{"guid": "aea04fff-8dc9-4df9-b5da-be42d735f2cd:77f40fe3-0ab7-4bd4-8c3f-165470294450", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5117225971.1", "spisova_znacka": "5Co/199/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/199/2019 z 25. 5. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 25. mája 2020, sp. zn. 5Co/199/2019, ECLI:SK:KSZA:2020:5117225971.1", "identifikacne_cislo": "5117225971", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kovačinová", "sudca_id": 433, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-kovacinova-433", "datum_vydania": "2020-05-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Kúpna zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/77f40fe3-0ab7-4bd4-8c3f-165470294450", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5117225971.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2020:5117225971.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2020:5117225971.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/199/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117225971
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5117225971.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobcov: 1/ S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX G., 2/ S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.
XXXX/XX, XXX XX F., obaja právne zastúpení: JUDr. Ivou Pavlíkovou, advokátkou, so sídlom Jána Milca
11, 010 01 Žilina, IČO: 37 802 810, proti žalovaným: 1/ I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, XXX
XX F., právne zastúpená advokátskou kanceláriou MaxLaw, s. r. o., so sídlom D. Dlabača 775/33, 010 02
Žilina, IČO: 36419834, 2/ D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., 3/ U. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXX, XXX XX G. a 4/ C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., právne zastúpení:
JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s. r. o., so sídlom Národná 17, 010 01 Žilina, IČO: 36848654, o
určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, o odvolaní žalovaných v 1/ - 4/ rade proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č.k. 45C/5/2017-116 zo dňa 30.05.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výrokov napadnutých odvolaním I. - III., V.    p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním IV. ponecháva    n e d o t k n u t ý .

Žalobcom v 1/ a 2/ rade    p r i z n á v a   nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným
v 1/ - 4/ rade v plnom rozsahu.

O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie v konaní o určenie neplatnosti kúpnych
zmlúv rozhodol nasledovne:
I.  Súd určuje, že kúpna zmluva, ktorou došlo k prevodu spoluvlastníckych podielov na pozemku registra
„E“ zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Žilina, kat. územie: G., obec Svederník, na LV
č. XXXX, s parc. č. 1295, trvalý trávny porast o výmere 1118 m2, a ktorá bola predmetom vkladového
konania vedeného pred Okresným úradom Žilina pod V 4501/2017, je neplatná.
II.      Súd určuje, že kúpna zmluva, ktorou došlo k prevodu spoluvlastníckych podielov na pozemku
registra „E“ zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Žilina, kat. územie: G., obec
Svederník, na LV č. XXXX, s parc. č. 1295, trvalý trávny porast o výmere 1118 m2, a ktorá bola
predmetom vkladového konania vedeného pred Okresným úradom Žilina pod V 4502/2017, je neplatná.
III.       Súd žalobu žalobcu v rade 1/ v časti, ktorou sa voči žalovaným domáha určenia neplatnosti
kúpnej zmluvy, ktorou došlo k prevodu spoluvlastníckych podielov na pozemku registra „E“ zapísaného
v katastri nehnuteľností Okresného úradu Žilina, kat. územie: G., obec Svederník, na LV č. XXXX, s
parc. č. 1295, trvalý trávny porast o výmere 1118 m2, a ktorá bola predmetom vkladového konania
vedeného pred Okresným úradom Žilina pod V 4501/2017 a kúpnej zmluvy, ktorou došlo k prevodu



spoluvlastníckych podielov na pozemku registra „E“ zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného
úradu Žilina, kat. územie: G., obec Svederník, na LV č. XXXX, s parc. č. 1295, trvalý trávny porast o
výmere 1118 m2, a ktorá bola predmetom vkladového konania vedeného pred Okresným úradom Žilina
pod V 4502/2017, zamieta.
IV.       Vo zvyšnej časti súd konanie žalobcov v rade 1/ a 2/ voči žalovaným zastavuje.
V.       Žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na vykonané dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové
a právne závery:
Predmetom tohto konania je určenie neplatnosti právnych úkonov, a to dvoch kúpnych zmlúv, ktorých
predmetom je prevod spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach s tým, že pri uzatváraní týchto
zmlúv došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu v rade 1/ ako osoby oprávnenej z predkupného
práva. Pôvodne sa žalobca v rade 1/ domáhal aj uloženia povinnosti previesť spoluvlastnícke podiely,
avšak vzhľadom na skutočnosť, že podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 2.4.2019, zobral žalobu v
tejto časti späť a žalovaní s týmto späťvzatím nevyslovili nesúhlas, súd konanie v tejto časti zastavil
(výrok pod bodom IV.).

