{"guid": "b2de9c59-b9b5-492c-966e-69a63c71c88f:74d65129-99a0-4c2e-873d-bcdee681f8f9", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5019200156.2", "spisova_znacka": "31S/28/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 31S/28/2019 z 2. 6. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 2. júna 2020, sp. zn. 31S/28/2019, ECLI:SK:KSZA:2020:5019200156.2", "identifikacne_cislo": "5019200156", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Danica Michalková", "sudca_id": 36, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-michalkova-36", "datum_vydania": "2020-06-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/74d65129-99a0-4c2e-873d-bcdee681f8f9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5019200156.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2020:5019200156.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2020:5019200156.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/28/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200156
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200156.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky
Poláčkovej a členiek senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu:
Safety First s.r.o., so sídlom Černovská 5, 010 08 Žilina, IČO: 44 900 104, právne zastúpeného:
HADBÁBNA & spol. advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Prielohy 1012/1C, 010 07 Žilina, IČO:
47 249 722, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej
obchodnej inšpekcie, so sídlom Prievozská 32, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. SK/0274/99/2018 zo dňa 28.01.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu    z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Slovenská obchodná inšpekcia Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline  (ďalej
ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán) rozhodnutím zo dňa 27.04.2018
č.: P/0431/05/2017 rozhodol tak, že žalobcovi, ako účastníkovi konania na základe výsledkov vykonanej
kontroly v kancelárii žalobcu dňa 14.12.2017 a 21.02.2018, za spáchanie piatich správnych deliktov v
súbehu, podrobne identifikovaných v bode 1 až 5 výroku rozhodnutia, uložil podľa § 24 ods. 1 zákona
o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane  spotrebiteľa a o zmene zák. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení zák. 397/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov - ďalej len Zákon o ochrane spotrebiteľa) úhrnnú pokutu vo výške 600,- Eur.
· Ako prvý správny delikt je vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa uvedené porušenie
zákazu v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa a zo zákona č. 102/2014 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa  pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzatvorenej
na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov predávajúceho (ďalej len Zákon č. 102/2014 Z. z ) a
zo zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o
elektronickom obchode), a to konkrétne  zákazu ukladať spotrebiteľovi povinnosť bez právneho dôvodu.
Spáchanie tohto správneho deliktu bolo zistené kontrolou tým, že v obsahu zmluvy uzatváranej na diaľku
medzi predávajúcim (účastníkom konania) - žalobcom na jednej strane a spotrebiteľom na druhej strane,
vrátane informácií nachádzajúcich sa na webovom sídle prevádzkovanom účastníkom konania a vo
všeobecných podmienkach uvedenej zmluvy podľa článku 6 bod 6.6. uviedol, že kupujúci je povinný
reklamovaný tovar zaslať ako poistenú zásielku prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. alebo kuriéra
na adresu sídla prevádzkovateľa. Uvedené dojednanie predstavuje porušenie § 24 ods. 1 Zákona o
ochrane spotrebiteľa, za ktoré prichádza do úvahy uloženie sankcie v rozpätí od 0,- do 66.400,- Eur. V
zmysle úpravy § 24 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len VOP) sa nemôžu odchýliť od
zákona v neprospech spotrebiteľa a viesť ku zhoršeniu jeho vzťahu.



· Druhé porušenie právnych povinností predstavuje spáchanie správneho deliktu identifikovaného vo
výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako porušenie zákazu podľa § 4 ods. 2 písm. a)
Zákona o ochrane spotrebiteľa, teda zákazu ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,
viazané na posudzovaný obsah zmluvy uzatvorenej na diaľku medzi žalobcom a spotrebiteľom, ako aj na
informácie nachádzajúce sa na webovom sídle žalobcu, pričom vo vzťahu k obsahu predmetnej zmluvy
je konkretizovaná väzba na VOP článok 7 bod 7.8., podľa ktorého pri odstúpení od zmluvy vrátenie tovaru
kupujúci uskutoční zaslaním tovaru ako poistenej listovej doporučenej zásielky alebo poisteného balíka
na adresu prevádzkovateľa. Uvedené dojednanie predstavuje porušenie § 24 ods. 1 Zákona o ochrane
spotrebiteľa, teda porušenie úpravy, podľa ktorej zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
obsiahnuté vo VOP sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa a viesť ku zhoršeniu jeho
stavu. Uvedený správny delikt je postihnuteľný sankciou - pokutou v rozpätí od 0,-  do 66.400,-0 Eur.
· Ako tretí správny delikt spáchaný žalobcom je vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa uvedené porušenie povinnosti podľa § 18 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa spočívajúce v
povinnosti riadne informovať spotrebiteľa o podmienkach reklamácie. Vo väzbe na preverovaný obsah
zmluvy a konkrétne jej VOP článok 6 bod 6.8. ako aj vo väzbe na informácie nachádzajúce sa na
webovom sídle žalobcu uvedené porušenie je predstavované dojednaním, podľa ktorého náklady na
dopravu reklamovaného výrobku prevádzkovateľovi v celom rozsahu znáša kupujúci. V prípade, ak sa
na reklamovaný tovar vzťahuje záruka a reklamácia kupujúceho je oprávnená, všetky náklady spojené
so zaslaním reklamovaného tovaru prevádzkovateľovi budú kupujúcemu refundované. V tejto časti
správny orgán prvého stupňa poukázal na úpravu podľa § 598 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej
má kupujúci právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo
zodpovednosti za vady, ktorá právna úprava § 598 Občianskeho zákonníka, teda nerozlišuje oprávnenú
a neoprávnenú reklamáciu, ale dopadá na všetky reklamácie u ktorých je dané právo kupujúceho na
náhradu nevyhnutných nákladov zachované pri ich uplatnení v záručnej dobe. Ak je podľa citovanej časti
VOP viazané právo na náhradu nákladov len pri oprávnenej reklamácii, nejedná sa o riadnu informáciu
o podmienkach reklamácie, a to je spojené s možným ekonomickým dopadom - ujmou spotrebiteľa a
môže viesť ku zhoršeniu jeho postavenia. Uvedené predstavuje porušenie úpravy podľa § 24 ods. 1
Zákona o ochrane spotrebiteľa, teda spáchanie správneho deliktu, za ktorý právna úprava umožňuje
uložiť sankciu - pokutu v rozpätí od 0,-  do 66.400,- Eur.
· Ako štvrtý správny delikt spáchaný žalobcom je vo výroku rozhodnutia  prvostupňového správneho
orgánu uvedené porušenie povinnosti podľa § 3 ods. 1 písm. h) Zákona č. 102/2014 Z. z., teda porušenie
povinnosti oznámiť spotrebiteľovi pred uzatvorením zmluvy na diaľku alebo ak sa zmluva uzatvára na
základe objednávky spotrebiteľa predtým, ako spotrebiteľ odošle objednávku jasne a zrozumiteľne, teda
spôsobom primeraným použitému prostriedku diaľkovej komunikácie aj informáciu o práve spotrebiteľa
na odstúpenie od zmluvy (ktorej predmetom je tovar) pred začatím plynutia lehoty na odstúpenie od
zmluvy, teda pred prevzatím tovaru. Uvedené porušenie je viazané na posudzovanú zmluvu na diaľku
medzi žalobcom a spotrebiteľom, ako aj na informácie žalobcu uvádzané na jeho webovom sídle, kedy v
kancelárii žalobcu na základe vykonanej kontroly dňa 14.12.2017 a 21.02.2018 bolo zistené, že žalobca
uvedené informácie neoznámil. Tým spáchal správny delikt spočívajúci v porušení úpravy podľa § 15
ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 2 písm. b) Zákona č. 102/2014 Z. z., za čo prichádza do úvahy uloženie
sankcie v rozpätí od 200,- Eur do 10.000,- Eur.
· Ako piaty správny delikt spáchaný žalobcom je vo výroku prvostupňového správneho rozhodnutia
uvedené porušenie povinnosti podľa § 3 ods. 1 písm. l) Zákona 102/2014 Z. z., teda porušenie povinnosti
oznámiť spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo ak sa  zmluva uzatvára na základe
objednávky spotrebiteľa predtým, ako spotrebiteľ odošle objednávku, jasne a zrozumiteľne, spôsobom
primeraným použitému prostriedku diaľkovej komunikácie, aj poučenie o zodpovednosti predávajúceho
za vady tovaru podľa všeobecného predpisu, teda § 622, § 623 Občianskeho zákonníka. Kontrolou
obsahu zmluvy na diaľku medzi žalobcom a spotrebiteľom, ako aj informácií uvedených na webovom
sídle žalobcu dňa 14.12.2017 a 21.02.2018 bolo zistené, že žalobca uvedené informácie neoznámil, čím
spáchal správny delikt podľa § 15 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 2 písm. b) Zákona č. 102/2014 Z. z., za
ktorý správny delikt je možné uložiť sankciu v rozpätí od 200,- Eur do 10.000,- Eur.
Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovi za spáchanie vo
výroku identifikovaných piatich správnych deliktov uložil úhrnnú pokutu vo výške 600,0- Eur podľa § 24
ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, teda za spáchanie správnych deliktov v súbehu. Zdôraznil, že pre
ukladanie administratívnych sankcií platia zásady ukladania trestných sankcií, pretože nie je upravený
postup správnych orgánov pri ukladaní administratívnych sankcií, čo odôvodňuje aplikáciu analógie
legis s Trestným zákonom, a tým vytvára priestor pre uplatnenie absorpčnej  zásady, podľa ktorej
prísnejší trest pohlcuje miernejší, a teda za zbiehajúce sa delikty dochádza k uloženiu najprísnejšieho



