Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoKR/31/2019 z 24. 6. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 24. júna 2020, sp. zn. 14CoKR/31/2019, ECLI:SK:KSZA:2020:5118214942.2 Krajský súd Žilina | 14CoKR/31/2019 | ECLI:SK:KSZA:2020:5118214942.2 | 2020-06-24 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b785af83-f9f6-4252-a547-1faa6b89ad4f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5118214942.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoKR/31/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118214942
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5118214942.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Márie Dubcovej, v sporovej právnej veci
žalobcu: Mgr. Štefan Krnáč, so sídlom U. XX, XXX XX K., správca úpadcu: POKROK, výrobné družstvo,
Žilina, so sídlom M.R. Štefánika 107, 010 01 Žilina, IČO: 00 168 122, proti žalovanému: Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO:
35 937 874, o určenie neúčinnosti právnych úkonov a zaplatenie peňažnej náhrady v sume 3.739,55 Eur,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi/14/2018-62 zo dňa 28.5.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi/14/2018-62 zo dňa 28.5.2019 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) žalobu zamietol a žalovanému
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v Čl. 8 Civilného sporového poriadok Zák.
č. 160/2015 Z.z. (ďalej aj len „CSP“), Čl. 15 ods. 1, 2 CSP, § 151 ods. 1, 2 CSP, § 154 CSP, § 191 ods.
1, 2 CSP, § 57 ods. 1, 2, 4 Zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „ZKR“), § 59
ods. 1, 2, 3, 4 ZKR, § 62 ods. 1 ZKR, § 3 ods. 1, 2 ZKR okresný súd žalobu zamietol.

3. Medzi stranami v konaní bola nesporná skutková okolnosť realizácie platieb subjektu POKROK,
výrobné družstvo, Žilina, so sídlom M.R. Štefánika 107, 010 01 Žilina, IČO: 00 168 122 z titulu poistného
za august 2017 zo dňa 26.10.2017 v sume 1.178,25 Eur, za september 2017 dňa 26.10.2017 v sume
856,94 Eur, za júl 2017 dňa 26.10.2017 v sume 757,86 Eur a za máj 2017 dňa 11.10.2017 v sume
946,50 Eur. Z uvedených medzi stranami nesporných skutkových okolností okresný súd ako zo základu
vychádzal (v nadväznosti na to ani nevzhliadol dôvod na vykonanie dôkazu predložením výpisu z účtu
v zmysle návrhu žalobcu uvedeného už v písomnom vyhotovení žaloby). Z Obchodného vestníka č.
OV 152/2017 s dňom uverejnenia 9.8.2017 vyplývala skutočnosť účinkov začatia konkurzného konania
dňa 10.8.2017. Z Obchodného vestníka č. OV 205/2017 s dňom uverejnenia 26.10.2017 vyplývala
skutočnosť účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok POKROK, výrobné družstvo, Žilina, M.R. Štefánika
107, 010 01 Žilina, IČO: 00 168 122 (ďalej už len „dlžník“ alebo „úpadca“) dňom 27.10.2017.

4. Vzhľadom na uplatnený prostriedok procesnej obrany zo strany žalobcu - podanie žaloby o určenie
neúčinnosti právnych úkonov uplatnenú žalobcom ako správcom úpadcu sa okresný súd primárne
zaoberal otázkou splnenia formálnej podmienky úspešnosti takejto žaloby, ktorou je zachovanie lehoty



na včasné podanie tejto žaloby - hmotno-právnej prekluzívnej lehoty vyplývajúcej z úpravy § 57 ods.
2 ZKR, podľa ktorej úpravy právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní na súde
do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Pri zohľadnení skutočnosti nastúpenia účinkov vyhlásenia
konkurzu na označeného úpadcu dňom 27.10.2017 a pri podaní žaloby v tejto veci na okresný súd
dňom 25.10.2018 (č.l. 8 spisu) bolo potrebné skonštatovať, že žaloba bola v tejto veci podaná včas,
teda do jedného roka od účinkov vyhlásenia konkurzu. Žalobca podal žalobu ako subjekt aktívne na
podanie takejto žaloby legitimovaný podľa § 57 ods. 1 ZKR proti žalovanému ako subjektu pasívne
legitimovanému podľa § 62 ods. 1 ZKR. Pokiaľ ide o podmienku odporovateľnosti podľa § 57 ods.
1 ZKR, teda že žalobca odporuje právnemu úkonu, ktorý sa týka majetku dlžníka, túto podmienku
okresný súd rovnako hodnotil ako splnenú vzhľadom k tomu, že predmetnými platbami, dlžník plnil zo
svojho majetku záväzky z titulu verejného zdravotného poistenia. Okresný súd zdôraznil, že samotná
povaha takto dlžníkom plneného záväzku (t.j. že išlo o platby pohľadávok vyplývajúcich z verejno-
právnej úpravy podľa zákona č. 580/2004 Z.z.), bola okresným súdom hodnotená ako irelevantná v tejto
veci, nakoľko za podstatnú okresný súd považoval samotnú skutočnosť odčerpania majetkových hodnôt
z majetku dlžníka prostredníctvom realizácie právnych úkonov - predmetných platieb, čo nakoniec
korešpondovalo aj úprave vymedzenia právnych úkonov, ktoré sú vo všeobecnej rovine spôsobilým
predmetom odporovania v zmysle úpravy § 57 ods. 1 ZKR.

