{"guid": "8e74bf2c-7f67-49dd-a7c4-d5eb7289f2f7:51a69b06-1a28-4f5b-bd62-fbaf6e7f8d8e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5019200199.3", "spisova_znacka": "31S/34/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 31S/34/2019 z 5. 5. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 5. mája 2020, sp. zn. 31S/34/2019, ECLI:SK:KSZA:2020:5019200199.3", "identifikacne_cislo": "5019200199", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Danica Michalková", "sudca_id": 36, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-michalkova-36", "datum_vydania": "2020-05-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/51a69b06-1a28-4f5b-bd62-fbaf6e7f8d8e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5019200199.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2020:5019200199.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2020:5019200199.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/34/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200199
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200199.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky
Poláčkovej a členiek senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu:
CESTY SK s.r.o., so sídlom Mojmírova 8, 040 01 Košice, IČO: 36 580 058, proti žalovanému:
Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, so sídlom
Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Žilina
č.: OU-ZA-OOP-2019/013777/Zan zo dňa 26.02.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu    z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný úrad Liptovský Mikuláš, ako prvostupňový správny orgán (ďalej AKO prvostupňový správny
orgán alebo aj správny orgán prvého stupňa) rozhodnutím č. OU-LM-OSZP-2018/010698-010/Pe,
variabilný symbol: 2303700118 zo dňa 06.12.2018 rozhodol tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške
1.500,- Eur za správny delikt podľa úpravy § 30 ods. 4 zákona o ovzduší za to, že prevádzkuje obaľovňu
bitúmenových zmesí EASYBATCH 140 výrobcu AMMANN, Taliansko, sériové číslo K186 (ďalej len
„obaľovňa\"), ktorá je umiestnená v priemyselnej zóne Liptovský Mikuláš - Okoličné na parcelách č.
KN-C 1327/56, 1327/39, 1327/65 s prístupovou komunikáciou po parcele č. KN-C 1327/64, k. ú. I. od
01.11.2017 bez súhlasu na trvalú prevádzku v zmysle § 17 ods. 1 písm. f) zákona o ovzduší, a tým
porušuje zákonnú povinnosť prevádzkovateľa stredného zdroja znečisťovania ovzdušia podľa § 15 ods.
1 písm. a) zákona o ovzduší. Predmetná obaľovňa je zaradená ako prenosné zariadenie v zmysle § 2
ods. 4 písm. f) vyhlášky č. 411/2012 Z. z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania
ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí v znení vyhlášky č. 316/2017 Z. z. (ďalej len vyhláška č. 411/2012
Z. z.) a začlenená ako stredný stacionárny zdroj znečisťovania ovzdušia v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) a
ods. 2 písm. b) zákona o ovzduší, ktorý je kategorizovaný podľa vyhlášky č. 410/2012 Z. z., ktorou sa
vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší v znení vyhlášky č. 270/2014 Z. z., č. 252/2016 Z. z.
a 315/2017 Z. z. (ďalej len vyhláška č. 410/2012 Z. z.) do kategórie 3.5.2 Obaľovne bitúmenových zmesí
a miešarne bitúmenu s projektovanou výrobnou kapacitou nižšou ako 80 t/h. Vydaniu tohto rozhodnutia
predchádzalo prvé rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č.: OU-LM-OSZP-2018/005056-003/
Pe zo dňa 15.05.2018, ktoré však bolo na základe včas podaného odvolania žalobcu odvolacím orgánom
- žalovaným zrušené, pretože vo výroku nedostatočne identifikovalo miesto spáchania správneho
deliktu väzbou na mobilnú obaľovňu bitúmenových zmení. V zrušujúcom rozhodnutí odvolací orgán
uložil správnemu orgánu prvého stupňa okrem presnej identifikácie skutku vo výroku rozhodnutia
väzbou na miesto spáchania tiež odstrániť vadu správneho konania viažucu sa k úprave § 33 ods. 2
Správneho poriadku, a teda dať účastníkovi pred rozhodnutím správneho orgánu možnosť oboznámiť
sa s podkladmi rozhodnutia. V novom rozhodnutí správny orgán prvého stupňa (v rozhodnutí zo dňa



