Rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 24Sa/14/2019 z 23. 2. 2020 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Žilina z 23. februára 2020, sp. zn. 24Sa/14/2019, ECLI:SK:KSZA:2020:5019200276.2 Krajský súd Žilina | 24Sa/14/2019 | ECLI:SK:KSZA:2020:5019200276.2 | 2020-02-23 | Rozhodnutie Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/95f76e97-941b-4b9e-9043-0bdbf503cc2e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5019200276.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 24Sa/14/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200276
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200276.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou,
v právnej veci žalobkyne: JUDr. M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. č. XXX, právne zast.
Advokátskou kanceláriou DPP Martaus & Partners, s.r.o., so sídlom Jána Milca 788/5, 010 01 Žilina,
proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho
č. 26, 012 23 Žilina, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-3/2019 zo
dňa 20.02.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 21.05.2019, doručenou krajskému súdu dňa 22.05.2019, domáhala
preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-3/2019 zo dňa 20.02.2019, ktorým žalovaný
podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny
poriadok) zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie o priestupku Okresného dopravného
inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č. ORPZ-ZA-ODI2-602/2018-P zo dňa
27.11.2018, ktorým správny orgán prvého stupňa uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), za čo jej uložil pokutu vo
výške 50,- € a zaviazal ju k povinnosti uhradiť trovy konania vo výške 16,- € do 15 dní po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia.
Žalobkyňa v žalobe namietala, že ODI Žilina nemal dôvod a ani zákonný podklad k využitiu, resp. v
tomto prípade k zneužitiu § 6 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších
predpisov, nakoľko žalobkyňa neuvádzala, že by vozidlo dňa 09.05.2018 zverila inej osobe. Zo strany
ODI Žilina tak išlo o nezákonný a neodôvodnený postup v snahe šikanózne potrestať žalobkyňu
akýmkoľvek spôsobom. Takýto postup nie je len nesprávny, ale ide o hrubé vedomé porušenie
zákona, ktoré zásadným spôsobom zasiahlo do práv a slobôd žalobkyne garantovaných Ústavou SR
a medzinárodnými dohovormi. Účel a dikcia ust. § 6 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. stanovuje, že má ísť
o výzvu, teda osoba má byť riadne vyzvaná, aby oznámila osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie
vozidla, v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu, preto postup ODI Žilina bol nesprávny aj po
procesnej stránke. Žalobkyňa nielen v odvolaní, ale v priebehu celého konania o priestupku č. ORPZ-
ZA-ODI2-504/2018-P neuvádzala, že by v deň 09.05.2018 komukoľvek inému zverila vedenie svojho
vozidla. ODI Žilina v konaní o priestupku, ktorý mal byť spáchaný dňa 09.05.2018 v čase o 22:10
hod. neúplne zistil skutočný stav veci, nevysporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami a predovšetkým
s ohľadom na dôkazy, ignoroval zákonné práva žalobkyne garantované zákonom o priestupkoch,
Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi a oprávnené využitie týchto ústavných a zákonných práv
svojvoľne, účelovo a šikanózne vyhodnotil ako spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona
o priestupkoch, za porušenie ust. § 6 ods. 5 zákona o cestnej premávke. Pri ústnom pojednávaní



o priestupku č. ORPZ-ZA-ODI2-504/2018-P žalobkyňa využila svoje zákonné právo nevypovedať,
preto ODI Žilina postupoval v rozpore so zákonom, keď žalobkyni ďalej kládol otázky. V prípade,
ak žalobkyňa využila svoje právo podľa § 35 ods. 3 Správneho poriadku, nie je možné ju ďalej ku
skutku vypočúvať. Rešpektovanie práva odoprieť výpoveď má zásadný význam, nakoľko jeho porušenie
znamená predovšetkým neoprávnený zásah do základného ľudského práva jednotlivca a zároveň má
také porušenie za následok nulitnosť samotného procesného úkonu (výsluchu) a zároveň ho možno
považovať za závažnú vadu konania (tzv. procesné pochybenie). Žalobkyňa má za to, že žalovaný
sa nedostatočne vysporiadal s posúdením spornej otázky, či zistený skutkový stav odôvodňuje právny
záver, že konanie žalobkyne naplnilo bez akýchkoľvek pochýb skutkovú podstatu priestupku podľa
§ 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch za porušenie ust. § 6 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o
cestnej premávke v znení neskorších predpisov a aj z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie žalovaného
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala pritom na ust. § 3 ods. 1, 4, § 34 ods.
1 Správneho poriadku a podporne aj judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 48/97 a
II. ÚS 31/04). Ďalej uviedla, že nakoľko zo strany žalobkyne nedošlo k naplneniu znakov skutkovej
podstaty priestupku, uloženie sankcie žalobkyni v rozpore so zákonom sa nielenže nepriaznivo dotýka jej
majetkových práv, ale súčasne predstavuje mimoriadne závažný zásah do základných práv žalobkyne,
a to do práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v znení neskorších dodatkov. Žalobkyňa považuje za šikanózne a
absolútne neodôvodnené, ak ODI Žilina uložil neprimerane vysokú sankciu 50,- € a povinnosť nahradiť
trovy konania vo výške 16,- €. Postup žalovaného aj v tomto smere bol neodôvodnený a rozporný
minimálne v tom, že sám ODI Žilina konštatoval, že prihliadal aj na to, že v posledných dvoch rokoch sa
žalobkyňa nedopustila priestupku proti plynulosti a bezpečnosti premávky. Nedostatočné odôvodnenie
uloženia správnej sankcie za priestupok žalovaným má súčasne za následok, že v tejto časti je
rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhla, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-
ZA-KDI-SK-3/2019 zo dňa 20.02.2019 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 14.08.2019. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom
posúdení veci, ako to uviedol v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že dňa 05.10.2018 bol na Okresný
dopravný inšpektorát v Žiline doručený spisový materiál spolu so správou o výsledku objasňovania
priestupku z Mestskej polície Žilina č. MP/551/18/OVPČ-P, z ktorého vyplýva, že vodič osobného
motorového vozidla evidenčné číslo ZA143DF sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch a to tým, že porušil ust. § 25
ods. 1 písm. s) zákona o cestnej premávke, keď odstavil vozidlo na inej verejne prístupnej zeleni v
Žiline na ulici Veľká okružná č. 4. Žalobkyňa bola písomnosťou Mestskej polície Žilina č. MP/551/18/
OVPČ-P zo dňa 10.08.2018 vyzvaná k podaniu vysvetlenia a zároveň bola upovedomená o tom, že
s vozidlom, ktorého je vlastníčkou, došlo k spáchaniu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky. Žalobkyňa bola poučená, že v zmysle § 6 ods. 5 zákona o cestnej premávke je povinná
ako prevádzkovateľ vozidla v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednať priestupok, oznámiť osobné údaje osoby,
ktorej zverila vedenie vozidla, v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu. Dňa 12.09.2018 bola so
žalobkyňou spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia č. MP/551/18/OVPČ-P, kde bola, okrem iného,
opätovne poučená aj v zmysle § 6 ods. 5 zákona o cestnej premávke. Žalobkyňa využila svoje právo
podľa § 10 ods. 4 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov a vysvetlenie
odmietla. Dňa 22.11.2018 sa žalobkyňa zúčastnila na ústnom pojednávaní priestupku, kde do zápisnice
uviedla, že využíva svoje právo nevypovedať a že trvá na odpore. Následne bola prvostupňovým
správnym orgánom poučená, že pokiaľ neuvedie údaje o osobe, ktorej zverila vozidlo, poruší ust. § 6
ods. 5 zákona o cestnej premávke. Po uvedenom poučení účastníčka konania v zastúpení uviedla, že
nebude odpovedať. Prvostupňový správny orgán začaté konanie pod č. ORPZ-ZA-ODI2-504/2018-P,
pre porušenie § 25 ods. 1 písm. s) zákona o cestnej premávke a tým spáchanie priestupku podľa §
22 ods. 1 písm. 1) zákona o priestupkoch, podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch zastavil,
nakoľko tým, že sa žalobkyňa odmietla k veci vyjadriť a z predloženého spisového materiálu Mestskej
polície Žilina nevyplýva, kto konkrétne vozidlo, ktorého majiteľkou je žalobkyňa, odstavil na verejne
prístupnej zeleni v Žiline na ulici Veľká okružná a správny orgán nemal možnosť iným spôsobom,
ako výpoveďou žalobkyne, zistiť kto sa dopustil hore uvedeného protiprávneho konania. Prvostupňový
správny orgán po zastavení konania č. ORPZ-ZA-ODI2-504/2018-P následne začal voči žalobkyni nové
konanie pre porušenie § 6 ods. 5 zákona o cestnej premávke a tým spáchanie priestupku podľa §
22 ods. 1 písm. 1) zákona o priestupkoch. Žalovaný súčasne dal do pozornosti rozsudok Európskeho



