Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoP/4/2020 z 26. 3. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 26. marca 2020, sp. zn. 8CoP/4/2020, ECLI:SK:KSZA:2020:5118214662.2 Krajský súd Žilina | 8CoP/4/2020 | ECLI:SK:KSZA:2020:5118214662.2 | 2020-03-26 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Rozvod Citované ustanovenia: § 388 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/798ce46b-4ad2-4c3b-b929-b69b04681356 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5118214662.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/4/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118214662
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5118214662.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľky
(matky dieťaťa): Ing. R. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. W. Y., ul. C. č. XXXX/X, zastúpená
splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., so sídlom Žilina,
ul. Vojtecha Tvrdého č. 17, IČO: 36 436 640 a manžela navrhovateľky (otca dieťaťa): T. M., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom V. W. Y., ul. C. č. XXXX/X, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr.
Karolom Gordíkom, advokátom so sídlom A., ul. T. č. XX, o rozvod manželstva a úpravu pomerov
manželov k maloletému dieťaťu: E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpená Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, ako kolíznym opatrovníkom,
na čas po rozvode, o odvolaní navrhovateľky a manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 30P/281/2018-108 zo dňa 05. augusta 2019, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom mení tak, že otec je povinný prispievať na výživu
maloletej E. M., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 160 eur mesačne, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred
k rukám matky dieťaťa počnúc od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania,
t.j. 10.10.2019.

Vo výrokoch o rozvode manželstva účastníkov konania a schválení rodičovskej dohody o zverení dieťaťa
do osobnej starostlivosti matky dieťaťa, zastupovaní a spravovaní majetku dieťaťa obidvoma rodičmi a
neupravení styku otca s maloletou, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 30P/281/2018-108 zo dňa 05.08.2019 manželstvo účastníkov
R. M., rodenej Q., nar. XX.XX.XXXX a T. M., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v V. W.
Y., zapísané v knihe manželstiev Obvodného úradu V. W. Y., zväzok X, ročník XXXX, strana XXX,
rozviedol. Súd schválil medzi rodičmi uzavretú túto rodičovskú dohodu: Maloletá E. sa na čas po rozvode
zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obidvaja rodičia budú maloletú E. zastupovať a spravovať jej
majetok. Súd neupravuje styk otca s maloletou E.. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej
E. výživným vo výške 180 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej
s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka sa svojim návrhom podaným na súd dňa 18.10.2018
domáhala, aby rozviedol jej manželstvo a upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletej na čas po
rozvode, v rámci ktorého navrhla, aby maloletá bola zverená do jej starostlivosti a manžel zaviazaný
platiť výživné 300,- eur mesačne. Manžel navrhovateľky s návrhom na rozvod manželstva súhlasil avšak



