Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 31S/70/2019 z 30. 11. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 30. novembra 2020, sp. zn. 31S/70/2019, ECLI:SK:KSZA:2020:5019200536.2 Krajský súd Žilina | 31S/70/2019 | ECLI:SK:KSZA:2020:5019200536.2 | 2020-11-30 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cb4387e4-3902-4762-9a19-8a844e7f9a99 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5019200536.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/70/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200536
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200536.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Martinčekovej a členiek senátu JUDr. Jany Vargovej a JUDr. Martiny Brniakovej (sudca spravodajca), v
právnej veci žalobcu: Europetrucks s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava - mestská časť
Petržalka, IČO: 36 661 155, právne zastúpeného Mgr. Emese Suba, advokátka so sídlom V. X. Y. XX,
XXX XX V. X. Y., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č.
63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo:
101514082/2019 zo dňa 19.06.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Dolný Kubín, so sídlom Dolný Kubín (ďalej ako správny orgán prvého
stupňa alebo správca dane) rozhodnutím Číslo: 100687441/2019 zo dňa 19.03.2019 rozhodol tak, že
žalobcovi - daňovému subjektu Europetrucks s.r.o., IČO: 36 661 155, so sídlom Kopčianska 10, 851 01
Bratislava - Mestská časť Petržalka (ďalej ako žalobca alebo daňový subjekt) určil rozdiel dane v sume
33.319,99 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017, nadmerný odpočet
nepriznal v sume 4.986,96,- Eur a vyrubil daň v sume 28.333,03 Eur. Podľa odôvodnenia rozhodnutia
správcu dane u daňového subjektu vykonal daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie december 2017, ktorá daňová kontrola sa podľa § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. začala
dňa 10.04.2018 na základe oznámenia č. 100489892/2018 zo dňa 05.03.2018. Daňová kontrola bola v
súlade s úpravou § 46 ods. 9 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. ukončená dňom doručenia protokolu
č. 100426482/2019 dňom 15.02.2019. Kontrolovaný daňový subjekt sa v lehote určenej vo výzve na
vyjadrenie sa k protokolu nevyjadril k zisteniam, ktoré boli v protokole uvedené.
Správca dane v daňovej kontrole preveroval obchod ku ktorému sa vzťahovala dodávateľská faktúra č.
1711001 od dodávateľa MARRAKESH s.r.o., so sídlom Košická 52/A, 821 08 Bratislava, IČO: 46 022
571 (ďalej len MARRAKESH s.r.o.), s dátumom dodania 31.10.2017 pri základe dane 91.600,- Eur, DPH
18.320,- Eur, spolu s DPH 106.920,- Eur, s predmetom fakturácie žeriav LUNA AT35/32 rok v 2001
s VIN: VS9AT350111104028. Vykonaným šetrením bolo zistené, že v uvedenom prípade sa jednalo o
obchod, ktorý bol predmetom dane v tuzemsku podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.
Daňový subjekt predmetný autožeriav nadobudol podľa § 11 zákona č. 222/2004 Z. z. a bol osobou
povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 6 citovaného zákona v zdaňovacom období december 2018 (strana
2 odôvodnenia rozhodnutia správcu dane) v sume 18.320,- Eur zo základu dane 91.600,- Eur. Správca
dane v protokole z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2017 č. 100362129/2019 zo dňa
04.02.2019 skonštatoval, že medzi spoločnosťou MARRAKESH s.r.o. ako dodávateľom a daňovým
subjektom Europetrucks s.r.o. ako odberateľom sa jednalo o dodanie tovaru s prepravou, pri ktorom



