Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/53/2020 z 23. 7. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 23. júla 2020, sp. zn. 8Co/53/2020, ECLI:SK:KSZA:2020:5318201130.1 Krajský súd Žilina | 8Co/53/2020 | ECLI:SK:KSZA:2020:5318201130.1 | 2020-07-23 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d40fe42a-8897-4b28-ba7d-3b11b2000a70 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5318201130.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/53/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5318201130
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5318201130.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcov: 1/ R.
O., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX, A. a 2/ J. O., nar. XX.XX.XXXX, R. č. XXX, A., obaja zastúpení
splnomocneným zástupcom JUDr. Petrom Pohančeníkom, advokátom so sídlom A., ul. R. č. XX, proti
žalovanému: Mgr. J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., ul. J. X. č. XXXX/X, zastúpenému splnomocnenou
zástupkyňou JUDr. Michaelou Poláčkovou, LL.M., advokátkou so sídlom A., ul. R. č. XX, o vypratanie
nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 7C/27/2018-163
zo dňa 17. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný m á voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 7C/27/2018-163 zo dňa 17.09.2019 žalobu zamietol (výrok
I.). Zároveň rozhodol, že žalovaný má voči žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % (výrok II.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa
20.04.2018 domáhali uloženia povinnosti pôvodným žalovaným (Ing. H. T. a JUDr. T. T.) vydať žalobcom
parcely CKN č. 8445/2, CKN č. 8444/6, CKN č. 8444/7 a CKN č. 8447/6 katastrálneho územia (ďalej len
„k.ú.“) A., vyznačené na Geometrickom pláne Jána Jančíka - Geodet č. 66/2016 ku dňu právoplatnosti
tohto rozsudku. Súd uznesením č. k. 7C/27/2018-110 zo dňa 15.01.2019 pripustil, aby do konania vstúpil
namiesto žalovaných 1/ a 2/ Mgr. J. T., nakoľko v priebehu konania naňho previedli títo vlastnícke právo
k sporným nehnuteľnostiam. Okresný súd Čadca uznesením č. k. 7C/27/2018-161 zo dňa 17.09.2019
konanie v časti o uloženie povinnosti vydať žalobcom parcelu CKN č. 8447/6 k.ú. A. vyznačenú na
Geometrickom pláne Jána Jančíka - Geodet č. 66/2016 zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby
žalobcami v tejto časti a zároveň pripustil zmenu žalobu zo dňa 16.09.2019 s tým, že zmenená žaloba
znie nasledovne: „Žalovaný je povinný vypratať v prospech žalobcov parcely CKN č. 8445/2, CKN č.
8444/6, CKN č. 8444/11 k.ú. A. vyznačené na Geometrickom pláne Jána Jančíka - Geodet č. 70/2016
zo dňa 26.08.2016 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť trovy konania
v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti rozsudku“.
V danej veci mal súd z výpisov z listov vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX a č. XXXX preukázané, že
žalobcovia sú zapísaní ako vlastníci nehnuteľností parciel CKN č. 8445, CKN č. 8444/1 a CKN č. 8444/2
k.ú. A., z ktorých častí sú vytvorené sporné parcely CKN č. 8445/2, CKN č. 8444/6 a CKN č. 8444/11,
ktorých vypratania sa žalobcovia domáhajú. Žalovaný nie je zapísaný na listoch vlastníctva ako vlastník,
resp. podielový spoluvlastník týchto sporných nehnuteľností. Z týchto údajov v katastri nehnuteľností
súd vychádzal v zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv, podľa ktorého údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže



opak. V priebehu súdneho konania opak preukázaný nebol, nakoľko neboli predložené žiadne dôkazy,
ktoré by preukazovali, že by vlastníkom sporných nehnuteľností bol žalovaný a nie žalobcovia a taktiež
neboli predložené žiadne dôkazy ohľadom vlastníckeho práva žalovaného vo vzťahu k parcele EN č.
19027/13, z ktorej boli sporné nehnuteľnosti vytvorené, ktorá skutočnosť vyplýva z odborného vyjadrenia
č. 173/2016 Ing. J. U.. Nakoľko žalobcovia sú zapísaní v katastri ako vlastníci sporných nehnuteľností,
nie sú povinní v konaní preukazovať ich vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, ani k parcele EN
č. 19027/13, z ktorej boli sporné nehnuteľnosti vytvorené a súd z tohto zápisu v katastri pri rozhodovaní
vychádzal. Tým bol splnený jeden zo základných predpokladov úspešnosti vindikačnej žaloby v zmysle §
126 Občianskeho zákonníka, a to preukázanie vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnostiam, ktorých
vypratania sa domáhajú. Druhým základným predpokladom úspešnosti tejto žaloby je, že žalovaný
musí vec - nehnuteľnosť bezdôvodne užívať a odmieta ju vydať vlastníkovi. Z odborného vyjadrenia
č. 173/2016 Ing. J. U. vyplýva, že pozemok parcela EN č. 19027/13 je identický s časťou pozemku
parcely CKN č. 8445, CKN č. 8444/1 a CKN č. 8444/2, pričom reálne v teréne je časť pozemku EN
č. 19027/13 prihradená oplotením ako záhrada k rodinnému domu žalobcov a časť pozemku EN č.
19027/13 je prihradená oplotením ako záhrada k rodinnému domu žalovaného. Vo vzťahu k tej časti
pozemku EN č. 19027/13, ktorá je prihradená oplotením ako záhrada k rodinnému domu žalovaného,
sa žalobcovia domáhajú vypratania. Ide o parcely CKN č. 8445/2, CKN č. 8444/6, CKN č. 8444/11
vytvorené Geometrickým plánom Jána Jančíka - Geodet č. 70/2016 zo dňa 26.08.2016 z častí parciel
CKN č. 8445, CKN č. 8444/1 a CKN č. 8444/2, ktorých vlastníkmi sú podľa aktuálneho zápisu v katastri
nehnuteľností žalobcovia. Z uvedeného vyplýva a medzi stranami ani nebolo sporné, že oplotenie
oddeľujúce záhradu žalobcov a záhradu žalovaného nie je postavené na hranici pozemkov žalobcov
a žalovaného. Žalobcovia tvrdili, že žalovaný im v súčasnosti bráni užívať tieto sporné nehnuteľnosti,
nakoľko sú zahradené do jeho pozemku. V rozpore s týmto tvrdením sa však vyjadril žalobca 1/ na
pojednávaní dňa 06.12.2018, kedy opakovane uvádzal, že v skutočnosti mu žalovaní (pozn. súdu -
právni predchodcovia žalovaného) v užívaní nebránia, ani v minulosti nebránili, akurát nehnuteľnosti
kosili. Zároveň uviedol, že oplotenie medzi pozemkami staval on v roku 1990, teda v čase, keď
pôvodní žalovaní kúpili nehnuteľnosti CKN č. 8448, CKN č. 8447 a CKN č. 8449. Skutočnosti, že
oplotenie nie je postavené na hranici pozemkov, sa dozvedel od pôvodných žalovaných v roku 2016
a následne po tom, ako sa to dozvedel, plot rekonštruoval, a to na pôvodnom mieste. Na otázku,
