Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 30S/78/2019 z 7. 9. 2020
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 7. septembra 2020, sp. zn. 30S/78/2019, ECLI:SK:KSZA:2020:5019200402.2
Krajský súd Žilina | 30S/78/2019 | ECLI:SK:KSZA:2020:5019200402.2 | 2020-09-07 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 190 SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e4a1b0e-ff53-437a-8b54-ee4b22b3708c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5019200402.2

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/78/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200402
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200402.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Jančárovej,
v právnej veci žalobcu: ČS-KA Mazorník, s.r.o., so sídlom Somolického č. 1874/62, 039 01 Turčianske
Teplice, IČO: 45 905 991, právne zastúpeného Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Hlavná č. 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 101299958/2019 zo dňa 28.05.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský sud v Žiline žalobu   z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Správny orgán prvého stupňa - Daňový úrad Žilina, pobočka Ružomberok rozhodnutím Číslo:
102565592/2018 zo dňa 12.12.2018 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len Daňový poriadok) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 106.442,92 Eur na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2017. Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 25.08.2017
74.000,99 Eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 180.443,91 Eur, rozdiel dane v
sume 106,442,92 Eur. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie júl 2017. Daňová kontrola bola ukončená dňa 07.11.2018 doručením protokolu č.
102066124/2018 zo dňa 17.10.2018. Správca dane zistil, že si žalobca v kontrolovanom zdaňovacom
období odpočítal daň z dodávateľských faktúr spoločnosti AT - INVEST spol. s r.o., so sídlom Bratislava,
Rybničná 40/K (Ďalej len AT - INVEST, spol. s r.o.) z nasledovných faktúr: číslo 201710 zo dňa
11.07.2017 na sumu celkom 250.680,26 Eur za dodávku motorovej nafty v daňovom sklade, faktúra
číslo 201711 zo dňa 26.07.2017 na sumu celkom 72.085,64 Eur za dodávku motorovej nafty v daňovom
sklade. Preverovaním správcu dane bolo zistené, že Zmluva o obchodnej spolupráci zo dňa 18.05.2017
uzatvorená medzi dodávateľom (žalobcom) a objednávateľom (AT - INVEST, spol. s r.o.) nezodpovedá
skutkovému stavu, nakoľko nedošlo k dodaniu tovaru, ale v skutočnosti došlo len k poskytnutiu
finančných prostriedkov na určité obdobie medzi dvoma spoločnosťami. Nakoľko nedošlo zo strany
žalobcu k dodaniu tovaru v zmysle § 8 ods. 1 zákona o DPH a k vzniku daňovej povinnosti v zmysle §
19 ods. 1 citovaného zákona, a teda daňový subjekt nemal povinnosť odviesť daň v zmysle § 69 ods.
1 citovaného zákona, vznikla žalobcovi len povinnosť odviesť daň na faktúre podľa § 69 ods. 5 zákona
o DPH.
Správca dane ďalej zistil, že si žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane z
faktúr za dodávku tovaru - nafty od dodávateľa SLOVAKIA HOLDING s.r.o., so sídlom Bratislava, Jelenia



č. 1 (ďalej len SLOVAKIA HOLDING s.r.o.). Správca dane po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,
že žalobca neodstránil pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľných obchodov v zmysle § 8
zákona o DPH - dodanie tovaru, miesto dodania tovaru, a tým následne § 19 citovaného zákona - vznik
daňovej povinnosti na základe dodania tovaru práve spoločnosti SLOVAKIA HOLDING s.r.o., ktorý je
uvedený ako dodávateľ. Žalobca sa len všeobecne vyjadroval o dodaniach, ale neposkytol správcovi
dane dôkazy tak, ako to ukladá ust. § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku, t.j. dôkazy, ktoré by
jednoznačne potvrdili, že tovar bol dodaný dodávateľom, t.j. spoločnosťou SLOVAKIA HOLDING s.r.o..
V danom prípade nie je preukázaná reálnosť plnení vykonaných dodávateľom uvedeným na faktúrach.
Správca dane poukázal aj na skutočnosť, že podľa dátumov uvedených na faktúrach vyhotovených v
celom obchodnom reťazci JURKI - HAYTON ›TOIRO › SLOVAKIA HOLDING s.r.o. by mal byť tovar
dodaný v rovnaký deň u všetkých subjektov zúčastnených v obchodnom reťazci.

2. Žalovaný - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím Číslo: 101299958/2019 zo dňa
28.05.2019 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil
stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi obsiahnutými v rozhodnutí správcu dane, na ktoré
v podrobnostiach poukazuje.
Vo vzťahu k preverovanému obchodnému prípadu so spoločnosťou AT - INVEST spol. s r.o. uviedol
žalovaný nasledovné. Z dokladov predložených žalobcom k preverovanému obchodnému prípadu bolo
zistené, že žalobca mal zabezpečovať nákup motorovej nafty pre spoločnosť AT - INVEST, spol. s
r.o. v zmysle Zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 18.05.2017, ktorú ale následne v mesiacoch
jún a júl 2017 mal spätne od spoločnosti AT - INVEST, spol. s r.o. odkúpiť. Uzatvorenie uvedenej
zmluvy súviselo s obstaraním/nákupom 1.223,5 ton pohonných látok pre žalobcu od dodávateľa CORAL
ENERGY PTE LTD, so sídlom v Singapore (ďalej len CORAL). Žalobca k obstaraniu predmetného
tovaru predložil faktúru č. CE-DSL-170821-PC zo dňa 19.07.2017 a Zmluvu č. CE-CS/050617 zo dňa
05.06.2017. Predmetný tovar (1.223,5 ton pohonných látok) bol dňa 15.06.2017 dovezený a preclený
colnými orgánmi. Tovar bol prejednaný v režime 4500 - premiestnenie tovaru do voľného obehu a jeho
umiestnenie do režimu uskladňovania v daňovom sklade. Žalobcovi bol vymeraný colný dlh pri dovoze,
ktorý dňa 13.06.2017 aj uhradil. Rovnako bola žalobcom uhradená faktúra č. CE-DSL-170683/01-PR-
C od spoločnosti CORAL. Tovar bol naložený v Bielorusku a prepravený cez Poľsko do daňového
skladu žalobcu vo Zvolene. Medzi žalobcom a spoločnosťou AT - INVEST, spol. s r.o. boli zrealizované
nasledovné obchodné transakcie: dňa 18.05.2017 uzatvoril žalobca (ako dodávateľ) so spoločnosťou AT
- INVEST, spol. s r.o. (ako objednávateľom) zmluvu o obchodnej spolupráci, kde sa dodávateľ zaviazal
poskytovať objednávateľovi dodávateľské činnosti a služby spočívajúce v nákupe pohonných látok od
tretích osôb a ich uskladnenie v priestoroch dodávateľa. Vlastníkom tovaru podľa zmluvy mal vždy
byť len objednávateľ, dodávateľ mal vykonávať svoju činnosť v prospech objednávateľa bezodplatne.
Dodávateľ je povinný vykonávať dodávateľskú činnosť na vlastné náklady a nebezpečenstvo a bude
znášať akékoľvek poplatky, clá a daňové povinnosti. Dňa 18.05.2017 prijal žalobca od AT - INVEST,
spol. s r.o. platbu vo výške 600.000,00 Eur, na základe ktorej žalobca vystavil faktúru č. 4174173
zo dňa 18.05.2017 za prijatú zálohovú platbu na motorovú naftu zo dňa 18.05.2017 v sume celkom
600.000,00 Eur, z toho 20 % DPH vo výške 100.000,00 Eur, ktorú odviedol. Dňa 21.06.2017 (dátum
dodania 14.06.2017) vystavil žalobca faktúru č. 4174247 s textom: Fakturujeme Vám cenu motorovej
nafty na daňovom sklade - 1.223,5 ton, z ktorej odpočítal poskytnutú zálohu vo výške 600.000,00 Eur.
Spoločnosť AT - INVEST, spol. s r.o. ako objednávateľ vystavila celkom tri faktúry pre žalobcu, ktorými
fakturuje cenu motorovej nafty, a to za zdaňovacie obdobie jún 2017 dňa 21.06.2017 (dátum dodania
20.06.2017) faktúru č. 201707 v sume celkom 290.495,80 Eur a následne dňa 11.07.2017 (dátum
dodania 11.07.2017) a dňa 26.07.2017 (dátum dodania 26.07.2017) ďalšie faktúry v celkovom objeme
za všetky tri faktúry 1.223,5 ton, teda v rovnakom objeme spoločnosť AT - INVEST, spol. s r.o. fakturovala
ako nakúpila. Žalobca sa k obchodnej spolupráci so spoločnosťou AT - INVEST, spol. s r.o. za obdobie
máj 2017 až júl 2017 vyjadril dňa 09.11.2017, v ktorom vyjadrení okrem iného uviedol, že za účelom, aby
ČS-KA Mazorník, s.r.o. mohol nakúpiť motorovú naftu na celú vlakovú súpravu, poskytol AT - INVEST,
spol. s r.o. finančné prostriedky - zálohu na nákup u výrobcu, t.j. 600.000,00 Eur. ČS-KA Mazorník,
s.r.o. doviezol motorovú naftu a uskladnil v daňovom sklade. Po uskladnení v daňovom sklade predal
majetkové právo k dovezenej a uskladnenej nafte spoločnosti AT - INVEST, spol. s r.o. za cenu vo
výške vyplatenej zálohy na nákup motorovej nafty, AT - INVEST, spol. s r.o. nevykonal s uskladnenou
motorovou naftou žiaden fyzický pohyb, žiadnu distribúciu ani predaj, pretože nevlastní oprávnenie na
predaj a distribúciu do voľného daňového obchodu. AT - INVEST, spol. s r.o. predá majetkové právo na
požadovanú časť objemu motorovej nafty (na základe objemu predaja motorovej nafty odberateľom ČS-
KA Mazorník, s.r.o.) za dohodnutú cenu, ktorá obsahuje dohodnutú maržu a je odmenou spoločnosti



