Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 31S/68/2019 z 28. 9. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. septembra 2020, sp. zn. 31S/68/2019, ECLI:SK:KSZA:2020:5019200528.2 Krajský súd Žilina | 31S/68/2019 | ECLI:SK:KSZA:2020:5019200528.2 | 2020-09-28 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8230b425-5269-43bc-9b7d-a21ee185c218 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5019200528.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/68/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200528
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200528.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky
Poláčkovej a členiek senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci
žalobcu: Peter Hajčík s.r.o., so sídlom Jána Šimka 4708/9A, 036 01 Martin, IČO: 44 840 870, právne
zastúpeného Weis & Partners s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 47 234 776,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101492784/2019
zo dňa 18.06.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím Číslo 100519211/2019 zo dňa 26.02.2019 (ďalej ako rozhodnutie správcu dane alebo
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) Daňový úrad Žilina, pobočka Martin (ďalej ako správca
dane alebo správny orgán prvého stupňa) vyrubil daňovému subjektu Peter Hajčík s.r.o., J. Šimku
9/4708, 036 01 Martin, IČO: 44 840 870 (ďalej aj len daňový subjekt) rozdiel dane v sume 1.842,96
Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015. V odôvodnení rozhodnutia
správca dane poukázal na realizáciu daňovej kontroly DPH začatej na základe Oznámenia o daňovej
kontrole zo dňa 27.10.2017, pričom daňová kontrola sa týkala obdobia január 2015 až december
2015. Za zdaňovacie obdobia, v ktorých správca dane nezistil porušenie ustanovení zákona o DPH
(apríl až máj 2015) bol vyhotovený Protokol č. 102162621/2018 zo dňa 06.11.2018. O výsledku
zistení z daňovej kontroly za január až marec 2015 a jún až december 2015 správca dane vyhotovil
Protokol č. 102162640/2018 zo dňa 06.11.2018. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v Protokole č. 102169640/2018 zo dňa 06.11.2018 bol splnomocnenému zástupcovi
daňového subjektu doručený 09.11.2018. Daňový subjekt učinil vyjadrenie k Protokolu z daňovej kontroly
č. 102162640/2018 a k Protokolu z daňovej kontroly č. 102162621/2018, ktoré bolo doručené správcovi
dane dňa 30.11.2018. Dňa 13.02.2019 sa dostavil na Daňový úrad Žilina, pobočka Martin splnomocnený
zástupca daňového subjektu a bola s ním spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100443533/2019,
predmetom ktorej bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov k Protokolu č. 102162640/2018 (s nálezom)
zo dňa 06.11.2018 a k Protokolu č. 102162621/2018 (bez nálezu) zo dňa 06.11.2018. V rámci vyjadrenia
k Protokolu zo dňa 30.11.2018 daňový subjekt neoznačil a nepredložil dôkazy preukazujúce jeho
tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobia január 2015
až december 2015. Správca dane zistený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie október 2015 v sume
1.842,96 Eur oproti vyrubenej dani na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly uvedených v časti
II. Protokolu č. 102162640/2018 zo dňa 06.11.2018 a následne po vykonaní vyrubovacieho konania
nezmenil (neuznal daňovému subjektu odpočítanie dane z dodávateľských faktúr za poradenské služby



od spoločnosti STAVOINVESTA SK s.r.o., so sídlom Martin (ďalej len STAVOINVESTA SK s.r.o.), a to
konkrétne za zdaňovacie obdobie november 2015 z dodávateľskej faktúry č. 15/024 zo dňa 30.11.2015,
dátum dodania 30.11.2015 v sume celkom 11.057,76 Eur, z toho 20% vo výške 1.842,96 Eur).
V Zápisnici z ústneho pojednávania č. 100443533/2019 zo dňa 13.02.2019 v časti „Opatrenia a závery
prijaté pri ústnom pojednávaní“ správca dane vyjadril nesúhlas s vyjadrením splnomocneného zástupcu
daňového subjektu a skonštatoval, že počas výkonu daňovej kontroly a následne vyrubovacieho konania
postupoval v súlade so zákonom č. 563/2009 Z. z. a zákonom o DPH, pričom nebolo preukázané dodanie
deklarovanej služby na predmetných faktúrach. Správca dane preto nepovažoval za opodstatnené
vykonať úkony navrhované splnomocneným zástupcom daňového subjektu vo veci opätovnej výpovede
pána V., vzhľadom na to, že pán V. v danej veci už ako svedok vypovedal (odkaz na Zápisnicu o ústnom
pojednávaní zo dňa 25.04.2018 č. 100818143/2018). Kontrolovaný daňový subjekt bol o vypočutí svedka
upovedomený a mal možnosť klásť svedkovi otázky.
Správca dane postupoval pri vyhotovení dvoch protokolov v súlade s ustanovením § 46 ods. 8 zákona
č. 563/2009 Z. z., keď z daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobia 1. až 12. mesiac roku 2015 vydal
dva protokoly - samostatne za zdaňovacie obdobia, v ktorých nezistil rozdiel dane a ďalší protokol za
zdaňovacie obdobia, v ktorých zistil rozdiel dane a spolu s protokolom zaslal aj výzvu na vyjadrenie
sa k zisteniam uvedeným v protokole. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný
daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať, alebo na ktorú si uplatnil nárok
podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela (nezačína vyrubovacie
konanie) a správca dane už nevydáva rozhodnutie. Vydanie dvoch protokolov z daňovej kontroly vyplýva
aj z ustanovenia § 68 ods. 1 daňového poriadku, kde sa uvádza, v ktorom prípade začína vyrubovacie
konanie a kedy vyrubovacie konanie nezačne. Pokiaľ bol daňovou kontrolou zistený rozdiel v sume, ktorú
mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať, alebo na ktorú si
uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane s protokolom kontrolovanému daňovému
subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Vo výzve správca dane určí lehotu,
nie kratšiu ako 15 dní od doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť ku zisteniam
uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu
daňovej kontroly. Daňový subjekt vo svojom vyjadrení k výzve správcu dane zo dňa 13.06.2018 uviedol,
že doloží správcovi dane ešte aj ďalšie písomné dôkazy v zmysle výzvy, ktoré však konateľ daňového
subjektu Peter Hajčík z dôvodu pracovnej vyťaženosti, ako aj odchodu na vopred dlhodobo plánovanú
dovolenku nestihol pripraviť na predloženie/predložiť ku dňu vyjadrenia k výzve, t. j. ku dňu 16.07.2018.
Aj napriek dostatočnému časovému priestoru v zmysle uvedeného vyjadrenia už žiadne ďalšie písomné
doklady resp. dôkazy počas výkonu daňovej kontroly, ani následne vo vyrubovacom konaní správcovi
dane predložené neboli. Z toho dôvodu správca dane vyžiadal od odberateľov prepravných služieb t. j. od
spoločnosti KraussMaffei Technologies, spol. s r.o. a SCHENKER s.r.o. kompletné zmluvy so všetkými
prílohami (napríklad cenník) a dodatkami uzatvorenými s daňovým subjektom, ktoré definujú podmienky
obchodnej spolupráce, a podľa ktorých obchodný vzťah medzi spoločnosťou KraussMaffei Technologies,
spol. s r.o. a W. S. vznikol v roku 2005 a obchodná spolupráca medzi spoločnosťou SCHENKER s.r.o.
súvisí s miestom nakládky a vykládky tovaru v prevádzke spoločnosti KraussMaffei Technologies, spol.
s r.o.
Výpoveď svedka V. resp. jeho vyjadrenie tak, ako je zaznamenané v Zápisnici č. 100818143/2018 je
podľa záverov správcu dane zmätočné a potvrdzuje oprávnené pochybnosti správcu dane o reálnom
poskytnutí poradenských služieb. Správca dane zároveň poukázal na skutočnosť, že daňový subjekt sa
vypočutia svedka nezúčastnil, čím nevyužil svoje právo klásť svedkovi otázky pri ústnom pojednávaní
podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z.
Správca dane skonštatoval, že v rámci systému DPH je právo na odpočítanie dane spojené so
skutočným dodaním predmetného tovaru alebo skutočným poskytnutím predmetných služieb (v tomto
prípade poradenských služieb). Naopak, ak ku skutočnému dodaniu tovaru alebo poskytnutiu služieb
nedôjde, nevznikne žiadne právo na odpočítanie dane. V tejto súvislosti Súdny dvor EÚ spresnil,
že výkon práva na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná výlučne len z toho
dôvodu, že je uvedená na faktúre. Existencia práva na odpočítanie DPH závisí od splnenia podmienky,
že skutočne došlo k poskytnutiu zodpovedajúceho plnenia. V tejto časti správca dane poukázal na
rozhodovanie Súdneho dvora EÚ, podľa ktorého článok 17 Šiestej Smernice Rady zo dňa 17.05.1977
o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém DPH:
Jednotný základ jej stanovenia, zmenenej Smernicou Rady 91/680/ES zo dňa 16.12.1991 (§ 49 ods.
1 zákona o DPH), sa má vykladať v tom zmysle, že na zamietnutie práva zdaniteľnej osoby, ktorá je
príjemcom faktúry na odpočítanie dane (DPH) uvedenej na tejto faktúre postačuje, aby daňový úrad
preukázal, že plnenia zodpovedajúce tejto faktúre neboli skutočne poskytnuté dodávateľom uvedeným