trestu - úhrnného trestu, v danom prípade predstavovaného uložením úhrnnej pokuty. Správny orgán
prvého stupňa zdôraznil, že podľa § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci
nesmie ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu. Aplikácia absorpčnej zásady je v
prospech účastníka, pretože sleduje primeranosť postihu, nakoľko sčítaním, teda kumuláciou sankcií,
ktoré prichádzajú do úvahy by došlo k určeniu neúmerne vysokej pokuty. Poukázal na vyjadrenie
sa konateľa žalobcu p. Tomáša Kučeru k inšpekčným záznamom o kontrole zo dňa 14.12.2017
a 21.02.2018. Menovaný konateľ žalobcu zdôrazňoval skutočnosť odstránenia porušení zo strany
žalobcu, pričom zistenie porušenia pre neho predstavovalo impulz do budúcnosti v smere dodržiavania
právnych povinností. Ďalej uviedol, že zistené porušenia sú zanedbateľné a namietané časti VOP boli
myslené len ako odporúčanie a nie sú pre spotrebiteľov spojené so sankciou. Rovnako zdôraznil, že
ustanovenia o poistení sú na prospech spotrebiteľov a nespôsobili spotrebiteľom škody, a teda do
práv spotrebiteľov nebolo zasiahnuté. Správny orgán prvého stupňa oproti tomu zdôraznil absolútnu
objektívnu zodpovednosť žalobcu za spáchané správne delikty, ktorá  nie je závislá na zavinení
a jej predpokladom je len samotná skutočnosť porušenia verejnoprávnej zákonnej povinnosti bez
možnosti liberácie, pričom považoval pri preukázaní porušenia právnych povinností zo strany žalobcu
za svoju povinnosť, a teda nie za možnosť sankciu uložiť. Pri určovaní výšky zohľadnil prvostupňový
správny orgán charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia zákona a spôsob a následky
porušenia povinností, pričom zdôraznil, že  práva spotrebiteľov boli porušené a osobitne u práv zo
zodpovednosti za vady ide o najčastejšie uplatňované práva zo strany spotrebiteľov. Nepoučenie o
nárokoch je nepochybne priťažujúcou okolnosťou. Prvostupňový správny orgán zdôraznil úpravu podľa
§ 3 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorá vymedzuje účel Zákona o ochrane spotrebiteľa, teda
právo spotrebiteľa na informácie, pričom práve pre porušenia právnych povinností žalobcu, tak ako
sú identifikované vo výroku prvostupňového správneho rozhodnutia nebol  tento účel právnej úpravy
dosiahnutý. Zdôraznil, že informácie uvedené na webovom sídle žalobcu ako predávajúceho, ktoré tvorili
súčasť spotrebiteľskej  zmluvy obsahovali viacero formulácií odporujúcich zákonu a boli poskytnuté
značnému počtu spotrebiteľov. Došlo k zásahu do práv spotrebiteľov, a to vo vzťahu k spôsobu a
rozsahu informovania spotrebiteľov o nákupných podmienkach, o využití práva na odstúpenie od zmluvy,
ako aj podmienkach reklamácie, čo mohlo spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti a odbornej
starostlivosti zo strany predávajúceho poškodiť. Zdôraznil, že zákon umožňuje za takéto konanie uložiť
sankciu až do výšky 66.400,-0 Eur, pričom sankcia bola žalobcovi uložená na spodnej hranici (spodná
hranica sankcii, ktoré prichádzali do úvahy ako pokuty za uvedené porušenia sa pohybuje v intervale
od 0,- do 200,- Eur - poznámka správneho súdu). Pokuta uložená vo výške 600,- Eur je vzhľadom na
represívno-výchovnú funkciu ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medzi a hľadiská, pokutou
primeranou a zároveň zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.

2. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca  včas odvolanie, o ktorom žalovaný
rozhodol tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie, so
sídlom v Žiline pre Žilinský kraj č. P/0431/05/17 zo dňa 27.04.2018 potvrdil a to rozhodnutím zo
dňa 28.01.2019 č. SK/0274/99/2018 (ďalej ako rozhodnutie žalovaného alebo rozhodnutie správneho
orgánu druhého stupňa alebo napadnuté rozhodnutie). V rámci podaného odvolania žalobca namietal
nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie veci, neodôvodnené rozdiely v
rozhodovaní správnych orgánov s poukazom na konkrétne označené rozhodnutia správnych orgánov vo
vzťahu, ku ktorým sa za závažnejšie porušenia právnych povinností ukladali sankcie v rozpätí od 200,-
do 400,- Eur. Ďalej odvolanie žalobca odôvodnil nesprávnym určením výšky uloženej sankcie, neúplným
odôvodnením a jej neprimeranosťou s poukazom na úpravu § 24 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa.
Uviedol, že nie je možné vychádzať z prezumpcie vzniku škody na strane spotrebiteľov a nerozlišovať
skutočnosť len samotného ohrozenia spotrebiteľov oproti porušeniu ich práv, pričom zdôraznil, že v
prejednávanej veci nie je preukázané, že k ujme na strane spotrebiteľov došlo. Správny orgán nemal
dostatočné podklady pre uloženie pokuty vo výške 600,- Eur a v tom videl žalobca ako odvolateľ rozpor s
materiálnou pravdou. Neboli vôbec zohľadnené poľahčujúce okolnosti spočívajúce v súčinnosti žalobcu
pri vykonávaní kontroly a v odstránení zistených nedostatkov.

3. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zdôraznil, že správny orgán prvého stupňa
neposudzoval zavinenie a ani úmysel na strane žalobcu, nakoľko v danom prípade zo strany žalobcu
boli spáchané správne delikty nezávisle na zavinení, kde predpokladom z objektívnej  zodpovednosti
žalobcu za tieto správne delikty je len samotné porušenie právnej povinnosti, čo v konaní pred
prvostupňovým správnym orgánom bolo preukázané. V tomto smere je preto rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa súladné s úpravou § 32 ods. 1 Správneho poriadku a zahŕňa východiská



predstavované spoľahlivo zisteným skutkovým stavom ohľadom porušenia právnych povinností, čo
vyplýva z inšpekčných záznamov. Zdôraznil, že vo vzťahu k predmetným správnym deliktom nie je
zákonným predpokladom ich spáchania následok v podobe škody, alebo inej formy ujmy, stačí ak
tento následok hrozí, nakoľko sa jedná o ohrozovacie delikty. Pri porušení informačných povinností,
akými boli i porušenia zo strany žalobcu nemusí dôjsť ku vzniku škody, resp. inej reálnej ujmy,
predpokladom ich spáchania je len preukázanie nesúladu zisteného skutkového stavu s dikciou zákona.
Zdôraznil status spotrebiteľa, ako slabšej strany, ktorá koná v dobrej viere, z čoho vyplýva, že by
mu mala byť poskytnutá zvýšená ochrana. Žalobcom vnímané poľahčujúce okolnosti predstavované
jeho súčinnosťou a odstránením následkov porušení nebolo možné zohľadniť práve z toho dôvodu, že
sa jedná o subjektívne okolnosti. Osobitne vo vzťahu k odstráneniu následkov poukázal žalobca na
skutočnosť, že toto je zákonnou povinnosťou žalobcu. Poukázal na úpravu podľa § 24 ods. 5 Zákona
o ochrane spotrebiteľa, z ktorej vyplýva úprava kritérií, ktoré správny orgán zohľadňuje pri ukladaní
sankcie, a ktoré predstavujú zohľadnenie charakteru protiprávneho konania, závažnosti porušenia a
závažnosti následkov porušenia. Vo vzťahu ku žalobcom konkrétne označeným rozhodnutiam, na
ktoré tento poukazoval v dôvodoch odvolania, a to individuálne vo vzťahu ku každému, zdôraznil
odlišnosti skutkových východísk a zdôraznil, že v prejednávanej veci bolo jasne správnym orgánom
prvého stupňa odôvodnené, v čom spočíva nebezpečnosť a závažnosť porušenia zo strany žalobcu.
Zdôraznil dôležitosť zachovania individuálneho prístupu pri posudzovaní danej veci a skutočnosť, že
správny orgán má povinnosť rozhodovať rovnako, ak je totožný alebo blízky skutkový stav veci, nielen
z neho vyvodené porušenia. Sankciu vo výške 600,- Eur nehodnotí ako represívnu, vzhľadom na hornú
hranicu do úvahy prichádzajúceho intervalu výšky pokuty,  zdôraznil skutočnosť viacerých porušení,
primeranosť pokuty i vzhľadom na jej uloženie na dolnej hranici, subjektívnu povahu tvrdení žalobcu,
ktorými tento namieta výšku pokuty vo väzbe na objektívnu povahu zodpovednosti žalobcu,  zásadu
materiálnej rovnosti podľa úpravy § 3 ods. 5 Správneho poriadku, kedy len v skutkovo rovnakých alebo
obdobných veciach je daná požiadavka rovnakého rozhodovania a zohľadnil následky protiprávneho
konania. Žalobca nedodržal povinnosť konať s odbornou starostlivosťou a zákaz ukladania povinností
bez právneho dôvodu, pričom tieto porušenia žalovaný hodnotí ako závažné porušenia, nakoľko sa
jedná o porušenia práva spotrebiteľa na pravdivé a úplné informácie, v dôsledku čoho je sťažené jeho
postavenie, vrátane prípadného uplatnenia práv a tým nebol naplnený ani účel samotnej úpravy zákona
o ochrane spotrebiteľa, ktorý vychádza z princípu minimálneho štandardu ochrany spotrebiteľa ním
garantovaného. Uložená výška pokuty napĺňa represívnu i výchovnú funkciu.

