Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 24Sa/4/2020 z 26. 10. 2021 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 26. októbra 2021, sp. zn. 24Sa/4/2020, ECLI:SK:KSZA:2021:5020200080.2 Krajský súd Žilina | 24Sa/4/2020 | ECLI:SK:KSZA:2021:5020200080.2 | 2021-10-26 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SSP, § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3750f8f6-2d72-4278-920d-fc13a12921b4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5020200080.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 24Sa/4/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200080
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5020200080.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci
žalobcu: E. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpeného zástupcom:
Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava,
IČO: 47 238 232, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10,
813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 79526-2/2019-
BA zo dňa 13. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu zo dňa 14.02.2020 z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou žalobcu podľa ust. § 6 ods. 2 písm. c) SSP sa žalobca domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovaného a následne zrušenia tohto rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie s
priznaním trov právneho zastúpenia. V žalobe žalobca nežiadal o nariadenie pojednávania. Žalobca
rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné a nesprávne, pretože rozhodnutie žalovaného
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj, že došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Podľa žalobcu licencia L1A oprávňuje držiteľa na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní sestra v odbore ženská sestra, avšak licencia L1A nezakladá
štatút samostatne zárobkovo činnej osoby. Podľa žalobcu žalovaný sa vôbec nezaoberal ustanoveniami
zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov,
stavovských organizáciách v zdravotníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004
Z.z.“). Žalobca vykonával samostatnú zdravotnícku prax v povolaní sestra na základe licencie Slovenskej
komory sestier a pôrodných asistentiek na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, len a výlučne v
období od 01.03.2006 do 30.09.2007, a to v spoločnosti RIEKA s.r.o., ako poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti. Po dátume 30.09.2007 žalobca už samostatnú zdravotnícku prax na licencie L1A v
povolaní sestra nevykonával. Dňom 25.08.2014 došlo k nespornému zániku sociálneho poistenia
žalobcu, pričom takto to vyhodnotila aj Sociálna poisťovňa, keď k tomuto dňu vyznačila v spise
zánik sociálneho poistenia žalobcu. Následne dňa 07.02.2019, teda po uplynutí takmer piatich rokov,
vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Martin prvostupňové rozhodnutie, podľa ktorého žalobcovi sociálne
poistenie nemalo dňa 25.08.2014 zaniknúť. Žalobca poukázal na to, že prvostupňový orgán takmer
po piatich rokoch právoplatného skončenia konania o nespornom zániku sociálneho poistenia žalobcu
rozhodol, že žalobcovi nemal zaniknúť status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj len „SZČO“) z
dôvodu, že žalobca aj naďalej držal licenciu L1A. Žalobca zdôraznil, že držal licenciu L1A aj v čase, keď
Sociálna poisťovňa, pobočka Martin právoplatne rozhodla o zániku sociálneho poistenia žalobcu ku dňu



25.08.2014. Podľa žalobcu prvostupňový orgán porušil zásadu materiálnej pravdy, keď pred vydaním
prvostupňového rozhodnutia o zániku sociálneho poistenie nezistil skutočný stav veci.

2. Žalobca v ďalšej časti žaloby poukázal na postup k interpretácii normy správneho práva. Žalobca mal
za to, že odhlásením sa zo sociálneho poistenia zákonným spôsobom mu postavenie SZČO právoplatne
zaniklo. Žalobca licenciu využíval len od 01.03.2006 do 30.09.2007. Po dátume 30.09.2007 žalobca
už samostatnú zdravotnícku prax v povolaní sestra nevykonával a na predmetnú licenciu nemal nikdy
okrem toho obdobia dosiahnutý žiaden príjem, pričom po dátume 25.08.2014 žalobca nevykonával
ani žiadnu samostatne zárobkovú činnosť. Žalovaný postupoval mechanicky bez toho, aby skúmal, či
žalobca skutočne vykonával samostatnú zárobkovú činnosť a či aplikácia zákona nemôže priniesť pre
žalobcu absurdné dôsledky, pričom vzhľadom k napadnutému rozhodnutiu žalobca považuje dôsledok,
keď bude musieť znášať predpísanie dlžného poistného a penále za príliš prísny a nespravodlivý.
Žalobca nemal žiadne príjmy viazané na licencie L1A, okrem obdobia od 01.03.2006 do 30.09.2007,
riadne a včas si plnil svoje odvodové povinnosti ako zamestnanec v povolaní sestra a tiež ako SZČO, a to
až do právoplatného ukončenia samostatne zárobkovej činnosti ku dňu 25.08.2014, kedy žalobca podal
zákonným spôsobom odhlášku zo sociálneho poistenia, pričom takto to hodnotila aj Sociálna poisťovňa,
ktorá vyznačila v spise zánik sociálneho poistenia žalobcu dňa 25.08.2014. Žalobca vykonával úkony,
z ktorých vyplynulo, že nemal záujem ďalej vykonávať činnosť SZČO - zrušenie registrácie pre daň z
príjmu, zrušenie IČO. V kontexte uvedeného žalobca dal do pozornosti rozhodnutie Veľkého senátu
správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Vs 1/2019. Žalobca poukázal na
ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku s tým, že Sociálna poisťovňa neupovedomila žalobcu o začatí
predmetného nedávkového konania a neposkytla mu príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím
znemožnila žalobcovi vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť návrhy. V prvostupňovom rozhodnutí
ako aj v napadnutom rozhodnutí absentuje akýkoľvek odkaz na právny predpis, ktorý oprávňuje
Sociálnu poisťovňu bez upovedomenia o začatí správneho konania zmeniť predchádzajúce právoplatné
rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Týmto
konaním mal žalobca za to, že prvostupňový orgán porušil práva žalobcu na obhajobu a bola mu odňatá
možnosť konať pred správnym orgánom. Vzhľadom k tomuto pochybeniu a porušeniu ust. § 185 ods.
4 v spojení s § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobca mal za to, že takouto vadou je zaťažené
celé správne konanie, a tým aj prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie žalovaného, ktoré podľa
žalobcu boli vydané v rozpore so zákonom bez účasti žalobcu ako účastníka konania. Žalobca poukázal
aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2Sa/4/2017 zo dňa 07.07.2017, ktorý s poukazom
na zásadu materiálnej pravdy konštatoval, že správne orgány sa nezaoberali tým, či žalobca skutočne
vykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. V tomto rozhodnutí sa konštatuje, že ak základná
otázka, a teda či žalobca skutočne vykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, v danom
konaní nebola bezpochyby zodpovedaná, tak Krajský súd v Prešove dospel k záveru, že rozhodnutie
žalovaného, ktoré sa stalo predmetom súdneho prieskumu, bolo vydané v rozpore so zákonom z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože žalobca nespadá ako poistenec pod režim povinného
poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ust. § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z..