prečo pri rekonštrukcii plota nepostavil plot na vlastníckej hranici, uviedol, že plot má asi 60 m a jeho
posun by bol veľmi nákladný a tiež by musel pôvodný plot rozbiť. Iné tvrdenia žalobcovia ohľadom
spôsobu, akým by mal žalovaný zasahovať do ich vlastníckeho práva a neoprávnene zadržiavať sporné
nehnuteľnosti, neuviedli. Žalovaný tvrdil, že nikdy on ani jeho právni predchodcovia nebránili žalobcom,
aby oplotenie posunuli na ich vzájomnú vlastnícku hranicu (medzi pozemkami registra CKN č. 8444/5,
č. 8444/1 a č. 8444/2 vo vlastníctve žalobcov a pozemkami registra CKN parc. č. 8448 a č. 8447/1
vo vlastníctve žalovaného). Žalovaný a jeho právni predchodcovia sa o sporné nehnuteľnosti starali a
udržiavali ich bez materiálnej, osobnej alebo finančnej pomoci zo strany žalobcov. Umiestnenie oplotenia
nikdy nebolo medzi žalobcami a žalovanými spornou záležitosťou. Z uvedeného vyplýva, že jediný
spôsob, akým má žalovaný zasahovať do vlastníckeho práva žalobcov je to, že sporné pozemky sa
nachádzajú za oplotením, ktoré oddeľuje pozemky vlastnícky patriace žalobcom a pozemky vlastnícky
patriace žalovanému, avšak tento plot nie je postavený na správnej hranici pozemkov, a teda sporné
nehnuteľnosti tvoria súčasť záhrady žalovaného. Medzi stranami nebolo sporné, že jediný spôsob, akým
žalovaný sporné nehnuteľnosti „užíva“, je, že tieto nehnuteľnosti udržiava, čo však neznamená, že by
mal z nich nejaké úžitky. Je prirodzené, že nakoľko sa sporné nehnuteľnosti nachádzajú za oplotením
a tvoria súčasť záhrady žalovaného, že ich udržiava (kosí). Na druhej strane nebolo preukázané, že
by žalovaný žalobcom nejakým spôsobom bránil sporné pozemky užívať a obhospodarovať. Zároveň
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že oplotenie medzi pozemkami na danom mieste postavil práve
žalobca 1/. Práve pochybením žalobcu 1/ bolo predmetné oplotenie postavené na inom mieste, ako
je hranica pozemkov. Samotný žalobca 1/ sa vyjadril, že nemá záujem oplotenie presúvať na hranicu
pozemkov s odôvodnením, že by to bolo nákladné a on svoj pozemok oplotený nemusí mať. Je
však absolútne nedôvodné prenášať na žalovaného povinnosť odstrániť oplotenie, ktoré sa nachádza
medzi pozemkami, ktoré žalovaný, ani jeho právni predchodcovia na danom mieste nepostavili, ale
postavil ho práve žalobca 1/. Vzhľadom k uvedenému, keďže nebolo preukázané, že by žalovaný
nejakým spôsobom bránil žalobcom v užívaní sporných pozemkov a oplotenie, ktoré je na danom mieste
postavené, postavil práve žalobca 1/, ktorý ho následne po tom, ako sa v roku 2016 dozvedel, že
oplotenie je postavené na nesprávnej hranici, rekonštruoval, nemožno konštatovať, že by žalovaný
žalobcom neprávom a bez právneho dôvodu zadržiaval sporné nehnuteľnosti a odmietol im tieto vydať.
Súd preto dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a túto zamietol. Pre úplnosť uviedol, že dôkazy