5. Okresný súd uviedol, že v tomto konaní „bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať splnenie
všetkých podmienok odporovateľnosti právnych úkonov predmetných platieb tak, ako ich vymedzuje
právna úprava, a to jednak všeobecných podmienok podľa § 57 ZKR a po preukázaní týchto
všeobecných podmienok odporovateľnosti, ktoré musia byť splnené spolu s osobitnými podmienkami
odporovateľnosti už v jej jednotlivých formách podľa špeciálnych skutkových podstát odporovateľnosti (z
ktorých pre prejednávanú vec v nadväznosti na skutkové vymedzenie učinené žalobcom bola relevantná
úprava § 59 ZKR), i splnenie špeciálnych podmienok odporovateľnosti, teda podmienok odporovateľnosti
predmetných právnych úkonov platieb ako zvýhodňujúcich právnych úkonov podľa § 59 ZKR. Súd
podotýka, že hodnotenie splnenia, resp. nesplnenia špeciálnych podmienok odporovateľnosti podľa § 59
ZKR prichádza do úvahy až potom, ak by bolo možné na základe výsledkov vykonaného dokazovania
v tejto veci skonštatovať splnenie všeobecných podmienok odporovateľnosti podľa § 57 ZKR, čo však
v prejednávanej veci naplnené nebolo.“ Tento záver okresného súdu vyplýval z jeho konštatovania
učineného na základe vyhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania podľa § 191 ods. 1 CSP v
tejto veci s vyústením do uvedeného záveru, že žalobca nepreukázal splnenie základnej podmienky
odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR, teda že predmetné právne úkony dlžníkom zrealizovaných
platieb ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Splnenie tejto
hmotno-právnej podmienky odporovateľnosti musí byť žalobcom preukázané aj v prípade realizácie
právnych úkonov predmetných platieb v časových súvislostiach ťažiskovo zdôrazňovaných žalobcom,
a to konkrétne po tom, ako nastali účinky začatia konkurzného konania a predtým, ako nastali účinky
vyhlásenia samotného konkurzu. „Samotná skutočnosť realizácie predmetných platieb v tomto časovom
intervale neodôvodňuje, a to ani v spojení so skutočnosťou konkurzným súdom na pojednávaní dňa
11.10.2017 konštatovaným neosvedčením platobnej schopnosti dlžníka a s nespornou skutočnosťou
existencie záväzku dlžníka, tak ako je identifikovaný v žalobe (pohľadávka veriteľa M-Desing Benelux
B.V.B.A., zistená v konkurznom konaní vo výške 4.077.709,47 EUR zároveň judikovaná dňa 12.3.2014,
a to ani s ohľadom na výšku tejto pohľadávky a jej podiel na sume zistených pohľadávok v tvrdenom
rozsahu 99 %, ako vyplýva zo žaloby), záver o preukázaní ukrátenia v zmysle úpravy § 57 ods. 4
ZKR. Osobitne v tejto časti súd podotýka, že k tvrdeniu, podľa ktorého táto pohľadávka predstavuje
pohľadávku konkurzného veriteľa, ktorú si tento uplatnil v predmetnom konkurznom konaní na majetok
úpadcu, jednak existovala v čase, keď nastali účinky realizácie predmetných platieb a tiež že táto
pohľadávka bola v konkurznom konaní označeným veriteľom uplatnená a tomuto veriteľovi nezaniklo ku
momentu meritórneho rozhodnutia v tejto veci postavenie konkurzného veriteľa, neuviedol a neoznačil a
tiež nepredložil žalobca súdu žiadne konkrétne dôkazy.“ Rovnako okresný súd uviedol, že pre uplatnenie
odporovateľnosti v tejto veci bolo irelevantné, či žalobcom označená pohľadávka veriteľa M-Desing
Benelux B.V.B.A. je pohľadávkou splatnou, prípadne aj judikovanou. Skutočnosť neosvedčenia platobnej
schopnosti dlžníka na pojednávaní konkurzného súdu dňa 11.10.2017 rovnako nebola okresným súdom
hodnotená ako skutočnosť, či už sama o sebe alebo s ďalšími výsledkami v tejto veci vykonaného
dokazovania preukazujúca naplnenie podmienky ukrátenia v zmysle § 57 ods. 4 ZKR.

