Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 28Sa/6/2020 z 12. 10. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 12. októbra 2020, sp. zn. 28Sa/6/2020, ECLI:SK:KSZA:2020:5020200087.1 Krajský súd Žilina | 28Sa/6/2020 | ECLI:SK:KSZA:2020:5020200087.1 | 2020-10-12 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. e) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/07ec2708-0274-46ef-bc27-32e61284c0e6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5020200087.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 28Sa/6/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200087
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5020200087.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci
žalobkyne: P. O., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XXXX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa,
ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: 70284-4/2019-BA zo dňa 09.12.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: 70284-4/2019-BA zo
dňa 09. decembra 2019 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím číslo: 62886-3/2019-BA
zo dňa 07. augusta 2019 rozhodla, že žalobkyňa, ktorá utrpela poškodenie zdravia v dôsledku choroby z
povolania zistenej 14.11.2017, má podľa § 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov (zákon o sociálnom poistení) a po zvýšení priznanej úrazovej renty o 2,6 % v súlade s § 293dx
ods. 6 zákona o sociálnom poistení nárok na úrazovú rentu od 12. marca 2019 do 31. marca 2019 v
sume 216,- € a od 01. apríla 2019 v sume 334,80 € mesačne. V odôvodnení uviedla, že podľa lekárskej
správy Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca zo dňa 12.06.2019 má poškodená v dôsledku choroby z
povolania zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 41 %. Poškodená pracovala u zodpovedného
zamestnávateľa TI-Hanil Slovakia, s.r.o. od 03.09.2007 do 11.03.2019 najskôr ako výrobná pracovníčka
a od 01.08.2015 ako líderka. V priebehu posledných dvoch rokov bola liečená ortopédom pre zhoršenie
hybnosti s bolestivosťou pravého zápästia pri syndróme karpalného tunela vpravo, ktorý bol potvrdený v
novembri 2017 - syndróm karpalného tunela III. stupňa. V decembri 2017 absolvovala operáciu s EMG
potvrdeným zlepšením nálezu, po operácii poškodenie II. stupňa, ďalšia operácia nie je indikovaná. Bola
vyšetrená na Klinike pracovného lekárstva, kde boli realizované odborné vyšetrenia. Dňa 10.01.2019
jej bola uznaná choroba z povolania - choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia
končatín - choroby periférnych nervov končatín s dátumom prvého zistenia 14.11.2017. Z profesiogramu
a hygienického prieskumu vyplynulo, že vykonávala prácu robotníčky, pričom sa jednalo o prácu, ktorá
prevažne spočívala v príprave materiálu a komponentov a zásobovaní materiálom jednotlivé montážne
stoly. Do práce zapájala obe horné končatiny. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo hodnotené
počtom bodov 550. Schopnosť doterajšieho výkonu práce bola určená 2 - môže vykonávať pôvodnú
prácu s obmedzením. Vzhľadom na uvedené určil posudkový lekár mieru poklesu pracovnej schopnosti
poškodenej na účely úrazovej renty v rozsahu 41 % od 12.03.2019, a to na základe tej skutočnosti,
že zodpovedný zamestnávateľ s poškodenou ukončil pracovný pomer zo zdravotných dôvodov dňom
11.03.2019.