navrhnuté žalobcami, a to ohliadku na mieste samom, znalecké dokazovanie a výsluch svedka H.
U. nevykonal, nakoľko dospel k záveru, že tieto dôkazy sú pre rozhodnutie v danej veci irelevantné
a nadbytočné. Svedok H. U. mal byť vypočutý k vlastníckemu právu k spornej parcele a okolitým
parcelám, spôsobu užívania a hranice medzi parcelami, avšak tieto skutočnosti medzi stranami sporné
neboli, navyše žalobcovia neboli povinní preukazovať ich vlastnícke právo k sporným parcelám, nakoľko
ich vlastnícke právo k sporným parcelám vyplýva z údajov z katastra. Vykonanie ohliadky na mieste
samom za účelom pochopenia aktuálnej situácie na mieste považoval rovnako za nadbytočné, nakoľko
reálny stav na mieste je zachytený v odbornom vyjadrení č. 173/2016 Ing. J. U.. Rovnako vypracovanie
znaleckého posudku znalcom z odboru geodézie za účelom zidentifikovania predmetnej parcely, kam
je v súčasnosti priradená sporná parcela, kto bol v minulosti jej vlastníkom a ako sa menilo vlastnícke
právo do súčasnosti a určiť hranice parcely EKN č. 19027/13, bolo nadbytočné, nakoľko z identifikácie
sporných parciel a hranica parcely EN č. 19027/13 vyplýva z odborného vyjadrenia č. 173/2016 Ing. J.
U., pričom správnosť tejto identifikácie nebola v priebehu konania spochybnená a ako už bolo vyššie
uvedené, vlastnícke právo žalobcov k spornej parcele nebolo potrebné zo strany žalobcov preukazovať,
nakoľko vyplýva z údajov z katastra.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „C. s. p.“) a žalovanému, ktorý mal v spore úspech v plnom rozsahu, keďže súd žalobu zamietol
a čiastočne konanie zastavil, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, ktoré vydá súdny
úradník. 2. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom
splnomocneného zástupcu, ktorí navrhli, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že ich
žalobe vyhovie. Podľa nich súd správne vyhodnotil, že na základe výpisov LV č. XXXX a č. XXXX
je preukázané, že oni sú zapísaní ako vlastníci parciel CKN č. 8445, CKN č. 8444/1 a CKN č. 8444/2
k.ú. A., z ktorých sú vytvorené sporné parcely CKN č. 8445/2, CKN č. 8444/6 a CKN č. 8444/11, ktorých
vypratania sa domáhajú. Pochybil však pokiaľ dospel k záveru, že druhý základný predpoklad úspešnosti
žaloby a to, že žalovaný musí vec bezdôvodne užívať a odmietať ju vydať vlastníkovi, nebol splnený
a preto žalobu zamietol. Vytýkali súdu, že na preukázanie tejto skutočnosti postačovala súdu výpoveď
žalobcu 1/, ktorý sa vo svojom výsluchu vyjadril, že žalovaný mu v užívaní nehnuteľností nebráni. V tomto
smere žalobca 1/ vyhlásil, že otázku okresného súdu počas svojej výpovede nesprávne pochopil a z toho
vyplynula jeho nesprávna výpoveď. Otázku súdu o bránení v užívaní pochopil tak, či mu žalovaní fyzicky
bránili užívať nehnuteľnosti, teda či bol nimi napádaný, či na neho fyzicky útočili. Preto odpovedal, že nie.
Skutočne do podania žaloby k fyzickým útokom zo strany žalovaného alebo jeho právnych predchodcov
nedošlo. Na druhej strane, žalovaný bezdôvodne užíval nehnuteľnosti, odmietal im ich vydať a rovnako
sa správali aj jeho právni predchodcovia. Nie je právnik, a preto slovo „brániť“ chápal ako fyzické
bránenie, vôbec ho nenapadlo, že brániť je možno aj bezdôvodným užívaním alebo odmietaním vydať
nehnuteľnosti. Práve na preukázanie týchto skutočnosti navrhli vykonať ohliadku na mieste samom,
aby súd mohol priamo získať vedomosti o bezdôvodnom užívaní nehnuteľností a odmietaní žalovaného
vydať ich žalobcom. Žalobcovia považovali za potrebné zdôrazniť, že žalovaný sporné parcely užíva,
jednak na týchto ich parcelách si postavil bránu, pri užívaní ktorej prechádza po ich parcelách, o čom
predložili aj fotografický dôkaz. Tiež ďalším dôkazom o užívaní parciel je aj skutočnosť, že žalovaný má
na parcele žalobcov postavený železný nosník, ktorý využíva na vešanie prádla a čistenie kobercov, o
čom tiež predložili fotografický dôkaz. Ďalej žalobcovia uviedli, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
na pojednávaní tvrdil, že si na sporné parcely nerobí žiaden nárok a iba ich udržiava pre nich, chceli
si oplotiť sporné parcely, ktorých sú vlastníkmi. Pri oplocovaní parciel boli za prítomnosti iných svedkov
napadnutí žalovaným a jeho rodinnými príslušníkmi. Okrem vulgarizmov a vyhrážaním sa ujmou na
zdraví a živote došlo zo strany žalovaného a jeho rodinných príslušníkov aj k fyzickému útoku na
žalobcu 1/. Postavený plot bol žalovaným následne poškodený, konkrétne boli poškodené nosníky
na oplotení a bolo odstránené pletivo, o čom tiež predložili fotografický dôkaz. Výsledným krokom
žalovaného bolo, že vybudované oplotenie celkom zničil a prehodil ho im do ich záhrady, o čom tiež
predložili fotografický dôkaz. Súčasný stav je taký, že oplotenie bolo zničené a prehodené do ich záhrady,
žalovaný ďalej užíva nehnuteľnosti v ich vlastníctve. Zo svojej záhrady používa smerom k žalobcom
oplzlé nadávky, vyhrážky, vyjadril sa, že parcely nie sú jeho vlastníctvom, ale nedovolí, aby ich oni užívali.
V tejto súvislosti boli nútení podať aj trestné oznámenie dňa 27.10.2019. Za súčasného stavu nie sú
schopní inak ako prostredníctvom súdneho rozhodnutia dosiahnuť, že ich vlastnícke právo podľa § 123
Občianskeho zákonníka bude zabezpečené, nakoľko žalovaný nerešpektuje ich vlastnícke právo, užíva
sporné parcely a aktívne im bráni tieto parcely užívať. Podľa žalobcov pokiaľ by okresný súd pristúpil
k vykonaniu dôkazu ohliadkou na mieste samom, videl by, aká je situácia na mieste a mohol by slová
žalovaného povedané na pojednávaní priamo konfrontovať so stavom veci na mieste samom. Ďalej



