Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 31S/66/2019 z 28. 9. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. septembra 2020, sp. zn. 31S/66/2019, ECLI:SK:KSZA:2020:5019200516.2 Krajský súd Žilina | 31S/66/2019 | ECLI:SK:KSZA:2020:5019200516.2 | 2020-09-28 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1ad4e6ca-9c40-40cd-89ea-8e64a9651c4c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5019200516.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/66/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200516
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200516.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky
Poláčkovej a členiek senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci
žalobcu: Peter Hajčík s.r.o., so sídlom Jána Šimka 4708/9A, 036 01 Martin, IČO: 44 840 870, právne
zastúpeného Weis & Partners s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 47 234 776,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101477533/2019
zo dňa 17.06.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím Číslo 100518886/2019 zo dňa 26.02.2019 (ďalej ako rozhodnutie správcu dane alebo
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) Daňový úrad Žilina, pobočka Martin (ďalej ako správca
dane alebo správny orgán prvého stupňa) vyrubil subjektu Peter Hajčík s.r.o., J. Šimku 9/4708, 036
01 Martin, IČO: 44 840 870 (ďalej aj len daňový subjekt) rozdiel dane v sume 919,18 Eur na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2015. V odôvodnení rozhodnutia správca dane
poukázal na realizáciu daňovej kontroly DPH začatej na základe Oznámenia o daňovej kontrole zo dňa
27.10.2017, pričom daňová kontrola sa týkala obdobia január 2015 až december 2015. Za zdaňovacie
obdobia, v ktorých správca dane nezistil porušenie ustanovení zákona o DPH (apríl až máj 2015) bol
vyhotovený Protokol č. 102162621/2018 zo dňa 06.11.2018. O výsledku zistení z daňovej kontroly za
január až marec 2015 a jún až december 2015 správca dane vyhotovil Protokol č. 102162640/2018
zo dňa 06.11.2018. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole č.
102162640/2018 zo dňa 06.11.2018 bol splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu doručený
09.11.2018. Daňový subjekt učinil vyjadrenie k Protokolu z daňovej kontroly č. 102162640/2018 a k
Protokolu z daňovej kontroly č. 102162621/2018, ktoré bolo doručené správcovi dane dňa 30.11.2018.
Dňa 13.02.2019 sa dostavil na Daňový úrad Žilina, pobočka Martin splnomocnený zástupca daňového
subjektu a bola s ním spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100443533/2019, predmetom
ktorej bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov k Protokolu č. 102162640/2018 (s nálezom) zo dňa
06.11.2018 a k Protokolu č. 102162621/2018 (bez nálezu) zo dňa 06.11.2018. V rámci vyjadrenia k
Protokolu zo dňa 30.11.2018 daňový subjekt neoznačil a nepredložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,
ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január 2015 až
december 2015. Správca dane zistený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie október 2015 v sume
919,18 Eur oproti vyrubenej dani na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly uvedených v časti
II. Protokolu č. 102162640/2018 zo dňa 06.11.2018 a následne po vykonaní vyrubovacieho konania
nezmenil (neuznal daňovému subjektu odpočítanie dane z dodávateľských faktúr za poradenské služby



od spoločnosti STAVOINVESTA SK s.r.o., so sídlom Martin (ďalej len STAVOINVESTA SK s.r.o.), a to
konkrétne za zdaňovacie obdobie október 2015 z dodávateľskej faktúry č. 15/020 zo dňa 13.11.2015,
dátum dodania 31.10.2015 v sume celkom 5.515,08 Eur, z toho 20% vo výške 919,18 Eur).
V Zápisnici z ústneho pojednávania č. 100443533/2019 zo dňa 13.02.2019 v časti „Opatrenia a závery
prijaté pri ústnom pojednávaní“ správca dane vyjadril nesúhlas s vyjadrením splnomocneného zástupcu
daňového subjektu a skonštatoval, že počas výkonu daňovej kontroly a následne vyrubovacieho konania
postupoval v súlade so zákonom č. 563/2009 Z. z. a zákonom o DPH, pričom nebolo preukázané dodanie
deklarovanej služby na predmetných faktúrach. Správca dane preto nepovažoval za opodstatnené
vykonať úkony navrhované splnomocneným zástupcom daňového subjektu vo veci opätovnej výpovede
pána T., vzhľadom na to, že pán T. v danej veci už ako svedok vypovedal (odkaz na Zápisnicu o ústnom
pojednávaní zo dňa 25.04.2018 č. 100818143/2018). Kontrolovaný daňový subjekt bol o vypočutí svedka
upovedomený a mal možnosť klásť svedkovi otázky.
Správca dane postupoval pri vyhotovení dvoch protokolov v súlade s ustanovením § 46 ods. 8 zákona
č. 563/2009 Z. z., keď z daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobia 1. až 12. mesiac roku 2015 vydal
dva protokoly - samostatne za zdaňovacie obdobia, v ktorých nezistil rozdiel dane a ďalší protokol za
zdaňovacie obdobia, v ktorých zistil rozdiel dane a spolu s protokolom zaslal aj výzvu na vyjadrenie
sa k zisteniam uvedeným v protokole. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný
daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať, alebo na ktorú si uplatnil nárok
podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela (nezačína vyrubovacie
konanie) a správca dane už nevydáva rozhodnutie. Vydanie dvoch protokolov z daňovej kontroly vyplýva
aj z ustanovenia § 68 ods. 1 daňového poriadku, kde sa uvádza, v ktorom prípade začína vyrubovacie
konanie a kedy vyrubovacie konanie nezačne. Pokiaľ bol daňovou kontrolou zistený rozdiel v sume, ktorú
mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať, alebo na ktorú si
uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane s protokolom kontrolovanému daňovému
subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Vo výzve správca dane určí lehotu,
nie kratšiu ako 15 dní od doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť ku zisteniam
uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu
daňovej kontroly. Daňový subjekt vo svojom vyjadrení k výzve správcu dane zo dňa 13.06.2018 uviedol,
že doloží správcovi dane ešte aj ďalšie písomné dôkazy v zmysle výzvy, ktoré však konateľ daňového
subjektu Peter Hajčík z dôvodu pracovnej vyťaženosti, ako aj odchodu na vopred dlhodobo plánovanú
dovolenku nestihol pripraviť na predloženie/predložiť ku dňu vyjadrenia k výzve, t. j. ku dňu 16.07.2018.
Aj napriek dostatočnému časovému priestoru v zmysle uvedeného vyjadrenia už žiadne ďalšie písomné
doklady resp. dôkazy počas výkonu daňovej kontroly, ani následne vo vyrubovacom konaní správcovi
dane predložené neboli. Z toho dôvodu správca dane vyžiadal od odberateľov prepravných služieb t. j. od
spoločnosti KraussMaffei Technologies, spol. s r.o. a SCHENKER s.r.o. kompletné zmluvy so všetkými
prílohami (napríklad cenník) a dodatkami uzatvorenými s daňovým subjektom, ktoré definujú podmienky
obchodnej spolupráce, a podľa ktorých obchodný vzťah medzi spoločnosťou KraussMaffei Technologies,
spol. s r.o. a L. V. vznikol v roku 2005 a obchodná spolupráca medzi spoločnosťou SCHENKER s.r.o.
súvisí s miestom nakládky a vykládky tovaru v prevádzke spoločnosti KraussMaffei Technologies, spol.
s r.o.
Výpoveď svedka T. resp. jeho vyjadreniue tak, ako je zaznamenané v Zápisnici č. 100818143/2018 je
podľa záverov správcu dane zmätočné a potvrdzuje oprávnené pochybnosti správcu dane o reálnom
poskytnutí poradenských služieb. Správca dane zároveň poukázal na skutočnosť, že daňový subjekt sa
vypočutia svedka nezúčastnil, čím nevyužil svoje právo klásť svedkovi otázky pri ústnom pojednávaní
podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z.
Správca dane skonštatoval, že v rámci systému DPH je právo na odpočítanie dane spojené so
skutočným dodaním predmetného tovaru alebo skutočným poskytnutím predmetných služieb (v tomto
prípade poradenských služieb). Naopak, ak ku skutočnému dodaniu tovaru alebo poskytnutiu služieb
nedôjde, nevznikne žiadne právo na odpočítanie dane. V tejto súvislosti Súdny dvor EÚ spresnil,
že výkon práva na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná výlučne len z toho
dôvodu, že je uvedená na faktúre. Existencia práva na odpočítanie DPH závisí od splnenia podmienky,
že skutočne došlo k poskytnutiu zodpovedajúceho plnenia. V tejto časti správca dane poukázal na
rozhodovanie Súdneho dvora EÚ, podľa ktorého článok 17 Šiestej Smernice Rady zo dňa 17.05.1977
o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém DPH:
Jednotný základ jej stanovenia, zmenenej Smernicou Rady 91/680/ES zo dňa 16.12.1991 (§ 49 ods.
1 zákona o DPH), sa má vykladať v tom zmysle, že na zamietnutie práva zdaniteľnej osoby, ktorá je
príjemcom faktúry na odpočítanie dane (DPH) uvedenej na tejto faktúre postačuje, aby daňový úrad
preukázal, že plnenia zodpovedajúce tejto faktúre neboli skutočne poskytnuté dodávateľom uvedeným



