{"guid": "337f947a-1cff-4c19-a9be-44a85a6441d8:0a2efa35-d8c5-48dd-83d8-d0b6e14e93f2", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5116213802.4", "spisova_znacka": "8Co/22/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/22/2020 z 23. 4. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 23. apríla 2020, sp. zn. 8Co/22/2020, ECLI:SK:KSZA:2020:5116213802.4", "identifikacne_cislo": "5116213802", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Agáta Štefaničová", "sudca_id": 451, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-agata-stefanicova-451", "datum_vydania": "2020-04-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0a2efa35-d8c5-48dd-83d8-d0b6e14e93f2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5116213802.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2020:5116213802.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2020:5116213802.4/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/22/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116213802
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5116213802.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v konaní o úpravu rodičovských
práv a povinností k mal. deťom: 1/ W. X., nar. XX. XX. XXXX, 2/ J. X., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom
u matky, maloletí zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové
Mesto, deti rodičov - matky: J. X., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX, a otca: L. L., rod. X., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XXX, adresa pre doručovanie: S. XXXX/XX, byt č. XX, W. B. T., ako
spojenom konaní s konaním o určenie otcovstva k maloletým deťom, o odvolaní otca maloletých detí
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 42C/232/2016-372 zo dňa 27. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v poradí treťom výroku, v časti zameškaného výživného na mal. J. X.,   mení
tak, že zameškané výživné na mal. J. X. za obdobie od 24. 05. 2016 do 30. 09. 2019 vo výške 1.504,20
eur povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur mesačne, spolu s bežným
výživným, so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, s tým,
že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stane splatným celé zameškaného výživné.

Vo zvyšnej časti v poradí tretieho výroku o zameškanom výživnom vo vzťahu k mal. W. X. a v poradí
prvom a druhom výroku o bežnom výživnom na mal. deti rozsudok okresného súdu   potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žiaden z účastníkov   nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 42C/232/2016-372 zo dňa 27. 09. 2019 v poradí prvým výrokom
uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. W. X. sumou vo výške 50,- eur mesačne od 24. 05.
2016 do 31. 12. 2016, vo výške 60,- eur mesačne od 01. 01. 2017 do 31. 12. 2017, vo výške 100,- eur
mesačne od 01. 01. 2018 do 31. 12. 2018 a vo výške 100,- eur mesačne od 01. 01. 2019 do budúcnosti,
splatnou vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého. V poradí druhým
výrokom uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. J. X. sumou vo výške 60,- eur mesačne od 24.
05. 2016 do 31. 12. 2016, vo výške 70,- eur mesačne od 01. 01. 2017 do 31. 12. 2017, vo výške 110,- eur
mesačne od 01. 01. 2018 do 31. 12. 2018 a vo výške 100,- eur mesačne od 01. 01. 2019 do budúcnosti,
splatnou vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého. V poradí tretím
výrokom povolil otcovi maloletých detí splácať zameškané výživné za obdobie od 24. 05. 2016 do 30.
09. 2019 na mal. W. vo výške 1.191,70 eur a na mal. J. vo výške 1.594,20 eur v pravidelných mesačných
splátkach po 100,- eur mesačne spolu s bežným výživným, s prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po
právoplatnosti rozsudku až do úplného uhradenia pod stratou výhody splátok. V poradí štvrtým výrokom
návrh vo zvyšnej časti zamietol. V poradí piatym výrokom vyslovil, že styk otca s maloletými deťmi