súdu pre ľudské práva č. 15809/02 a 25624/02 zo dňa 29.06.2007 v prípade O´Hallorana a Francisa
proti Spojenému kráľovstvu, z ktorého vyplýva, že ...„Tí, ktorí sa rozhodli vlastniť vozidlá môžu byť
považovaní za osoby, ktoré akceptovali určité povinnosti a záväzky, ako súčasť právneho (regulatórneho,
predpisového) režimu týkajúceho sa motorových vozidiel a v zmysle právneho poriadku Spojeného
kráľovstva k týmto povinnostiam patrí aj povinnosť, v prípade podozrenia zo spáchania dopravných
priestupkov,
informovať orgány o totožnosti vodiča.“ Žalovaný zastáva názor, že rozhodnutie a postup správnych
orgánov sú v súlade so zákonom a navrhol, aby správny súd v zmysle § 190 zákona č. 162/2016 Z.z.
Správneho súdneho poriadku rozsudkom žalobu zamietol.

3. Žalobca k vyjadreniu žalovaného zo dňa 14.08.2019 repliku nepodal.

4. Na súdne pojednávanie, konané na Krajskom súde v Žiline dňa 24.02.2020, sa právny zástupca
žalobkyne nedostavil a svoju účasť neospravedlnil. Elektronickým podaním zo dňa 24.02.2020 o 09:28
hod. prostredníctvom emailu oznámil, že na pojednávanie substitučne splnomocnil advokáta JUDr.
Miroslava Mierta, ktorý bude na pojednávanie meškať, nakoľko je ešte na inom pojednávaní, ktoré
sa úplne nečakanie predĺžilo. Substitučné splnomocnenie súdu doručené nebolo. Sudkyňa preto na
telefónnom čísle XXXX XXX XXX uvedenom na plnomocenstve č.l. 3 súdneho spisu overila podanie
doručené od právneho zástupcu žalobkyne, pričom právny zástupca žalobkyne JUDr. Anton Martaus v
telefonickom rozhovore nevedel uviesť spisovú značku konania, na ktorom sa má nachádzať substitučne
splnomocnený advokát JUDr. Miroslav Miert a nevedel uviesť ani skutočnosť, ako dlho bude na
pojednávanie meškať a kedy sa na Krajský súd v Žiline dostaví. S poukazom na ust. § 114 zákona č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, podľa ktorého ak sa riadne predvolaní účastníci konania alebo
ich zástupcovia na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať a rozhodnúť v ich neprítomnosti;
konanie sa nesmie z toho dôvodu prerušiť, keďže právny zástupca bol na súdne pojednávanie riadne
predvolaný a lehota na prípravu na pojednávanie bola zachovaná (č.l. 45 súdneho spisu), sudkyňa
vyhlásila uznesenie, ktorým rozhodla, že podľa § 114 Správneho súdneho poriadku súd vo veci vykoná
pojednávanie a rozhodne v neprítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu.

5. Poverený pracovník žalovaného na súdnom pojednávaní uviedol, že žalovaný trvá na vyjadrení
k žalobe a navrhuje, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko je jednoznačne preukázané,
že žalobkyňa tým, že bola opätovne poučená viackrát, pokiaľ neuvedie osobu, ktorá vozidlo odstavila,
dopustí sa priestupku, na čo využila svoje právo, nevypovedala, tým pádom správny orgán rozhodol v
zmysle zákona a uložil aj sankciu v zmysle zákona, ktorá bola aj dostatočne odôvodnená.

6. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 194 a nasl. zákona
č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v spojení s § 177 a nasl. SSP v medziach
žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP a § 183 SSP), pričom nezistil dôvod na postup v zmysle § 195
SSP. V rámci týchto medzí vyhodnotil žalobné body ako v celom rozsahu nedôvodné a keďže napadnuté
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako
nedôvodnú z nasledovných dôvodov.

7. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o cestnej premávke“) v znení účinnom k 30.11.2019 prevádzkovateľ vozidla je povinný
v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgánu
oprávnenému objasňovať alebo prejednať priestupok oznámiť osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie
vozidla, v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu.



Podľa § 6a písm. e) citovaného zákona držiteľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní
motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa tohto zákona, ktoré ustanovujú
zákaz zastavenia a státia podľa § 25 alebo zákaz zastavenia alebo státia vyplývajúci z dopravnej značky
alebo dopravného zariadenia.

Podľa § 25 ods. 1 písm. s) citovaného zákona vodič nesmie zastaviť a stáť na cestnej zeleni a inej
verejne prístupnej zeleni, na ostrovčekoch a deliacich pásoch, ak to nie je dovolené dopravnou značkou.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o priestupkoch“) priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti
a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt
postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa § 3 citovaného zákona na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti,
ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

Podľa § 4 ods. 1 priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných
dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo
b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom
na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Podľa § 22 ods. 1 písm. l) citovaného zákona priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
sa dopustí ten, kto iným konaním, aké sa uvádza v písmenách a) až k), poruší všeobecne záväzný
právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Podľa § 22 ods. 2 písm. g) citovaného zákona za priestupok podľa odseku 1 písm. l) možno uložiť pokutu
do 100 €.

Podľa § 51 citovaného zákona, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na
konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 4)
4)Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

Podľa § 58 ods. 3 písm. d) citovaného zákona objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú
tiež orgány obecnej polície, ak ide o priestupky, ktoré sú oprávnené prejednať v blokovom konaní.

Podľa § 60 ods. 2 citovaného zákona o úkonoch uvedených v odseku 1 napíše orgán oprávnený
objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) záznam alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku
objasňovania priestupku.

Podľa § 60 ods. 3 písm. d) citovaného zákona orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods.
3) predloží správu o výsledku objasňovania priestupku po zistení páchateľa priestupku príslušnému
správnemu orgánu, ak tu nie sú dôvody na postup podľa písmen a) a c).

Podľa § 60 ods. 4 citovaného zákona správa o výsledku objasňovania priestupku podľa odseku 3 písm.
d) obsahuje
a) označenie orgánu, ktorý vykonával objasňovanie,
b) stručné a výstižné popísanie skutkového stavu s uvedením, o aký priestupok ide,
c) osobné údaje podozrivého z priestupku, poškodeného a prípadných svedkov spolu so stručným
obsahom ich výpovede.

Podľa § 60 ods. 5 citovaného zákona k správe o výsledku objasňovania priestupku podľa odseku 4 sa
pripoja všetky dôkazy, ktoré sa získali počas objasňovania priestupku.

Podľa § 73 ods. 2 citovaného zákona obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým
skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju
obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.



Podľa § 76 ods. 1 písm. c) citovaného zákona správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom
zistí, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 35 ods. 3 Správneho poriadku výpoveď môže odoprieť ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo
trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám; ich výpočet sa spravuje Občianskym zákonníkom.