sa miesto dodania určí podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. V posudzovanom prípade
daňový subjekt deklaroval kúpu tovaru od slovenského dodávateľa - od spoločnosti MARRAKESH s.r.o.,
pričom pri kúpe sa fakturovaný autožeriav nachádzal v Seville v Španielsku, kde bol dňa 17.11.2017
naložený na prepravu. Z dôkazov je zrejmé, že náklady na prepravu zo Sevilly v Španielsku znášal
kupujúci Europetrucks s.r.o.
Správca dane v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov vyhodnotil všetky dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo najavo a prijal záver, podľa ktorého u daňového
subjektu Europetrucks s.r.o. sa jedná o nadobudnutie tovaru z iného členského štátu podľa § 11, pričom
miestom nadobudnutia tovaru podľa § 17 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. je Slovenská republika, t.
j. miesto kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho prepravy k nadobúdateľovi Europetrucks s.r.o.
Daňový subjekt bol povinný na základe vyššie uvedeného nadobudnutie žeriavu zdaniť v SR podľa § 69
ods. 6 v nadväznosti na § 11 zákona č. 222/2004. Pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského
štátu osobou povinnou platiť daň je osoba, ktorá tovar nadobudla podľa § 11 zákona č. 222/2004 Z. z.,
a to v zdaňovacom období podľa § 20 ods. 1 zákona č. 222/2004. Daňový subjekt prevzal autožeriav
na prepravu 17.11.2017 v Seville - Španielsko, a teda v uvedený deň bol s ním oprávnený nakladať ako
vlastník. Daňový subjekt nedisponuje faktúrou od zahraničného dodávateľa, správca dane na základe
dôkazov určil deň vzniku daňovej povinnosti pri nadobudnutí tovaru u daňového subjektu podľa § 20
ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., a to deň 15.12.2017 t. j. 15-ty deň nasledujúceho kalendárneho
mesiaca po mesiaci, kedy došlo k nadobudnutiu tovaru daňovým subjektom. Daňový subjekt bol teda v
zdaňovacom období december 2017 povinný odviesť daň v sume 18.320,- Eur zo základu dane 91.600,-
Eur z nadobudnutého žeriavu z iného členského štátu podľa § 69 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z.
Daňový subjekt bol s kontrolným zistením písomne oboznámený v oboznámení s kontrolnými zisteniami
za zdaňovacie obdobie december 2017 č. 100141850/2019 zo dňa 14.01.2019, ktoré mu bolo doručené
16.01.2019 a tiež oboznámení s kontrolnými zisteniami za zdaňovacie obdobie október 2017 č.
102644854/2018 zo dňa 20.12.2018. Daňový subjekt ku kontrolnému zisteniu nepodal vyjadrenie.
Správca dane v tejto časti poukázal na úpravu podľa § 24 ods. 1, 2, 4 zákona č. 563/2009 Z. z. a §
2, § 11 ods. 1, 2, § 13 ods. 1 písm. a), § 17 ods. 1, § 20 ods. 1 a § 69 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.
z. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia správcu dane sa správca dane venuje právu žalobcu ako
daňového subjektu na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 2170816 od dodávateľa HMP Servis
spol. s r.o. a z dodávateľskej faktúry č. 170100064 od dodávateľa Hoeden- MTE s.r.o.

2. Na základe včas podaného odvolania žalobcu rozhodol žalovaný - Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom v Banskej Bystrici (ďalej ako správny orgán druhého stupňa lebo odvolací správny
orgán alebo žalovaný) rozhodnutím Číslo: 101514082/2019 zo dňa 19.06.2019 tak, že rozhodnutie
Daňového úradu Žilina č. 100687441/2019 zo dňa 19.03.2019 potvrdil. Žalovaný uviedol, že pokiaľ
žalobca poukazoval na nesprávnosť a nezákonnosť postupu správcu dane pri začatí daňovej kontroly,
pretože správca dane pri jej začatí nepostupoval podľa § 46 ods. 4 daňového poriadku žalovaný
skonštatoval, že z úpravy § 46 ods. 4 daňového poriadku nevyplýva pre správcu povinnosť rozšíriť výkon
daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie, ale len možnosť takéhoto postupu v nadväznosti na čo
žalovaný, ako odvolací orgán považoval túto námietku za neopodstatnenú.
Pokiaľ žalobca namietal, že dôkazy získané z iného daňového konania zaznamenané v označenom
úradnom zázname sú nezákonnými dôkazmi, a to predovšetkým pokiaľ ide o protokol z daňovej kontroly
za zdaňovacie obdobie október 2017 č. 100362129/2019 zo dňa 04.02.2019, vychádzal žalovaný z
úpravy podľa § 24 ods. 2, 3, 4 daňového poriadku a skonštatoval, že postup správcu dane, ktorý
prevzal dôkazy z iných daňových konaní (okrem iných aj protokol z daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobie október 2017), hodnotí ako zákonný a súladný s citovanými ustanoveniami daňového poriadku.
Skutočnosť, že správca dane prevzal označený protokol z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie
október 2017 ako dôkaz do daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december 2017 pred jeho
doručením žalobcovi ako odvolávajúcemu sa t. j. dňa 08.02.2019, nemôže spochybniť zákonnosť
prevzatia tohto dôkazu, keďže ustanovenie § 46 daňového poriadku o priebehu a ukončení daňovej
kontroly a ani iné ustanovenia daňového poriadku o tom, kedy možno dôkaz do daňovej kontroly prevziať
nepojednávajú.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa z jeho pohľadu nesprávneho poučenia v odvolaním
napadnutom rozhodnutí žalovaný skonštatoval, že poučenie uvedené v napadnutom rozhodnutí
obsahuje všetky náležitosti podľa § 63 ods. 3 písm. e) daňového poriadku, t.j. obsahuje poučenie o
mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku.
V tejto časti poukázal žalovaný na úpravu podľa § 72 ods. 1, 2, 3, § 14 ods. 1 všetko daňového