neupravuje. Posledným, v poradí šiestym výrokom, súd žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov
konania nepriznal.
V odôvodnení konštatoval, že návrhom podaným dňa 24. 05. 2016 sa maloleté deti ako navrhovatelia, v
zastúpení kolíznym opatrovníkom, domáhali určenia otcovstva voči matkou označenému otcovi a úpravy
rodičovských práv a povinností.
Rozsudkom č. k. 42C/232/2016-78 zo dňa 23. 10. 2017 súd určil, že L. L., predtým X., nar. XX. XX.
XXXX,. je otcom mal. J. X., nar. XX. XX. XXXX, a mal. W. X., nar. XX. XX. XXXX, mal. deti zveril do
osobnej starostlivosti matky a otcovi detí uložil povinnosť prispievať na výživu mal. J. sumou vo výške
50,- eur mesačne od 24. 05. 2013 a na mal. W. sumou vo výške 50,- eur mesačne od 24. 05. 2013,
vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky. Zameškané výživné na mal. J. vo výške
2.413,- eur a na mal. W. vo výške 2.413,- eur uložil otcovi detí zaplatiť matke detí v splátkach po 50,-
eur, splatných spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku,
vo zvyšnej časti návrh zamietol.
Krajský súd v Žiline na  základe odvolaní matky a otca mal. detí rozsudkom č. k. 8Co/207/2018-143
zo dňa 28. 09. 2018, právoplatným a vykonateľným dňa 09. 11. 2018, rozsudok okresného súdu vo
výroku, ktorým určil otcovstvo k mal. deťom a vo výroku o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti
matky, potvrdil. Vo zvyšnej časti odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie.
Súd prvej inštancie následne po vykonanom šetrení ohľadom zárobkových a majetkových schopností
a možností oboch rodičov, citujúc ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona
č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine\") upravil
rodičovské práva a povinnosti k mal. deťom.
Súd pri určení výšky výživného zo strany otca vychádzal z preukázaných príjmových a majetkových
pomerov účastníkov konania, pričom u matky prihliadal aj na osobnú starostlivosť o maloleté deti.
Vykonaným dokazovaní súd zistil, že matka mal. detí poberala príspevok za opatrovanie od 12/2018
do 6/2019 v sume 369,26 eur, v mesiaci júl jej bol vyplatený príspevok vo výške 430,35 eur, poberanie
peňažného príspevku ukončila od augusta 2019. Je dobrovoľne nezamestnaná, poberá prídavky na
obe deti spolu vo výške 47,36 eur. Počas letných prázdnin si privyrobila na základe dohôd o pracovnej
činnosti zhruba okolo 200,- eur. Maloleté deti navštevujú 3. ročník základnej školy v Nesluši. Ich mesačné
výdavky sú na stravu 50,- eur, ošatenie cca 50,- eur, hygienu cca 20,- eur, cestovné 30,- eur, strava v
školskom zariadení 30,- eur na obe deti a výdavky na učebné pomôcky 17,- eur na každé mal. dieťa.
Matka maloletých detí žije v spoločnej domácnosti s jej matkou, t. j. starou matkou mal. detí, ktorá sa
finančne podieľa na starostlivosti o mal. deti.
Otec detí mal v období 4/2015 až 3/2016, kedy pracoval v spoločnosti JOFEX CZECH Weldhunters s. r.
o., Bratislava, priemernú čistú mesačnú mzdu 121,59 eur, za obdobie 4/2016 - 8/2016 vo výške 568,10
eur. V období od 22. 08. 2016 do 30. 11. 2016 bol zamestnaný v spoločnosti KLF - ENERGETIKA, a.
s., Kysucké Nové Mesto, za obdobie 8/2016 - 11/2016 bola jeho priemerná mesačná čistá mzda 556,76
eur. Od 01. 12. 2016 je zamestnaný v spoločnosti OMNIA KLF, a. s., Kysucké Nové Mesto, kde v období
za 12/2016 bola jeho čistá mzda vo výške 664,02 eur, v období od 1/2017 do 12/2017 vo výške 722,40
eur, od 1/2018 do 12/2018 vo výške 1.065,88 eur a v období od 1/2019 do 7/2019 vo výške 1.019,64 eur.
Výdavky otca sú na bývanie 370,- eur, na stravu približne 200,- eur mesačne, na hygienu (spoločne s
dcérou) 100,- eur mesačne. Otec má okrem mal. W. a J. vyživovaciu povinnosť voči mal. dcére I. L., nar.
XX. XX. XXXX, o ktorú sa stará spolu s priateľkou. Maloletá dcéra navštevuje 3. ročník základnej školy.
Výdavky na maloletú dcéru sú vo výške 10,- eur mesačne na družinu, 20,- eur na stravu, na oblečenie
cca 50,- eur mesačne.
Mal. navrhovatelia sa prostredníctvom kolízneho opatrovníka domáhali priznania výživného odo dňa ich
narodenia, t. j. od XX. XX. XXXX a od XX. XX. XXXX.. Súd priznal mal. deťom výživné odo dňa podania
návrhu na súd, t. j. od 24. 05. 2016, nakoľko nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by
bolo možné priznať výživné aj za dobu predo dňom začatia konania.
Pri určovaní výživného na maloleté deti, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, súd prihliadal na ich
odôvodnené potreby, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca mal. detí. Súd zároveň
prihliadal na to, že osobnú starostlivosť o maloleté deti dosiaľ zabezpečovala výlučne matka mal. detí
a túto bude zabezpečovať aj v budúcnosti, čím je kompenzovaná finančná stránka jej vyživovacej
povinnosti k mal. deťom v zmysle ust. § 62 ods. 4 zákona o rodine.
Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletých detí, za tieto súd, vzhľadom k ich veku, považoval
ich základné životné potreby (zabezpečenie stravovania, zdravotnej starostlivosti, ošatenia a obutia,
osobnej hygieny, potrieb bývania), ako aj potreby súvisiace s ich elementárnym fyzickým a duševným
vývojom a rozvojom ich osobnosti (zabezpečenie učebných pomôcok). Matka mal. detí tieto výdavky



