Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/80/2021 z 29. 6. 2021 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 29. júna 2021, sp. zn. 8Co/80/2021, ECLI:SK:KSZA:2021:5819201280.2 Krajský súd Žilina | 8Co/80/2021 | ECLI:SK:KSZA:2021:5819201280.2 | 2021-06-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/77593e68-2a47-436f-9647-5522f02c329e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5819201280.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/80/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819201280
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5819201280.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobkyne: Y.
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale C. č. XX, proti žalovaným: 1/ Ing. R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
trvale C., T. Y. č. XXXX/X, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Šárkou Sameliakovou,
advokátkou so sídlom W., ul. Q. č. XX, 2/ E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale C., ul. V. č. XXXX/X, 3/
T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale F., T. J. č. XXX/X, 4/ Mgr. Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale C.,
ul. C. č. XXX/XX, prechodne C. č. XXX, 5/ Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale C., ul. C. č. XXX/XX,
prechodne C. č. XXX, o žalobe na obnovu konania, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného
súdu Námestovo č. k. 12C/24/2019-20 zo dňa 25. novembra 2020 v spojení s opravným uznesením č.
k. 12C/24/2019-43 zo dňa 02. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žalovaný 1/ m á voči žalobkyni nárok náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Žalovaným 2/ - 5/ sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo uznesením č. k. 12C/24/2019-20 zo dňa 25.11.2020 v spojení s opravným
uznesením č. k. 12C/24/2019-43 zo dňa 02.03.2021 rozhodol, že žalobu na obnovu konania vedeného
na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 10C/10/2014, súdu doručenú dňa 22.07.2019, odmieta (výrok
I.). Súd nepriznáva žalovaným 1/ až 5/ nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 22.07.2019 domáha
povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 10C/10/2014. Táto
uviedla, že počas súdneho konania nebolo nijako spochybnené, že bola pôvodnou vlastníčkou sporných
pozemkov. Súd však neuznal, že pozemky boli predané na základe absolútne neplatného právneho
úkonu v rozpore s dobrými mravmi. Podľa tvrdenia žalobkyne súd nevykonal ňou navrhované znalecké
dokazovanie na zistenie hodnoty pozemkov. Za novú skutočnosť označila, že dovolanie bolo spísané
v jej mene, ale advokát právnu stránku nevyložil tak, ako ho žiadala a ani nepostupoval podľa jej
písomných a slovných pokynov, a preto takéto dovolanie nemohlo byť úspešné. Rozsudok Krajského
súdu v Žiline jej bol doručený dňa 25.04.2019 a dozvedela sa z neho, že odvolací súd pri rozhodovaní
vychádzal aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR (ďalej len „NS SR“) na základe dovolania, za ktoré
ona nemohla. Uviedla, že svojho právneho zástupcu v dovolacom konaní žiadala, aby vyložil právnu
otázku, ktorá ešte nebola vyriešená, a teda že cena za pozemky sama o sebe rozpor s dobrými mravmi
nemôže predstavovať, ale okolnosti ako trestuhodný a opovrhnutia hodný zámer kúpiť predmet zmluvy
za polovičnú hodnotu, prípadne ešte menšiu. Žalobkyňa na záver uviedla, že cena v kúpnej zmluve
je dosť citlivá otázka, a preto musí existovať nejaká spojitosť, že mnohí nadobudli majetok za zlomok
hodnoty a na súdoch sa obeť nemôže domôcť spravodlivosti. Navrhla, aby súd obnovil konanie, ktorého
predmetom je určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.