poriadku. Pokiaľ ide o úpravu § 14 ods. 1 daňového poriadku, tá vymedzuje osoby, ktoré majú povinnosť
doručovať finančnej správe podania elektronickými prostriedkami a touto osobou je daňový subjekt,
ktorý je platiteľom DPH alebo daňový poradca alebo advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri
správe daní alebo zástupca za daňový subjekt, ktorý je platiteľom DPH, ktorého zastupuje pri správe
daní. Žalovaný má za to, že poučenie v napadnutom rozhodnutí bolo uvedené zrozumiteľne v zmysle
zákona, o čom svedčí aj skutočnosť, že odvolávajúci ho podal podľa ustanovení § 72 daňového poriadku
správnou formou (písomne), v stanovenej lehote a s náležitosťami, ktoré má odvolanie obsahovať.
Následne bolo odvolanie správcovi dane doručené elektronickými prostriedkami.

3. Žalobca včas podanou správnou žalobou navrhol preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného
Číslo: 101514082/2019 zo dňa 19.06.2019, rozhodnutia správcu dane Číslo: 100687441/2019 zo dňa
19.03.2019, ako aj postupy správnych orgánov, ktoré viedli k vydaniu týchto rozhodnutí a navrhol
označené rozhodnutia správnych orgánov zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie. Na
odôvodnenie podanej správnej žaloby vymedzil nasledovné žalobné body:
- Žalobca tvrdí, že daňová kontrola vykonaná u žalobcu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie december 2017 je postihnutá nezákonným postupom, pričom ide o vadu konania správcu dane,
ktorá nebola odstránená ani postupom žalovaného a jeho rozhodnutím v odvolacom konaní, nakoľko sa
žalovaný s touto vadou postupu správcu dane nevysporiadal. Daňová kontrola dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie december 2017 začala u žalobcu na základe oznámenia zo dňa 10.04.2018 a
ukončená bola dňa 15.02.2019, doručením protokolu č. 100426482/2019 spolu s výzvou na vyjadrenie
sa ku zisteniam v tomto protokole. Žalobca poukázal na úpravu podľa § 46 ods. 4 daňového poriadku a
uviedol, že nakoľko už prebiehala daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za mesiac október 2017 a
vzhľadom na závery správcu dane v tejto daňovej kontrole, mohol správca dane rozšíriť výkon daňovej
kontroly za zdaňovacie obdobie október 2017 i na zdaňovacie obdobie december 2017. Správca dane
však začal daňovú kontrolu i za zdaňovacie obdobie december 2017, a to v čase prebiehajúcej kontroly
za zdaňovacie obdobie október 2017, čo žalobca považuje za nesprávny a nezákonný postup, keďže
správca dane opomenul postupovať podľa § 46 ods. 4 daňového poriadku a nerozšíril daňovú kontrolu
za zdaňovacie obdobie október 2017 i na zdaňovacie obdobie december 2017. Správca dane sám
vo svojom rozhodnutí potvrdil bezprostredný súvis medzi dôkazmi zo zdaňovacích období október a
december 2017. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že postup správcu dane je zákonný,
avšak bez bližšieho odôvodnenia, len s uvedením skutočnosti, že postup pri výkone daňovej kontroly
určuje správca dane.
- Pri vykonávaní daňovej kontroly vo vzťahu k preverovaniu dodania tovaru podľa faktúry od dodávateľa
MARRAKESH s.r.o. č. 1711001 správca dane prevzal do daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie
december 2017 ako dôkaz protokol z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2017, čo
vyplýva aj z úradného záznamu zo dňa 08.02.2019 (protokol z daňovej kontroly č. 100362129/2019
zo dňa 04.02.2019 za zdaňovacie obdobie október 2017, úradný záznam č. 100414688/2019 zo dňa
08.02.2019). Správca dane prevzal do daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december 2017 protokol
z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2017 v čase, keď daňová kontrola za zdaňovacie
obdobie október 2017 nebola ukončená zákonom predvídaným postupom správcu dane, pretože bola
ukončená až dňa 11.02.2019. Protokol z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2017 nebolo
možné ku dňu 08.02.2019 (dátum vyhotovenia úradného záznamu) do daňovej kontroly za december
2017 prevziať, pretože dôkaz v podobe protokolu týkajúceho sa daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie
október 2017 nebol vykonaný zákonom predpísaným spôsobom. Daňová kontrola za zdaňovacie
obdobie október 2017 bola ukončená až doručením protokolu a tento protokol za zdaňovacie obdobie
október 2017 je použiteľný výhradne pre daňové vyrubovacie konanie za zdaňovacie obdobie október
2017, a to z dôvodu zákonom predvídaného, kedy dňom nasledujúcim po dni doručenia protokolu
z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa ku zisteniam uvedeným v protokole sa začína
daňové (vyrubovacie) konanie práve na podklade protokolu z ukončenej daňovej kontroly. Protokol z
daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2017 nebolo možné použiť v daňovej kontrole za
zdaňovacie obdobie december 2017, pretože prebiehalo odvolacie konanie v rámci daňového konania,
ktoré sa týkalo zdaňovacieho obdobia október 2017. Uvedený postup správcu dane bol v rozpore so
zásadami daňového konania, ale aj v rozpore s ústavou garantovanou prezumpciou neviny - správca
dane nezákonne použil „dôkazy“ v daňovom konaní, medzi ktoré patrí aj protokol z daňovej kontroly za
zdaňovacie obdobie október 2017. Takýto nesprávny postup spôsobuje, že rozhodnutie správcu dane je
nepreskúmateľné, ako procesne tak aj hmotnoprávne a tiež sa uvedené javí ako neodstrániteľná vada
ďalšieho priebehu konania, čo nemôže byť v žiadnom prípade pri rešpektovaní princípu právnej istoty
na ujmu žalobcu.