bližšie nešpecifikovala, okrem výdavkov spojených s nákupom učebných pomôcok a cestovných
výdavkov spojených s návštevou školy, preto súd vychádzal zo všeobecne známych skutočností
ohľadom cien základných životných potrieb.
Pokiaľ ide o možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca mal. detí, súd vychádzal z jednotlivých
období podľa preukázaných zárobkových možností a schopností otca. Súd musel zároveň zohľadniť
vyživovaciu povinnosť otca mal. detí k maloletej dcére I. L., nar. XX. XX. XXXX.
Súd zaviazal otca mal. detí zaplatiť tiež ku dňu 30. 09. 2019 už zročné zameškané výživné za obdobie
od 24. 05. 2016 do 30. 09. 2019, zohľadniac výživné zaplatené otcom ku dňu rozhodnutia súdu. Výživné
na mal. W. predstavovalo za obdobie od 24. 05. 2016 do 30. 09. 2019 sumu v celkovej výške 3.183,-
eur a na mal. J. v celkovej výške 3.585,50 eur. Otec mal. detí zaplatil na výživnom na obe mal. deti
sumu v celkovej výške 3.982,60 eur, čo predstavuje výživné na každé z mal. detí v sume 1.991,30 eur,
nedoplatok na zročnom výživnom na mal. W. tak predstavuje sumu vo výške 1.191,70 eur a na mal. J.
vo výške 1.594,20 eur, pričom súd otcovi mal. detí v zmysle ust. § 2 ods. 1 C. m. p. v spojení s ust. §
232 ods. 3 C. s. p. povolil zameškané výživné splácať v splátkach vo výške 100,- eur mesačne.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m.
p.\") tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku, čo do uloženia povinnosti platiť bežné výživné a zameškané výživné, podal otec
maloletých detí odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku v tejto časti spočívajúcej v
určení minimálneho výživného, alternatívne zrušenia napadnutého rozsudku v tejto časti a vrátenia veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnil tým, že v súčasnej dobe je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a z
podpory, ktorá mu bude určená, nie je schopný platiť stanovené výživné.