na faktúre. Ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ jednoznačne uvádza, že nie je jedno, kto je skutočným
dodávateľom tovaru alebo služby a kto jeho skutočným odberateľom a správca dane je preto povinný
skúmať, či účtovná a daňová dokumentácia odráža hospodársku realitu, teda či k dodaniu došlo a či
k nemu došlo tak, ako uvádzajú údaje v dokladoch, či obchodné operácie nesú prvky zneužívajúceho
alebo podvodného konania, či bola dodržaná náležitá starostlivosť v kontexte preukázania konania v
dobrej viere. Daňový subjekt musí byť schopný preukázať nielen dokladmi, ale aj inými dôkazmi, že
reálne došlo k fakturovaným obchodom tým spôsobom, akým tvrdí a výkon práva nebol v rozpore so
zásadou poctivého obchodného styku, obzvlášť ak správca dane spochybnil vierohodnosť a pravdivosť
údajov v dokladoch predložených daňovým subjektom. Pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov
uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.
oprávnené. Správca dane vychádzal nielen z dokladov, ktoré mu daňový subjekt predložil, ale vykonal
dokazovanie v zmysle daňového poriadku formou zaslania výziev a výsluchom svedka, pričom zistil, že
doklady predložené daňovým subjektom neboli odrazom reálneho plnenia.
Pri výkone daňovej kontroly správca dane preveroval prijaté zdaniteľné plnenia, resp. splnenie
podmienok odpočítania dane podľa § 49 a § 51 zákona o DPH, pričom sa zameral na preverenie prijatej
a zaúčtovanej faktúry za poradenské služby od tuzemského dodávateľa STAVOINVESTA SK s.r.o., so
sídlom Na Bystričku 036 01, IČO: 36 441 716 (ďalej len STAVOINVESTA SK s.r.o.). Za zdaňovacie
obdobie november 2015 bola vystavená spoločnosťou STAVOINVESTA SK s.r.o. pre daňový subjekt
faktúra č. 15/024 s dátumom dodania 30.11.2015 na sumu 11.057,76 Eur, z toho 20% DPH vo výške
1.842,96 Eur, za dodanie poradenských služieb podľa Rámcovej zmluvy o obchodnom poradenstve
zo dňa 25.12.2014. Jej prílohou je jednostranová zostava daňového subjektu pod názvom Kniha po
mesiacoch so začiatočným a konečným zostatkom, ktorá bola podkladom faktúry, kde je uvedený
za november 2015 mesačný obrat daňového subjektu, resp. jeho mesačné tržby za prepravu pre
spoločnosť SCHENKER s. r.o., pričom na tejto zostave je rukou dopísané percentuálne vyjadrenie 15%
a konkrétna mesačná fakturovaná suma za poradenské služby z mesačných tržieb (tržby za november
2015 v sume 61.432,- Eur) za prepravu vykonanú spoločnosťou Peter Hajčík s.r.o.
Dňa 13.06.2018 zaslal správca dane podľa § 45 ods. 2 písm. d), e) zákona č. 563/2009 Z. z.
kontrolovanému daňovému subjektu výzvu na predloženie dokladov a dôkazov č. 101157494/2018.
V závere tejto výzvy správca dane uviedol, že doklady a dôkazy - zmluvy, dodacie listy, objednávky,
preberacie protokoly, cenové ponuky, ponukové projekty, zoznamy vozidiel, obchodné plány, e-mailová
komunikácia s dodávateľom resp. listinné dôkazy preukazujúce tvrdenia daňového subjektu, pokiaľ
daňový subjekt nimi disponuje, je možné predložiť osobne, elektronicky alebo ako prílohu k e-
mailu alebo prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 13, § 14 daňového poriadku. Dňa
16.07.2018 bola správcovi dane doručená e-mailová odpoveď a dňa 18.07.2018 aj všeobecné podanie
daňového subjektu, v ktorom daňový subjekt opísal od jej vzniku obchodnú spoluprácu so spoločnosťou
STAVOINVESTA SK s.r.o. a vyjadril sa aj k Rámcovej zmluve o obchodnom poradenstve zo dňa
25.12.2014. V prílohe uvedeného vyjadrenia daňový subjekt predložil zápisnicu k Rámcovej zmluve o
obchodnom poradenstve zo dňa 02.02.2015 (za obdobie január 2015) a Zmluvu so SCHENKER s.r.o.
označenú ako Manuál spolupráce s dopravcom (SOP). V závere svojho vyjadrenia daňový subjekt
uviedol, že doloží správcovi dane ešte aj ďalšie písomné dôkazy v zmysle výzvy, ktoré však konateľ
daňového subjektu Peter Hajčík z dôvodu pracovnej vyťaženosti, ako aj odchodu na vopred dlhodobo
plánovanú dovolenku (od 15.07.2018 do 25.07.2018) nestihol pripraviť na predloženie/predložiť ku
dňu vyjadrenia k výzve t. j. ku dňu 16.07.2018. Daňový subjekt a ani jeho splnomocnený zástupca
napriek dostatočnému časovému priestoru od 16.07.2018 nepredložili žiadne ďalšie písomné dôkazy.
Na základe toho sa potom správca dane obrátil na subjekt KraussMaffei Technologies, spol. s r.o.
a požiadal ho o poskytnutie podkladov potvrdzujúcich obchodnú spoluprácu medzi kontrolovaným
daňovým subjektom a dožiadaným subjektom. Z dôvodu preverenia kompletnej zmluvy so spoločnosťou
SCHENKER s.r.o. (teda aj s prílohami), ktorú daňový subjekt nepredložil, dňa 17.10.2018 zaslal správca
dane v zmysle § 26 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. odberateľovi kontrolovaného daňového subjektu,
teda spoločnosti SCHENKER s.r.o. výzvu číslo 102059648/2018, v ktorej správca dane požiadal o
poskytnutie dokladov potvrdzujúcich obchodnú spoluprácu medzi kontrolovaným daňovým subjektom
Peter Hajčík s.r.o. a odberateľom - spoločnosťou SCHENKER s.r.o. Dňa 26.10.2018 bola správcovi dane
doručená odpoveď od spoločnosti SCHENKER s.r.o., ktorej prílohou boli:
· MANUÁL SPOLUPRÁCE S DOPRAVCOM (SOP) z 15.10.2015 s prílohami:
o komunikačná matica,
o podmienky spolupráce,
o vzor objednávky,
o zmluvné dojednania,



o cenník,
o zmluva Mitarbeiter,
o palivový príplatok.
Na základe zistení a vyhodnotenia dôkazov, ktoré získal správca dane počas výkonu daňovej
kontroly DPH za zdaňovacie obdobie november 2015 v prípade odberateľskej faktúry subjektu
STAVOINVESTA SK s.r.o. pre daňový subjekt nebolo preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľného
plnenia - poradenských služieb a vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH. Správca
dane na základe zistení a vyhodnotenia dôkazov, ktoré získal počas výkonu daňovej kontroly za
zdaňovacie obdobie november 2015 u daňového subjektu v prípade odberateľskej faktúry vyhotovenej
subjektom STAVOINVESTA SK s.r.o. pre daňový subjekt poukázal aj na samotné vyjadrenie konateľa
spoločnosti STAVOINVESTA SK s.r.o., ktorá nemá podľa výpisu z Obchodného registra v registrovanom
predmete činnosti poradenské činnosti v oblasti nákladnej dopravy, a ktorý uviedol, že sprostredkoval
spoločnosti Peter Hajčík s.r.o. poskytovanie prepravy okrem spoločnosti KraussMaffei Technologies,
spol. s r.o. aj pre spoločnosť SCHENKER s.r.o., pričom v tejto časti správca dane poukázal na to,
že podľa dokladov vyžiadaných od spoločnosti SCHENKER, a to podľa MANUÁLU SPOLUPRÁCE
S DOPRAVCOM nazvaného Podmienky spolupráce/rozsah plnenia, obchodná spolupráca súvisí
s miestom nakládky a vykládky tovaru (Mníchov, Sučany) v prevádzke spoločnosti KraussMaffei
Technologies, spol. s r.o., s ktorou daňový subjekt dlhodobo spolupracuje. Pokiaľ označený svedok
- konateľ STAVOINVESTA SK s.r.o. uviedol, že poradenské činnosti resp. odborná starostlivosť
spočívala v stanovovaní ceny za jednotlivé prepravy, poukázal správca dane na bod 14. MANUÁLU
SPOLUPRÁCE S DOPRAVCOM spoločnosti SCHENKER s.r.o., podľa ktorého sú neoddeliteľnou
súčasťou tohto manuálu viaceré prílohy, t. j. aj cenník.
Podmienka odpočítania dane definovaná v § 49 ods. 1 zákona o DPH je hmotnoprávnej povahy a
odčítanie dane sa viaže na jej splnenie. Len formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu
faktúrou, zmluvou, dokladmi o úhrade a podobne je vo veci preukázania skutočného dodania
fakturovanej služby pre daňové účely nepostačujúce. Vystavenie samotných faktúr nepreukazuje, že
sa obchod realizoval (je to len tvrdenie, technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na
určitý zdaniteľný obchod bez ohľadu na to, či bol tento obchod skutočne realizovaný). Účtovný doklad
je dôkazom len vtedy, ak je vystavený na základe reálneho plnenia, ktoré však musí daňový subjekt
preukázať. V nadväznosti na to správca dane neuznal daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie
november 2015 odčítanie dane v celkovej sume 1.842,96 Eur z dôvodu porušenia ustanovení podľa §
49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

