{"guid": "87dfb4bb-ec4c-4f6e-95b8-c1d1516819bd:6cdd994d-7cb4-46f2-aeb8-9f8eb2fb2d9a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5019200583.3", "spisova_znacka": "28Sa/31/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 28Sa/31/2019 z 20. 4. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 20. apríla 2020, sp. zn. 28Sa/31/2019, ECLI:SK:KSZA:2020:5019200583.3", "identifikacne_cislo": "5019200583", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Viera Kvetková", "sudca_id": 1026, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-kvetkova-1026", "datum_vydania": "2020-04-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6cdd994d-7cb4-46f2-aeb8-9f8eb2fb2d9a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5019200583.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2020:5019200583.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2020:5019200583.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 28Sa/31/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200583
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200583.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej
veci žalobcu: JUDr. G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX K. T., proti žalovanému: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 30.07.2019,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu   z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím                          č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 11.12.2017 podľa § 65, § 82, 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov (ďalej zákon o sociálnom poistení) žalobcovi od 10. októbra 2017 priznala starobný dôchodok
v sume 117,10 Eur mesačne. Podľa § 82 a § 293dx citovaného zákona mu od 01.01.2018 zvýšila
dôchodok na sumu 125,50 Eur mesačne. V odôvodnení uviedla, že dosiahol dôchodkový vek podľa § 65
ods. 2 a § 65a zákona o sociálnom poistení dovŕšením 62 rokov a 76 dní. Vzhľadom na skutočnosť, že
mu bol priznaný invalidný dôchodok podľa § 134 zákona č. 100/1988 Zb., obdobie služobného pomeru
podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení nie je možné hodnotiť ani ako obdobie dôchodkového
poistenia na účely nároku na dôchodok a určenie jeho sumy. Tento invalidný dôchodok sa podľa § 126
ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov považuje za invalidný výsluhový dôchodok
podľa tohto zákona, a to odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti, t.j. od 01.07.2002. Od 01.júla 2002 už
nebol poberateľom takej dávky, poberanie ktorej je v zmysle § 9 ods. 1 písm. h) zákona č. 100/1988
Zb. náhradou dobou a teda obdobím dôchodkového poistenia. Prvostupňový správny orgán vychádzal
z toho, že ku dňu 10. októbra 2017 získal 5 702 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom do tejto
doby započítal aj dobu štúdia na strednej škole.

2. Na základe odvolania účastníka vo veci rozhodoval generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne
napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.07.2019, ktorý prvostupňové rozhodnutie
zmenil tak, že podľa § 65 ods. 1 zákona a § 255 ods. 5 a ods. 7 zákona o sociálnom poistení žiadosť o
starobný dôchodok účastníka z 13.10.2017 zamietol. V odôvodnení uviedol, že o odvolaní účastníka už
raz rozhodoval, a to rozhodnutím zo dňa 03. júla 2018, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie
o priznaní starobného dôchodku a súčasne o jeho odňatí. Toto jeho rozhodnutie však bolo zrušené
rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 29Sa/26/2018 zo dňa 25.06.2019 s odôvodnením, že popri
sebe nemôžu vzájomne obstáť výroky, ktoré sú pojmovo vylúčené, t.j., aby v určitom čase, t.j. v čase
vydania rozhodnutia generálneho riaditeľa, platilo určité tvrdenie o správnosti rozhodnutia o priznaní
nároku na starobný dôchodok ako aj jeho opak o odňatí starobného dôchodku. V priebehu odvolacieho



