Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/85/2020 z 18. 11. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 18. novembra 2020, sp. zn. 9Co/85/2020, ECLI:SK:KSZA:2020:5111238814.2 Krajský súd Žilina | 9Co/85/2020 | ECLI:SK:KSZA:2020:5111238814.2 | 2020-11-18 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4044d3e4-2513-4936-8104-258b74ee9287 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5111238814.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/85/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111238814
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5111238814.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcov: 1/ M. P., rod. W., nar. XX.
XX. XXXX, bytom T. U. S. XXX/X, Q., 2/ F. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. P. XX, Q., obaja zastúpení
Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, advokátom so sídlom U. H. XX, N., proti žalovanému: Y. H., nar. XX. XX.
XXXX, bytom D. XXX/XX, N., zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Macaláková & partners s.r.o.
so sídlom J. Milca 11, Žilina, IČO: 50 925 288, o ochranu vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 2C/268/2011-311 zo dňa 05. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť odstrániť stavbu - drevenú
chatu č. 104 (I.), p o t v r d z u j e .

Vo výroku, ktorým konanie medzi účastníkmi zastavil (III.), ponecháva rozsudok okresného súdu n
e d o t k n u t ý .

V ostatných častiach (II., IV., V.) rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina uložil žalovanému povinnosť na vlastné náklady odstrániť
drevenú chatu č. XXX s pevným základom, postavenú na parcele č. KN-C 3164/8, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 35 m2 s časťami na KN-C 3164 parcelách 3178/2, zapísaných na LV č.XXXX,
kat. územie Q., obec Q., okres N. a na parcele KNC 3164/4 vytvorenej geometrickým plánom č.
133/2011 zo dňa 08. 08. 2011 spoločnosťou PLANIKA, s.r.o., so sídlom A. Kmeťa 13, 010 01 Žilina,
IČO: 44 330 227, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného zároveň zaviazal zaplatiť žalobcom
sumu 310,36 eur z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností. Pri rozhodovaní vo veci
vychádzal z vykonaného dokazovania, z ktorého mal preukázané, že žalovaný neoprávnene zasahuje do
vlastníckeho práva žalobcov, keď užíva nehnuteľnosti vlastnícky im patriace aj po uplynutí doby, na ktorú
mal uzavretú dohodu o užívaní nehnuteľnosti s ich právnym predchodcom F. W.. Právny predchodca
žalobcov uzavrel so žalovaným dohodu o užívaní nehnuteľností dňa 19. 10. 1979, na základe ktorej
dostal do užívania časť pozemku v celkovej výmere 400 m2 v katastrálnom území Q.. V dohode
bolo dohodnuté, že pozemok bude využívaný i na stavbu chatky budúceho užívateľa bezodplatne po
dobu 30 rokov, t. j. do roku 2009. Neprihliadol na námietku žalovaného, ktorý spochybňoval vlastnícke
právo k pozemkom zo strany žalobcov, a tým i zásah do ich vlastníckeho práva, keď vychádzal zo
znaleckého posudku Ing. Krišpínskeho, ktorý jednoznačne potvrdil, že chata žalovaného je postavená
na nehnuteľnostiach vlastnícky patriacich žalobcom 1/ a 2/. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia
za roky 2010 až 2015, kedy žalovaný užíval pozemky po uplynutí doby dohodnutej na užívanie, taktiež
vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Ivana Vyšného, ktorý ustálil hodnotu nájmu na 310,36 eur. Keďže