Počas konania došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu žalobcu v rade 1/ na žalobcu v rade 2/ s tým,
že v súlade s týmto prevodom žalobca v rade 1/ navrhol, aby do konania pristúpil žalobca v rade 2/. Na
základe tohto návrhu súd pripustil, aby do konania pristúpil žalobca v rade 2/, ktorý s takýmto vstupom
do konania vyslovil svoj súhlas.
Ako je uvedené vyššie, predmetom konania zostalo po čiastočnom späťvzatí žaloby zo strany žalobcu
v rade 1/ určenie, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanou v rade 1/ a žalovanými v rade 3/ a 4/ a
kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanou v rade 2/ a žalovanými v rade 3/ a 4/ sú neplatnými právnymi
úkonmi z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva oprávneného z predkupného práva (v čase
prevodu to bol žalobca v rade 1/).
V prvom rade súd skúmal prípustnosť takejto formy žaloby podľa aktuálneho znenia CSP. Ustanovenie
§ 137 CSP obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb s tým, že medzi týmto výpočtom sú uvedené
aj žaloby v zmysle ust. § 137 písm. c) a d). Zo samotného znenia žaloby, resp. žalobných nárokov je
zrejmé, že ide o konanie, ktorého predmetom je určenie a teda konanie, ktoré je možné podradiť pod
konanie popísané v ust. § 137 písm. c) CSP alebo konanie podľa ust. § 137 písm. d) CSP, a to pri
rešpektovaní skutočnosti, že ust. § 137 obsahuje len demonštratívny výpočet toho, čoho je možné sa
žalobou v súdnom konaní domáhať.
Ustanovenie § 137 písm. c) CSP vychádza z koncepcie pôvodného znenia ust. § 80 písm. c) OSP a jeho
obsahom je rozhodovanie sporov, ktorých predmetom je rozhodovanie o existencii alebo neexistencii
práva, teda či právo je alebo nie je. Základnou podmienkou na to, aby súd mohol v takýchto konaniach
konať, je pritom existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Otázky spojené s
naliehavým právnym záujmom sú riešené v početnej judikatúre a právnej teórii, kde sa ustálilo, že takýto
typ žaloby je v zásade prípustný v prípade, ak sa má odstrániť neistota vo vzťahu, resp. má sa predísť
žalobe na plnenie.
Ustanovenie § 137 písm. d) CSP je ustanovením relatívne novým, ktoré pripúšťa, okrem sporov
popísaných v ust. § 137 písm. c) CSP, aj iné určovacie spory, pričom musí ísť o (1) určenie
právnej skutočnosti a (2) možnosť takéhoto určenia musí vyplývať z osobitného predpisu, teda inak
povedané, existenciu takejto žaloby predpokladá osobitný predpis.  Podmienkou pre postup podľa
tohto ustanovenia CSP teda nie je existencia naliehavého právneho záujmu na takomto určení, a teda
ani jeho preukazovanie. Právna skutočnosť je pritom skutočnosť, s ktorou právna norma spája vznik,
zmenu alebo zánik právneho vzťahu s tým, že častým prípadom právnej skutočnosti je zmluva. Keďže
však účelom ust. § 137 písm. d) CSP nie je umožniť takýmto konaním napr. určovanie platnosti, resp.
neplatnosti zmlúv, prípadne určovanie iných skutočností, musí ísť o prípad, kedy osobitný právny predpis
(teda iný zákon ako CSP) výslovne upravuje možnosť takejto formy žaloby. Týmto osobitným právnym
predpisom môžu pritom byť akékoľvek iné zákony, a to vrátane Katastrálneho zákona.
Z ustanovenia § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona teda priamo vyplýva možnosť rozhodovania súdu
o neplatnosti právneho úkonu, teda aj o platnosti/neplatnosti zmlúv. V prípade rozhodovania súdu
o neplatnosti právneho úkonu ako konania predpokladaného ust. § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona
ide teda (1) o súdne konanie, ktorého existencia vyplýva z iného právneho predpisu ako je CSP a
(2) o konanie, ktorého predmetom je určenie právne významnej skutočnosti (právnej skutočnosti),
ktorou je určenie platnosti/neplatnosti právneho úkonu a teda aj zmluvy. To znamená, že ide o konanie
predpokladané ust. § 137 písm. d) CSP, a teda ide o prípustnú formu žaloby v zmysle platnej právnej
úpravy.