nie s obsahom a jeho odôvodnením. Navrhol, aby maloletá bola zverená do starostlivosti matky a on
bol zaviazaný platiť jej na výživu 80,- eur mesačne. Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní
súd zistil, že v starostlivosti o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky. Navrhol určiť výživné podľa
odôvodnených potrieb maloletej vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca.
Pri rozhodnutí súd vychádzal z ust. § 18, § 19 ods. 1, § 23 ods. 1, 2, 3 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine,
ďalej len „Zákona o rodine“, § 100 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len
„C. m. p.“, § 24 ods. 1, 3, 4, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona
o rodine, § 52 C. m. p. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
výsluchom účastníkov konania mal súd preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené a
trvalo rozvrátené, takže manželstvo už nemôže plniť svoj účel a obaja účastníci sa aj zhodne vyjadrili, že
nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci uvádzali každý iné dôvody rozvratu
v manželstve, uviedli však, že medzi nimi vznikali nezhody, manželstvo je rozvrátené a nie je možné
obnoviť manželské spolužitie. Nenavrhovali žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Vzhľadom
na všetky skutočnosti súd dospel k záveru, že manželstvo neplní ani jednu zo svojich funkcií a keďže nie
je predpoklad obnovenia spolužitia medzi účastníkmi, boli splnené podmienky podľa § 23 ods. 1 Zákona
o rodine na to, aby návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. Z manželstva v súčasnej dobe
pochádza jedno maloleté dieťa, a to dcéra E.. Keďže neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o
maloletú, rodičia v priebehu konania uzavreli rodičovskú dohodu v časti zverenia maloletej do osobnej
starostlivosti matky, ktorú súd schválil s tým, že obidvaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať
jej majetok v zmysle Zákona o rodine. Rodičia nežiadali upraviť styk otca s maloletou, keďže na tomto
sa dokážu dohodnúť. Z toho dôvodu súd v zmysle § 25 ods. 2 Zákona o rodine, styk otca s maloletou
neupravil. Rodičia sa nedohodli na výške výživného na maloletú. Pri rozhodovaní o výške výživného súd
porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám
maloletej. Mal zistené, že matka je zamestnaná, jej priemerný čistý mesačný príjem predstavuje okolo
570 eur. Naďalej býva s otcom v 3-izbovom byte, ktorý majú spolu vo vlastníctve, s maloletou dcérou
a plnoletým synom, ktorý študuje na vysokej škole na dennom štúdiu. Výdavky s bývaním predstavujú
sumu 160,- eur a s manželom splácajú úver. Otec prispieva na bývanie a úver sumou 122,- eur. Internet
sa platí 15,- eur mesačne. Do práce chodieva pešo. Platí si životné poistenie 15,- eur mesačne. Výdavky
na benzín v sume 70,- eur predstavujú pohonné hmoty na bežnú dopravu v domácnosti. S otcom dieťaťa
sú spoluvlastníkmi bytu, v ktorom bývajú a garáže. Nadobudli do vlastníctva dve osobné motorové
vozidlá. Maloletá od septembra 2019 bude študentkou 3. ročníka strednej školy. Cestovné mesačne je
10,- eur, na stužkovú sa skladajú 15,- eur mesačne. Ďalej má bežné výdavky, strava, ošatenie, výdavky
so školou, teda nákup školských pomôcok, poplatok ZRŠ na začiatku školského roka. Navštevuje
základnú umeleckú školu a poplatok je 80,- eur ročne. Nosí okuliare, s čím sú spojené zvýšené výdavky.
Mesačne vynaloží okolo 25,- eur na návštevu posilňovne. Otec je zamestnaný, jeho priemerný čistý
mesačný príjem predstavuje okolo 687,- eur. Má odmeny aj v súvislosti so športovou činnosťou. Nie sú
však pravidelné, predstavujú od 10,- do 100,- eur mesačne. Na bývanie a splátku úveru platí 122,- eur
mesačne. Do práce cestuje do Žiliny niekedy vlakom, na bicykli, niekedy autom. Platí si životné poistenie
260,- eur ročne. Taktiež zákonné poistenie na jedno auto. Súd zaviazal otca prispievať na výživu
maloletej výživným vo výške 180,- eur mesačne, ktorá výška výživného zodpovedá jej odôvodneným
potrebám vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca s prihliadnutím na to, že rodičia majú ešte jednu
vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi, na výživu ktorého otec neprispieva. Prihliadol tiež na to, že
rodičia naďalej bývajú v spoločnej domácnosti, obidvaja sa podieľajú na nákladoch za bývanie, teda aj
otec sa podieľa na zabezpečovaní bytových potrieb maloletej. Vzal do úvahy, že matka dieťaťa má tiež
vyživovaciu povinnosť k maloletej, osobná starostlivosť o maloletú vzhľadom na jej vek už nie je taká
náročná, k jej rukám bude vyplácaný rodinný prídavok na maloletú, z ktorého je možné uhradiť tiež časť
jej odôvodnených potrieb. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
podľa ustanovenia § 52 C. m. p. Súd nezistil také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie
náhrady trov niektorému z účastníkov.

2. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie matka dieťaťa i otec dieťaťa.

3. Matka dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu v odvolaní navrhla rozsudok okresného
súdu vo výroku, ktorým súd určil výšku výživného zmeniť tak, že otec je povinný platiť výživné na maloletú
vo výške 300,- eur mesačne vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k jej rukám s
tým, že ona má nárok na náhradu trov konania prvej i druhej inštancie v rozsahu 100 %, pričom o výške
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnom skončení veci. V odvolaní uviedla, že z dokazovania
vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že otec si doteraz neplnil riadne svoju vyživovaciu