6. V súvislosti so splnením podmienky § 57 ods. 4 ZKR okresný súd osobitne uvádzal, že úpadok
vo forme platobnej neschopnosti v zmysle úpravy § 3 ods. 2 ZKR je úpadkom, ktorý pokiaľ ide o



majetkový stav úpadcu, vypovedá len o jeho záväzkoch na finančné plnenie a nie o celom majetku
úpadcu. Predpokladom preukázania splnenia podmienky ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR v tomto
konaní bolo zo strany žalobcu riadne splnenie povinnosti tvrdenia a zároveň spoľahlivé preukázanie
konkrétneho ekonomického dopadu realizovaných platieb na majetkovú sféru úpadcu. Okresný súd
konštatoval jednak absenciu riadneho splnenia povinnosti tvrdenia a tiež povinnosti dôkaznej, a to vo
vzťahu k tejto rozhodnej hmotnoprávnej podmienke zo strany žalobcu. Poukázal na závery podľa bodu
25. a 26. rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14CoKR/8/2016 zo dňa 26.1.2017, podľa ktorých:
„Z charakteru incidenčného konania ako sporového občianskeho konania vo väzbe na úpravu § 101
ods. 1, § 118a ods. 1, 2, § 120 ods. 1, 4 OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu)
vyplýva na strane účastníkov rovnako tak povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazná povinnosť, t.j. povinnosť
označiť dôkazy na dokázanie svojich vlastných tvrdení /na strane žalobcu obvykle vo vzťahu k žalovaným
návrhom, na strane žalovaného obvykle vo vzťahu k obrane proti žalobe/. Platí to tak v sporovom,
ako i v nesporovom konaní, avšak iba v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené
s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, t.j. neunesením tzv. dôkazného
bremena. Podstatné bolo, že okresný súd v rámci poučovacej povinnosti riadne a opakovane poučil
účastníkov konania v zmysle § 118a OSP /účinný k momentu rozhodovania okresného súdu/, kto
a v akom rozsahu má dôkazné bremeno určujú normy hmotného práva. V zásade ho má ten, v
koho v záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky /neúspech v spore/
postihujú v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno /neoznačil potrebné dôkazy alebo
uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie preukázané/. V tomto smere podporne krajský súd poukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júla 2010 sp.zn. 5Obo/52/2010, v zmysle
ktorého dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver o pravdivosti tvrdenia
tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky. Podľa názoru krajského súdu je potrebné zdôrazniť, že žalobca
musí v konaní preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si
v konkurznom konaní prihlásil svoju pohľadávku. Pretože v konkurznom konaní ide vždy o pluralitu
veriteľov, je právne irelevantné, pohľadávka ktorého a koľkých veriteľov bola ukrátená. Veriteľ musí
mať pohľadávku proti dlžníkovi v dobe vykonania právneho úkonu, resp. v momente, keď právny
úkon nadobudne účinnosť. Pokiaľ ide o podmienku, že právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávky
veriteľa, ktorý si pohľadávku prihlásil, je potrebné uviesť, že vo všeobecnosti ukrátenie uspokojenia
pohľadávky veriteľa bude vecou dôkazného bremena žalobcu. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od
toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil a v akom rozsahu a aký majetok mu
zostane na uspokojenie pohľadávky. Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa
skráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude
pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj keď právnym
úkonom dôjde ku zmenšeniu majetku dlžníka, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak
majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, pretože týmto úkonom nedošlo
k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa.“ K citovaným záverom rozsudku krajského súdu okresný
súd podotkol, že v prejednávanej veci sp.zn. 19Cbi/14/2018 si okresný súd riadne splnil svoje procesné
povinnosti v rámci postupu podľa § 167 CSP a účastníkom v predvolaní na pojednávanie a aj na
pojednávaní dal poučenie o zákonnej koncentrácii konania podľa § 154 CSP. Rovnako okresný súd pri
vyššie uvedených záveroch poukázal vo vzťahu k otázke podmienky ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR
na stranu 7 a 8 uznesenia Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13CoKR/2/2011 zo dňa 11.5.2011, v zmysle
ktorých: „Pokiaľ žalobca tvrdil, že právne úkony uzavretých Kúpnych zmlúv zo dňa 31.8.2007 ukracujú
uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si pohľadávku prihlásil, tak bolo vecou dôkazného bremena
žalobcu túto skutočnosť preukázať a aby sa aj o tejto tvrdenej skutočnosti za predloženia dôkazov k nej
vykonalo dokazovanie pred okresným súdom. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok
dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok zostal na uspokojenie pohľadávky.
Odporovateľnosť vyžaduje, že právnym úkonom dlžníka sa skráti uspokojenie prihlásenej pohľadávky
veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre
nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Ak by aj právnym úkonom došlo k zmenšeniu
majetku dlžníka, nemožno a úspešne odporovateľnosti domáhať, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal,
postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky, pretože týmto úkonom dlžníka potom nedošlo ku



ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. V tejto časti poukazuje súd i na závery ďalších rozhodnutí
krajských súdov k otázke ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR, ktoré uvádzajú rovnaké právne závery
(napríklad uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 25CoKR/5/2013 zo dňa 15.5.2013,
rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoKR/60/2011 zo dňa 31.7.2012, rozhodnutia
Krajského súdu Žilina sp.zn. 13CoKR/14/2015, sp.zn. 14CoKR/3/2017 a sp.zn. 13CoKR/34/2016). Súd
podotýka, že splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky - ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR je
naďalej vecou dôkazného bremena žalobcu i v pomeroch konaní už vedených podľa úpravy Civilného
sporového poriadku, akým bolo i predmetné konanie čo dokladá i časť vyššie označenej rozhodovacej
praxe odvolacieho súdu. Vzhľadom na vyššie konštatovanú odôvodnenosť primárneho skúmania
všeobecných podmienok odporovateľnosti podľa § 57 ZKR vrátane ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR,
skonštatovanie naplnenia ktorých všeobecných podmienok je predpokladom na to, aby súd vôbec
pristúpil k hodnoteniu naplnenia špeciálnych podmienok predstavovaných v prejednávanej veci úpravou
§ 59 ZKR, súd pri závere o nepreukázaní ukrátenia podľa § 57 ods. 4 nevzhliadol dôvod činiť predmetom
dokazovania a následného právneho posúdenia splnenie špeciálnych podmienok podľa § 59 ZKR a
zamietol žalobu v celom rozsahu /teda vrátane uplatnenej peňažnej náhrady, pre priznanie ktorej tvorí
záver o preukázaní odporovateľnosti predmetných úkonov predpoklad/, na základe skonštatovania
nepreukázania podmienky ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR. Pre úplnosť odôvodnenia meritórneho
rozhodnutia súd dodáva, že otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení,
absencia ktorého naliehavého právneho záujmu bola namietaná v procesnej obrane žalovaného sa súd
nezaoberal vzhľadom na úpravu podľa § 137 písm. c CSP a § 57 a nasledujúce ZKR“. O nároku na
náhradu trov konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP, 262 ods. 1, 2 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov „podľa § 365 ods. 1 písm. d) Civilného
sporového poriadku konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, podľa § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku
nakoľko súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa § 365
ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku nakoľko súd na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, podľa § 365 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku nakoľko neboli splnené
procesné podmienky.“ Dňa 28.05.2019 na pojednávaní konanom na Okresnom súde Žilina bol vyhlásený
rozsudok sp.zn. 19Cbi/14/2018, ktorý v zmysle § 219 ods. 1 CSP bol vyhlásený, odôvodnený a bolo
dané poučenie o opravnom prostriedku v zmysle tohto ustanovenia. Odvolací súd uviedol, že na rozdiel
od písomného vyhotovenia v ústnom odôvodnení na pojednávaní malo byť uvedené, že žaloba sa
zamieta v časti právneho úkonu splnenia dlhu zo dňa 11.10.2018 vo výške 946,50 Eur z dôvodu, že
bola podaná oneskorene, nakoľko žaloba bola podaná dňa 25.10.2018 a teda po uplynutí lehoty 1 roka
od vykonania tohto právneho úkonu (teda v tejto časti mala byť podaná najneskôr 11.10.2018).
V písomnom vyhotovení rozsudku zo dňa 28.05.2019 je uvedené, že žaloba bola podaná dňa
25.10.2018, teda včas. Okresný súd vo svojom rozhodnutí sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s týmito
vzájomnými rozpormi. Pritom odôvodnenie súdu v zmysle ustálenej súdnej praxe má byť presvedčivé.
Zásadný rozpor v ústnom odôvodnení a písomnom vyhotovení nemožno považovať za presvedčivé
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, bez toho aby tento rozpor bol akýmkoľvek spôsobom v písomnom
vyhotovení rozsudku vysvetlený. Podľa žalobcu sa jednalo o zásadný rozpor, ktorý sa týkal základných
podmienok úspešnosti žaloby a takýmto postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu vyplývalo, že žalobca neuniesol bremeno
tvrdenia ani bremeno dôkazné vo veci, nakoľko nepreukázal splnenie podmienok v zmysle § 57 ods. 4
ZKR, t.j. existenciu veriteľa, ktorý bol ukrátený plnením dlhu žalovanému vo výške 3799,55 Eur, ktoré
závery považoval žalobca za nesprávne. Citoval § 57 ods. 4 ZKR a uviedol, že predpokladom úspešnosti
odporovacej žaloby je preukázanie skutočnosti, že došlo k ukráteniu konkurzného veriteľa. Podľa
žalobcu bola v konaní preukázaná skutočnosť, že došlo k ukráteniu konkurzného veriteľa uvedeného
v žalobe. Zo žaloby jednoznačne vyplývalo, že M-Design Benelux B.V.B.A., so sídlom Magerhillestraat
48, 8210 Zedelem, IČO: 0882.624.675 zastúpený PATENT IURIST, s.r.o., Dostojevského rad 5, 811 09
Bratislava, ktorého zistená pohľadávka v konkurznom konaní je v sume 4.077.709,47 Eur je konkurzným
veriteľom, ktorý bol ukrátený plnením dlhu vo výške 3799,55 Eur, nakoľko táto suma, ak by nedošlo k
plneniu, by bola zapísaná do súpisu konkurznej podstaty a o túto sumu sa zmenšil majetok žalobcu. Toto
tvrdenie vyplývalo aj z dupliky žalobcu zo dňa 18.02.2019, v ktorom bolo uvedené: „Pokiaľ by k plneniu
nedošlo peňažná suma, ktorá je aj predmetom tohto konania by bola zapísaná do konkurznej podstaty
a mohla by byť rozvrhnutá medzi zistených veriteľov". Jedná sa o skutkové tvrdenie, ktoré žiadnym
spôsobom žalovaný vo svojich troch vyjadreniach nespochybnil a nespochybnil ani túto skutočnosť na