2. Na základe odvolania žalobkyne vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím číslo: 70284-4/2019-
BA zo dňa 09.12.2019 napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že výrok rozhodnutia nahradil nasledovným
znením: „Pani P. O., rodné číslo XXXXXX/XXXX, bytom Y. XXXX, XXX XX Y., ktorá utrpela poškodenie
zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 14. novembra 2017, má podľa § 88 a § 89 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a po zvýšení priznanej sumy úrazovej
renty o 2 % v súlade s § 293dq ods. 2 a § 293dr ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
znení zákona č. 285/2016 Z.z. nárok na úrazovú rentu odo dňa 14. novembra 2017 do dňa 30. novembra
2017 v sume 169,90 € a odo dňa 01. decembra 2017 v sume 299,70 € mesačne. Podľa § 88 ods. 2
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, za mesiac december 2017
má nárok na výplatu úrazovej renty v sume 164,40 €. V zmysle § 89 ods. 8 a 9 a § 293dx ods. 6 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 266/2017 Z.z. sa suma úrazovej renty zvyšuje
odo dňa 01. januára 2018 o 2 % na celkovú sumu 305,70 € mesačne. Podľa § 88 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov za obdobie odo dňa 01. januára 2018
do dňa 31. mája 2018 nemá nárok na výplatu úrazovej renty. Odo dňa 01. júna 2018 má nárok na výplatu
úrazovej renty v sume 305,70 € mesačne. Za mesiac december 2018 má nárok na výplatu úrazovej
renty v sume 88,80 €. V zmysle § 89 ods. 8 a 9 a § 293dx ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení zákona č. 266/2017 Z.z. sa suma úrazovej renty zvyšuje odo dňa 01. januára 2019
o 2,6 % na celkovú sumu 313,70 € mesačne. Podľa § 88 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov za obdobie odo dňa 01. januára 2019 do dňa 28. februára 2019
nemá nárok na výplatu úrazovej renty, za mesiac marec 2019 má nárok na výplatu úrazovej renty v sume
263,20 €. Odo dňa 01. apríla 2019 má nárok na výplatu úrazovej renty v sume 313,70 € mesačne. Na
túto sumu bude mať nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú rentu,
na jej výplatu alebo na určenie jej sumy podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov, najneskôr však do dňa dovŕšenia dôchodkového veku alebo do dňa priznania
predčasného starobného dôchodku.“ V odôvodnení uviedol, že vzhľadom na odvolanie poškodenej
bola vyhotovená lekárska správa posudkovej lekárky ústredia zo dňa 25. októbra 2019. V tejto uviedla,
že zobrala do úvahy charakter jednotlivých činností poškodenej, rozsah objektivizovaného poškodenia
stredového nervu vpravo a operáciu stredne ťažkého stupňa, berúc do úvahy aj skutočnosť, že na
tlačive Hlásenie choroby z povolania je v kolónke Schopnosť doterajšieho výkonu práce označené 2 -