- Žalobca poukazuje na nesprávne právne poučenie v rozhodnutí správcu dane, kde správca dane
nesprávnym výkladom uviedol žalobcu do omylu pre prípad podania odvolania, nakoľko uvádza:
„...Odvolanie možno podať písomne alebo ústne do zápisnice na Daňový úrad Žilina do 30 dní odo
dňa jeho doručenia.“ Následne správca dane hovorí o povinnosti žalobcu doručovať podania finančnej
správe elektronickými podmienkami. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil úpravu podľa § 72 ods. 1 bez
označenia konkrétneho právneho predpisu (žalobca má v tejto časti zrejme na mysli úpravu podľa
daňového poriadku - poznámka správneho súdu). Podľa žalobcom citovaného ustanovenia je jeho
významom to, že odvolanie je možné voči rozhodnutiu podať, ak zákon neustanovuje niečo iné a ak
sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice. To znamená, že písomne
a ústne do zápisnice v zmysle tohto ustanovenia je možné len vzdanie sa opravného prostriedku -
odvolania a nie ako nesprávne poučil správca dane žalobcu, že odvolanie možno podať písomne
alebo ústne do zápisnice a následne v tejto súvislosti určuje povinnosť podať odvolanie elektronickými
prostriedkami. Túto argumentáciu žalobcu, ktorá bola i odvolacou argumentáciou žalovaný vyhodnotil
tak, že poučenie v rozhodnutí správcu dane bolo uvedené zrozumiteľne a odvolaciu námietku žalobcu
ako neopodstatnenú zamietol a nezabezpečil validáciu konania.