2. Na základe odvolania daňového subjektu rozhodoval žalovaný rozhodnutím Číslo 101492784/2019
zo dňa 18.06.2019 (rozhodnutie žalovaného alebo napadnuté rozhodnutie), ktorým rozhodnutie
Daňového úradu Žilina č. 100519211/2019 zo dňa 26.02.2019, ktorým bol vyrubený rozdiel dane za
zdaňovacie obdobie november 2015 v sume 1.842,96 Eur na dani z pridanej hodnoty daňovému
subjektu Peter Hajčík s.r.o., so sídlom J. Šimku 9/4708, 036 01 Martin, IČO: 44 840 870 potvrdil.
Žalovaný skonštatoval, že pri výkone daňovej kontroly za mesiac november 2015 sa správca dane
zameral na zaúčtovanú faktúru č. 15/024 od tuzemského dodávateľa STAVOINVESTA SK s.r.o. za
dodanie poradenských služieb podľa Rámcovej zmluvy o obchodnom poradenstve zo dňa 25.12.2014,
v celkovej sume 11.057,76 Eur, z toho 20% DPH v sume 1.842,96 Eur. Za účelom preverenia dodania
poradenských služieb na základe predmetnej faktúry správca dane vypočul konateľa spoločnosti
STAVOINVESTA SK s.r.o. pána Jána V. dňa 25.04.2018, ako svedka a o jeho výsluchu spísal Zápisnicu
o ústnom pojednávaní č. 100818143/2018. Menovaný uviedol, že poradenské činnosti resp. odborná
starostlivosť spočívala v stanovovaní ceny za jednotlivé prepravy - aby bol klient pre odberateľa prijateľný
a zaujímavý, čo sa týka ceny, aby klient dostal zákazku. Poskytovanie poradenstva skončilo niekedy
v roku 2016. So zástupcami spoločnosti KraussMaffei Technologies, spol. s r.o. a SCHENKER s.r.o.
nejednal svedok, jednal s nimi výlučne pán S., úhrady faktúr boli realizované vkladom na bankový účet
uvedený vo faktúrach.
Žalovaný po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane a súvisiaceho spisového
materiálu dospel k záveru, že správca dane postupoval a aj rozhodol v súlade s platnými právnymi
predpismi, v ktorej časti poukázal na úpravu podľa § 19 ods. 2, § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods.
1 písm. a), § 69 ods. 5 všetko zákona o DPH a § 3 ods. 3, § 24 ods. 1, 2, 4 daňového poriadku.
Podľa žalovaného správca dane hodnotil všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
Viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami a snažil sa úplne
a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné



podklady a dôkazy. Dôkaznými prostriedkami, na základe ktorých finančné orgány dospeli k záveru,
že fakturovaná služba nebola vykonaná osobou uvedenou na faktúre ako boli predovšetkým: odpoveď
spoločnosti SCHENKER zo dňa 26.10.2018, ktorá správcovi dane zaslala MANUÁL SPOLUPRÁCE S
DOPRAVCOM (SOP) zo dňa 15.10.2015, vrátane príloh: komunikačná matica, podmienky spolupráce,
vzor objednávky, zmluvné dojednania, cenník, zmluva Mitarbeiter, palivový príplatok uzatvorený medzi
žalobcom a spoločnosťou SCHENKER s.r.o., výpis z Obchodného registra subjektu STAVOINVESTA
SK s.r.o., zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100818143/2018 zo dňa 25.04.2018 spísaná so svedkom
- konateľom STAVOINVESTA SK s.r.o., odpoveď žalobcu zo dňa 16.07.2018 resp. z 18.07.2018
na výzvu na predloženie dokladov a dôkazov č. 101157494/2018 zo dňa 13.06.2018, vyjadrenie k
protokolu z daňovej kontroly č. 102162640/2018 a k protokolu z daňovej kontroly č. 102162621/2018.
Tieto dokumenty nepreukazujú, že obchodná spolupráca medzi žalobcom a subjektom SCHENKER
s.r.o. vznikla a pokračovala na podklade poskytnutých poradenských služieb od STAVOINVESTA SK
s.r.o. Predložený dokument MANUÁL SPOLUPRÁCE S DOPRAVCOM (SOP) zo dňa 15.10.2015 s
prílohami preukazuje iba spoluprácu žalobcu a spoločnosti SCHENKER s.r.o., ktorá súvisí s miestom
nakládky a vykládky v prevádzke spoločnosti KraussMaffei Technologies, spol. s r.o. Daňový subjekt sa
napriek výzve na predloženie dokladov a dôkazov zo dňa 13.06.2018 a následnému vyjadreniu zo dňa
16.07.2018, že doloží ešte aj ďalšie písomné dôkazy v zmysle výzvy, ktorými preukáže svoje tvrdenia o
poskytovaní poradenských služieb správcovi dane nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by opodstatnenosť
fakturovania poradenských služieb preukázal.
Pokiaľ ide o námietky žalobcu, ako odvolávajúceho sa v správnom konaní ohľadom vystavenia dvoch
protokolov z daňovej kontroly, tieto boli žalovaným vyhodnotené ako bezpredmetné. Správca dane
postupoval podľa názoru žalovaného v súlade s úpravou § 46 ods. 8 daňového poriadku, keď z daňovej
kontroly za zdaňovacie obdobia január až december 2015 vystavil dva protokoly, jeden samostatne za
zdaňovacie obdobia, v ktorých nezistil rozdiel dane a ďalší - druhý protokol za zdaňovacia obdobia,
v ktorých zistil rozdiel dane a spolu s protokolom s nálezom zaslal daňovému subjektu aj výzvu na
vyjadrenie sa ku zisteniam v protokole. Vo výzve správca dane určil lehotu na vyjadrenie v súlade s
právnou úpravou, v ktorej sa mal žalobca vyjadriť ku zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol v priebehu daňovej kontroly predložiť. V deň nasledujúci po
dni doručenia protokolu s výzvou začína podľa § 68 ods. 1 daňového poriadku vyrubovacie konanie a
správa dane ďalej postupuje podľa § 68 ods. 2, 3 daňového poriadku. Zároveň správca dane správne
skonštatoval, že ak daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný subjekt podľa osobitných
predpisov zaplatiť alebo vykázať, alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí,
výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela (nezačína vyrubovacie konanie) a správca dane nevydáva
rozhodnutie. Vydávanie dvoch protokolov z daňovej kontroly je možné vyvodiť aj z úpravy § 68 ods. 1
daňového poriadku, v ktorom sa uvádza kedy začína vyrubovacie konanie a kedy vyrubovacie konanie
nezačne.
Opakované vypočutie resp. dopočutie Q. V. žalovaný vyhodnotil ako nedôvodné. Poukázal na to, že
menovaný už bol ako svedok vo veci vypočutý 25.04.2018, pričom jeho kladné vyjadrenia resp. tvrdenia
o poskytovaní poradenskej činnosti v kontexte s obsahom ďalších dôkazov, boli vyhodnotené ako
nehodnoverné. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly a aj následne vo vyrubovacom konaní
postupoval podľa základných zásad správy daní a postupoval aj podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku,
podľa ktorého hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Žalobca však svojimi
tvrdeniami a námietkami uvedenými v odvolaní nepreukázal, že predmetné odpočítanie dane si uplatnil
oprávnene.

3. Žalobca podal včas všeobecnú správnu žalobu a na jej odôvodnenie uviedol žalobné body, v
nadväznosti na ktoré navrhol rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného zrušiť a vrátiť
vec správcovi dane na nové konanie s poukazom na úpravu podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g)
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP). Na odôvodnenie podanej všeobecnej
správnej žaloby uviedol žalobca nasledovné žalobné body:
· Žalobca vyjadril nesúhlas so závermi správcu dane, podľa ktorých vystavenie dvoch protokolov v
rámci jednej daňovej kontroly, ako tomu bolo v predmetnej veci správca dane založil na argumentácii
poukazujúcej na úpravu § 46 ods. 8 a § 68 ods. 1 daňového poriadku. S touto argumentáciou správcu
dane žalobca nesúhlasí a zdôrazňuje úpravu § 24 ods. 4 daňového poriadku, v zmysle ktorej je možné
použiť pre rozhodnutie správcu dane len dôkazy získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi. Takúto kvalitu musí spĺňať aj protokol z daňovej kontroly. Predmetná daňová kontrola bola
realizovaná na základe Oznámenia o daňovej kontrole z 27.10.2017, pričom z daňovej kontroly boli