pojednávaní dňa 28.05.2019.“ Citoval § 151 CSP a uviedol, že v zmysle uvedeného, „...je preto tvrdenie
žalobcu o existencii konkurzného veriteľa dotknutého odporovateľným právnym úkonom medzi stranami
sporu nesporné a teda v zmysle tejto právnej normy za preukázané. Na jednej strane súd poukazuje na
ustanovenia upravujúce sudcovskú koncentráciu konania na druhej strane ignoruje aplikáciu ustanovení
procesného útoku a procesnej obrany. Respektíve z odôvodnenia nevyplýva presvedčivé odôvodnenie
nepoužitia tejto právnej normy. Žalobca tvrdil a v zmysle procesnej normy aj preukázal, že existuje určitý
konkurzný veriteľ a rovnako žalobca tvrdil a preukázal, že plnením vo výške 3.799,55 EUR došlo k
jeho ukráteniu nakoľko táto suma by bola zapísaná do súpisu konkurznej podstaty a na základe tejto
skutočnosti by bolo uspokojenie konkurzných veriteľov vyššie o sumu 3.799,55 EUR.“ Žalobca považoval
napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu za nesprávny. Navrhol, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok v celom rozsahu a rozhodol sám o veci tak, že žalobe vyhovie alebo aby po zrušení
napádaného rozsudku vrátil celú vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.

8. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý s odvolaním žalobcu
nesúhlasil. V dôvodoch odvolania sa opieral žalobca o nedostatočné odôvodnenie rozsudku a tvrdil
jeho nesprávnosť. Podľa žalovaného tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že odôvodnenie napadnutého
rozsudku je nedostatočné, chýba konkrétne uvedenie, v čom má byť odôvodnenie nedostatočné.
Ako základ odvolania žalobca zobral do úvahy, že žalovaný nenamietal skutočnosť, že bol M-Desing
Benelux B.V.B.A ukrátený ako veriteľ úpadcu. Žalovaný sa k tejto skutočnosti nevyjadril, nakoľko nemal
informácie z účtovnej závierky úpadcu POKROK, výrobné družstvo, IČO: 00 168 122, M.R. Štefánika
107, 010 01 Žilina a ani ako veriteľ nemá takéto podrobné informácie a možnosť ich pravosť zisťovať.
Predmetom sporu je určenie neúčinnosti právnych úkonov žalovaného a zaplatenie peňažnej náhrady,
nie určenie, že spoločnosť M-Desing Benelux B.V.B.A bola, pred vyhlásením konkurzu na úpadcu
ukrátená. Žalobca vo svojom odvolaní mal poukazovať najmä na to, v čom konkrétne okresný súd dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a v čom vidí nesprávne právne posúdenie predmetnej veci súdom.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že v podanom odvolaní absentujú konkrétne odvolacie dôvody
a ich vysvetlenie. Žalovaný nemal žiaden podiel na tom, že žalobca nielenže nesprávne danú vec
posúdil, ale ako mu bolo vysvetlené, žalobu v časti podal bez preukázania splnenia kumulatívnych
podmienok podľa § 54 ZKR. „Na pojednávaní dňa 28.5.2019 bol rozsudok riadne a podrobne
vysvetlený tak žalobcovi ako aj žalovanému, pričom všetky sporné body tak žaloby ako vyjadrenia k
podanej žalobe boli sudkyňou vysvetlené a vyvrátené, resp. potvrdené priam ukážkovým spôsobom.“
Po prečítaní odvolania žalobcu žalovaný nadobudol „dojem, že sa minimálne duchom predmetného
pojednávania nezúčastnil. Všetky jeho procesné práva boli dodržané, formálne zaznamenané do
zápisnice a žiadne jeho právo na spravodlivú súdnu ochranu nebolo porušené, nakoľko sa mohol ku
všetkému vyjadriť, alebo aktívne uplatňovať svoje práva.“ Žalovaný mal za to, že napadnutý rozsudok
okresného súdu je právne a vecne správny, riadne odôvodnený a je výsledkom veľmi odborného
procesného postupu okresného súdu. Odvolanie žalobcu považoval žalovaný za obsahovo mimo
prejednávanú vec ako celok a používať ako dôvod odvolania, že žalovaný nepoprel, že bol iný veriteľ
ukrátený, považoval žalovaný za irelevantné vo veci o určenie neúčinnosti právnych úkonov a zaplatenie
peňažnej náhrady žalovaným. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu v plnom
rozsahu potvrdil.

10. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril (č.l. 93, 95 spisu).

11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu podľa ust. § 379 v
spojení s § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským
súdom za rešpektovania § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne
rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

12. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14CoKR/31/2019-112 zo dňa
16.6.2020 s tým, že podľa § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní
pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s § 378 ods. 1 CSP.



13. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

14. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z
titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli
zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je
postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom
zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je
aj v súlade s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra
2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno
posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku
komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj
odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho
konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia
súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho
súdu“, a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012,
podľa ktorého „...odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak
v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a
navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu“.

18. Žalobca v podanom odvolaní citoval zákonné ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), h), e), f), a)
CSP, ktorých aplikáciu na prejednávanú odvolaciu vec však bližšie neodôvodnil. Z obsahu odvolania
žalobcu vyplýva podľa odvolacieho súdu argumentácia odvolateľa, ktorú možno vyhodnotiť v rovine
tvrdení najmä o nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom právnom posúdení veci súdom
prvej inštancie. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak žalobca v podanom odvolaní namietal
skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia
vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle
ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané
procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení
dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z
hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“.
Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté
v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného
práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých
dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS
97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne
správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 350/08, podľa
ktorého „...dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia
dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je
právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených



(navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu
korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh
konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch
predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je
relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií
vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné
dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a
interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou
nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský
súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.

19. Žalobca v odvolaní namietal, že „Na rozdiel od písomného vyhotovenia v ústnom odôvodnení
na pojednávaní bolo uvedené, že žaloba sa zamieta v časti právneho úkony splnenia dlhu zo dňa
11.10.2018 vo výške 946,50 EUR z dôvodu, že bola podaná oneskorene, nakoľko žaloba bola podaná
dňa 25.10.2018 a teda po uplynutí lehoty 1 roka od vykonania tohto právneho úkonu. V písomnom
vyhotovení rozsudku zo dňa 28.05.2019 je uvedené, že žaloba bola podaná dňa 25.10.2018
a v celosti včas. Súd vo svojom rozhodnutí sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s týmito vzájomnými
rozpormi.“ V súvislosti s touto argumentáciou žalobcu odvolací súd uvádza, že sa s ňou oboznámil
a po vykonaní odvolacieho prieskumu ju nemohol vyhodnotiť ako takú, ktorá by mala vplyv na vecnú
správnosť záverov okresného súdu. Východiskom pre tento záver odvolacieho súdu boli skutočnosti
tvrdené žalobcom v tejto rovine v odvolaní vo väzbe na absenciu označenia dôkazov žalobcom na
preukázanie týchto tvrdení. Ak v relevantnom štádiu konania a ani v odvolaní žalobca neoznačil žiadne
dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, pričom ani žalovaný sa s touto argumentáciou žalobcu nestotožnil,
čo vyplývalo z vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu (č.l. 90 spisu), ktoré bolo doručené na
vyjadrenie žalobcovi, ktorý však zostal nečinný, tak potom odvolací súd mal zato, že táto argumentácia
žalobcu v odvolaní zostala nepresvedčivou. Navyše nemožno prehliadnuť v tejto rovine odvolania
žalobcu, že i v prípade, ak by došlo k preukázaniu pravdivosti týchto tvrdení, tak zvýraznený záver
okresného súdu vyjadrený v písomnom vyhotovení rozsudku v bode 15. nevyznel predsa v neprospech
žalobcu, ak konštatoval včasnosť podanej žaloby. Aj na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že
pre prieskum vecnej správnosti rozhodnutia v odvolacom konaní je relevantný obsah samotného
rozhodnutia, vyjadrený vo výroku rozsudku, ktorým je súd prvej inštancie viazaný len čo ho vyhlási (§
219 ods. 4 CSP) a tie dôvody rozhodnutia, ktoré sú vyjadrené v písomnom vyhotovení rozsudku (§ 220
ods. 1-4 CSP).

20. Žalobca v odvolaní namietal záver okresného súdu, že žalobca „neuniesol bremeno tvrdenia
ani bremeno dôkazné vo veci. nakoľko nepreukázal splnenie podmienok v zmysle § 57 ods.
4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, t.j. existenciu veriteľa, ktorý bol ukrátený plnením dlhu
žalovanému vo výške 3799,55 EUR“. Žalobca tiež v odvolaní uviedol, že „že v konaní bola preukázaná
skutočnosť, že došlo k ukráteniu konkurzného veriteľa uvedeného v žalobe. Predovšetkým zo žaloby
jednoznačne vyplýva, že M-Design Benelux B.V.B.A., so sídlom Magerhillestraat 48, 8210 Zedelem,
IČO: 0882.624.675 zastúpený PATENT IURIST, s.r.o., Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, ktorého
zistená pohľadávka v konkurznom konaní je v sume 4.077.709,47 EUR a teda sa jedná o konkurzného
veriteľa, ktorý bol ukrátený plnením dlhu vo výške 3799,55 EUR, nakoľko táto suma ak by nedošlo k
plneniu bola zapísaná do súpisu konkurznej podstaty a o túto sumu sa zmenšil majetok žalobcu.“