06.12.2018 č. OU-LM-OSZP-2018/010698-010/Pe, variabilný symbol: 2303700118) správne rozlíšil, že
predmetná obaľovňa prevádzkovaná žalobcom je podľa zákona o odpadoch mobilným zariadením (§ 5
ods. 4 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch - ďalej len zákon o odpadoch), ale podľa zákona o ochrane
ovzdušia, a to podľa  § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší (ďalej len zákon o ovzduší)
a podľa § 2 ods. 4 písm. f) vyhlášky č. 411/2012 Z. z., ide o stacionárne prenosné zariadenie, a to
stredný zdroj, ktorá identifikácia ako stredný zdroj vyplýva z prílohy č. 1 vyhlášky č. 410/2010 Z. z.
v nadväznosti na výrobnú kapacitu obaľovne 70 t/h. Na základe toho musí mať prevádzkovateľ tohto
zariadenia na prevádzkovanie povolenie podľa zákona o ochrane ovzdušia, ako vyplýva z úpravy § 17
ods. 1 písm. f) zákona o ochrane ovzdušia na trvalú prevádzku. Prvostupňový správny orgán zdôraznil,
že príslušný orgán štátnej správy povolil inštaláciu predmetnej obaľovne a takisto rozhodol o povolení
skúšobnej prevádzky obaľovne do 30.10.2018 podľa zákona o ochrane ovzdušia. V stanovisku ku
opätovnému prejednaniu správneho deliktu prevádzkovateľ obaľovne - žalobca uviedol, že v súčasnej
dobe prevádzkuje zariadenie v plnom súlade s platným administratívnym rozhodnutím Okresného úradu
Košice č. OU-KE-OSZP-2017/031837 zo dňa 02.08.2017 mobilné zariadenie za účelom zhodnocovania
odpadového asfaltu pri súčasnom vzniku recyklátu. V zmysle legislatívny v oblasti ochrany ovzdušia
predmetnou činnosťou realizovanou žalobcom je výroba bitúmenovej zmesi za použitia asfaltového
recyklátu kategorizovaná podľa prílohy č. 1 ku vyhláške č. 410/2012 Z. z., a to podľa bodu 3.5.2 obaľovne
bitúmenových zmesí a miešerne bitúmenu ako prenosné zariadenie stredného stacionárneho zdroja
znečisťovania ovzdušia, ktorý podlieha schvaľovaciemu procesu v zmysle § 17 ods. 1 písm. f) zákona o
ovzduší, a preto žalobca v plnom rozsahu nerešpektuje zákonné obmedzenia vo vzťahu k aktuálnemu
stavu konania vo veci povolenia trvalej prevádzky obaľovne. Správny orgán prvého stupňa poukázal
na skutočnosť, že v dňoch 10.04.2018 a 17.04.2018 vykonal miestnu obhliadku obaľovane, pričom
v obidvoch termínoch bola táto v plnej prevádzke a o uvedenom je spísaná i zápisnica. Investor a
následne prevádzkovateľ CESTY SK s.r.o. od začiatku schvaľovacieho procesu pristupoval k  obaľovni,
ako ku stacionárnemu zdroju znečisťovania ovzdušia. V zmysle § 17 ods. 1 písm. f) zákona o ovzduší
požiadal okresný úrad o súhlas na inštaláciu a následne o súhlas na skúšobnú prevádzku, pričom
ďalej realizoval v predmetnej prevádzke emisné meranie v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) vyhlášky č.
411/2012 Z. z., ktorá je právne záväzná pre prevádzkovateľov stacionárnych zdrojov znečisťovania
ovzdušia. Pri predmetnej činnosti sa realizuje nielen zhodnocovanie asfaltového recyklátu, ale hlavne sa
realizuje výroba bitúmenovej zmesi s určitým prídavkom asfaltového recyklátu podľa technickej normy,
pri ktorej dochádza k emisiám znečisťujúcich látok do okolitého ovzdušia: 1.3.00 - tuhé znečisťujúce
látky vyjadrené ako suma všetkých častí podľa § 5 ods. 3 vyhlášky č. 610/2012 a 4.4.02 - organické
látky vyjadrené ako celkový organický uhlík (TOC) pričom v prílohe č. 7 vyhlášky č. 410/2012 Z. z. v
časti II. v bode 4. sú ustanovené špecifické požiadavky pre technologické zariadenia, a to konkrétne
pre obaľovne bitúmenových zmesí uvedené v bode 4.1, a to technické požiadavky a podmienky
prevádzkovania a v bode 4.2 emisné limity, ktorých dodržiavanie sa preukazuje periodickým meraním
podľa § 8 ods. 4 vyhlášky č. 411/2012 Z. z.. Na žalobcu sa jednoznačne vzťahuje úprava § 15 ods. 1
písm. a) zákona o ovzduší, ktoré tvorí právny základ pre uloženie pokuty rozhodnutím prvostupňového
správneho orgánu. Pri ukladaní výšky pokuty vychádzal prvostupňový správny orgán z úpravy § 30 ods.
4 zákona o ovzduší, a to z rozpätia od 160,- Eur do 33.000,- Eur, pričom pre určenie výšky bol určujúci
prístup prevádzkovateľa ku schvaľovaciemu procesu, nerešpektovanie písomných upozornení zo strany
okresného úradu, ako schvaľovacieho orgánu, čas trvania protiprávneho stavu, závažnosť a rozsah
porušenia. Okresný úrad pri výške pokuty zohľadnil to, že prevádzkovateľ v rámci skúšobnej prevádzky
realizoval emisné meranie a preukázal dodržiavanie emisných limitov v zmysle vyhlášky č. 410/2012 Z.
z.. V súvislosti s upozornením žalobcu na prevádzkovanie obaľovne bez súhlasu príslušného orgánu
na trvalú prevádzku a skutočnosť, že takáto činnosť podlieha sankčnému postihu podľa § 30 ods.
1 zákona o ovzduší poukázal správny orgán prvého stupňa najmä na list okresného úradu zo dňa
24.10.2017 č. OU-LM-OSZP-2017/012306-002-Pe, ktorým bol žalobca na uvedené upozornený. Vo
vzťahu k rozhodnutiu Okresného úradu Košice, Odbor starostlivosti o životné prostredie, Oddelenie
štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja č. OU-KE-OSZP-2017/031837 zo
dňa 02.08.2017 správny orgán prvého stupňa zdôraznil, že je súhlasom v zmysle zákona o odpadoch
na zhodnocovanie odpadov v zmysle zákona o odpadoch na zhodnocovanie odpadov činnosťou R3 -
recyklácia alebo spätné získavanie organických látok, ktoré sa nepoužívajú ako rozpúšťadlá.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca včas odvolanie zo dňa
27.12.2018, ktorým namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci so zdôraznením, že obaľovňu
prevádzkuje v plnom súlade s platným administratívnoprávnym rozhodnutím Okresného úradu Košice zo
dňa 02.08.2017, ktoré sa týka mobilného zariadenia za účelom zhodnocovania odpadového asfaltu pri



súčasnom vzniku asfaltovej zmesi s recyklátom. Tiež zdôraznil, že si riadne splnil v zmysle označeného
rozhodnutia Okresného úradu Košice zo dňa 02.08.2017 notifikačnú povinnosť prostredníctvom
oznámenia výkonu samotnej činnosti po udelení povolenia miestne príslušnému orgánu štátnej správy
odpadového hospodárstva, ktorému toto oznámenie bolo doručené. Namietal, že rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa vychádza z údajne zistených skutkových okolností, ktoré sa mali udiať pred
viac ako 12 resp. 8 mesiacmi pred vydaním rozhodnutia, pričom správny orgán mohol a mal dostatok
času, aby odborne zhodnotil aká činnosť a aký výsledok tejto činnosti sa realizuje v zariadení, ktoré
bolo predmetom ohliadok. Následne už žiadnu kontrolu či ohliadku činnosti predmetného zariadenia
nevykonal. Ďalej žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, pretože správny orgán prvého
stupňa pokutu uložil za prevádzkovanie stacionárneho zariadenia, avšak takéto zariadenie účastník
konania neprevádzkuje a túto skutočnosť doložil správnemu orgánu opakovane.