Ak teda vychádzame z toho, že žalobcom v rade 1/ iniciované konanie je konaním podľa ust. § 137
písm. d) CSP, ide o konanie, kde nie je potrebné, aby na vedenie takéhoto sporu existoval naliehavý
právny záujem v takom prísnom režime, ako je to v prípade postupu podľa ust. § 137 písm. c) CSP. Je
samozrejmé, že súd musí skúmať záujem žalobcov na výsledku takéhoto konania, avšak len s ohľadom
na tú skutočnosť, či je u nich daná aktívna vecná legitimácia na vedenie tohto sporu alebo nie, tzn. či
sú nositeľmi práva, ktorého ochrany sa v tomto konaní domáhajú.
V rámci vyhodnocovania aktívnej vecnej legitimácie žalobcov súd vyhodnocoval, či a kto z nich je
nositeľom práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a to v čase rozhodovania súdu. Súd má z
predložených dokladov za preukázané, a táto skutočnosť nie je žiadnym žiadnou zo strán spochybnená,
že nositeľom práva, teda podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností
Okresného úradu Žilina, kat. územie: G., LV č. XXXX, je žalobca v rade 2/, ktorý tieto nadobudol počas
konania od žalobcu v rade 1/, ktorý prevodom na žalobcu v rade 2/ toto právo stratil. To znamená, že
nositeľom aktívnej vecnej legitimácie na vedenie tohto konania je v čase rozhodovania súdu výlučne
žalobca v rade 2/. V súlade s tým súd žalobu žalobcu v rade 1/ voči žalovaným zamietol (výrok pod
bodom III.).
Nakoľko predmetom konania je určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, ktorými nadobudli žalovaní v rade
3/ a 4/ podiely na nehnuteľnosti od žalovaných v rade 1/ a 2/ tak, že pri tomto nadobúdaní došlo k
porušeniu predkupného práva právneho predchodcu žalobcu v rade 2/, čo žalovaný nespochybnili,
resp. žiadnym spôsobom nevyvrátili, nositeľmi pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní sú všetci
účastníci napadnutých právnych úkonov, teda osoby, ktoré zmluvy uzatvorili pri súčasnom porušení
predkupného práva spoluvlastníka. Nakoľko účastníkmi napadnutých úkonov boli len žalovaní, títo sú
nositeľmi pasívnej vecnej legitimácie.
Žalobca v rade 2/, resp. jeho právny predchodca, sa dovolali relatívnej neplatnosti riešených zmlúv, a to
podaním tejto žaloby voči všetkým osobám, ktoré sú/boli účastníkmi dotknutých úkonov, tzn. relatívnej
neplatnosti sa oprávnená osoba dovolala voči všetkými osobám, ktoré boli ich účastníkmi.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, a to najmä z vyjadrení strán, mal súd za preukázané, že medzi
žalovanými boli uzatvorené dve kúpne zmluvy, ktorými došlo k prevodom spoluvlastníckych podielov na
nehnuteľnosti, ktorej podielovým spoluvlastníkom je aj žalobca v rade 2/ (právny nástupca žalobcu v rade
1/). Pri týchto prevodoch nebolo rešpektované zákonné predkupné právo podielového spoluvlastníka,
ktoré vyplýva z ust. § 140 Občianskeho zákonníka, čo priamo uznali žalovaní v rade 2/, 3/ a 4/ podaním
zo dňa 18.9.2018 a žalovaný v rade 1/ uviedol, že nevie preukázať, že právo z predkupného práva
porušené nebolo, a to výpoveďou jeho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 7.5.2019.
V súlade s tým má súd za to, že pri uzatváraní v žalobe označených zmlúv došlo k porušeniu
predkupného práva, čo zakladá dôvod relatívnej neplatnosti právneho úkonu/zmlúv v prípade, ak sa
tejto relatívnej neplatnosti oprávnená osoba relevantným spôsobom a voči všetkým dotknutým osobám
dovolá. Žalobca v rade 2/, resp. jeho právny nástupca - žalobca v rade 1/ - sa relatívnej neplatnosti
dovolal podaním tejto žaloby a žaloba smeruje voči všetkým účastníkom napadnutých úkonov. V súlade
s tým súd preto žalobe žalobcu v rade 2/ v časti, v ktorej sa domáha určenia neplatnosti kúpnych zmlúv,
vyhovel (výrok pod bodom I. a II.).
Súd zamietol návrhy na vykonanie dôkazu - pripojenie katastrálnych spisov týkajúcich sa listov
vlastníctva č. XXXX, parc. KN E č. 1295 o výmere 1118 m2, trvalé trávne porasty pre katastrálne územie
G., a tiež návrh na vykonanie výsluchu žalobcu v rade 2/, nakoľko podľa názoru súdu bolo vykonané
dokazovanie pre rozhodnutie súdu postačujúce a zároveň by tým bola popretá zásada hospodárnosti
konania.
Keďže žalobca v rade 2/ bol v konaní úspešný len sčasti a sčasti bolo konanie zastavené, pričom k
zastaveniu došlo z dôvodov na jeho strane, súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnemu
z účastníkov (výrok pod bodom V.). Súd nepriznal nárok na náhradu trov konania ani žalovaným voči
žalobcovi v rade 1/, a to ani napriek tomu, že žalovaní boli voči žalobcovi v rade 1/ v konaní úspešní,
a to v súlade s ust. § 257 CSP, podľa ktorého súd nárok na náhradu trov konania neprizná v prípade,
ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Za tieto súd považuje skutočnosti, že žaloba bola podaná
dôvodne práve žalobcom v rade 1/, a aj samotný zásah do práv z predkupného práva v čase jeho vzniku
práve žalobca v rade 1/. Okrem toho pristúpenie žalobcu v rade 2/ do konania bolo vykonané až na
poslednom pojednávaní, pričom dovtedy vykonával žalobca v rade 1/ všetky úkony v konaní, v ktorom
by bol sčasti úspešný v prípade, ak by nedošlo k prevodu jeho spoluvlastníckeho podielu na žalobcu
v rade 2/.