vypracované dva protokoly, oba zo dňa 06.11.2018, a to Protokol z daňovej kontroly č. 102162621/2018,
ako protokol bez nálezu (za apríl a máj 2015) a Protokol z daňovej kontroly č. 102162640/2018 (za
zvyšné mesiace roka 2015), ako protokol s nálezom. Žalobca tvrdí, že oba protokoly sú nezákonné
a v rámci vykonanej daňovej kontroly mal byť vydaný len jeden protokol, čo vyplýva z úpravy § 46
ods. 8 daňového poriadku, ktorý pracuje s termínom „protokol“, teda s týmto inštitútom v jednotnom
čísle a nie s termínom „protokoly“. Z označených protokolov a ani z ich obsahu nevyplýva, že by sa
jednalo o čiastkové protokoly podľa § 47a ods. 3 daňového poriadku, oba protokoly sú protokolmi podľa
§ 44 až § 47 daňového poriadku. V závere protokolov je poukaz v časti označenej ako IV. Záver na
úpravu podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku, podľa ktorej je daňová kontrola ukončená dňom doručenia
protokolu. Žalobca tvrdí, že nie je možné aplikovať posudzovanie podľa obsahu v zmysle úpravy § 13
ods. 3 daňového poriadku vo vzťahu k označeným protokolom, nakoľko uvedené pravidlo sa uplatní
len vo vzťahu k podaniam daňových subjektov. Tvrdí porušenie Článku 2 ods. 2 Ústavy SR postupom
správcu dane, keď tento v rámci jednej daňovej kontroly vydal označené dva protokoly z daňovej kontroly.
Oba protokoly sú nezákonné a zistenia v nich uvedené nie je preto možné použiť. Správca dane mal
vyrubovacie konanie z dôvodu nezákonnosti protokolov zastaviť podľa § 62 ods. 1 písm. h) daňového
poriadku, pretože odpadol dôvod daňového konania. Aj v prípade, že za určitú časť kontrolovaného
obdobia správca dane nález nezistil (nezistil teda rozdiel dane) a za inú časť kontrolovaného obdobia
takýto nález zistil, mal vydať len jeden protokol z daňovej kontroly. Na vydanie dvoch protokolov z
daňovej kontroly v rámci jednej daňovej kontroly nie je zákonný podklad, a tento nevyplýva ani z úpravy
§ 46 ods. 8 daňového poriadku a ani z ustanovenia § 68 ods. 1 daňového poriadku, ktorý § 68 ods.
1 daňového poriadku hovorí len o jednom protokole. Skutočnosť, že v časti kontrolovaného obdobia
správca dane nález zistil a v inej nie, je irelevantná. V tejto časti žalobca rozsiahlo argumentuje na
podporu svojich námietok judikatúrou týkajúcou sa prekročenia doby trvania daňovej kontroly, kedy v
dôsledku tejto skutočnosti protokol z daňovej kontroly nie je možné použiť z dôvodu jeho nezákonnosti
vo vyrubovacom konaní a ani všeobecne ako podklad pre rozhodnutie správcu dane.
· V ďalšej časti správnej žaloby uvádza žalobca vo väzbe na úpravu podľa § 24 ods. 2, § 3 ods. 1, 2, 3
daňového poriadku svoju argumentáciu, podstatou ktorej je vyjadrenie nesúhlasu so záverom správcu
dane o nepreukázaní dodania služieb fakturovaných predmetnou faktúrou č. 15/024 - poradenských
služieb subjektom STAVOINVESTA SK s.r.o. žalobcovi. Žalobca zdôraznil, že v daňovom konaní
predložil dostatok dôkazov, ktoré preukazujú, že mu subjekt STAVOINVESTA SK s.r.o. poradenské
služby poskytol. Túto skutočnosť potvrdil predovšetkým sám konateľ subjektu STAVOINVESTA SK
s.r.o. pán V.. Pokiaľ správca dane videl v obsahu výpovede tohto svedka (pána V.) nezrovnalosti, mal
vykonať žalobcom navrhované opätovné vypočutie toho svedka, pričom uvedené bolo odôvodnené tiež
požiadavkou zistenia skutkového stavu čo najúplnejšie zo strany správcu dane s poukazom na úpravu §
24 ods. 4 daňového poriadku. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že svedka V. navrhol vypočuť opätovne
k novým zisteniam. Poukázal na rozhodnutie podľa ZSP 46/2007, v nadväznosti na ktoré skonštatoval,
že správca dane bol povinný opätovne tohto svedka vypočuť, aby odstránil pochybnosti a tiež zistil
skutkový stav čo najúplnejšie. K svojmu návrhu na opätovné vypočutie svedka pána V. poukázal žalobca
na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 314/2015 a NS SR sp. zn. 5Sžfk 5/2018, 5Sžf 57/2016.
· K záverom správcu dane, ktorými odôvodňoval svoje pochybnosti o realizácii poradenských služieb v
zmysle predmetnej fakturácie dodávateľom uvedeným na faktúre v prospech daňového subjektu žalobca
namietal, že sa poradenstvo poskytované subjektom STAVOINVESTA SK s.r.o. žalobcovi netýkalo len
subjektu KraussMaffei Technologies, spol. s r.o. ale i napríklad subjektu SCHENKER s.r.o. alebo sa
jednalo o poradenské služby poskytované bez väzby na konkrétny subjekt, čo potvrdil i vypočutý svedok
pán V.. Absencia registrovania podnikateľskej činnosti - poradenskej činnosti podľa zápisu subjektu
STAVOINVESTA SK s.r.o. v Obchodnom registri je z pohľadu žalobcu bezpredmetná vo vzťahu k
otázke realizácie plnenia, pričom v tejto časti žalobca zdôraznil, že subjekt STAVOINVESTA SK s.r.o.
má podľa zápisu v Obchodnom registri registrovanú „obchodnú činnosť v rozsahu voľných živností“.
Žalobca v správnej žalobe zdôraznil povahu plnenia spočívajúceho v poradenskej činnosti, vo vzťahu
ku ktorému je v zmysle tvrdení žalobcu pomerne obmedzená možnosť daňového subjektu preukázať
reálnosť dodania takýchto služieb, keďže sa jedná o nehmotné služby, ktoré často nie sú zachytené
na žiadnom materiálnom substráte (rovnaký charakter majú napríklad aj právne služby, napr. ústne
poskytnuté stanovisko a pod.) pričom táto okolnosť nebola správcom dane ani žalovaným zohľadnená
pri rozložení dôkazného bremena. Žalobca zdôraznil, že faktúra bola prostredníctvom peňažného ústavu
zaplatená.
Žalobca namietal vyhodnotenie svedeckej výpovede svedka pána V. ako nesprávne, pričom vo väzbe
na obsah jeho svedeckej výpovede zdôraznil, že tento nevylučuje vyjadrenie svedka v tom smere, že
mohol jednať aj s inými osobami za iné spoločnosti a aj táto skutočnosť odôvodňuje opätovný výsluch



svedka. Pokiaľ správca dane vzhliadol vo vyjadreniach svedka pána V. nezrovnalosti, rozpory resp.
nepovažoval jeho vyjadrenia za dostatočne preukázané, opätovným výsluchom tohto svedka by sa
tieto rozpory mohli odstrániť a celkovo by sa ním mohlo lepšie a presnejšie zistiť skutkový stav. Pán
V. by mohol byť na opätovnom výsluchu konfrontovaný s inými ďalšími zisteniami správcu dane, ktoré
podľa správcu dane údajne nekorešpondujú s vyjadreniami tohto svedka. Správca dane rozporoval iba
dodanie služieb od dodávateľa STAVOINVESTA SK s.r.o., kde je jediným konateľom pán V., a preto
je výpoveď pána V. kľúčovým dôkazom a na riadnom jej vykonaní, teda na dôslednom vyťažený tohto
svedka existuje v predmetnej veci dôvodný a objektívny záujem. Preto, ak je tu čo i len náznak toho,
že dovypočutie pána V. by mohlo dopomôcť k riadnemu zisteniu skutkového stavu, tak správca dane
mal takýto dôkaz, a to opätovný výsluch pána V. vykonať. Nešlo by ani o úkon nehospodárny. Daňový
subjekt nenavrhol dopočuť pána V. preto, lebo nebol na jeho prvom výsluchu účastný, čím nevyužil svoje
právo, ale preto, že v priebehu dokazovania boli po výsluchu pána V. zistené nové ďalšie skutočnosti,
o ktorých správca dane i žalovaný tvrdia, že sú v rozpore s tvrdeniami svedka pána V., s čím však
žalobca nesúhlasí. Nie je preto z pohľadu žalobcu možné ani súhlasiť so záverom žalovaného podľa
napadnutého rozhodnutia, že správca dane sa podrobne zaoberal všetkými dôkazmi predloženými k
daňovej kontrole a dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a
že použil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
dane. Správca dane postupoval v rozpore a úpravou § 3, § 24 daňového poriadku, pokiaľ návrhu na
dovypočutie svedka V. nevyhovel. V tejto časti poukázal žalobca v správnej žalobe na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky I. ÚS 314/2015 zo dňa 16.12.2015 a rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžfk 5/2018 z
31.01.2019 a tiež rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S 17/2016 zo 04.05.2017.
Žalobca nesúhlasí so záverom správcu dane, že dokument MANUÁL SPOLUPRÁCE S DOPRAVCOM
(SOP) zo dňa 15.10.2015 s prílohami preukazuje iba podmienky obchodnej spolupráce žalobcu so
spoločnosťou SCHENKER s.r.o. pri poskytovaní nákladnej dopravy súvisiacej s miestom nakládky a
vykládky v prevádzke spoločnosti KraussMaffei Technologies, spol. s r.o. bez využitia resp. poskytnutia
poradenských služieb od STAVOINVESTA SK s.r.o. K posudzovaniu poradenských služieb sa totiž jedná
v zásade o irelevantnú informáciu. Správcovi dane neprislúcha hodnotiť, či v súvislosti so vzťahom
so subjektom SCHENKER s.r.o. žalobca potrebuje alebo nie poradenstvo od tretej osoby, teda od
subjektu STAVOINESTA SK s.r.o. Nie je zmluvnou stranou vzťahu medzi žalobcom a SCHENKER s.r.o.
Informácie poskytnuté od SCHENKER s.r.o. nepotvrdzujú, ale ani nepopierajú poskytnutie poradenských
služieb spoločnosťou STAVOINVESTA SK s.r.o. žalobcovi, pričom v tomto smere nemajú ani žiadnu
výpovednú hodnotu. STAVOINVESTA SK s.r.o. poskytovala poradenstvo žalobcovi a nie spoločnosti
SCHENKER s.r.o.. Poskytnutie poradenských služieb v rámci zmluvného vzťahu medzi žalobcom a
STAVOINVESTA SK s.r.o. potvrdili obe zmluvné strany tohto vzťahu. Uvedené žalobca zdôraznil i vo
vzťahu k subjektu KraussMaffei Technologies, spol. s r.o., ktorý na základe výzvy správcu dane poprel
znalosť o spoločnosti STAVOINVESTA SK s.r.o., ktoré vyjadrenie subjektu KraussMaffei Technologies,
spol. s r.o. nemá preukazný charakter vo vzťahu k poskytnutiu poradenských služieb medzi žalobcom
a STAVOINVESTA SK s.r.o.