konania bolo vydané rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.04.2018, ktorým bol starobný dôchodok
účastníka konania od 10.05.2018 v súlade      s § 112 ods. 2 a 6 zákona o sociálnom poistení odňatý,
nakoľko po vylúčení doby štúdia od 01.09.1970 do 25.07.1973 v súlade s § 255 ods. 5 zákona o
sociálnom poistení účastník konania ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku, t.j. 10. októbra 2017 získal
celkovo 4 643 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda nie 15 rokov a 227 dní, ale 12 rokov a
263 dní, čím nesplnil podmienku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona. Generálny riaditeľ
ako odvolací orgán spojil z dôvodu hospodárnosti konania o odvolaniach účastníka, t.j. odvolania voči
prvostupňovému rozhodnutia z dňa 11.12.2017 a 04.04.2018 a obe potvrdil rozhodnutím č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 03.07.2018, ktoré bolo z dôvodov vyššie uvedených rozsudkom Krajského súdu v Žiline
č.k. 29Sa 26/2018 zo dňa 25.062.2019 zrušené. V ďalšom konaní, po doplnení dokazovania dospel k
záveru, že prvostupňové rozhodnutie z 11. decembra 2017 je potrebné zmeniť. Pri opätovnom posúdení
nároku na starobný dôchodok boli účastníkovi zhodnotené doby dôchodkového poistenia: obdobie
poberanie invalidného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. od 24.04.1997 do 30.06.2002, obdobia
dôchodkového poistenia od 01.07.2005 do 30.09.2011, od 01.09.2013 do 30.09.2013 a od 01.07.2015
do 08. septembra 2016. Doby od 02.07.1997 do 30.06.2005, 01.10.2011 do 31.08.2013, 01.10.2013 do
30.06.2015 a od 09.09.2016 do 09.10.2017 mu neboli zhodnotené, pretože v týchto obdobiach nebol
dôchodkovo poistený. Účastníkovi bol priznaný invalidný dôchodok od 24. apríla 1997 podľa § 134 a §
135 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Na základe potvrdenia Ministerstva vnútra SR
z 21.03.2018 bolo zistené, že na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola zhodnotená doba
služobného pomeru: doba štúdia na strednej škole od 01.09.1970 do 04. júla 1974, civilné zamestnanie
od 05. júla 1974 do 30. septembra 1974, základná vojenská služba od 01.10.1974 do 28. septembra
1976, civilné zamestnanie od 29. septembra 1976 do 29. septembra 1976 a od 04. októbra 1976 do 31.
augusta 1982 a služobný pomer od 01. septembra 1982 do 23. apríla 1997. Bolo preukázané, že pre
nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola účastníkovi zhodnotená aj doba štúdia získaná pred
18tym rokom veku (od 01.09.1970 do 25. júla 1973) ako aj pripočítané obdobie od vzniku nároku na
invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku 60 rokov v zmysle § 30 ods. 1 zákona o sociálnom
zabezpečení a preto bolo potrebné z dôvodu zamedzenia duplicitného hodnotenia toho istého obdobia
dobu štúdia od 01.09.1970 do 25. júla 1973 z dôb hodnotených pre nárok na starobný dôchodok vylúčiť.
Invalidný dôchodok priznaný podľa § 134 zákona o sociálnom zabezpečení sa v zmysle § 126 ods.
1 zákona č. 328/2002 Z.z. považuje za invalidný výsluhový dôchodok, a to od 01.07.2002. Nárok na
invalidný dôchodok mu vznikol podľa piatej časti zákona o sociálnom zabezpečení a dôchodok naďalej
vypláca Ministerstvo vnútra SR, preto nárok na starobný dôchodok v zmysle použitia § 274 zákona o
sociálnom poistení nevznikol, a to s poukazom na § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších
predpisov (ďalej aj zákon o sociálnom zabezpečení). Vzhľadom na uvedené, nie je možné účastníkovi
zhodnotiť na účely nároku na starobný dôchodok a určenie jeho sumy ani obdobie služobného pomeru.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca. Ako žalobné dôvody
uviedol: Hoci napadnuté druhostupňové rozhodnutie zmenilo prvostupňové rozhodnutie zo dňa
11.12.2017, nezasiahlo, nekonalo a neurčilo žiadnu právnu skutočnosť na základe podaného odvolania
žalobcu proti rozhodnutiu zo dňa 11. decembra 2017. Nebolo ním žiadnym spôsobom dotknuté
právo účastníka konania určené v prvostupňovom rozhodnutí, ktorým mu bol priznaný starobný
dôchodok, pretože týmto rozhodnutím bola zamietnutá iba žiadosť účastníka o priznanie starobného
dôchodku. Prvostupňové rozhodnutie ostalo v platnosti, nakoľko o tomto rozhodnutí generálny riaditeľ
nerozhodoval. Druhostupňový orgán rozhodol iba o žiadosti o priznanie starobného dôchodku, ale
nerozhodoval o priznaní starobného dôchodku ako určuje zákon. Poukázal na to, že rozhodnutie zo
dňa 04.04.2018 o odňatí starobného dôchodku generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím zo
dňa 31.07.2019 zrušil. Generálny riaditeľ nie je aktívne vecne legitimovaný ku konaniu a rozhodovaniu
o žiadosti o priznanie starobného dôchodku a o tejto žiadosti legitímne rozhodol prvostupňový orgán,
čoho výsledkom je prvostupňové rozhodnutie z 11. decembra 2017 o priznaní starobného dôchodku.
Ďalej namietal výšku starobného dôchodku, ktorá bola priznaná prvostupňovým rozhodnutím zo dňa
11. decembra 2017 z dôvodu, že mu neboli započítané všetky doby dôchodkového poistenia. Orgán
sociálneho zabezpečenia MV SR vydal dve rôzne oznámenia pre Sociálnu poisťovňu. Jedno v roku
2013 a druhé v roku 2018, pričom v druhom oznámení orgán Ministerstva vnútra SR vynašiel spôsob,
ako mu odňať starobný dôchodok tým, že nezákonne započítal obdobia dôchodkového poistenia pre
výpočet výšky invalidného dôchodku, obdobia vykonané v civilnom zamestnaní a obdobia náhradných
dôb štúdiom na strednej škole, čo je protizákonné, pretože zákon č. 328/2002 Z.z. určuje právo pre
výsluhový dôchodok vypočítať iba z odslúžených rokov v polícii. Pritom z oznámenia z roku 2013
vychádzalo prvostupňové rozhodnutie z 11.12.2017. Jeho pomery určené v oznámení z roku 2018