uviedli, že žalovaný bol pred podaním žaloby vyzvaný predžalobnou upomienkou zo dňa 18.05.2017,
ktorá tvorí prílohu žaloby na vypratanie parciel, na túto však nereagoval. Okrem toho, vedel o tom, že
nehnuteľnosti sú ich vlastníctvom a nakoľko dňa 28.11.2016 dal vypracovať odborné vyjadrenie Ing. J.
U.. 173/2016, ktoré predložil do súdneho spisu, z ktorého vyplýva, že vlastníkmi sporných nehnuteľností
sú oni.

3. Žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu namietal, že odvolanie
žalobcov je vadné a nekonkrétne v uvedení zákonných dôvodov, čím nespĺňa zákonné náležitosti
odvolania podľa § 363 C. s. p. Odkaz žalobcov na odvolacie dôvody podľa § 363 ods. 1 písm. b/, d/, e/,
f/, g/ a h/ C. s. p. je čisto formálny a z obsahu odvolania sa nedá žiadnym spôsobom odvodiť, čím majú
byť tieto dôvody naplnené a v čom majú viesť k nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. V rámci
skutkovej a dôkaznej stránky veci žalovaný namietal, že žalobcovia v odvolaní tvrdia nové skutočnosti a
dokladajú ich novými dôkazmi, ktoré sú ako novoty v odvolacom konaní neprípustné, nakoľko nesmerujú
ani k jednému z následkov predpokladaných v ust. § 366 C. s. p. Nakoľko ide o skutočnosti, ktoré nastali
a dôkazy, ktoré pochádzajú z času po vyhlásení rozhodnutia súdu prvej inštancie, teda po uplynutí
koncentrácie konania podľa § 153 a § 154 C. s. p, odvolací súd na ne nemôže prihliadať práve pre ich
neprípustnosť podľa § 366 a § 384 ods. 3 C. s. p. Navyše, žalobcovia v týchto nových skutočnostiach
a nových dôkazoch tvrdia a dokladajú situáciu, ktorú sami spôsobili. V tejto súvislosti žalovaný uviedol,
že na jeseň roku 2019 v čase po vyhlásení rozhodnutia súdu prvej inštancie zámerne vyvolali konflikt,
keď mu provizórnym oplotením na hranici pozemkov registra CKN parcela č. 8445, č. 8444/1, č. 8444/2
a č. 8444/8 v k.ú. A. zabránili v prístupe k bráne z jeho záhrady a k jeho železnému nosníku na vešanie
prádla a čistenie kobercov, pričom tak urobili bez akéhokoľvek predchádzajúceho upovedomenia. On i
jeho právni predchodcovia novozahradenú časť záhrady dovtedy nerušene užívali cca 30 rokov, preto ak
sa chcel dostať k svojej bránke a nosníku, bol nútený časť nového oplotenia prestrihnúť (cca 60 metrov)
a preniesť ho na pozemok žalobcov. Je paradoxné, že celú túto situáciu zachytávajú fotografie, ktoré
žalobcovia predložili ako svoje nové dôkazy, ktoré majú svedčiť v ich prospech. Žalobcovia osádzali
nové oplotenie s vedomím, že k časti pozemkov registra CKN č. 8445, č. 8444/1, č. 8444/2, ktoré sú
totožné s pozemkom EN parcely č. 19027/13 v k.ú. A. nemajú žiaden nadobúdací právny titul a že
ich zapísané vlastníctvo je čisto formálne. Tento právny stav je okrem rozsudku súdu prvej inštancie
zrejmý aj z odborného vyjadrenia Ing. J. U. zo dňa 31.10.2016 č. 173/2016. Žalobcovia teda v odvolaní
účelovo vykladajú odborné vyjadrenie ako dôkaz o ich vlastníctve k pozemku EN parcely č. 19027/13.
Podobne účelovo spochybňujú dôkaz vykonaný ich výsluchom na pojednávaniach, keď tvrdia, že mylne
odpovedali na otázku súdu prvej inštancie, že on im nijako nebráni, pretože sa mylne domnievali, že
sa súd pýta na fyzické bránenie. Účelovosť tejto námietky je zrejmá jednak z toho, že súd a právny
zástupca žalovaného žalobcom túto otázku položil nie raz ale opakovane a vo viacerých súvislostiach,
pri ktorých by každý priemerný človek pochopil skutočný zmysel otázky. Táto námietka je účelová aj
preto, že žalobcovia boli pred súdom právne zastúpení, a teda ak niečomu nerozumeli, alebo sa vyjadrili
mylne, mali nedostatky vo svojej výpovedi napraviť na pojednávaniach sami, alebo tak mal urobiť ich
právny zástupca. Žalobcovia tak nemôžu účinne urobiť v odvolacom konaní, pretože už nastali účinky
koncentrácie (§ 153 a § 154 C. s. p.) a navyše žalobcov a ich právneho zástupcu viaže zodpovednosť
za obsah svojich súdnych podaní (prednesov) pred súdom prvej inštancie (čl. 11 C. s. p.). V rámci
právnej stránky veci žalovaný namietal, že odvolaniu žalobcov chýba akékoľvek vysvetlenie odvolacieho
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p. V odvolaní nie je
žiadna zmienka o právnom predpise, ktorý mal byť súdom prvej inštancie nesprávne použitý. Odvolanie
je teda z hľadiska právnej stránky veci a údajne nesprávneho právneho posúdenia celkom zjavne
neopodstatnené. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako
vecne správny a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

4. Žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom splnomocneného zástupcu v replike (reakcii na vyjadrenie
žalovaného) uviedli, že podľa nich sú odvolacie dôvody (§ 365 C. s. p.) v podanom odvolaní uvedené
jasne a zreteľne a súčasne sú aj dostatočným spôsobom odôvodnené. Nestotožnili sa s názorom
žalovaného, že v odvolaní uvádzajú novoty, ktoré sú v odvolacom konaní neprípustné, nakoľko nespĺňajú
podmienky uvedené v § 366 C. s. p. Uviedli, že v súdnom konaní navrhli vykonať rôzne dôkazy,
medzi ktorými bol ich výsluch, ohliadka na mieste samom, znalecký posudok, vypočutie svedka J. U.
a vypočutie žalovaných. Z týchto dôkazov súd vykonal iba výsluch žalobcu 1/ a pôvodnej žalovanej
2/. Súd neakceptoval návrh na vypočutie pôvodného žalovaného 1/, ktorý opakovane vstupoval na
pozemok, ktorého vydania sa oni domáhali, ktorý používal bránu, ktorý vyvolával nedorozumenia a
napádal ich ani vypočutie právneho nástupcu žalovaných, ktorý opakovane vyvolával hádky, odstraňoval



