátil výplatu poistného plnenia žalobcovi. Nie je však možné dôvodne vytýkať súdu prvej
inštancie, že sa vo svojom rozhodnutí v odôvodnení nevysporiadal s argumentáciou sporových strán
podľa predstáv odvolateľa. V rámci celého prvoinštančného konania mal žalovaný vytvorený dostatočný
priestor pre produkovanie svojej obrany voči žalobe i jej preukázanie. To, že v konečnom dôsledku súd
prvej inštancie dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena na preukázanie obrany uplatnenej
žalovanou stranou a žalobe vyhovel, teda, že žalovaný v spore neuspel, nie je možné interpretovať ako
porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces.

24. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v danom prípade nejde o nepreskúmateľné súdne
rozhodnutie, ale o rozhodnutie, s ktorého závermi, a to tak skutkovými ako aj právnymi, sa odvolateľ
nestotožňuje. Polemizovanie - nespokojnosť odvolateľa s hodnotením vykonaného dokazovania a
právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity
preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP), nezakladá dôvodnosť
odvolania.

25. Z hľadiska skutkového odvolací považuje za potrebné k vymedzenému odvolaciemu dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP uviesť, že rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a
zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp.
zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých
fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým
navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd
rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej
právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak
rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu
dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolacím súdom nebol nezistený taký postup
okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov.

26. K námietke žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že pod vecou
je potrebné rozumieť predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym právnym
posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav
neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval nesprávnu právnu normu alebo aplikoval síce
správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne alebo právnu normu síce interpretoval
správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (obdobne viď uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 121, 122, 123/2016 z 23. júna 2016). V danom prípade
odvolací nezistil, že by napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Okresný súd vo vzťahu k posúdeniu uplatneného nároku žalobcu, na vo veci dostatočne
zistený a uzavretý skutkový stav, ktorým je aj odvolací súd viazaný, správne aplikoval a interpretoval
právne normy, citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a pokiaľ dospel k záveru o dôvodnosti
žaloby, tak sa s týmito závermi a dôvodmi prijatia týchto záverov tak, ako dostatočne vysvetlil okresný
súd v napadnutom rozsudku, sa odvolací súd stotožnil. V podrobnostiach preto odvolací súd odkazuje
na odôvodnenie napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP).

27. Len na zvýraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a jeho
odôvodnenia, odvolací súd k pre rozhodnutie relevantným otázkam dodáva, že pokiaľ žalovaný
poukazoval či už v podanom odpore (č.l. 66 spisu), ako aj v samotnom odvolaní (č.l. 204 spisu), na ním
prezentovaný spôsob kalkulácie poistného plnenia podľa dojednania zmluvných strán obsiahnutého v
čl. IX bod 2 písm. a) poistnej zmluvy, tak z priebehu prvoinštančného konania je zrejmé, že žalovaný
neoznačil a nenavrhol vykonať žiadne iné dôkazné prostriedky, ktoré by preukázali, že skutočne
vynaložené náklady na opravu motorového vozidla žalobcu v súvislosti s poistnou udalosťou, na
základe ktorej bol žalovaný povinný poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, presiahli primerané a účelne
vynaložené náklady na opravu.



28. K samotnej kalkulácii poistného plnenia (AUDATEX), predloženej žalovaným v konaní pred okresným
súdom (č.l. 76 spisu) je potrebné v zhode so súdom prvej inštancie uviesť, že program AUDATEX môže
paušálne (odhadom podľa nastavenia systému) stanoviť predpokladanú cenu opravy, avšak nemôže
zohľadniť všetky rozhodné skutočnosti k výslednej skutočnej (primeranej a účelnej) cene realizovanej
opravy poškodeného vozidla. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetná kalkulácia žalovaného nie je
bez ďalšieho objektívnym a už vôbec nie jediným nástrojom pre výpočet - zistenie výšky reálnej ceny
uskutočnenej opravy a v podstate má poisťovni slúžiť ako porovnávacia pomôcka, čo vyplýva aj zo
znenia čl. IX ods. 2 písm. a) Zmluvných dojednaní: ,,Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná
hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: a) V autorizovaných
opravovniach pre danú značku a typ vozidla sa účelne vynaložené náklady na náhradné diely a
materiál posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu poisťovne pri
použití originálnych náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom.“ Kalkuláciou
žalovaného je určená potencionálna škoda, nie však skutočná škoda, pretože kalkulačný program
nemôže premietnuť všetky okolnosti konkrétnej opravy poškodeného vozidla.

29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatoval správnosť záverov súdu
prvej inštancie o unesení dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k ním uplatnenému nároku na
náhradu zvyšku škody v rozsahu krátenia poistného plnenia žalovaným, ktorý naopak dôvodnosť tohto
svojho postupu pri likvidácii predmetnej poistnej udalosti, v konaní v rámci uplatnenej obrany pred
súdom dostatočne nepreukázal. Pritom platí, že bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno vo vzťahu k
produkovanej obrane proti žalobe v prvoinštančnom konaní nepochybne spočívalo na žalovanej strane.
Žalovaný teda podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní nepreukázal dôvodnosť krátenia
poistného plnenia, a to ani s ohľadom na zmluvné dojednanie v čl. IX bod. 2 písm. a) poistnej zmluvy. V
tomto smere nebola dostačujúcim dôkazným prostriedkom listina označená ako kalkulácia opravy, ktorej
samotný obsah nevyvrátil žalobcom preukázané vynaloženie nákladov na opravu poškodeného vozidla,
zhodnotených súdom prvej inštancie ako skutočná škoda. Okresný súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku napokon opodstatnene poukázal aj na určitú procesnú pasivitu žalovaného v prvoinštančnom
konaní, ktorá mala vo výsledku vplyv na prijaté skutkové a následne právne závery vo veci.

30. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že správanie žalobcu ako poisteného len viedlo k tomu, aby obnovil
stav poškodeného vozidla, ktorý tu bol pred poistnou udalosťou, a pokiaľ v zmysle takého správania
a konania mu vznikli relevantné náklady na vykonanú opravu, tak bolo dôvodné aj dotknutým súdnym
rozhodnutím zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávneného záujmu žalobcu - ako strany konania
(poisteného), ktorému sa práve súdnym rozhodnutím zabezpečí náhrada plnenia, na ktoré sa poistenie
vzťahovalo, k vynaloženiu ktorého bol žalobca donútený poistnou udalosťou.

31. Z vyššie uvedených dôvodov bol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne
rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, a to tak v meritórnom v poradí prvom výroku, ako aj v na ňom
závislom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, ktorý nebol odvolaním osobitne napadnutý. V
podrobnostiach odvolací súd odkazuje za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie.

32. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto za aplikácie ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania voči
žalovanému v plnom rozsahu. Z úpravy v ust. § 262 ods. 2 CSP vyplýva, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, keďže sa ním konanie končí, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Rozhodnutie prijal odvolací súd v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.