musia ostať zachované, ako boli určené v oznámení z roku 2013. Žiadal, aby súd preskúmal, či v
prvostupňovom rozhodnutí boli alebo neboli započítané všetky obdobia dôchodkového poistenia a
náhradné doby. Konkrétne namietal, že v prvostupňovom rozhodnutí nebola započítaná doba prípravy
na povolanie štúdia na strednej škole 1970-1974, náhradné doby v časti základnej vojenskej služby
1974-1976 a doba civilného pracovného pomeru pred nástupom do služobného pomeru policajta od
04.10.1976 do 31.08.1982, civilné zamestnanie od 01.07.2005 do 30.09.2011, civilné zamestnanie od
01.09.2013 do 30.09.2013, civilné zamestnanie od 01.07.2015 do 08.09.2016, obdobie výkonu služby
policajta a obdobie poberania invalidného dôchodku. Namietal, že Ministerstvo vnútra SR nemá právo
započítavať na obdobie dôchodkového zabezpečenia pre výpočet výšky invalidného dôchodku žiadne
iné civilné zamestnania vykonané pred dátumom 01.09.1982, ani po dátume 01.07.1997, kedy nastúpil
do služobného pomeru policajta, resp. odišiel zo služobného pomeru policajta. Poukázal na to, že
od 01.07.2017 došlo k zmene dôchodkového veku. Zmena sa týkala poistencov narodených po 31.
decembri 1954. Namietal, že § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení určuje povinnosť pre Sociálnu
poisťovňu zhodnotiť pre účely nároku na starobný dôchodok aj obdobie služobného pomeru. Nebol mu
priznaný invalidný výsluhový dôchodok, pretože mu bol priznaný invalidný dôchodok podľa zákona o
sociálnom zabezpečení. Uviedol, že „povinnosť pre Sociálnu poisťovňu povinne započítať do obdobia
dôchodkového poistenia aj dobu poberania invalidného dôchodku/invalidného výsluhového dôchodku
§ 9 ods. 1 písm. h) zákona o sociálnom zabezpečení, pretože doba poberania invalidného dôchodku
alebo dávky, ktorá sa od 01. januára 1957 považuje za invalidný dôchodok, kde preukázateľne ide
o dávku zo zákona považovanú za invalidný dôchodok, ako určil zákon, ktorá dávka je poberaná v
zmysle zákona č. 328/2002 Z.z., kde § 136 túto celú dobu poberania invalidného dôchodku/invalidného
výsluhového dôchodku určil ako dobu poberania invalidného výsluhového dôchodku, ktorú je potrebné
započítať do obdobia dôchodkového poistenia pri výpočte výšky starobného dôchodku.“ Namietal
nesprávne uvedenie § 255 ods. 7 zákona o sociálnom poistení v napadnutom rozhodnutí, z čoho
podľa neho vyplýva úmyselné arbitrárne pozmenenie dispozície zákona. Invalidný dôchodok mu bol
priznaný v roku 1997 podľa zákona o sociálnom zabezpečení a nie invalidný výsluhový dôchodok podľa
zákona č. 328/2002 Z.z., preto nedošlo k získaniu právneho nároku v rozsahu zakladajúcom nárok na
výsluhový dôchodok podľa tohto zákona a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný
dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa tohto zákona, pretože mu bol priznaný invalidný
dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb.. Namietal vyjadrenie žalovaného, že dňom účinnosti zákona č.
328/2002 Z.z. došlo k prekvalifikácii invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení na
invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z.. Ani jeden zo zákonov nevylúčil obdobie
poberania invalidného výsluhového dôchodku z obdobia dôchodkového poistenia. Namietal rozpornosť
odôvodnenia rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku, keď na jednom mieste sa uvádza, že získal
4 803 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, avšak na inom mieste uvádza, že k 10.
októbru 2017 získal 5 702 dní. Ďalej poukázal na § 255 ods. 7 zákona o sociálnom poistení. Žiadal aby
súd zrušil napadnuté druhostupňové rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Žiadal, aby súd prikázal Sociálnej poisťovni uvoľniť výplatu dávky starobného
dôchodku od 10. mája 2018 ku dňu vydania rozsudku podľa prvostupňového rozhodnutia zo dňa
11.12.2017.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.11.2019. Poukázal na to, že pri preskúmaní
prvostupňového rozhodnutia na základe odvolania žalobcu dospel k záveru, že prvostupňový orgán pri
rozhodovaní o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok a pri posudzovaní jeho dôchodkových nárokov
nesprávne zistil skutkový stav veci, neobstaral si na tento účel potrebné doklady a preto o priznaní
starobného dôchodku žalobcu rozhodol predčasne a nesprávne. Preto ho považoval za potrebné zmeniť
a o podanej žiadosti zo dňa 13. októbra 2017 rozhodnúť tak, že ju zamietne, pretože žalobca k 10.
októbru 2017 nespĺňal podmienky nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení.
Inak zotrval na skutkových a právnych dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a žiadal žalobu
zamietnuť.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 27.11.2019. Zotrval na všetkých
tvrdeniach uvedených v správnej žalobe. Zároveň namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí
neriadil právnym názorom Krajského súdu v Žiline vyslovenom v rozsudku č.k. 29Sa/26/2018
zo dňa 25.06.2019. Opätovne poukázal na to, že pokiaľ prvostupňovým rozhodnutím zo dňa
11.12.2017 bolo rozhodnuté o priznaní starobného dôchodku a generálny riaditeľ rozhodnutie o odňatí
starobného dôchodku zrušil, nastúpila právoplatnosť a vykonateľnosť prvostupňového rozhodnutia zo
dňa 11.12.2017.