áno s obmedzením. Konštatovala, že poškodená môže z pracovnej činnosti vykonávať s obmedzením
prípravu materiálu a komponentov v trvaní 3 hodín a zásobovanie materiálom jednotlivých montážnych
stolov v trvaní 3,5 hodiny. Pracovnú činnosť - rozdelenie práce podriadeným operátorom v trvaní 0,5
hodiny a dokumentácia, kontrola v trvaní 0,5 hodiny môže poškodená pri danom charaktere práce a
rozsahu poškodenia vykonávať v plnom rozsahu. Opätovne určila mieru poklesu pracovnej schopnosti
poškodenej na 41 %. Vznik dátumu poklesu pracovnej činnosti na účely úrazovej renty v emailovom
stanovisku zo dňa 29.10.2019 určila odo dňa 14. novembra 2017, t.j. odo dňa zistenia predmetnej
choroby z povolania, pričom tento údaj následne opravila aj v lekárskej správe zo dňa 25. októbra 2019.
Žalovaný skonštatoval, že posudzovanie zdravotného stavu je vždy medicínska záležitosť a právomoc
určovať percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti zákon zveril výlučne posudkovým lekárom
Sociálnej poisťovne. Obe posudkové lekárky zhodne skonštatovali, že pokles pracovnej schopnosti
poškodenej je v rozsahu 41 %. Ich písomné stanoviská sú pre Sociálnu poisťovňu záväzné, a to v
zmysle § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení považované za odborný posudok slúžiaci ako dôkazný
prostriedok pre zistenie skutočného stavu rozhodovanej veci. V danom prípade sa posudkové lekárky
zhodli, že poškodená na základe predloženého profesiogramu z pracovnej náplne líder - vedúci skupiny
môže vykonávať práce v rozsahu 59 % a nemôže vykonávať prácu v rozsahu 41 %, čo predstavuje
obmedzenie jednostranného zaťaženia hornej končatiny. Poškodená teda môže vykonávať práce fyzicky
nenáročné s možnosťou striedania pracovných polôh, o čom svedčí aj skutočnosť, že nebola po zistení,
resp. uznaná choroby z povolania preradená na iné pracovisko. Predmetná skutočnosť vyplýva aj z
tlačiva Hlásenie choroby z povolania, na ktorom KPLaT v kolónke Schopnosť doterajšieho výkonu práce
označila 2 - áno s obmedzením. Bolo prihliadnuté aj na bodové hodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia s počtom bodov 550 z rozpätia 300 - 1000 bodov bez aplikácie § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004
Z.z. (možnosť dvojnásobného zvýšenia bodového hodnotenia), čo vypovedá o tom, že sa nejedná o
zvlášť závažné poškodenie zdravia. Poškodená v rámci správneho konania s určenou mierou poklesu
pracovnej schopnosti v oboch štádiách konania súhlasila a nemala voči nej námietky. Mala možnosť
predložiť do konania nové lekárske nálezy a dôkazy, ktoré by preukázali, že jej prislúcha vyššie percento
miery poklesu pracovnej schopnosti, čo však nepreukázala. Vzhľadom na to, že posudková lekárka
ústredia stanovila vznik nároku na úrazovú rentu odo dňa zistenia choroby z povolania, z tohto dôvodu