povinnosť a svojim správaním jej domácnosť a dcéry traumatizoval, preto aj ona v záujme hospodárnosti
konania zobrala návrh na určenie výživného na dobu do rozvodu späť. Na čas po rozvode však súd
priznal výživné vo veľmi neprimerane nízkej výške. Počas trvania manželstva sa o výživu rodiny a aj
samotného otca v prevažnej miere starala ona. V tejto súvislosti popisovala skutočnosti tykajúce sa
pracovného zaradenia otca ako i jej osoby počas trvania manželstva (otec ako profesionálny športovec
sa po 9 ročnom nezamestnaní zamestnal až v roku 2011 v Mestskej plavárni v Žiline ako plavčík s
príjmom 500 eur netto, ona s vedľajšími príjmami vtedy zarábala okolo 600,- eur netto, navrhovala
to aj otcovi, snažila sa ho motivovať k nenáročnej práci ale on to odmietal, že on na to nie je). Matka
vytýkala súdu, že pri určení výživného vychádzal striktne z príjmu otca a nezohľadnil skutočnosť,
že tento si neplní vyživovaciu povinnosť na dospelého syna a potencionalitu príjmov otca. Mal teda
zohľadniť nielen príjmy otca, ktorý si žije ľahkovážny či priam bohémsky život a nevyvíja žiadnu kreativitu,
aby dosiahol vyššie príjmy, aby mohol zabezpečiť svoje dobre študujúce deti. Nemal prihliadať len na
skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádzať z jeho
potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na
svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové
znalosti, dopyt na trhu práce. Obecne je známe, že situácia na trhu práce s pracovnými, dobre platenými
ponukami, v našom regióne snáď ešte ani nebola lepšia, a preto súd mal pohodlnosť či dokonca pasivitu
otca v tomto smere aj vyhodnotiť. Podľa nej súd nezohľadnil skutočnosť, že ona okrem výživy seba
a dvoch detí - študentov - zabezpečuje celý chod domácnosti v súčasnosti vrátane otca, ktorý pri
využívaní nákupov pre ňu a deti sa tvári ako by boli aj jeho. Okrem toho podľa matky dieťaťa zmyslom
a účelom bežného výživného poskytovaného rodičom na základe povinnosti určenej ust. § 62 Zákona
o rodine je pokrytie všetkých aktuálnych mesačných potrieb dieťaťa. Súd preto určuje bežné výživné v
takej výške, ktorá bude zodpovedať preukázateľným mesačným výdavkom potrebným na uspokojenie
potrieb dieťaťa. To v prípade výživného vo výške 180 eur mesačne na 17 ročné dievča súd nezohľadnil.
Považovala za pravdivé, že v konaní nemohla preukázať všetky výdavky, ktoré na výživu dieťaťa sú
nevyhnutné vynaložiť, ale podľa ustálenej súdnej praxe nie všetky výdavky oprávnenej osoby, najmä
pokiaľ ide o bežné a nevyhnutné výdavky musia byť exaktne preukázané, najmä ak ide o skutočnosti
všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, pričom v prípade bežných výdavkov na stravu,
obliekanie, obuv, hygienické potreby, školské potreby, sú takéto skutočnosti súdu známe z jeho činnosti
ako aj všeobecne známe. Podľa matky dieťaťa súd priznanou výškou výživného nezohľadnil ani životnú
úroveň otca, ktorý si žije nad pomery ostatných členov rodiny. Chodí s priateľkou na dovolenky, o čom
sa prezentuje na facebooku. Oni na dovolenky nechodia, lebo si to nemôžu dovoliť.