6. Žalovaný k replike žalobcu dupliku nepodal.
7. Žalobca sa opätovne vyjadril písomne podaním zo dňa 30.03.2020. Zopakoval, že oznámenie
orgánu sociálneho zabezpečenia MV SR z roku 2018 je falšované, pozmenené a svojvoľné, nakoľko
sa jeho pomery od roku 2013 nezmenili. Započítanie obdobia civilného pracovného pomeru či štúdium
na strednej škole do výkonu služobného pomeru ako obdobie dôchodkového zabezpečenia zákon
nepripúšťa. Inak zotrval na žalobných dôvodoch, najmä, že prvostupňové rozhodnutie z 11.12.2017,
ktoré bolo zmenené napadnutým rozhodnutím, je právoplatné a vykonateľné.

8. Krajský súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok
stanovených v § 107 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) a contrario
a § 137 ods. 4 SSP. Žalobca v žalobe žiadal o nariadenie pojednávania, avšak podaním zo dňa
29.03.2020 oznámil súdu, že netrvá na nariadení pojednávania. Rovnako ani žalovaný nežiadal nariadiť
pojednávanie. Správny súd vyhlásil rozsudok verejne, o čom bola spísaná zápisnica.

9. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 199 a nasl. SSP v
zmysle žalobných bodov a v zmysle § 203 ods. 2 SSP, pričom nezistil dôvod na zrušenie napadnutého
rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:

10. Z administratívneho spisu bolo zistené, že prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 11.12.2017 bol
žalobcovi na základe jeho žiadosti o starobný dôchodok zo dňa 13.10.2017 priznaný starobný dôchodok
v sume 117,10 Eur mesačne od 10. októbra 2017. Prvostupňový správny orgán vychádzal z toho, že
ku dňu 10. októbra 2017 získal 5 702 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda 15 rokov a 227 dní,
pričom do tejto doby započítal ako náhradnú dobu podľa § 9 zákona o sociálnom zabezpečení aj dobu
štúdia na strednej škole.
Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým zmenil
prvostupňové rozhodnutie tak, že jeho žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 13. októbra 2017 zamietol.
Vychádzal z oznámenia MV SR zo dňa 21.03.2018 a ustálil, že účastník ku dňu dovŕšenia dôchodkového
veku k 10. októbru 2017 získal celkovo 4 643 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda 12 rokov a
263 dní, čím nesplnil podmienku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení. Vylúčil mu dobu štúdia na strednej škole od 01. septembra 1970 do 25. júla 1973 ako aj tie
doby, počas ktorých účastník nebol poistený vo všeobecnom systéme. Ani v zmysle § 274 zákona o
sociálnom poistení nevznikol žalobcovi nárok na starobný dôchodok, pretože mu bol priznaný invalidný
dôchodok podľa piatej časti zákona o sociálnom zabezpečení, keď aplikáciu zvýhodnenia pri nároku na
starobný dôchodok v tomto prípade pripúšťa § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení.
Z oznámenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 21.03.2018 na účely konania o dôchodkovej dávke vyplýva,
že žalobcovi bol podľa zákona o sociálnom zabezpečení od 24.04.1997 priznaný invalidný dôchodok,
ktorý sa považuje za výsluhový invalidný dôchodok. Na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola
zhodnotená doba služobného pomeru od 01.09.1970 do 25.07.1973, od 26.07.1973 do 04.07.1974, od
05.07.1974 do 30.09.1974, od 01.10.1974 do 28.09.1976, od 29.09.1976 do 29.09.1976, od 04.10.1976
do 31.08.1982, od 01.09.1982 do 31.01.1995, od 01.02.1995 do 31.05.1996, od 01.06.1996 do
23.04.1997 a od 24.04.1997 do 25.07.2015 ako dopočet do 60. roku veku.

11. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 19. augusta 2019 (právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia) poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený
najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.



Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia
aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2, 4 a 5.

Podľa § 60 ods. 1, 1. veta citovaného zákona obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného
dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem
období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak
tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 60 ods. 2 citovaného zákona obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby
policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny
vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a
nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok
podľa osobitného predpisu. 55)
2) Zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
55) § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Podľa § 60 ods. 4 citovaného zákona obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania
invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia
dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku

Podľa § 255 ods. 5 citovaného zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra
2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu
zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný
invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného
predpisu. 55
2) Zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
55) § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Podľa § 214 ods. 1 citovaného zákona proti rozhodnutiu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne má
účastník konania právo podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania
nevzdal odvolania písomne alebo ústne do zápisnice.

Podľa § 215 ods. 4 citovaného zákona o odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ.
Podľa § 218 ods. 1 citovaného zákona odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

Podľa § 218 ods. 2 citovaného zákona, ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ak zamestnanie trvalo
aspoň rok, započítavajú sa doňho tieto náhradné doby: doba poberania invalidného dôchodku alebo
dávky, ktorá sa od 1. januára 1957 považuje za invalidný dôchodok.3)
3)§ 3 vyhlášky Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 1/1957 Ú.l. (Ú.v.), ktorou sa ustanovujú
podrobnosti k prechodným ustanoveniam zákona o sociálnom zabezpečení.

Podľa § 126 ods. 1 z.č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov invalidné dôchodky a čiastočné
invalidné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov alebo ktorí sa stali
invalidnými alebo čiastočne invalidnými následkom úrazu alebo choroby z povolania, na ktoré vznikol
nárok podľa doterajších predpisov a tento trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto
zákona považujú za invalidné výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu
účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva.

12. Správny súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že v danom prípade neboli splnené
podmienky na priznanie starobného dôchodku žalobcu z dôvodu nesplnenia podmienky nároku podľa
§ 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a to získanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu



najmenej 15 rokov. V danom prípade je potrebné poukázať na to, že žalobca je odo dňa 24.04.1997
poberateľom invalidného dôchodku, ktorý mu bol priznaný podľa § 134 zákona o sociálnom zabezpečení,
pričom pri posudzovaní tohto nároku boli zhodnotené doby služobného pomeru tak, ako sú uvedené v
oznámení MV SR údajov na účely konania o dôchodkovej dávke zo dňa 21.03.2018, teda aj štúdium pred
18tym rokom veku žalobcu a jeho jednotlivé civilné zamestnanie tak, ako je to uvedené v tabuľke v bode 6
tohto oznámenia. Vzhľadom na to, že došlo k priznaniu invalidného dôchodku podľa zákona č. 100/1988
Zb., mohli byť na nárok na túto dávku započítané aj doby civilného zamestnania ako aj štúdium pred
18tym rokom veku a tento dôchodok do účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. vyplácala Sociálna poisťovňa.
Preto v zmysle § 60 ods. 4 zákona o sociálnom poistení toto obdobie, t.j. od 24.04.1997 do 30.06.2002,
t.j. do účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z., bolo započítané do dôb dôchodkového poistenia na nárok
na starobný dôchodok, pretože sa jednalo o obdobie poberania invalidného dôchodku, priznaného a
vyplácaného Sociálnou poisťovňou. Od účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z., t.j. od 01.07.2002 sa však
v zmysle § 126 ods. 1 tohto zákona invalidné dôchodky policajtov podľa doterajších predpisov od
účinnosti tohto zákona považujú za invalidné výsluhové dôchodky podľa tohto zákona. Ustanovenie §
255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení zakotvuje, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta získané do 31.03.2003, ak toto obdobie policajt nezískal v rozsahu
zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol mu priznaný invalidný
výsluhový dôchodok. Žalobcov invalidný dôchodok sa však k 01.07.2002 považuje za výsluhový
invalidný dôchodok, čiže dobu od 01.07.2002 nie je možné započítať. Avšak do 30.06.2002 bola
žalobcovi započítaná ako doba poistenia náhradná doba v zmysle § 255 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení, a to práve doba poberania invalidného dôchodku od 24.04.1997 do 30.06.2002 v súlade s §
9 ods. 1 písm. h) zákona o sociálnom zabezpečení.
13. Ďalej na nárok na starobný dôchodok boli započítané ďalšie doby od 01.07.2005 do 30.09.2011, od
01.09.2013 do 30.09.2013 a od 01.07.2015 do 08.09.2016, kde boli preukázané jednotlivé dôchodkové
poistenia. Zhodnotené mu neboli doby, počas ktorých žalobca nebol zamestnaný a ani nebol zaradený
do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pretože nebola splnená podmienka podľa § 60 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení, že za tieto obdobia bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto
zákona. Čo sa týka doby od 02.07.1997 do 30.06.2005, z tejto doby bolo neuznané len obdobie od
01.07.2002 do 30.06.2005, pretože predchádzajúce obdobie bolo žalobcovi uznané, a to z dôvodu
poberania invalidného dôchodku ako náhradná doba podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona o sociálnom
zabezpečení. Tiež neboli žalobcovi zhodnotené doby, ktoré už boli zhodnotené na nárok na dávku
výsluhového zabezpečenia, t. j. invalidného dôchodku priznaného v roku 1997, keďže by došlo k
duplicitnému zhodnoteniu. Uvedené je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, napr. s rozsudkom
7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2011, podľa ktorého priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona
č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka
prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom
poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na
určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného
dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí
zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných
systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového
poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho
dôchodkových nárokoch neukráti.