AT - INVEST, spol. s r.o. za to, že poskytla finančné prostriedky spoločnosti ČS-KA Mazorník, s.r.o. až
do vyčerpania celého objemu dovezenej motorovej nafty. Po obdržaní platieb od svojich zákazníkov
nakúpi ČS-KA Mazorník, s.r.o. od spoločnosti AT - INVEST, spol. s r.o. majetkové právo k ďalšej časti
uskladnenej motorovej nafty. V júni bola spoločnosťou AT - INVEST, spol. s r.o. vystavená jedna faktúra
a v júli boli vystavené spoločnosťou AT - INVEST, spol. s r.o. dve faktúry, čím sa celý obchod uzavrel.
Žalovaný podotýka, že podstatou zmluvy bolo, že dodávateľ žalobca kúpi pohonné hmoty pre
objednávateľa spoločnosť AT - INVEST, spol. s r.o. od tretej osoby a uskladní ich vo svojich priestoroch.
Objednávateľ AT - INVEST, spol. s r.o. poskytne žalobcovi súčinnosť v tom, že na to, aby mohol žalobca
kúpiť tieto pohonné hmoty od tretej osoby, AT - INVEST, spol. s r.o., poskytne žalobcovi finančné
prostriedky na zaplatenie za zakúpené pohonné hmoty. Túto činnosť vykoná žalobca bezodplatne na
vlastné náklady, nebezpečenstvo a zaplatí všetky poplatky a clá. Po zrealizovaní transakcie žalobca
odkúpi pohonné hmoty od objednávateľa AT - INVEST, spol. s r.o.. V nadväznosti na to podľa článku
IV bod 9. Zmluvy - vlastnícke právo k tovaru prejde na dodávateľa okamihom opustenia tovaru z
miesta uskladnenia. Žalovaný však poukazuje na závery správcu dane, s ktorými sa stotožňuje, že z
predložených dokladov bolo jednoznačne zistené, že žalobca kúpil v tom čase pohonné hmoty priamo
od svojho dodávateľa CORAL, keď dodávateľ CORAL priamo pre svojho odberateľa žalobcu vystavil
faktúru, na základe čoho žalobca prihlásil tovar vo svojom mene ako príjemca a deklarant na colné
konanie, zaplatil colný dlh a daň zaplatenú colnému orgánu si uplatnil v daňovom priznaní k DPH ako
aj odpočítanie tejto dane. Následne ako osoba oprávnená disponovať s týmto tovarom (ekonomické
vlastníctvo) vystavil zálohovú faktúru na základe prijatej platby pre AT - INVEST, spol. s r.o. v máji 2017.
Následne v júni 2017 vystavil žalobca pre odberateľa AT - INVEST, spol. s r.o. faktúru, ktorou deklaroval
plnenie - fakturujem vám cenu motorovej nafty, teda ako zdôrazňuje správca dane, nie dodávku tovaru,
ale len cenu. Z tejto faktúry boli odpočítané zálohové platby. Žalovaný poukazuje na článok II bod
1. Zmluvy o obchodnej spolupráci, z ktorej vyplýva, že žalobca bude robiť dodávateľské činnosti pre
objednávateľa, pričom sa dodávateľ žalobca zaväzuje kúpiť pohonné hmoty od objednávateľa a zároveň
sa objednávateľ AT - INVEST, spol. s r.o. zaväzuje odpredať späť tieto pohonné hmoty dodávateľovi.
Z predložených dokladov teda jednoznačne vyplýva, že žalobca bol v priamom obchodnom vzťahu s
dodávateľom CORAL, doviezol tieto pohonné hmoty z tretieho štátu, prejednal v režime dovozu, zaplatil
colný dlh a uskladnil vo svojom colnom sklade, uplatnil DPH zaplatenú colnému orgánu v daňovom
priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie jún 2017 - § 49 ods. 2 písm. d) zákona o DPH. Odpočítať DPH
je však možné len v prípade, ak došlo k dodaniu podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, s ktorým je
spojený prevod vlastníckeho práva k dodanému tovaru (prevod práva nakladať s hmotným majetkom
ako vlastník). Odpočítaniu dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) - daň zaplatená colnému orgánu pri dovoze
tovaru - musí predchádzať nadobudnutie práva nakladať s tovarom ako vlastník - § 8 ods. 1 písm. a)
zákona o DPH. Žalobca ako osoba, ktorá mala právo disponovať s tovarom ako vlastník, si odpočítal daň
z dovozu tovaru potom, ako túto daň zaplatil colnému orgánu. Správca dane priznal platiteľovi - žalobcovi
odpočítanie tejto dane zaplatenej colnému orgánu pri dovoze tovaru (§ 49 ods. 2 písm. d) zákona o
DPH), pretože boli súbežne splnené podmienky, a to: žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom
ako vlastník a zároveň náklady na obstaranie tovaru majú priamu a bezprostrednú súvislosť s jeho
ekonomickou činnosťou. Žalovaný poukazuje na rozpor medzi článkom II bod 2. Zmluvy a vyjadrením
samotného žalobcu zo dňa 09.11.2017. Podľa označeného článku Zmluvy mal AT - INVEST, spol. s r.o.
poveriť žalobcu nákupom tovaru v mene AT - INVEST, spol. s r.o. s tým, že vlastníkom tovaru je vždy
len AT - INVEST, spol. s r.o.. Podľa vyjadrenia žalobcu potom ako doviezol motorovú naftu a uskladnil v
daňovom sklade, predal majetkové právo k dovezenej a uskladnenej nafte spoločnosti AT - INVEST, spol.
s r.o. za cenu vo výške vyplatenej zálohy, čím potvrdil, že toto majetkové právo pri dovoze nadobudol a
potom je tu rozpor s tým, čo je uvedené v zmluve, že vlastníkom tovaru je a vždy bude len objednávateľ,
t.j. AT - INVEST, spol. s r.o.. Ak by AT - INVEST, spol. s r.o. bol vlastníkom tovaru, potom nebolo
potrebné, aby žalobca predával majetkové právo, ktoré nemal, pretože ho mal od počiatku AT - INVEST,
spol. s r.o.. Predmetom fakturácie však nebol predaj majetkového práva, ale predmetom fakturácie bola
cena motorovej nafty, tak ako to vyplýva zo samotnej fakturácie. Na priamu otázku správcu dane, kto
bol vlastníkom motorovej nafty nakúpenej od CORAL pred uskladnením v daňovom sklade, odpovedal
žalobca, že platiteľ podľa vystavených faktúr. Uskladneniu tovaru v daňovom sklade predchádzala
fakturácia od priameho dodávateľa CORAL priamo pre žalobcu a následná fakturácia bola realizovaná
medzi žalobcom ako dodávateľom a AT - INVEST, spol. s r.o. ako odberateľom, pričom predmetom
fakturácie boli zálohy (finančné prostriedky) v zmysle § 19 ods. 4 zákona o DPH, ktorý upravuje vznik
daňovej povinnosti pri prijatí platby pred dodaním tovaru. Z toho vyplýva, že vlastnícke právo by malo
prejsť od zahraničného dodávateľa CORAL na žalobcu ako priameho kupujúceho. Na základe všetkých
uvedených skutočností posúdil odôvodnenie správca dane celú transakciu ako finančné plnenie. Túto



skutočnosť potvrdzuje aj vyjadrenie Ing. Vanča v Protokole Daňového úradu Bratislava, kde uviedol,
že na to aby mohol žalobca nakupovať celé vlakové súpravy, nemá dostatočný finančný kapitál, ale aj
vyjadrenie žalobcu (09.11.2017) - aby mohol žalobca nakúpiť motorovú naftu na celú vlakovú súpravu,
poskytol AT - INVEST, spol. s r.o. finančné prostriedky, čím preukazujú len samotné poskytnutie finančnej
výpomoci. Keďže nedošlo zo strany žalobcu k dodaniu tovaru v zmysle § 8 ods. 1 zákona o DPH a vzniku
daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 citovaného zákona a teda žalobca nemal povinnosť odviesť
daň v zmysle § 69 ods. 1 zákona o DPH, vznikla žalobcovi len povinnosť odviesť daň na faktúre podľa §
69 ods. 5 zákona o DPH. Správca dane neuznal spoločnosti AT - INVEST, spol. s r.o. odpočítanie dane
z faktúry č. 4174173 zo dňa 18.05.2017 z dôvodu porušenia ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH. V zmysle
daného ustanovenia právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto
tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, čo v tomto prípade daňového subjektu AT - INVEST,
spol. s r.o. nevzniklo. Uzatvorenie zmluvy o spolupráci nezodpovedá skutkovému stavu. Spoločnosť AT
- INVEST, spol. s r.o. je článok vsunutý do fakturačného reťazca, žalobcovi nevznikla daňová povinnosť
podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH (faktúra č. 4174173 zo dňa 18.05.2017), nakoľko nedošlo k dodaniu
tovaru, ale len k finančnej operácii. Rovnako tak žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa
§ 49 ods. 1 zákona o DPH na základe prijatých faktúr od spoločnosti AT - INVEST, spol. s r.o. za
zdaňovacie obdobie júl 2017, a to z faktúr č. 201710 z 11.07.2017 a č. 201711 z 26.07.2017, obe za
dodávku motorovej nafty.
Vo vzťahu k preverovaným faktúram za dodávku tovaru - nafty od dodávateľa SLOVAKIA HOLDING s.r.o.
žalovaný poukázal na skutkové zistenia a právne posúdenie správcom dane. Žalobca k preukázaniu
zdaniteľných obchodov so spoločnosťou SLOVAKIA HOLDING s.r.o. predložil faktúry, ku ktorým boli
priložené prílohy s označením - dodacie listy a stáčacie lístky. K zdaniteľným obchodom bola tiež
predložená kúpna zmluva uzatvorená medzi predávajúcim SLOVAKIA HOLDING s.r.o. a kupujúcim
žalobcom. Príloha faktúr, ktorá bola nazvaná dodací list, obsahovala adresu dodávateľa, odberateľa,
dátum vystavenia a dodania, názov a množstvo tovaru, pečiatku daňového subjektu SLOVAKIA
HOLDING s.r.o., pečiatku žalobcu, identické číslo s faktúrou. Žiaden údaj, okrem pečiatky, na tomto
dodacom liste nedeklaroval prepravcu, resp. vlastníka tovaru. Predložený stáčací lístok obsahuje údaj
o čase, množstve dodanej nafty, hustote nafty, teplote a čísle počítadla. Keďže na tomto lístku nie je
uvedená žiadna identifikácia ani prepravcu, ani dodávateľa, takto vyhotovený stáčací lístok síce udáva
údaj o stočenej nafte, avšak nedeklaruje, kto naftu dodal a kto naftu prevzal. Na tomto lístku je tiež
pečiatka daňového subjektu SLOVAKIA HOLDING s.r.o. a pečiatka žalobcu. Kúpnu zmluvu uzatvorili
medzi sebou žalobca ako kupujúci a SLOVAKIA HOLDING s.r.o. ako predávajúci dňa 10.05.2017. Podľa
bodu 12.1. kúpnej zmluvy sa odovzdanie tovaru uskutoční u predávajúceho podľa bodu 8. (bod 8.
označuje miesto dodania daňový sklad žalobcu vo Zvolene) stočením tovaru do automobilových cisterien
kupujúceho, resp. jeho zmluvného prepravcu, alebo do skladových nádrží kupujúceho. Prevzatie tovaru
sa uskutoční na základe dodacieho listu potvrdeného podpisom vodiča kupujúceho. Podľa bodu 12.2.
kupujúci alebo ním poverená osoba (autodopravca) potvrdí riadne prevzatie tovaru na druhopise
dodacieho listu alebo iného dokladu nahrádzajúceho dodací list. K danej kúpnej zmluve bolo priložené
aj povolenie vydané Colný úradom Nitra pre daňový subjekt SLOVAKIA HOLDING s.r.o. K dodávkam
uvedeným na faktúrach od spoločnosti SLOVAKIA HOLDING s.r.o. sa žalobca vyjadril tak, že ide o
nákup nafty z voľného obehu, ktorý doviezol dodávateľ. Takáto dodávka je prijatá na sklad vo Zvolene,
ktorý tvoria dve cisterny. O prijatí je vyhotovená príjemka podľa došlej faktúry. O načerpaní a vyčerpaní
nafty sú vyhotovené stáčacie lístky - dodacie listy. Správca dane ďalej poukázal na skutočnosti zistené
dožiadaním. Z odpovede z 14.05.2018 bolo zistené, že konateľ spoločnosti SLOVAKIA HOLDING s.r.o.
István Dénes Takács sa na predvolanie k správcovi dane nedostavil a žiadnym spôsobom správcu dane
nekontaktoval a nepredložil žiadne žiadané doklady. Žalovaný sa dňa 03.07.2018 vyjadril k obchodnej
spolupráci so spoločnosťou SLOVAKIA HOLDING s.r.o. nasledovne.
- Obchodná spolupráca vznikla na základe ponuky od spoločnosti SLOVAKIA HOLDING s.r.o., s každým
partnerom je podpísaná zmluva.
- Za žalobcu vystupoval Ing. J. M., ako splnomocnený zástupca, za spoločnosť SLOVAKIA HOLDING
s.r.o. vystupoval konateľ spoločnosti.
- Miesto vykládky bolo vo Zvolene, alebo podľa objednávky odberateľov.
- Žalobca tovar prijal, resp. fakturoval konečným odberateľom.
- Pri vykládke tovaru boli zamestnanci žalobcu.
- Pri nakládke tovaru bol prítomný zamestnanec SLOVAKIA HOLDING s.r.o..
- Na tovar, ktorý bol žalobcovi dodaný, bola vystavená faktúra zodpovedným pracovníkom, tovar bol
stočený, bol žalobcovi vystavený stáčací lístok, iné skutočnosti o vlastníctve uvedeného tovaru na
predmetných faktúrach žalobca nemá ako zistiť, je to interná záležitosť dodávateľa.



