{"guid": "8bcee041-e4f6-4deb-bb41-a7a7ef54860c:52ce5391-e1cb-4f16-b6d0-ed505a4fdd92", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5019200160.2", "spisova_znacka": "30S/49/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 30S/49/2019 z 4. 5. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 4. mája 2020, sp. zn. 30S/49/2019, ECLI:SK:KSZA:2020:5019200160.2", "identifikacne_cislo": "5019200160", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Viera Kvetková", "sudca_id": 1026, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-kvetkova-1026", "datum_vydania": "2020-05-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/52ce5391-e1cb-4f16-b6d0-ed505a4fdd92", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5019200160.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2020:5019200160.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2020:5019200160.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/49/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200160
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200160.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Jančárovej,
v právnej veci žalobcu: EUNICA MEDIA, s.r.o., so sídlom Žilina, Mariánske námestie č. 30/5, IČO: 44
081 481, právne zast.: JUDr. Anna Ščepková, advokátka, so sídlom U., Y. č. X/A, proti žalovanému:
Obec Radoľa, so sídlom Radoľa, Vadičovská cesta č. 4, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr.
Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Čadca, Ul. 17. novembra č. 3215, za účasti ďalšieho účastníka:
Slovenská správa ciest, IVSC Žilina, so sídlom Žilina, M. Rázusa č. 104/A, o preskúmanie zákonnosti
opatrenia žalovaného číslo: 204/2018-02 zo dňa 14.12.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu    z a m i e t a .

Žalobcovi, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania                                         n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný - Obec Radoľa listom číslo: 204/2018-02 zo dňa 14.12.2018 s označením Vec: Súhlas s
odstránením reklamnej stavby (ďalej len „opatrenie\"), ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1
zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
len stavebný zákon), doručeným žalobcovi dňa 30.01.2019 a ďalšiemu účastníkovi dňa 15.01.2019,
oznámil, že prijal dňa 16.08.2018 od Slovenskej správy ciest IVSC Žilina ohlásenia odstránenia
nepovolených reklamných stavieb podaných podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona. Obe reklamné
stavby sú umiestnené na násypovom svahu cestného telesa cesty I/11, ktorá je medzinárodným cestným
ťahom E75. Reklamné zariadenia sú situované v km 434,105 a 434,135, na parcele KN E 1898 v k.ú.
N.. Každé reklamné zariadenie je umiestnené na dvoch oceľových stĺpikoch s informačnou plochou
do cca 20 m2. Žalovaný ďalej citoval ust. § 88 ods. 7 písm. b) a § 88 ods. 8 stavebného zákona
konštatujúc, že žalovaný ako stavebný úrad podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona vyzval vlastníka
reklamných zariadení - žalobcu listom zo dňa 23.08.2018 pod č.j. 204/2018, aby do 15 dní odo dňa
doručenia výzvy preukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamných stavieb na pozemku a že
sú zhotovené v súlade s podmienkami podľa stavebného zákona. Listom zo dňa 11.09.2018 pod č.j.
269/2018/AS žalobca  doručil žalovanému odpoveď, v ktorej namieta relevanciu predmetnej písomnosti,
nakoľko predmetná výzva nebola podpísaná, v záhlaví bola označená Obcou Radoľa a v päte bola
opatrená pečiatkou „Obec Rudina\". V písomnosti zároveň uviedol, že nemožno vyvodiť, na základe čoho
má pre ďalšieho účastníka vyplývať oprávnenie na podanie ohlásenia reklamných stavieb podľa § 88
ods. 7 stavebného zákona. Žalovaný ďalej konštatoval, že vzhľadom na to, že stavebný úrad spoľahlivo
nevylúčil uvedený nedostatok písomnosti, následne listom zo dňa 28.09.2018 pod č.j. 204/2018-01
opätovne vyzval žalobcu, aby do 15 dní odo dňa doručenia výzvy preukázal, že mal oprávnenie
na uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku a že je zhotovená v súlade s podmienkami podľa



stavebného zákona. Súčasne upovedomil žalobcu, že podľa výpisu z LV č. XXXX je vlastníkom vyššie
označených parciel, na ktorých sa zariadenia nachádzajú Slovenská republika, pričom správcom na
všetky parcely tohto listu vlastníctva je Slovenská správa ciest. Uvedeným listom bol zároveň vlastník
reklamných zariadení upovedomený, že činnosť na úseku stavebného poriadku pre Obec Radoľa
vykonáva Obec Rudina, spoločný obecný úrad pracovisko v Kysuckom Novom Meste, ktorý vykonáva
zároveň činnosť na úseku stavebného poriadku aj pre Obce Rudina, Rudinka, Rudinská, Dolný Vadičov,
Lopušné Pažite, Horný Vadičov, Povina, Snežnica, Lodno a Nesluša. Uvedenú výzvu žalobca prevzal
22.10.2018. Stanovená 15-dňová lehota uplynula dňa 07.11.2018. V stanovenej lehote žalobca ako
vlastník stavieb nepreukázal oprávnenie na jej uskutočnenie a stavebný úrad nezistil dôvody, ktoré
by bránili vydaniu súhlasu s odstránením reklamných stavieb. S poukazom na uvedené skutočnosti
žalovaný s poukazom na ust. § 88 ods. 7 písm. b) stavebného zákona vydal ohlasovateľovi súhlas s
odstránením uvedených reklamných stavieb ohlásených na odstránenie. V upozornení žalovaného pre
ohlasovateľa (okrem iného) uviedol: Ohlasovateľ naloží s odstránenými reklamnými stavbami v súlade
so zákonom č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ohlasovateľ upraví
dotknutý terén po odstránenej reklamnej stavbe do pôvodného stavu.