4. Otec dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolaním napadol rozsudok okresného
súdu do výroku o výživnom, ktorý považoval za nesprávny. Jeho príjmy nepostačujú na platenie tak
vysokého výživného. Jeho pomery vzhľadom na jeho príjem predpokladajú platiť výživné vo výške 100,-
eur mesačne tak ako platí doteraz. Podotkol, že zo správy od jeho zamestnávateľa za obdobie od októbra
2018 do mája 2019 sú v príjmoch zahrnuté aj odmeny, čo nie je pravidelná zložka mzdy, ale dostáva
ich len niektoré mesiace. Iné príjmy nemá. Ak niektorý mesiac dostane finančnú odmenu za výsledky a
umiestnenie v bežeckých pretekoch, táto činí cca 10,- až 15,- eur, nakoľko ide o malé bežecké preteky,
kde štartujú rekreační bežci. Účasťou na pretekoch má i náklady, minimálne vo výške štartovného, ktoré
býva cca 5,- eur a niekedy aj viac. Účasť na pretekoch berie ako rekreačnú športovú činnosť, nie ako
zárobkovú činnosť, aj vzhľadom na jeho vek a zdravotné problémy. Ak aj vyhrá nejakú drobnú finančnú
hotovosť, pokryje mu táto len náklady na štartovné na preteky, náklady na dopravu na preteky a niekedy
si musí kúpiť aj bežeckú obuv. V zmysle uvedeného tieto príležitostné nepravidelné príjmy by súd nemal
brať do úvahy ako jeho pravidelný druh príjmov. V prípade, ak niekedy v práci dostane odmenu alebo
sa mu podarí niečo vyhrať, vždy niečo svojej dcére kúpy aj mimo pravidelného výživného. Otec dieťaťa
považoval za nepravdivé, že len matka živila deti a dokonca i jeho. Podľa svojich najlepších schopností
a možností sa snažil získavať finančné prostriedky na zabezpečenie chodu rodiny. Je síce pravda, že sa
venoval športu, ale aj z tejto činnosti, aj keď nepracoval, získal značné finančné prostriedky, s ktorými
matka disponovala. Po ukončení vrcholovej športovej kariéry má šport ako koníček a nepretržite od
roku 2011 pracuje na Mestskej krytej plavárni s čistým príjmom okolo 600,- eur mesačne. Pravidelne
sa podieľa na potrebách domácnosti, prispieva na náklady bývania, na stravu. Kvôli vrcholovej kariére
športovca má teraz aj zdravotné problémy a uplatniť sa na trhu práce je pre neho bez praxe a odbornej
kvalifikácie ťažké, nakoľko celý produktívny život bol profesionálny športovec. Podľa otca dieťaťa nie
je pravdivé tvrdenie matky dieťaťa, že len z peňazí, ktoré pochádzali z jej dedičstva sa hradili náklady
na spoločnú domácnosť a výchovu detí. Mal taktiež príjmy, ktoré dostal ako odškodné a bolestné za
úrazy, ktoré mu boli spôsobené pri dopravných nehodách. Všetky jeho úspory boli na spoločnom účte,



z ktorého sa platili náklady na domácnosť, na výchovu a výživu detí a napokon matka dieťaťa z týchto
spoločných peňazí v čase pred podaním návrhu na rozvod manželstva vybrala sumu 5.000,- eur a nevie,
na aké účely boli použité. Otec dieťaťa navrhol rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom zmeniť
tak, že bude zaviazaný prispievať výživným v sume 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného
kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky s tým, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

5. Kolízny opatrovník dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu matky súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu
bez nariadenia pojednávania.

6. Otec dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu matky nesúhlasil
so skutkovými aj právnymi tvrdeniami v ňom uvedenými.

7. Matka dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu otca dieťaťa
uviedla, že toto je založené na rešpektovaní iba jeho vlastných potrieb a nezaujímajú ho potreby
ich spoločnej dcéry. V celom odvolaní sa venuje len sebe, svojim potrebám, ťažkostiam a profitom.
S tvrdením otca, že dosahuje nízky príjem, cca 600,- eur mesačne, iný príjem nemá a zdravotné
problémy mu údajne neumožňujú dosahovať vyšší príjem, súhlasiť nemožno. Deklarovanú mzdu 600,-
eur mesačne možno považovať v jeho prípade za mzdu „oficiálnu“. Pravdou však je, že okrem toho, že
robí plavčíka cca 2 dni v týždni a ďalšie 2 dni má voľné, disponuje kurzom maséra, kurzom trénera a
privyrába si na súkromných kurzoch, kde podľa jej informácii zarába cca 10,- až 15,- eur na hodinu. Je
nesporné, že otec musí mať ešte iný príjem, ktorý zabezpečuje jeho vysoký životný štandard a pohodlné
živobytie. Matka dieťaťa poukázala na to, že otec po rozvode strávil so svojou priateľkou a jej dieťaťom 10
dňovú dovolenku pri mori, pravidelne s ňou absolvuje víkendové pobyty vo Viedni, Košiciach a podobne.
Okrem toho tento často a rád cestuje na rôzne športové podujatia, či už na Slovensku alebo mimo
územia Slovenska (Rumunsko a ostatné krajiny Európy...). Ak by žil iba zo mzdy 600,- eur mesačne,
nemal by v byte plné cestovné tašky s novým športovým oblečením, s najnovšími modelmi tenisiek a
najnovšou športovou výstrojou, ktoré predstavujú hodnotovo stovky až tisícky eur. Vzhľadom k vyššie
uvedenému preto nie je dôveryhodné vyjadrenie otca, že sa nemôže uplatniť na trhu práce. Súčasný
stav mu vyhovuje a na trhu práce uplatnenie nežiada. Ak by otec sa snažil aspoň ako priemerný pracujúci
občan tohto štátu, tak by jeho príjem bol minimálne o 400,- eur vyšší. Vzhľadom k tomu, že sa napriek
svojmu „zdravotnému stavu“ živí ako športovec a ročne nabehá a nabicykluje viac ako 10.000 km a
venuje sa súkromným trénerským kurzom s lukratívnym príjmom 10,- až 15,- eur za hodinu, je nesporné,
že mu takýto životný štýl vyhovuje a iné pracovné uplatnenie, ktorým by mohol lepšie zabezpečiť potreby
maloletej nehľadá. V ďalšej časti vyjadrenia a to pod bodom V. matka dieťaťa uviedla skutočnosti zhodné
v ňou podanom odvolaní.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 C. m. p., § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C. s. p.“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.)
oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolatelia
použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ C. s. p. v spojení s § 62 ods. 1 C.
m. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 C. m. p.) a dôvodmi odvolania
(§ 66 C. m. p.), s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 67 C. m. p.) a po doplnení dokazovania na nariadenom odvolacom pojednávaní rozsudok okresného
súdu v napadnutej časti zmenil (§ 388 C. s. p.).