- Pri vykládke tovaru šofér po spustení tovaru nechal stáčací lístok, ktorý je priložený pri faktúre a
dodacom liste.
- Prepravu tovaru zabezpečoval predávajúci, svojimi dopravnými prostriedkami, žalobca neviedol
evidenciu vozidiel, ktoré prišli na sklad. Faktúry boli doručované poštou.
- Pred začiatkom spolupráce žalobca preveril spoločnosť  na Finstate, či nemá záväzky voči štátu, t.j.
daňovému úradu, zdravotným poisťovniam.
- SLOVAKIA HOLDING s.r.o. mala povolenie z Colného úradu na Distribúciu PHM, a to bolo pre žalobcu
smerodajné.
Správca dane uvedenú výpoveď žalobcu z 03.07.2018 považoval za nedostatočnú, a preto vyzval
žalobcu k ďalšiemu vyjadreniu za účelom konkretizácie skutočností súvisiacich s preverovaným
obchodom a predložením potrebných dôkazov k jednotlivým tvrdeniam. Predovšetkým správca dane
žiadal osvetliť, kto vystupoval pri zabezpečení jednotlivých obchodných prípadov za spoločnosť
SLOVAKIA HOLDING s.r.o. a kto za žalobcu. Kto komu pri vykládke tovaru dodaného pre žalobcu
odovzdal dodací list. Kto zabezpečoval prepravu tovaru a akými dopravnými prostriedkami, atď. Žalobca
vo vyjadrení z 01.08.2018 k obchodnej spolupráci so spoločnosťou SLOVAKIA HOLDING s.r.o. uviedol
najmä nasledovné.
-Obchodná spolupráca vznikla na základe cenovej ponuky od SLOVAKIA HOLDING s.r.o.. Cenová
ponuka bola zaslaná v slovenskom jazyku, prítomnosť tlmočníka nebola potrebná, obchod s motorovou
naftou je veľmi dynamický a preto k žiadnym obsiahlym rokovaniam nedošlo.
- Po zaslaní mailu s príslušnými dokladmi, ako sú kartičky IČ DPH, IČO, Výpis z OR SR, Distribútor PHM
žalobca podpísal kúpnu zmluvu, tým bolo myslené, že za žalobcu vystupoval Ing. J. M..
- Zamestnankyňa žalobcu S. A. na začiatku spolupráce písala objednávky na dovoz PHM do Zvolena
mailom, SLOVAKIA HOLDING s.r.o. jej ju následne potvrdila. Ostatné objednávky boli riešené formou
mobilných aplikácií.
- Po vykládke tovaru bol stáčací lístok odovzdaný zamestnancom žalobcu, a to X. Z. alebo O. S., aby
mohli viesť evidenciu príjmu tovaru.
- K dodaniu tovaru od spoločnosti SLOVAKIA HOLDING s.r.o. došlo tak, ako žalobca deklaroval
predloženými došlými faktúrami, tento tovar bol následne predaný odberateľom podľa predložených
vydaných faktúr.
- Prepravu tovaru zabezpečoval náš dodávateľ SLOVAKIA HOLDING s.r.o..
Správca dane po doplňujúcom vyjadrení žalobcu z 01.08.2018 konštatoval, že žalobca vo vyjadrení
neodstránil pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľných obchodov v zmysle § 8 zákona o DPH,
pokiaľ ide o dodanie, osvetlenie skutočností vzťahujúcich sa k dodaniu tovaru, miesta dodania tovaru,
a tým následne § 19 zákona o DPH - pokiaľ ide o vznik daňovej povinnosti na základe dodania tovaru
práve spoločnosti SLOVAKIA HOLDING s.r.o., ktorý je uvedený ako dodávateľ. Žalovaný zdôrazňuje,
že žalobca sa len všeobecne vyjadroval o dodaniach, ale neposkytol dôkazy, tak ako to ukladá ust.
§ 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku. Na základe vykonaných preverovaní správcu dane bolo
zistené, že daňový subjekt SLOVAKIA HOLDIGN s.r.o. porušil ust. § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1
písm. a) zákona o DPH v prípade odpočítania dane z dodávateľských faktúr vyhotovených daňovým
subjektom TOIRO, s.r.o.. Správca dane vykonaným dokazovaním zistil, že v prípade odberateľských
faktúr vyhotovených daňovým subjektom SLOVAKIA HOLDING s.r.o. pre odberateľa ČS-KA  Mazorník,
s.r.o. nebolo preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení a vznik daňovej povinnosti podľa § 19
ods. 1 zákona o DPH. V uvedených prípadoch bol dodávateľ povinný odviesť daň v súlade s ust. § 69 ods.
5 zákona o DPH. Žalobca porušil ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona
o DPH tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane zo zdaniteľného obchodu, pri ktorom nepreukázal
(bolo spochybnené), že tieto zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na
preverovaných faktúrach a že vznikla tomuto dodávateľovi daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona
o DPH dňom dodania tovaru. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že podľa dátumov uvedených
na faktúrach vyhotovených v celom obchodnom reťazci, ktoré predchádzali preverovanému obchodu
JURKI - HAYTON›TOIRO › SLOVAKIA HOLDING s.r.o. by mal byť tovar dodaný dokonca v rovnaký
deň u všetkých subjektov zúčastnených v obchodnom reťazci. V danom prípade nie je podstatné, že
daňový subjekt tovar riadne zakúpil a predal svojim odberateľom a daňovú povinnosť si riadne splnil,
nakoľko samotný spôsob nadobudnutia tovaru spochybňuje celú transakciu. Žalovaný zdôraznil, že
žalobca nepredložil relevantný dôkaz o preprave tovaru vyhotovený v súlade s kúpnou zmluvou zo dňa
10.05.2017 (uvedenie dodávateľa tovaru, druh tovaru, dopravný prostriedok). Nepredložil žiadne dôkazy
o osobe, ktorá vystupovala pri podpise kúpnej zmluvy, neodstránil chýbajúce údaje na predložených
stáčacích lístkoch o osobe, ktorá ich vyhotovila, údaj o prepravnom prostriedku a uvedenie miesta



dodania tovaru. V predmetnom prípade nebol preukázaný pôvod tovaru a žalobca nepreukázal, kto sa
zúčastňoval nakládky a vykládky tovaru za dodávateľa.