4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca včas správnu žalobu, v obsahu ktorej navrhol sankčnú
moderáciu tak, aby správny súd podľa § 198 ods. 1 Správneho súdneho poriadku rozhodol, že sankciu -
pokutu uloženú rozhodnutím Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pri Žilinský
kraj č. P/0431/05/17 zo dňa 27.04.2018 a potvrdenú rozhodnutím Ústredného inšpektorátu Slovenskej
obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. SK/0274/99/2018 zo dňa 28.01.2019 zníži na sumu 200,-
Eur. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania v celej výške. Na odôvodnenie uviedol nasledovné
žalobné body:
· Sankcia - pokuta, ktorá mu bola uložená je neprimeraná svojou výškou 600,- Eur a tým je v rozpore
s úpravou § 3 ods. 5 Správneho poriadku, ktorý ukladá v skutkovo podobných veciach nerozhodovať
rozdielne.
· Pri rozhodovaní žalovaný nepostupoval v súlade s kritériami zákona o ochrane spotrebiteľa pri ustálení
výšky sankcie, pretože nebral do úvahy okolnosti prejednávanej veci, a preto je jeho rozhodnutie o výške
sankcie zaťažené vadou nesprávneho právneho posúdenia.
· Sú dané dôvody na aplikáciu § 198 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP),
teda na sankčnú moderáciu v rámci ktorej je možná zmena druhu a výšky uloženej sankcie v prípade,
že je neprimeraná v skutku a má likvidačný charakter pre žalobcu.
· Úhradou sankcie bolo porušené i právo žalobcu na vlastnenie majetku.
· Konkrétne žalobca namieta, že nebolo prihliadané na následky protiprávneho konania, že žalobca bol
súčinný pri realizácii kontrol a vykonal bezodkladne nápravu zisteného porušenia. Vec je podobná iným
veciam, kde dokonca došlo ku závažnejším porušeniam a výška sankcie nebola riadne odôvodnená.
· V správnom konaní nebolo preukázané, že by spotrebiteľovi vznikla ujma v dôsledku plnenia povinností
nad rámec zákona alebo v dôsledku jeho sankcionovania.
· Úprava § 18 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa bola žalovaným vykladaná z pohľadu prezumpcie
možnosti vzniku ujmy, teda tak, že VOP v označených častiach môžu mať za následok ekonomickú
ujmu spotrebiteľa, pričom nebolo preukázané, že by k takejto ujme i reálne došlo a nebolo ani skúmané,
či sa relevantné časti VOP uplatňujú v praxi. Žalovanému stačila možnosť vzniku takejto ujmy a



konštatovanie o objektívnej povahe zodpovednosti žalobcu. Ani objektívna povaha zodpovednosti
žalobcu však nezbavuje žalovaného skúmať kritériá pre uloženie sankcie a jej primeranosť nielen vo
vzťahu k porušeniu ale aj k samotným následkom porušenia. Žalobca zdôraznil, že je rozdiel medzi
ohrozením práv spotrebiteľov a ich porušením v podobe vzniknutej ujmy. S poukazom na úpravu § 24
ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa zdôraznil, že táto právna úprava určuje kritériá uloženia sankcie
a v rámci nich aj zohľadnenie posúdenia následkov protiprávneho konania.
· Žalobca zdôraznil vo svojej správnej žalobe nerozlišovanie medzi sankciou pre žalobcu a pre iné
subjekty a neodôvodnené rozdiely pri rozhodovaní zo strany žalovaného. Zdôraznil, že uloženie sankcie
čo do výšky musí byť individuálne hodnotené a musí zohľadňovať okolnosti prípadu. Uviedol, že
žalovaný neodôvodnil vysporiadanie sa s rozdielmi medzi prípadmi, na ktoré poukázal a prejednávanou
vecou. Zdôraznil, že v odôvodnení rozhodnutia žalovaného nedostal odpoveď, prečo vo veciach,
na ktoré poukazoval bola uložená neporovnateľne nižšia pokuta a z uvedeného vyvodzuje záver
o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia žalovaného. Žalobca uvádzal konkrétne prípady, z jeho
pohľadu závažnejšieho porušenia i zo závažnejšími následkami, za ktoré boli uložené pokuty v intervale
od 150,- do 350,- Eur.
· Žalobca zdôraznil, že úprava § 24 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa predpokladá zohľadnenie
skutočností na strane páchateľa, a to závažnosť porušenia a závažnosť následkov, a to nezávislé na
objektívnej zodpovednosti, pričom vo vzťahu k úprave § 3 ods. 5 Správneho poriadku zdôraznil, že
sa toto aplikuje nielen vo vzťahu k totožným prípadom. Zhrňujúco žalobca navrhol podľa § 198 SSP
moderovať výšku uloženej pokuty, pretože je neprimeraná, spotrebiteľ nebol nijako poškodený a za
primeranú považuje pokutu vo výške 200,- Eur, ktorá by z jeho pohľadu plnila represívnu i prevenčnú
funkciu. Zdôraznil požiadavku zohľadnenia súčinnosti žalobcu a navrhol pripojiť správny spis, zápisy z
kontrol, vyjadrenia žalobcu.

5. Žalovaný sa vyjadril k návrhu žalobcu podaním zo dňa 06.05.2019. Uviedol, že uložená pokuta
vo výške 600,- Eur nie je vzhľadom na hornú hranicu sadzby neprimeraná alebo represívna, plní
preventívnu funkciu. Pri ukladaní výšky pokuty zobral žalovaný do úvahy, že preskúmaním internetovej
stránky internetového obchodu žalobcu www.W..U. boli v čase kontroly zistené viaceré porušenia zákona
a tiež zobral do úvahy fakt, že spotrebiteľovi bolo upreté právo na poskytnutie úplných informácií tak,
ako je definované zákonom o ochrane spotrebiteľa. Pri určení výšky pokuty postupoval správny orgán
v súlade so zásadou materiálnej rovnosti vyjadrenou v úprave § 3 ods. 5 Správneho poriadku a tiež
z rozhodovacej prace správnych orgánov v skutkovo zhodných a obdobných prípadoch. Na aplikáciu
úpravy § 198 SSP vo vzťahu k výške pokuty nevidí dôvod. Uložená sankcia nie je neprimeraná a nemá
pre žalobcu ani likvidačný charakter. Z dôvodu informačného deficitu v dôsledku porušenia povinností
žalobcu mohlo byť spotrebiteľom v dôsledku informačného deficitu sťažené uplatnenie ich práv. Uložené
povinnosti sú v rozpore s ekonomickými záujmami spotrebiteľa. Spáchané delikty sú ohrozovacie
delikty. Na kritériá podľa úpravy § 24 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo riadne prihliadané.
Vo vzťahu k žalobcom označeným rozhodnutiam poukázal na iné rozhodnutie č. P/0548/04/17 zo
dňa 03.05.2018, ktorým bola účastníkovi konania, ktorý bol taktiež prevádzkovateľom internetového
obchodu udelená pokuta vo výške 1.000,- Eur za porušenie zákazu podľa § 4 ods. 2 písm. a), b)
Zákona o ochrane spotrebiteľa, teda porušenie zákazu upierať právo na informácie a pre porušenie
povinnosti podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. g), l), t) zákona č. 102/2014 Z. z.. Rovnako poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 15Sa 39/2017 zo dňa 26.02.2018, podľa ktorého sa v
bode 22. odôvodnenia uvádza: Okrem toho ukladanie pokút sa realizuje vo sfére voľného správneho
uváženia (diskrečného práva) správneho orgánu, teda v zákonom dovolenej voľnosti správneho orgánu
rozhodnúť vo vymedzených hraniciach. Na rozdiel od posudzovania otázok zákonnosti, ktorými sa musí
správny súd na základe žalobnej námietky zaoberať je oblasť diskrečnej úvahy súdnej kontrole prakticky
uzavretá. Je možné ju podrobiť súdnemu prieskumu len ak správny orgán prekročil hranice stanovené
zákonom pre takéto uváženie alebo voľné uváženie zneužil. Nie je však v právomoci správneho súdu,
aby vstúpil do role správneho orgánu a uviedol namiesto správneho uváženia uváženie sudcovské a
sám rozhodol, aká pokuta by mala byť uložená. Žalovaný tvrdí, že žalobca použil nesprávny výklad
úpravy § 24 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože žiada neodôvodnene prihliadať na okolnosti
subjektívnej povahy. Odstraňovanie následkov je povinnosťou podľa § 7 ods. 3 Zákona č. 128/2002 Z.
z. a nie okolnosťou, ktorá by mala žalobcu zbaviť zodpovednosti. Podľa § 5 ods. 7 písm. c) Zákona
č. 128/2002 Z. z. inšpektor je oprávnený požadovať súčinnosť a kontrolované subjekty majú zákonnú
povinnosť kontrolu umožniť. Zodpovednosť žalobcu je zodpovednosťou objektívnou za iný správny
delikt, nie za priestupok je nezávislá na zavinení.