2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu v časti výroku I., V. podala odvolanie
žalovaná v 1/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu súdu rozsudok
okresného súdu v časti výroku I. zrušiť a vec okresnému súdu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
a v časti výroku V. zmeniť tak, že žalovaná v 1/ rade má proti žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu
trov okresného súdu v rozsahu 100 %. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobcom v 1/ a 2/ rade v plnom rozsahu.
Vo svojom odvolaní poukazovala na to, že dovolania sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy podľa
ust. § 40a OZ z dôvodu porušenia predkupného práva je možné vykonať aj bez ingerencie súdu.
Určenie neplatnosti formou súdneho rozhodnutia teda nie je v tomto prípade podmienkou pre záver o
neplatnosti právneho úkonu, a teda tu nie je dané logické opodstatnenie na prelamovanie všeobecného
pravidla (o rozhodovaní výlučne na základe aktuálneho stavu), resp. na určovanie minulej udalosti.
Ďalej poukázal na to, že z porovnania ustanovení procesnej normy § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona
so skupinou ustanovení noriem hmotného práva vyplývajú významné odlišnosti. Okrem toho, že
predmetné ustanovenie predstavuje normu procesného a nie hmotného práva, poukázala najmä na
to, že predmetné ustanovenie na rozdiel od noriem hmotného práva žiadnym spôsobom nedefinuje
okruh subjektov oprávnených na podanie žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu a ďalej na
to, že predmetné ustanovenie má všeobecný procesný charakter, z ktorého dôvodu v porovnaní s
normami hmotného práva žiadnym spôsobom nedefinuje hypotézu s následkom založenia priepustnosti
na podanie žaloby o určenie právnej skutočnosti. Ďalej v tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť,
že poznámka pod čiarou k predmetnému ustanoveniu poukazuje na znenie ust. § 228 CSP, ktoré v
ods. 2 pojednáva o : „určení vecného práva k nehnuteľnosti“. Má za to, že predmetné ustanovenie
a ust. § 228 CSP, na ktoré ustanovenie odkazuje, sa nachádzajú vo vzájomnom rozpore, keďže ust.
§ 328 ods. 2 CSP pojednáva o výsledku úspešne podanej žaloby na určenie práva podľa ust. § 137
písm. c) CSP a predmetné ustanovenie upravuje skôr situáciu po vydaní rozhodnutia o neplatnosti
právneho úkonu, čo evokuje skôr žalobu na určenie právnej skutočnosti podľa ust. § 137 písm. d)
CSP. Tento rozpor ani jednoznačnosť právnej úpravy však podľa jej názoru iba podčiarkuje nevyhnutný
záver, že možnosť na podanie žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, t.j. právne skutočnosti z
dôvodu porušenia jeho predkupného práva in concreto, resp. výslovne v žiadnom prípade nevyplýva z
ust. § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona a ani z iného osobitného predpisu. Možnosť podania žaloby o
určenie právnej skutočnosti zákon definuje len vo výnimočných, konkrétne špecifikovaných prípadoch
definovanie takej výnimky na základe ust. § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona, ktoré sa objektívne
môže týkať všetkých rozhodnutí o neplatnosti právneho úkonu, je v tomto svetle potom nevyhnutné
považovať za neprípustné, extenzívny a z toho dôvodu nesprávny výklad zákona. V neposlednom
rade poukázal aj na skutočnosť, že § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona upravuje procesný postup pre
účely vykonania záznamu v katastrálnej evidencii, čo vo vzťahu k tomuto zodpovedajúcemu súdnemu
rozhodnutiu predpokladá konštitutívny účinok. Určenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu
porušenie predkupného práva však pritom bez akýchkoľvek pochybností predstavuje len deklaratórne
súdne rozhodnutie.
Ďalej uviedla, že žalobca v priebehu konania neprodukoval akýkoľvek dôkaz o naliehavom právnom
záujme na ním uplatňovanom určení. Na túto skutočnosť pritom žalovaná v rade 1/ poukazovala od
začiatku konania, a to spoločne s namietaním aktívnej legitimácie na strane žalobcu.

3. Proti rozsudku okresného súdu v časti výrokov I., II. v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie
žalovaní v 2/ - 4/ rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhovali krajskému súdu ako súdu
odvolaciemu rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie v
zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, prípadne napadnuté rozhodnutie zmeniť v zmysle ust. § 388
CSP a zaviazať žalobcov v rade 1/ a 2/ na zaplatenie trov konania v rozsahu 100 %. Napadnuté výroky
rozsudku okresného súdu považujú za nesprávne, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázali na to, že podmienkou úspešnosti žaloby v zmysle
ust. § 137 písm. c) CSP je preukázanie naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez
tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R 17/1972). Procesná povinnosť preukázať, že v
čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva zaťažuje
toho, kto sa tohto určenia domáha, teda žalobcu. Pokiaľ chce žalobca usvedčiť svoj naliehavý právny
záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k
sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na
druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši.
Povinnosťou súdu je zistenie, či v preskúmavanej veci je daný naliehavý právny záujem žalobkyne na



