Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 5CoP/6/2020 z 27. 2. 2020 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 27. februára 2020, sp. zn. 5CoP/6/2020, ECLI:SK:KSZA:2020:5118216349.2 Krajský súd Žilina | 5CoP/6/2020 | ECLI:SK:KSZA:2020:5118216349.2 | 2020-02-27 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b281a0ef-730d-42ff-89e5-95f597816141 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5118216349.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/6/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118216349
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5118216349.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti o maloleté
dieťa: G. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka Z. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX D. M.,
právne zastúpená Mgr. Soňa Grošaftová, advokátka, so sídlom R. XX, XXX XX F. a otec Y. C.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX D. M. korešpondenčná adresa: XXX XX Y. XXX.,
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k.
21P/103/2018-647 zo dňa 18. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiline uznesením č.k. 21P/103/2018-647 zo dňa 18. novembra 2019 rozhodol tak, že
otec je oprávnený stretávať sa s maloletým G., nar. XX.XX.XXXX každú stredu od 16.00 hod. do 18.00
hod. Zároveň matke uložil povinnosť, aby mal. G. na styk s otcom pripravila a odovzdala ho otcovi v
mieste bydliska maloletého dieťaťa v určený deň a hodinu a otca zaviazal k povinnosti vrátiť maloleté
dieťa matke v mieste jeho bydliska v určený deň a hodinu. Vo zvyšnej časti návrh otca zamietol.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
Dňa 07.01.2019 bol na tunajšom súde osobne podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým otec žiadal vydať rozhodnutie, ktorým by súd otcovi umožnil stretávanie sa s mal. G.. Svoj
návrh otec odôvodnil tým, že na Okresnom súde Žilina prebieha konanie o rozvod manželstva a
úpravu rodičovských práv a povinností k mal. G. na čas po rozvode, ktoré je vedené pod sp. zn.
21P/103/2018. Poukázal na svoje vyjadrenie na pojednávaní dňa 14. 10. 2019, kde uviedol, že manželka
mu už 10 mesiacov odopiera bezdôvodne styk s maloletým synom G.. Nereaguje na jeho sms-ky a
maily, kde sa stretávania domáha. Osobne na adresu trvalého pobytu nechodí, nakoľko manželka na
neho podáva trestné oznámenia a žiada zákaz styku s maloletým synom, aby čo najviac eliminoval
možnosti na podobné aktivity. V priebehu mesiacov február až jún 2019 manželia absolvovali stretnutia
na ÚPSVR v Žiline na referáte psychologicko-poradenských služieb, zámerom ktorých boli stretnutia
s maloletým synom, ktoré však manželka odmietala a stretnutia sa realizovali samostatne. Neskôr v
mesiaci august na podnet kolízneho opatrovníka absolvovali mediačné konanie, ktoré sa na žiadosť
manželky predčasne ukončilo, manželka asistovaný styk nepovolila a nechcela ďalej pokračovať.
Zároveň od januára 2019 sa otec domáhal stretnutí aj formou pomoci a rád kolízneho opatrovníka.
Odmietanie mal. G. a nechuť stretávať sa s otcom tvrdená matkou, sama o sebe nemôže byť dôvodom na
zákaz styku, nakoľko dodnes túto skutočnosť nepreukázala a je to len spôsob na odďaľovanie stretnutia
otca so synom. Prípadný strach maloletého, o ktorom matka hovorí nie je dôsledkom negatívneho vplyvu
otca, ale je odrazom neschopnosti matky uznať rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote maloletého
dieťaťa, nakoľko do dňa kedy manželka vyhodila manžela zo spoločnej domácnosti mal so synom silný
citový vzťah. Vzhľadom k tomu, že už uplynula dlhšia doba od posledného styku zo synom, otec má v
záujme postupného obnovenie vzťahu s maloletým G., o stretnutia za asistencie psychológa



Matka sa k podanému návrhu písomne vyjadrila, kde navrhla návrh otca na vydanie neodkladného
opatrenia v celom rozsahu zamietnuť a to z dôvodu, že na jeho nariadenie nie sú splnené zákonné
podmienky. Tvrdenia otca, že sa nemôže stretávať so synom považuje za absolútne účelové. Otec
bol za celý rok 2019 syna navštíviť iba jeden krát a to v škole, pričom toto stretnutie bolo pre syna
traumatizujúce. Práve od uvedenej návštevy má syn strach, že príde otec za ním do školy opakovane a
bojí sa jeho prítomnosti. Otec sa o maloletého dlhodobo nezaujímal, syn mal narodeniny, meniny a otec
mu ani len nezablahoželal, ani ho neprišiel navštíviť. Už počas trvania manželstva a od narodenia mal.