6. Správny súd  preskúmal dôvodnosť správnej žaloby, ktorou žalobca uplatnil sankčnú moderáciu a v
nadväznosti na to, po vyhodnotení žaloby ako nedôvodnej, rozhodol o jej zamietnutí podľa § 190 SSP.
Vo veci správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2
SSP, pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm.
a) až e) SSP a za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP, kedy na termíne 03.06.2020 verejne
vyhlásil rozsudok vo veci.

7. Podľa § 177 ods. 1 SSP: Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Správnou žalobou
sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy
alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 194 ods. 1 SSP: Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa § 62 ods. 1 SSP: Žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej
zákonom na podanie žaloby na správny súd.

Podľa § 134 ods. 1 SSP: Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak.

Podľa § 195 písm. a až e SSP: Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom
a dôvodmi žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

Podľa § 198 ods. 1 písm. a  SSP: Správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania
na návrh žalobcu rozsudkom
a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného
rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu
likvidačný charakter.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok):  Rozhodnutie
správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby
v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa: Predávajúci je povinný spotrebiteľa
riadne informovať o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu
uplatniť, a o vykonávaní záručných opráv. Reklamačný poriadok musí byť na viditeľnom mieste
dostupnom spotrebiteľovi.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a  zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa: Predávajúci nesmie
a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu.

Podľa § 24 ods. 1, 5, 7  zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa: Za porušenie povinností
ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany
spotrebiteľa28) uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe



podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov
uloží pokutu do 166 000 eur.
Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia
povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.
Konanie o uložení pokuty možno začať do 12 mesiacov odo dňa, keď orgán dozoru zistil porušenie
povinnosti podľa tohto zákona, najneskôr do troch rokov podľa odsekov 1 a 3, a do desiatich rokov podľa
odseku 2 odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Pokutu možno uložiť najneskôr do štyroch rokov
odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Podľa § 3 ods. 1 písm. h), l) zákona č. 102/2014 Z. z.: Predávajúci je povinný pred uzavretím zmluvy
uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho alebo ak sa
zmluva uzatvára na základe objednávky spotrebiteľa, pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku, jasne
a zrozumiteľne oznámiť spotrebiteľovi spôsobom podľa odseku 2 alebo podľa medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná,
h) informáciu o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, podmienkach, lehote a postupe pri uplatňovaní
práva na odstúpenie od zmluvy; predávajúci zároveň poskytne spotrebiteľovi formulár na odstúpenie od
zmluvy podľa prílohy č. 3,
l) poučenie o zodpovednosti predávajúceho za vady tovaru alebo služby podľa všeobecného predpisu.

Podľa § 15 ods. 2 písm. b), ods. 5, ods. 7 zákona č. 102/2014 Z. z.: Orgán dohľadu uloží za správny
delikt podľa
b) odseku 1 písm. b) pokutu od 200 do 10 000 eur.
Pri určení výšky pokuty sa prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania
a na rozsah a mieru hroziacej alebo spôsobenej ujmy.
Konanie o uložení pokuty možno začať do 12 mesiacov odo dňa, keď orgán dohľadu zistil porušenie
povinnosti podľa tohto zákona, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
Pokutu možno uložiť najneskôr do štyroch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany
spotrebiteľa: Kontrolovaná osoba je povinná v určenej lehote odstrániť zistené nedostatky, ich príčiny
alebo vykonať okamžite nevyhnutné opatrenia na ich odstránenie a podať o nich a o ich výsledkoch v
určenej lehote správu inšpektorátu.

Podľa § 5 ods. 7 písm. c) zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany
spotrebiteľa: Inšpektor je pri kontrole oprávnený
c) požadovať od kontrolovaných osôb potrebné doklady, údaje a písomné alebo ústne vysvetlenia.

8.     Z pripojeného administratívneho spisu Slovenskej obchodnej inšpekcie Inšpektorát Slovenskej
obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline č. P/0431/05/2017 mal súd preukázané spísanie inšpekčného
záznamu zo dňa 14.12.2017 správnym orgánom prvého stupňa, ktorý bol prerokovaný, prečítaný,
podpísaný a osobne prevzatý konateľom žalobcu p. Tomášom Kučerom, pričom kontrola bola prerušená
od 10:30 hod.. Ďalej z pripojeného administratívneho spisu vyplýva spísanie inšpekčného záznamu
zo 21.2.2018 o vykonaní kontroly prvostupňovým správnym orgánom, ktorý inšpekčný záznam bol
rovnako prečítaný, podpísaný a prevzatý konateľom žalobcu p. Tomášom Kučerom, s údajom o ukončení
kontroly o 11:30 hod.. Vyjadrením zo dňa 23.02.2018 podal žalobca vyjadrenie k inšpekčnému záznamu
o vykonanej kontrole zo dňa 14.12.2017, ktorej pokračovanie sa uskutočnilo 21.02.2018. Žalobca
uviedol, že so závermi uvedenými o vytknutých nedostatkoch v obsahu týchto inšpekčných záznamov
o ukladaní povinností spotrebiteľom bez právneho dôvodu s možným následkom ekonomickej ujmy na
strane spotrebiteľa nesúhlasí. Konkrétne ustanovenia VOP bod 6.6. a 7.8. boli mienené na prospech
zákazníkov, rozhodne úmyslom žalobcu nebolo týmito ustanoveniami VOP znevýhodniť zákazníkov
žalobcu. Aby však žalobca v tomto smere odstránil akékoľvek pochybnosti, prípadne nesprávny výklad,
budú predmetné ustanovenia VOP upravené tak, že poistenie zásielky bude zákazníkom dané len
vo forme odporúčania. Ostatné vytýkané nedostatky v zmysle opatrení inšpektorov SOI budú riadne
odstránené, i keď sa žalobca domnieva, že v otázke uplatňovania nárokov z vád tovaru a odstúpenia
od zmluvy zákazníkov v rámci VOP informoval právne relevantným spôsobom aj keď neuviedol citáciu
úpravy Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že vždy dbal o svoju dobrú povesť a dobré vzájomné
vzťahy so zákazníkmi, pričom viackrát po sebe bol ohodnotený prestížnymi cenami, preto sa snaží
dbať o to, aby zákazníci boli s nákupom tovaru v e-shope vždy spokojní. Ak  došlo k nejakému