3. Žalovaný (Okresný úrad Žilina - ďalej ako odvolací správny orgán alebo správny orgán druhého
stupňa alebo žalovaný) rozhodnutím zo dňa 26.02.2019 č.: OU-ZA-OOP-2019/013777/Zan odvolanie
žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu zo dňa 06.12.2018 zamietol a rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu č.: OU-LM-OSZP-2018/010698-010/Pe zo dňa 06.12.2018 potvrdil.
Poukázal na skutočnosť, že dňa 23.08.2017 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené
stanovisko Ministerstva životného prostredia SR, v ktorom sa konštatuje: „Navrhovaná činnosť: Dočasné
umiestnenie mobilnej obaľovačky asfaltových zmesí spĺňa kritériá pre povinné hodnotenie podľa §
18 ods. 1 písm. a) prílohy č. 8, odvetvie č. 6 - Priemysel stavebných látok, položka č. 4. Obaľovne
živičných zmesí - časť A, vzhľadom na kapacitné parametre deklarované dodávateľom technologického
zariadenia prevyšujúce prahovú hodnotu  10 000 t/rok, to znamená, že predmetná navrhovaná činnosť
má byť predmetom povinného hodnotenia v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie v znení neskorších predpisov\". Ďalej žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol,
že prvostupňový správny orgán v súvislosti s tým, že obdržal od žalobcu dňa 20.10.2017 ohlásenie
v zmysle § 17 ods. 1 písm. h) zákona o odpadoch upozornil žalobcu listom zo dňa 24.10.2017, že
prevádzkovanie obaľovňu po 31.10.2017 bez súhlasu podľa § 17 ods. 1 písm. e) zákona o ovzduší (č.l.
25 rub) a podlieha sankčnému postihu v zmysle § 30 zákona o ovzduší. Následne prvostupňový správny
orgán listom z 09.11.2017 opakovane upozornil žalobcu, že rozhodnutie č. OU-KE-OSZP-2017/031837
zo dňa 02.08.2017 je súhlasom len v zmysle zákona o odpadoch a súčasne opakovane upozornil
žalobcu, že prevádzkovanie predmetnej obaľovne po 31.10.2017, dokedy bola v zmysle zákona o
ovzduší povolená jej skúšobná prevádzka je v rozpore so zákonom o ovzduší a podlieha sankčnému
postihu podľa § 30 zákona o ovzduší. Dňa 10.04.2018 a 17.04.2018 vykonal prvostupňový správny
orgán miestnu obhliadku mobilnej obaľovne bitúmenových zmesí EASYBATCH 140 výrobcu AMMANN,
Taliansko, sériové číslo K186, prevádzkovateľa: CESTY SK s.r.o., so sídlom Košice a zistil, že obaľovňa
bola v prevádzke, a to bez súhlasu na prevádzku. O uvedených kontrolách bola spísaná zápisnica.
Dňa 08.10.2018 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené ohlásenie podľa § 17 ods. 1 písm.
h) o odpadoch, v ktorom žalobca oznámil, že bude  zhodnocovať odpad na mobilnej obaľovacej
súprave v predpokladanom množstve 3000 t a v predpokladom čase od 15.10.2018 do 21.12.2018, z
čoho vyplynulo, že žalobca pokračuje v činnosti - výroba bitúmenových zmesí s kategorizáciou zdroja
znečisťovania ovzdušia v zmysle vyhlášky č. 410/2012 Z. z.: 3.5.2 Obaľovne bitúmenových zmesí a
miešarne bitúmenu s projektovanou výrobnou kapacitou menej ako 80 t/h - stredný zdroj znečisťovania
ovzdušia, bez súhlasu na trvalú prevádzku v zmysle § 17 ods. 1 písm. f) zákona o ovzduší. Odvolací
správny orgán - žalovaný konštatoval, že v správnom konaní bolo preukázané, že z dôvodu nutnosti
posudzovania činnosti žalobcu v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie, správny orgán prerušil konanie vo veci vydania súhlasu na trvalú prevádzku obaľovne
podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o ovzduší do vyriešenia predbežnej otázky vo veci. Lehota na
realizáciu skúšobnej prevádzky obaľovne na základe povolenia na skúšobnú prevádzku uplynula a
žalobca obaľovňu aj naďalej po stanovenej lehote prevádzkuje a to bez súhlasu podľa § 17 ods. 1 písm.
f) zákona o ovzduší. Tým sú splnené podmienky pre uloženie pokuty podľa § 30 ods. 4 zákona o ovzduší.
Klasifikácia zariadenia žalobcu, ktorú vykonal prvostupňový správny orgán odvolací správny orgán
hodnotí ako správnu. Ide o stredný stacionárny zdroj znečisťovania ovzdušia - prenosné zariadenie a v
zmysle úpravy na úseku ochrany ovzdušia nie je možné ho klasifikovať ako mobilné zariadenie. Postup
správneho orgánu prvého stupňa bol správny aj pokiaľ ide o ukladanie sankcie za správny delikt, pretože
bol uložený druh sankcie, ktorý bol riadne zdôvodnený prihliadnutím na okolnosti viazané na subjekt,
samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci zákonom daného rozpätia je síce vecou
voľného uváženia, nemôže však byť prejavom ľubovôle. Správnym orgánom prvého stupňa uložená
pokuta vo výške 1.500,- Eur spĺňa nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou



budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Rovnako pri ustálení výšky uloženej pokuty bol
zohľadnený prístup odvolateľa ku schvaľovaciemu procesu, nerešpektovanie písomných upozornení zo
strany prvostupňového správneho orgánu, ako schvaľovacieho orgánu, čas trvania protiprávneho stavu,
závažnosť a rozsah porušenia povinnosti, pričom bolo prihliadnuté na to, že žalobca v rámci skúšobnej
prevádzky realizoval emisné meranie a preukázal dodržiavanie emisných limitov v zmysle vyhlášky č.
410/2012 Z.z.. Žalovaný sa teda plne stotožnil s právnym a skutkovým posúdením predmetnej veci,
ktoré bolo premietnuté do vydania prvostupňového rozhodnutia, a toto hodnotí ako súladné s príslušnými
právnymi predpismi, teda s hmotným aj procesným právom.

4. Žalobca podal včas správnu žalobu zo dňa 29.04.2019, ktorou navrhol, aby správny súd zrušil
rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.02.2019, č. OU-ZA-OOP-2019/013777/Zan a vrátil vec žalovanému
na ďalšie konanie. Na odôvodnenie podanej správnej žaloby vymedzil žalobca nasledovné žalobné
body:
a/. Poukázal na skutočnosť, že je vlastníkom a prevádzkovateľom technologického mobilného zariadenia
umiestneného v katastrálnom území I. - N. Y. s názvom AMMANN, EASYBATCH, ktoré je multifunkčným
technologickým zariadením určeným na viaceré druhy výrobnej činnosti, konkrétne:
1.  na výrobu asfaltových zmesí a
2. na zhodnocovanie odpadov, t. j. zhodnocovanie odpadového asfaltu pri vzniku recyklátu.
Obe tieto činnosti sa vykonávajú na tom istom technologickom zariadení, avšak podliehajú osobitným
právnym povoľovacím režimom dvoch rozdielnych orgánov štátnej správy. Výroba asfaltových zmesí
podlieha povoľovaciemu  režimu orgánu na úseku štátnej správy ochrany ovzdušia, ktorým je Okresný
úrad Liptovský Mikuláš a ten dňa 12.04.2017 žalobcovi vydal súhlas na skúšobnú prevádzku tohto
zariadenia do 31.10.2017 (č.l.4), pričom žalobca následne podal žiadosť o povolenie trvalej prevádzky
zariadenia, o ktorej žiadosti konanie doposiaľ ukončené nebolo. Činnosť spočívajúca vo výrobe
asfaltových zmesí z dôvodu uplynutia lehoty na skúšobnú prevádzku a neukončený povoľovací proces
žalobca skončil. Činnosť zhodnocovania odpadov podlieha povoľovaciemu konaniu na úseku štátnej
správy odpadového hospodárstva, kde orgánom oprávneným na jej povolenie je Okresný úrad Košice,
ktorý dňa 02.08.2017 vydal jednoznačný súhlas na zhodnocovanie odpadov mobilným zariadením
AMMANN EASYBATCH, ktoré je vo vlastníctve žalobcu, pričom podľa tohto rozhodnutia sa súhlas
vzťahuje na zhodnocovanie ostatného odpadu - činnosť  označenú ako: 17 03 02 - bitúmenové zmesi
iné ako uvedené v 17 03 01.  V rámci rozhodnutím povoleného technologického postupu sa označenou
mobilnou obaľovacou sústavou vykonáva činnosť R3 - recyklácia, spätné získavanie organických látok,
ktoré sa nepoužívajú ako rozpúšťadlá, pričom výsledkom tejto činnosti je zhodnocovanie odpadového
asfaltu, na základe ktorého vzniká recyklát. Tento súhlas Okresný úrad Košice udelil do 31.07.2022 a
toto rozhodnutie, ktoré je právoplatné a vykonateľné nebolo zmenené. V súčasnej dobe teda žalobca
prevádzkuje v plnom súlade s platným administratívnoprávnym rozhodnutím Okresného úradu Košice
č. OU-KE-OSZP2-2017/031837 zo dňa 02.08.2017 mobilné zariadenie za účelom zhodnocovania
odpadového asfaltu pri súčasnom vzniku recyklátu.
b/. Žalovaný  vecne a obsahovo nesprávne tvrdí, že žalobca prevádzkuje mobilnú obaľovňu živičných
zmesí špecifikovanú v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 03.05.2018 bez súhlasu na prevádzku
v zmysle § 17 ods. 1 písm. f) zákona o ovzduší. Žalobca v tomto žalobnom bode zdôrazňuje, že sa
žalovaný v rámci odvolacieho konania nevysporiadal s rozpormi týkajúcimi sa zásadnej skutkovej otázky,
a to akú činnosť vykonával žalobca na predmetnom technologickom zariadení tak, aby bolo bezpochyby
určiteľné porušenie právnych predpisov.
c/. Žalobca poukazuje na úpravu podľa § 3 ods. 1,  4, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1, § 34 ods. 1 až 5, §
46 a § 47 ods. 3 všetko Správneho poriadku a tvrdí, že správne orgány oboch stupňov nepostupovali
v intenciách týchto právnych noriem, nezistili skutkový stav správne a nevysporiadali sa s rozpormi
v skutkovom stave, ktoré majú významný dopad na obsah rozhodnutia, a preto ich rozhodnutie je
možné považovať prinajmenšom za predčasné, pretože nezistili presne a úplne skutočný stav veci a
kvalitu svojich zistení nekonfrontovali so skutočnosťou. Napadnuté rozhodnutie po obsahovej stránke
nekorešponduje so skutočným stavom veci a nie je  preukázané a vyhodnotené, aká činnosť bola
vykonávaná na predmetnom zariadení.