4. Podaním zo dňa 28.01.2020 sa ku žalobe vyjadril žalovaný. Po rozsiahlom opise postupu správcu
dane i žalovaného v správnom konaní a dokazovania vykonaného správcom dane k žalobným
námietkam uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, ktorá sa viazala k postupu správcu dane a
úprave podľa § 46 ods. 4 daňového poriadku. Zdôraznil, že podľa daňového poriadku procesný postup
pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní určuje správca dane. Z úpravy podľa § 46 ods.
4 daňového poriadku nevyplýva pre správcu dane povinnosť rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné
zdaňovacie obdobie, ale len možnosť takéhoto postupu, a teda je na správcovi, či výkon daňovej kontroly
rozšíri aj o iné zdaňovacie obdobia alebo o inú daň.
Postup správcu dane, kedy tento prevzal dôkazy z iných daňových konaní (okrem iných aj protokol
z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2017) hodnotí žalovaný ako zákonný a v súlade s
úpravou podľa § 24 ods. 2, 3 a 4 daňového poriadku. Skutočnosť, že správca dane prevzal protokol z
daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2017 ako dôkaz do daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobie december 2017 pred jeho doručením žalobcovi, t.j. 08.02.2019 nemôže spochybniť zákonnosť
spôsobu prevzatia tohto dôkazu, keďže ustanovenie § 46 daňového poriadku o priebehu a uskutočnení
daňovej kontroly a ani iné ustanovenia daňového poriadku o tom, kedy možno dôkaz do daňovej kontroly
prevziať nepojednávajú.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa z jeho pohľadu nesprávneho poučenia v rozhodnutí správcu
dane o odvolaní, poukázal žalovaný na úpravu podľa § 63 ods. 3 písm. e), § 72 ods. 1, 2, 3, § 14
ods. 1 všetko daňového poriadku. Žalovaný skonštatoval, že žalobca bol poučený o možnosti podať
odvolanie písomne alebo ústne do zápisnice. Nakoľko sa jednalo o osobu uvedenú v § 14 daňového
poriadku odvolávajúci sa - žalobca bol povinný v prípade písomného odvolania doručiť finančnej
správe takéto odvolanie elektronickými prostriedkami. Žalovaný mal za to, že poučenie v rozhodnutí
bolo uvedené zrozumiteľne v zmysle zákona o čom svedčí aj skutočnosť, že odvolávajúci ho podal
podľa ustanovení uvedených v § 72 daňového poriadku správnou formou (písomne), v stanovenej
lehote a s náležitosťami, ktoré má odvolanie obsahovať. Odvolanie bolo správcovi následne doručené
i elektronickými prostriedkami.

5. Vyjadrenie sa žalovaného k žalobe bolo žalobcovi cestou právneho zástupcu doručené spolu s výzvou
na vyjadrenie sa, pričom žalobca repliku nepodal.

6. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správcu dane a
postup týchto orgánov, ktorý predchádzal ich vydaniu podľa § 177 na nasl. zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), vychádzajúc pritom z viazanosti správneho súdu rozsahom
a dôvodmi správnej žaloby v tejto veci podľa § 183 SSP. Na základe toho správny súd skonštatoval,
že žaloba nie je dôvodná, napadnuté rozhodnutie, rozhodnutie správcu dane, ako aj postupy týchto
orgánov, ktoré viedli k ich vydaniu sú súladné so zákonom, v nadväznosti na čo podľa § 190 SSP žalobu
zamietol. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa §
107 ods. 2 SSP skonštatujúc absenciu existencie dôvodu pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods.
1 písm. a) až e) SSP a za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP. Dňa 01.12.2020 správny súd
vyhlásil verejne rozsudok vo veci.



7. Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP: Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich
subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to
oprávnený zákonom.

Podľa § 183 SSP: Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

Podľa § 27 ods. 3 SSP: Správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia
orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného zásahu orgánu verejnej správy;
tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia -
ďalej ako daňový poriadok: Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 13 ods. 1 daňového poriadku: Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice.

Podľa § 14 ods. 1 daňového poriadku: Povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa
§ 13 ods. 5 finančnej správe má
a) daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo právnickou osobou zapísanou v
obchodnom registri, alebo fyzickou osobou - podnikateľom registrovanou pre daň z príjmov,
b) daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,
c) advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,
d) zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt podľa písmena a), ktorého zastupuje
pri správe daní.

Podľa § 46 ods. 4 daňového poriadku: Ak správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti
odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia alebo účtovného obdobia
alebo inej dane, ktoré neboli uvedené v zápisnici o začatí daňovej kontroly alebo v oznámení o daňovej
kontrole, správca dane je oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo
účtovné obdobie alebo o inú daň alebo o kontrolu dodržiavania ustanovení osobitných predpisov;2)
túto skutočnosť je správca dane povinný písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanému
daňovému subjektu.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 daňového poriadku: Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 63 ods. 5 daňového priadku: Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje
inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s
návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych
predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.



Podľa § 72 ods. 1, 2, 3 daňového poriadku: Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon
neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice.
Odvolanie sa podáva orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté (ďalej len "prvostupňový
orgán").
Odvolanie možno podať do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje,
ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť
alebo doplniť.

8. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva skutočnosť vydania rozhodnutia správcu dane -
Daňového úradu Žilina Číslo:100687441/2019 zo dňa 19.03.2019, tak ako je konštatované vo vyššie
uvedenom odôvodnení tohto rozsudku, pričom písomné vyhotovenie tohto rozhodnutia obsahuje
nasledovné poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podľa § 72 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v
znení neskorších predpisov podať odvolanie. Odvolanie možno podať písomne alebo ústne do zápisnice
na Daňový úrad Žilina do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Na subjekty uvedené v § 14 zákona č.
563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov sa vzťahuje povinnosť doručovania podaní finančnej správe
elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku. Včas podané odvolanie podľa § 72
ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov má odkladný účinok.
Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je úradný záznam správcu dane zo dňa 08.02.2019 č.
100414688/2019, podľa obsahu ktorého správca dane nahliadol do spisu z daňovej kontroly dane z
pridanej hodnoty za október 2017 vykonávanej u žalobcu a prevzal z neho oboznámenie s kontrolnými
zisteniami č. 102644854/2018 zo dňa 20.12.2018 a protokol z daňovej kontroly DPH za zdaňovacie
obdobie október 2017 č. 100362129/20019 zo dňa 04.02.2019.

9. Správny súd vyhodnocoval zákonnosť rozhodnutia správcu dane, žalovaného, ako aj postupy týchto
správnych orgánov, ktoré viedli k vydaniu ich rozhodnutí výlučne z dôvodov vymedzených žalobcom v
žalobných bodoch včas podanej správnej žaloby. Pokiaľ ide o námietky obsiahnuté v prvom žalobnom
bode, správny sú konštatuje, že tieto nehodnotí ako dôvodné. Argumentácia žalobcu v prvom žalobnom
bode sa týka výlučne postupu správcu dane a má procesnú povahu. Žalobca tvrdí, že postup správcu
dane, keď tento nepostupoval podľa § 46 ods. 4 daňového poriadku a nerozšíril vykonávanú daňovú
kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie október 2017 i o zdaňovacie obdobie december 2017 a daňovú
kontrolu za zdaňovacie obdobie december 2017 začal v čase prebiehajúceho odvolacieho konania v
rámci daňovej kontroly týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia október 2017, je nesprávny a nezákonný.
Za kľúčovú právnu úpravu v tejto časti správny súd považuje ustanovenie § 46 ods. 4 daňového
poriadku vo vyššie citovanom znení. Táto právna úprava zveruje výlučne do rúk správcu dane voľbu
postupu pri výkone daňovej kontroly v prípade, ak správca dane zistí v priebehu daňovej kontroly
skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia, než ktoré bolo
uvedené v zápisnici o začatí daňovej kontroly alebo v oznámení o daňovej kontrole. Z obsahu úpravy
podľa § 46 ods. 4 daňového poriadku je zrejmé, že sa jedná o právnu úpravu zákonnej možnosti
poskytnutej právnym predpisom správcovi dane pri voľbe postupu v rámci daňovej kontroly v prípade,
ak vznikne niektorá hypotézou tejto právnej normy predpokladaná situácia, teda okrem iného i situácia
ak správca dane v priebehu vykonávania daňovej kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie
daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia, než ktoré bolo uvedené v zápisnici o začatí kontroly
alebo v oznámení o daňovej kontrole. Citovaná právna úprava pre využitie alebo nevyužitie tejto
možnosti nestanovuje žiadne iné podmienky, než je nastúpenie situácie resp. situácií, ktoré sú v
tejto právnej úprave všeobecne definované. Ani reálna existencia bezprostredného skutkového alebo
dôkazného súvisu medzi zdaňovacím obdobím október a zdaňovacím obdobím december roku 2017
nezakladá obligatórnosť rozšírenia vykonávanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2017
i o zdaňovacie obdobie december 2017 podľa § 46 ods. 4 daňového poriadku. Samotná úprava podľa
§ 46 ods. 4 daňového poriadku tým, že takýto postup upravuje ako možnosť obligatórnosť tohto
postupu vylučuje. Zároveň v pomeroch prejednávanej veci je potrebné si uvedomiť, že správca dane pri
zohľadnení úpravy zdaňovacieho obdobia DPH podľa § 77 ods. 1 zákona o DPH, ktoré je jeden mesiac,
svojim faktickým postupom i možnosť podľa § 46 ods. 4 zákona o DPH využil, keď v čase prebiehajúceho
konania ohľadom zdaňovacieho obdobia október 2017 začal daňovú kontrolu i za zdaňovacie obdobie
december 2017. V nadväznosti na uvedené nie je možné ako dôvodnú hodnotiť argumentáciu žalobcu
obsiahnutú v prvom žalobnom bode pokiaľ v jej obsahu žalobca namietal nevyužitie tejto zákonnej
možnosti. Námietka žalobcu obsiahnutá v prvom žalobnom bode bola zároveň i obsahom podaného
odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane, v nadväznosti na čo sa ňou zaoberal i žalovaný,
ako vyplýva z vyššie uvedeného konštatovania vysporiadania sa žalovaného s odvolacími námietkami v



odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia predstavuje dostatočné,
zrozumiteľné, náležité a zo zákonom súladné vysporiadanie sa s odvolacou argumentáciou žalobcu,
ktorá korešponduje jeho námietkam, ktoré sú uvedené i v prvom žalobnom bode a týkajú sa postupu
správcu dane vo väzbe na úpravu podľa § 46 ods. 4 daňového poriadku. Odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia je odôvodnením, ktoré spĺňa náležitosti odôvodnenia rozhodnutia podľa § 63 ods. 5
daňového poriadku a nie je možné ho považovať za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a ani
pre nedostatok dôvodov. Takéto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je arbitrárne. V tejto časti
správny súd podotýka, že pri prieskume zákonnosti rozhodnutia správcu dane, žalovaného, ako aj
ich postupov, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutí neprislúcha správnemu súdu v zmysle úpravy § 27
ods. 2 SSP vyhodnocovať a posudzovať účelnosť, vhodnosť a hospodárnosť rozhodnutia orgánov
verejnej moci a tým ani ich postupov. V nadväznosti na to, ak by aj správcom dane zvolený postup
parametre hospodárnosti alebo vhodnosti nespĺňal, nemali by tieto skutočnosti váhu a relevanciu v
konaní správneho súdu a neboli by spôsobilé založiť záver správneho súdu o nezákonnosti, či už
postupov správcu dane a žalovaného alebo ich rozhodnutí.
Ako nedôvodné hodnotí správny súd i námietky, ktoré sú obsiahnuté v druhom žalobnom bode.
Základom tohto záveru správneho súdu je úprava podľa § 24 ods. 2, 4 daňového poriadku. Táto
právna úprava vymedzuje limit a účel dokazovania vedeného správcom dane (§ 24 ods. 2 daňového
poriadku ukladá správcovi dane čo najúplnejšie zistiť skutočnosti relevantné pre správne určenie dane a
samotné správne určenie dane) a zároveň táto práva úprava vymedzuje prostriedok resp. prostriedky na
dosiahnutie uvedeného účelu - dôkazy, ktoré táto právna úprava vymedzuje prostredníctvom stanovenia
ich vlastností - majú byť spôsobilé prispieť k zisteniu dane a k objasneniu skutočností rozhodujúcich pre
správne určenie dane (§ 24 ods. 4 daňového poriadku). Z takéhoto zákonného kvalifikovania dôkazov
vyplýva požiadavka na ne kladená, predstavovaná skutočnosťou, podľa ktorej majú byť vo vzťahu
k vyššie uvedenému účelu dokazovania správcu dane relevantné (majú teda prinášať odpovede a
vysvetlenia vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré majú vplyv na zistenie dane a jej správne určenie).
Diskvalifikačným kritériom dôkazov je v zmysle úpravy podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ich získanie
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V pomeroch prejednávanej veci správny
súd naplnenie tohto diskvalifikačného znaku vo vzťahu k protokolu z daňovej kontroly vykonanej u
žalobcu za zdaňovacie obdobie október 2017, a to ani vo väzbe na časové súvislosti jeho prevzatia
ako dôkazu do daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december 2017 v čase prebiehajúcej daňovej
kontroly za zdaňovacie obdobie október 2017 (úradný záznam zo dňa 08.02.2019), skonštatovať možné
nie je. Zohľadnenie protokolu z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2017 v daňovej
kontrole za zdaňovacie obdobie december 2017 ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia správcu
dane i žalovaného, právna úprava nevylučuje a skutočnosti zdôrazňované žalobcom vo vzťahu k
takémuto postupu správcu dane nemajú vplyv na spôsobilosť tohto protokolu z daňovej kontroly
za zdaňovacie obdobie október 2017 byť dôkazom v daňovej kontrole i za zdaňovacie obdobie
december 2017. Uvedené správny súd konštatuje bez ohľadu na časové súvislosti vyplývajúce z
úradného záznamu zo dňa 08.02.2019. Správny súd zdôrazňuje, že každý dôkaz v daňovej kontrole
správca dane podrobuje hodnoteniu uplatňujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Bolo tomu tak
i pokiaľ ide o protokol z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2017, čo jednoznačne
vyplýva ako z rozhodnutia správcu dane, tak z rozhodnutia žalovaného. Zároveň z obsahu pripojeného
administratívneho spisu a odôvodnenia rozhodnutia správcu dane i žalovaného vyplýva, že tento
protokol týkajúci sa zdaňovacieho obdobia október 2017 nebol jediným dôkazom, z ktorého správca
dane i žalovaný pri svojich rozhodnutiach vychádzali. Správny súd poukazuje na komentár podľa
komentár podľa Kubincová, S. Daňový poriadok. Komentár. 1. Vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2015,
160 s., podľa ktorého: Ak sa daňový subjekt domnieva, že postup správcu dane v rámci dokazovania
bol v rozpore so zákonom, môže sa domáhať preskúmania zákonnosti tohto postupu v rámci správneho
súdnictva. Súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť postupov orgánov verejnej správy.
Domnievam sa však, že nie je možné, aby súd hodnotil, či konkrétny dôkaz správca dane vyhodnotil
správne alebo nesprávne, keďže hodnotenie dôkazov pri správe daní je výlučnou právomocou správcov
dane ako nadriadených subjektov v daňovoprávnom vzťahu. Súd sa v správnom súdnictve zaoberá len
skutočnosťou, či dokazovanie prebehlo zákonným spôsobom. V nadväznosti na uvedené závery nie je
možné ako dôvodné vyhodnotiť ani námietky žalobcu obsiahnuté v druhom žalobnom bode, a to vrátane
argumentácie, podľa ktorej postup správcu dane, keď tento v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobie december 2017 zohľadnil ako dôkaz i protokol z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie
október 2017 porušil zásady daňového konania ako aj prezumpciu neviny (na tomto mieste správny
súd zdôrazňuje všeobecnú formuláciu tento žalobnej námietky bez konkretizácie zásady daňového
konania, ktorá mala byť uvedeným postupom správcu dane a žalovaného porušená). Uvedený postup