pochybeniu v rámci formulácie Všeobecných obchodných podmienok, nebolo to z jeho strany úmyselné
a cielené v smere znevýhodnenia postavenia zákazníkov ako spotrebiteľov. Súčasťou pripojeného
administratívneho spisu sú zároveň vyššie citované rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a
žalovaného, vrátane odvolania žalobcu v správnom konaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého
stupňa tak, ako sú podrobne identifikované vo väzbe na ich obsah vo vyššie uvedenom odôvodnení
tohto rozhodnutia.

9.         Žalobca sa správnou žalobou domáhal sankčnej  moderácie podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP,
keď navrhol uloženú výšku sankcie - pokutu vo výške 600,- Eur z dôvodov vymedzených v žalobných
bodoch znížiť na sumu 200,- Eur. Primárne vo všeobecnej rovine správny súd uvádza, že z pripojeného
administratívneho spisu a z odôvodnení rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného
vydaných v správnom konaní, ktoré tvorí jeden celok vyplýva, že žalobca spáchal päť správnych deliktov,
tak ako sú tieto v skutkovej rovine a čo do právneho posúdenia vymedzené vo výroku rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa a citované vo vyššie uvedenom odôvodnení tohto rozsudku (bod 1.
odôvodnenia). Správny súd konštatuje, že k samotnému uloženiu sankcie, ktorej výšku žalobca navrhol
moderovať pristúpil správny orgán prvého stupňa opodstatnene a dôvodne, na základe nepochybne
preukázaného záveru o zistení piatich porušení právnych povinností zo strany žalobcu, teda na základe
skonštatovania o preukázaní spáchania uvedených piatich správnych deliktov žalobcom. Toto správny
súd zdôrazňuje, pretože k moderácii výšky uloženej sankcie podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP môže dôjsť
len vo vzťahu k dôvodne uloženej sankcii, teda k takej sankcii, pre samotné uloženie ktorej boli splnené
zákonné predpoklady. Úprava podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP predpokladá naplnenie nasledovných
podmienok z moderácie výšky sankcie:
1. návrh žalobcu
2. vykonanie vlastného dokazovania správnym súdom,
3. nevybočenie orgánu verejnej správy pri uložení sankcie v konkrétnej výške zo zákonného rámca
správnej úvahy,
4. výšku sankcie, ktorá je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter.
I keď podmienky č.1. až č.4. v zmysle uvedenej právnej úpravy sú usporiadané  kumulatívne, čo
znamená, že pri nesplnení ktorejkoľvek z nich nie je moderácia výšky pokuty možná, je medzi nimi určitá
hierarchia, ktorá spočíva v tom, že pokiaľ súd skonštatuje, že podmienka č. 4. naplnená  nie je, a teda
že výška sankcie nie je neprimeraná povahe skutku alebo likvidačná pre žalobcu (nemá pre žalobcu
likvidačný charakter a nie je neprimeraná povahe skutku) nie je opodstatnené, aby správny súd pristúpil k
vykonaniu vlastného dokazovania v zmysle podmienky č. 2. Takáto situácia nastala i v prejednávej veci,
pretože správny súd vychádzajúc z vyhodnotenia žalobných bodov vymedzených žalobcom nedospel k
záveru o neprimeranosti výšky uloženej pokuty vo vzťahu k povahe skutku, za ktorý bola uložená a ani
k záveru o jej likvidačnom charaktere pre žalobcu.

10.       K jednotlivým žalobným bodom správny súd uvádza nasledovné závery:
Pokuta vo výške 600,- Eur bola správnym orgánom prvého stupňa v spojení s rozhodnutím žalovaného
uložená po dôslednom vyhodnotení zákonných kritérií tak, ako vyplývajú z demonštratívneho výpočtu
podľa úpravy § 24 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., podľa ktorého sa pri určení výšky pokuty prihliada
najmä na charakter protiprávneho konania, na závažnosť porušenia, na spôsob a následky porušenia
a z úpravy podľa § 15 ods. 5 zákona č. 102/2014 Z. z, podľa ktorého pri určení výšky pokuty sa
prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania a na rozsah a mieru
hroziacej alebo spôsobenej ujmy. Správny súd ťažiskovo zdôrazňuje na tomto mieste odôvodnenia
demonštratívnu povahu uvedeného zákonného výpočtu kritérií ustaľovania výšky pokuty podľa úpravy
§ 24 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., čo bolo správnymi orgánmi zohľadnené v správnom konaní,
pretože tieto do úvahy brali i súvisiace okolnosti viažuce sa k spáchaniu predmetných správnych deliktov.
Ťažiskovo išlo o okolnosti späté s povahou adresáta, s informačnou povahou povinností žalobcu, v
dôsledku porušenia ktorých došlo ku spáchaniu správnych deliktov, adresátom ktorých informačných
povinností žalobcu bol neurčitý počet spotrebiteľov, teda subjektov, ktorých právne postavenie vyžaduje
poskytovanie ochrany, ako znevýhodnenej strane pri uzatváraní zmlúv a dodržiavanie minimálnych
požiadaviek ich ochrany predstavovaných naplnením ich práva na úplné a pravdivé poskytovanie
informácií pri uzatváraní zmlúv. Tieto okolnosti súvisia nielen so samotným zákonným kritériom
závažnosti porušenia, ale aj s kritériom následkov porušenia v zmysle úpravy podľa § 24 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z. z. ako aj  s kritériami spôsobu spáchania a rozsahu a miery hroziacej ujmy
podľa § 15 ods. 5 zákona č. 102/2014 Z. z. Rovnako tieto okolnosti súvisia s kritériom posudzovania
primeranosti výšky pokuty podľa všeobecnej právnej úpravy vyplývajúcej z § 198 ods. 1 písm. a) SSP,