9. Okresný súd napadnutým rozsudkom manželstvo účastníkov konania rozviedol, schválil rodičovskú
dohodu o zverení dieťaťa na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia
budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a neupravení styku otca s maloletou. Otcovi dieťaťa
uložil povinnosť prispievať na maloletú výživným s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

10. Okresný súd pri rozhodnutí zo dňa 05.08.2019 zaviazal otca prispievať na výživu maloletej výživným
vo výške 180,- eur mesačne, ktorá výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej
vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca s prihliadnutím na to, že rodičia majú ešte jednu
vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi, na výživu ktorého otec neprispieva. Súd prihliadol tiež na to,



že rodičia naďalej bývajú v spoločnej domácnosti, obidvaja sa podieľajú na nákladoch za bývanie, teda
aj otec sa podieľa na zabezpečovaní bytových potrieb maloletej. Prihliadol na to, že matka maloletej
má tiež vyživovaciu povinnosť k nej, osobná starostlivosť o maloletú vzhľadom na jej vek už nie je taká
náročná, k jej rukám bude vyplácaný rodinný prídavok na maloletú, z ktorého je možné uhradiť tiež časť
jej odôvodnených potrieb.

11. Rozsudok okresného súdu napadli odvolaním obaja rodičia a to do výroku o výživnom.

12. Mimosporové konanie ovláda princíp materiálnej pravdy vyžadujúci od súdu (aj odvolacieho s
poukazom na § 68 C. m. p.) úplné zistenie skutočného stavu (§ 32, § 36 C. m. p.). Okrem toho súd a teda
aj odvolací súd vždy rozhoduje podľa stavu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia (§ 378 ods. 1, § 217 ods. 1
C. s. p.). Odvolací súd na nariadenom pojednávaní doplnil dokazovanie ohľadom súčasných pomerov
účastníkov a v súvislosti s tvrdeniami matky dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu ohľadom vedľajších príjmov
otca. V tejto súvislosti preto oznámil obsah listín podľa § 2 ods. 1 C. m. p. a § 204 C. s. p. a vykonal
výsluch rodičov dieťaťa ako účastníkov konania podľa § 2 ods. 1 C. m. p. a § 195 C. s. p.