5. Ku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 14.06.2019 (č. l. 85 a nasledujúce). Zdôraznil,
že pre činnosť obaľovne bitúmenových zmesí EASYBATCH 140 výrobcu AMMANN, Taliansko, sériové
číslo K186 prevádzkovanú žalobcu bol udelený súhlas s jej inštaláciou, a to rozhodnutím zo dňa
09.03.2017 a následne súhlas so skúšobnou prevádzkou rozhodnutím zo dňa 16.03.2017. Prvostupňový
správny orgán uvedené rozhodnutia vydal vychádzajúc z klasifikácie predmetnej obaľovne ako



stacionárneho zdroja znečisťovania ovzdušia v zmysle úpravy § 3 ods. 1 písm. a) zákona o ovzduší a
ako prenosného zariadenia v zmysle § 2 ods. 4 písm. f) vyhlášky č. 411/2012 Z. z.. Vzhľadom na účelový
charakter zariadenia a skutočnosť jeho prevádzkovania na jednom mieste len dočasne, rozhodnutie
Okresného úradu Košice č. OU-KE-OSZP2/2017/031837 z 02.08.2017, na ktoré poukazuje žalobca nie
je rozhodnutím, ktoré by žalobcu oprávňovalo obaľovňu prevádzkovať trvale podľa zákona o ovzduší
a nenahrádza súhlas na trvalú prevádzku podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o ovzduší. Nakoľko po
uplynutí doby skúšobnej prevádzky žalobca naďalej v  obaľovni vykonával činnosť, na ktorú však nemal
súhlas podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o ovzduší, bol žalovaný nielen oprávnený, ale aj povinný
podľa § 30 ods. 4 zákona o ovzduší uložiť žalobcovi pokutu. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom
žalobcu, že pre prevádzku obaľovne bitúmenových zmesí súhlas podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o
ovzduší potrebný nie je, a že mu stačí ním označované rozhodnutie Okresného úradu Košice, ktoré
sa týka prevádzky mobilného zariadenia na zhodnocovanie odpadov. Rozhodnutie Okresného úradu
Košice z 02.08.2017, na ktoré poukazuje žalobca je súhlasom na prevádzku mobilného zariadenia na
zhodnocovanie odpadov, a teda nejedná sa o povolenie a pokiaľ by takýto súhlas nebol vydaný, samotná
obaľovňa môže byť prevádzkovaná aj bez neho, len s tým rozdielom, že nie je možné pridávať do
výrobného procesu drvený odpadový materiál.
Následne sa žalovaný vyjadril ku postupu prvostupňového správneho orgánu, ktorý bol aplikovaný
pri ukladaní sankcie za spáchaný správny delikt, kedy uložený druh sankcie bol riadne zdôvodnený
s prihliadnutím na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho  následok. Takisto výška
uloženej pokuty nie je prejavom ľubovôle, ale pri určení pokuty v rámci určeného rozpätia je vecou
voľného uváženia, kde bol  zohľadnený prístup odvolateľa k schvaľovaciemu procesu, nerešpektovanie
písomných upozornení zo strany prvostupňového správneho orgánu, ako schvaľovacieho orgánu, čas
trvania protiprávneho stavu, závažnosť a rozsah porušenia povinností a tiež bolo prihliadnuté na to, že
odvolateľ v rámci skúšobnej prevádzky realizoval emisné meranie a preukázal dodržiavanie emisných
limitov v zmysle vyhlášky č. 410/2012 Z. z.. Na základe uvedeného nepovažuje žalovaný správnu žalobu
za dôvodnú.

6. Podaním zo dňa 01.07.2019, teda po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, sa k vyjadreniu
žalovaného k správnej žalobe vyjadril žalobca (č. l. 98 a nasledujúce). Zdôraznil, že rozhodnutím
Okresného úradu Košice v zmysle § 97 ods. 1 písm. h) zákona o odpadoch bol udelený súhlas
na konkrétnu činnosť, teda na zhodnocovanie odpadov mobilným  zariadením, pričom označené
rozhodnutie okrem iného presne špecifikuje
- spôsob nakladania s odpadmi, kde definuje konkrétne technické zariadenie, na ktoré    sa súhlas
vzťahuje,
- technologický postup prevádzky zariadenia, na ktoré sa vzťahuje,
- technické údaje o zariadení, na ktoré sa súhlas vzťahuje a
- bezpečnostné opatrenia pri prevádzke zariadenia, na ktoré sa súhlas vzťahuje.
V tomto rozhodnutí sa zároveň konštatujú podmienky, za ktorých sa rozhodnutie prevádzkuje. Tento
súhlas je nepochybne komplexným rozhodnutím, ktorého obsahom sú podmienky prevádzkovania
konkrétneho zariadenia bez nutnosti akýchkoľvek ďalších povolení iných orgánov. V tejto časti poukázal
žalobca na úpravu § 5 ods. 4 zákona o odpadoch a skonštatoval, že žalobca ako aj žalovaný konštatujú,
že predmetné zariadenie je mobilným t.j. prenosným zariadením.  Súhlas na samotnú prevádzku
zariadenia v zmysle § 17 ods. 1 písm. f) zákona o ovzduší sa vyžaduje výlučne na prevádzku
takého mobilného zariadenia, ktorým je pohyblivé zariadenie so spaľovacím motorom alebo iným
hnacím motorom, ktorý znečisťuje ovzdušie. Obaľovňa prevádzkovaná žalobcom však nie je zariadením
so spaľovacím motorom, a ani iným motorom, ktorý znečisťuje ovzdušie. Poukázal na potvrdenie
spoločnosti Ammann Group, ktoré predložil v prílohe vyjadrenia. Označenie predmetnej obaľovne
žalovaným za stacionárny zdroj je vecne nesprávne.