21. Krajský súd vo vzťahu k citovanej odvolacej argumentácii žalobcu považuje za potrebné zvýrazniť,
že predpokladom odporovateľnosti v konkurznom konaní je okrem vyhláseného konkurzu, existencie
právneho úkonu dlžníka, ktorý sa týka majetku podliehajúceho konkurzu a účinnosti tohto právneho
úkonu, tiež ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorý si svoju pohľadávku prihlásil. V zmysle
úpravy ZKR sú jednotlivé skutkovo-právne podstaty odporovateľnosti právnych úkonov, uvedené v §
58, § 59, § 60 a § 61 ZKR, zároveň viazané na naplnenie podmienky zakotvenej v § 57 ods. 4
ZKR. Podľa tohto zákonného ustanovenia je základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti
preukázanie, že daným právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľa, resp. veriteľov úpadcu, tak ako



správne konštatoval i okresný súd. Žalobca je tak nositeľom dôkaznej povinnosti a musí preukázať, že
napadnutým právnym úkonom bola ukrátená pohľadávka veriteľa, resp. veriteľov, ktorí si v konkurznom
konaní svoju pohľadávku prihlásili. Keďže v konkurznom konaní ide o pluralitu veriteľov, je právne
irelevantné, pohľadávka ktorého a koľkých veriteľov bola ukrátená. Veriteľ však musí mať pohľadávku
proti dlžníkovi v dobe vykonania právneho úkonu dlžníka, t.j. v momente, keď právny úkon nadobudne
účinnosť, a zároveň musí byť táto pohľadávka veriteľom prihlásená v konkurznom konaní.

22. Krajský súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že vo vzťahu k napadnutým právnym úkonom
(ďalej aj len „napadnutý právny úkon“), bez ďalšieho, nie je možné konštatovať ich ukracujúci charakter
v zmysle § 57 ods. 4 ZKR. Požiadavka, aby právny úkon ukracoval uspokojenie niektorej z prihlásených
pohľadávok, je základnou a všeobecnou podmienkou každej skutkovej podstaty odporovateľného
právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu úkonu nevznikne. Ide o podmienku, ktorá vždy
pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám odporovateľných právnych úkonov, ktorá musí byť v
každom jednotlivom prípade splnená. Krajský súd konštatuje, že žalobca nepredložil také listiny, ktoré by
preukazovali stav majetku úpadcu, jeho aktíva, pasíva v čase uzavretia, účinkov napádaného právneho
úkonu. Nebolo tak možné vyhodnotiť, resp. skonštatovať preukázanie hmotnoprávneho predpokladu
odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR. Podľa odvolacieho súdu pre vyslovenie záveru, že došlo k
ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok iných veriteľov (veriteľa), neboli v konaní pred súdom
prvej inštancie preukázané skutočnosti predstavujúce ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky a
nedostatok majetku úpadcu v čase uzavretia týchto úkonov pre uspokojenie iných veriteľov úpadcu.
Krajský súd zvýrazňuje, že žalobca bol povinný tvrdiť a preukázať, či sa majetok úpadcu uzavretím
dotknutých právnych úkonov zmenšil, v akom rozsahu, aký majetok úpadcovi zostal na uspokojenie
prihlásených pohľadávok veriteľov. Skutočnosť, že ide o právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu, žalobca nepreukázal a k tomuto preukázaniu
nedošlo ani odkazom na tvrdenia v odvolaní „tvrdenie vyplýva aj z dupliky žalobcu zo dňa 18.02.2019,
kde je uvedené: „Pokiaľ by k plneniu nedošlo peňažná suma, ktorá je aj predmetom tohto konania by
bola zapísaná do konkurznej podstaty a mohla by byť rozvrhnutá medzi zistených veriteľov". Jedná
sa o skutkové tvrdenie, ktoré žiadnym spôsobom žalovaný vo svojich troch vyjadreniach nespochybnil
a nespochybnil ani túto skutočnosť na pojednávaní dňa 28.05.2019.“ Žalobca bol v prejednávanej
veci nositeľom dôkazného bremena aj ohľadom preukázania existencie tejto základnej hmotnoprávnej
podmienky odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR, pričom procesným právnym následkom neunesenia
jeho dôkazného bremena je neúspech žalobcu v spore.