8. Z obsahu predloženého administratívneho spisu, ktorý mal súd k dispozícii, vyplynulo, že rozkazom
o uložení sankcie za priestupok č. ORPZ-ZA-ODI2-504/2018-P zo dňa 09.10.2018 Okresný dopravný
inšpektorát OR PZ v Žiline, ako orgán príslušný na prejednanie priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky podľa § 52 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch, s poukazom na § 87 ods. 1
zákona o priestupkoch rozhodol, že M. V. (žalobkyňa) dňa 09.05.2018 v čase o 22:10 hod. v Žiline,
ulica Veľká okružná, ako účastníčka cestnej premávky porušila ust. § 25 ods. 1 písm. s) zákona č.
8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, pretože zastavila a stála s osobným
motorovým vozidlom značky Honda, ev. č. ZA-143DF na verejne prístupnej zeleni v Žiline na ulici
Veľká okružná, na mieste, kde to nie je dovolené dopravnou značkou, za čo bola uznaná vinnou
zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov a podľa § 22 ods. 3 písm. e) zákona o priestupkoch jej bola uložená pokuta
vo výške 20,- €, ktorú bola povinná zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozkazu. Pri rozhodovaní o priestupku správny orgán vychádzal zo získaných listinných dôkazov, a
to správy o výsledku objasňovania priestupku Mestskej polície Žilina č. j. MP/551-1/18-OVPČ-P zo
dňa 02.10.2018, z ktorej vyplynulo, že M. V. dňa 09.05.2018 v čase o 22:10 hod. zastavila a stála s
osobným motorovým vozidlom značky Honda ev. č. ZA-143DF na verejne prístupnej zeleni v Žiline na
ulici Veľká okružná, na mieste, kde to nie je dovolené dopravnou značkou, ďalej z fotodokumentácie
priestupku zo dňa 09.05.2018 v počte 5 ks, z ktorej jednoznačne vyplýva, že vodič osobného motorového
vozidla značky Honda ev. č. ZA-143DF zastavil a stál na verejne prístupnej zeleni v Žiline
na ulici Veľká okružná, na mieste, kde to nie je dovolené dopravnou značkou, zápisnice o podaní
vysvetlenia zo dňa 12.09.2018, kde M.L. ako účastníčka konania uviedla, že využíva svoje právo podľa
§ 10 ods. 4 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii a vysvetlenie odmieta, čo potvrdila vlastnoručným
podpisom, ako aj z výpisu z elektronickej karty vodiča M. V., z ktorého vyplýva, že M. V., ako držiteľka
vodičského oprávnenia (vodičský preukaz č. ZA-06425-06) sa v období posledných piatich rokov
dopustila obdobného priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorá skutočnosť bola
preukázaná aj evidenčnou kartou vodiča.

9. V zákonom stanovenej lehote účastníčka konania (žalobkyňa) podala proti rozkazu o uložení sankcie
za priestupok zo dňa 09.10.2018 odpor dňa 25.10.2018. V odpore uviedla, že správa o výsledku
objasňovania priestupku je dôkaz nezákonný a procesne nepoužiteľný (nulitný), ktorý obsahuje zrejme
nepravdivé tvrdenia a závery, pričom fotodokumentácia priestupku zo dňa 09.05.2018 v počte 5 ks
ako dôkaz mestskej polície je nezákonný a pre vydanie rozhodnutia nepoužiteľný. Namietala tiež, že
právo odmietnuť podať vysvetlenie jej priznáva zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii ako i Ústava
SR, preto je absolútne v rozpore so zdravým rozumom, ak potom zápisnicu o podaní vysvetlenia zo
dňa 12.09.2018 označí správny orgán ako dôkaz, ktorý preukazuje jej vinu. Z výpisu z elektronickej
karty vodiča absolútne nevyplýva nič k údajnému priestupku zo dňa 09.05.2018 a preto je zrejmé, že
evidenčná karta vodiča so záznamami o predošlých priestupkoch nie je a nemôže byť dôkazom o vine
či nevine vo veci prejednávaného priestupku. Nakoľko podaním odporu sa rozkaz zruší, s poukazom
na dôvody v ňom uvedené žiadala, aby Okresný dopravný inšpektorát OR PZ Žilina ako správny orgán
pokračoval v konaní a následne, aby podľa § 76 ods. 1 zákona o priestupkoch konanie o priestupku
zastavil.
Keďže s poukazom na ust. § 87 ods. 4 zákona o priestupkoch včasným podaním odporu sa rozkaz
o uložení sankcie za priestupok zo dňa 09.10.2018 zrušil, správny orgán pokračoval v konaní a dňa



31.10.2018 zaslal účastníčke konania predvolanie na ústne pojednávanie dňa 22.11.2018 o 09:30 hod.,
v ktorom ju okrem iného poučil podľa § 74 ods. 1, § 42 ods. 1, § 45 ods. 1, § 23 ods. 1, ods. 4, § 33
ods. 2 a § 18 ods. 3 Správneho poriadku. Predvolanie účastníčka konania prevzala do vlastných rúk
dňa 15.11.2018, o čom svedčí pripojená doručenka na predvolaní. Zo zápisnice z ústneho pojednávania
zo dňa 22.11.2018 č. ORPZ-ZA-ODI2-504/2018-P vyplýva, že podozrivej M. V. bolo podľa § 73 ods. 1
zákona o priestupkoch oznámené, že je obvinená zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l)
zákona o priestupkoch, ktorého sa mala dopustiť tým, že dňa 09.05.2018 v čase o 22:10 hod. zastavila
a stála s osobným motorových vozidlom značky Honda, ev. č. ZA-143DF na verejne prístupnej zeleni
v Žiline na ulici Veľká okružná, na mieste, kde to nie je dovolené dopravnou značkou, čím porušila
ust. § 25 ods. 1 písm. s) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Po
poučení obvinená uviedla, že si nie je vedomá zavinenia dopravného priestupku a využila svoje právo
nevypovedať s tým, že trvá na odpore. Následne bola správnym orgánom poučená o tom, že pokiaľ
neuvedie údaj o osobe, ktorej zverila vozidlo, poruší ust. § 6 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke v znení neskorších predpisov. Po tomto poučení účastníčka konania na otázku správneho
orgánu, komu dňa 09.05.2018 zverila vozidlo Honda, ev. č. ZA-143DF, ktoré malo stáť na verejne
prístupnej zeleni v Žiline na ulici Veľká okružná na mieste, kde to nie je dovolené dopravnou značkou,
uviedla, že nebude odpovedať, pričom zápisnicu z ústneho pojednávania po jej prečítaní podpísala
vlastnoručným podpisom dňa 22.11.2018 o 10:00 hod.. Na to prvostupňový správny orgán konanie
o priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch, ktorého sa mala dopustiť obvinená
porušením ust. § 25 ods. 1 písm. s) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších
predpisov zastavil podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch, pretože spáchanie skutku, o
ktorom sa koná, nebolo obvinenej z priestupku preukázané, čím odpadol dôvod na ďalšie konanie.
Rozhodnutie o zastavení konania o priestupku č. ORPZ-ZA-ODI2-504/2018-P zo dňa 22.11.2018
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.01.2019.