Vo vzťahu k zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a subjektom STAVOINVESTA SK s.r.o. zdôraznil
oprávnenie vykladať obsah zmluvy svedčiace len zmluvným stranám, v ktorej časti poukazuje na
závery podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/78/2012 zo dňa 10.07.2012 a zároveň
zdôrazňuje, že v praxi sa objednávky uskutočňovali ústne oproti dojednaniu obsiahnutému v tejto
zmluve.
Skutočnosť, že zo strany subjektu KraussMaffei Technologies, spol. s r.o. došlo ku popretiu poskytnutia
poradenských služieb resp. sprostredkovania subjektom STAVOINVESTA SK s.r.o. nič nepreukazuje. S
poukazom na závery podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 žalobca zdôraznil, že
záujem na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaniu
a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom, čo vyplýva zo záverov uvedeného
rozhodnutia. Opätovne v tejto časti poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 5Sžfk 5/2018.

4. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 27.01.2020. Uviedol, že pokiaľ žalobca
namietal postup správcu dane, keď tento z jednej daňovej kontroly vydal dva protokoly z daňovej kontroly,
a to jeden za kontrolované obdobie bez zistenia rozdielu dane a jeden za kontrolované obdobie so
zistením rozdielu dane, poukazuje žalovaný na úpravu podľa § 68 ods. 1, 2, 3 daňového poriadku,
a vo väzbe na túto úpravu zdôrazňuje, že ak správca dane rozdiel na dani nezistí, nevydáva ani
rozhodnutie a ani nezasiela daňovému subjektu výzvu na vyjadrenie sa. Vydanie dvoch protokolov z



daňovej kontroly bolo odôvodnené aj úpravou § 68 ods. 1 daňového poriadku, ktorá úprava rieši, kedy
správca dane vyrubovacie konanie začne a kedy nie. Žalovaný uviedol vo svojom vyjadrení, že správca
dane rozhodol na základe argumentu, podľa ktorého nebolo preukázané, že sa poradenské služby
skutočne uskutočnili. Transakcia uvedená na faktúre č. 15/020 sa neuskutočnila. Daňový subjekt na
výzvu správcu dane zo dňa 13.06.2018 č. 101157494/2018 napriek tomu, že vo svojom vyjadrení k
tejto výzve zo 16.07.2018 uviedol, že doloží ešte aj ďalšie písomné dôkazy, ktorými preukáže svoje
tvrdenia a podporne dokumenty, ktoré sa vzťahujú k daňovej kontrole dane z príjmu právnických
osôb za zdaňovanie obdobie roka 2014, ktorá bola u žalobcu vykonaná, správcovi nepredložil žiadne
dôkazy, ktorými by bol preukázal opodstatnenosť fakturovania poradenských služieb. Na opätovné
vypočutie svedka pána V. žalovaný dôvod nevzhliada, nakoľko tento svedok už vo veci vypovedal a
jeho svedecká výpoveď bola správcom dane hodnotená v kontexte ostatných vykonaných dôkazov
(MANUÁL SPOLUPRÁCE S DOPRAVCOM (SOP) zo dňa 15.10.2015 s prílohami, výpis z Obchodného
registra spoločnosti STAVOINVESTA SK s.r.o., nepredloženie resp. neexistencia písomných dôkazov
o vykonaní poradenskej činnosti v súlade s vyjadrením žalobcu zo dňa 16.07.2018 resp. 18.07.2018,
podľa ktorého tento mal doložiť ešte ďalšie písomné dôkazy v zmysle výzvy na predloženie dokladov
a dôkazov z 13.06.2018, ktorými svoje tvrdenia preukáže), s vyústením do záveru, podľa ktorého je v
kontexte ostatných vykonaných dôkazov a pri zohľadnení pasivity žalobcu na uvedenú výzvu správcu
dane, táto výpoveď svedka pána V. nehodnoverná.

5. Podaním zo dňa 16.06.2020 podal žalobca repliku. Okrem zopakovania argumentácie v podstatnom
obsahu uvedenej už v správnej žalobe uviedol, že ani v jednom z dvoch vydaných protokolov z
predmetnej daňovej kontroly nebolo v úvodnej časti uvedené zdaňovacie obdobie október 2015, a teda
predmetné zdaňovacie obdobie, za ktoré tiež bola predmetná daňová kontrola DPH vykonávaná, pričom
práve toto zdaňovacie obdobie október 2015 je predmetom riešenej právnej veci. Pokiaľ ide o rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/39/2018, tento sa týka dane z príjmu právnickej osoby a žalobca
ho napadol odvolaním, pričom žalobca zároveň zdôraznil, že toto rozhodnutie má iný skutkový a právny
stav (nejedná sa o situáciu vydania dvoch protokolov z daňovej kontroly). Žalobca v replike namietal, že
žalovaný vo svojich záveroch zamieňa sprostredkovateľské a poradenské služby, keď napríklad uvádza,
že obchodná spolupráca medzi žalobcom a spoločnosťou SCHENKER s.r.o. nevznikla a nepokračovala
na podklade poskytovaných poradenských služieb spoločnosti STAVOINVESTA SK s.r.o., takýto záver
žalobca nikdy netvrdil a ani netvrdí, okrem toho medzi sprostredkovateľskými a poradenskými službami
je diametrálny rozdiel. Žalobca presne uviedol, v čom poradenské služby od STAVOINVESTA SK s.r.o.
spočívali (cenotvorba, analýzy cenových ponúk predajcov PHM, výber trás nákladných áut tak, aby
sa nemuselo platiť mýto, vyťaženie prepráv, rozšírenie vozového parku, získanie licencií a školení
pre šoférov atď.), pričom tieto služby sa netýkali vzniku obchodnej spolupráce medzi žalobcom a
spoločnosťou SCHENKER s.r.o. Uvedený rozsah poskytnutia poradenských služieb potvrdil aj svedok
V., ako konateľ STAVOINVESTA SK s.r.o.

6. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a správcu dane, ako i postup, ktorý
predchádzal ich vydaniu rovnako podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
(ďalej len SSP), vychádzajúc pritom z viazanosti rozsahom a dôvodmi žaloby v tejto veci podľa úpravy
§ 134 ods. 1 SSP. Na základe toho správny súd skonštatoval, že žaloba nie je dôvodná a napadnuté
rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý predchádzal ich vydaniu sú súladné so
zákonom, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. Vo veci správny súd rozhodol bez nariadenia
pojednávania za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP pri skonštatovaní absencie existencie
dôvodu nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP a za splnenia podmienok podľa
§ 137 ods. 4 SSP, kedy na 29.09.2020 verejne vyhlásil rozsudok vo veci.

7. Podľa § 177 ods. 1 SSP: Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia (ďalej ako daňový poriadok): Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca



dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero
právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo
iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt
oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 daňového poriadku: Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku: Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola
(ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo po e)
klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.

Podľa § 46 ods. 1, 8 daňového poriadku: Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu
dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,
miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo
kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak
z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení
o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia
oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej
kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená
podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný
daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok
podľa osobitných predpisov, zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého
súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak.
Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v
ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový
subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel
v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať
alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu
sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v
dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 68 ods. 1, 3 daňového poriadku: Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a
§ 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,
ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa
§ 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú



kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48
ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie
konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého
rozhodnutie bolo zrušené.
Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa
§ 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov
ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt
nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe
písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo
miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a
dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá
rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na
mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť
ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia
primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom a účinnom k
30.11.2015 (ďalej len zákon o DPH): Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH: Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
po a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť
platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak po a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

8. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázanú skutočnosť realizácie daňovej
kontroly u daňového subjektu - Peter Hajčík s.r.o., so sídlom J. Šimku 9/4708, 036 01 Martin, IČO: 44 840
870, na základe Oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 27.10.2017, ktoré bolo označenému daňovému
subjektu prostredníctvom jeho právneho zástupcu doručené dňa 06.11.2017. Predmetom daňovej
kontroly bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december roku 2015. Z vykonanej
daňovej kontroly boli vypracované Protokoly z daňovej kontroly č. 102162621/2018 (bez nálezu) zo
dňa 06.11.2018 a č. 102162640/2018 (s nálezom) zo dňa 06.11.2018, ktoré sú v písomnom vyhotovení
súčasťou obsahu pripojeného administratívneho spisu. Oba protokoly boli daňovému subjektu doručené
dňa 09.11.2018 opäť prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, ako to vyplýva z fotokópie
návratky doručenky, ktorá je súčasťou pripojeného administratívneho spisu. Súčasťou administratívneho
spisu je i Rámcová zmluva o obchodnom poradenstve medzi STAVOINVESTA SK s.r.o. a daňovým
subjektom zo dňa 25.12.2014 s dodatkami č. 1 až 10 a zápisnicami k Rámcovej zmluve v počte 10
kusov, vyjadrenia sa dožiadaných subjektov SCHENKER s.r.o. a KraussMaffei Technologies, spol. s
r.o., Manuál spolupráce s dopravcom (SOP) medzi SCHENKER s.r.o. a žalobcom zo dňa 23.07.2015
s prílohami. Rovnako súčasťou obsahu pripojeného administratívneho spisu sú rozhodnutia správcu
dane, ďalej rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo vydané na základe včas podaného odvolania žalobcu,
tak ako sú identifikované a čo do podstatného obsahu zachytené v predchádzajúcej časti odôvodnenia
tohto rozsudku.