23. Odvolací súd konštatuje, že relevantným v danej veci teda bolo, že v konaní nebolo žalobcom
preukázané, že právnymi úkonmi, špecifikovanými v žalobe, by došlo práve v dôsledku nich k takému
kvalifikovanému zmenšeniu majetku úpadcu, v dôsledku ktorého po jeho uskutočnení úpadcovi nezostal
majetok, ktorý by postačoval na úplné uspokojenie pohľadávok prihlásených veriteľmi v konkurznom
konaní, alebo že by sa uspokojenie týchto veriteľov znížilo. Vo vzťahu k preukázaniu tejto hmotnoprávnej
podmienky, ktorú je potrebné skúmať k času účinkov napádaného právneho úkonu, nemôže byť
relevantná a dostačujúca argumentácia žalobcu v odvolaní „Žalobca tvrdil a v zmysle procesnej normy aj
preukázal, že existuje určitý konkurzný veriteľ a rovnako žalobca tvrdil a preukázal, že plnením vo výške
3.799,55 EUR došlo k jeho ukráteniu nakoľko táto suma by bola zapísaná do súpisu konkurznej podstaty
a na základe tejto skutočnosti by bolo uspokojenie konkurzných veriteľov vyššie o sumu 3.799,55
EUR“, ale výlučne stav majetku, resp. jeho zmeny, ktoré nastali účinnosťou dotknutého právneho
úkonu vo vzťahu k možnosti uspokojenia pohľadávok prihlásených veriteľmi. Len samotný právny úkon
za súčasnej existencie prihlásenej pohľadávky veriteľa a konštatovanie o úpadku dlžníka, ešte bez
ďalšieho neznamená, že by žalobca v konaní preukázal ukrátenie veriteľa. Bolo vecou dôkazného
bremena žalobcu túto skutočnosť preukázať a za tým účelom okresnému súdu predložiť alebo navrhnúť
vykonanie relevantného dokazovania. V rovine týchto svojich záverov, a to i z dôvodov právnej istoty,
poukazuje odvolací súd i na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Žiline, v zmysle ktorej bolo
konštatované, že „....Samotná skutočnosť preukázania úpadku však automaticky neznamená ukrátenie
podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. v zmysle konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného
právneho úkonu na majetok úpadcu. Rovnako ukrátenie nemožno konštatovať ani z vymedzenia masy
prihlásených pohľadávok, resp. zistených pohľadávok a ani od žalobcom tvrdenej spriaznenosti úpadcu
a žalovaného. Stav majetku dlžníka pre potreby posúdenia, či konkrétnym právnym úkonom došlo k
ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je pritom potrebné skúmať k momentu uskutočnenia
odporovaného právneho úkonu, v akomkoľvek kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka, k
uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávky niektorého



z veriteľov dlžníka“ (uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13CoKR/24/2017 z 5.2.2018). Odvolací
súd uvádza, že vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu, uzavretý skutkový stav veci okresným
súdom, nemal odvolací súd priestor na odklon od záverov vyslovených v uznesení Krajského súdu v
Žiline sp.zn. 13CoKR/24/2017 z 5.2.2018.

24. Úspešnosť žaloby o neúčinnosť právneho úkonu je závislá od toho, či sa majetok dlžníka
dotknutým právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok zostal na uspokojenie pohľadávok
prihlásených veriteľmi. Pre úspešné uplatnenie odporovateľnosti sa vyžaduje preukázanie, že dotknutým
právnym úkonom dlžníka sa ukráti uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku
konkrétneho právneho úkonu nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec
alebo len čiastočne. Ak by aj právnym úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu jeho majetku, nemožno
sa úspešne dovolať odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie
prihlásenej pohľadávky, pretože týmto úkonom dlžníka potom nedošlo k ukráteniu uspokojenia
prihlásenej pohľadávky veriteľa. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie ani v kontexte
žalobcom v odvolaní namietaných skutočností, nie je možné konštatovať, či napadnutými úkonmi došlo
k reálnemu ukráteniu veriteľa alebo veriteľov, v akom rozsahu a či vôbec takéto ukrátenie nastalo.
Táto základná, primárna, hmotnoprávna podmienka pre odporovanie právneho úkonu, tak nebola zo
strany žalobcu preukázaná. Na tento záver nemôže mať vplyv ani odvolacie tvrdenie žalobcu, v zmysle
ktorého „Pokiaľ by k plneniu nedošlo peňažná suma, ktorá je aj predmetom tohto konania by bola
zapísaná do konkurznej podstaty a mohla by byť rozvrhnutá medzi zistených veriteľov". Jedná sa o
skutkové tvrdenie, ktoré žiadnym spôsobom žalovaný vo svojich troch vyjadreniach nespochybnil a
nespochybnil ani túto skutočnosť na pojednávaní dňa 28.05.2019. V zmysle § 151 Civilného sporového
poriadku.“ (č.l. 80 rub spisu). Citované z odvolania žalobcu, však podľa odvolacieho súdu, nemalo žiadny
dopad na okresným súdom konštatované nesplnenie povinnosti žalobcu preukázať, že práve v dôsledku
napadnutých právnych úkonov došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu, z dôvodov uvádzaných v tomto
rozhodnutí vyššie. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého
rozsudku okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP.

25. Krajský súd, vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu, považuje za potrebné zdôrazniť i závery vyplývajúce
z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 300/06, podľa ktorého „Aj keď závery
všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter precedensu, ktorý
by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, protichodné
právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu
právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie“.

26. Krajský súd tak odvolacie dôvody žalobcu nevyhodnotil ako dôvodné a dospel k názoru o vecnej
správnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Krajský súd preto pristúpil v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP
k potvrdeniu tohto rozsudku okresného súdu tak vo výroku o zamietnutí žaloby ako aj vo vzťahu k
výroku o trovách prvoinštančného konania. Výrok o trovách prvoinštančného konania nebol osobitne
odvolaním žalobcu napadnutý a ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej bol rovnako krajským
súdom potvrdený ako vecne správny.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému
tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.