bolo potrebné poškodenej vypočítať sumu úrazovej renty s dátumom vzniku nároku na úrazovú rentu
od 14.11.2017. Ďalej sa napadnuté rozhodnutie zaoberalo samotným výpočtom úrazovej renty.

3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podala správnu žalobu žalobkyňa. Ako základnú žalobnú
námietku uviedla, že nesúhlasí so záverom posudkových lekárov o stanovení 41 % poklesu pracovnej
schopnosti. Z profesiogramu vyplýva, že 3 hodiny pripravovala materiál a komponenty a 3 hodiny
zásobovanie materiálom jednotlivé montážne stoly, čo v skutočnosti znamená, že obidvomi rukami
musela na 3 montážne stoly preniesť z regálov vzdialených od posledného montážneho stola cca 50 m
plastové rúrky o hmotnosti 7,5 kg, dlhé 2,10 - 2,20 m a kratšie rúrky o hmotnosti 7,3 kg dlhé 2 m, plastové
komponenty uložené v krabičkách o hmotnosti 2,5 kg, spolu za zmenu 75 kg, zdvihnúť a odniesť box so
železami o hmotnosti 10 - 11 kg 2 až 3 krát za zmenu. Nemôže súhlasiť so záverom posudkových lekárov,
že tieto práce môže vykonávať s obmedzením v rozsahu 59 %, pretože výkon týchto prác na jej pracovnej
pozícii pri uznanej chorobe z povolania (ochorenie periférnych nervov) sa nedá vôbec vykonávať. Snáď
by mohla z pracovných činností uvedených v profesiograme vykonávať len vedenie dokumentácie
a rozdeľovať prácu, čo predstavuje cca 1 hodinu z celkového rozsahu pracovnej zmeny. Vo výrobe
palivových, brzdových zväzkov nie je reálne vykonávať túto prácu s akýmikoľvek obmedzeniami a
ani si nevie predstaviť reálne, o aké obmedzenia by malo ísť. Že táto práca sa nedá vykonávať s
obmedzeniami svedčí aj tá skutočnosť, že zamestnávateľ s ňou ukončil pracovný pomer dňa 11.03.2019.
Čo znamená príprava materiálu a komponentov a zásobovanie materiálom jednotlivé montážne stoly
je možné zistiť až výsluchom žalobkyne, resp. vyjadrením zamestnávateľa. Je zavadzajúce tvrdenie
posudkových lekárov, že po zistení choroby z povolania nebola preradená na iné pracovisko, a teda
pracovnú činnosť môže vykonávať. Po doručení Hlásenia choroby z povolania s ňou zamestnávateľ po
ukončení jej dočasnej pracovnej neschopnosti ukončil pracovný pomer. Posudkové lekárky sa spravovali
matematickým výpočtom s poukazom na stanovený rozsah bodov 550, čo predstavuje 1/3-inu z rozpätia
300 - 1000 bodov. Matematický ukazovateľ pri stanovení percentuálnej miery poklesu považuje za
nedostatočné kritérium bez reálneho zistenia skutkového stavu veci. Podľa jej názoru nemôže vykonávať
prácu na 80 % z pracovnej zmeny a má za to, že stanovená miera poklesu v rozsahu 41 % je
neadekvátna. Žiadala napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.05.2020. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom
posúdení veci ako to uviedol v napadnutom rozhodnutí. Mal za to, že rozsah pôvodne vykonávaných
činností, ktoré žalobkyňa v dôsledku choroby z povolania nemôže vykonávať, ktorý je vyjadrený v
percentách zodpovedajúcich podielu času, počas ktorého predmetné činnosti žalobkyňa na pôvodnej
pracovnej pozícii vykonávala na jednej pracovnej zmene, je rozhodujúci. Poukázal na to, že po operácii
pravej ruky v decembri 2017 má na pravej ruke poškodenie II. stupňa a podľa lekárskej správy z 28.
decembra 2017 sa jej nález zlepšil v porovnaní pred operáciou. Poukázal na to, že žalobkyňa v priebehu
konania nevzniesla námietku voči stanovenej miere poklesu pracovnej schopnosti posudkovými
lekárkami a správnosť tohto určenia nebola žiadnym dôkazným prostriedkom spochybnená. Posudkové
lekárky postupovali v súlade s ustálenými zásadami určenia poklesu pracovnej schopnosti, potvrdenými
súdnou mocou. Žiadal, aby súd žalobu zamietol.