na faktúre. Ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ jednoznačne uvádza, že nie je jedno, kto je skutočným
dodávateľom tovaru alebo služby a kto jeho skutočným odberateľom a správca dane je preto povinný
skúmať, či účtovná a daňová dokumentácia odráža hospodársku realitu, teda či k dodaniu došlo a či
k nemu došlo tak, ako uvádzajú údaje v dokladoch, či obchodné operácie nesú prvky zneužívajúceho
alebo podvodného konania, či bola dodržaná náležitá starostlivosť v kontexte preukázania konania v
dobrej viere. Daňový subjekt musí byť schopný preukázať nielen dokladmi, ale aj inými dôkazmi, že
reálne došlo k fakturovaným obchodom tým spôsobom, akým tvrdí a výkon práva nebol v rozpore so
zásadou poctivého obchodného styku, obzvlášť ak správca dane spochybnil vierohodnosť a pravdivosť
údajov v dokladoch predložených daňovým subjektom. Pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov
uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.
oprávnené. Správca dane vychádzal nielen z dokladov, ktoré mu daňový subjekt predložil, ale vykonal
dokazovanie v zmysle daňového poriadku formou zaslania výziev a výsluchom svedka, pričom zistil, že
doklady predložené daňovým subjektom neboli odrazom reálneho plnenia.
Pri výkone daňovej kontroly správca dane preveroval prijaté zdaniteľné plnenia, resp. splnenie
podmienok odpočítania dane podľa § 49 a § 51 zákona o DPH, pričom sa zameral na preverenie prijatej
a zaúčtovanej faktúry za poradenské služby od tuzemského dodávateľa STAVOINVESTA SK s.r.o., so
sídlom Na Bystričku 036 01, IČO: 36 441 716 (ďalej len STAVOINVESTA SK s.r.o.). Za zdaňovacie
obdobie október 2015 bola vystavená spoločnosťou STAVOINVESTA SK s.r.o. pre daňový subjekt
faktúra č. 15/020 s dátumom dodania 31.10.2015 na sumu 5.515,08 Eur, z toho 20% DPH vo výške
919,18 Eur, za dodanie poradenských služieb podľa Rámcovej zmluvy o obchodnom poradenstve zo dňa
25.12.2014. Jej prílohou je jednostranová zostava daňového subjektu pod názvom Kniha po mesiacoch
so začiatočným a konečným zostatkom, ktorá bola podkladom faktúry, kde je uvedený za október 2015
mesačný obrat daňového subjektu, resp. jeho mesačné tržby za prepravu pre spoločnosť KraussMaffei
Technologies, spol. s r.o., pričom na tejto zostave je rukou dopísané percentuálne vyjadrenie 15% a
konkrétna mesačná fakturovaná suma za poradenské služby z mesačných tržieb (tržby za október 2015
v sume 45.956,- Eur) za prepravu vykonanú spoločnosťou Peter Hajčík s.r.o.
Dňa 13.06.2018 zaslal správca dane podľa § 45 ods. 2 písm. d), e) zákona č. 563/2009 Z. z.
kontrolovanému daňovému subjektu výzvu na predloženie dokladov a dôkazov č. 101157494/2018.
V závere tejto výzvy správca dane uviedol, že doklady a dôkazy - zmluvy, dodacie listy, objednávky,
preberacie protokoly, cenové ponuky, ponukové projekty, zoznamy vozidiel, obchodné plány, e-mailová
komunikácia s dodávateľom resp. listinné dôkazy preukazujúce tvrdenia daňového subjektu, pokiaľ
daňový subjekt nimi disponuje, je možné predložiť osobne, elektronicky alebo ako prílohu k e-mailu
alebo prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 13, § 14 daňového poriadku. Dňa 16.07.2018
bola správcovi dane doručená e-mailová odpoveď a dňa 18.07.2018 aj všeobecné podanie daňového
subjektu, v ktorom daňový subjekt opísal obchodnú spoluprácu so spoločnosťou STAVOINVESTA SK
s.r.o. od jej vzniku a vyjadril sa aj k Rámcovej zmluve o obchodnom poradenstve zo dňa 25.12.2014.
V prílohe uvedeného vyjadrenia daňový subjekt predložil zápisnice k Rámcovej zmluve o obchodnom
poradenstve zo dňa 02.02.2015 a Zmluvu so SCHENKER s.r.o. zo dňa 16.11.2015 označenú ako
Manuál spolupráce s dopravcom (SOP). V závere svojho vyjadrenia daňový subjekt uviedol, že doloží
správcovi dane ešte aj ďalšie písomné dôkazy v zmysle výzvy, ktoré však konateľ daňového subjektu
Peter Hajčík z dôvodu pracovnej vyťaženosti, ako aj odchodu na vopred dlhodobo plánovanú dovolenku
(od 15.07.2018 do 25.07.2018) nestihol pripraviť na predloženie/predložiť ku dňu vyjadrenia k výzve
t. j. ku dňu 16.07.2018. Daňový subjekt a ani jeho splnomocnený zástupca napriek dostatočnému
časovému priestoru od 16.07.2018 nepredložili žiadne ďalšie písomné dôkazy. Na základe toho sa
potom správca dane obrátil na subjekt KraussMaffei Technologies, spol. s r.o. a požiadal ho o
poskytnutie podkladov potvrdzujúcich obchodnú spoluprácu medzi kontrolovaným daňovým subjektom
a dožiadaným subjektom. Správcovi bolo doručené všeobecné podanie, ktorého prílohou boli doklady
identifikované na strane 13 písomného vyhotovenia rozhodnutia správcu dane. Zároveň sa subjekt
KraussMaffei Technologies, spol. s r.o. vyjadril k obchodnej spolupráci s daňovým subjektom, ktorá
vznikla v roku 2011 a nahradila obchodný vzťah s fyzickou osobou L. V. založený v roku 2005. Obchodný
vzťah so spoločnosťou Peter Hajčík s.r.o. nebol založený prostredníctvom sprostredkovateľa. Ceny za
prepravu boli dohodnuté v zmluve.
Správca dane sa obrátil aj na subjekt SCHENKER s.r.o. a požiadal o poskytnutie dokladov potvrdzujúcich
obchodnú spoluprácu medzi kontrolovaným daňovým subjektom a týmto subjektom.
Na základe zistení a vyhodnotenia dôkazov, ktoré získal správca dane počas výkonu daňovej kontroly
DPH za zdaňovacie obdobie október 2015 v prípade odberateľskej faktúry subjektu STAVOINVESTA SK
s.r.o. pre daňový subjekt nebolo preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia - poradenských
služieb a vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH. Správcovi dane boli poskytnuté



doklady (Rámcová zmluva na prepravné služby s prílohami), ktoré preukazujú, že obchodný vzťah
medzi spoločnosťou KraussMaffei Technologies, spol. s r.o. a daňovým subjektom vznikol uzatvorením
zmluvy v roku 2011, ktorá nahradila pôvodný obchodný vzťah s L. V., ako fyzickou osobou od roku
2005 (rámcové zmluvy sa uzavierajú medzi obchodníkmi, ktorí spolu dlhodobo a opakovane obchodujú
a ich súčasťou bývajú vopred stanovené parametre, limity a obmedzenia) a jasne definujú podmienky
obchodnej spolupráce pri poskytovaní nákladnej dopravy bez využitia/poskytnutia poradenských služieb.
Podmienka odpočítania dane definovaná v § 49 ods. 1 zákona o DPH je hmotnoprávnej povahy a
odčítanie dane sa viaže na jej splnenie. Len formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu
faktúrou, zmluvou, dokladmi o úhrade a podobne je vo veci preukázania skutočného dodania
fakturovanej služby pre daňové účely nepostačujúce. Vystavenie samotných faktúr nepreukazuje, že
sa obchod realizoval (je to len tvrdenie, technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na
určitý zdaniteľný obchod bez ohľadu na to, či bol tento obchod skutočne realizovaný). Účtovný doklad
je dôkazom len vtedy, ak je vystavený na základe reálneho plnenia, ktoré však musí daňový subjekt
preukázať. V nadväznosti na to správca dane neuznal daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie
október 2015 odčítanie dane v celkovej sume 919,18 Eur z dôvodu porušenia ustanovení podľa § 49
ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