G. sa pravidelne dlhodobo zdržiaval mimo spoločnú domácnosť a k mal. G. si nebudoval žiadny vzťah.
Maloletý G. bol opakovane svedkom agresívneho správania sa otca, a to nielen vo vzťahu k matke, ale
tiež vo vzťahu k starším synom, ktoré skutočnosti sa nepochybne odrazili aj na vzťahu otca a maloletého
G.. Mal. G. sa otca bojí, odmieta sa s otcom stretávať, opakovane sa pomočuje, trpí úzkosťou, odmieta
chodiť do školy, ktoré skutočnosti výrazne zasahujú do jeho vývoja a sú spôsobené práve negatívnym
správaním otca. Práve z vyššie uvedených dôvodov, najmä s ohľadom na zlý psychický stav dieťaťa a
dlhodobý nezáujem o jeho výchovu zo strany otca, matka v konaní 21P/103/2018 navrhla, aby súd styk
otca s maloletým zakázal. Otec svoje tvrdenia o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia nepodložil
žiadnymi relevantnými argumentami. V čase podania návrhu ako dlhý časový úsek pred tým otec nemal
snahu stretávať sa so synom ani tohto kontaktovať a už vôbec podieľať sa na jeho výchove. Súčasne
toho času nie je ohrozený život ani zdravie dieťaťa a rovnako tak, nie sú porušované ani nijako ohrozené
práva otca ako rodiča mal. G..
Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď len dočasná úprava právnych pomerov účastníkov,
pričom navrhovateľ musí vo svojom návrhu osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov medzi
účastníkmi. Nariadenie neodkladného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť
nároku a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Takto rozhodnúť je možné
vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď sa o nariadení
neodkladného opatrenia rozhoduje. Pre rozhodovanie súdu z právneho a skutkového hľadiska je
rozhodujúci stav, ktorý je v čase rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení. Dokazovanie pred
rozhodnutím súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu
vyžadovanom v základnom konaní. Rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu
neodkladného opatrenia. Súd zisťuje len tie najvýznamnejšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie.
Zo spisového materiálu bolo zistené, že na tunajšom súde vedie pod sp. zn. 21P/103/2018 konanie o
návrhu na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. G. na čas po rozvode
manželstva, ktoré k dnešnému dňu nie je právoplatne skončené.
Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 21P/103/2018-430
z 05. 02. 2019, bolo rozhodnuté o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým matka
navrhovala zakázať styk otca s maloletým G., s tým že okresný súd návrh matky zamietol.
Na pojednávaní dňa 14. 10. 2019 matka vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností k mal. G.
na čas po rozvode opakovane navrhla a trvala na to, aby bol styk otca s maloletým synom zakázaný.