9. Správny súd primárne uvádza hodnotenie a závery k námietke nezákonnosti Protokolov z daňovej
kontroly č. 102162621/2018 zo dňa 06.11.2018 a č. 102162640/2018 zo dňa 06.11.2018 z dôvodu
vymedzeného žalobcom, a teda že ide o dva protokoly vydané v rámci jednej daňovej kontroly, na
ktorý postup absentuje zákonný podklad. Správca dane v zmysle námietky žalobcu nemal dva protokoly
v rámci jednej daňovej kontroly vydať, a tento jeho nesprávny postup zakladá nezákonnosť výsledku
tohto nezákonného postupu, a teda oboch vyššie označených protokolov z daňovej kontroly. Správny
súd sa s uvedenou argumentáciou žalobcu o nezákonnosti postupu správcu dane, kedy tento v rámci
jednej daňovej kontroly vydal dva protokoly z daňovej kontroly a o nezákonnosti samotných protokolov



z daňovej kontroly nestotožnil. Svoj právny názor správny súd zakladá ťažiskovo na skutočnosti, podľa
ktorej samotné vydanie dvoch protokolov v rámci jednej daňovej kontroly dane z pridanej kontroly úprava
daňového poriadku v relevantnej časti, ktorá sa inštitútu daňového protokolu týka, v doslovnom znení
nepredpokladá (skutočne pracuje s termínom daňové priznanie v jednotnom čísle), ale v zmysle úpravy
podľa § 46 ods. 1 veta druhá zákona daňového poriadku pre oznámenie o daňovej kontrole ako jeho
obsahovú náležitosť predpokladá označenie zdaňovacieho obdobia, ktoré je u DPH mesačné. Zároveň
v ustanovení § 46 ods. 8 daňového poriadku je upravený postup správcu dane v prípade nezistenia
rozdielu na dani, teda rozdielu v sume, ktorú mal kontrolovaný subjekt zaplatiť podľa osobitných
predpisov alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov (ďalej už aj len
rozdiel) tak, že tento výzvu daňovému subjektu na vyjadrenie sa k protokolu nezasiela. Práve z pohľadu
tohto zákonom predpokladaného dôsledku nezistenia rozdielu správny súd nehodnotí postup správcu
dane, keď tento vydal z predmetnej daňovej kontroly dva protokoly tak, ako sú identifikované vyššie
(konkrétne Protokol z daňovej kontroly č. 102162621/2018 zo dňa 06.11.2018, ktorý sa vzťahuje na
obdobie apríl a máj 2015, v ktorom rozdiel dane zistený nebol - protokol bez nálezu a Protokol z
daňovej kontroly č. 102162640/2018 zo dňa 06.11.2018, ktorý sa vzťahuje na obdobie január, február,
marec, jún, júl, august, september, október, november, december všetko 2015, v ktorých v zdaňovacích
obdobiach boli zistené konkrétne sumy rozdielu dane tak, ako sú v obsahu tohto protokolu - protokolu s
nálezom identifikované v jeho texte), ako vadu konania - postupu správcu dane, ktorá by bola podstatným
porušením ustanovení o konaní pred správcom dane ako orgánom verejnej správy, s ktorým by bola
spojená ako následok aspoň možnosť nezákonného rozhodnutia vo veci samej (len podstatné porušenie
ustanovení o konaní s takou kvalitou by malo relevanciu pri posudzovaní zákonnosti postupu správcu
a mohlo by viesť ku zrušeniu napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správcu dane podľa § 191
ods. 1 písm. g) SSP). Správny súd zdôrazňuje, že protokol vzťahujúci sa na kontrolované obdobie,
v ktorom bol rozdiel dane zistený, bol (rovnako ako protokol bez nálezu) žalobcovi riadne doručený,
a to aj s výzvou pre žalobcu na vyjadrenie sa ku zisteniam podľa protokolu s nálezom. Tým bol
žalobcovi vytvorený dostatočný priestor na to, aby sa ku zisteniam vyúsťujúcim do záveru správcu
dane o rozdiele na dani vyjadril a uviedol svoje argumenty. V zásade správny súd nevzhliada rozdiel
medzi situáciou, ktorá nastala v predmetnom daňovom konaní vydaním dvoch protokolov pri zachovaní
práv žalobcu na vyjadrenie sa ku zisteniam správcu dane podľa protokolu s nálezom (Protokol č.
102162640/2018 zo 06.11.2018) na jednej strane a situáciou, kedy by žalobcovi bol zasielaný jeden
protokol z daňovej kontroly, zahŕňajúci zistenia za celé kontrolované obdobie (rok 2015). Vychádzajúc
z tohto záveru správny súd nehodnotí skutočnosť vystavenia dvoch protokolov v rámci jednej daňovej
kontroly tak, ako tomu došlo v predmetnej veci ako nezákonný postup vedúci k záveru o nezákonnosti i
samotných protokolov v zmysle tvrdení žalobcu. Oba protokoly sú spôsobilé byť podkladom rozhodnutia
správcu dane a dôkazom v daňovom konaní a pokiaľ ide o protokol s nálezom i podkladom vo
vyrubovacom konaní. Oba protokoly spĺňajú kvalitu dôkazov v zmysle úpravy § 24 ods. 4 daňového
poriadku, nakoľko sú získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Oba protokoly boli
žalobcovi cestou jeho právneho zástupcu doručené dňa 09.11.2018, ako to vyplýva z administratívneho
spisu, čím podľa § 46 ods. 9 daňového poriadku došlo ku ukončeniu daňovej kontroly a pokiaľ ide o
doručenie protokolu s nálezom vzťahujúceho sa na mesiace január, február, marec, jún až december
všetko roku 2015 i k začatiu vyrubovacieho konania podľa § 68 ods. 1 daňového poriadku, ktoré
vyrubovacie má opodstatnenie len pri zistení rozdielu dane, čo reflektuje úprava § 68 ods. 1 veta
prvá za bodkočiarkou daňového poriadku. Aplikácia judikatúry označenej žalobcom, vzťahujúcej sa na
situáciu prekročenia zákonnej doby na vykonanie daňovej kontroly, ako je vymedzená v správnej žalobe,
do úvahy neprichádza, a to pre zásadnú odlišnosť ako skutkového, tak i právneho východiska tejto
judikatúry od skutkových a právnych východísk v prejednávanej veci. Rovnako správny súd nevzhliada v
postupe správcu dane v daňovej kontrole, a to v skutočnosti vydania dvoch protokolov z daňovej kontroly
v rámci tejto daňovej kontroly, ako vyplýva z vyššie uvedeného postup správcu dane, rozpor s princípom
legality v zmysle jeho úpravy podľa Článku 2 ods. 2 Ústavy SR. Správny súd v tejto časti dodáva,
že predmetom kontroly boli konkrétne zdaňovacie obdobia na mesačnej báze, a teda správca dane
mohol vyhotoviť samostatný protokol pre každý kontrolovaný mesiac samostatne. Pokiaľ zvolil postup
vypracovania dvoch protokolov ako vyplýva z vyššie uvedeného, nie je tento jeho postup vzhľadom na
mesačné zdaňovacie obdobie DPH nezákonný (určujúcim momentom je zdaňovacie obdobie - mesačne
na rozdiel napríklad od dane z príjmov, kedy by musel byť z kontroly vypracovaný práve vzhľadom na
zdaňovacie obdobie jeden rok i len jeden protokol z daňovej kontroly).

10. Pokiaľ žalobca namietal absenciu údaja o mesiaci október 2015 pri vymedzení predmetu daňovej
kontroly a kontrolovaných zdaňovacích období na prvých stranách oboch vyššie identifikovaných



protokolov primárne správny súd konštatuje, že túto námietku uviedol žalobca až vo svojej replike
podanej po uplynutí lehoty na včasné podanie správnej žaloby a v uvedenej podobe nie je obsahom
samotnej správnej žaloby, a teda už len z tohto dôvodu nemôže prihliadať. Naviac táto námietka je
irelevantná i pri zohľadnení, že premetom prejednávanej veci pred správcom dane bolo zdaňovacie
obdobie november 2015. Zároveň správny súd však ani túto námietku nepovažuje za dôvodnú, pretože
z úpravy § 47 písm. d) daňového poriadku vyplýva podstatná náležitosť protokolu z daňovej kontroly, a to
uvedenie zdaňovacieho obdobia, ktorá podstatná náležitosť je uvedená vo všeobecných údajoch časť I.
a aj v ďalšom obsahu Protokolu č. 102162640/2018 zo 06.11.2018, konkrétne vo vzťahu k zdaňovaciemu
obdobiu november 2015 na strane 35 až 38 písomného vyhotovenia tohto protokolu. Obsah prvej strany
protokolov nie je možné oddeliť od ostatnej časti protokolov. Informácie, ktoré z protokolov, a to z celého
ich obsahu, vyplývajú, nie je možné vykladať tak, ako to učinil žalobca účelovo a selektívne, všetko
nezávisle na úprave § 13 ods. 3 daňového poriadku, ktorú v tejto časti žalobca zdôrazňoval. Vo vzťahu
k protokolom z daňovej kontroly je zásadne významná informácia, resp. informácie, ktoré sú v ňom
obsiahnuté ako v celku.