3. Žalobca uviedol, že formalistický výklad zákona č. 461/2003 Z.z. žalovaným je vo vzťahu k žalobcovi
nezákonný a žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Licencia L1A podľa žalobcu nie je oprávnením
zakladajúcim postavenie SZČO. Pokiaľ žalobca po 25.08.2014 reálne nevykonával činnosť samostatne
zárobkovo činnej osoby, nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa ust. § 21 ods.
1 v spojení s ust. § 5 písm. c), resp. § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalobca poukázal na ust.
§ 209 ods. 1, § 222 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z.. Nie všetky rozhodnutia Sociálnej poisťovne
musia mať písomnú formu. Písomnú formu nemajú rozhodnutia, v ktorých Sociálna poisťovňa rozhodla
o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch. V takýchto prípadoch
Sociálna poisťovňa rozhodnutie o zániku povinných poistení vyznačí len v spise. Žalobca oznámil
prvostupňovému orgánu skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia SZČO ku dňu 25.08.2014. Po preskúmaní všetkých skutočností
prvostupňový orgán rozhodol o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia vyznačením v spise. Z výroku rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Martin nie je zrejmé,
na základe ktorého právneho predpisu bolo rozhodnuté. Ako vo výroku prvostupňového rozhodnutia,
tak vo výroku napadnutého rozhodnutia absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis.
Podľa žalobcu ani z odôvodnenia, či už prvostupňového rozhodnutia alebo napadnutého rozhodnutia
nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňoval zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia bez toho, aby bola nariadená obnova



konania. Tento nedostatok rozhodnutia neodstránilo ani napadnuté rozhodnutie žalovaného. Žalobca
zdôraznil ust. § 184 ods. 8, § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., § 3 ods. 2 Správneho poriadku,
pričom Sociálna poisťovňa, pobočka Martin neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania
a neposkytla žalobcovi príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím bolo znemožnené, aby sa žalobca
vyjadril k podkladu prvostupňového rozhodnutia a mohol uplatniť návrhy. V závere žaloby žalobca
poukázal na uznesenie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Vs 1/2019
zo dňa 30.04.2019, s tým, že v dostatočnej miere preukázal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia,
keďže pojem „samostatná zdravotnícka prax vykonávaná na základe licencie L1A“ nie je možné bez
ďalšieho stotožniť s pojmom „samostatná zárobková činnosť“ a pojem „licencia na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe“ s pojmom „oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu“ pre
účely sociálneho poistenia.

4. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 31. augusta 2020 (č.l. 26-30 spisu). Žalovaný
poukázal na to, že vzhľadom na námietky žalobcu uvedené v odvolaní Sociálna poisťovňa, pobočka
Martin rozhodnutím Číslo: 8496-2/2019-MT zo dňa 9. apríla 2019 v zmysle ust. § 193 ods. 3 zákona
č. 461/2003 Z.z. prerušila konanie o odvolaní žalobcu, a to až do dňa presného a úplného zistenia
skutkového stavu veci. Po tom, ako odpadol dôvod prerušenia konania, prvostupňový orgán odstúpil
odvolanie žalobcu na ďalšie konanie odvolaciemu orgánu. K dôvodom žaloby žalovaný poukázal na
ust. § 5 zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré vymedzuje, kto sa na účely sociálneho poistenia považuje
za samostatne zárobkovo činnú osobu. Z ustanovenia § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. je podstatné to,
aby fyzická osoba súčasne splnila obidve podmienky pre vznik právneho postavenia SZČO na účely
sociálneho poistenia, t.j. má vek 18 rokov a dosiahla príjmy, ktoré sú príjmami z podnikania alebo z
výkonu inej samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z
príjmov v znení neskorších predpisov v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie
povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalobca k 25. augustu 2014, resp.
aj po ňom, mal právne postavenie SZČO v zmysle § 5 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože bola splnená
podmienka veku a tiež v rozhodnom období boli dosahované príjmy z podnikania a z inej samostatne
zárobkovej činnosti. Podľa žalovaného registrácia podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou
činnosťou bola rozhodujúca pre nadobudnutie právneho postavenia SZČO v období od 01. januára 2011
do 30. júna 2014. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia SZČO závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej
činnosti podľa ust. § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním
a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny
rok. Podľa daňového priznania za rok 2013, ktoré bolo správcovi dane predložené dňa 6. marca 2014,
príjmy žalobcu dosiahnuté podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. za rok 2013 predstavovali výšku
10.189,34 Eur, čo je suma vyššia ako zákonom o sociálnom poistení stanovená hranica príjmu vo
výške 4.830,00 Eur. Z dôvodu, že žalobca spĺňal právnu definíciu statusu SZČO účinnej od 1. júla
2014 a v rozhodujúcom období príjmy z podnikania presiahli zákonom ustanovenú hranicu, žalobca
bol od 1. júla 2014, a teda aj ku dňu 25. augusta 2014 povinne nemocensky poistenou a povinne
dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. V období po 25. auguste 2014,
kedy u žalobcu došlo k ukončeniu podnikateľskej činnosti vykonávanej na základe živnostenského listu
sp.č. Žo-2005/04328/2/Ga, žalobca disponoval ďalším oprávnením na vykonávanie zárobkovej činnosti.
Týmto oprávnením bola licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní sestra, licencia
č. 35/2006 vydaná Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek podľa zákona č. 578/2004
Z.z.. Táto licencia podľa oznámenia Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek zo dňa 7.
januára 2019 bola zrušená ku dňu 19. decembra 2018, pričom Ministerstvo zdravotníctva SR ani na
žiadosť žalobcu nerozhodlo o zmene dátumu zrušenia spomínanej licencie. Žalovaný poukázal na
ust. § 3 ods. 4 písm. a) až e) zákona č. 578/2004 Z.z., ktorý zákon upravuje rôzne alternatívy, ako
možno vykonávať zdravotnícke povolanie. Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. samostatnú
zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná
asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér, pričom, na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Na základe licencie
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, označenej ako licencia L1A, môžu samostatnú zdravotnícku
prax vykonávať zdravotnícki pracovníci, napr. v povolaní lekár, sestra, atď.. Tento typ licencie sa
považuje za oprávnenie na vykonávanie činností podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto
licencie status SZČO na účely sociálneho poistenia.



5. Žalovaný ďalej vo vyjadrení poukázal na ust. § 21 ods. 4 veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z.,
z ktorého vyplýva, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorá
je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a
ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto
činnosti. Žalobca dňa 26. augusta 2014 ukončil svoju podnikateľskú činnosť vykonávanú na základe
živnostenského oprávnenia, avšak aj po tomto dni naďalej bol oprávnený vykonávať zárobkovú činnosť,
a to na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní sestra, preto 26. augusta
2014 žalobcovi nezanikli všetky oprávnenia na výkon činnosti. U žalobcu nemohlo v spornom období
dôjsť v zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. k zániku povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia, pretože v predmetnom období žalobca naďalej podľa § 5 zákona
č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 338/2013 Z.z. sa považoval za samostatne zárobkovo činnú osobu.
Pri posudzovaní trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je
rozhodujúca len skutočnosť, že SZČO dosiahla príjem podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 595/2003
Z.z.. Zákon č. 461/2003 Z.z. neuvádza bližšiu špecifikáciu dosiahnutých príjmov.

6. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžso/16/2016
zo dňa 27. júna 2017, podľa ktorého vznik a trvanie povinného poistenia je spojené s existenciou
oprávnenia na podnikanie, nie s jeho realizáciou. Žalobca neuviedol pobočke Sociálnej poisťovne všetky
skutočnosti, preto Sociálna poisťovňa, pobočka Martin registračný list fyzickej osoby, a to odhlášku
prijala, ktorú žalobca predložil dňa 26. augusta 2014. To, že žalobca je držiteľom licencie na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe, sa Sociálna poisťovňa, pobočka Martin dozvedela, resp. uvedené
zistila až dňa 6. februára 2019, kedy jej bola predmetná licencia doručená, preto rozhodnutím podľa ust.
§ 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. bolo rozhodnuté o nezániku sociálneho poistenia
žalobcu k 25. augustu 2014 ako o spornom prípade. Podľa žalovaného spornosť prípadu spočívala
v tom, keď žalobca dňa 26. augusta 2014 predložil Sociálnej poisťovni, pobočka Martin registračný
list fyzickej osoby - odhlášku s dňom zániku sociálneho poistenia dňa 25. augusta 2014, avšak po
dodatočnom preskúmaní veci bolo zistené, že žalobcovi vzhľadom na existenciu platnej licencie na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe a dosiahnutého príjmu v rozhodujúcom období dňa 25. augusta
2014 nezaniklo povinné poistenie. Zákon č. 461/2003 Z.z. neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej
je povinná rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. V zmysle
ust. § 227 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. je to žalobca, ktorý je povinný preukázať skutočnosti
rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia. Povinné nemocenské a
povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká, resp. zaniká len z dôvodov
taxatívne uvedených v § 21 zákona č. 461/2003 Z.z., preto vznik alebo zánik povinného nemocenského,
povinného dôchodkového poistenia nezávisí od podania registračného listu fyzickej osoby. Registračný
list fyzickej osoby - prihláška, resp. odhláška má len deklaratórne účinky. Zánik povinných poistení
Sociálna poisťovňa vyznačí v spise len v tom prípade, ak zánik sociálneho poistenia nie je sporný. V
takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva, pretože z ust. § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č.
461/2003 Z.z. vyplýva, že o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia rozhoduje pobočka Sociálnej
poisťovne len v sporných prípadoch. Pobočka Sociálnej poisťovne rozhodla na základe ust. § 178 ods.
1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. o zániku sociálneho poistenia ako o spornom prípade. Toto
zákonné ustanovenie je uvedené aj vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne,
pobočka Martin. Žalovaný zdôraznil, že dňa 7. februára 2019 Sociálna poisťovňa, pobočka Martin
rozhodnutím Číslo: 7227-1/2019-MT rozhodla o zániku sociálneho poistenia žalobcu ako o spornom
prípade po prvýkrát. Do 7. februára 2019 neexistovalo žiadne právoplatné rozhodnutie vo veci zániku
sociálneho poistenia žalobcu ako SZČO. Predložením registračného listu fyzickej osoby - odhlášky zo
strany žalobcu nemohlo dôjsť a ani nedošlo k právoplatnému ukončeniu veci týkajúcej sa zániku jeho
sociálneho poistenia, pretože k právoplatnému skončeniu veci došlo až nadobudnutím právoplatnosti
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Martin Číslo: 7227-1/2019-MT. Z tohto dôvodu nebola a ani
nemohla byť zo strany Sociálnej poisťovne nariadená obnova konania.