2. Na základe odvolania daňového subjektu rozhodoval žalovaný rozhodnutím Číslo 101477533/2019
zo dňa 17.06.2019 (rozhodnutie žalovaného alebo napadnuté rozhodnutie), ktorým rozhodnutie
Daňového úradu Žilina č. 100518886/2019 zo dňa 26.02.2019, ktorým bol vyrubený rozdiel dane
za zdaňovacie obdobie október 2015 v sume 919,18 Eur na dani z pridanej hodnoty daňovému
subjektu Peter Hajčík s.r.o., so sídlom J. Šimku 9/4708, 036 01 Martin, IČO: 44 840 870 potvrdil.
Žalovaný skonštatoval, že pri výkone daňovej kontroly za mesiac október 2015 sa správca dane zameral
na zaúčtovanú faktúru č. 15/020 od tuzemského dodávateľa STAVOINVESTA SK s.r.o. za dodanie
poradenských služieb podľa Rámcovej zmluvy o obchodnom poradenstve zo dňa 25.12.2014, v celkovej
sume 5.515,08 Eur, z toho 20% DPH v sume 919,18 Eur. Za účelom preverenia dodania poradenských
služieb na základe predmetnej faktúry správca dane vypočul konateľa spoločnosti STAVOINVESTA SK
s.r.o. pána Jána T. dňa 25.04.2018, ako svedka a o jeho výsluchu spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní
č. 100818143/2018. Menovaný uviedol, že poradenské činnosti resp. odborná starostlivosť spočívala v
stanovovaní ceny za jednotlivé prepravy - aby bol klient pre odberateľa prijateľný a zaujímavý, čo sa týka
ceny, aby klient dostal zákazku. Poskytovanie poradenstva skončilo niekedy v roku 2016. So zástupcami
spoločnosti KraussMaffei Technologies, spol. s r.o. nejednal svedok, jednal s nimi výlučne pán Hajčík,
úhrady faktúr boli realizované vkladom na bankový účet uvedený vo faktúrach.
Za účelom riadneho zistenia skutkového stavu správca dane ďalej zaslal spoločnosti KraussMaffei
Technologies, spol. s r.o. výzvu zo dňa 23.07.2018, v ktorej požiadal o poskytnutie dokladov
potvrdzujúcich obchodnú spoluprácu medzi odvolávajúcim (žalobcom - poznámka správneho súdu) sa
a odberateľom, teda spoločnosťou KraussMaffei Technologies, spol. s r.o. Spoločnosť KraussMaffei
Technologies, spol. s r.o. vo svojej odpovedi z 30.07.2018 uviedla, že obchodný vzťah s odvolávajúcim
sa vznikol uzavretím zmluvy z roku 2011 a nahradil vzťah s fyzickou osobou L. V. z roku 2005.
Predmetom obchodnej spolupráce medzi daňovým subjektom a KraussMaffei Technologies, spol. s r.o.
boli prepravné služby produktov spoločnosti k zákazníkom, resp. vstupného materiálu od dodávateľov,
pričom v priebehu existujúcej spolupráce bolo viacero výberových konaní a označenému subjektu
KraussMaffei Technologies, spol. s r.o. nie je známe, že by obchodný vzťah bol založený prostredníctvom
sprostredkovateľa. Ceny za prepravu boli dohodnuté v zmluve podľa § 6 bod 6.2 Rámcovej zmluvy,
boli dohodnuté ako pevné do 31.12.2015. Prípadné ad hoc dopravy boli dohadované individuálne.
Ďalej správca dane v záujme riadneho zistenia skutkového stavu postupoval podľa § 24 ods. 4
daňového poriadku a dňa 18.09.2018 spísal Úradný záznam č. 101832546/2018, predmetom ktorého
je zoznam dôkazov, ktoré podporne uplatnil pri predmetnej daňovej kontrole za zdaňovacie obdobia
január až december 2015. Dôkazy boli prevzaté z daňovej kontroly dane z príjmu právnických osôb
vykonanej u daňového subjektu za zdaňovacie obdobie roka 2014. Uvedené dokumenty preukazujú, že
správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly dane z príjmu právnických osôb za zdaňovacie
obdobie roka 2014 neuznal odvolávajúcemu sa náklady, provízie a sprostredkovanie prepravy pre
spoločnosť KraussMaffei Technologies, spol. s r.o., so sídlom v Sučanoch, na základe mesačnej
fakturácie od dodávateľa spoločnosti STAVOINVESTA SK s.r.o. Podľa zistení a vyhodnotenia dôkazov
- jednotlivé prepravy tovaru boli vykonané priamo, jednalo sa o klasický dvojstranný obchod a
neboli sprostredkované žiadnou treťou osobou, to znamená, že neboli sprostredkované spoločnosťou
STAVOINVESTA SK s.r.o.



Žalovaný po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane a súvisiaceho spisového
materiálu dospel k záveru, že správca dane postupoval a aj rozhodol v súlade s platnými právnymi
predpismi, v ktorej časti poukázal na úpravu podľa § 19 ods. 2, § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods.
1 písm. a), § 69 ods. 5 všetko zákona o DPH a § 3 ods. 3, § 24 ods. 1, 2, 4 daňového poriadku.
Podľa žalovaného správca dane hodnotil všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
Viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami a snažil sa úplne a
presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady
a dôkazy. Dôkaznými prostriedkami na základe, ktorých správca dane dospel k záveru, s ktorým
sa žalovaný stotožnil, a to že fakturovaná služba nebola vykonaná osobou uvedenou na faktúre sú
predovšetkým odpoveď spoločnosti KraussMaffei Technologies, spol. s r.o. zo dňa 30.07.2018 s
prílohami, výpis z Obchodného registra spoločnosti STAVOINVESTA SK s.r.o., Zápisnica o ústnom
pojednávaní z 25.04.2018 č. 100818143/2018 spísaná so svedkom - konateľom STAVOINVESTA SK
s.r.o. a podporne dokumenty, ktoré vzťahujú ku daňovej kontrole dane z príjmu právnických osôb za
zdaňovacie obdobie roka 2014, ktorá bola vykonaná u daňového subjektu. Tieto doklady preukazujú,
že obchodná spolupráca medzi odvolávajúcim sa a spoločnosťou KraussMaffei Technologies, spol. s
r.o. nevznikla na podklade poradenských služieb spoločnosti STAVOINVESTA SK s.r.o. v roku 2015,
pretože zmluva o spolupráci medzi týmito subjektmi bola uzatvorená v roku 2011, kedy bol nahradený
obchodný vzťah medzi fyzickou osobou Peter Hajčík a KraussMaffei Technologies, spol. s r.o., ktorý
začal ešte v roku 2005. Tvrdenia o poradenstve v oblasti cien, prepráv a poradenstve v štádiu prípravy
ponúk sú účelové, pretože ceny do 31.12.2015 boli dohodnuté ako pevné už od 01.01.2014, ale aj preto,
že daňový subjekt napriek výzve na predloženie dokladov a dôkazov zo dňa 13.06.2018 a následnému
vyjadreniu zo dňa 16.07.2018, že doloží ešte aj ďalšie písomné dôkazy v zmysle výzvy, ktorými preukáže
svoje tvrdenia o poskytovaní poradenských služieb správcovi dane nepredložil žiadne dôkazy, ktorými
by opodstatnenosť fakturovania poradenských služieb preukázal. Rovnako dôkazom preukazujúcim
skutočnosť, že k poskytnutiu poradenských služieb nedošlo, je vyjadrenie spoločnosti KraussMaffei
Technologies, spol. s r.o., ktorému subjektu nie je známe, že by predmetný obchodný vzťah bol založený
prostredníctvom sprostredkovateľa a tiež skutočnosť, že subjekt STAVOINVESTA SK s.r.o. v predmete
činnosti podľa jeho zápisu v Obchodnom registri poradenské činnosti v oblasti nákladnej dopravy nemá.
Pokiaľ ide o námietky žalobcu, ako odvolávajúceho sa v správnom konaní ohľadom vystavenia dvoch
protokolov z daňovej kontroly, tieto boli žalovaným vyhodnotené ako bezpredmetné. Správca dane
postupoval podľa názoru žalovaného v súlade s úpravou § 46 ods. 8 daňového poriadku, keď z daňovej
kontroly za zdaňovacie obdobia január až december 2015 vystavil dva protokoly, jeden samostatne za
zdaňovacie obdobia, v ktorých nezistil rozdiel dane a ďalší - druhý protokol za zdaňovacia obdobia,
v ktorých zistil rozdiel dane a spolu s protokolom s nálezom zaslal daňovému subjektu aj výzvu na
vyjadrenie sa ku zisteniam v protokole. Vo výzve správca dane určil lehotu na vyjadrenie v súlade s
právnou úpravou, v ktorej sa mal žalobca vyjadriť ku zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol v priebehu daňovej kontroly predložiť. V deň nasledujúci po
dni doručenia protokolu s výzvou začína podľa § 68 ods. 1 daňového poriadku vyrubovacie konanie a
správca dane ďalej postupuje podľa § 68 ods. 2, 3 daňového poriadku. Zároveň správca dane správne
skonštatoval, že ak daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný subjekt podľa osobitných
predpisov zaplatiť alebo vykázať, alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí,
výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela (nezačína vyrubovacie konanie) a správca dane nevydáva
rozhodnutie. Vydávanie dvoch protokolov z daňovej kontroly je možné vyvodiť aj z úpravy § 68 ods. 1
daňového poriadku, v ktorom sa uvádza kedy začína vyrubovacie konanie a kedy vyrubovacie konanie
nezačne.
Opakované vypočutie resp. dopočutie Y. T. žalovaný vyhodnotil ako nedôvodné. Poukázal na to, že
menovaný už bol ako svedok vo veci vypočutý 25.04.2018, pričom jeho kladné vyjadrenia resp. tvrdenia
o poskytovaní poradenskej činnosti v kontexte s obsahom ďalších dôkazov (ktoré sú vymenované v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia na strane 15), boli vyhodnotené ako nehodnoverné. Správca
dane počas výkonu daňovej kontroly a aj následne vo vyrubovacom konaní postupoval podľa základných
zásad správy daní a postupoval aj podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého hodnotil dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Žalobca však svojimi tvrdeniami a námietkami
uvedenými v odvolaní nepreukázal, že predmetné odpočítanie dane si uplatnil oprávnene.