3. Voči rozhodnutiu žalovaného podal v zákonom stanovenej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie
rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa. Predovšetkým namieta, že vo výrokovej
časti rozhodnutia žalovaného a správcu dane absentujú zákonom obligatórne stanovené náležitosti, a
to rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní ako aj uvedenie ustanovenia právneho predpisu, podľa
ktorého sa rozhodovalo. Vo vzťahu k zisteniam týkajúcim sa zdaniteľného obchodu so spoločnosťou AT
- INVEST, spol. s r.o. žalobca uvádza, že predložil správcovi dane doklady na preukázanie zdaniteľného
obchodu medzi žalobcom a spoločnosťou AT - INVEST, spol. s r.o.. Predovšetkým bolo vykonaným
dokazovaním preukázané, že žalobca preverované faktúry, ktorými deklaroval uvedený zdaniteľný
obchod, riadne zaevidoval v záznamoch DPH ako aj v predloženom účtovníctve. Ďalej bolo riadne
preukázané, že žalobca je výrobným podnikom na minerálne oleje, ktorý mal vydané povolenie na
prevádzkovanie daňového skladu a povolenie na výrobu biogénnej látky. Bolo rovnako preukázané,
že žalobca obstaral tovar od spoločnosti CORAL a pre spoločnosť AT - INVEST, spol. s r.o. vyhotovil
faktúru za prijatú zálohovú platbu. Žalobca uzatvoril so spoločnosťou AT - INVEST, spol. s r.o. Zmluvu
o obchodnej spolupráci dňa 18.05.2017, z ktorej obsahu, a to najmä z článku II bod 1., 3. vety, z
ktorej vyplýva len povinnosť pre dodávateľa spätne odkúpiť tovar, pričom týmto ustanovením nie je
obmedzená dispozícia objednávateľa fakticky nakladať s nadobudnutým tovarom. Pokiaľ ide o článok
VI bod 3. a 4., v tomto prípade má žalobca za to, že v uvedenej časti zmluvy o spolupráci je jasne
formulovaná dispozícia objednávateľa nakladať s tovarom ako vlastník. Z článku V bod 2. a 3. zmluvy
o spolupráci vyplýva, že dodávateľ bol vo vzťahu k objednávateľovi v súvislosti so spätným nákupom
tovaru v statuse tzv. „prioritného odberateľa", preto zmluva v tomto ustanovení neurčovala povinnosť
„spätného" predaja len smerom k dodávateľovi, čo je ďalším dôkazom o tom, že dodávateľ previedol
na objednávateľa právo nakladať s tovarom ako vlastným. Napokon v článku III bod 2. zmluvy si
zmluvné strany dojednali v prípade „spätného nákupu tovaru" dodávateľom maržu pre objednávateľa vo
výške 2 %, čo je len potvrdením ekonomického cieľa zmluvnej dojednanej transakcie. Žalobca vytýka
žalovanému a správcovi dane, že vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu, nakoľko
nebolo vôbec skúmané, kedy a za akých okolností došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako
vlastník, resp. kedy došlo k prevodu ekonomického vlastníctva tovaru. Je nepochybné, že žalobca
nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, ktorý bol predmetom obchodného vzťahu medzi
žalobcom a spoločnosťou CORAL. Žalovaný a správca dane spochybňujú prevod práva nakladať s
tovarom ako vlastník žalobcu na spoločnosť AT - INVEST, spol. s r.o. bez toho, aby riadne túto skutočnosť
vyhodnotili. Z ustálenej judikatúry súdneho dvora EÚ vyplýva, že termín dodania tovaru sa nevzťahuje
na prevod vlastníckeho práva, tak ako ho upravuje národná legislatíva, ale zahŕňa akýkoľvek prevod
majetku jednou stranou, ktorý oprávňuje druhú stranu fakticky s ním nakladať, ako by bola vlastníkom
tohto majetku. Žalobca s poukazom na zmluvu o spolupráci má za to, že k takémuto prevodu práva
došlo, pričom závery žalovaného, ktorý uvádza, že pre odôvodnenie ich rozhodnutí im postačovalo
spochybňovanie, že predmetný zdaniteľný obchod sa neuskutočnil tak, ako bol deklarovaný faktúrami a
predloženou zmluvou, zasiahli do právnej istoty žalobcu. Žalobca nadôvažok poukazuje na rozhodnutie
Finančného riaditeľstva SR č. 101374344/2018 zo dňa 17.07.2018, ktorým bolo zrušené rozhodnutie
Daňového úradu Bratislava č. 100413724/2018 Dubv zo dňa 20.02.2018, ktorého predmetom bolo
obdobne, ako v prejednávanej veci, právne a skutkové posúdenie obchodného vzťahu vychádzajúceho
zo zmluvy o spolupráci medzi žalobcom a spoločnosťou AT - INVEST, spol. s r.o., pričom v tomto
prípade žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou prvostupňového orgánu, preto rozhodnutie správcu
dane zrušil a vec vrátil na nové konanie. Žalovaný teda skutkovo identické obchodné vzťahy u dvoch
rôznych daňových subjektov odlišne právne posúdil. Vo vzťahu k zisteniam správcu dane týkajúcim
sa zdaniteľných obchodov so spoločnosťou SLOVAKIA HOLDING s.r.o. žalobca zdôrazňuje, že sám
žalovaný a správca dane nespochybnil existenciu tovaru, ako ani to, že žalobca tovar skutočne  od
niekoho nadobudol a následne ďalej dodal, a teda ho použil na dodávky tovarov ako platiteľ dane.
Žalobca dáva do pozornosti, že žalobca nezodpovedá za konanie tretej osoby, nemohol jej konanie
nijako ovplyvniť a ani nemal o jej konaní žiadnu vedomosť. Žalobca vyčerpal svoje dôkazné bremeno
tým, že predložil zákonom požadované doklady. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na ustálenú
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. vo veci 3Sžf/1/2010) a ESD (v spojených veciach Optigen
Ltd. a spol. č. C-354/03, C-353/03,C-484/03) a usudzuje, že v prejednávanej veci žalovaný nesprávne
posúdil rozloženie dôkazného bremena. Svoje rozhodnutie žalovaný opiera o konanie dodávateľa, resp.
subdodávateľa, avšak neskúma, ani nijako nepreukázal vedomosť žalobcu o neplnení si povinností jeho
dodávateľa. Žalobca poukazuje najmä rozsudok Súdneho dvora vo veci         C-277/14, C-255/02 Halifax



a C440/04 Recolta recycling SPRL a závery Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorých žalobca zdôrazňuje,
že vedomosť o účasti na podvodnom plnení je esenciálnou podmienkou pre odmietnutie priznania
práva na odpočet DPH. Žalovaný ako aj správca dane sa preto musel vysporiadať so subjektívnou
stránkou, t.j. zavinením žalobcu, čo v danej veci neučinil. Žalobca zdôrazňuje, že postupoval v dobrej
viere s patričnou starostlivosťou, svojich dodávateľov si preveril jemu dostupnými prostriedkami, napr.
tým, že si preveril dodávateľa v zozname platiteľov, u ktorých nastali dôvody pre zrušenie registrácie
na DPH. Dodávateľ žalobcovi predložil aj povolenie colného úradu, ktoré ho oprávňovalo distribuovať
pohonné látky. Správca dane v čase zdaniteľných deklarovaných obchodov sám nemal pochybnosti
o činnosti týchto spoločností, preto je neprípustné, aby žalobcovi vytýkal, že nevynaložil a neprijal
všetky rozumné opatrenia v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou. Žalobca poukazuje na
rozhodnutia ESD, v zmysle ktorých právo platiteľa dane na odpočítanie dane na vstupe nemôže byť
podmienené tým, či daň z pridanej hodnoty na predchádzajúcom alebo nasledujúcom stupni obchodu
bola alebo nebola zaplatená do štátneho rozpočtu. Právo na odpočet dane môže byť zamietnuté len
vtedy, ak sa preukáže, že platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, že toto plnenie je súčasťou podvodu
(rozsudky č. C-80/11, C-142/11 bod 42, 45). Žalobca namieta, že pokiaľ sa žalovaný odvoláva na niektoré
rozsudky Súdneho dvora, je jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej
transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora a nielen uvádzať niektoré právne závery v
týchto rozsudkoch. Žalobca namietal v podanom odvolaní, že v preskúmavanom rozhodnutí absentuje
vyhodnotenie dôkazov, ktoré sú v prospech žalobcu, a preto trpia vadou nepreskúmateľnosti, s ktorou
námietkou sa však žalovaný nevysporiadal. Žalobca namieta postup správcu dane, ktorý nevyhodnotil
žalovaný, keď základné informácie získaval správca dane prostredníctvom výsluchov osôb, pričom tieto
boli získavané prostredníctvom inštitútu dožiadania a žalobca o nich nebol upovedomený a nemohol
využiť svoje právo klásť svedkom otázky v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Neobstojí
vyjadrenie žalovaného, že svedkovia boli vypočutí v rámci iných daňových konaní, v ktorých daňový
subjekt - žalobca nebol účastníkom. Žalobca rovnako namieta, že sa žalovaný vo svojom rozhodnutí
vôbec nevysporiadal s námietkou žalobcu týkajúcou sa nedostatku výrokovej časti rozhodnutia správcu
dane, a to ohľadne absencie výroku o náhrade nákladov konania.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 29.11.2019 obsiahol totožné skutkové a právne dôvody,
aké obsiahol v žalobou napadnutom rozhodnutí (v podrobnostiach tak, ako je uvedené v bode 2 tohto
rozsudku).

5. Žalobca v súdom stanovenej lehote repliku k vyjadreniu žalovaného nepodal.

6. Krajský súd v Žiline ako správny súd na nariadenom pojednávaní 08.09.2020 podľa § 107 ods. 1 písm.
a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v
zmysle § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP) a zistil, že napadnuté
rozhodnutie je v plnom rozsahu zákonné a preto žalobu podľa  § 190 SSP zamietol z nasledovných
dôvodov:

7. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 8 ods. 1  zákona o DPH v znení účinnom ku dňu 31. júl 2017 (ďalej len zákon o DPH) dodaním
tovaru je
a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,
c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo              k predmetu
nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.
5a) Čl. 219 ods. 1 až 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú.v. EÚ C 326, 26.10.2012).
Čl. 12 ods. 12.1 Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky
(Ú.v. EÚ C 83, 30.3.2010).



§ 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska
v znení neskorších predpisov.

Podľa § 8 ods. 2 citovaného zákona Dodaním tovaru je aj prevod vlastníckeho práva k hmotnému
majetku za náhradu alebo protihodnotu na základe rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na
základe zákona.

Podľa § 8 ods. 3 citovaného zákona ak platiteľ dodá tovar na svoju osobnú spotrebu, dodá tovar
na osobnú spotrebu svojich zamestnancov, dodá tovar bezodplatne alebo dodá tovar na ďalší iný
účel ako na podnikanie a ak pri kúpe alebo vytvorení tohto tovaru vlastnou činnosťou bola daň úplne
alebo čiastočne odpočítateľná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu.
Bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, ak jeho hodnota nepresiahne 17 eur bez dane za jeden
kus, a bezodplatné dodanie obchodných vzoriek sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu.

Podľa § 8 ods. 4 citovaného zákona za dodanie tovaru sa považuje aj premiestnenie tovaru, ktorý je
vo vlastníctve zdaniteľnej osoby, z tuzemska do iného členského štátu, ak je tento tovar odoslaný alebo
prepravený ňou alebo na jej účet do iného členského štátu na účely jej podnikania. Takéto premiestnenie
sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu okrem premiestnenia tovaru
a) na účel jeho inštalácie alebo montáže zdaniteľnou osobou alebo na jej účet              v členskom štáte,
v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru,
b) na účel zásielkového predaja tohto tovaru zdaniteľnou osobou v členskom štáte,       v ktorom sa
skončí odoslanie alebo preprava tovaru,
c) na účel dodania tovaru na palubách lietadiel, lodí alebo vlakov počas osobnej dopravy na území
Európskej únie,
d) určeného na vývoz tovaru do tretích štátov,
e) určeného na dodanie tovaru do iného členského štátu touto zdaniteľnou osobou, ak dodanie tohto
tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, bude oslobodené od dane,
f) na účel ocenenia tovaru alebo na účel prepracovania, spracovania, opravy alebo iných podobných
činností fyzicky vykonaných na tomto tovare pre túto zdaniteľnú osobu v členskom štáte, v ktorom sa
skončí odoslanie alebo preprava, za predpokladu, že sa tejto osobe tovar po skončení operácií vráti
do tuzemska,
g) na dočasné použitie tohto tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava
tovaru, na účel dodania služieb touto zdaniteľnou osobou,
h) na dočasné použitie na obdobie nepresahujúce 24 mesiacov na území iného členského štátu, v ktorom
by sa dovoz toho istého tovaru z územia tretieho štátu považoval za prepustený do režimu dočasné
použitie s úplným oslobodením od dovozného cla,
i) na účel dodania plynu prostredníctvom sústavy zemného plynu, ktorá sa nachádza na území Európskej
únie, alebo siete, ktorá je k takejto sústave pripojená, dodania elektriny    a dodania tepla alebo chladu
prostredníctvom teplárenských sietí alebo chladiarenských sietí podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f).