10. Prvostupňový správny orgán po zastavení konania č. ORPZ-ZA-ODI2-504/2018-P následne začal
voči žalobkyni nové konanie pre porušenie ust. § 6 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
v znení neskorších predpisov, pričom jej dňa 22.11.2018 do vlastných rúk doručil predvolanie na ústne
pojednávanie na 27.11.2018 o 13:30 hod., v ktorom ju riadne poučil okrem iného podľa § 74 ods. 1
zákona o priestupkoch ako i § 42 ods. 1, § 45 ods. 1, § 23 ods. 1, ods. 4, § 33 ods. 2 a §
18 ods. 3 Správneho poriadku. Podľa zápisnice z ústneho pojednávania č. ORPZ-ZA-ODI2-602/2018-
P zo dňa 27.11.2018 bolo podozrivej M. V. podľa § 73 ods. 1 zákona o priestupkoch oznámené, že je
obvinená zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch, ktorého sa mala
dopustiť tým, že ako prevádzkovateľ osobného motorového vozidla značky Honda ev. č. ZA-143DF v
súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgánu oprávnenému
objasňovať alebo prejednať priestupok dňa 22.11.2018 o 10:00 hod. neoznámila osobné údaje osoby,
ktorej zverila vedenie vozidla dňa 09.05.2018 v čase o 22:10 hod., v rozsahu meno, priezvisko a adresa
pobytu, čím porušila ust. § 6 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších
predpisov. Obvinená do zápisnice uviedla, že si nie je vedomá zavinenia dopravného priestupku a
keďže 22.11.2018 pri prejednávaní priestupku č. ORPZ-ZA-ODI2-504/2018-P využila svoje
právo nevypovedať, ďalšia otázka zaprotokolovaná v zápisnici jej nemala byť kladená. Ďalej uviedla,
že sa pridržiava svojho odporu a trvá na tom, že správny orgán mal pojednávanie ukončiť. Nikde
v predošlých výpovediach neuviedla, že by svoje vozidlo zverila inej osobe, preto otázka správneho
orgánu, komu zverila vozidlo, bola v snahe obviniť ju zo spáchania ďalšieho priestupku. Ona vozidlo
v ten deň nikomu nezverila. Správny orgán nemusel predošlé konanie zastaviť, ale mal zaobstarať
svedecké výpovede napríklad mestských policajtov, ktorí nezákonne vyhotovili obrazové snímky alebo
ktorí spisovali úradné záznamy pôvodného priestupkového konania, prípadne iných osôb, ktoré by mohli
priestupok náležite objasniť. Správny orgán konal voči nej účelovo. Otázka v zápisnici je vytrhnutá
z kontextu. Tomu mala predchádzať otázka - kto mal viesť v ten deň vozidlo, prípadne, či ho viedla
ona. Ona nikde neuviedla, že ho neviedla, akurát uviedla, že nie si je vedomá zavinenia dopravného
priestupku a z toho nemožno vydedukovať, že ho neviedla. Žiadala konanie zastaviť, celé to považovala
za nedorozumenie. Konanie správneho orgánu považuje za nátlak v rámci zápisnice zo dňa 22.11.2018.
Po nahliadnutí do tejto zápisnice namietala zaprotokolovanú odpoveď na otázku, ktorá jej bola položená
s tým, že uviedla, že nebude vypovedať a nie odpovedať. Obvinená neuviedla žiadne pripomienky
ani návrhy, resp. dôkazy, ktoré by chcela v tomto konaní uplatniť. Na to prvostupňový správny orgán
vydal rozhodnutie o priestupku č. ORPZ-ZA-ODI2-602/2018-P zo dňa 27.11.2018, ktorým rozhodol
tak, že obvinenú M. V. uznal vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších



predpisov na tom skutkovom základe, že obvinená ako prevádzkovateľ osobného motorového vozidla
značky Honda ev. č. ZA-143DF v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednať priestupok dňa 22.11.2018 o 10:00
hod. neoznámila osobné údaje osoby, ktorej zverila vedenie vozidla dňa 09.05.2018 v čase o 22:10
hod., v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu, čím porušila ust. § 6 ods. 5 zákona č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, za čo jej podľa § 22 ods. 2 písm. g) zákona
o priestupkoch uložil pokutu vo výške 50,- € a súčasne ju podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch
s poukazom na § 1 písm. a) vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z.z. v znení vyhlášky MV
SR č. 531/2008 Z.z. zaviazal k povinnosti uhradiť trovy konania vo výške 16,- €, všetko do 15 dní
po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že pri rozhodovaní o
priestupkoch správny orgán vychádzal zo získaných listinných dôkazov, ktorými sú zápisnica z ústneho
pojednávania zo dňa 22.11.2018, z evidenčnej karty vozidla značky Honda Civic ev. č. ZA-143DF, z
výpisu z elektronickej karty vodiča M. V. ako aj zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 27.11.2018.
Správny orgán považoval výpoveď účastníčky konania s odstupom času za účelovú, s cieľom vyhnúť
sa zodpovednosti za priestupok, nakoľko účastníčka konania dňa 27.11.2018 (poznámka súdu: správne
malo byť uvedené dňa 22.11.2018) odmietla vypovedať, pričom bola poučená a mala vedomosť o tom,
že sa dopustí priestupku podľa § 6 ods. 5 zákona o cestnej premávke a nemala žiadne pripomienky,
návrhy ani v konaní nenavrhovala vykonať dôkazy. Správny orgán má za to, že je právo účastníka
konania, do akej miery a v akom rozsahu využije svoje práva, ktoré mu priznáva zákon. Konanie
správneho orgánu vo veci nie je šikanózne, ale správny orgán konal v medziach zákona. Účastníčka
konania sa vyjadrila, že nemá žiadne pripomienky ani návrhy na ďalšie dokazovanie k predmetnému
skutku. Správny orgán pri rozhodovaní hodnotil každý listinný dôkaz nachádzajúci sa v priloženom
spisovom materiáli o priestupku jednotlivo a všetky listinné dôkazy v ich vzájomnej súvislostiach za
účelom dôsledne zistiť skutkový stav, pričom dospel k záveru, že získané dôkazy sú dôveryhodné, boli
získané zákonným spôsobom, navzájom si neodporujú a potvrdzujú skutkový stav veci. Vykonávanie
a hodnotenie dôkazov patrí výlučne právnemu orgánu a pri hodnotení dôkazov bolo postupované
podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov. Správny orgán poukázal na ust. § 12 ods. 1 zákona o
priestupkoch a konštatoval, že účastníčka konania spáchala priestupok vedomou nedbanlivosťou, čo
pri ukladaní sankcie posudzoval ako priťažujúcu okolnosť a ako poľahčujúcu okolnosť vyhodnotil, že
konaním účastníčky konania nedošlo k zraneniu osôb a nebola inému spôsobená materiálna škoda.
Prihliadol i na osobu obvinenej a uložil jej pokutu vo výške 50,- € v polovici zákonom stanovenej sadzby,
lebo dospel k záveru, že takto uložená pokuta postačuje na nápravu obvinenej, zodpovedá rozsahu
zavinenia a bude mať na ňu dostatočný výchovný vplyv na to, aby sa v budúcnosti v cestnej premávke
správala disciplinovane, pričom nebude mať likvidačné účinky a obvinená môže požiadať o zaplatenie
pokuty v splátkach.

11. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. ORPZ-ZA-ODI2-602/2018-P zo dňa
27.11.2018 podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietala, že
rozhodnutie je nezákonné a arbitrárne, ODI Žilina neúplne zistil skutočný stav veci a nevysporiadal
sa s rozhodujúcimi skutočnosťami, ignoroval zákonné práva obvinenej a nesprávne a účelovo využitie
týchto práv vyhodnotil ako spáchanie priestupku. Pri ústnom pojednávaní o priestupku č. ORPZ-ZA-
ODI2-504/2018-P obvinená využila svoje zákonné právo nevypovedať, preto správny orgán postupoval
v rozpore so zákonom, keď obvinenej ďalej kládol otázky. V prípade, ak obvinená využila svoje právo
podľa § 35 ods. 3 Správneho poriadku, nie je možné ju ďalej ku skutku vypočúvať. Ďalej namietala, že
v priebehu celého konania o priestupku č. ORPZ-ZA-ODI2-504/2018-P obvinená nikde neuvádzala, že
by v deň 09.05.2018 komukoľvek inému zverila vedenie svojho vozidla. Naopak z písomných podaní je
zrejmé, že skutočnosť, že v daný deň viedla motorové vozidlo, vôbec nepopierala. Fotodokumentácia
príslušníkov Mestskej polície Žilina priestupku zo dňa 09.05.2018 v počte 5 ks je dôkaz nezákonný
a pre vydanie rozhodnutia nepoužiteľný. Mestská polícia nemá v zákone o obecnej polícii oprávnenie
vyhotovovať zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne prístupných a zvukové, obrazové
alebo iné záznamy o priebehu služobnej činnosti alebo služobného zákroku. Takéto oprávnenie v zákone
č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore prináleží len príslušníkom Policajného zboru Slovenskej republiky.
V tej súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. marca 1997, sp.zn.
II.ÚS 8/97. Žiadala tiež, aby sa správny orgán so všetkými skutočnosťami, ktoré uviedla v odpore proti
rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 25.10.2018 zaoberal a zákonným spôsobom sa s nimi
vysporiadal. Správny orgán nemal dôvod ani zákonný podklad k zneužitiu § 6 ods. 5 zákona č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, nakoľko obvinená nikde neuvádzala, že by vozidlo
dňa 09.05.2018 zverila inej osobe. Zo strany správneho orgánu išlo o nezákonný a neodôvodnený