požadovanom určení. V danom prípade bola nesporne podaná určovacia žaloba v zmysle ust. § 137
CSP, ktorá umožňuje žalobou požadovať, aby sa rozhodlo okrem iného podľa písm. c) o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Naliehavý právny záujem vyžaduje aj žaloba o určenie
neplatnosti právneho úkonu, a to tak absolútnej, ako i relatívnej. Žalobou o určenie neplatnosti právneho
úkonu, predmetom ktorého je vlastnícke právo k nehnuteľnosti, je právnym prostriedkom vlastníka na
ochranu svojho vlastníckeho práva, ak je spôsobilá byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho
práva v katastri nehnuteľnosti. Trvali na tom, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na
určenie neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv. Samotná skutočnosť, že na základe určenia neplatnosti
predmetných kúpnych zmlúv sa opätovne stanú spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností žalovaná
v rade 1/ a žalovaná v rade 2/, nič nezmení na právnom postavení žalobcov v rade 1/ a 2/, ktorých
výška spoluvlastníckych podielov, a to konkrétne žalobcu v 2/ rade sa týmto určením nezmení a nezmení
sa ani jeho právne postavenie. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade nikdy predmetné nehnuteľnosti neužívali
a ani sa nedomáhali ich užívania. Poukázali na to, že na uvedenej parcele žalovaný v 3/ rade má
postavený rodinný domu spolu so svojim synovcom, ktorý bol stavaný na základe stavebného povolenia
pre stavebníka Z. Z., čo bol starý otec žalovaného v 3/ rade. Od tej doby je predmetná nehnuteľnosť
je v prírode oplotená a parcely užívajú len oni žalovaní v 3/ rade a jeho synov U. G.. Žalobkyňa v rade
1/ nadobudla predmetné nehnuteľnosti darovacou zmluvou V 4971/09 z 22.6.2009, pričom nikdy do
užívania predmetných nehnuteľností nevstúpila a ani sa nedomáhala užívania a už v čase nadobudnutia
nehnuteľnosti musela vedieť, že tieto nehnuteľnosti užíva žalovaný v 3/ rade s U. G., že ich majú oplotené
a že ich zrejme nadobudla zo špekulatívnych dôvodov. Následne žalobkyňa v rade 1/ v priebehu sporu
previedla svoj spoluvlastnícky podiel na žalobkyňu v 2/ rade. Okrajovo poukázali na to, že žalovaný
v 3/ rade si predmetnými zmluvami chcel usporiadať a zosúladiť fakticky stav so stavom právnym.
Jeho starý otec Z. Z. uvedenú nehnuteľnosť užíval od 30-tych rokov minulého storočia, mal na tejto
nehnuteľnosti postavený rodinný dom, ku ktorému v roku 1967 vybudoval prístavbu a pôvodný dom
zbúral. Od roku 1967 do dnešného dňa uvedenú nehnuteľnosť užíval starý otec Z. Z., po jeho smrti
do úžitku predmetných nehnuteľností vstúpila matka J. I. a v súčasnej dobe predmetné nehnuteľnosti
užívajú žalovaní v 3/ a 4/ rade s U. G.. Nehnuteľnosti neužívali ani žalované I. K. a D. X., keď ich oslovili o
majetkoprávne vysporiadanie, tak tieto bez problémov súhlasili s prevodom z vyššie uvedených dôvodov.
Žalovaný v 3/ rade po tom, ako mu matka previedla dom č. XXX, ktorý je postavený na parc. KNC č.
1295, v katastri zistil, že pozemok nie je usporiadaný. Urobil všetky kroky k tomu, aby sa fakticky stav
dal do súladu so stavom právnym.
Vzhľadom na to, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, navrhujú
odvolaniu vyhovieť.

4. K odvolaniam žalovaných v 1/ - 4/ rade podali písomné vyjadrenie žalobcovia v 1/  a 2/
rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhovali odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
okresného súdu potvrdiť.
Vo svojom vyjadrení uviedli, že sa nestotožňujú s právnym názorom žalovanej v 1/ rade v tom
zmysle, že by spoluvlastník, ktorého predkupné právo majúce charakter vecného práva sa mohol
dovolať neplatnosti právneho úkonu, a teda uplatnenia svojho predkupného práva voči žalovaným
v 1/ a 2/ rade bez ingerencie súdu. Poukázali na ust. § 140 Občianskeho zákonníka s tým, že v
prejednávanej veci ponúkajúce spoluvlastníčky zámerne obišli žalobcu v 1/ rade. Na základe tejto
právnej skutočnosti vznikol zákonom nechránený neplatný právny úkon, ktorého neplatnosti sa však
musí dotknutý spoluvlastník dovolať, nakoľko v zmysle ust. § 40a OZ sa jedná o relatívnu neplatnosť
a Občiansky zákonník priamo stanovuje dotknutej osobe povinnosť sa neplatnosti právneho úkonu
dovolať, inak by sa na taký právny úkon hľadilo ak na platný. Nepochybne takýto právny úkon sa stáva
od začiatku neplatným až rozhodnutím súdu. Ustanovenie § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona nie je
novým ustanovením, je to právna norma účinná od 15.10.2008 a práve toto ustanovenie riešilo nejasnosti
ohľadom tzv. negatórnych žalôb a v čase platnosti Občianskeho súdneho poriadku. preto ust. § 137
písm. d) CSP je len konkretizáciou predtým aplikovanej súdnej praxe vo vzťahu k § 80c O.s.p. Kataster
nehnuteľnosti od účinnosti zákona č. 384/2008 Z.z. jednoznačne má povinnosť vyznačiť pôvodný stav
pri neplatnosti právneho úkonu, avšak môže tak urobiť jedine na základe rozhodnutia súdu. Výkonom
práva spoluvlastníka a samotným ust. § 40a OZ a § 140 OZ by bol teda daný naliehavý právny záujem v
zmysle § 80c O.s.p., avšak § 137 písm. d) CSP odkazuje na konkrétny právny predpis a tým nepochybne
je ust. § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona s poukazom na generálnu normu, ktorou je Občiansky zákonník.
K odvolaniu žalovaných v 2/ až 4/ žalobcovia poukazujú predovšetkým na ich vyjadrenie z 18.9.2018,
kedy výslovne súhlasili s určením neplatnosti kúpnych zmlúv.



Pokiaľ ide o tvrdenia o užívaní pozemku KNE1295, tieto tvrdenia žalovaní v 2/ až 4/ rade nie sú
pravdivé a tiež takéto dôkazy na súde prvej inštancie nenavrhli a ani neprodukovali. Rovnako tvrdenie
žalovaného 3/, že si chcel usporiadať fakticky stav s právnym práve prevodom podielov o žalovaných
v rade 1/ a 2/, nie je právne akceptovateľným, nakoľko zosúladenie faktického stavu s právnym nebolo
od počiatku možné existenciou spoluvlastníctva žalobkyne, ktorá spolu so žalobcom v rade 2/ vlastní
okolité pozemky, navyše tak žalovaný v rade 3/ chcel urobiť spôsobom obchádzajúcim zákon. Takéto
tvrdenia však v konaní pred súdom prvej inštancie rovnako neprodukoval.