Podľa § 8 ods. 5 citovaného zákona okamihom, keď sa prestane plniť niektorá              z podmienok podľa
odseku 4 písm. a) až i), považuje sa takéto premiestnenie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu.

Podľa § 8 ods. 6 citovaného zákona ak zdaniteľná osoba na základe komisionárskej zmluvy alebo
inej obdobnej zmluvy, podľa ktorej koná vo svojom mene na účet inej osoby (ďalej len "komisionárska
zmluva"), obstará kúpu tovaru alebo predaj tovaru, platí, že táto zdaniteľná osoba tovar kúpila a predala.

Podľa § 8 ods. 7 citovaného zákona za dodanie tovaru sa považuje aj odovzdanie hnuteľného hmotného
majetku platiteľom dane na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, ak sa v
členskom štáte nájomcu považuje prevzatie predmetu nájmu za nadobudnutie tovaru z iného členského
štátu, ktoré je predmetom dane.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru
je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode
nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako
deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe
zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru
podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.



Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji
daň, je povinná zaplatiť túto daň.

Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia
(t.j. ku dňu 15.06.2019) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,
chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo.

Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené
bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a
ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového
zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 12 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, náklady, ktoré vzniknú pri
správe daní, uhrádza príslušný správca dane okrem nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu.

Podľa § 12 ods. 2 Daňového poriadku, ak sa na výzvu správcu dane zúčastní na úkonoch súvisiacich
so správou daní
a) svedok, patrí mu náhrada hotových výdavkov a ušlého zárobku; nárok je potrebné uplatniť u správcu
dane, na ktorého výzvu sa na správe daní zúčastnil, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný
nárok, do piatich pracovných dní po výsluchu, inak tento nárok zaniká,

b) osoba, ktorá má listiny a iné veci potrebné v súvislosti so správou daní, okrem osoby, ktorej práva a
povinnosti sú týmito úkonmi súvisiacimi so správou daní dotknuté, patrí jej náhrada hotových výdavkov
spojená s ich predložením; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na správe
daní zúčastnila, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní od
predloženia, inak tento nárok zaniká,
c) zástupca ustanovený správcom dane, patrí mu náhrada hotových výdavkov a ušlého zárobku; nárok je
potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na úkonoch súvisiacich so správou daní zúčastnil,
súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok do piatich pracovných dní po úkone, na ktorom
sa zúčastnil, inak tento nárok zaniká.



Podľa § 12 ods. 4 Daňového poriadku, ak správca dane uhradil náklady podľa odseku 2, ktoré vznikli v
dôsledku nečinnosti alebo nesplnenia zákonných povinností daňového subjektu alebo inej osoby, môže
správca dane rozhodnutím uložiť povinnosť daňovému subjektu alebo inej osobe tieto náklady uhradiť.
Náhrada nákladov je splatná do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon          č. 105/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 63 ods. 3 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy1) neustanovujú inak,
rozhodnutie musí obsahovať
a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) číslo a dátum rozhodnutia,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo
pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá
povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o
zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú
právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto
právnickú osobu,
d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o
náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý
má byť suma zaplatená,
e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie
odkladného účinku,
f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej
pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a
odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.20aa)
1) Zákon č. 373/2012 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej
núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej
kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné
stavebné odpady v znení neskorších predpisov.



Zákon č. 609/2007 Z.z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení
zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení
neskorších predpisov.
Zákon č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 361/2014 Z.z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 253/2015 Z.z.
Zákon č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 213/2018 Z.z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

20aa) Zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

33) Zákon č. 98/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 106/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 609/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 530/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov.

8. Krajský súd v Žiline sa stotožnil s právnym posúdením veci žalovaným, že vzhľadom na
výsledky dokazovania, či už v rámci daňovej kontroly alebo vyrubovacieho konania správca dane
nadobudol oprávnené pochybnosti o dodaní označeného tovaru (pohonných hmôt dodávateľmi žalobcu
spoločnosťou AT - INVEST, spol. s r.o. a SLOVAKIA HOLDING s.r.o.). Správca dane vykonal rozsiahle
dokazovanie v zmysle § 24 Daňového poriadku, pričom nebol viazaný len návrhmi daňového subjektu,
ale preveroval dodávateľsko-odberateľské vzťahy medzi žalobcom a jeho dodávateľom a následne
dodávateľom žalobcu a jeho dodávateľom aj bez návrhu, a to za účelom zistenia riadneho skutkového
stavu. Zhrnúc celé vykonané dokazovanie správne spochybnil dodanie tovaru spoločnosťou AT -
INVEST, spol. s r.o., resp. SLOVAKIA HOLDING s.r.o.. Žalobca v daňovej kontrole predložil iba formálne
doklady o zdaniteľnom obchode s dodávateľom, pričom z výsledkov dokazovania vyplynulo, že tento
dodávateľ, resp. dodávatelia neuskutočnili fakturované zdaniteľné plnenia tak, ako boli deklarované
na dodávateľských faktúrach z júla 2017 od dodávateľa AT - INVEST, spol. s r.o., resp. SLOVAKIA
HOLDING s.r.o.. Za týchto okolností pochybnosti o spornom obchode správcu dane boli oprávnené.
Pokiaľ teda správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov
predložených žalobcom, možno konštatovať, že splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takomto prípade je
opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie
jeho pôvodných dôkazov správcom dane. (rovnako III. ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009).

9. Pokiaľ ide o konkrétne žalobné body, súd ich jednotlivo vyhodnotil nasledovne:

10. Námietku žalobcu, v zmysle ktorej mal správca dane dospieť k nesprávnemu právnemu záveru,
keď konštatoval, že žalobcom uvedené tvrdenia a v konaní označené a predložené dôkazy nemali takú
výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných
zdaniteľných obchodov osobou uvedenou na preverovaných faktúrach, správny súd vyhodnotil ako
nedôvodnú. V správnom konaní totiž muselo byť preukázané nielen to, že došlo k materiálnemu
plneniu, ale i tá skutočnosť, že materiálne plnenie dodal dodávateľ uvedený na faktúre, pričom musí
ísť o reálne plnenie podľa faktúr. Za takto zadefinovaného skutkového stavu potom vyplýva, že tento
skutkový stav nemôže byť preukázaný osamotene len listinnými dôkazmi, a to faktúrami, dodacími
listami, stáčacími lístkami, atď., ktoré sú len formálnou podmienkou pre uznanie odpočtu dane. Reálne
plnenie dodávateľom uvedeným na faktúrach musí byť preukázané aj ďalšími dôkazmi, ktoré vo svojom
súhrne bez akýchkoľvek pochybností preukazujú dodanie reálneho plnenia dodávateľom. Tieto dôkazy
sú v každom jednotlivom prípade rôzne. V prejednávanej veci vo vzťahu k preverovaným faktúram
bez ďalšieho nie je takýmto dôkazom Zmluva o obchodnej spolupráci zo dňa 18.05.2017 uzatvorená
medzi žalobcom (ako dodávateľom) a spoločnosťou AT - INVEST, spol. s r.o. (ako objednávateľom)
a ani kúpna zmluva uzatvorená dňa 10.05.2017 medzi žalobcom ako kupujúcim a spoločnosťou
SLOVAKIA HOLDNIG s.r.o. ako predávajúcim, pretože tieto nepreukazujú dodanie konkrétneho tovaru
tak, ako je uvedený na sporných faktúrach. Zmluvy sú len dôkazom o existencii zmluvného záväzku
právneho vzťahu medzi účastníkmi zmluvy, nie však dôkazom o tom, že zmluvné strany reálne aj plnili
povinnosti, ku ktorým sa k označenej zmluve zaviazali. Správny súd na tomto mieste považuje za
potrebné zdôrazniť, že právne relevantným je preukázanie existencie daňovej povinnosti u dodávateľa
daňového subjektu a tiež to, že tento si voči daňovému subjektu daň uplatnil, teda podmienky sa



viažu na dodávateľa žalobcu. Skutočnosť, že plnenie, z ktorého si daňový subjekt uplatnil nárok na
odpočet DPH, je plnením totožným s tým, ktorý je uvedený vo faktúre, že deklarované plnenie poskytol
skutočne vyhotoviteľ faktúry, je v prípade pochybností spravidla potrebné doložiť takými dôkazmi, ktoré
pochádzajú z prostredia mimo dispozičnej sféry platiteľov zúčastnených na obchode, a ktoré v čo
najväčšej možnej miere objektivizujú skutočnosti deklarované dotknutými platiteľmi. Je potrebné si
uvedomiť, že platiteľ dane pri uplatňovaní svojho nároku na odpočítanie DPH jednoznačne deklaruje
voči správcovi dane, že konkrétny tovar, služby (s iným tovarom/službami nezameniteľný) bol skutočne
poskytnutý a tovar, resp. služby mu boli skutočne dodané od konkrétne označeného platiteľa dane z
pridanej hodnoty, tzn. že je preukázaná existencia obojsmerného účtovného, daňového a právneho
vzťahu medzi poskytovateľom a nadobúdateľom zdaniteľného plnenia tak, ako to predpokladá zákon o
DPH. Samotná existencia tovaru totiž nie je spôsobilá preukázať naplnenie zákonných podmienok pre
priznanie odpočtu DPH. Predmetom preverovania práva na odpočítanie DPH uplatneného žalobcom nie
je existencia tovaru, ale náležitosti zdaniteľného obchodu zachytené v došlej faktúre (rovnako rozsudok
NS SR č.k. 1Sžf/91/2015 zo dňa 24. január 2017).

