{"guid": "0a90dc21-838b-4d8a-9fc0-78455ca09979:32bd15a0-93f8-413d-b5f4-f7acf87ee1cd", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:5116203586.1", "spisova_znacka": "10Co/55/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/55/2024 z 30. 5. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 30. mája 2024, sp. zn. 10Co/55/2024, ECLI:SK:KSZA:2024:5116203586.1", "identifikacne_cislo": "5116203586", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Róbert Urban", "sudca_id": 182, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-robert-urban-182", "datum_vydania": "2024-05-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "III. ÚS 601/2024", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:0452be30-cb1d-4ab4-8370-6cb9b5b459f8", "datum": "2024-11-07", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/32bd15a0-93f8-413d-b5f4-f7acf87ee1cd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:5116203586.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2024:5116203586.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2024:5116203586.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Žilina\n10Co/55/2024\n5116203586\n30. 05. 2024\nJUDr. Róbert Urban\nECLI:SK:KSZA:2024:5116203586.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a\nsudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobkyne: A. B., nar. 18. 9. 1950, bytom\nC. – D., právne zastúpená advokátom JUDr. Allanom Böhmom, so sídlo E., F. X, proti žalovaným: 1/ G.\nH. I., nar. XX. X. XXXX, bytom C. – D. XXX, právne zastúpený spoločnosťou Mgr. Juraj Hedera, s.r.o., so\nsídlom Nitra, P. Benického 786/6, 2/ B. D., nar. XX. X. XXXX, bytom C. – D. XXX, o určenie vlastníckeho\npráva k nehnuteľnostiam v štádiu rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na\nzáklade odvolania žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 25C/30/2016-745 zo dňa\n8. 2. 2024 takto\nrozhodol:\nUznesenie okresného súdu potvrdzuje.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd napadnutým uznesením uložil žalovanému 1/ povinnosť až do právoplatného skončenia\nkonania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 25C/30/2016 strpieť užívanie žalobkyňou\nnehnuteľnosti – stavby súp. č. XXX (rodinný dom), postavenej na parc. č. 465/5, zapísanej na LV č. XXX,\nk. ú. C. – D., vrátane strpenia jej pripojenia k elektrickej sieti a užívanie pozemkov parc. č. 465/5, 465/1\na 466/2 (evidovaných na LV č. XXXX k. ú. C. – D.). Odkázal na znenie § 324 a nasl. CSP, ako aj na\nteoretické východiská aplikácie inštitútu neodkladných opatrení.\n2. Okresný súd konštatoval, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalovaný 1/\nbráni žalobkyni užívať rodinný dom, ktorý je predmetom tohto sporu. Dotknutú stavbu nechal odpojiť od\nelektrickej energie a bráni aj akémukoľvek pripojeniu žalobkyne na elektrinu z elektrickej siete susedov.\nŽalobkyňa tvrdila, že týmto konaním jej žalovaný 1/ privodzuje neustále utrpenie, porušuje jej právo\nna nedotknuteľnosť obydlia, uskutočňuje výkon sporného vlastníckeho práva, hoci spor vo veci samej\ndoposiaľ nebol skončený. Mala za to, že žalovaný 1/ koná v rozpore s dobrými mravmi i so zákonom\no energetike.\n3. Okresný súd mal osvedčené, že žalobkyňa bola vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu,\npred tým, ako ich nadobudla spoločnosť Všeobecná kreditná, s.r.o. Žalobkyňa v nehnuteľnosti celý\nčas býva, pričom ide o jej obydlie v zmysle článku 19 ods. 2 a článku 20 ods. 3 Ústavy SR; zároveň\nnevlastní inú nehnuteľnosť. Osvedčila, že žalovaný 1/ podniká faktické a právne kroky smerujúce\nk znemožneniu obývania nehnuteľnosti/domu žalobkyňou, hoci konanie o určenie vlastníckeho práva\nv súčasnej dobe nie je právoplatne skončené. Z krokov realizovaných žalovaným 1/, ktoré viedli\nk odpojeniu elektrickej energie od obydlia žalobkyne, mal okresný súd osvedčenú potrebu vydať\nneodkladné opatrenie a súčasne mal preukázané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy pri\nužívaní obydlia. („ujma krokmi žalovaného v rade 1/ na strane žalobkyne objektívne minimálne hrozí“).