5. K vyjadreniu žalobcu v 1/ a 2/ rade k odvolaniam žalovaných v 1/ - 4/ rade podali písomné vyjadrenie
žalovaní v 2/ - 4/ rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Vo svojom vyjadrení uviedli, že trvajú
na dôvodoch odvolania zo dňa 17.6.2019 v celom rozsahu s tým, že žalobcovia nepreukázali právny
záujem na určení neplatnosti kúpnych zmlúv.

6. K vyjadreniu žalovaných v 2/ - 4/ rade podali písomné vyjadrenie žalobcovia prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne. Vo svojom vyjadrení uviedli, že žalované v rade 1/ a 2/ jednoznačne prejavili vôľu
odpredať svoje podiely na pozemku KN E č. 1295 na LV č. XXXX pre k. ú. G. a upreli právo žalobkyne,
aby tieto odkúpila prednostne ako prvá titulom spoluvlastníckeho práva hoci mala na tom záujem.
7. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým záverom, s ktorými sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožnil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Svoje právne závery vysvetlil.

10. S rozhodnutím okresného súdu uvedeným vo výroku rozsudku sa odvolací súd stotožnil.

11. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalovaných je tvrdenie, že súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

12. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Predmetom daného konania je konanie o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv z dôvodu porušenia
zákonného predkupného práva ako aj súvisiaca otázka naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odvolacie dôvody uplatnené žalovanými v
1/ - 4/ rade bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s otázkou existencie naliehavého
právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení, či teda vec správne právne posúdil.

15. S poukazom na označenie i obsah žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti
označených kúpnych zmlúv, v danom prípade bola nesporne podaná určovacia žaloba, v zmysle ust. §
137 písm. c/ CSP, v zmysle ktorého ustanovenia sa žalobou na začatie konania možno domáhať určenia,
či tu právo je alebo nie je, ak je na tom určený naliehavý právny záujem.



16. Procesnou podmienkou určovacej žaloby podľa cit. ustanovenia § 137 písm. c/ CSP je naliehavý
právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem vyžaduje aj žaloba o určenie
neplatnosti právneho úkonu, a to tak absolútnej ako aj relatívnej. Zákon trvá na tom, aby išlo o právny
záujem naliehavý, ktorý je daný spravidla v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu
ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (17/1972). Právny
záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným
určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý
právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit, to je to, čoho sa žalobca v konaní domáha a súvisí
s vyriešením otázky, či sa návrhom na začatie konania s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva alebo právnej neistoty.

17. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, predmetom ktorého je vlastnícke právo k
nehnuteľnosti, je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva, ak je spôsobilá
byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Uvedené závery sa
primerane vzťahujú aj na spoluvlastníctvo (podielové a bezpodielové) podľa § 131 ods. 2 OZ s
modifikáciou, ktorá zohľadňuje spoluvlastnícke vzťahy. Zjednodušené ponímanie ochrany vlastníckeho
práva znamená ochranu vlastníka veci pred každým, kto do jeho práva neoprávnene zasiahne. Ochrana
vlastníckeho práva je špecifická v tom, že chráni každého spoluvlastníka aj proti neoprávneným zásahom
ostatných spoluvlastníkov.

18. Zákonné predkupné právo k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu podľa § 140 OZ má
vecno-právne účinky (ibus in rem), čo znamená, že pôsobí i voči právnemu nástupcovi - novému
spoluvlastníkovi (kupujúcemu) v takom prípade potom teória hovorí o tzv. vecnom predkupnom práve.
Konkrétne právne následky porušenia predkupného práva sú závislé od druhu porušeného predkupného
práva.

19. Ak porušil niektorý z podielových spoluvlastníkov povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel
ku kúpe ostatným spoluvlastníkom ako prvým a skutočne vykonal prevod svojho spoluvlastníckeho
podielu na tretiu osobu (nie na osobu blízku) vystavuje sa spolu s treťou osobou osobitnej forme postihu
uvedenej v § 40a Občianskeho zákonníka. Keďže v prípade zákonného predkupného práva podielových
spoluvlastníkov ust. § 140 Občianskeho zákonníka neobsahuje osobitnú úpravu, nič nebráni tomu, aby
sa aj na tieto vzťahy použila všeobecná právna úprava o predkupnom práve, nachádzajúca v § 602 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má v zmysle zákonnej
úpravy pri porušení povinností zo strany povinného spoluvlastníka na výber tri zákonné možnosti: 1/
môže sa domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na
tretiu osobu, 2/ môže sa voči nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky
podiel ponúkol za rovnakých podmienok, a ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa domáhať
na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa (§ 161 ods. 3
OSP). Môže si ponechať predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi. Súbežné
uplatnenie nároku podľa § 40a a § 603 ods. 3 OZ je z právnej povahy veci vylúčené. Iné následky
porušenia predkupného práva zákon nepripúšťa, a preto zo zákona nemožno vyvodiť iný spôsob ochrany
oprávneného spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené.