postup v snahe šikanózne potrestať obvinenú akýmkoľvek spôsobom. Namietala tiež samotnú formu,
akú správnu orgán zvolil na zistenie skutočnosti, komu obvinená zverila dňa 09.05.2018 svoje vozidlo.
Účel a dikcia ust. § 6 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. stanovuje, že má ísť o výzvu, teda osoba má byť riadne
vyzvaná, aby oznámila osobné údaje osoby, ktorej zverila vedenie vozidla, v rozsahu meno, priezvisko a
adresa pobytu. Samotné rozhodnutie o výške sankcie je úplne v rozpore so zásadami správneho konania
a správneho trestania, pričom správny orgán žiadnym spôsobom nezistil majetkové a finančné pomery
obvinenej. Žiadala preto rozhodnutie o priestupku zo dňa 27.11.2018 zrušiť a konanie o priestupku proti
obvinenej zastaviť.

12. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-ZA-KDI-SK-3/2019 zo dňa 20.02.2019 podľa § 59
ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie o priestupku Okresného
dopravného inšpektorátu OR PZ v Žiline č. ORPZ-ZA-ODI2-602/2018-P zo dňa 27.11.2018 potvrdil. Z
odôvodnenia vyplýva, že žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie o priestupku, ako aj konanie, ktoré
mu prechádzalo v celom rozsahu. Pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia postupoval samostatne
po právnej i skutkovej stránke, nezávisle na hodnotení a stanovisku orgánu prvého stupňa. Každý
listinný dôkaz nachádzajúci sa v priloženom spisovom materiáli o priestupku hodnotil jednotlivo a všetky
listinné dôkazy v ich vzájomnej súvislosti za účelom dôsledne zistiť skutočný stav veci. K námietke
účastníčky konania, že dôkaz fotodokumentácia príslušníkov Mestskej polície Žilina nachádzajúca v
priestupkovom spise č. ORPZ-ZA-ODI2-504/2018-P je dôkazne nezákonný, poukázal na ust. § 32
ods. 1, ods. 2, § 34 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku, § 51, § 58 ods. 1 zákona o
priestupkoch, ako aj ust. § 69 ods. 2 zákona o Policajnom zbore s tým, že na obstarávanie dôkazov
ako je fotodokumentácia mestská polícia nepotrebuje osobitné oprávnenie v zákone o obecnej polícii.
Uvedené oprávnenie vyplýva z ust. § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktoré definuje objasňovanie ako
obstarávanie podkladov. Oprávnenie vyhotovovať obrazové a zvukové záznamy uvedené v § 69 ods.
2 zákona o Policajnom zbore sa týka predovšetkým dokumentovania služobnej činnosti a služobných
zákrokov. Teda cieľom uvedeného ustanovenia je dokumentovanie činnosti policajta a nie činnosti
páchateľa priestupku a cieľom je tiež naplnenie zákonnosti spracúvania osobných údajov získaných z
miest verejne prístupných. Uvedené ustanovenie zákona o Policajnom zbore sa týka ochrany osobných
údajov a nie je oprávnením priestupkového konania, aj keď záznamy takto vyhotovené je možné použiť
ako podklad pre rozhodnutie v priestupkovom konaní. Zo spisového materiálu Mestskej polície Žilina
č. MP/551/18/OVPČ-P jednoznačne vyplýva, že vodič osobného motorového vozidla evidenčné číslo
ZA143DF tým, že odstavil vozidlo na inej verejne prístupnej zeleni v Žiline na ulici Veľká okružná,
porušil ust. § 25 ods. 1 písm. s) zákona o cestnej premávke, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch.
Termín „podklady“ je definovaný v Správnom poriadku v § 32 ods. 2, pričom za podklad sú považované
aj dôkazy. Čo sa považuje za dôkaz je upravené v § 34 ods. 2 Správneho poriadku. Výpočet tam
uvedených dôkazov však nie je konečný. Medzi dôkazy patrí aj ohliadka. Súčasťou každej ohliadky
je spravidla aj vyhotovená fotodokumentácia a niekedy môže byť samotná fotodokumentácia chápaná
ako dokumentácia ohliadky a nevyžaduje sa aj spracovanie zápisnice o ohliadke. Takéto chápanie
ohliadky miesta priestupku vo forme fotodokumentácie je akceptované ako dopravnými inšpektorátmi,
tak aj súdmi. K námietke účastníčky konania, že v priebehu celého konania o priestupku č. ORPZ-ZA-
ODI2-504/2018-P nikde neuvádza, že by v deň 09.05.2018 komukoľvek inému zverila vedenie svojho
motorového vozidla, naopak skutočnosť, že v daný deň viedla motorové vozidlo, vôbec nepopierala
a namietala iba nedostatok dôkazov o tom, že spáchala priestupok, žalovaný uviedol, že účastníka
konania bola písomnosťou Mestskej polície Žilina č. MP/551/18/OVPČ-P zo dňa 10.08.2018 vyzvaná k
podaniu vysvetlenia. V uvedenej výzve bola upovedomená o tom, že s vozidlom, ktorého je vlastníčkou,
došlo k spáchaniu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a bola poučená, že v
zmysle § 6 ods. 5 zákona o cestnej premávke je povinná ako prevádzkovateľ vozidla v súvislosti s
konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgánu oprávnenému objasňovať
alebo prejednať priestupok oznámiť osobné údaje osoby, ktorej zverila vedenie vozidla, v rozsahu meno,
priezvisko a adresa pobytu. Dňa 12.09.2018 bola s účastníčkou konania spísaná zápisnica o podaní
vysvetlenia č. MP/551/18/OVPČ-P, kde bola okrem iného opätovne poučená aj v zmysle § 6 ods. 5
zákona o cestnej premávke, pričom využila svoje právo podľa § 10 ods. 4 zákona č. 564/1991 Zb. o
obecnej polícii v znení neskorších predpisov a vysvetlenie odmietla.
Dňa 22.11.2018 do zápisnice o ústnom pojednávaní ako obvinená uviedla, že využíva svoje právo
nevypovedať a že trvá na odpore. Následne bola prvostupňovým správnym orgánom poučená, že pokiaľ
neuvedie údaje o osobe, ktorej zverila vozidlo, poruší ust. § 6 ods. 5 zákona o cestnej premávke. Po
uvedenom poučení uviedla, že nebude odpovedať. V zmysle ust. § 35 ods. 3 Správneho poriadku