13. Odvolací súd oboznámením sa s obsahom listín zistil zo správy od zamestnávateľa matky dieťaťa,
že jej priemerný čistý mesačný príjem za čas od júna 2019 do januára 2020 predstavoval sumu 671,- eur
(6/2019 - 595,11 eur, 7/2019 - 682,26 eur, 8/2019 - 656,03 eur, 9/2019 - 617,20 eur, 10/2019 - 653,75 eur,
11/2019 - 663,13 eur, 12/2019 - 789,99 eur, 1/2020 - 716,30 eur). Podľa správy od zamestnávateľa otca
dieťaťa za čas od júna 2019 do decembra 2019 jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavoval sumu
728,- eur (6/2019: odpracované hodiny + náhrady 170 hod - 815,23 eur, 7/2019: odpracované hodiny +
náhrady 172,50 hod - 695,16 eur, 8/2019: odpracované hodiny + náhrady 184 hod - 724,33 eur, 9/2019:
odpracované hodiny + náhrady 172,50 hod - 632,05 eur, 10/2019: odpracované hodiny + náhrady 172,50
hod - 604,37 eur, 11/2019: odpracované hodiny + náhrady 184 hod - 971,91 eur, 12/2019: odpracované
hodiny + náhrady 167 hod - 654,16 eur). Matka dieťaťa predložila odvolaciemu súdu prehľad pravidelne
opakujúcich sa výdavkov (mesačné, ročné) dcéry, z ktorého vyplýva nasledovné: mobil + internet 18,-
eur mesačne, stužková 25,- eur mesačne, fitnes (5x až 6x týždenne) permanentka 35,- eur mesačne,
vreckové na mesiac 30,- eur mesačne, cestovné SAD 7,- eur mesačne, strava - škola (desiata, raňajky)
70,- eur mesačne, strava doma 110,- eur mesačne, hygienické potreby 7,- eur mesačne, kultúra, kino
7,- eur mesačne, fitnes trénerka 100,- eur mesačne, ZUŠ - spev + koncerty 120,- eur ročne, okuliare
130,- eur ročne, životné poistenie 237,- eur ročne, školské pomôcky, poplatky 12,- eur mesačne a 90,-
eur ročne, exkurzia 50,- eur ročne, koncoročný výlet 80,- eur ročne, oblečenie, obuv 600,- eur ročne,
vitamíny 370,- eur ročne, dentálna hygiena 40,- eur ročne, kozmetika, drogérie 180,- eur ročne, šport
(lyže, korčule, turistika) 90,- eur ročne, autoškola 750,- eur ročne, maľovanie izby 60,- eur ročne a nákup
školskej komody 40,- eur mesačne. Z výsluchu matky dieťaťa ako účastníčky konania odvolací súd
zistil, že od rozhodnutia okresného súdu sa pomery na jej strane nezmenili, naďalej je zamestnaná,
iný príjem nemá, nenadobudla majetok inej väčšej hodnoty. Pokiaľ ide o maloletú dcéru táto navštevuje
3. ročník Obchodnej akadémie v Žiline. Čo sa týka záľub, navštevuje Základnú umeleckú školu, odbor
spev a posilňovňu. Zdravotný stav maloletej je dobrý. Žijú s otcom dieťaťa v spoločnej domácnosti (otec
užíva obývačku, kuchyňa je spoločná, syn spáva v detskej izbe, dcéra s matkou v spálni). Čo sa týka
nákladov na spoločnú domácnosť, tak tieto predstavujú celkovú sumu 260,- eur mesačne, v ktorej sume
je zahrnutá aj splátka úveru, ktorý úver im bol s otcom dieťaťa poskytnutý zo strany Štátneho fondu
rozvoja bývania. Na tomto sa teda podieľa aj otec, keď platí na bývanie a na úver celkovú sumu 130,-
eur mesačne. Otec sa stravuje sám, osobné veci mu neperie, len utierky a podobne. Na zakúpenie
hygienických potrieb v súvislosti s praním spoločných vecí jej otec peniaze nedáva. Syn T. M., nar.
XX.XX.XXXX, navštevuje FTVŠ UMB - odbor trénerstvo Banská Bystrica 5. ročník denné štúdium, a
to individuálnou formou, na internáte nebýva. Na základe dohody pracuje u firmy pričom mesačne má
príjem v sume 150,- eur. Syn si od otca súdnou formou neuplatňoval výživné. Otec robí dva dni a dva
dni má voľno. Podľa matky dieťaťa nepozná kolegu, ktorý by nevykonával inú činnosť. Otec má kurz
trénera, maséra, robí plavčíka. Doma rozpráva, že trénuje deti v Čadci, že je na sústredení. Iné dôkazy
ona nemá, len z toho, čo jej hovoril. Z výsluchu otca dieťaťa ako účastníka konania odvolací súd zistil,
že od rozhodnutia okresného súdu sa pomery na jeho strane nezmenili, naďalej je zamestnaný, iný
príjem nemá, iný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Podľa jeho udania sa mu zhoršil zdravotný stav.
Čo sa týka prispievania z jeho strany na domácnosť je tvrdenie matky pravdivé. Na účet matky platím
výživné pre dcéru v sume 100,- eur mesačne, okrem toho na účet dcéry mesačne 30,- až 40,- prípadne
50,- eur mesačne, v ktorej sume je zahrnutá aj permanentka do posilňovne. Na syna neprispieva
žiadnym výživným. Jeho pracovná doba je 12 hodín denne od 6.00 do 18.30 hod., alebo 21.00 hod.