Zo spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 10C/10/2014 bolo súdom zistené, že žalobkyňa sa
žalobou doručenou súdu dňa 30.01.2014 domáhala, aby určil, že je výlučnou vlastníčkou pozemkov
nachádzajúcich sa v katastrálnom území a obci C.: - E-KN parc. č. 353 - trvalý trávny porast o výmere
442 m2, zapísanej na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX, - C-KN parc. č. 1303/5 - orná pôda
o výmere 955 m2, zapísanej na LV č. XXXX, C-KN par. č. 1303/13 - orná pôda o výmere 1103 m2,
zapísanej na LV č. XXXX, - C-KN parc. č. 1303/12 - orná pôda o výmere 1000 m2, zapísanej na LV
č. XXXX, - C-KN parc. č. 1303/4 - orná pôda o výmere 2000 m2, zapísanej na LV č. XXXX, - (C-KN
pôvodne parc. č. 1303/2 orná pôda o výmere 351 m2 zapísaná na LV č. XXXX) po oprave na č.l. 168 - C-
KN parc. č. 1303/2 - orná pôda o výmere 180 m2 a C-KN parc. č. 1303/14 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 171 m2 - obidve zapísané zapísané na LV č. XXXX, - C-KN parc. č. 1328/2 - trvalé trávne
porasty o výmere 3752 m2, zapísanej na LV č. XXXX, - C-KN parc. č. 1251/1 - trvalé trávne porasty
o výmere 5034 m2, zapísanej na LV č. XXXX, - C-KN parc. č. 1303/3 - orná pôda o výmere 4103 m2,
zapísanej na LV č. XXXX, s tým, že ak by súd konštatoval čiastočnú neplatnosť kúpnej zmluvy tak, že
túto by považoval za platnú len vo vzťahu k predaju časti sporných pozemkov žalovaným 3/ a 4/ (vo
vzťahu k ostatným žalovaným by ju vyhodnotil ako neplatnú), tak alternatívne žiadala, aby určil, že je
výlučnou vlastníčkou pozemkov: - C- KN parc. č. 1303/13 - orná pôda o výmere 1103 m2, zapísanej na
LV č. XXXX, - C-KN parc. č. 1303/12 - orná pôda o výmere 1000 m2, zapísanej na LV č. XXXX, - C-
KN parc. č. 1303/4 - orná pôda o výmere 2000 m2, zapísanej na LV č. XXXX, - C-KN parc. č. 1251/1 -
trvalé trávne porasty o výmere 5034 m2, zapísanej na LV č. XXXX, - C-KN parc. č. 1303/3 - orná pôda
o výmere 4103 m2, zapísanej na LV č. XXXX, a zároveň podielovou spoluvlastníčkou pozemkov: - E-
KN parc. č. 535 - trvalé trávne porasty o výmere 442 m2, zapísanej na LV č. XXXX a - C-KN parc. č.
1303/5 - orná pôda o výmere 955 m2, zapísanej na LV č. XXXX s tým, že výška jej spoluvlastníckeho
podielu predstavuje 2/3-iny a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3-iny bude prináležať žalovaným 3/ a 4/.
Podanie žaloby žalobkyňa odôvodnila tým, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 25.01.2010 medzi ňou ako
predávajúcou a v konaní sp. zn. 10C/10/2014 žalovanými 1/ až 4/ ako kupujúcimi je absolútne neplatná,
pretože dohodnutá kúpna cena sa prieči dobrým mravom. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č.
k. 10C/10/2014-159 zo dňa 30.01.2018, tak že žalobu zamietol. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp.
zn. 11Co/25/2019 zo dňa 26.02.2019 rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým sa žaloba zamietla