7. Žalovaný odkázal na ust. § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., ust. § 184 ods. 8 predmetného zákona.
Konanie vo veci vzniku, prerušenia a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch je nedávkové
konanie, ktoré je možné začať aj z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Takéto konanie je
začaté, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobí voči účastníkovi konania prvý úkon.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24. februára
2011 za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala
potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci ani



povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá
zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nie je viazaná len
návrhmi účastníkov konania, ale je povinná vykonať dôkazy aj z vlastnej iniciatívy, ktoré môžu prispieť k
presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Podklady, ktorými Sociálna poisťovňa disponovala
v čase vydania rozhodnutia preukazovali, že skutkový stav veci bol dostatočne preukázaný a riadne
právne posúdený. Žalovaný mal za to, že postup prvostupňového orgánu bol zákonný s poukazom aj na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžso/80/2014 zo dňa 31. mája 2016. Pokiaľ
žalobca v správnej žalobe poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2Sa/4/2017 zo dňa
7. júla 2017, tak žalovaný dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Sžsk/94/2018 zo
dňa 23. septembra 2019, ktorým senát 9S z dôvodu nesúhlasu so závermi Veľkého senátu správneho
kolégia Najvyššieho súdu SR vyjadrenými v uznesení sp.zn. 1Vs 1/2019 zo dňa 30. apríla 2019, postúpil
vec v zmysle ust. § 466 ods. 3 Správneho súdneho poriadku na prejednanie a rozhodnutie veľkému
senátu. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s poukazom aj na rozhodnutia NS SR sp.zn. 9Sžsk/16/2018
zo dňa 26. septembra 2018, sp.zn. 9Sžsk/78/2018 zo dňa 25. septembra 2019.

8. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 13.11.2021 (č.l. 38-39 spisu). V
tomto vyjadrení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžso/81/2014, Nález Ústavného
súdu SR sp.zn. III. ÚS 341/07, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 18Sa/1/2017 zo dňa
02.10.2017. Podľa žalobcu, aby mohol byť považovaný za SZČO pre účely sociálneho poistenia s
povinnou účasťou na sociálnom poistení, tak nespĺňa podmienku, ktorú vyžaduje ust. § 21 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z.z., a to dosahovanie príjmu z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej
činnosti. Účelom zákonodarcu bolo kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to status SZČO a výkon
zárobkovej činnosti, ktorý však žalobcovi z licencie L1A neplynul. Žalobca licenciu nevyužíval, a teda
licencia automaticky nezakladala bez ďalšieho účasť na povinnom sociálnom poistení. Žalobca upriamil
pozornosť na rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 426/2012, podľa ktorého pri výklade pojmov
podľa § 5 a § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. je potrebné uprednostniť výklad materiálny. Žalobca
uviedol, že súhlasí s tým, že prihláška alebo odhláška zo sociálneho poistenia sama osebe nemôže
zakladať vznik alebo zánik povinnej účasti na sociálnom poistení, nakoľko tie nastávajú na základe
zákona. Povinnosťou žalovaného bolo ale skúmať, či prihláška alebo odhláška je dôvodná a rozhodnúť
o tom. Ak žalovaný dospeje k záveru, že odhláška bola dôvodná, pretože boli naplnené podmienky
zániku povinného sociálneho poistenia, žalovaný rozhodne o zániku poistenia vyznačením v spise. Ak
zistí, že nedošlo k zániku povinného sociálneho poistenia, nakoľko odhláška bola podaná nesprávne
(predčasne), a teda je sporné, či došlo k zániku povinného poistenia, rozhodne písomným rozhodnutím.
Podľa žalobcu je nepravdivé tvrdenie žalovaného, že neexistuje rozhodnutie o zániku poistenia žalobcu
ku dňu 25.08.2014. Na základe žalobcom podanej odhlášky, po ktorej preskúmaní dospela príslušná
pobočka Sociálnej poisťovne k záveru, že sú naplnené podmienky zániku poistenia, bolo vyznačením v
spise rozhodnuté o zániku poistenia, a to ku dňu 25.08.2014. Žalobca opätovne poukázal na rozhodnutie
Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1VS 1/2019. Podľa žalobcu licencia
L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c) zákona č. 461/2003
Z.z., keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže
vykonávať až na základe dohody s iným poskytovateľom. Konanie podľa ust. § 178 ods. 1 písm. a)
bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s ust. § 184 ods. 8, § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.
nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré
sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 26. marca 2021 (č.l. 52 spisu). Žalobca
poukázal na uznesenie Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp.zn. 1Vs 1/2019 zo dňa 30.
apríla 2019. Žalovaný zdôraznil, že senát 9S nesúhlasil so závermi Veľkého senátu správneho kolégia
NS SR, ktoré boli vyjadrené v uznesení sp.zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30. apríla 2019, preto uznesením
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Sžsk/94/2018 zo dňa 23. septembra 2019 postúpil vec v zmysle § 466 ods.
3 Správneho súdneho poriadku na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. Veľký senát správneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky už vo veci, ktorú senát 9S mu postúpil na rozhodnutie,
rozhodol. Rozsudkom sp.zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 15Sa/43/2017-56 zo dňa 23. apríla 2018, ktorým krajský
súd zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie vo veci zániku
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. Rozsudok Veľkého



senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Vs/3/2019 nadobudlo právoplatnosť dňa 11.
januára 2021. Opätovne žalovaný zotrval na tom, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá.

10. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 08.09.2021 (č.l. 70 spisu) bolo vyjadrenie žalovaného
zo dňa 26. marca 2021 doručené žalobcovi prostredníctvom zvoleného zástupcu na vedomie.

11. Z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za zistené, že Sociálna poisťovňa, pobočka
Martin, Námestie SNP 4, 036 25 Martin rozhodnutím Číslo: 7227-1/2019-MT zo dňa 07. februára 2019
podľa ust. § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodla,
že samostatne zárobkovo činnej osobe E. P. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie dňa 25. augusta 2014. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán poukázal
na ust. § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 1. januára 2014, ust. § 138 ods. 5
zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 1. januára 2013. Podľa údajov, ktoré Sociálnej poisťovni
poskytlo Finančné riaditeľstvo SR, príjem z podnikania a z inej zárobkovej činnosti podľa osobitného
predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2013
bol 10.189,34 Eur, čo je suma vyššia ako 4.830,00 Eur, t.j. 12-násobok minimálneho vymeriavacieho
základu, a teda príjem za rok 2013 bol v sume vyššej ako zákonom stanovená hranica príjmu z
podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia
samostatne zárobkovo činnej osoby. Podľa údajov, ktoré mala k dispozícii Sociálna poisťovňa, Slovenská
komora sestier a pôrodných asistentiek vydala licenciu č. 35/2006 od 09.02.2006 do 19.12.2018
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní sestra, ktorá zakladá status SZČO na účely
sociálneho poistenia, a preto trvá poistenie SZČO aj po 25. auguste 2014.

12. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie žalobca, o ktorom bolo
rozhodnuté rozhodnutím Číslo: 79526-2/2019-BA zo dňa 13. decembra 2019, tak, že odvolanie žalobcu
bolo zamietnuté a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Martin Číslo: 7227-1/2019-MT zo
dňa 07. februára 2019. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na rozhodujúce ustanovenia
zákona č. 461/2003 Z.z. a rozhodné ustanovenia zákona č. 578/2004 Z.z.. Žalovaný preskúmal
napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Martin v celom rozsahu a dospel k záveru, že
rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe v povolaní sestra v študijnom odbore ženská sestra je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa
zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek
vydala dňa 9. februára 2006 žalobcovi rozhodnutie č. 35/2006, ktorým bola udelená licencia číslo:
35/2006 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní sestra v študijnom odbore ženská
sestra. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek vydala dňa 7. januára 2019 Oznámenie č.
ZRL/35/2006 o zrušení licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní sestra a bolo
žalobcovi oznámené, že dňa 7. januára 2019 bola zrušená licencia na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe v povolaní sestra s účinnosťou od 19. decembra 2018. Podľa údajov Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky príjem žalobcu zo živnosti za rok 2013 (10.189,34 Eur, daňové priznanie k dani
z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 zaevidované správcom dane 6. marca 2014) presiahol zákonom
ustanovenú sumu 4.830,00 Eur. Zo spisového materiálu vyplynulo, že žalobcovi bola Slovenskou
komorou sestier a pôrodných asistentiek vydaná dňa 9. februára 2006 licencia číslo: 35/2006 na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní sestra v študijnom odbore ženská sestra a táto licencia
zanikla dňom 19. decembra 2018. Dňa 26. augusta 2014 bol Sociálnej poisťovni, pobočka Martin
doručený registračný list samostatne zárobkovo činnej osoby - odhláška, v ktorom žalobca uviedol ako
dátum zániku poistenia 25. august 2014. Podľa ust. § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003
Z.z. do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho
poistenia v sporných prípadoch. Pretože Sociálna poisťovňa, pobočka Martin nepovažovala odhlášku
žalobcu za správnu, bolo po preskúmaní všetkých skutočností súvisiacich s predmetnou vecou vydané
napadnuté rozhodnutie. Podľa údajov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky príjem žalobcu z
podnikania za rok 2013 (10.189,34 Eur) presiahol zákonom ustanovenú sumu 4.830,00 Eur. Žalobca
preto aj po 25. auguste 2014 bol povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou
SZČO, pretože splnil zákonom stanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. keď žalobca mal postavenie SZČO a zároveň príjmy
zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2013 presiahli zákonom ustanovenú hranicu príjmu za rok
2013.



13. Krajský súd v Žiline ako správny súd postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 107 ods.
2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) za dodržania ust. § 137 ods. 4
SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen
v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP) a žalobu žalobcu za aplikácie ust.
§ 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.

14. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a
postup, ktorý rozhodnutiu žalovaného predchádzal, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v
Žiline č.k. 24Sa/4/2020-82 zo dňa 13.10.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením v
zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 19.10.2021 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na
základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom za aplikácie
ust. § 137 ods. 4 SSP.