3. V doplnení odvolania na výzvu súdu uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný
stav veci, a to z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Preto sa domáha zrušenia napadnutého rozsudku okresného súdu v prvých troch výrokoch
a vrátenia veci okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie veci.

4. Matka maloletých detí ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 C. m. p., § 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len
„C. s. p.\"), po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas, oprávneným účastníkom konania (§ 362,
§ 359 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.)
preskúmal rozsudok okresného súdu v celom rozsahu podľa § 65, § 66 C. m. p. a čo do výrokov o
bežnom výživnom a o zameškanom výživnom na mal. W. rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods.
1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil, vyhodnotiac odvolanie otca mal. detí ako nedôvodné a vo výroku
o zameškanom výživnom na mal. J. podľa § 388 C. s. p. zmenil, keď zistil pochybenie okresného súdu
pri výpočte zameškaného výživného na mal. J..

6. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 24. 05. 2016 bol okresnému súdu doručený návrh na určenie otcovstva
a úpravu práv a povinností k mal. deťom, ktorý podali maloleté deti prostredníctvom Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k.
42C/232/2016-78 zo dňa 23. 10. 2017 určil, že L. L., rod. X., nar. XX. XX. XXXX je otcom mal. J. X., nar.
XX. XX. XXXX a W. X., nar. XX. XX. XXXX, mal. deti zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil
povinnosť prispievať na výživu mal. detí sumou vo výške 50,- eur mesačne na každé z mal. detí od 24. 05.
2013. Rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/207/2018-143
zo dňa 28. 09. 2018, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu vo výroku o určení otcovstva
L. L. k mal. deťom a vo výroku, ktorým súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky potvrdil,
nadobudol právoplatnosť v odvolacím súdom potvrdenej časti dňa 09. 11. 2018. Vo výroku o výživnom
odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie za účelom doplnenia dokazovania vo vzťahu k zárobkovým a majetkovým schopnostiam a
možnostiam rodičov maloletých detí ako aj odôvodnených potrieb mal. detí.

7. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania vo veci opätovne rozhodol napadnutým rozsudkom
tak ako je uvedené v bode 1. tohto odôvodnenia. Odvolací súd po preskúmaní tohto rozsudku i
konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie po vrátení veci súdu prvej



inštancie na ďalšie konanie, v časti vyživovacej povinnosti otca voči mal. deťom, v prejednávanej veci
vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Nakoľko aj
odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku v podstatných bodoch zodpovedá kritériám uvedeným
v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov
a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

8. Odvolací súd pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného
prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Konkrétna výška výživného je teda ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou
oprávnenej, jednak na strane výživou povinnej osoby. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné
skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je
daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Odôvodnené potreby dieťaťa
môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu, pričom sú závislé predovšetkým od
veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a rozsahu jeho
prípravy na budúce povolanie a ďalších okolností. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len na uspokojovanie
jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv), ale aj ďalších odôvodnených
potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové,
rekreačné potreby a pod.). Na strane povinnej osoby sa skúmajú jej schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, počet vyživovaných osôb, výška takéhoto výživného a pod.

9. Súd prvej inštancie, vychádzajúc pri úprave rozsahu vyživovacej povinnosti zo zákonných kritérií,
ktorými sú na jednej strane schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného - otca a na druhej strane
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa (§ 62, § 63, § 75 ods. 1 zákona o rodine) uložil otcovi maloletých
detí povinnosť prispievať na výživu maloletých detí za jednotlivé obdobia špecifikované vo výrokovej
časti rozsudku podľa zárobkových možností otca mal. detí tak ako boli v konaní zistené. Odvolací súd
sa s postupom súdu prvej inštancie v tomto smere stotožňuje, keď súdom prvej inštancie určené výživné
zodpovedá tak odôvodneným potrebám mal. detí (vzhľadom na ich vek, vývoj a zdravotný stav), ako aj
zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, zohľadňujúc i jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