potvrdil. Rozsudok tak nadobudol právoplatnosť vo výroku o zamietnutí dňom 29.04.2019.
Následne okresný súd citoval ust. § 397 ods. 1, § 400, § 403 ods. 1, 2, § 406, § 410 a § 413 ods.
1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej „C. s. p.“) a konštatoval, že v konaní
o žalobe na obnovu konania súd skúma, či žalobu podala oprávnená osoba, či žaloba bola podaná
v zákonom stanovenej lehote, či je daný niektorý z dôvodov obnovy konania a či je obnova konania
prípustná. Po oboznámení sa so žalobou na obnovu konania ako aj s pripojeným spisom konštatoval, že
žaloba bola podaná oprávnenou osobou a v trojmesačnej subjektívnej lehote. Podmienkou prípustnosti
obnovy konania podľa § 397 písm. a/ C. s. p. je aj existencia skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazu,
týkajúceho sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré žalobca bez svojej viny nemohol použiť
v pôvodnom konaní. Z obsahu podanej žaloby zjavne vyplýva, že žalobkyňa neuvádza žiadne nové
skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania ani žalobu
neodôvodnila niektorým z ostatných dôvodov, ktoré robia žalobu prípustnou podľa § 397 C. s. p., a
preto je nedôvodná (t.j. nie sú dané dôvody na jej podanie v zmysle § 397 C. s. p.). Žalobkyňa v
žalobe poukázala na dovolacie konanie podľa nej v obdobnej veci, kedy ona ako odvolateľka vytýkala
súdu prvej inštancie tiež to, že nesprávne zamietol jej návrh na prerušenie konania do právoplatného
skončenia dovolacieho konania vo veci právoplatne skončenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn.
5Co/76/2017. S uvedenou námietkou sa odvolací súd v konaní sp. zn. 11Co/25/2019 zo dňa 26.02.2019
nestotožnil a uviedol, že prvostupňový súd postupoval správne, keď nepovažoval za potrebné vyčkať
na rozhodnutie dovolacieho súdu vo vyššie uvedenej veci, keďže toto rozhodnutie bude záväzné len
v danej posudzovanej veci. Pre úplnosť odvolací súd uviedol, že dovolacie konanie vedené pod sp.
zn. 7Cdo 22/2018 už bolo právoplatne skončené. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS
SR“) uznesením zo dňa 11.07.2018 dovolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa
25.04.2017 sp. zn. 5Co/76/2017 v obdobnej veci odmietol. Krajský súd v Žiline vo svojom rozsudku
sp. zn. 11Co/25/2019 zo dňa 26.02.2019 (ods. 22.) uvedené dovolacie konanie spomenul len z toho
dôvodu, že žalobkyňa sa naň odvolávala pri svojom návrhu na prerušenie konania. Dané dovolacie
rozhodnutie preto nie je relevantné vo vzťahu k meritu konania sp. zn. 10C/10/2014. Podľa okresného
súdu žalobkyňa navyše uvádzala, že dôvodom prečo jej NS SR v danom dovolacom konaní nevyhovel
bola tá skutočnosť, že advokát sa nedržal jej inštrukcií. Uvedená skutočnosť, by však nemala silu byť
dostatočným dôvodom na obnovu konania, ani keby išlo o konanie, ktoré má vplyv na konanie sp. zn.
10C/10/2014. Vzťah medzi advokátom a klientom je založený na ich vzájomnej dôvere a kooperácii,