3. Žalobca podal včas všeobecnú správnu žalobu a na jej odôvodnenie uviedol žalobné body, v
nadväznosti na ktoré navrhol rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného zrušiť a vrátiť



vec správcovi dane na nové konanie s poukazom na úpravu podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g)
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP). Na odôvodnenie podanej všeobecnej
správnej žaloby uviedol žalobca nasledovné žalobné body:
· Žalobca vyjadril nesúhlas so závermi správcu dane, podľa ktorých vystavenie dvoch protokolov v
rámci jednej daňovej kontroly, ako tomu bolo v predmetnej veci správca dane založil na argumentácii
poukazujúcej na úpravu § 46 ods. 8 a § 68 ods. 1 daňového poriadku. S touto argumentáciou správcu
dane žalobca nesúhlasí a zdôrazňuje úpravu § 24 ods. 4 daňového poriadku, v zmysle ktorej je možné
použiť pre rozhodnutie správcu dane len dôkazy získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi. Takúto kvalitu musí spĺňať aj protokol z daňovej kontroly. Predmetná daňová kontrola bola
realizovaná na základe Oznámenia o daňovej kontrole z 27.10.2017, pričom z daňovej kontroly boli
vypracované dva protokoly, oba zo dňa 06.11.2018, a to Protokol z daňovej kontroly č. 102162621/2018,
ako protokol bez nálezu (za apríl a máj 2015) a Protokol z daňovej kontroly č. 102162640/2018 (za
zvyšné mesiace roka 2015), ako protokol s nálezom. Žalobca tvrdí, že oba protokoly sú nezákonné
a v rámci vykonanej daňovej kontroly mal byť vydaný len jeden protokol, čo vyplýva z úpravy § 46
ods. 8 daňového poriadku, ktorý pracuje s termínom „protokol“, teda s týmto inštitútom v jednotnom
čísle a nie s termínom „protokoly“. Z označených protokolov a ani z ich obsahu nevyplýva, že by sa
jednalo o čiastkové protokoly podľa § 47a ods. 3 daňového poriadku, oba protokoly sú protokolmi podľa
§ 44 až § 47 daňového poriadku. V závere protokolov je v časti označenej ako IV. Záver poukaz na
úpravu podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku, podľa ktorej je daňová kontrola ukončená dňom doručenia
protokolu. Žalobca tvrdí, že nie je možné aplikovať posudzovanie podľa obsahu v zmysle úpravy § 13
ods. 3 daňového poriadku vo vzťahu k označeným protokolom, nakoľko uvedené pravidlo sa uplatní
len vo vzťahu k podaniam daňových subjektov. Tvrdí porušenie Článku 2 ods. 2 Ústavy SR postupom
správcu dane, keď tento v rámci jednej daňovej kontroly vydal označené dva protokoly z daňovej kontroly.
Oba protokoly sú nezákonné a zistenia v nich uvedené nie je preto možné použiť. Správca dane mal
vyrubovacie konanie z dôvodu nezákonnosti protokolov zastaviť podľa § 62 ods. 1 písm. h) daňového
poriadku, pretože odpadol dôvod daňového konania. Aj v prípade, že za určitú časť kontrolovaného
obdobia správca dane nález nezistil (nezistil teda rozdiel dane) a za inú časť kontrolovaného obdobia
takýto nález zistil, mal vydať len jeden protokol z daňovej kontroly. Na vydanie dvoch protokolov z
daňovej kontroly v rámci jednej daňovej kontroly nie je zákonný podklad, a tento nevyplýva ani z úpravy
§ 46 ods. 8 daňového poriadku a ani z ustanovenia § 68 ods. 1 daňového poriadku, ktorý § 68 ods.
1 daňového poriadku hovorí len o jednom protokole. Skutočnosť, že v časti kontrolovaného obdobia
správca dane nález zistil a v inej nie, je irelevantná. V tejto časti žalobca rozsiahlo argumentuje na
podporu svojich námietok judikatúrou týkajúcou sa prekročenia doby trvania daňovej kontroly, kedy v
dôsledku tejto skutočnosti protokol z daňovej kontroly nie je možné použiť z dôvodu jeho nezákonnosti
vo vyrubovacom konaní a ani všeobecne ako podklad pre rozhodnutie správcu dane.
· V ďalšej časti správnej žaloby uvádza žalobca vo väzbe na úpravu podľa § 24 ods. 2, § 3 ods. 1, 2, 3
daňového poriadku svoju argumentáciu, podstatou ktorej je vyjadrenie nesúhlasu so záverom správcu
dane o nepreukázaní dodania služieb fakturovaných predmetnou faktúrou č. 15/020 - poradenských
služieb subjektom STAVOINVESTA SK s.r.o. žalobcovi. Žalobca zdôraznil, že v daňovom konaní
predložil dostatok dôkazov, ktoré preukazujú, že mu subjekt STAVOINVESTA SK s.r.o. poradenské
služby poskytol. Túto skutočnosť potvrdil predovšetkým sám konateľ subjektu STAVOINVESTA SK
s.r.o. pán T.. Pokiaľ správca dane videl v obsahu výpovede tohto svedka (pána T.) nezrovnalosti, mal
vykonať žalobcom navrhované opätovné vypočutie toho svedka, pričom uvedené bolo odôvodnené tiež
požiadavkou zistenia skutkového stavu čo najúplnejšie zo strany správcu dane s poukazom na úpravu §
24 ods. 4 daňového poriadku. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že svedka T. navrhol vypočuť opätovne
k novým zisteniam. Poukázal na rozhodnutie podľa ZSP 46/2007, v nadväznosti na ktoré skonštatoval,
že správca dane bol povinný opätovne tohto svedka vypočuť, aby odstránil pochybnosti a tiež zistil
skutkový stav čo najúplnejšie. K svojmu návrhu na opätovné vypočutie svedka pána T. poukázal žalobca
na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 314/2015 a NS SR sp. zn. 5Sžfk 5/2018, 5Sžf 57/2016.
· K záverom správcu dane, ktorými odôvodňoval svoje pochybnosti o realizácii poradenských služieb v
zmysle predmetnej fakturácie dodávateľom uvedeným na faktúre v prospech daňového subjektu žalobca
namietal, že sa poradenstvo poskytované subjektom STAVOINVESTA SK s.r.o. žalobcovi netýkalo len
subjektu KraussMaffei Technologies, spol. s r.o. ale i napríklad subjektu SCHENKER s.r.o. alebo sa
jednalo o poradenské služby poskytované bez väzby na konkrétny subjekt, čo potvrdil i vypočutý svedok
pán T.. Absencia registrovania podnikateľskej činnosti - poradenskej činnosti podľa zápisu subjektu
STAVOINVESTA SK s.r.o. v Obchodnom registri je z pohľadu žalobcu bezpredmetná vo vzťahu k
otázke realizácie plnenia, pričom v tejto časti žalobca zdôraznil, že subjekt STAVOINVESTA SK s.r.o.
má podľa zápisu v Obchodnom registri registrovanú „obchodnú činnosť v rozsahu voľných živností“.