14. Čo sa týka konkrétnych žalobných bodov, súd ich vyhodnotil ako v plnom rozsahu nedôvodné.
V konkrétnostiach uvádza nasledovné. Základnou žalobnou námietkou bolo, že generálny riaditeľ
Sociálnej poisťovne nemal aktívnu legitimáciu rozhodnúť vo veci tak, že zamietol žiadosť žalobcu o
starobný dôchodok, vlastne nič nevykonal a neurčil, teda nezmenil či nezrušil pôvodné prvostupňové
rozhodnutie, ktoré je z tohto dôvodu právoplatné, vykonateľné a vymáhateľné. S touto námietkou sa
správny súd nestotožnil. Druhostupňový správny orgán nerozhodol bez toho, aby nemal kompetenciu vo
veci rozhodnúť ako druhostupňový správny orgán. Devolutívny účinok odvolania znamená, že o odvolaní
rozhoduje odvolací orgán, v danom prípade generálny riaditeľ, ktorému jedinému prináleží kompetencia
rozhodovať v odvolacom konaní v prípade, že prvostupňovým orgánom je ústredie (§ 215 ods. 4 zákona
o sociálnom poistení). V zmysle § 218 ods. 1 zákona o sociálnom poistení odvolací orgán preskúma
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia, odvolací orgán môže
rozhodnutie zmeniť. V danom prípade sa tak stalo, keď z výroku napadnutého rozhodnutia jednoznačne
vyplýva, že mení rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie tak, že podľa § 65 ods. 1 a § 255 ods.
5 a 7 zákona č. 461/2003 Z.z. sa žiadosť o starobný dôchodok žalobcu zo dňa 13.10.2017 zamieta.



Akú formuláciu druhostupňový orgán konkrétne zvolí pri zmene napadnutého rozhodnutia, je na jeho
správnej úvahe, limitovaný je len tým, aby výrok takto zmeneného rozhodnutia bol určitý a zrozumiteľný,
pričom v danom prípade tieto kritéria výrok napadnutého rozhodnutia spĺňa. Hoci generálny riaditeľ
nezmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že nepriznal nárok na starobný dôchodok, ale zamietol žiadosť
žalobcu o starobný dôchodok, v konečnom dôsledku sú účinky týchto výrokov rovnaké. Takýmto
spôsobom mohol rozhodnúť aj prvostupňový orgán. Pokiaľ došlo k zmene prvostupňového rozhodnutia,
prvostupňové rozhodnutie ako také prestalo existovať a na jeho miesto nastúpilo druhostupňové
rozhodnutie, ktoré ho v plnom rozsahu nahradilo. Z toho dôvodu potom nie je možné uvažovať o
právoplatnosti a vykonateľnosti prvostupňového rozhodnutia. Okrem toho samotným podaním odvolania
voči prvostupňovému rozhodnutiu dochádza k odloženiu jeho právoplatnosti, k tzv. suspenzívnemu
účinku podaného odvolania vo vzťahu k právoplatnosti tohto rozhodnutia. Teda žalobca tým, že podal
voči nemu odvolanie, spôsobil odloženie jeho právoplatnosti a aj vykonateľnosti už v čase prebiehania
odvolacieho konania (§ 215 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Preto je nesprávne konštatovanie
žalobcu, že je možné prvostupňové rozhodnutie vykonať a že je doposiaľ právoplatné.