\n4. Súčasne mal okresný súd preukázané, že žalovaný 1/ obmedzil žalobkyňu pri výkone práva užívať\ndom so súvisiacimi pozemkami, ktoré obmedzenie je konaním v rozpore s dobrými mravmi. Nadväzne\n„zastával názor“, že v čase vedenia konania o určenie vlastníckeho práva (teda jeho spornosti) strpenie\nužívania nielen rodinného domu, ale aj okolitých pozemkov žalobkyňou „je nevyhnutné“. Okresný súd\ndodal, že to, či má alebo nemá žalovaný 1/ nárok na platenie nájomného zo strany žalobkyne, nie je\n\npredmetom aktuálneho konania o určenie vlastníckeho práva a žalovaný 1/ si môže svoje nároky uplatniť\nv osobitnom konaní. Na záver uviedol, že o trovách konania o neodkladnom opatrení bude v zmysle §\n262 CSP rozhodnuté v „konečnom rozhodnutí vo veci samej“.\n5. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 1/, ktorý\nsa alternatívne domáhal jeho zrušenia alebo zrušenia a zastavenia konania, prípadne jeho zmeny tak,\nže bude návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Akcentoval zásadu hodnovernosti\na záväznosti údajov katastra, podľa ktorých je výlučným vlastníkom dotknutých nehnuteľností.\nDomnienka hodnovernosti a záväznosti údajov katastra nehnuteľností má síce vyvrátiteľnú povahu, ale\npreukázaním opaku nie je to, že žalobkyňa podala žalobu o určenie vlastníckeho práva.\n6. Odvolateľ poukazoval na to, že so žalobkyňou uzatvorili dňa 5. 9. 2013 nájomnú zmluvu, predmetom\nktorej bol nájom dotknutých nehnuteľností. Žalobkyni už dňa 31. 3. 2016 bola odoslaná výpoveď\nnájomnej zmluvy; čo žalobkyňa nepopiera. Keďže žalovaný 1/ nepostupoval v čase doručenia tejto\nvýpovede podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva sa obnovila na rok, resp.\nkaždým rokom na rok. Žalovaný 1/ odoslal dňa 28. 1. 2022 žalobkyni výpoveď z nájomnej zmluvy,\navšak žalobkyňa sa nevysťahovala; preto žalovaný 1/ inicioval konanie o vypratanie nehnuteľností, ktoré\naktuálne prebieha.\n7. S odkazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR v otázke nájomných zmlúv a ich spojitosti\ns inštitútom dobrých mravov mal odvolateľ za to, že v danom prípade nebolo možné prihliadať na princíp\ndobrých mravov, keďže nájomný vzťah strán sporu zanikol. Všetky jeho kroky vedúce k vyprataniu\nžalobkyne z dotknutých nehnuteľností sú vykonávané v súlade so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi; čo platí aj pre súdne a exekučné konania. Rovnako odpojenie nehnuteľnosti od elektrickej\nenergie a vody, resp. vykonávanie úkonov smerujúcich k tomuto odpojeniu sú legitímnymi krokmi,\nktorými chce žalovaný 1/ dosiahnuť zákonné nútené vysťahovanie žalobkyne.\n8. Pokiaľ okresný súd argumentoval tým, že žalobkyňa nevlastní inú nehnuteľnosť, kde by mohla bývať,\nuvedené považoval odvolateľ za „jej problém“ a dôsledok jej nezodpovedného správania. Žalobkyňa\nsa nemala extrémne zadlžovať a mala svoju situáciu riešiť iným spôsobom. Odvolateľ porovnal jeho\npostavenie a postavenie žalobkyne, pričom zdôraznil, že žalobkyňa dlhodobo užíva nehnuteľnosti\nbez právneho dôvodu, pričom za ich užívanie neplatí žiadnu náhradu; žalobkyňa sa teda užívaním\nnehnuteľností bezdôvodne obohacuje.\n9. Odmietla tiež návrh žalovaného 1/ na mimosúdne vyriešenie sporu a „ani len neuvažovala“, že\nby opustila sporné nehnuteľnosti. Zároveň bezdôvodne kriminalizuje osobu žalovaného 1/, hoci práve\nona sama bola opakovane odsúdená (za trestný čin rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve,\ntrestný čin podvodu a trestný čin krádeže). Odvolateľ uviedol, že žalobkyňa si môže zabezpečiť dostupné\nubytovanie v domovoch sociálnych služieb; na zoznam ktorých zariadení odkázal.