Zákon uprednostňuje dohodu rodičov o styku s mal. deťmi a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk
autoritatívne súd. Neodkladným opatrením upravený styk otca s mal. deťmi zabezpečuje legitímny cieľ
a to ochranu zdravého vývoja mal. detí a umožní aspoň čiastočné výchovné pôsobenie otca. Právo
styku rodiča s mal. deťmi kompenzuje tak právo mať mal. deti u seba a zabezpečovať ich výchovu
prostredníctvom osobnej starostlivosti. Uvedené právo vyplýva aj z viacerých ustanovení Dohovoru o
právach dieťaťa, ktorý súčasne garantuje dieťaťu právo na udržiavanie pravidelného osobného kontaktu
s obidvoma rodičmi (ak dôjde k rozpadu rodiny). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva v
Štrasburgu zdôrazňuje, že je v záujme detí, aby udržiavali rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a
dostali tak príležitosť rozvíjať svoj vzťah s ním, ako aj prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek
vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Kontakt oboch rodičov s mal. dieťaťom je významným
činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa. Jeho neopodstatnené narušenie by mohlo mať negatívny
dopad na emočné prežívanie mal. dieťaťa.
Zhodnotením uvedených skutočností dospel súd k záveru, že je potrebné dočasne upraviť styk otca s
mal. G.. Z vyjadrení oboch rodičov, je zrejmé, že vzťahy medzi manželmi sú vážne naštrbené, čo sa
prenáša i do vzťahu k maloletému. Obmedzovanie či zakazovanie styku niektorého rodiča s maloletým
dieťaťom je vážnym zásahom do rodičovských práv. Matka opakovane v rámci prebiehajúceho konania,
vo svojich písomných vyjadreniach, vyjadrení na pojednávaní poukazuje na jediný incident, ktorý sa
mal odohrať medzi otcom a synom vo februári 2019 a ktorý mal spôsobiť vážne psychické problémy
u syna, vyvolať u neho strach z otca a spôsobiť, že syn odmietal stretnutie s otcom. Zo strany rodiny
matky a maloletého to viedlo k tomu, že uskutočnili opatrenia, ktoré by zamedzili čo i len možnej situácii,
kedy by došlo ku stretnutiu otca a maloletého bez dozoru ďalšej osoby. Pritom matka nijakým spôsobom



nepreukázala, že maloletý trpí psychickými problémami, či už predložením psychologického vyšetrenia,
alebo potvrdením o návšteve psychológa, či dokonca psychiatra. Rovnako nebolo v konaní doteraz ani
len osvedčené, že existujú skutočnosti, ktoré by vyvolávali dôvodnú obavu o život alebo zdravie mal.
dieťaťa, ktorého ohrozenie by mohlo nastať zo strany niektorého z rodičov. Nemožno v tejto súvislosti
opomenúť správanie a konanie matky, ktorá jednak podala návrh na zákaz styku otca a maloletého,
rovnako na ňom trvá aj v konaní vo veci samej a pritom zároveň tvrdí vo svojom vyjadrení, že otcovi v
stretávaní sa s maloletým nebráni. Už len s poukazom na uvedené je zrejmé, že ti existujú prekážky
pre uskutočňovaniu styku otca a maloletého na základe dohody rodičov.
S poukazom na vyššie uvedené súd upravil režim stretávania sa otca a maloletého v záujme zachovania
a budovania rovnocenného vzťahu otca a maloletého dieťaťa, a poskytnutia otcovi dostatočného
priestoru na výkon jeho rodičovských práv a povinností.
Matke súd uložil povinnosť pripraviť mal. dieťa na styk s otcom. Pripraviť dieťa na styk s otcom
neznamená len, že dieťa má byť vždy náležite oblečené, má mať so sebou potrebné veci, ale zároveň,
že matka, je povinná v záujme dieťať vplývať na neho pozitívne a viesť ich k pozitívnemu vzťahu k otcovi.
Asistovaný styk, ako ho navrhoval otec, nebolo možné nariadiť, nakoľko ani jedno z dotazovaných
zariadení -Referát poradensko-psychologických služieb, OZ Návrat Žilina v súčasnosti nedisponuje
personálnymi možnosťami, na jeho riadne zabezpečenie.