2. V zákonnej lehote podal  voči vyššie označenému opatreniu žalovaného správnu žalobu žalobca
navrhujúci zrušenie opatrenia žalovaného a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v
prvom rade namieta, že opatrenie  bolo žalobcovi oznámené iba doručením jeho písomného vyhotovenia
dňa 30.01.2019 bez toho, aby bolo toto opatrenie doručované predpísaným zákonným spôsobom, čiže
do elektronickej schránky žalobcu, čo je v rozpore s § 17 ods. 1 a § 29 ods. 1 až 3 zákona č. 305/2013
Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon       e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 305/2013 Z.z.)
a ďalej uviedol, že uvedené platí aj pre všetky úkony žalovaného voči žalobcovi v priebehu konania
predchádzajúceho vydaniu súhlasu žalovaného s odstránením reklamnej stavby. Žalobca ďalej namieta,
že žalovaný nepostupoval podľa ustanovení Správneho poriadku napr. neupovedomil účastníkov o
začatí správneho konania v zmysle § 18 ods. 3 Správneho poriadku, neumožnil žalobcovi výkon práva
vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť
jeho doplnenie v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný pochybil, keď vo veci nevydal
riadne rozhodnutie podľa Správneho poriadku, čím odňal žalobcovi možnosť brániť sa s využitím
riadneho opravného prostriedku - odvolania. Ďalej žalobca namieta, že v danej veci, pokiaľ by aj
malo byť vydané len opatrenie, potom žalovaný neodôvodnil súhlas s odstránením reklamnej stavby
dostatočným spôsobom a opatrenie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Konkrétne žalobca
namieta, že z opatrenia žalovaného sa nedá zistiť, že by ďalší účastník mal konkrétne iné právo k
pozemku, na ktorom sú postavené reklamné stavby v zmysle § 139 ods. 1 písm. a) až c) stavebného
zákona, a teda že by ďalší účastník bol legitimovanou osobou na podanie ohlásenia odstránenia
reklamnej stavby podľa § 88 ods. 7 písm. b) stavebného zákona. Z opatrenia nevyplýva, že by ďalší
účastník bol vlastníkom parcely E-KN č. 1898 v kat. úz. N., na ktorej majú byť postavené reklamné
stavby (vlastníkom je podľa žalovaného Slovenská republika). Ďalej žalovaný neuviedol - a z ničoho
nemožno usúdiť - že by ďalší účastník užíval parcelu E-KN č. 1898 v kat. úz. N. na základe nájomnej
zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z
ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu (§ 139 ods. 1 písm. a) stavebného zákona).
Taktiež žalovaný neodôvodnil, že by ďalší účastník mal k pozemku E-KN č. 1898 v kat. úz. N. právo
vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom (§ 139 ods. 1 písm. b) stavebného zákona).
Na základe uvedeného by podľa názoru žalobcu prislúchala do úvahy jedine možnosť, že aktívna
legitimácia ďalšieho účastníka by bola daná iným právom k pozemku podľa § 139 ods. 1 písm. c)
stavebného zákona, t.j. právom vyplývajúcim z iných právnych predpisov. Žalovaný však v opatrení
neidentifikoval žiadne konkrétne ustanovenie iného právneho predpisu, ktoré by ďalšiemu účastníkovi
zakladalo právo k pozemku podľa                § 139 ods. 1 písm. c) stavebného zákona. Samotná
skutočnosť, že ďalší účastník je zapísaný na LV ako správca na parcele, nie je subsumovateľná pod
žiadne z ustanovení § 139 ods. 1 písm. a) až c) stavebného zákona. Ak teda žalovaný - napriek
výslovnej námietke žalobcu - neuviedol žiadne ustanovenie osobitného právneho predpisu, z ktorého by
vyplývala aktívna legitimácia ďalšieho účastníka na podanie ohlásenia odstránenia reklamných stavieb,
opatrenie nemožno považovať za dostatočne odôvodnené. Naostatok žalobca namieta, že žalovaný v
podmienkach odstránenia reklamných stavieb uviedol: „Ohlasovateľ naloží s odstránenými reklamnými
stavbami v súlade so  zákonom č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\"
Žalobca zdôrazňuje, že nie je žiaden zákonný a ústavne konformný dôvod, aby po prípadnom odstránení
reklamných stavieb ohlasovateľom, ktorých je ohlasovateľ vlastníkom, tieto „prepadli\" do vlastníctva