5. Žalobkyňa sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 05. júna 2020. Uviedla, že bez toho, aby posudková
lekárka podrobnejšie zisťovala, ktoré konkrétne pracovné úkony vykonávala, a čo príprava materiálu a
komponentov a zásobovanie materiálov na jednotlivé linky v sebe zahŕňa, nemôže žalovaný objektívne
posúdiť skutkový stav veci a tým objektívne stanoviť percentuálny pokles pracovnej schopnosti.
Nemalo byť prihliadané na bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože sa jedná
o rozdielnu úrazovú dávku. Napadnuté rozhodnutie a zápisnicu z kontroly posudzovania poklesu
pracovnej schopnosti z 12. júna 2019 považuje za nedostatočne individuálne zdôvodnené.

6. Žalovaný k replike dupliku nepodal.

7. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu
v zmysle § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) v zmysle žalobných
bodov a taktiež posudzujúc toto rozhodnutie podľa § 203 ods. 2 SSP, pričom zistil, že rozhodnutie je
potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z týchto
dôvodov:



8. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobkyňa žiadosťou o priznanie úrazovej renty požiadala
Sociálnu poisťovňu, pobočka Čadca dňa 12.06.2019 o priznanie úrazovej renty od zodpovedného
zamestnávateľa TI-Hanil Slovakia, s.r.o., so sídlom v Čadci. K žiadosti bolo pripojené Oznámenie
poistnej udalosti z 24.01.2019, Hlásenie choroby z povolania zo dňa 14.01.2019, Dodatok č. 11 k
pracovnej zmluve zo dňa 31.07.2015, Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 11.03.2019,
Potvrdenie zamestnávateľa o pracovnej anamnéze zamestnanca zo dňa 21.03.2019, Lekársky posudok
o uznaní choroby z povolania zo dňa 14.01.2019 a Ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia
zo dňa 14.01.2019, obe vypracované Univerzitnou nemocnicou Martin, Klinikou pracovného lekárstva
a toxikológie.
Žalobkyňa pracovala pred zistením choroby z povolania u zodpovedného zamestnávateľa TI-Hanil
Slovakia, s.r.o. od 03.09.2007 do 11.03.2019, pričom od 03.09.2007 do 31.07.2015 pracovala ako
výrobná pracovníčka a od 01.08.2015 do ukončenia pracovného pomeru ako líder. Podľa potvrdenia
zamestnávateľa o pracovnej anamnéze zamestnanca (profesiogram) pred vznikom poistnej udalosti
vykonávala tieto druhy činnosti: rozdelenie práce podriadeným operátorom 0,5 hodiny, príprava
materiálu a komponentov 3 hodiny, zásobovanie materiálom jednotlivé stoly 3,5 hodiny a dokumentácia
a kontrola 0,5 hodiny. Podľa Dodatku č. 11 k pracovnej zmluve bližšia špecifikácia výkonu výrobnej
operácie práce je v popise pracovného miesta.
Z Hlásenia choroby z povolania z januára 2019 Univerzitnej nemocnice Martin, Kliniky pracovného
lekárstva a toxikológie vyplýva, že žalobkyňa bola uznaná ako osoba, ktorej bola zistená choroba z
povolania, a to choroba z DNJZ končatín - choroby periférnych nervov končatín s dátumom prvého
zistenia 14.11.2017 a dátumom uznania 10.01.2019. Závažnosť choroby pri chronickej forme bola
stanovená v bodoch na 550. Schopnosť doterajšieho výkonu práce bola určená bodom 2 - áno s
obmedzením.
Z Lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania zo dňa 14.01.2019 tej istej kliniky vyplýva,
že Univerzitná nemocnica Martin, Klinika pracovného lekárstva a toxikológie na základe odborného
vyšetrenia a po overení expozície hygienickým prieskumom hlási profesionálne ochorenie z DNJZ -
syndróm canalis carpi l.dx., stav po operácii s pretrvávajúcou pooperačnou léziou n. medianus l.dx.
stredne ťažkého stupňa, so záverom: choroba z povolania bola žalobkyni uznaná.
Z hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia tou istou klinikou bolo zistené, že bolo ohodnotené
profesionálne ochorenie z DNJZ tak, ako je uvedené vyššie, t.j. stredne ťažkého stupňa. Sťaženie
spoločenského uplatnenia bolo hodnotené na 550 bodov vrátane bolestného.
V rámci administratívneho konania bola vypracovaná lekárska správa - zápisnica a posudok
posudkového lekára MUDr. G. X. zo dňa 12.06.2019, ktorá určila mieru poklesu pracovnej schopnosti
žalobkyne na 33 % a stanovila, že nie je poškodená na účely § 88 ods. 1 zák. o sociálnom poistení.
Záver odôvodnila tým, že schopnosť doterajšieho výkonu práce bola Univerzitnou nemocnicou Martin,
Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie určená na 2 a aj s prihliadnutím na bodové hodnotenie SSU
(550 bodov, čo je tretina v rámci bodového rozpätia 300 až 1000 bodov), je pokles schopnosti účastníčky
konania 33 %.
Na podnet pracovníčky prvostupňového orgánu o prehodnotenie správnosti lekárskej správy posudková
lekárka vydala opravenú lekársku správu a posudok z tohto istého dňa, kde už stanovila mieru poklesu
pracovnej schopnosti žalobkyne na 41 % od 12.03.2019.
Následne bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému žalobkyňa podala odvolanie.
V odvolacom konaní bola vypracovaná lekárska správa - zápisnica a posudok posudkového lekára
MUDr. Z. T. zo dňa 25.10.2019, ktorá určila mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne na 41 % s
dátumom vzniku 12.03.2019.
Opätovne na podnet pracovníčky správneho orgánu o prehodnotenie správnosti lekárskej správy a
posudku posudková lekárka vydala opravenú lekársku správu a posudok z tohto istého dňa, kde
stanovila mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne na 41 % už s dátumom vzniku už od 14.11.2017,
čo bolo dôvodom vydania zmenového odvolacieho rozhodnutia.