15. Ďalšia námietka sa týkala predloženia dvoch rôznych oznámení Ministerstva vnútra SR pre Sociálnu
poisťovňu, jedno z roku 2013 a druhé z roku 2018. Správny súd sa oboznámil s obidvoma týmito
oznámeniami, ktoré predložil žalobca k žalobe, pričom konštatuje, že v bodoch 6 týchto oznámení je
uvedená doba služobného pomeru, ktorá bola zhodnotená na nárok na invalidný dôchodok. Kým v
oznámení z 20.09.2013 nie je uvedená doba od 01.09.1970 do 25.03.1973, v oznámení z 21.03.2018
je už táto doba uvedená. Z uvedeného vyplýva, že oznámenie z roku 2018 bolo doplnené o túto dobu a
je teda potrebné konštatovať, že toto oznámenie z roku 2018 opravilo neúplné oznámenie z roku 2013
práve o túto skutočnosť. Preto pokiaľ žalovaný vychádzal z tohto aktuálneho oznámenia Ministerstvo
vnútra SR, konal v súlade so zásadou správneho konania zistiť riadne a dôkladne skutkový stav veci. Z
tohto dôvodu aj došlo k vyžiadaniu si aktuálneho oznámenia, ktoré si vyžiadala Sociálna poisťovňa od
Ministerstva vnútra SR po podaní odvolania žalobcu v správnom konaní.

16. K námietke, že MV SR nezákonne započítal obdobia civilného pracovného pomeru a štúdium na
strednej škole do výkonu služobného pomeru ako obdobie dôchodkového zabezpečenia, pretože zákon
č. 328/2002 Z.z. takéto započítanie nepripúšťa, správny súd konštatuje, že k započítaniu konkrétnych
dôb na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia došlo v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie
MV SR č. SPC-31.896/91 zo dňa 07.07.1997, ktorým bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok podľa
§ 134 a § 135 z.č. 100/1988 Zb., teda v administratívnom konaní, ktoré nie je predmetom toho súdneho
prieskumu. Správny súd je viazaný týmto rozhodnutím, ktorého súčasťou je aj posúdenie zápočtu
jednotlivých dôb na nárok na priznanú dávku. Správny súd teda nemôže posudzovať zákonnosť tohto
rozhodnutia, vrátane toho, či došlo k správnemu započítaniu týchto dôb na jeho nárok na dávku
výsluhového zabezpečenia. Uvedené rozhodnutie mohlo byť samostatným predmetom (súdneho alebo
administratívneho) prieskumu.

17. Ďalšie námietky sa týkali podľa názoru žalobcu nesprávne započítaných dôb poistenia v
prvostupňovom rozhodnutí, nesprávne vypočítaného priemerného osobného mzdového bodu a
nesprávne vypočítanej výšky starobného dôchodku uvedenej vo výroku prvostupňového rozhodnutia.
Správny súd konštatuje, že všetky tieto konkrétne námietky pri výpočte starobného dôchodku sú právne
bezvýznamné vzhľadom na to, že došlo k zmene prvostupňového rozhodnutia a nahradením tohto
rozhodnutia napadnutým druhostupňovým rozhodnutím, kde však nebolo rozhodované o konkrétnej
výške starobného dôchodku, pretože samotná žiadosť o starobný dôchodok bola zamietnutá. Všetkým
námietkam súvisiacim s konkrétnou výškou priznaného starobného dôchodku v prvostupňovom
rozhodnutí už chýba podklad, a to konkrétne rozhodnutie, v ktorom sa tieto pochybenia mali vyskytovať,
pretože toto rozhodnutie bolo nahradené zmeneným druhostupňovým rozhodnutím.

18. Pokiaľ žalobca namieta, že v prvostupňovom rozhodnutí neboli započítané obdobia dôchodkového
poistenia štúdia na strednej škole, vojenskej služby, ďalej doby civilnej služby od 04.10.1976 do
31.08.1982, ani civilné zamestnanie od 01.07.2005 do 30.09.2011, súd sa s touto námietkou vysporiadal,
pretože sa netýkala len prvostupňového rozhodnutia, ale aj napadnutého rozhodnutia, v ktorom boli
započítavané konkrétne doby dôchodkového poistenia. Už vyššie v odôvodnení súd uviedol, že tie doby,
ktoré sú uvedené v oznámení Ministerstva vnútra SR z 21.03.2018, už boli zarátané na nárok na invalidný
dôchodok priznaný podľa § 134 zákona o sociálnom zabezpečení. Nemohli byť teda opätovne zarátané
aj na nárok na starobný dôchodok, pretože by šlo o duplicitné započítanie. Jedná sa o dobu štúdia na



strednej škole, dobu vojenskej služby a civilné zamestnanie v rokoch 1976 až 1982. Čo sa týka námietky
nezapočítania doby civilného zamestnania od 01.07.2005 do 30.09.2011, túto dobu naopak žalovaný
započítal a uznal do doby dôchodkového poistenia, čo vyplýva priamo z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia. Táto námietka je tak v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia. Rovnako je tak tomu
aj pri civilnom zamestnaní od 01.09.2013 do 30.09.2013, ktorého doba taktiež bola riadne započítaná,
ako aj pri civilnom zamestnaní od 01.07.2015 do 08.06.2016. Je tiež nedôvodná námietka, že nebola
započítaná doba poberania invalidného dôchodku, pretože, ako bolo vysvetlené vyššie, pokiaľ bol
poberaný invalidný dôchodok do účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z., celá táto doba ako náhradná doba
za zamestnanie v zmysle § 9 ods. 1 písm. h) zákona o sociálnom zabezpečení bola do doby poistenia
započítaná.