15. Primárne krajský súd uvádza, že žaloba bola podaná včas pri doručení rozhodnutia žalovaného
žalobcovi 27.12.2019 a odoslania žaloby na súd dňa 14.2.2020 (č.l. 12 spisu). Podľa administratívneho
spisu predloženého žalovaným krajský súd zistil nasledovné: Z prihlášky zo dňa 21.06.2006 vyplynulo,
že žalobca ako SZČO sa prihlásil na sociálne poistenie s dátumom vzniku poistenia 1.7.2006.
Žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej aj len „SZČO“) sa odhláškou odhlásil zo
sociálneho poistenia dňa 26.8.2014, s dátumom zániku poistenia 25.8.2014. Zo živnostenského
listu zo dňa 30.05.2005 č. Žo-2005/04328/2/Ga u žalobcu vyplynul vznik živnostenského oprávnenia
15.06.2005. Okresný úrad Martin, odbor živnostenského podnikania dňa 25.08.2014 pod sp.zn. OU-MT-
OZP-2014/009819-2 vydal potvrdenie o ukončení podnikania žalobcu s dátumom ukončenia podnikania
26.08.2014.

16. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek dňa 09.02.2006 pod Číslom rozhodnutia: 35/2006
vydala žalobcovi licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní sestra v študijnom
odbore ženská sestra v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ RIEKA, s.r.o., Na
Vodopád 184, 038 54 Šútovo, IČO: 36 431 834. Z Oznámenia zo dňa 07.01.2019, ktoré uskutočnila
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, žalovanému vyplynulo, že žalobcovi udelená licencia
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní sestra bola zrušená s účinnosťou od 19.12.2018.
V zdaňovacom období 2013 príjem žalobcu dosiahol 10.183,34 Eur.

17. Sociálna poisťovňa, pobočka Martin rozhodnutím Číslo: 7227-1/2019-MT zo dňa 07. februára
2019 rozhodla, že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie
dňa 25. augusta 2014 tak, ako tento dátum bol uvedený v odhláške pre zánik sociálneho poistenia.
Prvostupňový orgán poukázal na ust. § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s ust. § 138 ods.
5 s tým, že žalobca na základe vydanej licencie od 09.02.2006 do 19.12.2018 na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe v povolaní sestra v študijnom odbore ženská sestra, mal založený status samostatne
zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. S účinnosťou od 19.12.2018 bola licencia
zrušená. Príjem za rok 2013 bol 10.189,34 Eur, t.j. v sume vyššej ako zákonom stanovená hranica
príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu
súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného
poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Prvostupňový orgán mal za to, že ak u žalobcu boli
splnené obidve podmienky, a to status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia
z titulu licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní sestra v študijnom odbore ženská
sestra od 09.02.2006 až do 19.12.2018 a dosiahnutá výška príjmu za rok 2013 10.189,34 Eur, rozhodol,
že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 25. augusta
2014. O odvolaní, ktoré podal žalobca voči tomuto prvostupňovému rozhodnutiu, rozhodol žalovaný
žalobou napadnutým rozhodnutím Číslo: 79526-2/2019-BA zo dňa 13. decembra 2019 tak, že odvolanie
žalobcu zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne - pobočka Martin potvrdil so záverom, že žalobca bol
aj po 25. auguste 2014 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne
zárobkovo činnou osobu, pretože boli splnené zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. žalobca mal postavenie
SZČO a zároveň príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2013 presiahli zákonom ustanovenú
hranicu príjmu.



18. Žalobca v žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, pokiaľ boli nesprávnym
spôsobom aplikované ust. § 21 ods. 1 v spojení s § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení.

19. Podľa ust. § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona
je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo
na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne
zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej
osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe
s ťažkým zdravotným postihnutím.

20. Podľa ust. § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po
kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok
vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho
po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-
násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. povinne nemocensky poistení sú samostatne
zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa
osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou
bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.

22. Podľa ust. § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. povinne dôchodkovo poistení sú samostatne
zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

23. Podľa ust. § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.z.“) zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe
licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10).

24. Podľa ust. § 10 ods. 1, 2 zákona č. 578/2004 Z.z. samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať
zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný
pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a)). Samostatná zdravotnícka prax podľa
odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný
poskytovateľ na základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako
v zdravotníckom zariadení.

25. Po oboznámení sa so žalobou žalobcu, vyjadrením žalovaného, reakciou žalobcu a následne
žalovaného, administratívnym spisom, krajský súd má za to, že rozhodnutie žalovaného ako aj
prvostupňové rozhodnutie vrátane ich postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, je v súlade so zákonom. K
výkladu rozhodných zákonných ustanovení došlo v zhode so zmyslom a účelom právnej normy. Krajský
súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci žalovaným ani prvostupňovým orgánom. Neobstojí
žalobný dôvod žalobcu v tom, že by sa žalovaný nezaoberal ustanoveniami zákona č. 578/2004
Z.z., keďže podstatné a rozhodné zákonné ustanovenia vyjadril v odôvodnení svojho rozhodnutia,
konkrétne ust. § 3 ods. 4 písm. c), § 10 ods. 1, 2, § 68 zákona č. 578/2004 Z.z.. Sporným zostalo
posúdenie, resp. právne postavenie žalobcu, či ide o samostatne zárobkovo činnú osobu a či podľa
rozhodnutia prvostupňového orgánu jej nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie dňa 25. augusta 2014 tak, ako to bolo uvedené v odhláške z poistenia. Žalobca mal za
to, že samotná licencia L1A nezakladá štatút samostatne zárobkovo činnej osoby, pričom po dátume
30.09.2007 žalobca už samostatnú zdravotnícku prax v povolaní sestra nevykonával a na predmetnú
licenciu nemal nikdy, okrem vymedzeného obdobia, dosiahnutý žiaden príjem a po dátume 25.8.2014
nevykonával ani žiadnu samostatne zárobkovú činnosť. Žalobca v žalobe uviedol, že po 25.8.2014
reálne nevykonával činnosť SZČO, preto nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia.
Žalobca namietal postup žalovaného, ktorý len mechanicky, bez toho, aby skúmal, či žalobca skutočne
vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, aplikoval ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. bez toho, aby
vyhodnotil, či aplikácia tohto zákona nemôže priniesť pre žalobcu absurdné dôsledky. Žalobca zdôraznil,