oplotenie, vstupoval na pozemok, a ktorý sa vyhrážal tým, že im nedovolí užívanie pozemku. Nevykonala
sa ani ohliadka na mieste samom, takže súd nemal ani vedomosť o tom, aká je situácia na mieste
samom. Nevedel o tom, že žalovaný má umiestnené svoje veci na ich pozemku, vstupuje na ich
pozemok a bráni im užívať svoje vlastníctvo. Súd odmietol vykonať znalecký posudok a ako vyplýva z
vyjadrenia žalovaného, napriek rozhodnutiu súdu, že oni sú vlastníkom pozemkov, žalovaný si vysvetľuje
rozhodnutie súdu ako formálne a odmieta uznať ich vlastníctvo. Nevykonal sa ani výsluch svedka J. U.,
ktorý by sa vedel vyjadriť k vlastníctvu pozemkov ako aj k ich užívaniu. V konečnom dôsledku z podania
žalovaného vyplýva, že im nebráni užívať pozemky, ale súčasne neakceptuje ich vlastnícke právo k
pozemkom. Ako lepšie by mohlo byť vyjadrené bránenie užívania pozemkov zo strany žalovaného.
Aj z ust. § 366 ods. 1 písm. c/ C. s. p. vyplýva, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Preto položená otázka znie, či nevykonanie navrhnutých dôkazov nimi zo strany
súdu mohlo mať za následok, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Žalobcovia sú presvedčení o tom, že ak by súd vykonal navrhnuté dôkazy, najmä
ohliadku na mieste samom, výsluch pôvodného žalovaného 1/, právneho nástupcu žalovaných, výsluch
svedka J. U., došlo by k rozhodnutiu súdu v ich prospech. Dôkazy predložené v odvolacom konaní
sú tie dôkazy, ktoré by súd zistil vykonaním navrhnutých dôkazov. Upriamili pozornosť odvolacieho
súdu aj na kontext vyjadrenia žalovaného, z ktorého nevyplýva akceptácia rozhodnutia súdu. Žalovaný
spochybňuje rozhodnutie súdu o tom, že vlastníkmi pozemkov sú oni, napriek odôvodneniu rozhodnutia
súdu, napriek predloženým listom vlastníctva, a napriek ním predloženému odbornému vyjadreniu Ing.
U.. Za to všetko za situácii, že žalovaný ani netvrdí, že vlastníkom pozemkov je on. On len neakceptuje
skutočnosť, aby oni pozemky užívali. Podľa žalobcov rozhodnutie súdu má vyriešiť spor medzi stranami
a do budúcnosti usporiadať ich vzájomné vzťahy. Skutočnosť, že po rozhodnutí súdu pôvodný žalovaný
1/ a právny nástupca žalovaných už aj fyzicky napadli žalobcu 1/, odstránili oplotenie, robia si nárok na
pozemky, napriek tomu, že nie sú ich vlastníkmi, tým dáva odpoveď na to, že rozhodnutie súdu povedie
k ďalšej eskalácii vzťahov.
5. Žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu v duplike (reakcii na repliku žalobcov) opäť
uviedol, že odvolanie z hľadiska odôvodnenia odvolacích dôvodov je celkom zjavne neopodstatnené.
Ďalej uviedol, že žalobcovia vo vyjadrení poukazujú na to, že súd konal nesprávne, keď nevykonal nimi
navrhnuté dôkazy. On však poukazuje na to, že žalobcovia chceli navrhnutými dôkazmi preukazovať
skutočnosti, ktoré neboli medzi stranami sporné (§ 151 ods. 1 C. s. p.). Súd preto postupoval správne,
keď ich vyhodnotil ako irelevantné a nadbytočné. Žalobcovia navyše navrhovali vykonanie dôkazov
za situácie, keď si nesplnili povinnosť substancovane tvrdiť (§ 150 ods. 1 C. s. p. ), čím sami seba
vystavili možnosti zamietnutia ich žaloby aj bez dokazovania. Počas celého konania neuviedli také
skutkové tvrdenia, ktoré by bolo možné subsumovať pod hypotézu hmotno-právnej normy ust. § 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože neuviedli, akým spôsobom žalovaný ich pozemky zadržiava
a akým spôsobom ich odmieta vydať. Žalobcovia nielenže neuviedli tvrdenia relevantné z hľadiska
hmotného práva, ale zároveň paradoxne na svoju ujmu tvrdili, že on, resp. jeho právni predchodcovia
nikdy nekonali v rozpore s hmotným právom. Dôkazom toho je výpoveď žalobcu 1/, ktorý opakovane
na pojednávaní dňa 06.12.2018 uvádzal, že jeho právni predchodcovia mu nikdy nebránili v užívaní
pozemkov. Tak isto uviedol, že oplotenie medzi pozemkami ich a jeho právnych predchodcov postavil
on sám v roku 1990, teda v čase, keď tam ani on ani jeho právni predchodcovia nebývali a že dokonca
ponechal oplotenie na jeho pôvodnom mieste aj pri jeho rekonštrukcii v roku 2016. Žalovaný namietal
tvrdenia žalobcov, že neakceptuje ich vlastnícke právo k pozemkom. Pre vysvetlenie uviedol, že z
dôkazov predložených v konaní vyplynulo, že žalobcovia sú len formálni vlastníci pozemkov, ale nevedia
preukázať titul ich nadobudnutia podľa hmotného práva. Napriek tomu rešpektuje formálne vlastníctvo
žalobcov, pretože doteraz nebol preukázaný opak a táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná a
ani predmetom konania. Zodpovedný za súčasný stav sú jedine žalobcovia, ktorí sami seba obmedzili
v užívaní pozemkov tým, že si postavili oplotenie mimo vlastníckej hranice. Namietal tiež tvrdenia
žalobcov, že po rozhodnutí súdu jeho právny predchodca (pôvodne žalovaný 1/) a žalovaný fyzicky
napadli žalobcu 1/ a že si robí nárok na pozemky. Tieto tvrdenia žalobcov nie sú pravdivé a žalobcovia
k nim nepredložili žiadne dôkazy.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou sporu (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.) po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené
náležitosti (§ 363 C. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.)



preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380,
§ 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.).
7. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobcov 1/ a 2/ uplatňujúcou si vypratanie
označených nehnuteľnosti zo strany žalovaného zamietol. Za preukázané považoval vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam žalobcov 1/ a 2/ k nehnuteľnostiam. Za nesplnený považoval predpoklad úspešnosti
žaloby a to, že žalovaný musí vec - nehnuteľnosť bezdôvodne užívať a odmietať ju vydať vlastníkovi.

8. Oprávnenia vlastníka vo všeobecnosti sú ustanovené v § 123 Občianskeho zákonníka a sú to: právo
predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

9. Občiansky zákonník v ust. § 4 zabezpečuje možnosť súdnej ochrany každému, ktorého právo
je ohrozené alebo porušené. Predmetom tejto ochrany je aj vlastníctvo, či už k hnuteľným alebo
nehnuteľným veciam.
10. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka je možné domáhať sa ochrany vlastníctva na súde (petitórna
ochrana). Podstata reinvidikačnej žaloby (žaloby na vydanie veci) spočíva v tom, aby vlastník veci
bol aj jej držiteľom, t.j. aby sa faktický stav zhodoval s správnym stavom. Predmetom tejto žaloby je
petit smerujúci na vydanie veci, ktorú vlastníkovi niekto iný neoprávnene zadržuje, a tak ho zbavuje
možnosti vykonávať svoje vlastnícke právo. Táto žaloby je priamym vecnoprávnym prostriedkom
ochrany vlastníctva.

11. Prvým predpokladom podania reinvidikačnej žaloby je existencia žalobcovho vlastníckeho práva k
veci. Vlastnícke právo sa musí preukázať, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. To predovšetkým
znamená, že žalobca musí preukázať, na zákalde akého právneho dôvodu (titulu) nadobudol vlastníctvo
k veci. Druhým predpokladom podania reinvidikačnej žaloby je, že žalovaný zadržuje žalobcovu vec bez
právneho dôvodu, t.j. neoprávnene.

12. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu prechádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam ohľadom
existencie predpokladov reinvidikačnej žaloby a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nezistil
nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380
ods. 2 C. s. p.). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, podľa
§ 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť dôvodov uvedených v jeho písomnom vyhotovení, na ktoré
v podstatných bodoch odkazuje.

14. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C. s.
p.), zaoberal sa pri posudzovaní veci iba podstatnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcov a
procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska,
či nedošlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 161 ods. 1 C. s. p.).

15. Žalobcovia 1/ a 2/ v odvolaní v prvom rade vytýkali súdu, že pochybil pokiaľ dospel k záveru,
že druhý základný predpoklad úspešnosti žaloby a to, že žalovaný musí vec bezdôvodne užívať a
odmietať ju vydať vlastníkovi, nebol splnený a preto žalobu zamietol. V prvom rade je potrebné uviesť, že
žalobcovia v žalobe došlej dňa 20.04.2018 neuviedli rozhodujúce skutočnosti (§ 132 C. s. p.) ohľadom
obmedzenia ich práva s nehnuteľnosťou nakladať zadržiavaním. Preto okresný súd uvedené zisťoval
v konaní aj výsluchom žalobcu 1/ ako strany sporu. Pokiaľ žalobcovia spochybňovali vyhodnotenie
výpovede žalobcu 1/, z ktorej súd vychádzal s ohľadom na nesprávne pochopenie položenej otázky,
odvolací súd sa s ich námietkou nestotožnil. Zo zápisnice o pojednávaní i záznamu zvukovej nahrávky
zaznamenávajúcej priebeh pojednávania, s ktorou sa odvolací súd oboznámil konkrétne bolo žalobcom
1/ uvedené: „Pokiaľ ide o tie ďalšie parcely, ktoré sú za plotom, tak k v skutočnosti nám žalovaní (rozumej
právni predchodcovia žalovaného) v užívaní nebránia, oni tie parcely kosia a berú to asi tak, že však
my zase užívame ich prístupovú cestu“. Na otázku: „Viete teda uviesť, akým spôsobom Vám žalovaní
zadržiavali tie pozemky a odmietali Vám ich vydať?“ odpoveď žalobcu 1/ znela „Nemôžem povedať,



že by mi nejako bránili, ale viem si predstaviť, že keby som tam teraz zavolal geodeta, dal tam nabiť
kolíky, čo by sa asi dialo“. Má pravdu žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu v tom, že otázky boli položené
žalobcovi 1/ opakovane a vo viacerých súvislostiach a preto ich bolo možné pochopiť. Okrem toho ani
neskôr v konaní pred okresným súdom nedošlo k prípadnej náprave výpovede zo strany žalobcu 1/ či
jeho splnomocneného zástupcu. Za tohto stavu odvolací súd z tejto výpovede žalobcu 1/ tiež vychádzal.