Súd bude ďalej konať a rozhodovať vo veci samej, t.j. o rozvode manželstva a úprave rodičovských
práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode manželstva, pričom vo veci je nariadené znalecké
dokazovanie.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala matka v zákonom stanovenej lehote odvolanie prostredníctvom
právnej zástupkyne. V odvolaní uviedla, že s nariadeným neodkladným opatrením nesúhlasí a tvrdí, že
navrhovateľ tvrdenia o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia nepodložil žiadnymi relevantnými
argumentmi, pričom v rozpore so skutkovým stavom poukazuje na potrebu rovnocenného striedania
oboch rodičov pri výchove maloletého a medzinárodné zmluvy, či vedené štúdie, kedy sa jedná o
diametrálne odlišné situácie. S týmito tvrdeniami sa súd stotožnil, pričom v odôvodnení uviedol, že
neodkladným opatrením upravený styk otca s dieťaťom zabezpečuje legitímny cieľ, a to ochranu
zdravého vývoja dieťaťa a umožnenie aspoň čiastočného výchovného pôsobenia otca na dieťa.
Matka prostredníctvom právnej zástupkyne zdôraznila, že otec sa o maloletého syna dlhodobo vôbec
nezaujíma a že za celý rok 2019 bol syna navštíviť iba jedenkrát, a to v škole, pričom toto stretnutie bolo
pre dieťa traumatizujúce. Nie je pravdou, že otec navštívil syna v škole, aby ho pozdravil, či aby sa s
ním stretol v záujme maloletého, ale tento primárne synovi kládol otázky ohľadom matky. Zdôraznila, že
mal. G. bol opakovane svedkom agresívneho správania sa otca nielen vo vzťahu k matke, ale tiež vo
vzťahu k starším synom, t.č. už plnoletým. Matka zdôraznila, že maloletý sa otca bojí, odmieta sa s ním
stretávať, opakovane sa pomočuje, trpí úzkosťou, odmieta chodiť do školy, a to sú skutočnosti, ktoré
výrazne negatívne zasahujú do jeho vývoja a sú spôsobené práve negatívnym správaním otca a tieto
by sa nemali ignorovať. Navrhla preto, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril otec, ktorý uviedol, že celé odvolanie matky je postavené
na klamstvách a nepravdivých tvrdeniach. Čo sa týka tvrdenia matky, že bol za celý rok 2019 navštíviť
len jedenkrát, a to v škole a že toto stretnutie bolo pre syna traumatizujúce a že mu kládol primárne
otázky ohľadom nej, pričom mal naňho zvýšiť hlas, toto je absolútne klamstvo a je účelové. Tvrdenie
matky ukázal aj G. učiteľke pani Mgr. C., ktorá to poprela s odôvodnením, že nikdy nič také nevidela.
Preto žiada, aby súd za účelom zistenia skutočnosti, ktoré v odvolaní uvádza matka dieťaťa, aby tieto
skutočnosti preveril u učiteľky Mgr. I. C.. Ani tvrdenie matky, že sa o syna nezaujímal a neblahoželal mu
na narodeniny, meniny a neprišiel ho navštíviť, nie je pravda, o stretnutia mal vždy záujem, ale práve
kvôli vyhrážkam manželky, že ak sa k ním priblíži, zavolá políciu, preto toto konzultoval s pracovníčkou
sociálnej kurately Mgr. T., ktorá mu doporučila, aby vyčkal až do rozhodnutia súdu a dovtedy syna
nenavštevoval. Preto tak urobil a G. písal aspoň sms k narodeninám, meninám a zároveň manželke
maily a sms, kedy môže prísť za G.. Následne na základe podnetu Mgr. T. absolvovali mediáciu,
ktorá sa však nakoniec neuskutočnila, nakoľko manželka uviedla, že na radu právnej zástupkyne v
mediácii pokračovať nebude. V odvolaní manželka priložila ako dôkaz záznam od lekára MUDr. W.,
kde lekár uvádza, že dieťa má z otca strach. Lekára navštívil a opýtal sa ho, či hovoril so G., keď
dospel k takémuto záveru. Lekár mu potvrdil, že on s maloletým nerozprával a že to napísal iba na
základe tvrdenia manželky na jej požiadanie. Jeho odpoveď prikladá v prílohe. Tiež považuje toto celé
za výmysel manželky, nakoľko toto potvrdenie pýtala 25.6.2019, čo bolo v čase, keď sa už dlhodobo
so G. nestretával, nakoľko mu v tom bránila a on na podnet Mgr. T. stretnutia nevyhľadával a čakal



na rozhodnutie súdu. Tiež ako prílohou odvolania je i správa z psychologického vyšetrenia vykonané
v ambulancii u detskej psychológie ADEPT s.r.o., ktorý posudok považuje za neobjektívny, nakoľko
manželka poskytla psychologičke nepravdivé informácie, ktoré mali za následok hodnotenie uvádzané
v závere. Manželka opisuje úplne vymyslené situácie o žití mimo domu po dobu troch rokov, o fyzických
útokoch voči nej a deťom. Tieto tvrdenia považuje za účelové, s úmyslom ovplyvniť záver vyšetrenia.