Žalobca v správnej žalobe zdôraznil povahu plnenia spočívajúceho v poradenskej činnosti, vo vzťahu
ku ktorému je v zmysle tvrdení žalobcu pomerne obmedzená možnosť daňového subjektu preukázať
reálnosť dodania takýchto služieb, keďže sa jedná o nehmotné služby, ktoré často nie sú zachytené
na žiadnom materiálnom substráte (rovnaký charakter majú napríklad aj právne služby, napr. ústne
poskytnuté stanovisko a pod.) pričom táto okolnosť nebola správcom dane ani žalovaným zohľadnená
pri rozložení dôkazného bremena. Žalobca zdôraznil, že faktúra bola prostredníctvom peňažného ústavu
zaplatená.
· Žalobca namietal vyhodnotenie svedeckej výpovede svedka pána T. ako nesprávne, pričom vo väzbe
na obsah jeho svedeckej výpovede zdôraznil, že tento nevylučuje vyjadrenie svedka v tom smere,
že mohol jednať aj s inými osobami za iné spoločnosti a aj táto skutočnosť odôvodňuje opätovný
výsluch svedka. V závere správcu dane, podľa ktorého pán T. nemohol vedieť o tom, že KraussMaffei
Technologies, spol. s r.o. potrebuje prepravcu (resp. isté prepravné kapacity), keď s nimi údajne
nekomunikoval, považuje žalobca za nesprávny resp. predčasný, založený na domnienke rovnako ako
konštatovanie správcu vo vzťahu k znalosti potrieb subjektu KraussMaffei Technologies, spol. s r.o. vo
vzťahu k cenotvorbe a aj tieto skutočnosti odôvodňujú opätovné vypočutie svedka pána T..
· Vo vzťahu k zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a subjektom STAVOINVESTA SK s.r.o. zdôraznil
oprávnenie vykladať obsah zmluvy svedčiace len zmluvným stranám, v ktorej časti poukazuje na
závery podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/78/2012 zo dňa 10.07.2012 a zároveň
zdôrazňuje, že v praxi sa objednávky uskutočňovali ústne oproti dojednaniu obsiahnutému v tejto
zmluve.
· Skutočnosť, že zo strany subjektu KraussMaffei Technologies, spol. s r.o. došlo ku popretiu poskytnutia
poradenských služieb resp. sprostredkovania subjektom STAVOINVESTA SK s.r.o. nič nepreukazuje. S
poukazom na závery podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 žalobca zdôraznil, že
záujem na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaniu
a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom, čo vyplýva zo záverov uvedeného
rozhodnutia. Opätovne v tejto časti poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 5Sžfk 5/2018.

4. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 27.01.2020. Uviedol, že pokiaľ žalobca
namietal postup správcu dane, keď tento z jednej daňovej kontroly vydal dva protokoly z daňovej kontroly,
a to jeden za kontrolované obdobie bez zistenia rozdielu dane a jeden za kontrolované obdobie so
zistením rozdielu dane, poukazuje žalovaný na úpravu podľa § 68 ods. 1, 2, 3 daňového poriadku,
a vo väzbe na túto úpravu zdôrazňuje, že ak správca dane rozdiel na dani nezistí, nevydáva ani
rozhodnutie a ani nezasiela daňovému subjektu výzvu na vyjadrenie sa. Vydanie dvoch protokolov z
daňovej kontroly bolo odôvodnené aj úpravou § 68 ods. 1 daňového poriadku, ktorá úprava rieši, kedy
správca dane vyrubovacie konanie začne a kedy nie. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že správca
dane rozhodol na základe argumentu, podľa ktorého nebolo preukázané, že sa poradenské služby
skutočne uskutočnili. Transakcia uvedená na faktúre č. 15/020 sa neuskutočnila. Daňový subjekt na
výzvu správcu dane zo dňa 13.06.2018 č. 101157494/2018 napriek tomu, že vo svojom vyjadrení k
tejto výzve zo 16.07.2018 uviedol, že doloží ešte aj ďalšie písomné dôkazy, ktorými preukáže svoje
tvrdenia a podporne dokumenty, ktoré sa vzťahujú k daňovej kontrole dane z príjmu právnických osôb
za zdaňovanie obdobie roka 2014, ktorá bola u žalobcu vykonaná, správcovi nepredložil žiadne dôkazy,
ktorými by bol preukázal opodstatnenosť fakturovania poradenských služieb. Žalovaný zdôraznil, že z
vyjadrenia subjektu KraussMaffei Technologies, spol. s r.o. vyplýva, že tento subjekt o sprostredkovaní
subjektom STAVOINVESTA SK s.r.o. pre žalobcu vedomosť nemá a nemá vedomosť ani o poradenskej
činnosti. Na opätovné vypočutie svedka pána T. žalovaný dôvod nevzhliada, nakoľko tento svedok
už vo veci vypovedal a jeho svedecká výpoveď bola správcom dane hodnotená v kontexte ostatných
vykonaných dôkazov, vrátane vyššie uvedenej výzvy správcu dane na predloženie dokladov s vyústením
do záveru, podľa ktorého je v kontexte ostatných vykonaných dôkazov a pri zohľadnení pasivity žalobcu
na uvedenú výzvu správcu dane, táto výpoveď svedka pána T. nehodnoverná.

5. Podaním zo dňa 16.06.2020 podal žalobca repliku. Okrem zopakovania argumentácie v podstatnom
obsahu uvedenej už v správnej žalobe uviedol, že ani v jednom z dvoch vydaných protokolov z
predmetnej daňovej kontroly nebolo v úvodnej časti uvedené zdaňovacie obdobie október 2015, a teda
predmetné zdaňovacie obdobie, za ktoré tiež bola predmetná daňová kontrola DPH vykonávaná, pričom
práve toto zdaňovacie obdobie október 2015 je predmetom riešenej právnej veci. Pokiaľ ide o rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/39/2018, tento sa týka dane z príjmu právnickej osoby a žalobca
ho napadol odvolaním, pričom žalobca zároveň zdôraznil, že toto rozhodnutie má iný skutkový a právny
stav (nejedná sa o situáciu vydania dvoch protokolov z daňovej kontroly).



6. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázanú skutočnosť realizácie daňovej
kontroly u daňového subjektu - Peter Hajčík s.r.o., so sídlom J. Šimku 9/4708, 036 01 Martin, IČO: 44 840
870, na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 27.10.2017, ktoré bolo označenému daňovému
subjektu prostredníctvom jeho právneho zástupcu doručené dňa 06.11.2017. Predmetom daňovej
kontroly bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december roku 2015. Z vykonanej
daňovej kontroly boli vypracované Protokoly z daňovej kontroly č. 102162621/2018 (bez nálezu) zo
dňa 06.11.2018 a č. 102162640/2018 (s nálezom) zo dňa 06.11.2018, ktoré sú v písomnom vyhotovení
súčasťou obsahu pripojeného administratívneho spisu. Oba protokoly boli daňovému subjektu doručené
dňa 09.11.2018 opäť prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, ako to vyplýva z fotokópie
návratky doručenky, ktorá je súčasťou pripojeného administratívneho spisu. Súčasťou administratívneho
spisu je i Rámcová zmluva o obchodnom poradenstve medzi STAVOINVESTA SK s.r.o. a daňovým
subjektom zo dňa 25.12.2014 s dodatkami č. 1 až 10, ako aj vyjadrenia sa dožiadaných subjektov
SCHENKER s.r.o. a KraussMaffei Technologies, spol. s r.o., vrátane dokladov poskytnutých týmito
subjektmi - Rámcovou zmluvou prepravne služby medzi Peter Hajčík s.r.o. a KraussMaffei Technologies,
spol. s r.o. zo dňa 01.01.2019 s prílohami 1 až 3 a dodatkom č. 3 k tejto Rámcovej zmluve, ktorý je zo dňa
01.12.2011 s prílohami a Manuál spolupráce s dopravcom (SOP) medzi SCHENKER s.r.o. a žalobcom
zo dňa 23.07.2015 s prílohami. Rovnako súčasťou obsahu pripojeného administratívneho spisu sú
rozhodnutia správcu dane, ďalej rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo vydané na základe včas podaného
odvolania žalobcu, tak ako sú identifikované a čo do podstatného obsahu zachytené v predchádzajúcej
časti odôvodnenia tohto rozsudku. Na č.l.38 administratívneho spisu je samotná faktúra č. FV15/020
zo dňa 13.11.2015 za poradenské služby podľa rámcovej zmluvy o obchodnom poradenstve zo dňa
25.12.2014 za mesiac október 2015 znejúca na 5.515,08,- EUR s prílohou označenou ako Kniha po
mesiacoch so začiatkom a konečným stavom, týkajúca sa partnera KraussMaffei Technologies, spol.
s r.o.

7. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správcu dane, ako i
postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu podľa § 177 a nasledujúce zákona č. 162/2015 Z. z.. Správny
súdny poriadok (ďalej len SSP), vychádzajúc pritom z viazanosti rozsahom a dôvodmi žaloby v tejto veci
podľa § 134 ods. 1 SSP. Na základe toho skonštatoval, že žaloba nie je dôvodná, napadnuté rozhodnutie
a rozhodnutie správcu dane ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu je súladný so zákonom, a
preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. Vo veci správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania za
splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu nariadenia
pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP a za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP,
kedy na 29.09.2020 verejne vyhlásil rozsudok vo veci.

8. Podľa § 177 ods. 1 SSP: Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia (ďalej ako daňový poriadok): Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero
právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo
iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt
oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.



Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 daňového poriadku: Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku: Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola
(ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo po e)
klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.