ohlasovateľa, ktorý by ich následne mal zlikvidovať ako odpad, pretože v takomto prípade by išlo o
nútené vyvlastnenie bez náhrady v rozpore s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaný tak
de facto zbavil žalobcu jeho vlastníckeho práva k reklamným stavbám, resp. k ich zvyškom, ktoré ešte
následne môžu byť použiteľné a pri ohľaduplnom odstraňovaní nie je dôvod, aby boli zlikvidované ako
odpad.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.07.2019 opakuje skutkové a právne dôvody obsiahnuté
v žalobou napadnutom opatrení. Na dôvažok poukazuje na ust. § 10 ods. 3 zákona č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v zmysle ktorého na diaľniciach, cestách pre
motorové vozidlá a medzinárodných cestných ťahov je zakázané umiestňovať reklamné stavby.
Ďalej aj na ust. § 24a ods. 1, 2 cestného zákona, v zmysle ktorého reklamné, informačné a
propagačné zariadenia umiestnené predo dňom účinnosti tohto zákona na diaľniciach, cestách pre
motorové vozidlá a medzinárodných cestných ťahoch a v ich ochranných pásmach sú vlastníci,
správcovia týchto zariadení povinní odstrániť do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto
zákona. Po uplynutí doby uvedenej v odseku 1 sú správcovia diaľnic, ciest pre motorové vozidlá a
medzinárodných cestných ťahoch oprávnení podať návrh na odstránenie reklamných, informačných
a propagačných zariadení (stavieb) podľa osobitného zákona. Žalovaný v nadväznosti na citované
ustanovenia poukazuje na skutočnosť, že žalobcovi zrejme uniklo ustanovenie cestného zákona, ktorý
dáva výslovné zmocnenie ďalšiemu účastníkovi k podaniu návrhu na odstránenie reklamných stavieb.
Je nesporné, že medzinárodný cestný ťah E75, ako aj reklamné stavby, ktoré sú umiestnené na tomto
medzinárodnom cestnom ťahu 434, 105 a 434, 135 na parcele E-KN 1898 pre kat. úz. N. sú súčasťou
medzinárodného cestného ťahu, a preto takéto splnomocnenie ďalšiemu účastníkovi je jednoznačne
dané v zmysle cestného zákona. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca počas konania nijakým spôsobom
nenamietal doručovanie písomnosti. Žalobca komunikoval so žalovaným v písomnej forme, z tohto
dôvodu žalovaný zvolil neskôr práve písomnú komunikáciu. Žalovaný podotýka, že predmetná reklamná
stavba je čiernou stavbou, ktorá bola postavená bez stavebného povolenia zámerne, pričom takýmto
spôsobom žalobca generuje zisk, vytváranie takéhoto zisku je v rozpore s dobrými mravmi. Poukazuje na
skutočnosť, že takéto počínanie žalobcu narušuje hospodársku súťaž. Samotnému žalobcovi nič nebráni
predmetné čierne stavby odstrániť na svoje náklady, pričom žalovaný sám by takýto krok len uvítal.

4. Ďalší účastník vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05.08.2019 uviedol najmä, že tvrdenia žalobcu
spochybňujúce konanie žalovaného majú len odviesť  pozornosť od skutočnosti, že reklamné zariadenia
na pozemku vo vlastníctve SR a majetkovej správe ďalšieho účastníka sú osadené protiprávne bez
akéhokoľvek právneho titulu. Ďalší účastník je štátnou rozpočtovou organizáciou, ktorá vykonáva
majetkovú správu štátnych ciest I. triedy v rámci SR. Ďalší účastník posudzuje umiestňovanie
reklamných zariadení najmä z hľadiska svojich záujmov a z hľadiska výkonu činností, pre ktoré je táto
rozpočtová organizácia zriadená. Ďalší účastník má za to, že umiestnenie reklamných zariadení nie je na
prospech účastníkov cestnej premávky, nezvyšuje plynulosť cestnej premávky, ani bezpečnosť cestnej
premávky  a nezvyšuje komfort užívateľov ciest v správe ďalšieho účastníka.

5. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 02.09.2019 zotrval na skutkových a právnych
dôvodoch žaloby majúc za to, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe napráva nedostatky odôvodnenia svojho
skôr vydaného opatrenia. Na dôvažok poukazuje na skutočnosť, že iba procesné úkony správneho
orgánu, ktoré boli účastníkom konania riadne v súlade so zákonom č. 305/2013 Z.z. riadne oznámené,
môžu vyvolať právom predpokladané účinky. V prejednávanej veci nenastala žiadna zo skutočností,
ktorú predvída ust. § 17 ods. 4 zákona č. 305/2013 Z.z., ktoré by umožňovalo vykonanie úkonu orgánom
verejnej moci inak ako elektronicky. Žalobca zdôrazňuje, že ustanovenia zákona č. 305/2013 Z.z.
majú prednosť pre ustanoveniami osobitných predpisov o doručovaní vrátanie Správneho poriadku.
Zdôrazňuje, že zákon č. 305/2013 Z.z. nepodmieňuje elektronické doručovanie orgánov verejnej moci
právnickej osobe tým, že právnická osoba tiež doručuje svoje podania orgánu verejnej moci elektronicky,
aj v prípade doručovania podaní právnickej osoby orgánu verejnej moci listinne je orgán verejnej správy
povinný voči právnickej osobe uskutočniť úkony verejnej moci elektronicky.

6. Žalovaný v duplike k replike žalobcu zo dňa 02.09.2019 zotrval na dôvodoch správnemu súdu
doručeného vyjadrenia. Na dôvažok konštatuje, že judikatúra Najvyššieho súdu SR hovorí o príliš
formalistických rozhodnutiach s tým, že súdy sa musia pri aplikácii procesných pravidiel vyhnúť
prehnanému formalizmu, ktorý by zasahoval do zásad spravodlivého procesu a prílišný formalizmus pri
posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých



náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti
nie je v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.

7. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok
stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) z.č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP) a contrario
v spojení s § 137 ods. 4 SSP, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený Krajským súdom v Žiline dňa
05.05.2020.

8.  Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného podľa ust. § 177 ods. 1 SSP v
medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a dospel k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné
zamietnuť s poukazom na ust. § 190 SSP vychádzajúc z nasledovných dôvodov.

9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy SR vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných
alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie
poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú
zákonom.

Podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona povolenie stavebného úradu sa nevyžaduje na odstránenie
reklamnej stavby, ktorá je postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez
písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, alebo
v rozpore s ním, ak ohlásenie odstránenia stavby podal vlastník pozemku alebo stavby alebo osoba,
ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], a títo nedali právo inej
osobe uskutočniť reklamnú stavbu na svojom pozemku alebo svojej stavbe alebo záujmové združenie
vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona. Stavebný úrad
a) ak vlastník reklamnej stavby nie je známy, vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby
súhlas s odstránením reklamnej stavby do 30 dní odo dňa podania ohlásenia,
b) ak vlastník reklamnej stavby je známy, stavebný úrad ho vyzve, aby do 15 dní odo dňa doručenia
výzvy preukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku alebo na stavbe,
kde je umiestnená, a že je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona. Ak vlastník reklamnej
stavby v určenej lehote nepreukáže, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby alebo že
stavba je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona, stavebný úrad do 30 dní odo dňa
márneho uplynutia lehoty vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením
reklamnej stavby.

Podľa § 88 ods. 8 stavebného zákona vlastník pozemku alebo stavby, záujmové združenie vlastníkov
reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo
stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], je oprávnená po doručení súhlasu stavebného úradu s odstránením
reklamnej stavby odstrániť reklamnú stavbu na náklady vlastníka reklamnej stavby.

Podľa § 88b ods. 2 stavebného zákona (poznámka súdu ustanovenia o konaní o dodatočnom povolení
stavby)  ustanovenia § 88a sa nevzťahujú na reklamné stavby.
Podľa § 139 ods. 1 písm. a) až c) stavebného zákona pod pojmom \"iné práva k pozemkom a stavbám\"
použitým v spojení \"vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich\" sa podľa povahy prípadu
rozumie užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve
alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej
zmenu,13)  právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou,13a) právo
vyplývajúce z iných právnych predpisov.13b)
13) Obchodný zákonník. Občiansky zákonník.
13a) § 151n až 151p Občianskeho zákonníka.
13b) Napríklad zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon
č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.



66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré
prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 24a ods. 1, 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v
znení účinnom v čase podania ohlásenia ďalšieho účastníka na odstránenie stavby, t.j. ku dňu
13.08.2018, reklamné, informačné a propagačné zariadenia umiestnené predo dňom účinnosti tohto
zákona na diaľniciach, cestách pre motorové vozidlá a medzinárodných cestných ťahoch a v ich
ochranných pásmach sú vlastníci, správcovia týchto zariadení povinní odstrániť do jedného roka odo
dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Po uplynutí doby uvedenej v odseku 1 sú správcovia diaľnic,
rýchlostných ciest a medzinárodných cestných ťahov oprávnení podať návrh na odstránenie reklamných,
informačných a propagačných zariadení (stavieb) podľa osobitného zákona.11)

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení účinnom
v čase vydania opatrenia (ďalej len zákon č. 305/2013 Z.z.) ak osobitný predpis neustanovuje pre
konkrétne konanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osoby alebo pre jeho
časť výlučne elektronickú komunikáciu, osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, je oprávnená za
podmienok podľa osobitného predpisu a na účely začatia alebo v priebehu konania o jej právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach podať orgánu verejnej moci elektronické podanie. Ak
osobitný predpis neustanovuje pre konkrétne konanie o právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach osoby alebo pre jeho časť výlučne listinnú komunikáciu, orgán verejnej moci ako účastník
konania je povinný za podmienok podľa osobitného predpisu a na účely začatia alebo v priebehu konania
podávať orgánu verejnej moci, ktorý vo veci koná, elektronické podanie; ustanovenia odseku 1 písm. b)
a c) a odseku 4 sa použijú primerane.

Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 305/2013 Z.z. ak z technických dôvodov nie je orgán verejnej moci objektívne
schopný vykonať právny úkon pri výkone verejnej moci elektronicky a tieto technické dôvody trvajú po
takú dobu, že by na strane orgánu verejnej moci mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti konať v lehotách
podľa zákona, je oprávnený vykonať tento úkon aj inak ako elektronicky, ak mu to zákon nezakazuje.

Podľa § 29 ods. 1  zákona č. 305/2013 Z.z. elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa
doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je
aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa
vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými
prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.

Podľa § 29 ods. 2  zákona č. 305/2013 Z.z.  do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické
dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej
podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk.

Podľa § 29 ods. 3  zákona č. 305/2013 Z.z. doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického
doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo
osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len \"prijímateľ\"),
formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.

Podľa § 31 ods. 2 písm. a) zákona č. 305/2013 Z.z. ustanovenia o elektronickom doručovaní sa nepoužijú
a doručovanie sa spravuje ustanoveniami o doručovaní podľa osobitných predpisov, ak osobitný predpis
ustanovuje, že sa doručuje výlučne v listinnej podobe.

10. Správny súd námietku žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného spôsobenej nedoručovaním
písomností v administratívnom konaní vrátane žalobou napadnutého opatrenia do elektronickej
schránky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

11. Na úvod je potrebné konštatovať, že zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickom doručovaní má
prednosť pre ustanoveniami osobitných predpisov o doručovaní vrátane Správneho poriadku, ktoré sa
použijú len vtedy, ak osobitný predpis ustanovuje, že doručenie sa vykoná výlučne v listinnej podobe.
V prejednávanej veci možno konštatovať, že Správny poriadok nemá osobitné ustanovenie, ktoré
by ukladalo správnemu orgánu vykonať doručovanie výlučne v listinnej podobe. Rovnako je možné



konštatovať, že pre vykonanie jednotlivých úkonov žalovaným (doručovanie výzvy zo dňa 23.08.2018,
výzvy zo dňa 28.09.2018, ako aj žalobou napadnutého opatrenia) neboli splnené ani zákonné
podmienky, ktoré má na mysli citované ust. § 17 ods. 4 zákona č. 305/2013 Z.z., t.j. nebolo preukázané,
že na strane žalovaného existovali technické dôvody, pre ktoré by nebol objektívne schopný vykonať
právny úkon pri výkone verejnej moci elektronicky, že tieto technické dôvody pretrvávali po takú dobu,
že by na strane žalovaného mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti konať v lehotách podľa zákona a nebolo
súčasne preukázané, že by zákon vykonanie príslušného úkonu inak ako elektronicky nezakazoval.
Správny súd však súčasne konštatuje, že hoci došlo k označeným pochybeniam žalovaného, ktorý
nedoručoval listiny v administratívnom konaní elektronickou poštou, pochybenia ktorých sa správny
orgán dopustil, nemali a nemohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože písomnosti
sa nepochybne dostali do dispozičnej sféry žalobcu. V prejednávanej veci je podstatné, že účastník
konania mal možnosť oboznámiť sa s obsahom jednotlivých písomností (vrátane opatrenia), ktoré
boli účastníkovi doručované do vlastných rúk a napriek tomu žalobca zostal v správnom konaní
nečinný. Správny súd nemôže prehliadnuť pasivitu žalobcu v správnom konaní, ktorý žiadnym spôsobom
nerozporoval doručovanie, ktoré žalovaný uskutočňoval v listinnej podobe. Pokiaľ sa teda aj žalobca
odvoláva na ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku s poukazom na povinnosť správneho orgánu postupovať
v spolupráci s účastníkom konania, správny súd poukazuje na vzájomnosť tejto povinnosti, ktorú žalobca
úplne odignoroval. Povinnosť spolupráce s účastníkom konania totiž nezaväzuje len správny orgán,
ale vyžaduje aktívny prístup aj od účastníka konania. Je potrebné poznamenať, že účelom správneho
súdneho konania nie je zrušiť preskúmavané rozhodnutie len z dôvodu, aby sa opakoval proces pred
administratívnym orgánom, pokiaľ ani opakovanie procesu pred administratívnym orgánom by nemohlo
mať za následok iné rozhodnutie vo veci.