9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

Podľa § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 20.12.2019 (právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia) poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu



alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť
zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a
nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 88 ods. 3 citovaného zákona pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v
súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods.
2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.
Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej
schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré
boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.2)

Podľa § 89 ods. 1 citovaného zákona suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy
zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel
čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

Podľa § 195 ods. 1 citovaného zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním
rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné
podklady na rozhodnutie.

Podľa § 195 ods. 2 citovaného zákona podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Podľa § 195 ods. 3 citovaného zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci
objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech,
alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa § 196 ods. 6 citovaného zákona účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich
tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná
zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú
potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

Podľa § 196 ods. 7 citovaného zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

10. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o nároku žalobkyne
na úrazovú rentu. Ust. § 88 zákona o sociálnom poistení vymedzuje nasledovný okruh podmienok
potrebných pre vznik nároku na úrazovú rentu:
1. poškodený musel utrpieť pracovný úraz alebo chorobu z povolania,
2. poškodený má viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca,
3. uvedený pokles je výslovne zapríčinený utrpeným pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
4. poškodený nedovŕšil dôchodkový alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

11. V danom prípade nebol medzi stranami sporný vznik nároku žalobkyne na úrazovú rentu, ale
miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať činnosť zapríčinená chorobou z povolania zistenou
14.11.2017.

12. Správny súd konštatuje, že pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti poškodeného vrátane
stanovenia konkrétnej percentuálnej miery tohto poklesu sa zohľadňuje percento pracovných úkonov
popísaných v profesiograme, ktoré môže poškodená s daným funkčným postihnutím vykonávať; z
profesiogramu a časovej snímky dňa posudkový lekár zistí percento pracovných úkonov z pracovného
času (pracovnej zmeny) v prostredí alebo s nástrojmi, ktoré boli príčinou vzniku choroby z povolania
a ktoré už nemôže vykonávať a súčasne zistí percento ostatných zostávajúcich činností, ktoré
môže vykonávať. V danom prípade posudkový lekár v druhostupňovom opravenom posudku zo dňa
25.10.2019 uviedol, že účastníčka môže vykonávať práce s obmedzením - príprava materiálu a
komponentov s trvaním 3 hodiny a zásobovanie materiálom jednotlivé montážne stoly v trvaní 3,5
hodiny (spolu 6,5 hodiny), pričom práce rozdelenie práce podriadeným operátorom v trvaní 0,5 hodiny
a dokumentácia a kontrola v trvaní 0,5 hodiny môže vykonávať v plnom rozsahu. Z uvedeného však



nevyplýva konkrétny rozsah obmedzení pre práce, ktoré podľa posudku môže žalobkyňa vykonávať s
len obmedzením, ktoré trvajú väčšinu pracovnej zmeny - až 6,5 hodiny z celkových 7,5 hodín. Posudok
uvádza len celkové percento rozsahu obmedzenia 41%, v čom sú však zahrnuté aj činnosti, ktoré
môže žalobkyňa vykonávať bez obmedzenia. Na tomto mieste je potrebné konštatovať, že je potrebné
vyhodnotiť pracovnú náplň - profesiogram pracovného zaradenia v celom komplexe jednotlivých
pracovných úloh, ktoré spadajú pod činnosti, ktoré má žalobkyňa obmedzené. Čo v sebe zahŕňa príprava
materiálu a komponentov a zásobovanie materiálom jednotlivé montážne stoly, z administratívneho
spisu nevyplýva. K tejto skutkovej otázke sa nevyjadrila v priebehu správneho konania ani žalobkyňa
a táto otázka nebola špecifikovaná ani zamestnávateľom žalobkyne a následne nebola hodnotená ani
posudkovým lekárom. Samotnú pracovnú náplň žalobkyňa v správnom konaní nepredložila, avšak na
jej obsah poukazovala v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu.