Školskú psychologičku, ktorú manželka spomína, prvotne navštívil on a na jej podnet začala so G.
pracovať. Ďalej matka dieťaťa uvádza, že nesúhlasí so striedavou starostlivosťou, pričom opisuje synove
instabilné správanie po tom, čo sa vráti od neho. Toto tvrdenie je jasným dôkazom o manipulácii,
nakoľko syn k nemu vôbec nechodí, čo mu ona bráni a jej výchovný postup je plne podporovaný a
prezentovaný odporom k nemu. Taktiež starší syn Y. často koná na jej podnet, všetko rieši so G., pričom
G. už na sedení psychologičky Mgr. Q. v jarných mesiacoch uvádza strach z odmietnutia matkou, ako
i súrodencami, pokiaľ by komunikoval s otcom. Ich výchovný vplyv má na svedomí momentálny stav,
v akom sa G. nachádza. Aj napriek uzneseniu o neodkladnom opatrení, aby mu manželka nachystala
G. každú stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod., doteraz tak neurobila a v čase, keď prišiel po G., nedala
mu ho, pričom jedenkrát bol prítomný aj najstarší syn Y., pričom manželka aj Y. za prítomnosti G. kričali
a vytvárali konflikt, preto po pár minútach odišiel, aby nestresoval G.. V prílohe prikladá foto, sms, od
najstaršieho syna Y., aby mal súd možnosť si urobiť obraz o správaní syna k otcovi a jeho výchovnom
vplyve na najmladšieho G., kde sa tento vulgárne voči otcovi vyjadruje. Preto navrhuje, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie potvrdil.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.

5. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č.
161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Podľa ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

11. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je rýchla, i keď len
dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia
predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho
potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné,
aby boli dočasne upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je neodkladným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva
účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je iba dočasná úprava
pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže
rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok
nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je táto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu,
pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastoliť pre účastníka nariadením
neodkladného opatrenia. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem
maloletého dieťaťa.