teda kritéria spojeného so zohľadnením povahy skutku. Správny súd podotýka, že v spotrebiteľských
záväzkových vzťahoch predstavuje skupina zodpovednostných nárokov uplatňovaných spotrebiteľmi
voči dodávateľom, či už z titulu samotnej existencie vád tovaru respektíve služby alebo z titulu  nárokov
z vád tovaru (napríklad i vo forme odstúpenia od zmluvy), najväčšiu množinu nárokov tohto typu
účastníkov právnych vzťahov - spotrebiteľov, čo sa bez pochyby ako priťažujúca okolnosť vzhľadom na
porušenie informačných povinností žalobcu pod bodom 3, 4 a 5 výroku rozhodnutia správneho orgánu
prvého stupňa, upína ku kritériu následkov porušenia rovnako, ako skutočnosť, že adresátom týchto
informačných povinností žalobcu bol čo do konkrétneho počtu  neurčený, ale nepochybne hromadný
subjekt (adresát informácií žalobcu uverejnených na webovom sídle žalobcu), vo vzťahu ku ktorému
si žalobca  svoje informačné povinnosti splnil vadne. Správny orgán prvého stupňa, ako i žalovaný
náležite vo svojich rozhodnutiach odôvodnili vyhodnotenie zákonných, ako aj ďalších kritérií výšky
uloženej sankcie a zdôraznili a na to správny súd poukazuje, objektívnu povahu zodpovednosti žalobcu
spočívajúcu v tom, že jeho zodpovednosť v danom prípade nastupuje pri porušení vo výroku správneho
orgánu prvého stupňa identifikovaných zákonných právnych povinností žalobcu, nezávisle na zavinení
žalobcu a bez zákonného normovania akýchkoľvek liberačných dôvodov (teda bez zákonom upravených
predpokladaných dôvodov, pri naplnení ktorých sa žalobca mohol svojej zodpovednosti zbaviť, alebo sa
jej zbaviť čiastočne). Ak žalobca namietal nezohľadnenie okolností prejednávanej veci, je vzhľadom na
všeobecnosť tejto námietky táto hodnotená správnym súdom ako nedôvodná. Zároveň je táto námietka
hodnotená i ako vecne nedôvodná, pokiaľ ju žalobca mienil viazať k okolnosti svojej súčinnosti pri
realizácii kontroly, a tiež na ním realizované odstránenie, resp. nápravu porušenia. Uvedené dôvody
vymedzené žalobcom nezakladajú dôvodnosť zníženia výšky pokuty, pretože je pri ustálení výšky pokuty
za súčasného zohľadnenia objektívnej povahy zodpovednosti žalobcu tak, ako je už uvedené vyššie,
potrebné vychádzať zo zákonných kritérií určenia výšky, ktoré boli správnymi orgánmi riadne vymedzené
a vyhodnotené v pomeroch konkrétnej prejednávanej veci.
Pokiaľ ide o žalobcom zdôrazňovanú súčinnosť pri realizácii kontroly a odstránenie predmetných
porušení, správny súd konštatuje, že ide o konanie, ktoré je pokiaľ ide o odstránenie nedostatkov,
zákonnou povinnosťou kontrolovaného subjektu podľa § 7 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z. z. a nie
okolnosťou, ktorá by mala žalobcu zbaviť zodpovednosti alebo viesť ku zníženiu uloženej pokuty.
Pokiaľ ide o poskytnutú súčinnosť pri realizácii kontroly je toto podľa úpravy § 5 ods. 7 písm. c)
zákona č. 128/2002 Z. z. plnením zákonnej povinnosti kontrolovaného subjektu vo vzťahu k inšpektorovi
vykonávajúcemu kontrolu a takisto teda nemôže byť okolnosťou, ktorá by zbavovala, a to ani čiastočne,
žalobcu zodpovednosti alebo mala viesť ku zníženiu uloženej pokuty v rámci uplatňovanej moderácie.
Vychádzajúc z uvedených dôvodov a konštatovaní správny súd hodnotí ako nedôvodnú námietku
žalobcu, pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie a takisto pokiaľ ide o nedostatočné zistenie
skutkového stavu. Pre úplnosť odôvodnenia v tejto časti správny súd podotýka, že samotné zaplatenie
uloženej sankcie nie je relevantným argumentom pre moderáciu výšky uloženej pokuty a v prípade
záveru o dôvodnom uložení pokuty (teda pokiaľ ide o samotné uloženie pokuty), predstavuje zaplatenie
uloženej pokuty plnenie povinnosti zo strany žalobcu na základe právoplatného rozhodnutia orgánu
verejnej správy, a teda nemôže vo svojich dôsledkoch ani predstavovať zásah do jeho práva vlastniť
majetok podľa Článku 20 ods. 1 Ústavy SR (Zákon č. 460/1992 Zb.). Vo vzťahu k tvrdeniu o likvidačnom
dôsledku sankcie vo výške 600,- Eur pre žalobcu žalobca neuviedol v konaní žiadne konkrétne tvrdenia
a nepredložil k nim dôkazy, na základe ktorých by bolo možné túto námietku žalobcu vyhodnotiť ako
dôvodnú. Vo vzťahu k tomuto všeobecnému tvrdeniu o likvidačnom charaktere sankcie vo výške 600,-
Eur si žalobca nesplnil riadne svoju dôkaznú povinnosť vyplývajúcu mu z úpravy § 121 ods. 1 SSP, podľa
ktorej účastníci konania sú povinní označiť v žalobe a vo vyjadrení k nej dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, pričom správny súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

11.       Sadzby sankcií za päť správnych deliktov spáchaných žalobcom sa podľa relevantnej zákonnej
úpravy identifikovanej vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa pohybujú v rozpätí od
0,- do 66.400,- Eur. Pri náležitej aplikácii absorpčnej zásady pre uloženie úhrnnej sankcie za viaceré
správne delikty v zmysle postupu podľa § 195 písm. c) SSP, pri zohľadnení a dôslednom vyhodnotení
vyššie uvedených kritérií pre určenie výšky sankcie, sankcia vo výške 600,- Eur je sankciou, ktorá
spĺňa funkciu výchovnú, preventívnu i represívnu. Naopak žalobcom navrhovaná sankcia v moderovanej
výške 200,- Eur za päť predmetných správnych deliktov žalobcu nie je podľa názoru správneho súdu
sankciou, ktorá by napĺňala uvedené funkcie sankcie. V tejto časti poukazuje správny súd na závery
rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu ČR  sp. zn. 6A 96/2000 (225/2004 Sb. NSS) citované podľa:
Baricová, J. Fečík, M. Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha : C. H.
Beck, 2018, 1025 s., podľa ktorých o zjavne neprimeranú výšku sankcie sa nejedná v prípade, kedy