Podľa § 46 ods. 1, 8 daňového poriadku: Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu
dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,
miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo
kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak
z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení
o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia
oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej
kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená
podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný
daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok
podľa osobitných predpisov, zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého
súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak.
Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v
ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový
subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel
v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať
alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu
sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v
dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 68 ods. 1, 3 daňového poriadku: Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a
§ 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,
ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa
§ 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú
kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48
ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie
konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého
rozhodnutie bolo zrušené.
Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa
§ 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov
ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt
nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe
písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo
miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a



dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá
rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na
mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť
ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia
primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom a účinnom k
31.10.2015 (ďalej len zákon o DPH): Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH: Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
po a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť
platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak po a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

9. Správny súd primárne uvádza hodnotenie a závery k námietke nezákonnosti Protokolov z daňovej
kontroly č. 102162621/2018 zo dňa 06.11.2018 a č. 102162640/2018 zo dňa 06.11.2018 z dôvodu
vymedzeného žalobcom, a teda že ide o dva protokoly vydané v rámci jednej daňovej kontroly, na
ktorý postup absentuje zákonný podklad. Správca dane v zmysle námietky žalobcu nemal dva protokoly
v rámci jednej daňovej kontroly vydať, a tento jeho nesprávny postup zakladá nezákonnosť výsledku
tohto nezákonného postupu, a teda oboch vyššie označených protokolov z daňovej kontroly. Správny
súd sa s uvedenou argumentáciou žalobcu o nezákonnosti postupu správcu dane, kedy tento v rámci
jednej daňovej kontroly vydal dva protokoly z daňovej kontroly a o nezákonnosti samotných protokolov
z daňovej kontroly nestotožnil. Svoj právny názor správny súd zakladá ťažiskovo na skutočnosti, podľa
ktorej samotné vydanie dvoch protokolov v rámci jednej daňovej kontroly dane z pridanej kontroly úprava
daňového poriadku v relevantnej časti, ktorá sa inštitútu daňového protokolu týka, v doslovnom znení
nepredpokladá (skutočne pracuje s termínom daňové priznanie v jednotnom čísle), ale v zmysle úpravy
podľa § 46 ods. 1 veta druhá zákona daňového poriadku už pre oznámenie o daňovej kontrole ako jeho
obsahovú náležitosť predpokladá označenie zdaňovacieho obdobia, ktoré je u DPH mesačné. Zároveň
v ustanovení § 46 ods. 8 daňového poriadku je upravený postup správcu dane v prípade nezistenia
rozdielu na dani, teda rozdielu v sume, ktorú mal kontrolovaný subjekt zaplatiť podľa osobitných
predpisov alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov (ďalej už aj len
rozdiel) tak, že tento výzvu daňovému subjektu na vyjadrenie sa k protokolu nezasiela. Práve z pohľadu
tohto zákonom predpokladaného dôsledku nezistenia rozdielu správny súd nehodnotí postup správcu
dane, keď tento vydal z predmetnej daňovej kontroly dva protokoly tak, ako sú identifikované vyššie
(konkrétne Protokol z daňovej kontroly č. 102162621/2018 zo dňa 06.11.2018, ktorý sa vzťahuje na
obdobie apríl a máj 2015, v ktorom rozdiel dane zistený nebol - protokol bez nálezu a Protokol z daňovej
kontroly č. 102162640/2018 zo dňa 06.11.2018, ktorý sa vzťahuje na obdobie január, február, marec, jún,
júl, august, september, október, november, december všetko 2015, v ktorých v zdaňovacích obdobiach
boli zistené konkrétne sumy rozdielu dane tak, ako sú v obsahu tohto protokolu - protokolu s nálezom,
identifikované v jeho texte), ako vadu konania - postupu správcu dane, ktorá by bola podstatným
porušením ustanovení o konaní pred správcom dane ako orgánom verejnej správy, s ktorým by bola
spojená ako následok aspoň možnosť nezákonného rozhodnutia vo veci samej (len podstatné porušenie
ustanovení o konaní s takou kvalitou by malo relevanciu pri posudzovaní zákonnosti postupu správcu
a mohlo by viesť ku zrušeniu napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správcu dane podľa § 191 ods.
1 písm. g) SSP). Správny súd zdôrazňuje, že protokol vzťahujúci sa na kontrolované obdobie, v ktorom
bol rozdiel dane zistený, bol (rovnako ako protokol bez nálezu) žalobcovi riadne doručený, a to aj
s výzvou pre žalobcu na vyjadrenie sa ku zisteniam podľa protokolu s nálezom. Tým bol žalobcovi
vytvorený dostatočný priestor na to, aby sa ku zisteniam vyúsťujúcim do záveru správcu dane o rozdiele
na dani vyjadril a uviedol svoje argumenty. V zásade správny súd nevzhliada rozdiel medzi situáciou,
ktorá nastala v predmetnom daňovom konaní vydaním dvoch protokolov pri zachovaní práv žalobcu
na vyjadrenie sa ku zisteniam správcu dane podľa protokolu s nálezom (Protokol č. 102162640/2018
zo 06.11.2018) na jednej strane a situáciou, kedy by žalobcovi bol zasielaný jeden protokol z daňovej
kontroly, zahŕňajúci zistenia za celé kontrolované obdobie. Vychádzajúc z tohto záveru správny súd



nehodnotí skutočnosť vystavenia dvoch protokolov v rámci jednej daňovej kontroly tak, ako tomu došlo
v predmetnej veci ako nezákonný postup vedúci k záveru o nezákonnosti i samotných protokolov
v zmysle tvrdení žalobcu. Oba protokoly sú spôsobilé byť podkladom rozhodnutia správcu dane a
dôkazom v daňovom konaní a pokiaľ ide o protokol s nálezom i podkladom vo vyrubovacom konaní. Oba
protokoly spĺňajú kvalitu dôkazov v zmysle úpravy § 24 ods. 4 daňového poriadku, nakoľko sú získané v
súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Oba protokoly boli žalobcovi cestou jeho právneho
zástupcu doručené dňa 09.11.2018, ako to vyplýva z administratívneho spisu, čím podľa § 46 ods. 9
daňového poriadku došlo ku ukončeniu daňovej kontroly a pokiaľ ide o doručenie protokolu s nálezom
vzťahujúceho sa na mesiace január, február, marec, jún až december všetko roku 2015 i k začatiu
vyrubovacieho konania podľa § 68 ods. 1 daňového poriadku, ktoré vyrubovacie má opodstatnenie
len pri zistení rozdielu dane, čo reflektuje úprava § 68 ods. 1 veta prvá za bodkočiarkou daňového
poriadku. Aplikácia judikatúry označenej žalobcom, vzťahujúcej sa na situáciu prekročenia zákonnej
doby na vykonanie daňovej kontroly, ako je vymedzená v správnej žalobe, do úvahy neprichádza, a
to pre zásadnú odlišnosť ako skutkového, tak i právneho východiska tejto judikatúry od skutkových a
právnych východísk k prejednávanej veci. Rovnako správny súd nevzhliada v postupe správcu dane v
daňovej kontrole, a to v skutočnosti vydania dvoch protokolov z daňovej kontroly v rámci tejto daňovej
kontroly, ako vyplýva z vyššie uvedeného postup správcu dane, rozpor s princípom legality v zmysle
jeho úpravy podľa Článku 2 ods. 2 Ústavy SR. Správny súd v tejto časti dodáva, že predmetom kontroly
boli konkrétne zdaňovacie obdobia na mesačnej báze, a teda správca dane mohol vyhotoviť samostatný
protokol pre každý kontrolovaný mesiac samostatne. Pokiaľ zvolil postup vypracovania dvoch protokolov
ako vyplýva z vyššie uvedeného, nie je tento jeho postup vzhľadom na mesačné zdaňovacie obdobie
DPH nezákonný (určujúcim momentom je zdaňovacie obdobie - mesačne na rozdiel napríklad od dane
z príjmov, kedy by musel byť z kontroly vypracovaný práve vzhľadom na zdaňovacie obdobie jeden rok
i len jeden protokol z daňovej kontroly).

10. Pokiaľ žalobca namietal absenciu údaja o mesiaci október 2015 pri vymedzení predmetu daňovej
kontroly a kontrolovaných zdaňovacích období na prvých stranách oboch vyššie identifikovaných
protokolov primárne správny súd konštatuje, že túto námietku uviedol žalobca až vo svojej replike
podanej po uplynutí lehoty na včasné podanie správnej žaloby a v uvedenej podobe nie je obsahom
samotnej správnej žaloby, a teda už len z tohto dôvodu nemôže prihliadať. Zároveň správny súd
však ani túto námietku nepovažuje za dôvodnú, pretože z úpravy § 47 písm. d) daňového poriadku
vyplýva podstatná náležitosť protokolu z daňovej kontroly, a to uvedenie zdaňovacieho obdobia, ktorá
podstatná náležitosť je uvedená vo všeobecných údajoch časť I. a aj v ďalšom obsahu Protokolu č.
102162640/2018 zo 06.11.2018, konkrétne vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu október 2015 na strane
32 až 35 písomného vyhotovenia tohto protokolu. Obsah prvej strany protokolov nie je možné oddeliť
od ostatnej časti protokolov. Informácie, ktoré z protokolov, a to z celého ich obsahu vyplývajú, nie je
možné vykladať tak, ako to učinil žalobca účelovo a selektívne, všetko nezávisle na úprave § 13 ods. 3
daňového poriadku, ktorú v tejto časti žalobca zdôrazňoval. Vo vzťahu k protokolom z daňovej kontroly
je zásadne významná informácia, resp. informácie, ktoré sú v ňom obsiahnuté ako v celku.