výpoveď môže odoprieť ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym
osobám; ich výpočet sa spravuje
Občianskym zákonníkom. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že účastníčka konania by
oznámením osobných údajov osoby, ktorá odstavila vozidlo na verejne prístupnej zeleni v Žiline na
ulici Veľká okružná tejto osobe nespôsobila nebezpečenstvo trestného stíhania, ale len nebezpečenstvo
postihu za spáchanie priestupku. Poukázal pritom na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva
(poznámka súdu č. 15809/02 a 25624/02 zo dňa 29.06.2007 v prípade O´Hallorana a Francisa proti
Spojenému kráľovstvu), z ktorého citoval. K námietke, že konanie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu,
bolo účelové a manipulatívne a ODI Žilina sa nesnažil zistiť skutočný stav veci, ale akýmkoľvek a čo
najjednoduchším spôsobom potrestať účastníčku konania za konanie, týkajúce sa iného priestupkového
konania, žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán bol povinný začaté konanie pod č. ORPZ-
ZA-ODI2-504/2018-P, pre porušenie § 25 ods. 1 písm. s) zákona o cestnej premávke a tým spáchanie
priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. 1) zákona o priestupkoch, zastaviť, nakoľko tým, že sa účastníčka
konania odmietla k veci vyjadriť a z predloženého spisového materiálu Mestskej polície Žilina nevyplýva,
kto konkrétne vozidlo, ktorého majiteľkou je účastníčka konania, odstavil na verejne prístupnej zeleni
v Žiline na ulici Veľká okružná a správny orgán nemal možnosť iným spôsobom, ako výpoveďou
účastníčky konania zistiť, kto sa dopustil hore uvedeného protiprávneho konania. Prvostupňový správny
orgán po zastavení konania č. ORPZ-ZA-ODI2-504/2018-P následne začal voči
účastníčke konania nové konanie pre porušenie § 6 ods. 5 zákona o cestnej premávke a tým spáchanie
priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. 1) zákona o priestupkoch. V súvislosti s námietkou účastníčky
konania ohľadom výšky uloženej sankcie žalovaný uviedol, že správny orgán pri ukladaní sankcie musí
rozhodnúť a určiť, ktorú z použiteľných sankcií a v akej výmere ukladá. Je pritom povinný dodržať
všeobecné pravidlá ukladania druhu sankcie a jej výmery stanovené v § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch.
Správny orgán musí obligatórne prihliadnuť na závažnosť priestupku. Závažnosť priestupku je uvedená
demonštratívne, pretože zákon o priestupkoch príkladmo vyrátava prvky, ktoré ju tvoria, pričom ju
musí správny orgán dokazovať. Prihliada najmä na spôsob spáchania priestupku, následky priestupku,
okolnosti, za ktorých bol priestupok spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa.
Úvahy o osobe páchateľa sú úvahami o jeho osobných pomeroch, veku, zdravotnom stave, o postoji
páchateľa ku spáchanému priestupku a o jeho osobných vlastnostiach. Na druh a výmeru sankcie by
malo nepochybne vplývať pri hodnotení osoby páchateľa aj to, či páchateľ je osobou doteraz nestíhanou
pre priestupok alebo iný delikt, alebo ide o osobu známu častým páchaním priestupkov. Prvostupňový
správny orgán mohol uložiť účastníčke konania podľa § 22 ods. 2 písm. g) zákona o priestupkoch pokutu
do výšky 100,- €, pričom jej uložil pokutu v strednej výške, a to 50,- €. Podľa žalovaného prvostupňový
správny orgán výšku uloženej sankcie v rozhodnutí dostatočne zdôvodnil. Poukázal tiež na to, že podľa
§ 3 ods. 5 Správneho poriadku správny orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných
alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, a preto pokutu uloženú vo výške 50,- €
považuje za opodstatnenú. Podľa žalovaného v danej veci správny orgán zistil presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstaral potrebné podklady pre rozhodnutie. Predmetné rozhodnutie o
priestupku je v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vydal ho orgán na to príslušný a
vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, v konaní nedošlo k takým vadám, ktoré by mohli mať
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Existujúcimi dôkazmi v spisovom materiáli a vykonaným
dokazovaním bolo obvinenej ako páchateľke priestupku spoľahlivo preukázané spáchanie skutku, preto
skutočnosti uvádzané obvinenou v odvolaní považoval žalovaný za účelové a teda neopodstatnené.

13. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci
posudzoval otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä
kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania
a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny
orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutiu a postupu správneho
orgánu posudzoval, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.
Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej
správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP).

14. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že dopravný priestupok kladený za vinu
žalobkyni sa stal tak, ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia žalovaného a že sa ho dopustila
žalobkyňa. Tento záver žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť ani dôvody uvedené žalobkyňou v
správnej žalobe, ktoré sú obsahovo zhodné s dôvodmi uvedenými v jej odvolaní proti rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu. Podľa názoru správneho súdu v skutkových zisteniach správneho



orgánu nemožno zistiť žiadne známky nevierohodnosti či nelogickosti. Všetky podklady, ktoré mal
správny orgán pre svoje rozhodnutie k dispozícii, vytvárajú ucelený dôkazný reťazec. Správny súd
pritom poukazuje na priestupkový spis Mestskej polície Žilina č. MP/551-1/18/OVPČ-P, z neho najmä
na Správu o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 02.10.2018, Záznam o zistení dopravného
priestupku zo dňa 09.05.2018 s vyhotovenou fotodokumentáciou, Zápisnicu z ústneho pojednávania č.
ORPZ-ZA-ODI2-504/2018-P zo dňa 22.11.2018 ako i Zápisnicu z ústneho pojednávania č. ORPZ-ZA-
ODI2-602/2018-P zo dňa 27.11.2018.

15. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobkyne, že v prípade, ak žalobkyňa využila svoje
právo podľa § 35 ods. 3 Správneho poriadku, nie je možné ju ďalej vypočúvať. V prvom rade správny
súd podotýka, že poučenie podľa § 35 ods. 3 Správneho poriadku o možnosti odoprieť výpoveď sa týka
svedka a žalobkyňa bola dňa 22.11.2018 vypočúvaná (bez ohľadu na nesprávne poučenie uvedené
v zápisnici z ústneho pojednávania z 22.11.2018) v procesnom postavení obvinenej zo spáchania
priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch, a preto využiť svoje právo nevypovedať
mohla len podľa § 73 ods. 2 priestupkového zákona, z ktorého vyplýva, že obvinený z priestupku má
právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať
skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky, pričom k výpovedi
ani k priznaniu ho nemožno donucovať. Ust. § 35 ods. 3 Správneho poriadku, na ktoré sa v žalobe
odvoláva žalobkyňa, sa na ňu nevzťahuje, pretože priznáva právo fyzickým osobám odoprieť výpoveď
v procesnom postavení svedka a žalobkyňa dňa 22.11.2018 bola na ústnom pojednávaní v procesnom
postavení obvinenej z priestupku. Svedkom nemôže byť účastník správneho konania, t.j. osoba, o ktorej
právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa koná a nemôže ním byť ani osoba
obvinená z priestupku podľa priestupkového zákona. Pokiaľ žalobkyňa ako obvinená dňa 22.11.2018
na ústnom pojednávaní využila svoje právo k veci nevypovedať, mohla tak urobiť len s poukazom na
ust. § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch. Námietka žalobkyne, že správny orgán pokračoval v rozpore
so Správnym poriadkom a Ústavou SR vo výsluchu a kladení otázok obvinenej nie je dôvodná, pretože
ako vyplýva zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 22.11.2018 ku skutku a porušeniu ust. § 25
ods. 1 písm. s) zákona č. 8/2009 Z.z. nebola ďalej vypočúvaná. Ust. § 35 ods. 3 Správneho poriadku,
na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, a napokon ani právo obvineného z priestupku k veci nevypovedať však
neznamená, že ju zbavuje povinností vyplývajúcich z iných zákonov a právnych predpisov, ktorým je aj
zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, a jeho ust. § 6 ods. 5, z ktorého vyplýva, že prevádzkovateľ vozidla je povinný v súvislosti s
konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgánu oprávnenému objasňovať
alebo prejednať priestupok oznámiť osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla, v rozsahu meno,
priezvisko a adresa pobytu. Zo záznamu o zistení dopravného priestupku č. MP/551/18/OVPČ-P zo
dňa 09.05.2018 hliadky Mestskej polície Žilina vyplýva, že nebolo možné priestupok doriešiť na mieste
z dôvodu neprítomnosti vodiča, resp. držiteľa vozidla a bola vyhotovená fotodokumentácia, z ktorej
takisto nevyplýva, že by sa v kritickom čase v osobnom motorovom vozidle Honda ev. č. ZA143DF
nachádzal vodič, alebo v blízkosti vozidla nejaká osoba. Tvrdenie žalobkyne ako obvinenej pri ústnom
pojednávaní dňa 27.11.2018, že správny orgán nemusel predošlé konanie zastaviť, ale mal zaobstarať
svedecké výpovede napríklad mestských policajtov prípadne iných osôb, ktoré by mohli priestupok
náležite objasniť, je irelevantné, k zisteniu páchateľa priestupku by neviedlo a keďže sa obvinená k
dopravnému priestupku nepriznala a využila svoje právo nevypovedať, nebolo možné jej spáchanie
skutku preukázať. Ak na jednej strane tvrdí, že keď 22.11.2018 využila svoje právo nevypovedať, ďalšia
otázka zaprotokolovaná v zápisnici jej nemala byť kladená, nemôže potom tvrdiť, že správny orgán konal
voči nej účelovo, otázka v zápisnici je vytrhnutá z kontextu a tomu mala predchádzať otázka, kto mal
viesť v ten deň vozidlo, prípadne či ho viedla ona.