19. Pokiaľ žalobca požaduje započítať celú dobu poberania invalidného výsluhového dôchodku podľa
§ 9 ods. 1 písm. h) zákona o sociálnom poistení, uvedená námietka je nedôvodná z toho dôvodu,
že toto ustanovenie odkazuje na poberanie invalidného dôchodku. V zmysle § 126 ods. 1 zákona č.
328/2002 Z.z. však invalidný dôchodok, ktorý bol priznaný žalobcovi, sa od účinnosti tohto zákona
považuje za invalidný výsluhový dôchodok, čo je kvalitatívny rozdiel. Potom, v spojení s § 60 ods. 4 a §
255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a contrario, obdobím dôchodkového poistenia nie je poberanie
iného dôchodku ako invalidného dôchodku, priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, teda ani
invalidného výsluhového dôchodku vyplácaného MV SR a obdobie vyplácania takého dôchodku sa
nezapočítava.

20. Nedôvodná je tiež argumentácia, že u žalobcu nešlo o získanie výsluhového dôchodku. Pokiaľ by
žalobca bol poberateľom výsluhového dôchodku, potom by naňho platila judikatúra Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky o určovaní starobného dôchodku v súbehu s výsluhovým dôchodkom (napr. judikát
uverejnený v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 5/2011 pod č. 55). Išlo by o súbeh nárokov na dve
dávky rovnakého druhu (dávok v starobe), avšak v danom prípade je situácia odlišná, keď žalobcovi bol
priznaný invalidný výsluhový dôchodok.

21. Čo sa týka námietky nesprávneho uvedenia citácie § 255 ods. 7 zákona o sociálnom poistení,
táto námietka je dôvodná, pretože skutočne došlo k nesprávnej citácii uvedeného ustanovenia,
avšak uvedené pochybenie nie je takého charakteru, ktoré by spôsobilo nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia, teda nejde o podstatnú vadu v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Žalovaný totiž správne
aplikoval § 65 ods. 1 a § 255 ods. 5 citovaného zákona.

22. Námietka, že žalobca nemal priznaný invalidný dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok podľa
zákona č. 328/2002 Z.z., ale podľa zákona o sociálnom zabezpečení, je právne bezvýznamná, pretože
s touto skutkovou okolnosťou sa žalovaný riadne vysporiadal, keď zhodnotil doby poistenia za obdobie
od priznania invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení až do účinnosti zákona č.
328/2002 Z.z., kedy sa invalidný dôchodok začal považovať za invalidný výsluhový dôchodok. Rovnako
je tomu tak aj u námietky, že žiaden zákon nevylúčil obdobie poberania invalidného výsluhového
dôchodku z obdobia dôchodkového poistenia. Pokiaľ žalobca operoval odkazom 3) uvedeným v § 9
ods. 1 písm. h), že náhradnou dobou je aj doba poberania dávky, ktorá sa od 01.01.1957 považuje za
invalidný dôchodok podľa § 3 vyhlášky Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 1/1957 Ú.l. (Ú.v.),
tento odkaz je neadekvátny, pretože táto vyhláška bola zrušená dňa 01.07.1964. K námietke, že z §
255 ods. 7 zákona o sociálnom poistení možno vyvodiť započítanie obdobia dôchodkového poistenia
výkonu celého služobného pomeru, súd uvádza, že uvedené ustanovenie práve uvádza, ktoré obdobie
zamestnania a náhradnej doby sa nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia a nevyplýva z neho,
že je možné započítať aj tie doby poistenia, ktoré už boli zhodnotené na nárok na invalidný dôchodok
žalobcu.

23. Vzhľadom na to, že správny súd vyhodnotil všetky žalobné námietky ako nedôvodné a sám nezistil
dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 203 ods. 2 SSP, žalobu ako nedôvodnú podľa §
190 SSP zamietol.

24. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario
tak, že mu súd náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal
náhradu trov ani žalovanému podľa § 168 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho
aplikáciu - výnimočnosť situácie.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "87dfb4bb-ec4c-4f6e-95b8-c1d1516819bd:df50ab25-a323-407c-999f-513aa757ec17", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5019200583.3", "spisova_znacka": "28Sa/31/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 28Sa/31/2019 z 20. 4. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-04-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5019200583.3"}, {"guid": "686e9a8b-4f83-4889-a96d-31872cebf392:354dcce8-9b02-4457-a339-38a13ab2f77e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5018200300.2", "spisova_znacka": "29Sa/26/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 29Sa/26/2018 z 24. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-06-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5018200300.2"}], "citovane_v": []}