kde má klient dostatok priestoru na to, aby vstupoval do výstupov práce advokáta a pokiaľ s takýmito
výstupmi nesúhlasí, aby takýto nesúhlas advokátovi aj prezentoval a v prípade, ak sa ani následne
nezhodnú, aby svoje zastupovanie týmto advokátom ukončil a obrátil sa na iného advokáta. Na základe
vyššie uvedeného je podľa súdu zrejmé, že uvedená žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná
a preto ju v súlade s ustanovením § 413 ods. 1 písm. e/ C. s. p. odmietol. Žalobkyňa v podanej žalobe
nepreukázala existenciu dôkazov, týkajúcich sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ona bez
svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní, naopak jej argumenty ohľadom dovolacieho konania
sa netýkajú ani predmetnej veci sp. zn. 10C/10/2014. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd
podľa § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že nepriznal označeným žalovaným nárok na náhradu trov konania,
pretože aj keď boli v tomto konaní plne úspešní, zo spisu nevyplýva, že im v tomto konaní nejaké trovy
konania vznikli a to aj z dôvodu, že im táto žaloba na obnovu konanie nebola doručená na vyjadrenie,
nakoľko to súd nepovažoval za potrebné.
2. Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie žalobkyňa a to voči celému uzneseniu.
Uviedla v ňom, že odvolanie odôvodňuje podľa písm. g/ zistený skutkový stav neobstojí pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené a zrejme aj písm. b/ nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. V decembri sa dozvedela, že sudcovia nebudú mať trestnoprávnu imunitu na rozhodnutia a
zavádza sa i nový trestný čin ohýbania práva. Ona je svedkyňou i poškodenou pre ohýbanie práva zo
strany sudcov. Konštatovala preto správnosť zavedenia nového trestného činu. V tejto súvislosti uviedla,
že dňa 04.01.2020 podáva návrh na trestné stíhanie pre štyri sudkyne okresného súdu pre ohýbanie
práva pričom, keby boli sudkyne trestne stíhané a medzi nimi i JUDr. Mária Krivdová, ktorá rozhodovala
túto vec v pôvodnom konaní, tak potom by sa rozhodnutie pôvodného konania stalo neplatným, jej
pozemky by boli predmetom trestného činu a žalovaní by boli spolupáchatelia trestného činu, lebo ide o
geodetickú a realitnú kanceláriu a oni na základe tých dôkazov neboli v dobrej viere. Títo mafiáni vedeli,
že na súdoch je bezprávie a že už nič nemôže a preto si ju dovolili takto zneužiť. Dúfa, že sudkyne
naozaj trestne stíhané pre ohýbanie práva budú. Preto takýto návrh na obnovu konania by bol zbytočný,
keď základný rozsudok padne. Položila preto otázku k čomu je návrh na obnovu konania. Premlčané
nie je nič pretože súdy naďalej pokračujú v trestnom čine ohýbania práva a teda šliapu dobré mravy
podceňujú páchanie civilnej i trestnoprávnej úžery. Ďalej žalobkyňa uviedla, že zistila, že súdy kladú
napr. zmluvnú voľnosť nad dobré mravy, ale to je naopak. Dobré mravy sú nad zmluvnou voľnosťou.
Súdy už od r. 2005 šliapu dobré mravy, najmä v tejto veci ohľadom nemravného práva v súvislosti s
prinízkou cenou v kúpnej zmluve. Vzorové rozsudky Najvyššieho českého súdu z r. 2008 a r. 2012 v
podstate hovoria, že cenový predpis tu nie je a príliš nízka cena sama o sebe nemôže mať za následok
rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sú tu popri nízkej
cene okolnosti, tak áno. Okolnosti naše súdy zneužívajú proti takýmto poškodeným lebo pod pojem
okolnosti svojvoľne si dosadili, že sa má jednať o individuálne skutočnosti a kadejakú svojvôľu, akú si
ten ktorý sudca navymýšľa. Ona preskúmala právnu definíciu dobrých mravov v rozsudku Nemeckej
spolkovej republiky a tých dvoch rozsudkov Najvyššieho súdu ČR a dospela k záveru, že popri nízkej
cene tu prichádzajú do úvahy len okolnosti, ktoré sa viažu na tú cenu a nie okolnosti na tú osobu, či
rôzne svojvoľné okolnosti.
Slovenské súdy teda hľadajú chyby na takýchto poškodených, odovzdávajú ich majetky škodcom.
Čiže nemravným právnym úkonom je, pokiaľ sú tu popri prinízkej cene okolnosti, a to trestuhodný
opovrhnutiahodný účel, zámer a t.j. vtedy keď sú pozemky či iné predmety vysokej hodnoty predávané
za polovicu alebo menej ich hodnoty. Samozrejme, že pokiaľ súdy takto šliapu dobré mravy, potom
predsa nie je možné vyvodiť ani civilnú či trestnoprávnu úžeru. Aj advokáti sú tým ovplyvnení a
nedokážu poskytnúť adekvátne advokátske služby. Čiže to má za následok i právnu destabilizáciu. Čo
sa týka tej úžery civilnej a trestnoprávnej, to, čo si dajú úžerníci nasľubovať musí byť nedovolené, t.j.
súdmi posudzované ako nemravný právny úkon. Čiže najskôr musia súdy správne posudzovať takýto
nemravný právny úkon, inak nie je možné správne vyvodiť ani civilnú alebo trestnoprávnu úžeru. Dobré
mravy sú konkrétne a objektívne. Uvítala preto trestnoprávnu zodpovednosť sudcov a je správne, že
ohýbanie práva je už konečne trestným činom. Vzhľadom na to žalobkyňa navrhla odvolaciemu súdu,
aby zrušil uznesenie okresného súdu zo dňa 25.11.2020 v celom rozsahu.