16. Takisto tvrdenie žalobkyne, že s poukazom na všetky listinné dôkazy v priestupkovom spise č. ORPZ-
ZA-ODI2-504/2018-P je zjavné, že vozidlo v daný deň viedla práve žalobkyňa, je v rozpore s listinnými
dôkazmi v administratívnom spise. Pokiaľ by to bola žalobkyňa, kto osobné motorové vozidlo značky
Honda ev. č. ZA143DF dňa 09.05.2018 v čase o 22:10 hod. zastavila a nechala stáť na verejne prístupnej
zeleni v Žiline na ulici Veľká okružná č. 4 na mieste, kde to nie je dovolené dopravnou značkou, nebol
by dôvod, aby po zákonnom poučení uvádzala, že si nie je vedomá zavinenia dopravného priestupku.
Keďže žalobkyňa sa k priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1
písm. l) zákona o priestupkoch v súvislosti s porušením ust. § 25 ods. 1 písm. s) zákona č. 8/2009 Z.z.
nepriznala a iný priamy dôkaz ju zo spáchania tohto priestupku neusvedčoval, hoci k jeho spáchaniu
objektívne došlo, čo je preukázané zabezpečenou fotodokumentáciou Mestskej polície Žilina, vo vzťahu



k žalobkyni bol namieste postup podľa § 76 ods. 1 písm. c) priestupkového zákona a zastavenie konania,
pretože spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo žalobkyni preukázané. Žalobkyňa ako obvinená
z priestupku do zápisnice z ústneho pojednávania dňa 22.11.2018 uviedla, že využíva svoje právo
nepovedať a trvá na odpore, teda ku skutku, ktorý jej bol kladený za vinu, sa vôbec nevyjadrila. V
odpore zo dňa 25.10.2018 proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok č. ORPZ-ZA-ODI2-504/2018-P
okrem iného uviedla, že správa o výsledku objasňovania priestupku č. MP/551-1/18-OVPČ-P je nielen
nezákonným a procesne nepoužiteľným (nulitným) dôkazom, ale obsahuje zrejmé nepravdivé tvrdenia
a závery, keď z nej jednoznačne vyplýva, že to bola práve ona, kto dňa 09.05.2018 v čase o 22:10 hod.
zastavila a stála s vozidlom Honda na uvedenom mieste, takéto tvrdenie je vymyslené, nepodložené
a klamlivé. Takéto vyjadrenie žalobkyne v odpore nie je žiadnym dôkazom o tom, že to bola práve
žalobkyňa, ktorá porušila ust. § 25 ods. 1 písm. s) zákona č. 8/2009 Z.z., čím sa mala dopustiť priestupku
podľa § 22 ods. 1 písm. l) priestupkového zákona. Uvedené je potom v rozpore s tvrdením žalobkyne
v správnej žalobe, že nikde a nikdy neuviedla, že by vozidlo dňa 09.05.2018 nešoférovala ona sama
a že ho zverila inej osobe.

17. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením žalobkyne, že s poukazom na všetky listinné dôkazy v
priestupkovom spise č. ORPZ-ZA-ODI2-504/2018-P je naopak zjavné, že vozidlo v daný deň viedla
práve žalobkyňa. Žalobkyňa ako obvinená z priestupku dňa 22.11.2018 k veci nevypovedala a na
otázku, komu dňa 09.05.2018 zverila vozidlo značky Honda ev. č. ZA-143DF, ktoré
malo stáť na verejne prístupnej zeleni v Žiline na ulici Veľká okružná, na mieste, kde to nie je dovolené
dopravnou značkou s uvedením mena, priezviska a adresy pobytu tejto osoby, uviedla, že nebude
odpovedať. Žalobkyňa si obsah zápisnice prečítala, žiadne námietky proti protokolácii zápisnice nemala
a vlastnoručne ju po prečítaní podpísala. Naviac v odvolaní zo dňa 18.12.2018 namietala, že dôkazy v
označenom priestupkovom spise boli získané nezákonným spôsobom, preto nie je vôbec zrejmé, ktoré
listinné dôkazy v tomto spise mali preukazovať skutočnosť, že vozidlo v daný deň viedla práve žalobkyňa.

18. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe tvrdí, že zo strany ODI Žilina išlo o nezákonný a neodôvodnený postup
v snahe šikanózne potrestať žalobkyňu a účel a dikcia ust. § 6 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke v znení neskorších predpisov stanovuje, že má ísť o výzvu, teda osoba má byť riadne vyzvaná,
aby oznámila osobné údaje osoby, ktorej zverila vedenie vozidla, v rozsahu meno, priezvisko a adresa
pobytu, tak správny súd poukazuje na listinné dôkazy nachádzajúce sa v priestupkovom spise Mestskej
polície Žilina č. MP/551-1/18/OVPČ-P, v ktorom sa nachádza výzva k podaniu vysvetlenia č. MP/551/18/
OVPČ-P zo dňa 10.08.2018, súčasťou ktorej už vtedy bola výzva žalobkyni ako prevádzkovateľovi
(majiteľovi) vozidla značky Honda evidenčné číslo ZA143DF, ktorého je podľa výpisu z evidencie vozidiel
držiteľom, že v zmysle § 6 ods. 5 zákona o premávke je povinná v súvislosti s objasňovaním vyššie
uvedeného priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky oznámiť osobné údaje osoby
(listovou zásielkou, elektronickou poštou - emailom, osobne) v rozsahu meno, priezvisko a adresa
pobytu, ktorej dňa 09.05.2018 o 22:10 hod. zverila vedenie osobného motorového vozidla značky Honda,
ev. č. ZA143DF, nakoľko predmetné vozidlo v uvedený deň na ulici Veľká okružná 4 v meste Žilina
stálo na inej verejne prístupnej zeleni. Žalobkyňa túto písomnú výzvu prevzala prostredníctvom pošty do
vlastných rúk dňa 13.08.2018, o čom svedčí doručenka v priestupkovom spise, ktorú výzvu žalobkyňa
nerešpektovala.

19. Žalobkyňa žiadne dôkazy o tom, že konanie, ktoré predchádzalo prvostupňovému rozhodnutiu,
bolo účelové a manipulatívne, kedy sa ODI Žilina vôbec nesnažil presne, úplne a spoľahlivo zistiť
skutočný stav veci, ale jeho snahou bolo akýmkoľvek a čo najjednoduchším spôsobom potrestať
žalobkyňu za konanie, týkajúce sa iného priestupkového konania, nepredložila a ani ich nekonkretizovala
a neuviedla ani, s ktorými rozhodujúcimi skutočnosťami sa správny orgán nevysporiadal. Jej námietka,
že ODI v Žilina v konaní o priestupku, ktorý mal byť spáchaný dňa 09.05.2018 v čase o 22:10 hod.
neúplne zistil skutočný stav veci, nevysporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami a predovšetkým
s ohľadom na dôkazy ignoroval zákonné práva žalobkyne garantované zákonom o priestupkoch,
Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi, je v celom rozsahu nedôvodná, pretože toto konanie bolo
právoplatne skončené rozhodnutím o zastavení konania o priestupku č. ORPZ-ZA-ODI2-504/2018-P zo
dňa 22.11.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.01.2019.