11. Pokiaľ žalobca namietal ďalej záver správcu dane a žalovaného, podľa ktorého obchodná transakcia
- poradenské služby podľa faktúry č. 15/024 zo dňa 30.11.2015 za mesiac november 2015, na ktorej je
ako dodávateľ uvedený subjekt STAVOINVESTA SK s.r.o. a ako odberateľ žalobca sa neuskutočnila,
nie je táto námietka žalobcu správnym súdom hodnotená ako dôvodná. Z obsahu administratívneho
spisu vyplýva, že správca dane postupoval vo vzťahu k žalobcom predloženej Faktúre č. 15/024 podľa
§ 24 ods. 2, 4 daňového poriadku, § 3 ods. 3 daňového poriadku a zameral sa na preverenie reálneho
uskutočnenia zdaniteľného obchodu deklarovaného v tejto faktúre, ktorej písomné vyhotovenie je na
č. l. 37 v administratívnom spise, a teda skúmal materiálnu podmienku odpočtu DPH, čo v pomeroch
predmetnej veci znamenalo preverovanie skutočnosti, či poradenské služby - plnenie uvedené na
faktúre (nie sprostredkovanie alebo iná činnosť, čo správny súd zdôrazňuje) fakturované touto faktúrou
žalobcovi skutočne dodal jeho dodávateľ uvedený na faktúre - STAVOINVESTA SK s.r.o. Uvedené
skutočnosti správca dane na podklade dôkazov predložených žalobcom a vlastných zistení hodnotil v
súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku. Pokiaľ žalobca
v daňovom konaní ako i v správnej žalobe ťažiskovo vo vzťahu k preukázaniu reálnosti plnenia, a teda
k uskutočneniu predmetného zdaniteľného plnenia poukazoval na výpoveď svedka Jána V. - konateľa
dodávateľa STAVOINVESTA SK s.r.o., ktorý tvrdil realizáciu poradenskej činnosti vrátane vymedzenia
jej obsahu v podobe konkrétnych úkonov (stanovovania cien za jednotlivé prepravy s cieľom cenovej
prijateľnosti a zaujímavosti klienta, realizácia logistickej činnosti ohľadom napr. konkrétneho počtu
vodičov, ktorí sú potrební a podobne), bola táto svedecká výpoveď hodnotená správcom dane práve
v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, v spojení s ďalšími
zisteniami správcu dane, a to predovšetkým s nasledovnými skutočnosťami:
- S ohľadom na vyjadrenie sa svedka p. V. podľa Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100818143/2018
z 25.04.2018, podľa ktorého má svedok presne vo svojej evidencii dátumy stretnutí, konkrétne zápisy
zo spoločných stretnutí s pánom S. a tieto doklady podľa vyjadrenia svedka avizoval doložiť dodatočne,
čo však neučinil.
- V spojení s vyjadrením svedka pána V. rovnako vyplývajúcim zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č.
100818143/2018 z 25.04.2018, keď tento na otázku č. 3, v ktorej správca dane presne identifikoval
poradenské služby podľa článku I. bod 2 Rámcovej zmluvy o obchodnom poradenstve uzatvorenej
medzi žalobcom a STAVOINVESTA SK s.r.o. zo dňa 25.12.2014 a vyzval svedka, aby svedok presne
uviedol, v čom tieto poradenské činnosti v oblasti podnikateľskej činnosti klienta a ďalšie poradenské
a konzultačné služby spočívali a na čo svedok reagoval len veľmi všeobecne popisom činnosti, podľa
ktorej sa s pánom S. stretol podľa potreby v roku 2015 raz do mesiaca ohľadom viac-menej cien za
zrealizovanie prepravy na konkrétny obchod alebo ohľadom iných informácií napr. zháňal pre žalobcu
vodičov, taktiež spoločne robili mesačný plán činnosti, t. j. logistiku napr. koľko vodičov je potrebných
na výjazdy a pod. Viac k tejto otázke nič ďalšie v konkrétnej rovine svedok neuviedol. Na tomto mieste
odôvodnenia správny súd zdôrazňuje vymedzenie fakturovaného plnenia len veľmi všeobecne, tak ako
vyplýva z písomného vyhotovenia faktúry: poradenské služby podľa rámcovej zmluvy o obchodnom
poradenstve zo dňa 25.12.2014 za mesiac november 2015 a rovnako všeobecne len vymedzením
činnosti ako preprava v pripojenej Knihe po mesiacoch so začiatočným a konečným zostatkom (týka sa
subjektu partnera SCHENKER s.r.o.), ktorý doklad tvoril prílohu predmetnej faktúry v nadväznosti na čo,
je táto časť výpovede svedka hodnotená správnym súdom ako všeobecná a nepreukazujúca tvrdenie
žalobcu o realizácii plnenia deklarovaného vo faktúre, v ktorej je toto plnenie vymedzené druhom a
rozsahom služby len veľmi neurčito a bez bližšej špecifikácie.



- V spojení s reakciou subjektu SCHENKER s.r.o. na výzvu správcu dane podľa § 26 ods. 7 daňového
poriadku (výzva č. 102059648/2018 zo dňa 17.10.2018), ktorou bol subjekt SCHENKER s.r.o. správcom
dane požiadaný o poskytnutie dokladov potvrdzujúcich obchodnú spoluprácu medzi daňovým subjektom
a odberateľom SCHENKER s.r.o., čo mal byť jeden so subjektov označených daňovým subjektom, pre
ktorých mal daňový subjekt v roku 2015 vykonávať prepravu a na čo subjekt SCHENKER s.r.o. predložil
správcovi dane výlučne MANUÁL SPOLUPRÁCE S DOPRAVCOM (SOP) - č. l. 23 administratívneho
spisu. Predložený MANUÁL SPOLUPRÁCE S DOPRAVCOM (SOP) bol správcovi dane predložený s
prílohami: komunikačná matica, podmienky spolupráce, vzor objednávky, zmluvné dojednania, cenník,
zmluva Mitarbeiter a palivový príplatok, pričom takto predložené listinné dôkazy preukazujú jasné
zadefinovanie podmienok obchodnej spolupráce pri poskytovaní nákladnej dopravy bez využitia a najmä
potreby resp. bez poskytnutia poradenských služieb.
- V spojení so skutočnosťou nedodržania písomnej formy oznamovania požiadavky klienta žalobcovi
podľa článku I. bod 4 Rámcovej zmluvy o obchodnom poradenstve uzatvorenej medzi žalobcom a
STAVOINVESTA SK s.r.o., vrátane dodatkov 1 až 10 (č. l. 36 administratívneho spisu), pričom v tejto časti
správny súd poukazuje na úpravu § 3 ods. 6 daňového poriadku a konštatuje, že za stavu nepreukázania
samotnej realizácie plnenia poradenských služieb je prípadné ústne oznamovanie požiadaviek oproti
uvedenej Rámcovej zmluve, ktorá predpokladá ich písomnú formu irelevantné.
- V spojení so skutočnosťou, že subjekt STAVOINVESTA SK s.r.o. nemá vo výpise z Obchodného
registra poradenskú činnosť v oblasti nákladnej dopravy a sám svedok pán V. sa vyjadril jednoznačne
a jasne, ako to vyplýva zo Zápisnice o ústnom pojednávaní z 25.04.2018 tak, že on sám s nikým
nejednal, so zástupcami uvedených spoločností (v otázke správcu dane boli obsiahnuté obchodné mená
KraussMaffei Technologies, spol. s r.o. a SCHENKER s.r.o. - poznámka správneho súdu) jednal pán S..
- V spojení so skutočnosťou, podľa ktorej ak žalobca v žalobe namietal, že poskytované poradenstvo
zo strany STAVOINVESTA SK s.r.o. sa netýkalo iba subjektu SCHENKER s.r.o. alebo subjektu
KraussMaffei Technologies, spol. s r.o., ale bolo poskytované aj bez väzby na konkrétny subjekt, nebola
zo strany daňového subjektu správcovi dane o tejto činnosti predložená žiadna dokumentácia, a teda
takéto tvrdenie žalobcu nebolo relevantnými dôkazmi podložené. Na tomto mieste odôvodnenia správny
súd zdôrazňuje, že uvedená činnosť by nepochybne produkovala dôkazy i v písomnej forme, avšak zo
strany žalobcu, ktorého v tomto smere v daňovom konaní ťažilo dôkazné bremeno podľa § 24 ods. 1
daňového poriadku, takéto dôkazy produkované neboli.
Z uvedených skutočností vyplýva správnosť hodnotenia výpovede svedka pána V. na základe
aplikovanej zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správcom
dane so záverom, podľa ktorého táto výpoveď sama o sebe realizáciu zdaniteľného obchodu
nepreukazuje, nakoľko jej obsah je významne spochybnený práve sumárom vyššie uvedených
skutočností predstavujúcich zistenia správcu dane.
Pokiaľ žalobca namietal, že poskytnuté služby - poradenské služby mali povahu poradenskej činnosti,
z čoho pramení obmedzenie možnosti žalobcu ako daňového subjektu preukázať reálne plnenie, že
poradenské služby neboli poskytované len subjektu KraussMaffei Techologies s.r.o. alebo SCHENKER
s.r.o., ale i všeobecne bez väzby na konkrétny subjekt, správny súd poukazuje na skutočnosť
vyplývajúcu z úpravy § 24 ods. 1 daňového poriadku, a to že dôkazné bremeno pri uvedených tvrdeniach
a pri uplatnení práva na odpočet DPH všeobecne ťaží primárne daňový subjekt, ktorý ak mu má byť
právo na odpočet priznané, musí byť spôsobilý podmienky odpočtu DPH správcovi dane preukázať,
a to nezávisle na povahe a druhu plnenia, ktoré je predmetom fakturácie. Nestačí len preukázanie
formálnej podmienky vystavenia náležitej faktúry a zaplatenie dodávateľom. Správny súd konštatuje, že
spoľahlivým dôkazom o pravdivosti tvrdenia žalobcu o realizácii zdaniteľného plnenia podľa predmetnej
faktúry v mesiaci november 2015 nie sú ani zápisnice predložené žalobcom správcovi dane podľa č.l.
9 administratívneho spisu, spísané medzi žalobcom a STAVOINVESTA SK s.r.o., a to i v mesiaci
november 2015 (zápisnica z 03.11.2015 sa v podstatnej miere týka činností, ktoré povahou uvedenou
i vo veľmi všeobecnej rovine - napr. ako večerné nakladanie - čas, nespadajú do rámca poradenskej
činnosti a vo vzťahu ku ktorým, najmä vzhľadom na preukázaný obsah úpravy vzťahu žalobcu so
subjektom SCHENKER s.r.o. chýba samotná opodstatnenosť). Realizovanie poradenskej činnosti v
mesiaci november 2015 nepreukazuje ani samotná Rámcová zmluva o obchodnom poradenstve so
STAVOINVESTA SK s.r.o., ktorá vo vzťahu ku konkrétnym poradenským službám v mesiaci november
2015 výpovednú hodnotu nemá.