mal za to, že po uplynutí doby nájmu je stavba na cudzom pozemku neoprávnená, skúmal v ďalšom, či
nie je možné usporiadať vzťahy medzi účastníkmi v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka, pričom mal
za to, že takýto postup nie je možný, ako to podrobne zdôvodnil v bodoch 22. a 23. dôvodov napadnutého
rozhodnutia. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP a
priznal žalobcom ako úspešným účastníkom nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie, čo do vyhovujúcej časti, v zákonom stanovenej lehote
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žalovaný. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na nové konanie alternatívne zmeniť a návrh v celom rozsahu zamietnuť dôvodiac tým, že
sporná nehnuteľnosť - chata, ktorá by sa mala podľa rozhodnutia súdu nachádzať na pozemku žalobcov
1/ a 2/, bola vystavaná za trvania manželstva, a preto účastníčkou konania mala byť i jeho manželka Y.
H., ktorej vec taktiež vlastnícky patrí (patrí do BSM). Súd v takomto prípade mal skúmať vecnú legitimáciu
z úradnej povinnosti, pričom išlo o posúdenie základnej procesnej podmienky konania, ktorej splnenie
je obligatórnym predpokladom. V ďalšom namietal i nevykonateľnosť rozhodnutia, keďže v lehote 30
dní nie je možné stavbu odstrániť, nakoľko si vyžaduje i podanie žiadosti o vydanie povolenia na
odstránenie stavby. Súd prvej inštancie taktiež nariadil odstrániť stavbu, ktorá leží časťou i na parcelách,
pre ktoré nie je založený list vlastníctva, a teda nie je zrejmé, kto je ich vlastníkom, a v takomto prípade
nemožno žalovanému nariadiť odstránenie celej stavby, ale len časti, ktorá leží na pozemku žalobcov.
Konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyporiadania medzi účastníkmi, a teda súd nie je viazaný návrhom účastníkov, ak dospeje k záveru, že
žalobcom navrhnuté vyporiadanie je neprijateľné, musí upraviť vzťah medzi účastníkom konania iným
spôsobom, vyplývajúcim z ust. § 135c Občianskeho zákonníka, a preto aj v tejto časti súd podľa jeho
názoru nepostupoval správne. Žalobcovia pôvodne žalobou zo dňa 30. 11. 2011 žalovali odstránenie
drevenej chaty č. XXX s pevným základom, postavenej na parcele KN-C 3164/8. Zmenu žaloby vykonali
až dňa 29. 04. 2013, keď už žalovali odstránenie chaty na parcele KN-C 3164/8, KN-C 3164/11, KN-C
3178/2 a KN-C 3164/4, t. j. svoje právo si uplatnili až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, ktorá im
uplynula 10. 10. 2012. Námietku premlčania vzniesli aj vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozsudku,
keď poukazovali na to, že svoj nárok z uplatnenia ušlého nájomného si uplatnili žalobcovia až podaním
zo dňa 20. 05. 2019, kedy pôvodný návrh na uhradenie sumy 105,- eur mesačne zobrali späť.

3. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukazovali na to, že v žalobe vychádzali z dohody o užívaní
nehnuteľnosti, v ktorej je žalovaný uvedený ako jediný vlastník. Z výpisu evidencie stavebných povolení
na rekreačné chaty vydaných ONV v Žiline zaslaného Štátnym archívom v Bytči je žalovaný označený
ako jediný stavebník, a preto jeho obranu v tom, že chata patrí do BSM, považujú za účelovú. V priebehu
9 rokoch trvania sporu nikdy na túto okolnosť nepoukázal, a to i napriek tomu, že v konaní bol zastúpený
právnym zástupcom. Mali za to, že vlastnícke právo sa nepremlčuje, a preto ani na námietku premlčania
týkajúcu sa odstránenia stavby by súd podľa ich názoru prihliadať nemal. Zmeny návrhu vyplynuli len z
vykonaného znaleckého dokazovania a vypracovaných geometrických plánov, čo možno považovať len
za upresnenie návrhu a nie zmenu v procesnom význame. Žalovaný, keďže staval na cudzom pozemku,
na základe časovo obmedzeného práva, si musel byť vedomý toho, že berie na seba riziko spojené s
odstránením stavby po zániku práva mať stavbu na cudzom pozemku.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 379, § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť
odstrániť stavbu (I.) ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci,
v tejto časti sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade
nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). V tejto časti odvolací súd neprihliadol na námietku
žalovaného, týkajúcu sa vlastníctva stavby, lebo v tomto prípade sa podľa názoru súdu nejedná o otázku
výlučne týkajúcu sa procesných podmienok, na ktorú odvolateľ poukazoval, ale o posúdenie skutočnosti
vyplývajúcej z hmotného práva (BSM), ktorá mala byť predmetom dokazovania (zo samotného
sobášneho listu ešte nemožno vyvodiť, že vec skutočne patrí do BSM) a túto námietku mal možnosť
žalovaný uplatniť v priebehu dlhotrvajúceho prvoinštančného konania, lebo sa jedná o prostriedok
procesnej obrany. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavená ako
reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky
procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.