20. Rovnako súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobkyne, že správny orgán v rozpore so
Správnym poriadkom a Ústavou SR pokračoval vo výsluchu a kladení otázok žalobkyni, lebo v prípade,
ak žalobkyňa využila svoje právo podľa § 35 ods. 3 Správneho poriadku, nie je možné ju ďalej ku



skutku vypočúvať. Ako už bolo vyššie uvedené, poučenie podľa § 35 ods. 3 Správneho poriadku o
možnosti odoprieť výpoveď sa týka svedka a žalobkyňa bola dňa 22.11.2018 vypočúvaná (bez ohľadu na
nesprávne poučenie uvedené v zápisnici z ústneho pojednávania z 22.11.2018) v procesnom postavení
obvinenej zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch, a preto využiť
svoje právo nevypovedať mohla len podľa § 73 ods. 2 priestupkového zákona. Podľa zápisnice z
ústneho pojednávania zo dňa 22.11.2018 bolo žalobkyni oznámené, že je obvinená zo spáchania
priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch, ktorého sa mala dopustiť tým, že dňa
09.05.2018 v čase od 22:10 hod. zastavila a stála s osobným motorovým vozidlom značky Honda
ev. č. ZA-143DF na verejne prístupnej zeleni v Žiline na ulici Veľká okružná, na mieste, kde to nie
je dovolené dopravnou značkou, čím porušila ust. § 25 ods. 1 písm. s) zákona o cestnej premávke,
a preto ani keď jej bola položená otázka, komu zverila dňa 09.05.2018 vozidlo značky Honda, ev. č.
ZA143DF, nie je možné konštatovať, že by bola vypočúvaná ku skutku, z ktorého bola dňa 22.11.2018
obvinená. To, že žalobkyňa využila svoje právo ako obvinená a k veci nevypovedala, neznamená, že
nedošlo k naplneniu objektívnej stránky priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) priestupkového zákona za
porušenia ust. § 6 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov ako tvrdí v správnej žalobe
žalobkyňa. Objektívna stránka priestupku zahrňuje predovšetkým konanie, následok a príčinný vzťah
medzi konaním a následkom. Žalobkyňa nielen že sa k porušeniu ust. § 25 ods. 1 písm. s) zákona č.
8/2009 Z.z. nepriznala, ale keďže dňa 22.11.2018 využila svoje právo a k veci nevypovedala, nemožno
z toho vyvodzovať, že nevypovedala, že by vozidlo dňa 09.05.2018 nešoférovala sama a že ho zverila
inej osobe.

21. Pokiaľ ide o uloženú pokutu za priestupok, správny súd v tejto súvislosti poznamenáva, že ukladanie
sankcií má význam tak represívny, ako aj preventívny. Preventívny význam postihu nespočíva iba
v účinkoch vo vzťahu k žalobcovi. Postih za správny delikt musí mať silu odradiť od nezákonného
postupu aj iné osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Takýto účinok však môže
vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vec správne vyvodený. Ak ide
o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a
jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku. Čo sa týka uloženej
sankcie žalovaný postupoval v súlade s § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., keď pri určovaní druhu
sankcie prihliadal na závažnosť priestupku, na spôsob jeho spáchania, na jeho následky, na okolnosti,
za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým
spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní a vzhľadom na tieto
skutočnosti uložil žalobkyni pokutu v polovici zákonom stanovenej sadzby. Správny súd nezistil, že by
uložený druh sankcie alebo jej výška vybočili z rozsahu správneho uváženia správnych orgánov, ktoré vo
veci rozhodovali a nezistil dôvod na osobitné zisťovanie majetkových a finančných pomerov žalobkyne,
ak ako na to poukázala v podanej žalobe.

22. Záverom vzhľadom na argumentáciu žalobkyne v súvislosti s fotodokumentáciou vyhotovenou
príslušníkmi Mestskej polície Žilina dňa 09.05.2018, uvedenou v jej odvolaní zo dňa 18.12.2018
proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, správny súd len okrajovo poznamenáva, že zákon o
priestupkoch v ustanovení § 60 ods. 2 výslovne stanovuje, že o úkonoch uvedených v ods. 1 napíše
orgán oprávnený objasňovať priestupky záznam alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku
objasňovania priestupku. § 60 ods. 4 zákona o priestupkoch stanovuje obsahové náležitostí správy
o výsledku objasňovania priestupku, ktorú orgán oprávnený na objasňovanie priestupkov podľa §
60 ods. 3 písm. d) zákona o priestupkoch predkladá po skončení objasňovania daného priestupku.
Správa sa predkladá tomu správnemu orgánu, ktorý je na prejednanie daného priestupku vecne
a miestne príslušný. Podľa § 60 ods. 5 zákona o priestupkoch k správe o výsledku objasňovania
priestupku je orgán, ktorý jeho objasňovanie vykonal povinný pripojiť všetky dôkazy, ktoré sa získali
počas objasňovania priestupku. Prílohu tak budú tvoriť najmä vysvetlenia od fyzických osôb alebo
právnických osôb, prípadne vysvetlenia od štátnych orgánov alebo obcí, rôzne odborné vyjadrenia
od príslušných orgánov, vyžiadané podklady (najmä spisy a iné písomné materiály), ale napríklad
aj fotodokumentácia, audiovizuálna nahrávka, náčrt alebo plán miesta dopravnej nehody, výsledok
dychovej skúšky a podobne. Fotodokumentácia priestupku zo dňa 09.05.2018 nachádzajúca sa v
priestupkovom spise Mestskej polície Žilina č. MP/551-1/18/OVPČ-P nie je obrazovým záznamom v tom
zmysle, ako to prezentovala žalobkyňa v odpore zo dňa 25.10.2018 a jej odvolaní zo dňa 18.12.2018
proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu zo dňa 27.11.2018, kde aj s poukazom na nález
Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 8/97 zo dňa 26.03.1997 ju označila ako dôkaz nezákonný, svojvoľný,
popierajúci zákony platné v Slovenskej republike, ako i samotnú Ústavu Slovenskej republiky a pre



vydanie rozhodnutia nepoužiteľný. Predmetom označeného nálezu Ústavného súdu bolo oprávnenie
mestskej polície používať technický prostriedok na zabránenie odjazdu dopravného prostriedku, a to tak,
že oprávňuje mestskú políciu použiť tento prostriedok vtedy, ak dopravný prostriedok stojí na mieste,
kde je to zakázané a vodič sa v blízkosti nezdržuje, ako aj vtedy, ak dopravný prostriedok stojí na
mieste, kde je to zakázané nariadením hlavného mesta alebo nariadením mestskej časti a vodič sa v
blízkosti nezdržuje. Fotodokumentáciu mestskej polície vyhotovenú z miesta dopravného priestupku dňa
09.05.2018 nie je možné označiť za technický prostriedok v uvedenom zmysle ani s ohľadom na použité
zariadenie - podľa žalobkyne digitálny fotoaparát, ktorým bola zhotovená a jej vyhotovením nebolo
porušené žiadne základné právo ani sloboda žalobkyne. Naopak vyhotovenie takej fotodokumentácie
je v súlade so základnými úlohami obecnej polície, medzi ktoré s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1
písm. f) zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícií patrí aj objasňovanie priestupkov a priamo dokumentuje
miesto, čas ako i spôsob spáchania priestupku.

23. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, že vykonané dokazovanie
bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov správnymi orgánmi súd nezistil také právne
pochybenia ani logické nesprávnosti a ani idú vadu konania, ktoré by mali vplyv na zákonnosť
napadnutých rozhodnutí.

24. Keďže správny súd sa s rozhodnutím správnych orgánov stotožnil a dospel a dospel k záveru,
že žalobné námietky žalobkyne neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí,
preto žalobu postupom podľa § 190 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol.

25. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP, § 168 SSP za použitia § 175
SSP. Nakoľko žalobkyňa nebola úspešná v konaní, nemá ani právo na náhradu trov konania. Rovnako
súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácii § 168 SSP a contrario, nakoľko
neboli splnené podmienky na náhradu trov konania - výnimočnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.