20. Je na vôli oprávneného, teda osoby, ktorej predkupné právo k nehnuteľnosti bolo porušené, ktorú
voľbu niektorých z vyššie uvedených právnych prostriedkov na ochranu svojho vlastníckeho práva
uplatní.

21. Občiansky zákonník v § 603 ods. 3 stanovuje pri porušení predkupného práva všeobecné pravidlo,
ktorým je oprávnenému daná možnosť a nadobúdateľovi domáhať sa buď ponúknutia veci na kúpu alebo
toho, aby mu zostalo predkupné právo zachované. Sekundárnym - špeciálnym oprávnením z porušenia
predkupného práva je právo oprávneného na reparáciu protiprávneho stavu do právneho stavu, aký
tu bol pred jeho porušením, t.j. navrátením do pôvodného stavu, k čomu môže slúžiť inštitút dovolania
sa relatívnej neplatnosti v zmysle ust. § 40a OZ. Odvolací súd zdôrazňuje, že zo žiadneho zákonného
ustanovenia ani zo súdnej praxe nevyplýva, akékoľvek poradie či favorizácia ktorejkoľvek voľby z vyššie
uvedených prostriedkov právnej ochrany oprávneného spoluvlastníka, i keď je nevyhnutné posúdiť,
či tento zvolil procesne prípustný spôsob tejto ochrany. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho
záujmu v konaní o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre porušenie zákonného predkupného



práva podľa § 140 OZ (vecnej povahy) ide preto len o posúdenie, či podaná žaloba je vhodným, účinným
a správne zvoleným procesným nástrojom ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva, resp. či nevyvoláva zbytočné konanie, po ktorom bude nasledovať ďalšie.

22. Na základe zisteného skutkového stavu okresným súdom, odvolací súd dospel k právnemu záveru,
že žalobca 2/ (predtým žalobca 1/) má naliehavý právny záujem na podanej žalobe, ktorú tak ako
ju uplatnil uprednostil špeciálnu úpravu nároku v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka z dôvodu,
že bolo porušené jeho predkupné právo. Žaloba bola podaná včas, v trojročnej premlčacej dobe a
bolo možné ju podať aj vtedy, keď k porušeniu predkupného práva už došlo. Žalobca v konaní riadne
uviedol právny dôvod, ktorý ho vedie k vyvolaniu súdneho sporu spočívajúci v tom, že žalovaní 1/ a 2/
ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností neponúkli svoj spoluvlastnícky podiel na kúpu žalobcovi. To,
že žalovaní 1/ a 2/ neponúkli svoj spoluvlastnícky podiel na kúpu žalobcovi nebolo v konaní sporné.
Žalobca sa preto dôvodne dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu kúpnych zmlúv doručením
žaloby žalovaným podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ktorej sa treba dovolať jednostranným právnym
úkonom adresovaným všetkým účastníkom právneho úkonu.

23. Odvolací súd konštatuje, že v prípade, ak povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné
právo a svoj podiel previedol na inú než blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným
spoluvlastníkom, právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu zákon
považuje za neplatný v prípade, ak sa oprávnení spoluvlastníci, v prejednávanom prípade žalobca,
jeho neplatnosti dovolajú (§ 40a OZ). Žalobca sa relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu dovolal
podaním predmetnej žaloby. Právnym dôvodom dovolania sa tejto neplatnosti môže byť aj reparácia
porušenia právnej povinnosti (náprava protiprávneho stavu) v podobe možnosti oprávneného subjektu
v zákonných medziach realizovať predkupné právo už ako subjektívne oprávnenie voči povinnému, a
to bez ďalšieho. V prípade tejto voľby, keď sa žalobca rozhodol uprednostniť špeciálnu úpravu nároku
v zmysle § 40a OZ podaním určovacej žaloby o neplatnosť právneho úkonu, ktorým malo byť porušené
jeho predkupné právo, však je vzhľadom na vyššie uvedené právne závery vylúčená možnosť, aby
oprávnený mohol uplatniť aj niektorý zo všeobecných nárokov v zmysle ust. § 603 ods. 3 OZ. V
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 46/2013, 7Cdo 47/2013 je uvedené, že „Vo všeobecnosti
treba prisvedčiť záveru, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného
práva (§ 40a OZ) môže obstáť z pohľadu naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c/ OSP
(teraz § 137 písm. c/ CSP) i vtedy, ak už došlo k porušeniu predkupného práva“. Rozsudok, ktorým
súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľností, je totiž listinou, na základe
ktorej správa katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom, čo samo o sebe
môže zakladať naliehavosť právneho záujmu žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu. Odvolací súd
uznáva, že existencia naliehavého právneho záujmu v konaní o určenie relatívnej neplatnosti právneho
úkonu pre porušenie zákonného predkupného práva spoluvlastníka veci, závisí aj od posúdenia toho,
aký právny dôvod  vedie oprávneného k vyvolaniu súdneho sporu, avšak takýmto dôvodom môže
byť aj prinavrátenie pôvodného spoluvlastníckeho vzťahu k veci, o to viac, ak má snahu o užívanie
nehnuteľností vrátane ostatných spoluvlastníkov, spôsobom konformným s prírodou. Uvedené okolnosti
nie sú okolnosťami, ktoré mali preukázať naliehavý právny záujem na podanej žalobe tak ako sa mylne
domnievajú žalovaní, ale sú právnym dôvodom, ktorý viedol žalobcu k vyvolaniu súdneho sporu, a
ktorým odôvodňoval snahu o prinavrátenie pôvodného spoluvlastníckeho vzťahu k veci, ktorú možnosť
mu dáva zákon, špeciálnou právnou úpravou v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka v spojení s ust.
§ 140 OZ.