7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupujúc pritom
podľa § 194 ods. 1 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP)
v zmysle vymedzených žalobných bodov a hodnotiac zákonnosť napadnutého rozhodnutia a jemu
predchádzajúceho postupu i na základe úpravy § 195 písm. a) až e) SSP. Bez nariadenia pojednávania
(nakoľko žiaden z účastníkov konania návrh  na prejednanie veci na pojednávaní nepodal - § 107 ods.
1 písm. a SSP a contrario), správny súd skonštatoval nedôvodnosť žaloby a rozhodol o jej zamietnutí
podľa § 190 SSP.



8. Podľa § 177 ods. 1 SSP: Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 194 ods. 1 SSP: Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa § 195 písm. a) až e) SSP: Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom
a dôvodmi žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,

d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

Podľa § 134 ods. 1 SSP: Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak.

Podľa § 183 SSP: Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

Podľa § 15 ods. 1 písm. a) zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší (ďalej len zákon o ovzduší):
Prevádzkovatelia veľkých zdrojov a prevádzkovatelia stredných zdrojov sú povinní po  a) uvádzať do
prevádzky a prevádzkovať stacionárne zdroje v súlade s dokumentáciou a s podmienkami určenými
okresným úradom podľa tohto zákona, alebo s podmienkami na ochranu ovzdušia určenými správnym
orgánom v integrovanom povoľovaní.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. b) zákona o ovzduší: Zdroj znečisťovania ovzdušia je po a)
stacionárny zdroj, ktorým je technologický celok, sklad alebo skládka palív, surovín a produktov, skládka
odpadov, lom alebo iná plocha s možnosťou zaparenia, horenia alebo úletu znečisťujúcich látok alebo
iná stavba, objekt a činnosť, ktorá znečisťuje alebo môže znečisťovať ovzdušie; vymedzený je ako súhrn
všetkých častí, súčastí a činností v rámci funkčného celku a priestorového celku, po b) mobilný zdroj,
ktorým je pohyblivé zariadenie so spaľovacím motorom alebo iným hnacím motorom, ktorý znečisťuje
ovzdušie.
Stacionárne zdroje sa podľa miery ich vplyvu na ovzdušie alebo podľa rozsahu znečisťovania ovzdušia
členia na po b) stredný zdroj, ktorým je závažný technologický celok, ak nie je súčasťou veľkého zdroja.

Podľa § 17 ods. 1 písm. e), f) zákona o ovzduší: Súhlas orgánu ochrany ovzdušia je potrebný na po
e) prevádzkovanie technologických celkov slúžiacich na výskum, vývoj a skúšanie nových výrobkov
alebo výrobných postupov patriacich do kategórie veľkých zdrojov a stredných zdrojov, ktoré nie sú
prevádzkou alebo jej súčasťou podľa osobitného predpisu a ak sa na ich prevádzkovanie nevydá súhlas
podľa písmen a) a c), po f) inštaláciu technologických celkov patriacich do kategórie veľkých zdrojov,
stredných zdrojov alebo malých zdrojov, na ich zmeny a na ich prevádzku, ak ich povoľovanie nepodlieha
stavebnému konaniu.

Podľa § 30 ods. 4, ods. 13 veta druhá  zákona o ovzduší: Okresný úrad alebo inšpekcia uloží
prevádzkovateľovi stredného zdroja pokutu od 160 eur do 33 000 eur, ak poruší povinnosti ustanovené
v § 14 ods. 2, § 15 ods. 1 písm. a) až c), h), l), n), z), aa) alebo písm. af), povinnosť plniť opatrenia podľa
§ 15 ods. 1 písm. f) alebo písm. s) alebo povinnosť prijať a vykonať opatrenia podľa § 15 ods. 1 písm.
g), ab) alebo písm. ad) alebo ak prevádzkuje stacionárny zdroj bez súhlasu podľa § 17 ods. 1 písm. f)
alebo poruší zákaz ustanovený v § 14 ods. 8 písm. a).



Pri rozhodovaní o výške pokuty prihliada okresný úrad, inšpekcia a obec na závažnosť a rozsah
porušenia povinností, okolností, ktoré viedli k tomuto porušeniu a na čas trvania protiprávneho stavu.

Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch (ďalej len zákon o odpadoch): Mobilné zariadenie
na účely tohto zákona je zariadenie na zhodnocovanie odpadov alebo zariadenie na zneškodňovanie
odpadov, ak je prevádzkované na jednom mieste kratšie ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, ktoré
po a) je konštrukčne a technicky prispôsobené na častý presun z miesta na miesto, po b) vzhľadom na
jeho konštrukčné riešenie nemá byť a ani nie je pevne spojené so zemou alebo stavbou, po c) je určené
na zhodnocovanie odpadov alebo na zneškodňovanie odpadov
1. v mieste ich vzniku,
2. na inom mieste u toho istého pôvodcu odpadu alebo
3. v zariadení, na ktoré bol vydaný súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. d), a po d) nevyžaduje stavebné
povolenie ani ohlásenie podľa osobitného predpisu.

Podľa § 17 ods. 1 písm. h) zákona o odpadoch: Prevádzkovateľ zariadenia na zhodnocovanie odpadov
alebo zneškodňovanie odpadov (ďalej len \"zariadenie\") je okrem plnenia povinností podľa § 14 povinný
h) zverejňovať druhy odpadov, na ktorých zneškodňovanie alebo zhodnocovanie je oprávnený [§ 105
ods. 3 písm. d)].