bola pokuta uložená tesne nad spodnou hranicou zákonného rozpätia.  K požiadavke vyplývajúcej zo
všeobecnej úpravy SSP ohľadom neprimeranosti sankcie k povahe skutku správny súd uvádza, že sa
jedná o kritérium, ktoré nie je právnou úpravou presne vymedzené. Posudzovanie vo vzťahu k tomuto
kritériu (ako rovnako i vo vzťahu k ostatným kritériám) je vždy závislé od okolností konkrétneho prípadu,
ale vo vzťahu ku všetkým týmto okolnostiam musí byť naplnené, že konštatovaná neprimeranosť má
vyššiu intenzitu, než len jej bežný rozsah, ktorý nie je možné jednoznačne identifikovať. Samozrejme
musí byť naplnená požiadavka vyplývajúca zo všeobecnej  úpravy § 198 ods. 1 písm. a) SSP a to, že
konkrétna výška sankcie, ktorá je v správnom konaní určená intervalom tak, ako je uvedené vyššie,
je vždy výsledkom správnej úvahy orgánu verejnej správy, nevybočila zo zákonného rámca. Pokiaľ v
nadväznosti na uvedené žalobca poukazoval na konkrétne označené iné rozhodnutia identifikované
v správnej žalobe a zdôrazňoval potrebu rozhodovania  v skutkovo rovnakých alebo obdobných
veciach rovnako a zdôrazňoval výšky sankcií uložené v iných správnych konaniach a označených
rozhodnutiach, ktoré nedosahujú výšku uloženej predmetnej pokuty, správny súd uvádza, že predmetné
rozhodnutia žalobca ku správnej žalobe a ani následne v súdnom konaní nepredložil a tieto nie
sú ani súčasťou administratívneho spisu. Správny súd nemá vedomosť o konkrétnych komplexných
skutkových okolnostiach a východiskách vecí (s výnimkou tých okolností, ktoré zdôraznil pre podporu
svojej argumentácie sám žalobca), vychádzajúc z ktorých boli tieto žalobcom označené rozhodnutia
vydané. V nadväznosti na to a pri súčasnom zohľadnení skutočnosti, že samotné žalobcom označené
iné rozhodnutia správnych orgánov prvého stupňa nie je možné považovať ani za skutočnosti všeobecne
známe (a to napriek ich prípadnej dostupnosti z verejne dostupných zdrojov - internet) alebo za
skutočnosti známe súdu z jeho rozhodovacej činnosti, všetko podľa § 122 SSP, len na základe právnej
kvalifikácie porušení v týchto iných správnych konaniach alebo na základe kombinácie týchto právnych
kvalifikácií, nie je možné dospieť k záveru o tom, že ide o veci skutkovo zhodné alebo obdobné a v
nadväznosti na to vyhodnotiť uvedenú časť argumentácie žalobcu vyúsťujúcu do požiadavky zníženia
uloženej pokuty na sumu 200,- Eur ako dôvodnú. Žalovaný sa s argumentáciou žalobcu viažucou sa
k iným žalobcom označeným rozhodnutiam podrobne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia
a zároveň identifikoval aj ďalšie ním vymedzené rozhodnutie (č. P/0548/04/17 zo dňa 03.05.2018),
ktorým bola prevádzkovateľovi internetového obchodu uložená pokuta vo výške 1.000,- Eur za porušenie
zákazu podľa § 4 ods. 2 písm. c), b) Zákona o ochrane spotrebiteľa, teda za porušenie zákazu upierať
právo na informácie a za porušenie povinností podľa § 3 ods. 1 písm. g), l) a t) zákona č. 102/2014
Z. z. Uviedol, že v mnohých prípadoch síce môže byť konštatované porušenie rovnakého zákonného
ustanovenia, avšak skutkový stav nemusí byť zhodný so skutkovým stavom veci, ktorá je predmetom
tohto konania. V uvedených súvislostiach správny súd konštatuje (a na túto skutočnosť poukázal v
správnej žalobe i samotný žalobca), že musí kritériá výšky sankcie hodnotiť individuálne s ohľadom
na konkrétne okolnosti veci, pričom to, že takto postupovali i správne orgány v správnom konaní
spoľahlivo vyplýva  z odôvodnenia  ich rozhodnutí. Rovnako v tejto časti poukazuje súd na závery
podľa: Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Ficová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár.
Praha:C.H.BECK, 2018, 1021 s. podľa ktorého: Pod neprimeranou sankciou v povahe skutku je nutné
rozumieť takú sankciu, ktorá bola uložená v rozpore so zásadou individualizácie sankcie, t.j. žalobcovi
bol uložený nespravodlivý druh sankcie alebo jej výška. Skutočnosť, že ako správny orgán prvého
stupňa, tak žalovaný vyhodnocovali výšku uloženej sankcie v sume 600,- Eur práve v súlade so zásadou
individualizácie sankcie, a teda posudzovali aj individuálne okolnosti konkrétnej veci (status alebo
povahu adresáta, počet porušení, povahu porušenej právnej povinnosti, rozsah následkov z hľadiska
počtu adresáta porušených povinností a pod.) vyplýva z odôvodnenia ich rozhodnutí. Správny súd preto
nevidí priestor pre skonštatovanie rozporu rozhodnutia o výške uloženej pokuty vzhľadom na žalobcom
označené iné rozhodnutia s úpravou podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, a teda z dôvodov tejto
argumentácie žalobcu nevzhliada priestor pre záver o dôvodnosti žalobcom navrhovanej moderácie.

12.        Vo vzťahu ku samotnému uloženiu sankcie a s ohľadom na úpravu podľa § 195 písm. b) SSP
súd konštatuje dôvodnosť uloženia sankcie v súlade s úpravou podľa § 24 ods. 7 veta druhá zákona č.
250/2007 Z. z. a rovnako podľa § 15 ods. 7 zákona č. 102/2014 Z. z., podľa ktorej pokutu možno uložiť
najneskôr do štyroch rokov odo dňa, keď ku porušeniu došlo. V tejto časti zohľadnil v skutkovej rovine
súd skutočnosť, že Všeobecné obchodné podmienky konkrétne časti ktorých, tak ako sú identifikované
vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa predstavovali porušenie právnych povinností
žalobcu sa stali účinnými od 01.01.2017 a správny orgán prvého stupňa sankciu uložil rozhodnutím z
roku 2018.



13.      Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

Podľa § 168  SSP: Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
14.       O náhrade trov konania žalobcu rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, Žalobca nebol
v konaní úspešný, pretože jeho žaloba  bola zamietnutá, a tým mu právo na náhradu trov konania  voči
žalovanému nesvedčí, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Náhrada trov konania nebola
priznaná ani žalovanému na základe aplikácie § 167 SSP a contrario, napriek tomu, že bol v konaní
úspešný, pretože žaloba bola zamietnutá, avšak neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 168 SSP, a
teda výnimočnosť situácie.
15.        Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom
súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "b2de9c59-b9b5-492c-966e-69a63c71c88f:c8296c6d-d747-4a01-bc17-0c7bc588d800", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5019200156.2", "spisova_znacka": "31S/28/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 31S/28/2019 z 2. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-06-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5019200156.2"}, {"guid": "84ed199b-8855-4ff2-9a34-82a324334b69:04c24ff7-71c3-4c9e-908a-45707296cbb2", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3017200347.1", "spisova_znacka": "15Sa/39/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 15Sa/39/2017 z 25. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-02-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3017200347.1"}], "citovane_v": []}