24. Podstatou pre posúdenie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe v zmysle ust. § 40a
OZ v spojení s ust. § 140 OZ je skutočnosť, že práva a povinnosti z právneho vzťahu zákonného
predkupného práva v zmysle § 140 OZ sa stávajú aktuálnymi, vznikajú až okamihom, keď jeden
zo spoluvlastníkov sa rozhodne svoj podiel scudziť a vykonať jeho prevod na inú než blízku osobu.
Momentom účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu (vyslovením relatívnej
neplatnosti) nastáva stav ako keby právny úkon nebol urobený (obdobne ako pri absolútnej neplatnosti
právneho úkonu). To znamená, že táto možnosť nápravy porušenia predkupného práva spôsobuje
navrátenie vlastníckych práv do pôvodného stavu pred uzavretím relatívne neplatnej zmluvy včítane
práv a povinností vyplývajúcich z predkupného práva. Účinné dovolanie sa relatívnej neplatnosti nemá
automaticky za následok vznik práv a povinností z právneho vzťahu z predkupného práva. Bez toho, aby
sa povinný spoluvlastník z predkupného práva rozhodol znova svoj podiel scudziť, práva a povinnosti
z predkupného práva nevznikajú. Chýba teda akýkoľvek zákonný podklad pre možnosť domáhať



sa nápravy návrhom na nahradenie prejavu vôle povinného spoluvlastníka súdnym rozhodnutím
prostriedkom obmedzujúcim právo spoluvlastníka v jeho dispozícii s majetkom - vo voľnej možnosti
previesť svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu. Predkupné právo medzi podielovými spoluvlastníkmi
vyplýva priamo zo zákona a má vecno-právnu povahu, je trvalým obmedzením jednej z troch
najvýznamnejších zložiek práva vlastníckeho - práva nakladať so svojou vecou, konkrétne previesť ju na
iného. Pôsobí voči každému spoluvlastníkovi a pre spoluvlastníka veci zakladá povinnosť, aby v prípade,
že chce svoj spoluvlastnícky podiel scudziť, prednostne ho ponúkol na kúpu ostatným spoluvlastníkom.
Ide o právny vzťah, v ktorom právo jednej strany na prednostnú ponuku na kúpu a možnosti jej využitia
zodpovedá povinnosti strany druhej. Práva a tomu zodpovedajúce povinnosti, ktoré tvoria obsah tohto
právneho vzťahu, sú stanovené priamo zákonom. Zákonné predkupné právo obmedzuje spoluvlastníkov
v ich dispozícii s ich podielom tak, že majú povinnosť ho prednostne ponúknuť všetkým ostatným
zostávajúcim spoluvlastníkom, a to bez ohľadu na veľkosť ich spoluvlastníckych podielov. Pretože
ponuka povinného spoluvlastníka sa vzťahuje na celý podiel, ktorý zamýšľa previesť, je oprávneným
spoluvlastníkom, ktorí predkupné právo vykonali, k dispozícii celý tento podiel.

25. Odvolací súd preto poznamenáva, že žalobcom (v 1/ rade neskôr v 2/ rade) zvolenou žalobou
na začatie konania s daným petitom sa odstráni protiprávny stav, ku ktorému došlo porušením
predkupného práva zo strany žalovaných a v konečnom dôsledku aj k ochrane žalobcu, ktorého
predkupné právo bolo týmto nezákonným postupom porušené. Rozhodnutie samo o sebe nevyvoláva
ďalšie konanie, ak žalovaný má po navrátení do pôvodného stavu zo zákona mu vyplývajúcu povinnosť
pre prípad prevodu svojho spoluvlastníckeho podielu nie na blízku osobu, ponúknuť tento svoj
spoluvlastnícky podiel všetkým ostatným spoluvlastníkom, čím sa napraví ním vyvolaný protiprávny stav.
Uvedené nezamedzuje povinnému z predkupného práva v realizácii jeho vlastníckeho práva, cieľom
je ochrana práv ostatných spoluvlastníkov. Ak by totiž žalovaný splnil zákonom uložené povinnosti
súvisiace s ponukou ostatným spoluvlastníkom, nie je rozhodné, kto by v prípade, ak by k porušeniu
predkupného práva nedošlo, jeho spoluvlastnícky podiel nadobudol. Zákon nevyžaduje súhlas ostatných
spoluvlastníkov so zmenou spoluvlastníka. Zákon vyžaduje splnenie ponukovej povinnosti vyplývajúcej
zo zákonného predkupného práva.

26. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd má za to, že výrok rozhodnutia okresného súdu je
vecne správny, pokiaľ súd rozhodol o neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv. Taktiež výrok o náhrade
trov konania považuje odvolací súd za správny.

27. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie
odvolateľov, na ktorých založili svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdil ako vecne správny.

28. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396
ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalobcov,
a preto odvolací súd priznal žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu
voči žalovaným v 1/ - 4/ rade. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

29. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e    j e   prípustné.

Poučenie o dovolaní:  Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,



c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "45C/5/2017", "guid": "a31a0c49-b90f-406f-ba37-f28c110f201e:13ea8e59-eb22-4964-a467-b2cbe0e9ab1c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}