Podľa § 2 ods. 4 písm. f), ods. 5  vyhlášky č. 411/2012 Z. z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych
zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí: Spôsob a požiadavky monitorovania
množstva emisie a údajov o dodržaní emisnej požiadavky sa členia pre po f) stacionárny zdroj alebo
jeho časť, ktorý má účelový charakter a na jednom mieste sa prevádzkuje dočasne (ďalej len \"prenosné
zariadenie\").
Monitorovaním kvality ovzdušia v okolí stacionárneho zdroja podľa § 15 ods. 1 písm. i) zákona sa zisťujú
a preukazujú údaje o dodržiavaní limitných hodnôt a zisťujú ďalšie údaje o parametroch kvality ovzdušia,
ktoré ustanovuje osobitný predpis alebo sú určené v povolení.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 316/2017 Z. z. ktorou sa mení vyhláška Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky č. 411/2012 Z.z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov
znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí: Diskontinuálnym meraním sa prvýkrát zistí
dodržanie zmenenej alebo novej emisnej požiadavky a splnenie zmenených alebo nových požiadaviek
jej dodržania, ak nevyplýva z predchádzajúceho merania podľa odseku 7 písm. c) tretieho bodu a ak
osobitný predpis  alebo povolenie na zmenu neurčuje lehotu a podmienky jej zistenia po a) priebežne
v určenom intervale periodického merania, ak ide o interval jeden kalendárny rok alebo kratší; ak
periodické meranie v tomto intervale bolo vykonané pred termínom platnosti zmenenej alebo novej
požiadavky, zmenených alebo nových požiadaviek jej dodržania, uvedené sa neuplatňuje a údaje sa
prvýkrát zistia v nasledujúcom intervale.

Podľa § 18 ods. 1 písm. a) príloha 8, odvetvie 6, položka 4 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Predmetom posudzovania vplyvov
navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá po a) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8
časti A, ak nejde o činnosť realizovanú na účely uvedené v písmene b).

9. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázanú existenciu žiadosti žalobcu
o inštaláciu mobilnej obaľovne asfaltových zmesí zo dňa 27.02.2017 v zmysle § 17 ods. 1 písm.
f) zákona o ovzduší adresovanú Okresnému úradu Liptovský Mikuláš, Odbor životného prostredia,
úsek štátnej správy a ochrany ovzdušia, prílohou ktorej je list Okresného úradu Liptovský Mikuláš,
Odbor starostlivosti o životné prostredie zo 16.02.2017, podľa  ktorého označený orgán verejnej správy
oznamuje žalobcovi, na základe informácií uvedených v jeho žiadosti a priloženom projekte, že projekt
„Dočasné umiestnenie mobilnej obaľovacej sústavy pre výrobu asfaltových zmesí\", s výkonom 70 t/
h pri maximálnom ročnom výkone 9 800 t/rok nespĺňa kritéria podľa prílohy č. 8  zákona č. 24/2006
Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a preto nepodlieha posudzovaniu podľa tohto
zákona. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je ďalej rozhodnutie Okresného úradu Liptovský
Mikuláš zo dňa 09.03.2017, právoplatné a vykonateľne dňa 09.03.2017 o udelenie súhlasu podľa § 17
ods. 1 písm. f) zákona o ovzduší žalobcovi na inštaláciu mobilnej obaľovne bitúmenových zmesí typ
EASYBATCH 140 výrobca AMMANN, Taliansko, sériové číslo K186 na parcelách KN-C č. 1327/56,



1327/39 a 1327/65 s prístupovou komunikáciou po parcele KN-C č. 1327/64, všetko v k. ú. I.. Následne
ako vyplýva z pripojeného administratívneho spisu žalobca žiadosťou zo dňa 16.03.2017 požiadal
o skúšobnú prevádzku mobilnej obaľovne, na čo mu bol rozhodnutím Okresného úradu Liptovský
Mikuláš zo dňa 12.04.2017, právoplatným a vykonateľným dňa 28.04.2017 udelený súhlas na skúšobnú
prevádzku mobilnej obaľovne bitúmenových zmesí v trvaní do 31.10.2017. Rozhodnutím zo dňa
12.10.2017, právoplatným a vykonateľným dňa 18.10.2017 Okresný úrad Liptovský Mikuláš rozhodol
o prerušení konania vo veci vydania súhlasu podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o ovzduší na trvalú
prevádzku predmetnej mobilnej obaľovne do doby doručenia právoplatného stanoviska Ministerstva
životného prostredia SR, sekcie environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, odboru
posudzovania vplyvov na životné prostredie z posúdenia navrhovanej činnosti v zmysle zákona č.
24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov na
Okresný úrad Liptovský Mikuláš, Odbor starostlivosti o životné prostredie. Súčasťou administratívneho
spisu sú listinné dôkazy, a to komunikácia medzi žalobcom a správnym orgánom prvého stupňa, tak ako
je zmapovaná či už v prvostupňovom rozhodnutí alebo v napadnutom rozhodnutí žalovaného v súvislosti
s prevádzkovaním predmetnej obaľovne po uplynutí doby skúšobnej prevádzky. Dňa 07.11.2018 sa
uskutočnilo ústne pojednávanie vo veci prejednania správneho deliktu žalobcu, o ktorom bola spísaná
zápisnica, ako je v administratívnom spise, rovnako ako zápisnica z ústneho prejednávania vo veci
prejednania správneho deliktu žalobcu zo dňa 20.11.2018, pričom v oboch prípadoch išlo o prejednanie
správneho deliktu žalobcu za porušenie zákonnej povinnosti podľa § 15 ods. 1 písm. a) zákona o
ovzduší. Žiadosťou o vyjadrenie k záveru ústneho pojednávania z 20.11.2018, ktorá bola žalobcovi
doručená 28.11.2018 vyzval prvostupňový správny orgán žalobcu o písomné vyjadrenie sa k ústnemu
pojednávaniu z 20.11.2018 do piatich dní od doručenia žiadosti, čo žalobca využil prostredníctvom
vyjadrenia, ktoré bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené 03.12.2013. Súčasťou pripojeného
administratívneho spisu sú kompletné rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, ako
aj odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu.

10. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postup, ktorý predchádzal jeho
vydaniu a na základe toho dospel k záveru, podľa ktorého nie je správna žaloba  dôvodná a rozhodol
o jej zamietnutí podľa § 190 SSP. Na základe oboznámenia sa s administratívnym spisom správny
súd konštatuje nespornosť skutočnosti, že žalobca prevádzkoval zariadenie - obaľovňu bitúmenových
zmesí EASYBATCH 140 výrobcu AMMANN, Taliansko, sériové číslo K186, umiestnenú v priemyselnej
zóne Liptovský Mikuláš - Okoličné na parcelách č. KN-C 1327/56, 1327/39, 1327/65 s prístupovou
komunikáciou po parcele č. KN-C 1327/64, k. ú. I. (ďalej  ako zariadenie alebo ako obaľovňa) i po uplynutí
doby, na ktorú mal povolenú skúšobnú prevádzku, teda po 31.10.2017 a bez udeleného súhlasu na
trvalú prevádzku podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o ovzduší. Realizáciou činnosti tohto zariadenia
a predovšetkým dôsledkami činnosti tohto zariadenia zasahoval žalobca do viacerých oblastí resp.
úsekov štátnej správy. V dôsledku toho sa na činnosť tohto zariadenia vzťahuje právna úprava viacerých
oblastí štátnej správy, a to konkrétne zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší (ďalej už len zákon o ovzduší)
ako aj zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch (ďalej už len zákon o odpadoch). Uvedená právna úprava
týchto úsekov štátnej správy dopadá na činnosť obaľovne, v ktorej žalobca vykonával i po 31.10.2017
konkrétnu činnosť - zhodnocovanie odpadov  (zhodnocovanie odpadového asfaltu pri vzniku recyklátu).
Označené zariadenie je spôsobilé vykonávať aj činnosť spočívajúcu vo výrobe asfaltových zmesí,
avšak v prejednávanej veci bolo posudzovanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia spojené výlučne
s činnosťou zhodnocovania odpadov - zhodnocovania odpadového asfaltu pri vzniku recyklátu, pretože
činnosť výroby asfaltových zmesí sa nesporne v predmetnom zariadení po 31.10.2017 neuskutočňovala.
Z hľadiska úpravy zákona o odpadoch je žalobcom realizovaná činnosť zhodnocovania odpadového
asfaltu pri vzniku recyklátu uskutočňovaná na základe rozhodnutia Okresného úradu Košice, Odbor
starostlivosti o životné prostredie, Oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia
č.: OU-KE-OSZP2-2017/031837 zo dňa 02.08.2017, ktorým označený orgán verejnej správy udelil
žalobcovi ako pre žiadateľovi súhlas na zhodnocovanie odpadov mobilným zariadením v zmysle prílohy
č. 1 zákona o odpadoch, činnosťou R3 - recyklácia alebo spätné získavanie organických látok, ktoré sa
nepoužívajú ako rozpúšťadlá (vrátane kompostovania a iných biologických transformačných procesov -
č. l. 34 spisu). Z úpravy zákona o odpadoch, a to konkrétne z § 5 ods. 4 zákona o odpadoch vyplýva,
že predmetné zariadenie je mobilným zariadením, a to v zmysle autonómnej definície takéhoto typu
zariadenia podľa úpravy zákona o odpadoch. Z rozhodnutia Okresného úradu Košice (č. l. 34 spisu)
jednoznačne vyplýva popis technologického postupu, v rámci ktorého okrem iného procesy pri výrobe
živičných zmesí v obaľovacej súprave AMMANN EASYBATCH zahŕňajú i miešanie kameniva s asfaltom
v miešačke typ EASYBATCH. V časti technické údaje o zariadení je uvedené, že obaľovacie zariadenie



EASYBATCH má vysoký stupeň mobility - kompletná sústava v mimoriadne kompaktnom vyhotovení
s výkonom 90 t/h je namontovaná len na dvoch automobilových návesoch s rozmermi vyhovujúcimi
pre prepravu aj na vedľajších cestách. Uvedené parametre predmetného zariadenia však nenapĺňajú
definíciu mobilného zdroja podľa § 3 ods. 1 písm. b)  zákona o ovzduší, ktorá je spojená s požiadavkou
vybavenia samotného zariadenia, pokiaľ má byť na základe úpravy zákona o ovzduší považované za
mobilný zdroj,  spaľovacím motorom alebo iným hnacím motorom, ktorý znečisťuje ovzdušie. Práve z
opisu totožného zariadenia tak ako je uvedený v rozhodnutí Okresného úradu Košice zo dňa 02.08.2017
č. OU-KE-OSZP2-2017/031837 vyplýva, že mobilitu ako takú, a teda schopnosť presunu zariadenia z
jedného miesta na iné zabezpečuje jeho namontovanie na dva automobilové návesy a nie skutočnosť,
že by toto zariadenie samotné bolo vybavené spaľovacím motorom alebo iným hnacím zariadením,
ktoré by tvorilo integrálnu súčasť tohto zariadenia, a prostredníctvom ktorého by bola jeho mobilita, a
teda jeho schopnosť premiestňovať sa z jedného miesta na iné miesto zabezpečená. V nadväznosti
na uvedené je potom potrebné rovnako ako to správne urobili i správne orgány (žalovaný i správny
orgán prvého stupňa) vyhodnocovať predmetné zariadenie z hľadiska úpravy zákona o ovzduší, ako
stacionárny zdroj znečistenia ovzdušia (ďalej len stacionárny zdroj) podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o
ovzduší. Z hľadiska ďalšej bližšej špecifikácie takéhoto zdroja podľa § 3 ods. 2 písm. a) až  c) zákona
o ovzduší, je toto zariadenie podľa § 2 ods. 4 písm. f) vyhlášky č. 411/2012 Z. z.  o monitorovaní
emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí, zariadením na
ktoré táto špeciálna právna úprava stanovuje spôsob a požiadavky monitorovania množstva emisií a
údajov o dodržiavaní emisných požiadaviek, ako na stacionárny zdroj znečistenia, ktorý má účelový
charakter a na jednom mieste sa prevádzkuje dočasne, a teda je prenosným zariadením (ďalej len
prenosné zariadenie). Uvedené konštatovanie nadväzuje na úpravu podľa § 18 ods. 1 písm. a), položku
4 Obaľovne živičných zmesí, bod 6 - odvetvie Priemysel stavebných látok, príloha 8 k zákonu č. 24/2006
Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie s názvom tejto prílohy č. 8: Zoznam navrhovaných
činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie, podľa ktorej právnej úpravy je
stanovená prahová hodnota pre povinné hodnotenie vplyvu prevádzky zariadenia na životné prostredie
od 10 000 t/rok pre stacionárne prenosné zariadenie a zároveň stredný zdroj znečistenia ovzdušia. Na
túto právnu úpravu sa odvoláva i stanovisko Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 23.08.2018
uvádzané v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého činnosť predmetnej obaľovne má
byť predmetom povinného hodnotenia v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
(zákon č. 24/2006 Z. z.) nakoľko kapacitne parametre deklarované dodávateľom tohto technologického
zariadenia prevyšujú prahovú hodnotu 10 000 t/rok. Práve uvedené stanovisko Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky založilo v konaní o udelenie súhlasu žalobcovi podľa § 17 ods. 1
písm. f) zákona o ovzduší na trvalú prevádzku predmetnej obaľovne predbežnú otázku, ktorá bola
základom pre procesný postup, v rámci ktorého správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č.: OU-
LM-OSZP-2017/011670-002/Pe zo dňa 12.10.2017 prerušil správne konanie o vydanie súhlasu podľa
§ 17 ods. 1 písm. f) zákona o ovzduší na trvalú prevádzku mobilnej obaľovne bitúmenových zmesí
označeného typu do doby doručenia právoplatného záverečného stanoviska Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky, sekcie environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva,
odboru posudzovania vplyvov na životného prostredie z posúdenia navrhovanej činnosti v zmysle
zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie na Okresný úrad Liptovský
Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie, o ktorom prerušení uvedený orgán štátnej správy
rozhodol podľa § 29 ods. 5 zákona o správnom konaní. Toto uznesenie je súčasťou pripojeného
administratívneho spisu a nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.10.2017. Z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že žalobca na to, aby mohol i po uplynutí doby, na ktorú mal povolenú dočasnú
prevádzku predmetného zariadenia, teda po 31.10.2017 vykonávať činnosť zhodnocovania odpadového
asfaltu pri vzniku recyklátu v predmetnom zariadení (ktorú činnosť v tejto prevádzke po uvedenom
dátume preukázateľne vykonával, čo bolo v správnom konaní spoľahlivo zistené na základe miestnych
ohliadok zo dňa 10.04.2018 a 17.04.2018, kedy bola obaľovňa v plnej prevádzke), potreboval mať
udelený súhlas podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o ovzduší, teda súhlas orgánu ochrany ovzdušia
na trvalú prevádzku, ktorým však nedisponoval. Takýto súhlas nesupluje súhlas Okresného úradu
Košice zo dňa 02.08.2017 podľa č. l. 34, nakoľko ide v tomto prípade o súhlas orgánu štátnej správy
na úseku odpadového hospodárstva a podľa zákona o odpadoch, ktorá právna úprava zákona o
odpadoch tak, ako je správnym súdom odôvodnené vyššie má vlastnú autonómnu definíciu mobilného
zariadenia, ktorá definícia sa však v pomeroch úpravy zákona o ovzduší vo vzťahu k predmetnému
zariadeniu neuplatní. Rozlíšením zadefinovania zariadenia podľa úpravy zákona o odpadoch  na
jednej strane a podľa úpravy zákona o ovzduší na druhej strane sa správne orgány v správnom
konaní dôsledne zaoberali všetko pri súčasnom zohľadnení povahy konkrétnej činnosti uskutočňovanej