10. Pokiaľ sa otec mal. detí v odvolaní domáhal uloženia mu povinnosti platiť na mal. deti minimálne
výživné s poukazom na skutočnosť, že v súčasnosti je nezamestnaný, odvolací súd na pokles príjmu
otca z dôvodu ukončenia pracovnej činnosti u zamestnávateľa OMNIA KLF, a. s., Kysucké Nové Mesto,
s poukazom na ust. § 75 ods. 1 vetu druhú zákona o rodine nemohol prihliadať. V zmysle citovaného
ustanovenia je súd povinný prihliadnuť na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného aj
vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že k ukončeniu pracovného
pomeru v danej spoločnosti došlo zo strany otca podľa § 67 Zákonníka práce, pričom v konaní neboli
preukázané vážne dôvody, ktoré by ospravedlňovali takéto konanie (vzdanie sa zamestnania, a tým i
zárobku) otca troch mal. detí, voči ktorým je povinný plniť si vyživovaciu povinnosť, a to bez toho, aby mal
zabezpečený iný príjem, z ktorého by si túto povinnosť mohol plniť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
odvolací súd vychádzal z potencionality príjmov otca mal. detí, ktoré by mohol otec dosahovať, pokiaľ
by sa nevzdal svojho doterajšieho zamestnania.

11. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, s prihliadnutím na výšku príjmu otca ktorý otec mal.
detí dosahoval v rozhodnom období, a ktorý by mohol dosahovať i naďalej v prípade, ak by sám neukončil
svoj pracovný pomer u zamestnávateľa OMNIA KLF, a. s., Kysucké Nové Mesto, odvolací súd, stotožniac
sa s výškou výživného určenou súdom prvej inštancie, napadnutý rozsudok vo výrokoch o bežnom
výživnom na mal. deti a vo výroku o zameškanom výživnom na mal. W. ako vecne správny potvrdil.

12. Pokiaľ ide o zameškané výživné na mal. J., odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v tejto
časti zmenil, keď súd prvej inštancie otcovi mal. detí uložil povinnosť platiť výživné na mal. J. od 01. 01.
2019 do budúcna vo výške 100,- eur mesačne, pri výpočte zameškaného výživného za obdobie od 01.
01. 2019 do 30. 09. 2019 však vychádzal z výšky výživného 110,- eur mesačne (viď bod 32. odôvodnenia
rozsudku okresného súdu). Odvolací súd preto uvedené pochybenie odstránil s tým, že zameškané



výživné na mal. J. vo výške 1.504,20 eur povolil otcovi, rovnako ako súd prvej inštancie, vzhľadom na
majetkové pomery otca, splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur mesačne, spolu s
bežným výživným, so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku
s tým, že nezaplatením či i len jeden splátky riadne a včas sa stane splatným celé zameškané výživné.

13. Vo zvyšnej časti, ktorá nebola napadnutá odvolaním žiadneho z účastníkov konania, zostáva
rozsudok okresného súdu nedotknutý, keď vo vzťahu k výroku o úprave styku otca s mal. deťmi odvolací
súd po jeho preskúmaní podľa § 65 C. m. p. nezistil žiadne pochybenie súdu prvej inštancie.

14. Vzhľadom na čiastočnú zmenu rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd, okrem odvolacích trov,
rozhodol aj o trovách prvoinštančného konania, a to podľa § 52, § 53 C. m. p. v spojení s § 396 ods. 2 C.
s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď žiaden z účastníkov konania si
náhradu trov konania neuplatnil a odvolací súd nezistil dôvody, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady
trov niektorému z účastníkov konania.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.       (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,



lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "42C/232/2016", "guid": "681e482a-4320-4fa4-b480-4f7bdab8e642:5afaad24-e091-4d00-a44c-50a309496354", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "337f947a-1cff-4c19-a9be-44a85a6441d8:2264f094-e030-461e-a92e-62b21aead89a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5116213802.4", "spisova_znacka": "8Co/22/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/22/2020 z 23. 4. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-04-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5116213802.4"}]}