13. Z opraveného posudku posudkového lekára zo dňa 25.10.2019 vyplýva, že žalobkyňa môže
vykonávať prácu len v prostredí bez nadmerného jednostranného zaťažovania horných končatín
a fyzicky nenáročnú s možnosťou striedania pracovných polôh. Je potom nevyhnutné, aby tieto
kritériá boli použité na posúdenie práve tých činností, ktorých vykonávanie má žalobkyňa obmedzené
(príprava materiálu a komponentov a zásobovanie materiálom jednotlivé montážne stoly). Podľa tvrdenia
žalobkyne v žalobe tieto činnosti sa z dôvodu jej choroby z povolania nedajú vôbec vykonávať, pretože
spočívajú v nadmernom jednostrannom využívaní horných končatín na prenášanie objemných a ťažkých
komponentov na montážne stoly (ich dvíhanie a odnášanie na jednotlivé stoly). Podľa názoru správneho
súdu takáto činnosť sa javí práve ako činnosť spojená s nadmerným jednostranným zaťažovaním
horných končatín a taktiež aj fyzicky náročná činnosť bez možnosti striedania pracovných polôh. Takéto
činnosti však žalobkyňa v zmysle posudku zo dňa 25.10.2019 nesmie vykonávať.

14. Zároveň správny súd poukazuje na to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé,
aký konkrétny rozsah poklesu pracovnej schopnosti vo vzťahu k pracovným činnostiam, ktoré žalobkyňa
môže vykonávať s obmedzením, bol stanovený. Ako bolo vyššie uvedené posudková lekárka len uviedla,
že účastníčka môže vykonávať tieto práce s obmedzením (jedná sa o základnú pracovnú činnosť v
trvaní 6,5 hodiny). Z posudku jednoznačne vyplýva, že tieto obmedzenia spočívajú v tom, že nesmie
ísť o nadmerné jednostranné zaťažovanie horných končatín a musí ísť o fyzicky nenáročnú prácu s
možnosťou striedania pracovných polôh. Nebolo preukázané, či s poukazom na pracovnú náplň týchto
pracovných činností je možné prácu s týmito obmedzeniami vôbec možné vykonávať a ak áno, tak v
akom rozsahu. Žalovaný sa ku konkrétnemu rozsahu tohto obmedzenia nevyjadril a len stanovil celkovú
mieru poklesu pracovnej schopnosti na 41 % , v čom je zohľadnené, že jednu hodinu môže žalobkyňa
vykonávať práce v plnom rozsahu. Nie je zrejmé, čo mala posudková lekárka na mysli, keď uviedla,
že účastníčka môže vykonávať práce s obmedzením, teda či môže vykonávať tieto činnosti v časovom
rozsahu kratšom ako 6,5 hodiny (a potom v akom) alebo či nemôže vykonávať určité činnosti vôbec
(potom treba doby týchto činností úplne vylúčiť z pracovného času).

15. Správny súd len teoreticky uvádza, že pokiaľ by obmedzenie, ktoré uvádza posudková lekárka,
spočívalo v znížení pracovnej schopnosti napr. na 50 %, potom by denný pracovný čas žalobkyne
bol namiesto 7,5 hodiny 4,25 hodiny (6,5 krát 0.5 + 1), čo pri piatich pracovných dňoch predstavuje
21,25 hodiny týždenne. Pri 100 % pracovnom čase 37,5 hodiny týždenne potom suma 21,25 hodiny
predstavuje 56,6 % a nie 59 % ako to ustálil žalovaný. Nie je teda zrejmé, z akej sumy hodín pracovného
času posudkový lekár vychádzal pri stanovení miery poklesu pracovnej činnosti na 41 %.