správcu dane i žalovaného nezakladá nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí a ani žalobcom namietanú
neodstrániteľnú vadu ďalšieho priebehu konania. I v tejto časti odôvodnenia správny súd konštatuje, že
rozhodnutie správcu dane, ako aj žalovaného obsahuje odôvodnenie, ktoré je v celom rozsahu v súlade
s požiadavkou vyplývajúcou z úpravy § 63 ods. 5 daňového poriadku a pokiaľ ide o súvislosť zohľadnenia
protokolu za zdaňovacie obdobie október 2017 i v daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december
2017, vyhodnotenie tohto dôkazu je zrozumiteľné, dostatočné a súladné so zákonom, vychádzajúce zo
zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcej z úpravy § 3 ods. 3 daňového poriadku.
Námietky žalobcu uvedené v treťom žalobnom bode hodnotí správny súd ako nedôvodné v celom
rozsahu. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd poukazuje na citáciu znenia poučenia v rozhodnutí
správcu dane uvedenú v bode 8.odôvodnenia tohto rozsudku. Citované znenie poučenia o odvolaní v
rozhodnutí správcu dane je v celom rozsahu uvedeného obsahu tohto poučenia súladné so zákonnou
úpravou podľa § 72 ods. 1, 2, 3 daňového poriadku a § 14 ods. 1, § 13 ods. 5 daňového poriadku. Z tohto
poučenia vyplýva jednoznačné vymedzenie povinnosti pre subjekty podľa § 14 ods. 1 daňového poriadku
doručovať podania (vrátane i podania odvolania proti rozhodnutia správcu dane) orgánu finančnej správy
elektronicky. Správny súd zdôrazňuje, že úprava podľa § 14 ods. 1 daňového poriadku je špeciálnou
právnou úpravou vo vzťahu k úprave podľa § 72 ods. 1, § 13 ods. 5 daňového poriadku, čomu zodpovedá
i koncepcia obsahu poučenia o odvolaní v rozhodnutí správcu dane. Subjektívna nezrozumiteľnosť
tohto poučenia resp. subjektívny pocit žalobcu, že obsah tohto poučenia uvádza žalobcu do omylu
je v nadväznosti na uvedené závery správneho súdu irelevantnou skutočnosťou. Rovnako na tomto
mieste správny súd zdôrazňuje, že je uvedená argumentácia žalobcu správnym súdom hodnotená i
ako účelová, a to vo svetle skutočnosti vyplývajúcej z pripojeného administratívneho spisu, podľa ktorej
žalobca odvolanie včas, v náležitej forme a s predpísaným obsahom podal.

10. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

Podľa § 168 SSP: Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

11. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá v nadväznosti na čo súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario
žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Súd nepriznal náhradu trov konania ani žalovanému, nakoľko
nebolo preukázané splnenie podmienky výnimočnosti situácie podľa § 168 veta druhá SSP.

12. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote
do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom
súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),



c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.