12. Správny súd ďalej ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku nezákonnosti opatrenia spočívajúcu
v porušení ust. § 18 ods. 3, § 33 ods. 2 a § 53 Správneho poriadku v nadväznosti na ust. §
140 stavebného zákona, keď žalobcovi nebolo umožnené vyjadriť k podkladom rozhodnutia, resp.
navrhnúť ich doplnenie, správny orgán neupovedomil účastníkov o začatí správneho konania a nevydal
rozhodnutie v intenciách Správneho poriadku.

13. V prvom rade je potrebné poznamenať, že citované ust. § 88 ods. 7 písm. b) ako aj citované ust.
§ 88 ods. 8 stavebného zákona bolo do stavebného zákona včlenené novelou zverejnenou v Zbierke
zákonov SR pod č. 293/2014 Z.z. s účinnosťou od 02.01.2015 ako konanie o odstraňovaní stavieb sui
generis. V prejednávanej veci je nesporné, že na E-KN parc.č. 1898 v kat. úz. N. zapísanej na LV č.
XXXX, ktorá, ako je zrejmé z označeného listu vlastníctva, patrí do vlastníctva Slovenskej republiky a jej
správcom je Slovenská správa ciest Bratislava, sú postavené reklamné stavby patriace do vlastníctva
žalobcu, ku ktorým žalobca nepreukázal vlastnícke, resp. iné právo k pozemku v intenciách ust. §
139 ods. 1 písm. a) až c) Občianskeho zákonníka. Citované ust. § 88 ods. 7 výslovne predpokladá,
že k vydaniu súhlasu s odstránením stavby sa nevyžaduje povolenie stavebného úradu. Znenie tohto
ustanovenia je jednoznačné a korešponduje so zámerom zákonodarcu pri prijímaní citovaného ust. §
88 ods. 7 stavebného zákona, ktorým, ako je zrejmé z dôvodovej správy, bolo reagovať na dlhodobo
pretrvávajúcu nedostatočnú úpravu regulácie v oblasti vonkajšej reklamy, ktorá spôsobila neprimerané
rozšírenie čiernych stavieb reklamných zariadení a spôsobila zhoršujúce sa podnikateľské prostredie
pre podnikateľov, ktorí postupujú v súlade so zákonom a získavanie neprimeranej konkurenčnej výhody
pre osoby, ktoré konajú contra legem alebo ktoré zákon obchádzajú. Toto všetko vplýva na demotiváciu
slušného podnikateľského prostredia, spôsobuje bujnenie správania sa, ktoré nie je v súlade so
zákonom alebo ho obchádza, neregulovanie zaťažuje životné prostredie a tým znižuje kvalitu života
a celej spoločnosti. Návrh zákona, ako je ďalej zrejmé z dôvodovej správy, sprísnil zákonnú reguláciu
povoľovania vonkajšej reklamy a výslovne zrušil možnosť dodatočného povolenia stavby a zaviedol dve
skrátené konania o odstránení nedovolenej reklamy. V odseku 7 § 88 sa upravil nový mechanizmus na
odstraňovanie nelegálnych stavieb, ktorý umožňuje operatívny spôsob odstránenia nelegálnej reklamnej
stavby v skrátenom konaní. Toto ustanovenie umožňuje zjednodušeným spôsobom odstrániť čierne
stavby známych aj neznámych vlastníkov, k umiestneniu ktorých vlastník pozemku alebo osoba, ktorá
má iné práva k pozemku alebo stavbe podľa § 139 ods. 1 písm. a) až c) nedal právo inej osobe.
Zákonodarca v citovanom ust. § 88b ods. 2 stavebného zákona výslovne vylúčil možnosť aplikácie ust.
§ 88a ods. 1 až 6 o konaní o dodatočnom povolení stavby. Z vyššie naznačeného úmyslu zákonodarcu
ako aj štylisticky jazykovo jednoznačného znenia § 88 ods. 7 v spojení s cit. ust. § 88b ods. 2 stavebného
zákona vyplýva, že konanie podľa citovaného ust. § 88 ods. 7 stavebného zákona je konaním sui generis,
má charakter skráteného a sprísneného konania, v ktorom nie je možné aplikovať citované ust. § 88a