11. Pokiaľ žalobca namietal ďalej záver správcu dane a žalovaného, podľa ktorého obchodná transakcia
- poradenské služby podľa faktúry č. 15/020 zo dňa 13.11.2015 za mesiac október 2015, na ktorej je
ako dodávateľ uvedený subjekt STAVOINVESTA SK s.r.o. a ako odberateľ žalobca sa neuskutočnila,
nie je táto námietka žalobcu správnym súdom hodnotená ako dôvodná. Z obsahu administratívneho
spisu vyplýva, že správca dane postupoval vo vzťahu k žalobcom predloženej Faktúre č. 15/020 podľa
§ 24 ods. 2, 4 daňového poriadku, § 3 ods. 3 daňového poriadku a zameral sa na preverenie reálneho
uskutočnenia zdaniteľného obchodu deklarovaného v tejto faktúre, ktorej písomné vyhotovenie je na
č. l. 38 v administratívnom spise, a teda skúmal materiálnu podmienku odpočtu DPH, čo v pomeroch
predmetnej veci znamenalo preverovanie skutočnosti, či poradenské služby (nie sprostredkovanie alebo
iná činnosť, čo správny súd zdôrazňuje) fakturované touto faktúrou žalobcovi skutočne dodal jeho
dodávateľ uvedený na faktúre - STAVOINVESTA SK s.r.o. Uvedené skutočnosti správca dane na
podklade dôkazov predložených žalobcom a vlastných zistení hodnotil v súlade so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku. Pokiaľ žalobca v daňovom konaní ako
i v správnej žalobe ťažiskovo vo vzťahu k preukázaniu reálnosti plnenia, a teda k uskutočneniu
predmetného zdaniteľného plnenia poukazoval na výpoveď svedka Jána T. - konateľa dodávateľa
STAVOINVESTA SK s.r.o., ktorý tvrdil realizáciu poradenskej činnosti vrátane vymedzenia jej obsahu
v podobe konkrétnych úkonov (stanovovania cien za jednotlivé prepravy s cieľom cenovej prijateľnosti
a zaujímavosti klienta, realizácia logistickej činnosti ohľadom napr. konkrétneho počtu vodičov, ktorí sú



potrební a podobne), bola táto svedecká výpoveď hodnotená správcom dane práve v rámci zásady
voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, v spojení aj s ďalšími zisteniami
správcu dane, a to predovšetkým s nasledovnými skutočnosťami:
· S vyjadrením sa spoločnosti KraussMaffei Technologies s.r.o., z ktorého vyplýva, že tento subjekt
bol v zmluvnom vzťahu so žalobcom na základe zmluvy z roku 2011 (Rámcová zmluva z 01.01.2014
podľa č.l. 17 administratívneho spisu) a predtým od roku 2005 bol tento subjekt v právnom vzťahu s
fyzickou osobou L. V., podnikateľ a v rámci tejto spolupráce mali označené zmluvné strany dojednané do
31.12.2015 pevné ceny prepravných služieb, ktoré boli pre KraussMaffei Technologies s.r.o. realizované
(§ 6 bod 6.2 Rámcovej zmluvy) a toto plnenie nebolo dojednané prostredníctvom sprostredkovateľa,
išlo o dlhodobú spoluprácu týchto subjektov, s vopred zmluvne nastavenými limitami, parametrami a
obmedzeniami.
· Vzhľadom na súbor dôkazov podľa Úradného záznamu správcu dane z 18.09.2018 č. 101832546/2018,
ktorý obsahuje zoznam dôkazov, ktoré správca dane podporne uplatnil pri predmetnej daňovej kontrole
za zdaňovacie obdobia január až december 2015 a boli prevzaté z daňovej kontroly dane z príjmu
právnických osôb, vykonávanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie roku 2014, a to konkrétne:
- Zápisnica o ústnom pojednávaní - vypočutie svedka z 20.04.2017 č.100630415/2017 spísaná so
svedkom Jánom Marettom konateľom STAVOINVESTA SK s.r.o.,
- Protokol z daňovej kontroly dane z príjmu právnických osôb č. 101251725/2017 zo dňa 07.06.2017,
- rozhodnutie Daňového úradu Žilina o vyrubení rozdielu dane č. 101992022/2017 z 19.09.2017 a
- rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 100273887/2018 z 01.02.2018, ktorým bolo rozhodnutie
Daňového úradu Žilina z 19.09.2017 č. 101992022/2017 potvrdené, z ktorých dôkazov vyplýva, že
správca dane na základe daňovej kontroly dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie
2014 neuznal žalobcovi náklady provízie za sprostredkovanie prepravy pre KraussMaffei Technologies
s.r.o. na základe mesačnej fakturácie od STAVOINVESTA SK s.r.o. (č.l. 11 administratívneho spisu).
· Vzhľadom na reakciu daňového subjektu na výzvu správcu dane podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku
(výzva č. 102059648/2018 zo dňa 17.10.2018), ktorou bol subjekt SCHENKER s.r.o. správcom dane
požiadaný o poskytnutie dokladov potvrdzujúcich obchodnú spoluprácu medzi daňovým subjektom a
odberateľom SCHENKER s.r.o., čo bol jeden zo subjektov označených daňovým subjektom, pre ktorých
mal daňový subjekt v roku 2015 vykonávať prepravu a na čo SCHENKER s.r.o. predložil výlučne manuál
spolupráce s dopravcom (SPO) (č.l. 23 administratívneho spisu).
· Vzhľadom na nedodržanie písomnej formy oznamovania požiadavky klienta žalobcovi podľa článku I.
bod 4 Rámcovej zmluvy o obchodnom poradenstve medzi žalobcom a STAVOINVESTA SK s.r.o. vrátane
Dodatkov č. 1 až 10 (č.l. 37 administratívneho spisu), pričom v tejto časti správny súd poukazuje na
úpravu podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku a konštatuje, že za stavu nepreukázania samotnej realizácie
plnenia poradenských služieb je prípadné ústne oznamovanie požiadaviek oproti uvedenej Rámcovej
zmluve, ktorá predpokladá ich písomnú formu, irelevantné.
· Vzhľadom na skutočnosť, že subjekt STAVOINVESTA SK s.r.o. nemá vo výpise z Obchodného registra
poradenskú činnosť v oblasti nákladnej dopravy a sám svedok pán T. sa vyjadril jednoznačne a jasne,
ako to vyplýva zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100818143/2018 zo dňa 25.04.2018 tak, že
on sám s nikým nejednal, so zástupcami uvedených spoločností (v otázke správcu dane sú uvedené
KraussMaffei Technologies s.r.o. a SCHENKER s.r.o. - poznámka správneho súdu) jednal pán V.. (č.l.
8 administratívneho spisu).
Z uvedených skutočností vyplýva správnosť hodnotenia výpovede svedka pána T. na základe
aplikovanej zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správcom dane
so záverom, podľa ktorého táto výpoveď sama o sebe realizáciu zdaniteľného obchodu nepreukazuje,
nakoľko jej obsah je významne a odôvodnene spochybnený práve sumárom vyššie uvedených zistení
správcu dane.
Pokiaľ žalobca namietal, že poskytnuté služby - poradenské služby mali povahu poradenskej činnosti,
z čoho pramení obmedzenie možnosti žalobcu ako daňového subjektu preukázať reálne plnenie, že
poradenské služby neboli poskytované len subjektu KraussMaffei Techologies s.r.o., ale i všeobecne
bez väzby na konkrétny subjekt, správny súd poukazuje na skutočnosť vyplývajúcu z úpravy § 24 ods. 1
daňového poriadku, a to že dôkazné bremeno pri uvedených tvrdeniach a pri uplatnení práva na odpočet
DPH všeobecne ťaží primárne daňový subjekt, ktorý ak mu má byť právo na odpočet priznané, musí byť
spôsobilý podmienky odpočtu DPH správcovi dane preukázať, a to nezávisle na povahe a druhu plnenia,
ktoré je predmetom fakturácie. Nestačí len preukázanie formálnej podmienky vystavenia náležitej faktúry
a zaplatenie dodávateľom. Správny súd konštatuje, že spoľahlivým dôkazom o pravdivosti tohto tvrdenia
žalobcu nie sú ani zápisnice predložené žalobcom správcovi dane podľa č.l. 9 administratívneho spisu,
spísané medzi žalobcom a STAVOINVESTA SK s.r.o., a to i v mesiaci október 2015 (zápisnica z



02.10.2015 sa v podstatnej miere týka otázok cenotvorby, ktorá však bola už v rámci zmluvného vzťahu
medzi žalobcom a KraussMaffei Technologies s.r.o. do konca roku 2015 nastavená prostredníctvom
pevných cien a v ostatnej časti je v obsahu tejto zápisnice vymedzená činnosť len všeobecne alebo
povahou plnenia nespadajúcou do rámca poradenskej činnosti) a uvedené realizovanie poradenskej
činnosti v mesiaci október 2015 nepreukazuje ani samotná Rámcová zmluva o obchodnom poradenstve,
ktorá vo vzťahu ku konkrétnym poradenským službám v mesiaci október 2015 výpovednú hodnotu nemá.