11. Je teda potrebné konštatovať, že listinné dôkazy, ktoré predložil žalobca a ktoré podľa neho majú
preukázať dodanie zdaniteľného plnenia od spoločnosti AT - INVEST, spol. s r.o., túto skutočnosť
nepreukazujú. Správca dane mal na základe vykonaného dokazovania (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku)
oprávnené pochybnosti, že spoločnosť AT - INVEST, spol. s r.o. nemohla dodať zdaniteľné plnenie. Že
tieto pochybnosti správcu dane boli oprávnené,  o tom svedčia nasledovné skutkové zistenia:
- zatiaľ, čo žalobca má povolenie na obchodovanie s minerálnymi olejmi ako aj povolenie na
prevádzkovanie daňového skladu spoločnosti AT - INVEST, spol. s r.o., spoločnosť AT - INVEST, spol.
s r.o. nemá povolenie na obchodovanie s minerálnymi olejmi,
- žalobca tovar kúpil a zaplatil svojmu dodávateľovi (spoločnosti CORAL Singapore) za nakúpený tovar,
- žalobca ako príjemca a deklarant v jednej osobe deklaroval dovoz tovaru a v rámci dovozu tovaru
umiestnil tovar v daňovom sklade,
- žalobca zaplatil colný dlh,
- žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník (v zmysle zákona o DPH) voči dodávateľovi
z tretieho štátu (spoločnosti CORAL) konal vo vlastnom mene a zo svojho účtu aj zaplatil uvedenému
dodávateľovi v treťom štáte. Žalobca sa vyjadril, že po uskladnení v daňovom sklade predal majetkové
právo k dovezenej a uskladnenej nafte. V tomto smere odôvodnene videl správca dane rozpor, pretože
pokiaľ by platilo ustanovenie článku II bod 2. Zmluvy o spolupráci zo dňa 18.05.2017, potom by uvedené
vyjadrenie žalobcu (konateľa žalobcu) nebolo pravdivé, nakoľko podľa uvedenej zmluvy je a bude
vlastníkom tohto tovaru AT - INVEST, spol. s r.o.,
- AT - INVEST, spol. s r.o. má síce uzatvorenú Zmluvu o spolupráci zo dňa 18.05.2017, z ktorej
ustanovení vyplýva, že len AT - INVEST, spol. s r.o. je vlastníkom tovaru dovezeného do daňového
skladu (vlastníkom skladu je žalobca), ale keby bola spoločnosť AT - INVEST, spol. s r.o. jeho vlastníkom,
potom by toto právo musela od niekoho nadobudnúť. Žalobca sa vyjadril, že predal majetkové právo
k dovezenej a uskladnenej nafte spoločnosti AT - INVEST, spol. s r.o.. Ak by však žalobca nemal toto
majetkové právo, nemohol by uvedené právo predať spoločnosti AT - INVEST, spol. s r.o.. Vo veci
majetkového práva nastáva rozpor. V zmysle zmluvy by predaj majetkového práva vlastníkovi nemal
opodstatnenie,
- žalobca fakturuje pre AT - INVEST, spol. s r.o. dňa 18.05.2017 prijatú zálohovú platbu na motorovú
naftu a dňa 14.06.2017 cenu motorovej nafty, nefakturuje teda dodávku tovaru, ale len cenu. Vznik
daňovej povinnosti (§ 19 zákona o DPH) alebo nárok na odpočítanie dane (§ 49 zákona o DPH) je však
spojený s uskutočnením zdaniteľnej transakcie, s dodaním tovaru alebo služby, a nie s fakturáciou ceny.
Spoločnosti AT - INVEST, spol. s r.o. nevznikli žiadne náklady na obstaranie tovaru, pretože tieto náklady
vznikli ČS-KA Mazorník, s.r.o. ako vlastníkovi tovaru pri jeho dovoze. Len ako osoba, ktorá mala právo
disponovať s dovezeným tovarom ako vlastník (dispozičné právo, právo rozhodovať, ako naloží s týmto
tovarom, resp. právo podnikať s týmto tovarom, obchodovať s ním) mohol žalobca rozhodnúť o predaji
tohto tovaru. AT - INVEST, spol. s r.o. nebola dovozcom tovaru. Vo vzťahu medzi AT - INVEST, spol. s r.o.
a žalobcom nedochádza k dodaniu tovaru, dochádza len k poskytnutiu finančných prostriedkov na určité
obdobie medzi dvoma spoločnosťami. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj konateľ žalobcu, keď na otázku
správcu dane, či žalobca na základe predmetnej zmluvy poskytol službu alebo dodal tovar, odpovedal,
že z dôvodu, že daňový úrad doposiaľ nevyplatil žalobcovi nadmerné odpočty v sume 640.000,- Eur,
musel hľadať žalobca zdroj na financovanie nákupu motorovej nafty. Uvedeným vyjadrením tak potvrdil,
že predmetom fakturácie bolo samotné finančné plnenie, a nie dodávka tovaru, resp. služby.



- ak žalobca na otázku správcu dane, kto je vlastníkom motorovej nafty od CORAL, odpovedal: „podľa
vystavených faktúr" potom je dôvodné uzavrieť, že vystavenie faktúr ešte automaticky neznamená
zmenu vlastníckych vzťahov.
- ak colný orgán dňa 15.06.2017 vykonával colný dohľad v priestoroch daňového skladu a pojednával s
vedúcim tohto skladu, v tento deň tiež prejednával v režime 4.500 dovoz a uskladnenie tovaru v daňovom
sklade, potom faktúra, ktorou žalobca fakturuje cenu motorovej nafty s dátumom dodania 14.06.2017,
nemôže odrážať skutočný stav. Ak 15.06.2017 colný úrad prepúšťal dovoz tovaru pre žalobcu, potom
14.06.2017 nemohol byť tento tovar vlastníctvom AT - INVEST, spol. s r.o..

12. Z uvedeného vyhodnotenia okolností daného prípadu plynie, že správcom dane bola odôvodnene
spochybnená vierohodnosť dokladov predložených žalobcom. Podstatou Zmluvy o spolupráci zo dňa
18.05.2017 malo byť podľa obrany žalobcu to, že dodávateľ - žalobca kúpi motorovú naftu pre
objednávateľa AT-INVEST spol. s r.o. od tretej osoby a uskladní túto vo svojich priestoroch. Objednávateľ
AT-INVEST spol. s r.o. poskytne žalobcovi súčinnosť v tom, že na to, aby mohol žalobca kúpiť túto
motorovú naftu od tretej osoby AT-INVEST spol. s r.o. poskytne žalobcovi finančné prostriedky na
zaplatenie za kúpenú motorovú naftu. Túto činnosť vykoná žalobca bezodplatne, na vlastne náklady
a nebezpečenstvo a zaplatí všetky poplatky, clá a daňové povinnosti súvisiace so zakúpením tovaru.
Po zrealizovaní tejto transakcie dodávateľ - žalobca odkúpi motorovú naftu od objednávateľa AT-
INVEST spol. s r.o.. Vlastnícke právo k tovaru prejde na dodávateľa okamihom opustenia tovaru z
miesta uskladnenia. Správny súd k uvedenému udáva, že vo svetle všetkých vykonaných dôkazov,
ktoré správca dane posudzoval vo vzájomných súvislostiach celkom dôvodne dospel správca dane k
záveru, že Zmluva o spolupráci zo dňa 18.05.2017 (vrátane jej čl. II. bod 1, 3 a čl. VI. bod 3 a 4, ktoré
žalobca označil na podporu svojho tvrdenia o prevode práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník)
neodrážala skutočnosť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca kúpil motorovú naftu priamo
od svojho dodávateľa CORAL, keď dodávateľ CORAL priamo pre svojho odberateľa - žalobcu vystavil
faktúru, na základe čoho žalobca prihlásil tovar vo svojom mene ako príjemca a deklarant na colné
konanie, zaplatil colný dlh a daň zaplatenú colnému orgánu si uplatnil v daňovom priznaní k DPH, ako
aj odpočítanie tejto dane. Následne ako osoba oprávnená disponovať s týmto tovarom ako vlastník
vystavil zálohovú faktúru na základe prijatej platby pre AT-INVEST spol. s r.o. v máji 2017. Následne
v júni 2017 vystavil žalobca pre odberateľa AT-INVEST spol. s r.o. faktúru, ktorou deklaroval plnenie -
fakturujem Vám cenu motorovej nafty, teda nie dodávku motorovej nafty, ale len cenu. Z tejto faktúry boli
odpočítané zálohové platby. Správny súd na dôvažok podotýka, že Zmluva o spolupráci, ako je zrejmé
zo samotného jej textu postrádala akékoľvek racionálne jadro. Pokiaľ je elementárnym účelom každého
podnikateľského subjektu dosahovanie zisku, potom je celý koncept tejto zmluvy (čo podčiarkuje jej
nedôveryhodnosť) v rozpore s týmto účelom. Žalobca podľa zmluvy mal na vlastné náklady, na vlastné
nebezpečenstvo, po zaplatení všetkých poplatkov, cla a splnení si daňových povinností bezodplatne
poskytne „dodávateľské činnosti a služby" spočívajúce v nákupe pohonných látok pre objednávateľa od
tretích osôb a ich uskladnenie v priestoroch dodávateľa - žalobcu. Spoločnosť AT-INVEST spol. s r.o. sa
zaviazala poskytnúť všetku súčinnosť na kúpu pohonných látok dodávateľovi - žalobcovi od tretích osôb,
zaplatiť za zakúpené pohonné látky a súčasne sa zaviazala odpredať pohonné látky dodávateľovi, avšak
už s maržou vo výške 2% z hodnoty ceny za 1 liter pohonných látok. Otázkou teda je, aký ekonomický
benefit mala takáto transakcia (zmluva) priniesť žalobcovi. Žalobca dáva v tejto súvislosti do pozornosti
článok III. bod 2 Zmluvy s tým, že práve tento článok vyjadruje ekonomický cieľ zrealizovanej obchodnej
transakcie. Správny súd však podotýka, že takýto cieľ je z tohto článku zreteľný len u spoločnosti
AT-INVEST spol. s r.o., nie však pre žalobcu. Nedôveryhodnosť celej transakcie podčiarkuje fakt, že
spoločnosť AT-INVEST spol. s r.o. nemala oprávnenie na obchodovanie s takýmto druhom komodity.
V preskúmavanom prípade bolo povinnosťou žalobcu ako obchodníka s takouto komoditou dbať o to,
aby u osoby s ktorou vstupuje do zmluvného vzťahu, ktorého predmetom mala byť dodávka motorovej
nafty si preveril existenciu takéhoto druhu oprávnenia. Takýto druh oprávnenia jednoznačne sleduje
zámer zákonodarcu a tým aj záujem štátu na dôslednej kontrole nad obchodmi s touto komoditou
prejavujúcej sa určením podmienok a pravidiel zabezpečujúcich sledovanie právneho a ekonomického
osudu tohto druhu komodity. Rovnako nedôveryhodnosť celej transakcie zvýrazňujú časové okolnosti
posudzovaných transakcií, keď žalobca v júni 2017 nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník
od spoločnosti CORAL a v tom istom mesiaci mal údajne toto právo previesť na AT-INVEST spol. s r.o.
(bezodplatne), pričom v rovnakom mesiaci (jún 2017) mala spoločnosť AT-INVEST za maržu previesť
toto právo späť na žalobcu.