ods. 1 stavebného zákona, t.j. nie je daná povinnosť správneho orgánu upovedomiť účastníkov o začatí
konania v zmysle § 18 ods. 3 Správneho poriadku, umožniť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k
spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie a vydať vo veci rozhodnutie v intenciách ust.
§ 53 Správneho poriadku. Citované ust. § 88 ods. 7 stavebného zákona ako špeciálne ustanovenie
upravuje procesný postup správneho orgánu v prípade zistenia čiernej reklamnej stavby postavenej bez
stavebného povolenia a v rámci tohto postupu zákonodarca ukladá správnemu orgánu len povinnosť
vyzvať vlastníka reklamnej stavby, pokiaľ je mu známy, aby do 15 dní odo dňa doručenia výzvy preukázal,
že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku alebo na stavbe, kde je umiestnená
a že je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona. Z citovaného ust. § 88 ods. 7 písm.
b) posledná veta jednoznačne plynie, že zákonodarca nepredvída v tomto konaní sui generis vydanie
osobitného rozhodnutia, ale pre prípad, že vlastník reklamnej stavby v určenej lehote nepreukáže, že
mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby alebo že stavba je zhotovená v súlade s podmienkami
podľa tohto zákona, správny orgán do 30 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty vydá osobe, ktorá podala
ohlásenie odstránenia stavby, „súhlas\" s odstránením reklamnej stavby (v zmysle opatrenia orgánu
verejnej správy. Správny orgán rešpektoval zákonodarcom predpísaný postup obsiahnutý v citovanom
ust. § 88 ods. 7 písm. b), § 88 ods. 8 stavebného zákona. Správny orgán žalobcu vyzval na preukázanie
splnenia podmienok, ktoré má na mysli citované ust. § 88 ods. 7 písm. b) stavebného zákona, a to
výzvou zo dňa 23.08.2018 a výzvou zo dňa 28.09.2018, k obom výzvam mal možnosť žalobca podať
vyjadrenie. Vzhľadom na skutočnosť, že vo výzvach boli označené aj samotné podklady rozhodnutia,
a to ohlásenie Slovenskej správy ciest, list vlastníctva č. XXXX, mal žalobca možnosť sa aj fakticky
vyjadriť k týmto podkladom rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil správny súd námietku žalobcu
o porušení jeho procesných práv v administratívnom konaní za nedôvodnú.

14. Žalobca ďalej namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovaného dôvodiac, že z odôvodnenia
rozhodnutia sa nedá zistiť, že by Slovenská správa ciest mala tzv. iné právo k pozemku, a teda bola
ním legitimovaným subjektom na podanie ohlásenia v zmysle § 88 ods. 7 písm. b) stavebného zákona.
Správny súd označenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú vychádzajúc z nasledovných úvah.

15. Podľa § 3d ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. v znení vydania napadnutého opatrenia diaľnice,
rýchlostné cesty a cesty I. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú vo
vlastníctve štátu, ak osobitný predpis 2a) neustanovuje inak. Diaľnice, rýchlostné cesty a cesty I. triedy,
ktorých verejným obstarávateľom je Slovenská republika na základe koncesnej zmluvy podľa osobitného
predpisu 2cba) (ďalej len \"koncesné cesty\"), sú vo vlastníctve štátu.

Podľa § 3d ods. 5 písm. b) citovaného zákona správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o
cesty vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory - právnické osoby na tento
účel zriadené ministerstvom.2c)

Podľa § 3d ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní
pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.

16. V prejednávanej veci je medzi účastníkmi konania nesporné, že reklamné stavby č. 434, 105 a 434,
135 sa nachádzajú na parcele E-KN č. 1898 kat. úz. N. a súčasne aj v medzinárodnom cestnom ťahu
E75. Z citovaného ust. § 3d ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. je zrejmé, že diaľnice a cesty I. triedy vrátane
ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú vo vlastníctve štátu, pokiaľ osobitný predpis
neustanovuje inak. Pozemná komunikácia E75 je tak komunikáciou, ktorá v zmysle § 3d ods. 1 zákona č.
135/1961 Zb. patrí do vlastníctva štátu. Uvedenej skutočnosti korešponduje aj zápis na liste vlastníctva
č. XXXX. Z citovaného ust. § 3d ods. 5 písm. b) zákona č. 135/1961 Zb. v nadväznosti na zápis v časti
B 2 listu vlastníctva č. XXXX možno tiež vyvodiť, že správcom uvedenej pozemnej komunikácie, a teda
parcely aj E-KN č. 1898 je Slovenská správa ciest Bratislava. V prejednávanej veci bolo teda nepochybne
preukázané naplnenie zákonnej podmienky, ktoré má na mysli citované ust. § 88 ods. 7 stavebného
zákona, t.j. podanie ohlásenia odstránenia stavby osobou majúcou tzv. iné právo k pozemku v intenciách
citovaného ust. § 139 ods. 1 písm. c) stavebného zákona. Správny súd zdôrazňuje, že žalovaný v
žalobou napadnutom opatrení jednoznačne identifikoval osobu ohlasovateľa - Slovenskú správu ciest,
ktorú označil ako správcu parcely E-KN č. 1898 v kat. úz. N., na ktorej sa nachádza medzinárodný
cestný ťah E75, pričom súčasne za vlastníka tejto nehnuteľnosti označil Slovenskú republiku. Pokiaľ
žalovaný v opatrení naviac neuviedol označenie osobitného právneho predpisu v zmysle § 139 ods. 1
písm. c) stavebného zákona, z ktorého má plynúť ohlasovateľovi tzv. iné právo k pozemku, toto správny