3. Žalovaný 1/ prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 15.03.2021 považoval
žalobný návrh za nedôvodný, zmätočný a zo strany žalobkyne špekulatívny. Súhlasil s rozsudkami
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 10C/10/2014-159 zo dňa 30.01.2018 a Krajského súdu v Žiline sp.



zn. 11Co/25/2019-159 zo dňa 26.02.2019 ako aj s právnym posúdením veci. Taktiež aj s napadnutým
uznesením.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 359, § 362 C. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 355 ods. 2, § 357 ods. 1 písm. c/ C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario C. s. p.),
preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a preto uznesenie okresného súdu v spojení
s opravným uznesením ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C. s. p.

5. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej (ne)správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie o odmietnutí žaloby žalobkyne na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Námestovo
pod sp. zn. 10C/10/2014 súdu doručenej dňa 22.07.2019.

8. Vo všeobecnosti odvolací súd uvádza, že predpokladom toho, aby súd pripustil obnovené konanie
vo veci, v ktorej už právoplatne rozhodol, je splnenie všetkých zákonných procesných podmienok
upravených v príslušných ustanoveniach § 397 až 408 C. s. p. Ide o mimoriadny opravný prostriedok,
ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného súdneho rozhodnutia a vzhľadom
na prelomenie zásady res iudicata, ktorá zabezpečuje právnu istotu stranám sporu, je jeho prípustnosť
vo viacerých smeroch obmedzená. Zákonné ustanovenie § 397 písm. a/ až f/ C. s. p. pripúšťa
obnovu konania proti právoplatnému rozsudku súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté
niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách, respektíve z niektorého expressis verbis
vymieneného zákonného dôvodu. Prísnosť a striktnosť úpravy obnovy konanie nie je samoúčelná,
zrejmým záujmom a snahou zákonodarcu bolo prispievať k zachovaniu právnej istoty a pripustiť
výnimku zo zásady nezmeniteľnosti už raz právoplatne rozhodnutej veci len výnimočne, za predpokladu
naplnenia konkretizovaných špecifických podmienok. Túto koncepciu je nevyhnutné mať na zreteli v
prípade pripustenia, že je v danom prípade taký dôvod, pre ktorý je namieste povoliť obnovu konania.
Je dôležité dodať, že žalobou na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení
pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy - na nápravu týchto nesprávností
slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná
nesprávnosť rozsudku napadnutého žalobou na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú
prípustnosť obnovy konania podľa § 397 C. s. p. (uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 98/2011
z 11.08.2011, sp. zn. 1Obo/1/2018 zo dňa 06.03.2018).

9. Jedným z charakteristických znakov obnovy konania je jej prejednanie v dvoch fázach. Podaním
žaloby na obnovu konania sa iniciuje konanie o povolenie obnovy. V tejto prvej fáze (iudicium rescindens)
súd skúma, či je obnova procesne prípustná, posúdi podanú žalobu a na základe záverov o splnení
podmienok prípustnosti rozhodne o tom, či žalobu na obnovu konania pripustí alebo ju zamietne. V
prípade, ak súd vysloví záver, že žaloba na obnovu konania je opodstatnená a povolí ju, konanie sa
dostáva do druhej fázy (iudicium rescissorium), v ktorej už prebieha samotné prejednanie veci.

10. Odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa týka prvej fázy rozhodovania o obnove
konania. Žaloba žalobkyne na obnovu konania bola posudzovaná v rovine prípustnosti z hľadiska či sa
nejedná o žalobu zjavne nedôvodnú.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci, odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie, ako aj oboznámením
sa s rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 10C/10/2014-159 zo dňa 30.01.2018 a rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/25/2019-298 zo dňa 26.02.2019. ktorý nadobudol právoplatnosť
vo výrokoch I. dňa 04.04.2018 a vo výrokoch II., III. a IV. dňa 29.04.2019 ako aj priebehom konania
a procesným postupom, ktorý mu predchádza, konštatuje správnosť a úplnosť dôvodov, na podklade



ktorých súd prvej inštancie rozhodol. Súhlasí s odôvodnením napadnutého uznesenia, pretože súd
prvej inštancie dostatočne argumentačne i právne zdôvodnil, prečo žalobu na obnovu konania v danej
veci považoval za zjavne nedôvodnú a v súlade s ust. § 413 ods. 1 písm. c/ C. s. p. ju preto
odmietol. Konštatuje, že práve z dôvodu presvedčivého odôvodnenia uznesenia nepovažuje za potrebné
opakovane uvádzať totožné skutočnosti a právne argumenty, ktoré už vo svojom rozhodnutí obsiahol
súd prvej inštancie. V zhode s okresným súdom je i odvolací súd názoru, že žalobkyňa neuviedla právne
relevantný dôvod prípustnosti obnovy konania v zmysle zákonnej intencie ust. § 397 C. s. p., ktorý by
bol spôsobilý vyvolať obnovu už právoplatne ukončeného sporu.

12. Odvolanie žalobkyne odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Aj keď v odvolaní sa odvoláva na
odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 písm. g/ a písm. b/ C. s. p. obsah odvolania nimi nenamieta.
Podľa § 411 C. s. p. je súd rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania viazaný lebo nejde o prípad
podľa § 379 C. s. p. Pokiaľ preto žalobkyňa poukazuje na trestný čin ohýbania práva spáchaní sudcami
a aj sudkyňou, ktorá rozhodovala túto vec v pôvodnom konaní, tak je potrebné uviesť, že uvedené
skutočnosti v žalobe na obnovu konania neuvádzala. Napriek uvedenému ani prípadný dôvod na obnovu
konania, v zmysle ktorého by právoplatný rozsudok v pôvodnom konaní bol rozhodnutý v neprospech
strany v dôsledku trestného činu sudcu (§ 397 písm. c/ C. s. p.), nepreukázala. Odvolávanie sa na to, že
dňa 04.01.2020 podáva návrh na trestné stíhanie nie je postačujúce. V ďalšej časti odvolania žalobkyňa
namietala nesprávne právne posúdenie veci v pôvodnom konaní s poukazom na to, že nad zmluvnou
voľnosťou sú dobré mravy a preto sú popri nízkej kúpnej cene rozhodujúce okolnosti, ktoré sa na ňu
viažu. Na tomto mieste odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k.
11Co/25/2019-298 zo dňa 26.02.2019 vyplýva, že sa zaoberal tým, či uzatvorená kúpna zmluva medzi
žalobkyňou a žalovanými 1/ až 4/ označenými v uvedenom rozsudku je alebo nie je v rozpore s dobrými
mravmi (bod 18 odôvodnenia).

13. Odvolaciemu súdu preto neostala iná možnosť ako uznesenie prvoinštančného súdu podľa ust. §
387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdiť.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení
s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C. s. p. Podľa výsledku odvolacieho konania úspešnou stranou sporu boli
žalovaní 1/ - 5/. Odvolací súd priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania žalovanému 1/,
ktorý sa k odvolaniu žalobkyne písomne vyjadril prostredníctvom splnomocneného zástupcu (advokáta).
O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to vyplýva s § 262 ods. 2 C. s. p. Žalovaným 2/
- 5/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva,
že týmto žalovaným v odvolacom konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky v súvislosti
s uplatňovaním a bránením práva ako trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s . p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).