12. Odvolací súd preskúmaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a
contrario v rozsahu danom v § 66 CMP dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že v danej
právnej veci boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým konajúci
súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom. Otec podaným návrhom osvedčil naliehavosť predbežnej
úpravy pomerov účastníkov, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziace záujmu maloletého dieťaťa,
ktoré odôvodňujú okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Odvolací súd konštatuje,
že konajúci súd správne vyhodnotil situáciu a dôsledne sa vysporiadal so skutočnosťami uvedenými
otcom maloletého dieťaťa a svoje rozhodnutie jasne, zrozumiteľne a presvedčivo zákonným spôsobom
odôvodnil, v dôsledku čoho je jeho odôvodnenie vecne správne a s jeho závermi sa odvolací súd v
plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvej inštancie mal osvedčený stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre
rozhodnutie o nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd dodáva, že z obsahu spisu vyplýva,
že vzťahy medzi rodičmi sú neusporiadané, konfliktné, doslova vyostrené a o úprave styku sa nevedia
dohodnúť. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa
je prioritný záujem dieťaťa, ktorý nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov, v
danom prípade matky o realizácii výchovného prostredia. Posúdenie najvyššieho záujmu dieťaťa je však
otázkou právnou nie skutkovou a pre jeho posúdenie je potrebné vychádzať z práv dieťaťa zakotvených
predovšetkým v Dohovore o právach dieťaťa, kde v čl. 8 ods. 1 vyplýva, že dieťa má právo na zachovanie
vzťahu so svojimi rodičmi a právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov v súlade so
zákonom a vylúčením nezákonných zásahov. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozsahom a frekvenciou
úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, ktorá zodpovedá účelu neodkladného opatrenia, ktorým je len
dočasná úprava pomerov v nevyhnutnom rozsahu a súčasne zohľadňuje aj vek maloletého dieťaťa.
Odvolací súd je toho názoru, že takáto úprava styku je v záujme maloletého dieťaťa, pretože tvrdenia
matky o tom, že dieťa sa otca bojí, odvolací súd považuje vyslovene za účelové, aby zabránila sa
stretávaniu s dieťaťom. Je nevyhnutné, aby do rozhodnutia vo veci samej bolo zabezpečené zachovanie
vzťahu dieťaťa s otcom, aby sa tak obmedzilo nebezpečenstvo odcudzenia sa a zároveň takáto úprava
zodpovedá aj zistenému skutkovému stavu v rámci konania o neodkladnom opatrení. odvolací súd
zdôrazňuje, že súd musí upraviť styk, ak s okolnosti prípadu usúdi, že medzi rodičmi pretrvávajú
negatívne emócie, ktoré ohrozujú realizáciu stretávania sa, ak by stretávanie malo byť ponechané len
na dohodu. V žiadnom prípade nebolo možné a nebolo by ani v záujme dieťaťa zakázať styk otca s
dieťaťom, ako sa domáha matka. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že pokiaľ rodičia nie sú schopní dohodnúť sa na styku s dieťaťom, je potrebné, aby rozhodol
súd a keďže v súčasnom štádiu takejto dohody rodičia nie sú schopní, matka to vyslovene odmieta,
pričom odvolací súd je presvedčený, že neúspech a rozvrat manželstva spôsobil, že matka prenáša
túto skutočnosť na dieťa, keď sa nedokáže vyrovnať s tým, že jej vzťah s otcom nevyšiel. Odvolací súd
nehodnotí, kto je príčinou rozvratu a súčasnej situácie tohto rozvratu, pretože súd má vždy na zreteľ
záujem maloletého dieťaťa, preto je potrebné, aby si matka uvedomila, že aj otec má nezastupiteľné
miesto vo výchove dieťaťa, a preto nemôže brániť dieťaťu a otcovi, aby sa vzájomne stretávali. V ďalšom
konaní bude ako vyplýva zo spisového materiálu nariadené vo veci dokazovanie, preto je potrebné, aby
si matka uvedomila, že ide o dočasné riešenie, keď konečné rozhodnutie súd prvej inštancie príjme až
po dôkladnom zistení skutkového stavu aj za pomoci znaleckého dokazovania. V súčasnosti je však
nevyhnutné, aby sa rodičia povzniesli nad svoje nezhody a rozdielnosti a snažili sa situáciu riešiť, keď
už nie vzájomnou ústretovosťou, aspoň vzájomnou toleranciou a komunikáciou, kde bude na zreteli
predovšetkým záujem ich spoločného syna G., o ktorého nepochybne obidvom rodičom ide, a preto si
musia uvedomiť, aby dieťa nestresovali, aby tak netrpelo napätými vzťahmi, ktoré v súčasnosti existujú
medzi jeho rodičmi.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)