12. Správca dane i pri realizácii dôkazu výsluchom svedka pána V. dňa 25.04.2018, na ktorý výsluch
bol žalobca riadne predvolaný, ako vyplýva z č. l. 6 administratívneho spisu, ako i následne, a
to výzvou z 13.06 2018 (č. l. 10 administratívneho spisu), vytvoril daňovému subjektu priestor na



preukázanie jeho tvrdení o reálnosti zdaniteľného obchodu. Právo zúčastniť sa výsluchu svedka žalobca
nevyužil, hoci v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku mohol v prípade účasti pri tomto
výsluchu sám svedkovi klásť z jeho pohľadu relevantné otázky. Žalobca sa sám svojou neúčasťou
o uvedené ukrátil, pričom z obsahu administratívneho spisu nevyplýva dôvod jeho neúčasti, ktorý by
bolo možné považovať za relevantný a v súhrne uvedené neodôvodňuje z pohľadu správneho súdu
opätovný výsluch svedka pána V., ako to navrhoval žalobca. Uvedený záver konštatuje správny súd
pri súčasnom zohľadnení hodnotenia samotnej už podanej svedeckej výpovede tohto svedka ako je
uvedené vyššie a pri skonštatovaní absencie preukázania a zistenia nových relevantných skutočností, ku
ktorým by bolo potrebné tohto svedka opätovne vypočuť. Rovnako napriek ani dostatočnému časovému
priestoru žalobca nepredložil správcovi dane ďalšie avizované písomné dôkazy v zmysle jeho avíza
podľa vyjadrenia sa k výzve z 13.06.2018, a to konkrétne zmluvu so spoločnosťou KraussMaffei
Technologies spol. s r.o., ďalej prílohu k zmluve označenej ako Manuál spolupráce s dopravcom (SOP)
so spoločnosťou SCHENKER s.r.o., dodacie listy, objednávky, preberacie protokoly, cenové ponuky,
ponukové projekty, zoznam vozidiel, obchodné plány, emailovú komunikáciu s dodávateľom, resp. iné
listinné dôkazy preukazujúce tvrdenia daňového subjektu. V nadväznosti na takýto pasívny postup
daňového subjektu bol správca dane v súlade so zákonom sám aktívny podľa § 24 ods. 2 daňového
poriadku a vykonal dopyt na subjekt KraussMaffei Technologies a tiež SCHENKER s.r.o. tak, ako vyplýva
z vyššie uvedeného.
Svedeckú výpoveď svedka pána V. správca dane náležite a dôsledne vyhodnotil so zaujatím správneho
záveru, ktorý zodpovedá kontextu ostatných vykonaných dôkazov, na čo nadviazal i žalovaný a správny
súd vo väzbe na uvedené konštatuje (rovnako ako správne orgány), nedôvodnosť opätovného vypočutia
tohto svedka. Úvahy správcu dane i žalovaného pri hodnotení označenej svedeckej výpovede sú v
odôvodneniach ich rozhodnutí náležite a dostatočne zachytené tak, aby bolo zrejmé i použitie správnej
úvahy pri hodnotení tohto dôkazu v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov, a tým správny súd
považuje záver správcu dane a žalovaného o nedostatočnej hodnovernosti obsahu svedeckej výpovede
svedka pána V. za správny a zákonný. Osobitne pokiaľ ide o zdôrazňovanie zmätočnosti obsahu
svedeckej výpovede zo strany správcu dane správny súd podotýka, že toto konštatovanie nevníma
ako konštatovanie správcu dane o nejednoznačnosti alebo o nezrozumiteľnosti svedeckej výpovede,
ale ako vyhodnotenie svedeckej výpovede v zmysle úpravy § 3 ods. 3 daňového poriadku vyúsťujúce
do záveru o oprávnených pochybnostiach správcu dane o reálnom poskytnutí poradenských služieb.
Správcovi dane ani žalovanému nie je možné vytknúť absenciu alebo nedostatočnú aktivitu v smere
vykonania úkonov na odstránenie rozporov v dôkazoch (najmä pokiaľ ide i svedeckú výpoveď svedka
p. V. a ostatných vykonaných dôkazov a zistených skutočností ako je uvedené vyššie).
Správca dane a žalovaný, ktorých konanie tvorí jeden celok, nie sú povinní vykonať všetky navrhované
dôkazy, pokiaľ vykonanie takýchto dôkazov výsledky už vykonaných dôkazov vo vzťahu k vymedzenému
predmetu konania neodôvodňujú. Takto postupoval správca dane i žalovaný a tento svoj postup vo
svojich rozhodnutiach náležite zdôvodnili. Ich závery preto nie je možné hodnotiť ako arbitrárne alebo
založené na ľubovôli. Rovnako nie sú tieto závery rozporné s judikatúrou označenou žalobcom (s
rozhodnutiami NS SR sp. zn. 5Sžfk/5/2018, sp.zn. 5Sžf/57/2016, rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn.
ÚS I. 314/2015). Osobitne pokiaľ ide o žalobcom zdôrazňované závery podľa rozsudku NS SR sp.
zn. 5Sžf/57/2016 správny súd uvádza, že skutkové východiská a z nich vyvodené závery správneho
súdu v označenej veci NS SR neumožňovali jednoznačne skonštatovať preukázateľné spochybnenie
reálneho dodania služieb žalobcovi zo strany správcom dane, pričom NS SR v dôvodoch označeného
rozhodnutia skonštatoval, že sa daňové orgány uchýlili k neodbornému a bližšie nešpecifikovanému
posúdeniu plnení označených spoločností. Oproti tomu v prejednávanej veci správneho súdu sp. zn.
31S/66/2019 nie je možné takýto záver učiniť, pretože správca dane vychádzajúc z vyhodnotenia
dôkazov predložených daňovým subjektom a z výsledkov vlastných šetrení nadobudol opodstatnené
pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu vo vzťahu k samotnej realizácii poradenských služieb,
pričom zistenia správcu dane tak, ako sú identifikované vyššie majú relevantnú výpovednú schopnosť,
závažnosť a vierohodnosť a tvrdenia žalobcu vyvracajú. Rovnako postup správnych orgánov pri
hodnotení dôkazov korešpondoval záverom podľa ZSP 46/2007, v zmysle ktorých správca dane i
žalovaný (konanie ktorých tvorí jeden celok) v rámci hodnotenia dôkazov vykonaným dôkazom prisúdili
hodnotu závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnotu zákonnosti a hodnotu pravdivosti.
Správca dane nevychádzal zo záveru, podľa ktorého by obsahom dôkazného bremena daňového
subjektu - žalobcu boli skutočnosti, ktoré by do neho nespadali. V tejto súvislosti poukazuje správny súd
na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu
SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, podľa odôvodnenia ktorého: Dôkazné bremeno je na
daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH).



Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim
právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej
hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH,) a ktorý si tento nárok uplatní; preto je jeho povinnosťou
preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo
strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňových
subjektov. V daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada, teda správca dane nevyhľadáva dôkazy,
ktoré má predložiť daňový subjekt, ale platí zásada prejednacia, čo znamená, že správca dane
overí a prejedná dôkazy predložené daňovým subjektom. Rovnako správny súd poukazuje na závery
rozhodnutia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 401/2009-17 zo dňa 16.12.2009, podľa ktorého: Daňový
subjekt má v konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.
Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie
(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych
dokladov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č.
431/2002 Z. z. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci
daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane si splnil svoju dôkaznú povinnosť (§
29 ods. 2 vtedy účinného zákona o správe daní a poplatkov) a v takom prípade je opäť len na daňovom
subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní
k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické
vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.
Na základe vyššie uvedených záverov správny súd konštatuje, že správca dane i žalovaný správne
vychádzali zo záveru, podľa ktorého obchodná transakcia deklarovaná vo Faktúre č. 15/024 z 30.11.2015
za mesiac november 2015 - poradenské služby, na ktorej je uvedený ako dodávateľ spoločnosť
STAVOINVESTA SK s.r.o. ako odberateľ žalobca (daňový subjekt) sa neuskutočnila. Tým neboli splnené
podmienky pre odpočet DPH podľa § 19 ods. 2, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH.
Námietky žalobcu obsiahnuté v žalobných bodoch správny súd hodnotí ako nedôvodné v nadväznosti
na čo žalobu zamietol podľa § 190 SSP.

13. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

Podľa § 168 SSP: Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

14. O trovách konania na strane žalobcu súd rozhodol na základe aplikácie § 167 ods. 1 SSP a
contrario, pri zohľadnení skutočnosti zamietnutia žaloby. Žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu, a
preto je účastníkom v tomto konaní úspešným žalovaný, ktorému svedčí nárok na náhradu trov konania.
Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo zistené splnenie podmienky výnimočnosti v zmysle úpravy § 168
veta druhá SSP, súd žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

15. Tento rozsudok bol prijatý senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440
SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).



Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.