12. Správca dane pri realizácii dôkazu výsluchom svedka pána T. dňa 25.04.2018, na ktorý výsluch bol
žalobca riadne predvolaný, ako vyplýva z č. l. 6 administratívneho spisu, ako i následne, a to výzvou
z 13.06 2018 (č. l. 10 administratívneho spisu) vytvoril daňovému subjektu priestor na preukázanie
jeho tvrdení o reálnosti zdaniteľného obchodu. Právo zúčastniť sa výsluchu svedka žalobca nevyužil,
hoci v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku mohol v prípade účasti pri tomto výsluchu
sám svedkovi klásť z jeho pohľadu relevantné otázky. Žalobca sa sám svojou neúčasťou o uvedené
ukrátil, pričom z obsahu administratívneho spisu nevyplýva dôvod jeho neúčasti, ktorý by bolo možné
vyhodnotiť ako relevantný a v súhrne uvedené neodôvodňuje z pohľadu správneho súdu opätovný
výsluch svedka pána T., ako to navrhoval žalobca. Uvedený záver konštatuje správny súd pri súčasnom
zohľadnení hodnotenia samotnej už podanej svedeckej výpovede tohto svedka a pri skonštatovaní
absencie nových relevantných skutočností, ku ktorým by bolo potrebné tohto svedka opätovne vypočuť.
Rovnako napriek ani dostatočnému časovému priestoru žalobca nepredložil správcovi dane ďalšie
avizované písomné dôkazy v zmysle jeho avíza podľa vyjadrenia sa k výzve z 13.06.2018, a to konkrétne
zmluvu so spoločnosťou KraussMaffei Technologies spol. s r.o., ďalej prílohu k zmluve označenej ako
Manuál spolupráce s dopravcom (SOP) so spoločnosťou SCHENKER s.r.o., dodacie listy, objednávky,
preberacie protokoly, cenové ponuky, ponukové projekty, zoznam vozidiel, obchodné plány, emailovú
komunikáciu s dodávateľom, resp. iné listinné dôkazy preukazujúce tvrdenia daňového subjektu. V
nadväznosti na takýto pasívny postup daňového subjektu bol správca dane v súlade so zákonom sám
aktívny podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku a vykonal dopyt na subjekt KraussMaffei Technologies
tak, ako vyplýva z vyššie uvedeného.
Svedeckú výpoveď svedka pána T. správca dane náležite a dôsledne vyhodnotil so zaujatím správneho
záveru, ktorý zodpovedá kontextu ostatných vykonaných dôkazov, na čo nadviazal i žalovaný a správny
súd vo väzbe na uvedené konštatuje rovnako ako správne orgány nedôvodnosť opätovného vypočutia
tohto svedka. Úvahy správcu dane i žalovaného pri hodnotení označenej svedeckej výpovede sú v
odôvodneniach ich rozhodnutí náležite a dostatočne zachytené tak, aby bolo zrejmé i použitie správnej
úvahy pri hodnotení tohto dôkazu v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov, a tým správny súd
považuje záver správcu dane a žalovaného o nedostatočnej hodnovernosti obsahu svedeckej výpovede
svedka pána T. za správny a zákonný. Správca dane a žalovaný, ktorých konanie tvorí jeden celok, nie sú
povinné vykonať všetky navrhované dôkazy, pokiaľ vykonanie takýchto dôkazov výsledky už vykonaných
dôkazov vo vzťahu k vymedzenému predmetu konania neodôvodňujú. Takto postupovali správca dane a
žalovaný a tento svoj postup vo svojich rozhodnutiach náležite zdôvodnili. Ich závery preto nie je možné
hodnotiť ako arbitrárne alebo založené na ľubovôli. Rovnako nie sú tieto závery rozporné s judikatúrou
označenou žalobcom (s rozhodnutiami NS SR sp. zn. 5Sžfk/5/2018, sp.zn. 5Sžf/57/2016, rozhodnutie
Ústavného súdu sp. zn. ÚS I. 314/2015) a ani so závermi podľa ZSP 46/2007. Osobitne pokiaľ
ide o zdôrazňovanie zmätočnosti obsahu svedeckej výpovede zo strany správcu dane správny súd
konštatuje, že toto konštatovanie nevníma ako konštatovanie správcu dane o nejednoznačnosti alebo o
nezrozumiteľnosti svedeckej výpovede, ale ako vyhodnotenie svedeckej výpovede v zmysle úpravy § 3
ods. 3 daňového poriadku vyúsťujúce do záveru o oprávnených pochybnostiach správcu dane o reálnom
poskytnutí poradenských služieb. Správcovi dane ani žalovanému nie je možné vytknúť absenciu alebo
nedostatočnú aktivitu v smere vykonania úkonov na odstránenie rozporov v dôkazoch (najmä pokiaľ
ide i svedeckú výpoveď svedka p. T. a ostatných vykonaných dôkazov a zistených skutočností ako
je uvedené vyššie). Rovnako postup správnych orgánov nebol rozporný ani s hodnotiacim postupom,
v rámci ktorého správny orgán vykonaným dôkazom prisudzuje hodnotu závažnosti (dôležitosti) pre
rozhodnutie, hodnotu zákonnosti a hodnotu pravdivosti, všetko v súlade so závermi podľa ZSP 46/2007.
Správca dane nevychádzal zo záveru, podľa ktorého by obsahom dôkazného bremena daňového
subjektu - žalobcu boli skutočnosti, ktoré by do neho nespadali. V tejto súvislosti poukazuje správny súd
na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu
SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, podľa odôvodnenia ktorého: Dôkazné bremeno je na
daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH).
Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim
právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej



hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH,) a ktorý si tento nárok uplatní; preto je jeho povinnosťou
preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo
strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňových
subjektov. V daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada, teda správca dane nevyhľadáva dôkazy,
ktoré má predložiť daňový subjekt, ale platí zásada prejednacia, čo znamená, že správca dane
overí a prejedná dôkazy predložené daňovým subjektom. Rovnako správny súd poukazuje na závery
rozhodnutia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 401/2009-17 zo dňa 16.12.2009, podľa ktorého: Daňový
subjekt má v konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.
Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie
(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych
dokladov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č.
431/2002 Z. z. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci
daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane si splnil svoju dôkaznú povinnosť (§
29 ods. 2 vtedy účinného zákona o správe daní a poplatkov) a v takom prípade je opäť len na daňovom
subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní
k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické
vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.
Osobitne pokiaľ ide o žalobcom zdôrazňované závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 5Sžf/57/2016
správny súd uvádza, že skutkové východiská a z nich vyvodené závery správneho súdu v označenej veci
NS SR neumožňovali jednoznačne skonštatovať preukázateľné spochybnenie reálneho dodania služieb
žalobcovi zo strany správcom dane, pričom NS SR v dôvodoch označeného rozhodnutia skonštatoval,
že sa daňové orgány uchýlili k neodbornému a bližšie nešpecifikovanému posúdeniu plnení označených
spoločností. Oproti tomu v prejednávanej veci správneho súdu sp. zn. 31S/66/2019 nie je možné
takýto záver učiniť, pretože správca dane vychádzajúc z vyhodnotenia dôkazov predložených daňovým
subjektom a z výsledkov vlastných šetrení nadobudol opodstatnené pochybnosti o tvrdeniach daňového
subjektu vo vzťahu k samotnej realizácii poradenských služieb, pričom zistenia správcu dane tak, ako
sú identifikované vyššie majú relevantnú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť a tvrdenia
žalobcu vyvracajú.
Na základe vyššie uvedených záverov správny súd konštatuje, že správca dane i žalovaný správne
vychádzali zo záveru, podľa ktorého obchodná transakcia deklarovaná vo Faktúre č. 15/020 zo dňa
13.11.2015 za mesiac október 2015 - poradenské služby, na ktorej je uvedený ako dodávateľ spoločnosť
STAVOINVESTA SK s.r.o. ako odberateľ žalobca (daňový subjekt) sa neuskutočnila. Tým neboli splnené
podmienky pre odpočet DPH podľa § 19 ods. 2, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Námietky
žalobcu obsiahnuté v žalobných bodoch správny súd hodnotí ako nedôvodné a zároveň konštatuje
absenciu žalobcom vymedzených dôvodov pre zrušenie rozhodnutia správcu dane a žalovaného v
nadväznosti na čo žalobu zamietol podľa § 190 SSP.

14. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

Podľa § 168 SSP: Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

15. O trovách konania na strane žalobcu súd rozhodol na základe aplikácie § 167 ods. 1 SSP a
contrario, pri zohľadnení skutočnosti zamietnutia žaloby. Žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu, a
preto je účastníkom v tomto konaní úspešným žalovaný, ktorému svedčí nárok na náhradu trov konania.
Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo zistené splnenie podmienky výnimočnosti v zmysle úpravy § 168
veta druhá SSP, súd žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

16. Tento rozsudok bol prijatý senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440
SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.