16. Preto bude v ďalšom konaní potrebné za účelom riadneho zistenia skutkového stavu došetriť,
aké konkrétne pracovné činnosti boli subsumované pod činnosti príprava materiálu a komponentov
a zásobovanie materiálom jednotlivé montážne stoly. Konštatovanie posudkovej lekárky v opravenom
posudku zo dňa 25. októbra 2019, že bol zhodnotený charakter jednotlivých činností žalobkyne, sa javí
len ako formalistické, pretože posudková lekárka vychádzala len zo slovného vyjadrenia týchto činností
v potvrdení zamestnávateľa o pracovnej anamnéze zamestnanca (profesiograme) bez zisťovania
skutočného obsahu týchto činností a ich vplyvu na pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť.

17. To, že posudková lekárka vychádzala z tlačiva Hlásenie choroby z povolania a konkrétne z jeho
kolónky Schopnosť doterajšieho výkonu práce označenej č. 2 (áno s obmedzením) ešte nevylučuje,
že by žalobkyňa vyššie uvedené činnosti nemôže vykonávať v rozsahu väčšom ako 50 %, pretože v
doterajšom výkone práce sa nachádzajú aj činnosti, o ktorých nebol spor, že ich žalobkyňa aj po vzniku



choroby z povolania môže vykonávať v plnom rozsahu. Pri poukazovaní na tlačivo Hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia a na stanovený počet bodov 550 (v 1/3 stanovenej sadzby), si je potrebné
uvedomiť, že týmto bodovým ohodnotením bolo obodované sťaženie spoločenského uplatnenia, a nie
konkrétny pokles pracovnej schopnosti žalobkyne. Počet bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia
je len orientačnou pomôckou a nie je možné slepo vychádzať z tejto sadzby, ako tomu bolo pri vyhotovení
v poradí prvého posudku prvostupňového orgánu - neopraveného - z 12.06.2019, ktorý uviedol, že aj
s prihliadnutím na bodové hodnotenie SSU (550 bodov, čo je tretina v rámci bodového rozpätia 300
až 1000 bodov), je pokles schopnosti účastníčky konania 33 %. Z Hodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia tiež vyplýva slovné vyjadrenie, že ide o ochorenie stredne ťažkého stupňa.

18. Správnemu súd tiež neunikla určitá nesústredenosť oboch posudkových lekárok pri vypracovávaní
lekárskych správ - zápisníc a posudkov v oboch stupňoch správneho konania. Oba posudky museli byť
na základe podnetov pracovníkov žalovaného opravované v ich základných náležitostiach (stanovenie
miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne a stanovenie dátumu vzniku nároku na úrazovú rentu).

19. Správny súd sa teda stotožnil s námietkou žalobkyne, že doposiaľ nebol dostatočne zistený stav, aby
bola miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať činnosť zapríčinenú zistenou chorobou z povolania
ustálená na 41 %. Preto rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie. V ďalšom konaní žalovaný vyzve žalobkyňu podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom
poistení, aby predložila dôkazy alebo navrhla dôkazy na podporu svojich tvrdení o konkrétnej pracovnej
náplni činností, pri ktorých môže vykonávať prácu len s obmedzením - príprava materiálu a komponentov
v trvaní 3 hodiny a zásobovanie materiálom jednotlivé montážne stoly v trvaní 3,5 hodiny. Ak takéto
dôkazy budú predložené resp. vykonané, žalovaný ich riadne vyhodnotí so zameraním, či tieto jednotlivé
pracovné činnosti po zistení chorobe z povolania môže žalobkyňa vykonávať s obmedzením, ak áno, v
akom rozsahu alebo ich nemôže vykonávať vôbec a nanovo určí mieru poklesu schopnosti žalobkyne
vykonávať činnosť zapríčinenú zistenou chorobou z povolania.

20. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobkyni, ktorá bola
úspešná, a preto má právo na náhradu trov, súd náhradu trov konania nepriznal, lebo zo súdneho spisu
nevyplýva, že by jej akékoľvek trovy v súvislosti so súdnym konaním vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.