Počas tejto doby má aj hodinovú prestávku, alebo keď pracuje viac, tak aj dlhšiu, tri hodiny. Potom
po odpracovaní dvoch dní, má dva dni voľna. Pracuje aj v sobotu, aj v nedeľu. Absolvoval masérsky
kurz pred 30 rokmi. Nikdy to nerobil a ani to v súčasnej dobe nerobí. Čo sa týka kurzu trénera, tento
má platný asi 10 aj viac rokov. Robí atletického trénera v Čadci u atletického klubu, ktorý klub vedie
človek, ktorý je vlastne aj majiteľom cestovnej kancelárie. Za prácu nedostáva žiadnu odmenu, pokiaľ
sa však uskutoční nejaké sústredenie tak on neplatí za cestu a ubytovanie, iba stravovanie. Má ešte
kurz záchranára, ktorý vykonáva v rámci práce plavčíka. Čo sa týka športu, tak sa venuje behu, kde
sa zúčastňuje aj športových súťaží. V letných mesiacoch 3 - 4x v mesiaci. V tomto roku bol na troch
súťažiach, na ktorých nebol úspešný. V tejto súvislosti má výdavky na štartovné, ktoré sa pohybuje
od 15 - 30 eur, závisí od veľkosti pretekov. Výdavky má aj na cestovné. Vlani bol na medzinárodnej
súťaži v Krakove, vo Viedni, aj v Rumunsku. Nepovažuje to za dovolenku, boli to v podstate sústredenia.
Keď bol ako úspešný ako športovec, tak získal takýto pobyt v zahraničí, napr. v Chorvátsku, keď boli
s matkou dieťaťa manželia. Aj v minulom roku bol v Chorvátsku. Má ukončené stredné vzdelanie s
maturitou v odbore mechanik - nastavovač, v ktorom odbore nikdy nepracoval. Venoval sa od začiatku
vrcholovému športu, športuje 40 rokov. V práci to má tiež náročné takže keď príde domov, tak aj pol dňa
prespí. Jeho zdravotné problémy súvisia s pohybovým aparátom. Keď sa zúčastňoval medzinárodných
súťaží, pobyt vždy hradila reprezentácia. Teraz sa už takýchto súťaží veľmi nezúčastňuje. Syna finančne
nepodporuje. Vybavil mu prácu na plavárni a lekáreň, ktorá ho sponzorovala, teraz podporuje jeho
výživovými doplnkami, vitamínmi.

14. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na
dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane
povinného rodiča. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne a sú závislé predovšetkým od veku,
zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu obsahu jeho prípravy
na jeho budúce povolanie a pod. Výživné pre dieťa totiž neslúži len na uspokojenie všetkých jeho
odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv atď.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb
dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové a rekreačné
potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované aj schopnosťami
a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len
bežné potreby, ktoré nepresahujú obvyklú, základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život
kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie
potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú
prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce
reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen
subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Pri posudzovaní potencionality
príjmov povinného rodiča musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti,
ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru
je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada
len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho
potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne
preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav,
schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Okrem toho v zmysle ust. § 62 ods. 5
Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť. Naviac súd prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará a rovnako tak berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

15. Odvolacie námietky matky dieťaťa sa týkali nezohľadnenia neplnenia si vyživovacej povinnosti otca
na dospelého syna, potencionality príjmov otca a spôsobu jeho života. Otec v odvolaní poukazoval
hlavne na svoje príjmy zo zamestnania, občasnú odmenu zo športovej rekreačnej činnosti, z ktorej
maloletej niekedy prispieva a to mimo pravidelného výživného v sume 100,- eur mesačne.

16. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom dokazovania vykonaného okresným súdom,
napadnutého rozhodnutia, odvolaniami rodičov dieťaťa a vyjadrením matky dieťaťa dospel k záveru,
že okresný súd správne zistil skutkový stav ohľadom odôvodnených potrieb dieťaťa a možností a