že nemal žiadne príjmy viazané na licenciu L1A okrem obdobia 01.03.2006 do 30.09.2007. Žalobca
k žalobným dôvodom poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 1Vs 1/2019, ktorý v obdobnej veci konštatoval, že povinnosťou Sociálnej
poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia poistenca v zmysle ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. je posudzovať príjmy
poistenca osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v daňovom priznaní
v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami sestry, ktorá je považovaná za SZČO v zmysle § 5 písm.
c) zákona č. 461/2003 Z.z..

26. Krajský súd poukazuje na princíp právnej istoty, z ktorého vyplýva požiadavka, aby sa na určitú
právne relevantnú otázku v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, t.j. aby sa porovnateľné,
resp. obdobné situácie posudzovali po právnej stránke rovnakým spôsobom. K princípu právnej istoty sa
vyjadroval aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach. So zreteľom na tento
princíp právnej istoty v danej veci nebolo možné vychádzať z rozhodnutia Veľkého senátu správneho
kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Vs 1/2019 a zo záverov, názorov vyjadrených v tomto rozhodnutí,
pokiaľ tieto boli „prekonané“ rozhodnutím Najvyššieho súdu SR rozsudkom sp.zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.
novembra 2020. Z tohto rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.
novembra 2020 vyplýva, že v prípade držiteľov licencie L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka
oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa
licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Skutočnosť, že držiteľ licencie
L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A
nebola oprávnením podľa ust. § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z., by musela existovať objektívna
nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. v nekonaní držiteľa oprávnenia. Držiteľ
licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle ust. § 5 písm. c)
zákona č. 461/2003 Z.z.. Veľký senát v konaní vedenom pod sp.zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že
je potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp.zn. 1Vs/1/2019 a dal odpoveď: „Licenciu
L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho
povolania podľa ust. § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z.z. treba považovať za oprávnenie na
vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle ust. § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v
znení zákona č. 310/2006 Z.z., na základe ktorého je držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne
zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení.“

27. Krajský súd s prihliadnutím aj k uvedenému má za to, že žalobca mal postavenie SZČO na základe
licencie a nebolo určujúce, či na základe nej žalobca túto samostatnú zdravotnícku prax vykonával
alebo nie. Status samostatne zárobkovo činnej osoby na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho
dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku alebo trvania
takého poistenia. Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia, povinného
dôchodkového poistenia SZČO upravuje ust. § 21 zákona č. 461/2003 Z.z..

28. Krajský súd s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.
novembra 2020 uvádza, že držiteľovi licencie L1A, držiteľom licencie bol aj žalobca, povinné poistenie
môže zaniknúť z dôvodu, že príjem v rozhodnom období je nižší, ako predpokladá ust. § 21 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z.z. alebo z dôvodu zániku licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku
tejto licencie alebo z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia,
avšak iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa ust. § 227 ods. 2 písm. a) v spojení
s § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie,
že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť SZČO. Ide o tri dôvody zániku povinného
poistenia držiteľovi licencie L1A podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24. novembra
2020, avšak v znení zákona č. 461/2003 Z.z. do 31.12.2010. V danej veci v zmysle platnej právnej
úpravy zákona č. 461/2003 Z.z., na ktorú poukázal žalovaný v rozhodnutí, žalobcovi podľa oznámenia
Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek zo dňa 07.01.2019 bola zrušená licencia s účinnosťou
od 19.12.2018. Rozhodnutie prvostupňového orgánu, podľa ktorého žalobcovi ako SZČO nezaniklo
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 25. augusta 2014, zodpovedalo
tomu, že k zrušeniu licencie došlo až s účinnosťou od 19.12.2018. Nebolo preukázané, že by zo strany
žalobcu bolo dané vyhlásenie a ani, že by príjem v rozhodnom období bol nižší, ako predpokladá ust. §
21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalobcovi ako držiteľovi licencie povinné poistenie dňa 25. augusta
2014 nezaniklo. Rozhodnutie prvostupňového orgánu ako aj žalovaného bolo zákonné. Žalovaný a
prvostupňový orgán trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia



žalobcu zdôvodnil tým, že žalobca má status SZČO, pretože aj po 25. auguste 2014 bol držiteľom
licencie a súčasne príjem žalobcu zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2013 presiahol zákonom
ustanovenú hranicu príjmu za rok 2013. Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo
zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia u subjektu, ktorý je
držiteľom licencie L1A, tak ako žalobca, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) bod 1., § 179 ods. 1 písm. b)
v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nie je posudzovať príjmy žalobcu výlučne vo vzťahu
k licencii L1A a nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v daňovom priznaní v príslušnom
zdaňovacom období sú príjmami zdravotnej sestry považovanej za samostatne zárobkovo činnú osobu.
Rozhodujúca pre vznik, resp. trvanie poistenia je iba výška tohto príjmu vykázaného v daňovom priznaní.