16. V ďalšej časti odvolania žalobcovia 1/ a 2/ poukazujú na to, že práve na preukázanie týchto
skutočností navrhli vykonať ohliadku na mieste samom, aby okresný súd mohol priamo získať vedomosti
o bezdôvodnom užívaní nehnuteľností a odmietaní žalovaného im ich vydať. Podľa odvolacieho súdu
pokiaľ ide o návrh žalobcov na vykonanie ohliadky na mieste samom pred okresným súdom z obsahu
spisu vyplýva, že bol predložený v rámci vyjadrenia žalobcov 1/ a 2/ zo dňa 08.01.2019 s tým „nakoľko len
osobnou ohliadkou je možné pochopiť aktuálnu situáciu na mieste samom“. Okresný súd na pojednávaní
dňa 17.09.2019 rozhodol o nevykonaní navrhnutého dôkazu a v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
ho považoval za nadbytočný, nakoľko reálny stav na mieste je zachytený v odbornom vyjadrení č.
173/2016 Ing. J. U.. Nakoľko obsah vyjadrenia žalobcov sa týkal skutočností súvisiacich s preukázaním
vlastníckeho práva žalobcov, správne okresný dôkazný návrh zamietol. Nie je preto pravdivým tvrdenie,
že ohliadka na mieste samom bola navrhnutá z dôvodov uvedených žalobcami v odvolaní.

17. V súvislosti s navrhnutím vykonania ohliadky na mieste samom žalobcovia v odvolaní zdôrazňovali
aj to, že žalovaný sporné parcely užíva, jednak na týchto ich parcelách si postavil bránu, pri užívaní
ktorej prechádza po ich parcelách, o čom predložili aj fotografický dôkaz a tiež ďalším dôkazom o užívaní
parciel je aj skutočnosť, že žalovaný má na ich parcele postavený železný nosník, ktorý využíva na
vešanie prádla a čistenie kobercov, o čom tiež predložili fotografický dôkaz. Na tomto mieste odvolací
súd uvádza, že v civilnom sporovom konaní uplatňovaná zásada koncentrácie je zákonným príkazom
adresovaným súdu, podľa ktorého ku skutočnostiam a dôkazom, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvej inštancie v odvolacom konaní nemožno prihliadať. V odvolacom konaní je prípustné doplnenie
dokazovania len v taxatívne vymedzených prípadoch v § 366 C. s. p. Podľa ust. § 366 C. s. p. prostriedky
procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu
alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že žalobcovia v konaní
pred okresným súdom neuviedli ani fotografiami nepreukázali, že na spornej nehnuteľnosti sa nachádza
železný nosník na vešanie prádla a čistenie kobercov a že na nich bola postavená brána. Nakoľko
tvrdené skutočnosti a predložené fotografie sú novotou v odvolacom konaní, povinnosťou odvolacieho
súdu bolo skúmať, či spĺňajú podmienky, aby boli pripustené v zmysle § 366 C. s. p. Posúdením
uvádzaných skutočností a predložených dôkazov odvolací súd dospel k záveru, že tu nie je žiaden z
dôvodov uvedených v citovanom ust. § 366 C. s. p., a preto naň nemôže v odvolacom konaní prihliadnuť.

18. Napokon žalobcovia v odvolaní opisovali situáciu s oplotením parciel po rozhodnutí okresného súdu
keď došlo zo strany žalovaného a jeho rodinných príslušníkov k vulgarizmom, vyhrážkam, fyzickému
útoku, poškodeniu postaveného plota. Uvedené dôkazy sú podľa žalobcov 1/ a 2/ dostatočným
dôkazom preukazujúcim aj druhý základný predpoklad úspešnosti žaloby a to, že žalovaný nehnuteľnosti
bezdôvodne užíva a odmieta ich vydať vlastníkovi. K udalostiam, ktoré nastali po rozhodnutí okresného
súdu odvolací súd poukazuje na to, že je viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 C. s. p.). Nemohol preto prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali po rozhodnutí okresného súdu.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalobcov 1/ a 2/ za nedôvodné a rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil a to vrátane výroku o trovách konania, založeného na zásade
úspechu žalovaného v spore (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.), ktorý nebol osobitne
napadnutý odvolaním.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný a to v celom rozsahu
a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).



21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,



c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).