schopností rodičov. Ani doplnenie dokazovania nepreukázalo zistenie iných pomerov na ich strane. S
výškou výživného, tak ako bola určená okresným súdom sa odvolací súd nestotožnil najmä s ohľadom
na preukázané schopnosti a možnosti povinného - otca dieťaťa, a tiež vzhľadom na vek dieťaťa a jeho
odôvodnené potreby. Výživné určené prvostupňovým súdom odvolací súd považoval za privysoké. Na
rozdiel od okresného súdu zohľadnil na strane otca dieťaťa vo väčšej miere jeho príjem. Vzhľadom na
jeho vzdelanie (stredné vzdelanie s maturitou - mechanik-nastavovač), ukončenie vrcholovej športovej
kariéry a hlavne vek musel vychádzať z ním dosahovaného príjmu 728,- eur mesačne. Na príjem z
občasnej športovej činnosti, ktorý vyvažujú aj výdavky, neprihliadol. V odvolacom konaní neboli tvrdenia
matky o príjmoch otca z absolvovaných kurzov preukázané. Len z toho, že uvedené činnosti vykonávajú
iní kolegovia otca nebolo možné vychádzať. Ako vyplynulo z výsluchu otca spôsob jeho života súvisí s
rekreačnou športovou činnosťou, ktorej sa popri práci venuje aj v športovom klube, v ktorej súvislosti sa
zúčastňuje sústredení aj mimo republiky. Pri rozhodovaní o konkrétnej výške výživného odvolací súd,
rovnako ako okresný súd, prihliadal na to, že otec dieťaťa žijúci v spoločnej domácnosti s dieťaťom
sa podieľa na nákladoch spojených s bývaním tým, že prispieva s matkou dieťaťa dohodnutú sumu
v 1-ici. Zhodne s okresným súdom ako i odvolaním matky dieťaťa je však potrebné konštatovať,
že otec má vyživovaciu povinnosť aj na syna, ktorý vzhľadom na pokračovanie v štúdiu na vysokej
škole nie je schopný samostatne sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) avšak na ktorého bezdôvodne
neprispieva. S prihliadnutím na blížiaci sa vek dieťaťa k plnoletosti si aj matka dieťaťa plní vyživovaciu
povinnosť k maloletej nielen zabezpečovaním bývania ale aj peňažným príspevkom. Napokon časť
potrieb dieťaťa je krytá aj rodinnými prídavkami. Vzhľadom na uvedené podľa odvolacieho súdu suma
výživného 160,- eur mesačne vystihuje lepšie tak odôvodnené potreby maloletej spojené s jej vekom,
navštevovaním strednej školy a záľubami (spojenými so športom a hudbou), ako aj schopnosti a
možnosti povinného rodiča. Otcom dieťaťa v odvolaní navrhované výživné v sume 100 eur mesačne
odvolací súd nepovažoval za opodstatnené a to poukazujúc na to, že výživné pre dieťa nemá slúžiť len na
uspokojovanie jeho najzákladnejších potrieb ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu
a vývoj dieťaťa spojených s jeho záujmovou činnosti, ktorú je dôvodné podporovať a v tomto smere treba
zdôrazniť, že maloletá je pred dovŕšením plnoletosti. Ani návrh matky v odvolaní na určenie výživného
v sume 300,- eur mesačne nepovažoval odvolací súd za odôvodnený lebo nie je v schopnostiach a
možnostiach otca, pričom ani navrhnutá suma by nepokrývala potreby maloletej v súčasnej dobe v
súvislosti s návštevou strednej školy. V prípade jej pokračovania v štúdiu na vysokej škole je dôvodný
predpoklad, že tieto budú vyššie.

17. Vychádzajúc tak pri úprave rozsahu vyživovacej povinnosti zo zákonných kritérií, ktorými sú na
jednej strane schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného - otca a na druhej strane odôvodnené
potreby dieťaťa odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom zmenil tak, že otcovi
dieťaťa uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 160,- eur mesačne a to počnúc dňom
právoplatnosti výroku o rozvode manželstva účastníkov konania, t.j. dňom 10.10.2019 vždy do 15. dňa
toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa. Vo výrokoch o rozvode manželstva účastníkov
konania a schválení dohody rodičov o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, zastupovaní a
spravovaní majetku dieťaťa obidvoma rodičmi a neupravení styku otca s maloletou, zostáva rozsudok
okresného súdu nedotknutý lebo nebol napadnutý odvolaním.

18. Vzhľadom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd, okrem odvolacích trov, rozhodol
aj o trovách prvoinštančného konania, a to podľa § 52, § 58 C. m. p. v spojení s § 396 ods. 2 C. s. p. tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho). Pokiaľ
si matka dieťaťa v odvolaní uplatnila nárok na náhradu trov konania, neuviedla žiadne také okolnosti
prípadu, pre ktoré by malo byť priznanie trov konania spravodlivé ako to má na zreteli ust. § 55 C. m. p.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).