žalobcom v predmetnom zariadení i po 31.10.2017, spočívajúcej v realizácií zhodnocovania odpadov,
teda v realizácií zhodnocovania odpadového asfaltu pri vzniku recyklátu. Správny súd preto nesúhlasí s
námietkami žalobcu v správnej žalobe, podľa ktorých v správnom konaní nebolo rozlišované, aké funkcie
sa činnosťou zariadenia napĺňajú a akú konkrétnu činnosť predmetné zariadenie vykonáva, práve vo
väzbe na rozdielnosť režimov špeciálnych právnych úprav podľa zákona o ovzduší a podľa zákona
o odpadoch. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa s touto problematikou podrobne a správne
vysporiadalo v nadväznosti na závery prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, s ktorým tvorí
jeden celok. Rozpor napadnutého rozhodnutia a jeho vydaniu predchádzajúceho postupu s úpravou
podľa § 3 ods. 1, ods. 4, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1, § 34 ods. 1 až 5 a § 46 všetko Správneho
poriadku nie je zo strany správneho súdu teda možné skonštatovať. Nakoľko žalobca po 31.10.2017
prevádzkoval predmetné zariadenie bez potrebného súhlasu orgánu ochrany ovzdušia bolo odôvodnené
uloženie sankcie - pokuty žalobcovi podľa § 30 ods. 4 zákona o ovzduší. Pre komplexnosť odôvodnenia
správny súd dodáva, že vyjadrenie Okresného úradu Liptovský Mikuláš zo dňa 16.12.2017, ktoré pripojil
žalobca v správnom konaní ako prílohu k žiadosti o inštaláciu mobilnej obaľovačky zo dňa 27.2.2017,
a podľa ktorého vyjadrenia: Projekt „Dočasné umiestnenie mobilnej obaľovacej sústavy pre výrobu
asfaltových zmesí\", s výkonom 70 t/h pri maximálnom ročnom výkone 9 800 t/rok nespĺňa kritéria podľa
prílohy č. 8  zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a preto nepodlieha
posudzovaniu podľa tohto zákona, je správnym súdom hodnotené ako irelevantné, vzhľadom na časovo
nasledujúce vyjadrenie Ministerstva  životného prostredia SR zo dňa 23.08.2018 uvádzané v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého činnosť predmetnej obaľovne má byť predmetom povinného
hodnotenia v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (zákon č. 24/2006 Z. z.),
nakoľko kapacitné parametre deklarované dodávateľom tohto technologického zariadenia prevyšujú
prahovú hodnotu 10 000 t/rok, v spojení s preukázaným výkonom zariadenia 90t/h a v spojení so
zohľadnením procesného postupu správneho orgánu prerušením správneho konania podľa rozhodnutia
č.: OU-LM-OSZP-2017/011670-002/Pe zo dňa 12.10.2017.
Druh a výška uloženej sankcie neprekračuje zákonný rámec, ktorý je vo vzťahu k výške daný zákonným
rozpätím pokuty od 160,- do 33.000,- Eur. Dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia ani rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa podľa § 195 písm. e) SSP, teda daný nie je. Pokiaľ ide o ustálenie
konkrétnej výšky uloženej pokuty v sume 1.500,- Eur správne orgány náležite odôvodnili správnu úvahu,
ktorou boli vedené pri ustálení práve takejto výšky uloženej pokuty vo väzbe na zohľadnenie zákonných
kritérií a okolností veci, pričom správny súd zdôrazňuje, že táto správna úvaha je v nadväznosti na
úpravu podľa § 27 ods. 2 SSP a pri  zohľadnení konštatovania vo vzťahu k absencii dôvodu pre zrušenie
napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa podľa § 195 písm. e) SSP,
zo súdneho prieskumu zákonnosti vylúčená. Naplnenie dôvodov pre zrušenie rozhodnutia podľa §
195 písm. a) až c) SSP súd v pomeroch prejednávanej veci nevzhliadol. Osobitne však vo vzťahu k
úprave podľa § 195 písm. b) SSP uvádza, že záver podľa ktorého dôvody pre zrušenie napadnutého
rozhodnutia na  základe tejto právnej úpravy neboli zistené s poukazom na úpravu podľa § 30 ods.
13 veta prvá Zákona o ovzduší, podľa ktorého: Okresný úrad, inšpekcia a obec môžu začať konanie o
uložení pokuty do jedného roka odo dňa, keď sa o porušení povinnosti dozvedeli, najneskôr do troch
rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Pri zohľadnení skutočnosti absencie povolenia na
trvalú prevádzku zariadenia podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o ovzduší od 01.11.2017 (skúšobná
prevádzka predmetného zariadenia bola povolená do 31.10.2017) a pri uložení predmetnej pokuty
správnym orgánom prvého stupňa rozhodnutím z decembra 2018 je nevyhnutné skonštatovať absenciu
dôvodu pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 195 písm. b) SSP.

11. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

Podľa § 168 SSP: Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

12. O náhrade trov konania žalobcu rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, ktoré ustanovenie aplikoval
a contrario. Žalobca nebol v konaní úspešný, pretože jeho žaloba bola zamietnutá a tým mu právo
na náhradu trov konania voči žalovanému nesvedčí, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Náhrada trov konania nebola priznaná ani žalovanému na základe aplikácie § 168 veta druhá SSP a



contrario, napriek tomu, že bol žalovaný v konaní úspešný, pretože žaloba bola zamietnutá. Neboli však
splnené podmienky pre aplikáciu úpravy podľa § 168 SSP, a teda výnimočnosť situácie.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom
súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}