13. Celkovo teda vo vzťahu k námietke, že žalobcom predložené dôkazy sú spôsobilé preukázať
existenciu zdaniteľného plnenia spoločnosti AT-INVEST spol. s r.o. pre žalobcu, správny súd konštatuje,
že tieto dôkazy túto skutočnosť nepreukázali. Naopak správca dane nadobudol oprávnené pochybnosti
o dodaní dodávok od tohto dodávateľa žalobcovi na základe predložených faktúr. V tejto súvislosti
správny súd poukazuje na závery rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 401/2009-17
zo dňa 16.12.2007, podľa ktorého daňový subjekt má v konaní dve základné povinností: povinnosť
tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový
subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží
správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť).
Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z.. Ak však správca dane pri
preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly preukázateľne spochybní
vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno
konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 29 ods. 2 vtedy účinného zákona
o správe daní a poplatkoch) a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením,
alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.
Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného
bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej
kombinácie uplatnenia zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. V danom prípade teda správca
dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, a preto sa dôkazné bremeno presunulo na daňový subjekt, ktorý mal inými dôkazmi
vyvrátiť spochybnenie jeho pôvodných dôkazov predložených správcovi dane. V danom prípade žalobca
žiadne takéto dôkazy nepredložil a ani iným spôsobom sa mu nepodarilo preukázať reálne dodanie
zdaniteľného plnenia jeho dodávateľom, a preto neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1
Daňového poriadku. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno v skutočnostiach rozhodných z hľadiska
aplikácie citovaného ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na citované ustanovenie § 49
ods. 1, 2 písm. a) zákona o DPH). Pre zhrnutie možno teda konštatovať, že vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané, že spoločnosti AT-INVEST spol. s r.o. vo vzťahu k motorovej nafte vzniklo právo
nakladať s daným hmotným majetkom ako vlastník v zmysle citovaného ustanovenia § 8 zákona o DPH.
A preto nemohla s týmto tovarom ani obchodovať (nemajúc ani príslušné oprávnenia na obchodovanie
s minerálnymi olejmi) t.j. dodať tovar žalobcovi. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané len to, že
spoločnosť AT-INVEST spol. s r.o. poskytla žalobcovi finančné prostriedky na nákup motorovej nafty.
Z uvedeného dôvodu nemohla vzniknúť spoločnosti AT-INVEST daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1
zákona o DPH titulom dodania tovaru, a preto ani žalobcovi nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods.
1 zákona o DPH z preverovaných faktúr od spoločnosti AT-INVEST spol. s r.o..

14.   Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsiahlu judikatúru ESD vo vzťahu k výkladu pojmu „dodanie  tovaru"
s tým, že termín dodanie tovaru sa nevzťahuje na prevod vlastníckeho práva k tovaru, ale zahŕňa
akýkoľvek prevod majetku jednou stranou, ktorý oprávni druhú stranu fakticky s ním nakladať, akoby
by bola vlastníkom tohto majetku, a to aj keby k prevodu vlastníctva nedošlo, správny súd udáva,
že z obsahu odôvodnení rozhodnutia správcu dane, ako aj žalovaného vyplýva, že správne orgány
postupovali v intenciách uvedených záverov ESD a skúmali, či v prejednávanej veci došlo k prevodu
práva nakladať s tovarom ako vlastník, t. j. nezamerali sa pri zisťovaní rozhodných skutočností a v rámci
vykonaného dokazovania na skúmanie prevodu vlastníckeho práva v zmysle občianskoprávnych čo
obchodnoprávnych predpisov, ale na skúmanie, či v prejednávanej veci došlo k skutočnému dodaniu
tovaru v zmysle prevodu držby majetku dodávateľom, ktorá by oprávňovala odberateľa fakticky s ním
nakladať, akoby bol vlastníkom tohto majetku (napr. rozsudok Súdneho dvora z 12.01.2006 Optigen
a i., spojené veci sp. zn. C- 354/03, C-355/03 a C-484/03, bod 54, alebo rozsudok z 29.03.2012
sp. zn. C-414/10 vo veci Véleclair)). Z uvedeného dôvodu správny súd považuje túto námietku za
bezpredmetnú. Pokiaľ žalobca k tomuto záveru dospel (zrejme) len zo siedmeho odseku na strane
19 rozhodnutia žalovaného, kde sa uvádza pojem „vlastníctvo k tovaru" správny súd podotýka, že
ide o zrejmú nesprávnosť, o čom svedčí celý ďalší obsah odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ako
aj správcu dane, na ktoré žalovaný v podrobnostiach odkazuje. Rovnako je bezpredmetná námietka
žalobcu, že žalovaný neskúmal, kedy a za akých okolností došlo k prevodu takého práva zo žalobcu na
spoločnosť AT-INVEST spol. s r.o., keďže správne orgány spochybnili, že by vôbec k takému prevodu
medzi uvedenými spoločnosťami došlo.

15. Námietku žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že v skutkovo
identickom obchodnom vzťahu dvoch rôznych daňových subjektov odlišne žalovaný právne posúdil vec,



a to v rozhodnutí žalovaného č. 101374344/2018 zo dňa 17.07.2018, ktorým bolo zrušené rozhodnutie
Daňového úradu Bratislava č. 100413724/2018Dubv zo dňa 20.02.2018, správny súd vyhodnotil ako
nedôvodnú. V prvom rade preto, že predmetom tohto správneho súdneho prieskumu nie sú závery
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky obsiahnuté v rozhodnutí č. 101374344/2018 zo dňa
17.07.2018, ďalej preto, že správnemu súdu nie sú zrejmé a známe ani podrobné skutkové okolnosti
v danom rozhodnutí posudzovaného prípadu. Na dôvažok nie je táto námietka relevantná aj preto, že
zrušujúce rozhodnutie nie je rozhodnutím s konečnou platnosťou riešiacou prejednávaný daňový prípad
z meritórneho hľadiska.

16. Rovnako vo vzťahu k listinným dôkazom, ktoré predložil žalobca a ktoré podľa jeho mienky majú
preukázať dodanie zdaniteľného plnenia od spoločnosti SLOVAKIA HOLDING, s.r.o. dospel správny
súd k záveru, že túto skutočnosť tieto dôkazy nepreukazujú. Správca dane mal na základe vykonaného
dokazovania (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku) oprávnené pochybnosti, že spoločnosť SLOVAKIA
HOLDING, s.r.o. nemohla dodať zdaniteľné plnenie. Že tieto pochybnosti správcu dane boli oprávnené,
o tom svedčia tieto správcom dane zistené skutkové okolnosti:
- Žalobca sa v podrobnostiach nevedel vyjadriť k okolnostiam osvetľujúcim daný obchodný prípad, najmä
nevedel uviesť konkrétne tvrdenia majúce povahu faktu, ktoré by identifikovali osobu, ktorá vystupovala
pri zabezpečovaní jednotlivých obchodných prípadov za spoločnosť SLOVAKIA HOLDING, s.r.o. a ani
podrobné skutočnosti ohľadne miesta dodania tovaru.
- Žiaden údaj okrem pečiatky na dodacom liste nedeklaroval prepravcu, resp. vlastníka tovaru.
- Na stáčacom liste nie je uvedená žiadna identifikácia prepravcu, ani dodávateľa, nie je zrejmé, kto
naftu dodal a kto prevzal. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 10.05.2017 sa prevzatie tovaru malo uskutočniť
na základe dodacieho listu, ktorý mal byť potvrdený podpisom samotného vodiča kupujúceho.
- Na adrese sídla spoločnosti SLOVAKIA HOLDING, s.r.o. sa uvedená spoločnosť nenachádza,
nachádza sa tam bytový panelový dom.
- Konateľ spoločnosti SLOVAKIA HOLDING, s.r.o. na výzvu dožiadaného správcu dane nepredložil
doklady za skúmané zdaniteľné obdobie júl 2017 a k správcovi dane sa na predvolanie nedostavil bez
ospravedlnenia.
Celkovo teda vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadne unesenia dôkazného bremena s tým, že
ním predložené dôkazy sú spôsobilé preukázať materiálnu stránku dodania tovaru spoločnosťou
SLOVAKIA HOLDING, s.r.o. žalobcovi v zdaniteľnom období júl 2017 možno konštatovať, že žalobcom
označené dôkazy túto skutočnosť spoľahlivo nepreukázali. Naopak správca dane nadobudol oprávnené
pochybnosti o dodaní dodávok od tohto dodávateľa žalobcovi na základe predložených faktúr. Správca
dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom,
a preto sa dôkazné bremeno presunulo späť na daňový subjekt, ktorý mal inými dôkazmi vyvrátiť
spochybnenie jeho pôvodných dôkazov predložených správcovi dane. V danom prípade žalobca žiadne
takéto dôkazy nepredložil a ani neoznačil a ani iným spôsobom sa mu nepodarilo preukázať reálne
dodanie zdaniteľného plnenia jeho dodávateľom, a preto neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24
ods. 1 Daňového poriadku o skutočnostiach rozhodných z hľadiska aplikácie citovaného ustanovenia §
51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na citované ustanovenie § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona o DPH.
Pre zhrnutie vo vzťahu k preverovanému plneniu od spoločnosti SLOVAKIA HOLDING, s.r.o. je potrebné
uviesť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o skutočnosti, že dodaný tovar bol dodaný platiteľom -
osobu uvedenou na faktúre - spoločnosťou SLOVAKIA HOLDING, s.r.o.. Nepredložil relevantný dôkaz
o preprave tovaru vyhotovený v súlade s kúpnou zmluvou zo dňa 10.05.2017 (vrátane uvedenia
dodávateľa tovaru, druhu tovaru, dopravného prostriedku), nepredložil žiadne dôkazy o osobe, ktorá
by vystupovala pri podpise kúpnej zmluvy, neodstránil chýbajúce údaje na predložených stáčacích
lístkoch o osobe, ktorá ich vyhotovila, údaj o prepravnom prostriedku, uvedenie miesta dodania tovaru.
V predmetom prípade nebol preukázaný pôvod tovaru a žalobca nepreukázal ani, kto sa zúčastňoval
nakládky a vykládky tovaru za dodávateľa. Nie je preto ani dôvodná námietka žalobcu, že žalovaný
zamietol nárok žalobcu na odpočet DPH pre nemožnosť preverenia samotného dodávateľa.