Tak ako je to už vyššie uvedené, otázku vlastníctva veci, ktorá má byť odstránená, je v tomto prípade
potrebné skúmať podľa hmotného práva a bolo povinnosťou žalovaného v konaní preukázať, že vec,
ktorá má byť odstránená, nie je jeho výlučným vlastníctvom, čo by mohlo mať za následok i prípadné
zamietnutie návrhu. Pokiaľ by súd tieto skutočnosti skúmal bez návrhu, porušil by zásadu rovnosti strán
v konaní.

6. Odvolací súd neprihliadol ani na námietku premlčania vznesenú v odvolacom konaní, lebo v tomto
prípade sa taktiež jedná o prostriedok procesnej obrany. Aj napriek tomu ale možno konštatovať, že
takáto námietka nebola dôvodná, keďže sa jedná o právo, ktoré sa nepremlčuje v zmysle § 100 ods.
2 OZ. Zákon v tomto ustanovení zaisťuje ochranu vlastníckeho práva, ktorého obsahom je oprávnenie
predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním - pomocou dvoch
druhov žalôb. Žaloba na vydanie veci má miesto tam, kde k porušeniu vlastníckeho práva dochádza
neoprávneným zadržovaním veci, tzv. negatórna žaloba smeruje k odstráneniu iných zásahov do
vlastníckeho práva, než je neoprávnené zadržovanie veci. Vzhľadom k nepremlčateľnosti vlastníckeho
práva vlastník veci môže ktorúkoľvek z uvedených žalôb podať kedykoľvek pri neoprávnenom zásahu
do vlastníctva. Zo znaleckého posudku Ing. Krišpinského jednoznačne vyplynulo, že stavba je
postavená na pozemkoch vlastnícky patriacich žalobcom, geometrickým plánom tieto nehnuteľnosti boli
zidentifikované, a preto nemožno konštatovať, že by sa jednalo len o čiastočný zásah do vlastníckeho
práva tak ako to konštatoval žalovaný vo svojom odvolaní. Tak ako to napokon konštatujú i žalobcovia
vo svojom vyjadrení, žalovaný mal vedomosť, že stavia na cudzom pozemku na základe časovo
obmedzeného práva, bral na seba riziko spojené s jej odstránením po zániku práva, a preto ani lehotu
poskytnutú súdom nemožno považovať za neprimeranú. Tu je treba brať do úvahy i právo žalobcov,
od ktorých nemožno spravodlivo požadovať, aby trpeli dlhodobo stav obmedzenia svojho vlastníckeho
práva v závislosti na vôli žalovaného, kedy požiada o povolenie odstrániť stavbu (v prípade objektívnych
skutočností má možnosť žalovaný požiadať i prípadne o odklad výkonu rozhodnutia).

7. K pochybeniu zo strany súdu prvej inštancie ale došlo pri posudzovaní otázky náhrady za užívanie
nehnuteľnosti, preto v tejto časti musel odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP). Ako vyplynulo z obsahu spisu (zápisnica č.l. 305, 306) právny
zástupca žalovaného (v zápisnici je zrejme omylom uvedený PZ žalobcu) na pojednávaní vzniesol
námietku premlčania v tejto časti po tom čo žalobcovia zobrali pôvodný návrh na vydanie bezdôvodného
obohatenia späť a požadovali úhradu vo výške 310,36 eur titulom bezdôvodného obohatenia. S touto
námietkou sa súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom nevyporiadal, preto
porušil právo účastníka na spravodlivý proces.

8. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne prejednať žalobu v tejto časti,
pričom sa bude musieť vysporiadať s námietkou premlčania vznesenou zo strany žalovaného, a to i s
prihliadnutím na späťvzatie pôvodného návrhu.

9. Keďže vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v nadväznosti na to musel odvolací súd
zrušiť i výroky o trovách konania, o ktorých opätovne rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí.

10. Vo výroku, ktorým súd konanie medzi účastníkmi zastavil (III.), odvolaním nenapadnutom, zostal
rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

11. V novom rozhodnutí rozhodne súd i trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).