súd nepovažuje za porušenie procesného predpisu, ktoré by malo za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia, najmä keď správa pozemku pre ďalšieho účastníka vyplýva z verejne dostupného zdroja
informácií - katastrálneho portálu. Na tomto mieste považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že
účelom správneho súdneho konania nie je zrušiť rozhodnutie, resp. opatrenie orgánu verejnej správy len
preto, aby bol zopakovaný proces (v danom prípade do odôvodnenia rozhodnutia doplnené označenie
osobitného právneho prepisu, z ktorého ohlasovateľovi plynie právo v intenciách ust. § 139 ods. 1 písm.
c) stavebného zákona) najmä za situácie, že samotné opatrenie má atribút preskúmateľnosti, pričom
zrušenie opatrenia by neprinieslo žalobcovi ani potenciálne priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

17. Žalobca ďalej namieta nezákonnosť rozhodnutia dôvodiac, že žalovaný svojim súhlasom po
odstránení stavby rozhodol de facto o prepadnutí reklamnej stavby do vlastníctva ohlasovateľa, čím
správny orgán zbavil žalobcu vlastníctva bez náhrady v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

18. Uvedenú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú a účelovú zároveň. V prvom rade je
potrebné poukázať na citované ust. § 88a ods. 8 stavebného zákona, v zmysle ktorého osoba majúca
iné právo k pozemku (§ 139 ods. 1 písm. a) až c) stavebného zákona) je oprávnená po doručení súhlasu
stavebného úradu s odstránením reklamnej stavby odstrániť reklamnú stavbu na náklady vlastníka
reklamnej stavby. Uvedenému zákonnému ustanoveniu korešponduje aj obsah  žalobou napadnutého
opatrenia. V prvom rade považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že žalobca nestráca de iure
vlastnícke právo vydaním opatrenia. Ani z obsahu opatrenia uvedenú skutočnosť nemožno vyvodiť.
Uloženie povinnosti ohlasovateľovi naložiť s odstránenými reklamnými stavbami v súlade so zákonom
č. 79/2015 Z.z. o odpadoch je len dôsledkom povinnosti ohlasovateľa uvedenej v citovanom ust. § 88
ods. 8, a to povinnosti ohlasovateľa odstrániť stavbu na náklady vlastníka reklamnej stavby. Správny súd
podotýka, že až vtedy, keď si po odstránení reklamnej stavby vlastníkom pozemku žalobca odstránenú
stavbu neprevezme, nastupuje právny režim zákona o odpadoch. Možno totiž v danom prípade celkom
dôvodne usudzovať(s ohľadom na skutočnosť, že žalobca mal možnosť sám reklamné zariadenie
odstrániť a odniesť a neučinil tak, a to ani v rámci  plnenia povinnosti plynúcej z citovaného ust. §
24a zákona č. 135/1961 Zb., ako ani dodatočne na základe výzvy žalovaného zo dňa 23.08.2018 a
dňa 28.09.2018, resp. počas celého prebiehajúceho administratívneho konania o odstránenie stavby
na základe ohlásenia), že pokiaľ si ani po odstránení stavby vlastník reklamnej stavby reklamnú stavbu
neprevezme, dôjde k derelikcii vlastníckeho práva, t.j. k zániku vlastníckeho práva žalobcu k reklamnej
stavbe vzdaním sa vlastníctva k veci.  Pokiaľ samotný žalobca nemá úmysel vzdať sa vlastníckeho
práva k veci, potom mu nič nebráni reklamnú stavbu odstrániť na vlastné náklady, resp. po odstránení
reklamnej stavby vlastníkom pozemku na náklady vlastníka reklamnej stavby túto prevziať od vlastníka
pozemku.  Na dôvažok je nutné podotknúť, že ochranu (ako sa jej domáha žalobca) nemôže požívať
šikanózny výkon vlastníckeho práva žalobcom, ktorý je v prejednávanej veci viac než evidentný, keď
na jednej strane žalobca svojím vlastníctvom bez zákonného dôvodu obmedzuje vlastnícke práva tretej
osoby (štátu) a na druhej strane žiada, aby jeho vlastnícke práva neboli ničím obmedzované (ani
zákonnou úpravou), čo je v rozpore s čl. 20 ods. 3 Ústavy SR.

19. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario
tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd
nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario. Nepriznal náhradu trov ani
ďalšiemu účastníkovi konania v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na
jeho aplikáciu. Nevznikli mu totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by mu explicitne uložil
správny súd. Vyjadrenie sa k žalobe nebolo jeho povinnosťou, ale právom, pričom správny súd mohol
konať ďalej aj bez jeho vyjadrenia. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré by mu mohol náhradu priznať.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť



a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "8bcee041-e4f6-4deb-bb41-a7a7ef54860c:a7174fd4-de28-410c-abbb-25dc55d75fc1", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5019200160.2", "spisova_znacka": "30S/49/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 30S/49/2019 z 4. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-05-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5019200160.2"}], "citovane_v": []}