29. V zhrňujúcom závere krajský súd uvádza, že žalobcovi dňa 25. augusta 2014 nezaniklo povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Z ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) zákona
č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že zákonodarca ustanovuje pre vznik poistenia iba dve podmienky 1/ status
SZČO a 2/ príjem SZČO z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s
podnikaním a s inou samostatne zárobkovou činnosťou vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu.
Podmienka, aby tento príjem bol z konkrétnej činnosti SZČO, v zákone uvedená nie je. Krajský súd
poukazuje na rozhodnutie NS SR sp.zn. 7Sžsk/67/2020 zo dňa 21.4.2021, podľa ktorého k posudzovaniu
príjmu najvyšší súd bol názoru „....že pri vzniku, zániku alebo trvaní povinného nemocenského poistenia
alebo povinného dôchodkového poistenia sa nerozlišuje medzi príjmom zo samostatnej zárobkovej
činnosti na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe vykonávania inej samostatnej
zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, teda nerozlišuje sa, z akej činnosti tieto príjmy poistenca,
prevyšujúce zákonnú hranicu, poistenec dosahuje. Zásadným je, že sa jedná o samostatne zárobkovo
činnú osobu s príjmom v rozhodujúcom období prevyšujúcim zákonom stanovenú hranicu.“ (ods. 44
odôvodnenia predmetného rozsudku). Žalobca bol správnym spôsobom považovaný za SZČO, pokiaľ
bol držiteľom platnej licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní sestra, ktoré sa
považuje za oprávnenie na výkon činnosti podľa osobitného zákona ustanovenia § 3 ods. 4 písm. c),
§ 10, § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z. zakladajúce status samostatne zárobkovo činnej
osoby a súčasne za rok 2013 dosiahol kvalifikovaný príjem v súlade s ust. § 21 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z., t.j. príjem prevyšujúci zákonom stanovenú hranicu. Žalobcovi preto trvala povinná účasť
na sociálnom poistení aj k dátumu 25. augusta 2014. Na uvedenom závere, ktorý bol správny tak zo
strany prvostupňového orgánu ako aj žalovaného, nemohla zmeniť nič ani odhláška žalobcu ako SZČO
zo sociálneho poistenia s uvedením dátumu zániku poistenia 25.8.2014. Naviac správny súd nemal
preukázané, že prvostupňový orgán disponoval informáciami o platnej licencii žalobcu pred, resp. v čase
podania odhlášky z poistenia. Do predloženia licencie správny orgán nemal dôvod považovať vec za
sporný prípad a vo veci rozhodovať, ktorým sa stal až získaním informácie, že žalobca je držiteľom
licencie, z ktorého dôvodu následne prvostupňový orgán rozhodol o nezániku povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 25. augusta 2014, keďže poistenie žalobcu ako
SZČO trvalo aj po 25. auguste 2014. Za týchto okolností preto rozhodnutie prvostupňového orgánu je
možné považovať za rozhodnutie vo veci, a nie odhlášku SZČO. Naviac v zmysle ust. § 172 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z.z. na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o
správnom konaní, preto nebola opodstatnená žaloba žalobcu ani v tej časti, keď sa namietal nezákonný
postup žalovaného, prvostupňového orgánu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutí s poukazom na
ustanovenie správneho poriadku.

30. Krajský súd nielen rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu, ale aj konanie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiam, považoval za súladné so zákonom. Za splnenia zákonných podmienok u
žalobcu, keď mal postavenie SZČO a dosiahol kvalifikovaný príjem za rok 2013, uvedené zakladalo
účasť na povinnom sociálnom poistení aj ku dňu 25. augusta 2014, preto nemohlo zaniknúť dňa 25.
augusta 2014. K zákonnosti postupu žalovaného a prvostupňového orgánu je nevyhnutné upriamiť
pozornosť na zákon č. 461/2003 Z.z., ktorý neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred vydaním
rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k podkladom, prípadne navrhnúť doplnenie.
V danom prípade žalobcovi ako účastníkovi konania bolo začatie konania oznámené doručením
prvostupňového rozhodnutia, pričom žalobca bol oprávnený vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam pred
nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, a to v rámci odvolacieho konania, ktoré tvorí s prvostupňovým
konaním jeden celok. Prvostupňový orgán má možnosť oboznámiť sa s námietkami a tieto vyhodnotiť a
v prípade dôvodnosti môže sám o odvolaní rozhodnúť podľa ust. § 217 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z..
Pokiaľ tak prvostupňový orgán neurobí, postúpi odvolanie na rozhodnutie druhostupňovému orgánu,



ktorý je povinný sa s námietkami účastníka riadne vysporiadať. Krajský súd vzhľadom k osobitosti úpravy
zákona č. 461/2003 Z.z. a postupu žalovaného a prvostupňového orgánu nezistil nezákonnosť konania.

31. O náhrade trov súdneho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 167 ods. 1, § 168 SSP, bez použitia
ust. § 175 SSP. Žalobca v konaní nebol úspešný z titulu zamietnutia žaloby, preto nemá právo na náhradu
trov súdneho konania. Náhrada trov konania nebola priznaná ani žalovanému pri aplikácii ust. § 168
SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky (výnimočnosť) na náhradu trov. Krajský súd preto
rozhodol, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia.
Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach
azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej
len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.



Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.