17. Žalobca ďalej v súvislosti so zisteniami týkajúcimi sa spoločnosti SLOVAKIA HOLDING, s.r.o.
poukazuje na rozsiahlu judikatúru ESD (mimo iné rozsudku v spojených veciach Optigen Ltd. a spol.
č. C-354/03, C-353/03, C-484/03 a ďalej rozhodnutia vo veciach C-277/14, C-255/02 Halifax, C-440/04
Recolta Recycling SPRL, C-285/11, C-80/11, C-142/11 atď.) a rozhodnutia NS SR (najmä vo veciach
3Sžf 1/2010 a 1Sžf 52/2016) dôvodiac, že právo na odpočet DPH môže byť zamietnuté len vtedy, ak sa
preukáže že platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, že toto plnenie je súčasťou podvodu. Žalovaný, ako
aj správca dane sa preto mal a musel vysporiadať so subjektívnou stránkou t.j. zavinením, čo v danej



veci neučinil. Žalovaný ani správca dane žalobcovi nepreukázali zneužitie práva ani daňový podvod a
ich dokazovanie a argumentácia ani nesmerovala týmto smerom.
K uvedenej námietke správny súd uvádza, že závery vyššie označených rozsudkov ESD a NS SR
nie sú aplikovateľné na prejednávaný prípad žalobcu práve z dôvodu, že správca dane resp. žalovaný
nezamietli žalobcovi právo na odpočet DPH dôvodiac zneužitím práva resp. podvodným konaním.
Nebolo preto povinnosťou správcu dane ani žalovaného zisťovať, či žalobca mal vedomosť o účasti
na podvodnom konaní a v tomto smere viesť dokazovanie. Na tomto mieste považuje správny súd za
potrebné zdôrazniť, že závery ESD a NS SR sú aplikovateľné na prípady, kedy je preukázané dodanie
tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre - materiálna stránka dodania tovaru (popri formálnej stránke),
teda sú inak splnené všetky zákonné požiadavky na odpočet DPH, ale došlo k vade spočívajúcej
v podvode resp. zneužití práva. V prejednávanej veci žalobcom však neboli splnené vnútroštátne
podmienky pre odpočet DPH a teda nebolo preukázané dodanie tovaru práve dodávateľom uvedeným
na faktúre (SLOVAKIA HOLDING, s.r.o.). Aplikovať závery označenej judikatúry ESD a NS SR teda
nemožno z dvoch dôvodov:
1) Nebolo preukázané dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre SLOVAKIA HOLDING, s.r.o..
2) Nebolo žalovaným ani tvrdená účasť žalobcu na podvode resp. zneužití práva žalobcom, čo však má
relevanciu skúmať len vtedy, ak inak daňovému subjektu nárok na odpočet svedčí.

18. Námietku nezákonnosti rozhodnutia spočívajúcej v nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia
pre absenciu vyhodnotenia dôkazov, ktoré sú v prospech žalobcu vyhodnotil správny súd ako
nedôvodnú. Správny súd z obsahu odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a žalovaného mal
preukázané, že správne orgány vzali pri hodnotení dôkazov do úvahy všetky žalobcom predložené
dôkazy (zmluvy, faktúry, dodacie listy, stáčacie lístky, objednávky, povolenie vydané colným úradom atď.)
pričom tieto hodnotili vo vzájomných súvislostiach s ďalšími správcom dane zabezpečenými dôkazmi
(plynúcimi z podkladov predložených dožiadaným správcom dane) v súlade so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov, prihliadajúc na všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Záver, ktorý správca dane zo
zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a
správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Správny súd
zdôrazňuje, že je povinnosťou správcu dane interpretovať skutkové zistenia plynúce z vykonaných
dôkazov vo vzájomných súvislostiach a nie izolovane „vyberať" z vykonaných dôkazov skutočnosti, ktoré
by izolovane mohli svedčiť v prospech žalobcu a len na týchto izolovaných skutočnostiach založiť závery
svojho rozhodnutia.

19. Žalobca ďalej vo všeobecnosti namieta, že bol ukrátený na svojom procesnom práve klásť svedkom
otázky bez toho, že označenia „svedkov", ktorým nemohol klásť otázky. Námietku všeobecného
charakteru prináleží správnemu súdu vyhodnotiť rovnako z všeobecného hľadiska, a to nasledovne.
Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, ani žalovaného, ani z obsahu administratívneho
spisu nie je dohľadateľné, že by bol správcom dane vykonaný dôkaz výsluchom akéhokoľvek svedka.
Už len z tohto dôvodu nemohol byť žalobca ukrátený na svojom procesnom práve klásť svedkovi
otázky. Jediný potencionálny „svedok", ktorého účasť sa snažil dožiadaný správca dane zabezpečiť
- István Dénes Takács (predvolaním na výsluch svedka č. j. 100617217/2018/9104401/Iva zo dňa
23.03.2018) sa k dožiadanému správcovi dane nedostavil. Upovedomenie o výsluchu svedka č. j.
100617282/2018/9104401/Iva zo dňa 23.03.2018 bolo žalobcovi doručené dňa 28.03.2018. Pokiaľ ďalej
správca dane a žalovaný v odôvodnení rozhodnutia podporne poukazujú na vyjadrenie Ing. Jána Vaňču
do protokolu (poznámka súdu č. 102582454/2017 zo dňa 14.12.2017) spísaného Daňovým úradom
Bratislava správny súd podotýka, že nešlo zo strany správcu dane (prejednávajúceho právnu vec
žalobcu - Daňového úradu Žilina, pobočka Ružomberok) o vykonanie dôkazu výsluchom svedka Ing.
Jána Vaňču, ale len o poukaz na listinný dôkaz - protokol Daňového úradu Bratislava (ktorý Daňový
úrad Bratislava, ako dožiadaný správca dane zaslal vec prejednávajúcemu správcovi dane), ktorý sa
týkal kontrolovaného daňového subjektu - AT-INVEST spol. s r.o. a daňovej kontroly vykonanej u tohto
subjektu za zdaňovacie obdobie máj 2017, a v ktorom sa v rámci daňového konania vyjadril aj konateľ
AT-INVEST spol. s r.o.. Nešlo teda o výsluch svedka dožiadaným správcom dane, ktorého by sa
mal žalobca právo zúčastniť s právom klásť svedkovi otázky. Išlo o zachytenie výpovede (vyjadrenia)
konateľa kontrolovaného subjektu - AT-INVEST spol. s r.o. v rámci inej daňovej kontroly. Žalobca mal
právo nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa so všetkými podkladmi rozhodnutia, vrátane listinného dôkazu
- fotokópie protokolu Daňového úradu Bratislava zo dňa 14.12.2017 a právo vzniesť námietky resp.
vlastné skutkové tvrdenia, resp. navrhnúť dôkazy (doplnenie dokazovania) vo vzťahu ku skutočnostiam
rozhodným pre výsledok konania vo veci žalobcu.



20. Žalobca ďalej namieta nezákonnosť rozhodnutia správcu dane spočívajúcu v absencii
rozhodnutia o náhrade nákladov správy daní  a neuvedenia ustanovenia právneho predpisu, podľa
ktorého sa rozhodovalo vo výroku rozhodnutia a ďalej, že žalovaný sa s touto námietkou (obsiahnutou
v odvolaní) nijako extra nevysporiadal. Na úvod je potrebné ozrejmiť, že žalovaný sa v odôvodnení
rozhodnutia skutočne nijako nevysporiadal s vyššie uvedenou odvolacou námietkou žalobcu. Takáto
vada (vada nedostatku odôvodnenia rozhodnutia žalovaného spočívajúca v absencii odpovede na jednu
zo vznesených odvolacích námietok) nemala však vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.
Jednalo sa totiž o odvolaciu námietku nepodstatnú, ktorá sa netýkala žiadnej zásadnej či dôležitej
skutkovej alebo právnej otázky riešenej v danej veci. Účelom správneho súdneho konania nie je zrušiť
rozhodnutie žalovaného len z dôvodu,  by sa opakoval proces resp. aby sa do odôvodnenia rozhodnutia
žalovaného doplnili dôvody, ktoré samé o sebe nemôžu priniesť žalobcovi priaznivejšie rozhodnutie vo
veci. Naviac je potrebné uviesť, že výrok o náhrade nákladov správy daní rozhodnutie správcu dane
(§ 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku) musí obsahovať, len ak sú splnené zákonné podmienky,
ktoré má na mysli citované ustanovenie § 12 ods. 1, 2, 4 Daňového poriadku. V prejednávanej veci
nebola žalobcom tvrdená niektorá zo skutkových okolností predpokladaných zákonodarcom v citovanom
ustanovení § 12 ods. 2, 4 Daňového poriadku, napríklad potreba rozhodnúť o nároku na svedočné
resp. potreba rozhodnúť o náhrade hotových výdavkov spojených s predložením listín resp. iných vecí
správcovi dane atď.). Napokon ani nebolo preukázané, že by takéto nároky boli v konaní vznesené v
zákonom stanovenej prekluzívnej lehote. Nebolo ani tvrdené a  ani z obsahu administratívneho spisu
nie je zrejmé, že by správca dane uhradil náklady podľa § 12 ods. 2, ktoré by mali vzniknúť v dôsledku
nečinnosti alebo nesplnenia zákonných povinností daňového subjektu alebo inej osoby, ktoré by mohli
odôvodniť uloženie povinnosti daňovému subjektu alebo inej osobe tieto náklady uhradiť. Z uvedeného
dôvodu je vznesená námietka žalobcu nedôvodná.

21. Pokiaľ žalobca ďalej tvrdí, že výrok rozhodnutia správcu dane neobsahuje označenie právneho
predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, správny súd aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
Ustanovenie § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku predpisuje povinnosť správcu dane uviesť vo
výroku rozhodnutia ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa „rozhodovalo". Z citovaného
ustanovenia § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku je zrejmé, že právny predpis upravujúci rámec
rozhodovania správcu dane bol správcom dane vo výroku prvostupňového rozhodnutia označený, a
to ustanovenie § 68 ods. 5. Ide o ustanovenie, ktoré ukladá správcovi dane oprávnenie v rozhodnutí
vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubiť daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Podstata výroku
rozhodnutia správcu dane spočívala práve vo vyrubení rozdielu dane daňovému subjektu. Preto odkaz
správcu dane na uvedené zákonné ustanovenie bol na mieste a bol postačujúci. Pokiaľ ide o ďalšie
ustanovenie hmotnoprávneho charakteru napr. ustanovenie § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a)
zákona o DPH atď., porušenia ktorých sa žalobca dopustil, tieto sa vo výroku neuvádzajú a je ich uviesť v
odôvodnení rozhodnutia. V prejednávanej veci nejde ani o rozhodnutie vo veciach správneho trestania,
kde výrok rozhodnutia správneho orgánu v súlade so zásadami ukladania trestov musí obsahovať odkaz
na zákonné ustanovenie definujúce povinnosti účastníka konania, ktoré boli porušené a viedli k uloženiu
sankcie. Pokiaľ ide o ustanovenie § 69 ods. 5 zákona o DPH, podľa ktorého vznikla v prejednávanej
veci žalobcovi daňová povinnosť, je uvedené ustanovenie označené v odôvodnení rozhodnutia a ani
ono ako ustanovenie hmotnoprávnej povahy nemá miesto vo výroku rozhodnutia.

22.    Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd všetky námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné s
poukazom na citované ustanovenie § 190 SSP žalobu žalobcu zamietol.

23. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario
tak, že ako neúspešnému účastníkovi mu náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému
podľa § 168 SSP a contrario tak, že ani žalovanému správny súd náhradu trov konania nepriznal, pretože
neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.