\n10. Naproti tomu on (žalovaný 1/) nehnuteľnosti (riadne) kúpil od tretej osoby prostredníctvom\nhypotekárneho úveru, pričom tento úver je povinný splácať. Od roku 2014 však nemá prístup na\nnehnuteľnosti a nedostáva za ich užívanie žalobkyňou žiadne finančné prostriedky. Pri posudzovaní\nuplatneného nároku žalobkyne bolo preto potrebné vziať do úvahy aj tento rozmer princípu\nproporcionality. Napokon odvolateľ poukázal na skoršie rozhodnutia, ktorými boli zamietnuté návrhy\nžalobkyne na nariadenie neodkladných opatrení. Skutkový stav je pritom stále rovnaký (nedošlo k jeho\nzmene), a preto je daná i prekážka veci rozhodnutej.\n11. Žalobkyňa navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť. Konštatovala, že zápis žalovaného 1/ v katastri\nnehnuteľností (ako vlastníka) nie je diskvalifikačným kritériom pre možnosť vydania neodkladného\nopatrenia; naopak, táto skutočnosť priamo zakladá jeho pasívnu vecnú legitimáciu. Keďže vlastníctvo\nžalovaného 1/ bolo podanou žalobou spochybnené, nie sú relevantné ani odkazy odvolateľa na\n(ne)existenciu nájomného vzťahu medzi stranami.\n12. Zdôraznila, že do terajšej situácie sa dostala len preto, že organizovaná skupina podvodníkov\nvyužila jej tieseň, ťažkú životnú situáciu, či dôverčivosť a nevedomosť. Tvrdila, že žalovaný 1/ „dlhodobo\na systematicky jej robí zo života peklo“; odpojením domu od elektriny jej znemožnil v dome svietiť, kúriť,\nvariť, umyť sa a pod. Žalobkyňa trvala na tom, že nemá možnosť sa presťahovať inde, „v dome býva\na tento je jej vlastníctvom“.\n13. Nesúhlasila s tým, že v súdnej veci existuje prekážka veci rozhodnutej. V minulosti sa domáhala iných\nneodkladných opatrení; petit jej návrhov bol odlišný (absentuje totožnosť veci) a zároveň návrhy boli\nzamietnuté z formálnych dôvodov práve pre nejasne formulovaný petit. K tvrdeniu žalovaného 1/, že od\nroku 2016 nedošlo k zmene skutkového stavu, doplnila, že žalovaný 1/ sa v roku 2022 prostredníctvom\n\nnávrhu podaného na Okresnom súde Prievidza „postaral“ o to, aby nemohla elektrickú energiu odoberať\nani od svojho suseda; čo zjavne predstavuje zmenu skutkového stavu.\n14. Žalovaný 1/ v následnej reakcii zotrval na podanom odvolaní, vrátane súvisiacej argumentácie, ktorú\nprotistrana – podľa neho – relevantne vôbec nespochybnila. Zdôraznil, že v zmysle platného a účinného\nstavu sú dotknuté nehnuteľnosti jeho výlučným vlastníctvom. Žalobkyňa má síce právo domáhať sa\nsvojho vlastníctva na súde žalobou; čo však neznamená, že má aj právo dotknuté nehnuteľnosti bez\nprávneho titulu užívať.\n15. Pokiaľ tvrdila, že nemá možnosť sa presťahovať inde, v skutočnosti to ani nechce „skrz svoje\nmamonárske mentálne nastavenie“. Odvolateľ zopakoval, že súd už rozhodoval o návrhoch na\nnariadenie neodkladných opatrení, pričom skutkový stav bol totožný; iba v prípade v poradí tretieho\nnávrhu došlo k jeho (faktickému) odmietnutiu pre nejasnosť petitu. Skutočnosť, že medzičasom bolo\nvydané rozhodnutie Okresným súdom Prievidza nemení nič na tom, že skutkový stav je totožný.\n16. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§\n379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) uznesenie\nokresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.\n17. V posudzovanej veci žalobkyňa uplatnila meritórny nárok na určenie vlastníckeho práva k sporným\nnehnuteľnostiam. Jej zásadným skutkovým tvrdením je, že pri predaji nehnuteľností v jej vlastníctve\nspoločnosti Všeobecná kreditná, s.r.o., neprejavila vážnu vôľu vykonať prevod nehnuteľnosti, v ktorej\ndlhodobo býva (ide o jej jediné obydlie, čo akcentovala aj v návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia). Žalobkyňa počas celého priebehu sporu (vrátane dovolacieho konania i konania pred\nÚstavným súdom SR) zdôrazňovala svoju (vtedajšiu) snahu refinancovať pôžičky, v ktorej spojitosti\nzačala komunikovať so spoločnosťou Všeobecná kreditná, s.r.o. S tou napokon do zmluvného vzťahu\naj vstúpila, nie však ako zamýšľala – teda získať finančné prostriedky a tieto zabezpečiť svojou\nnehnuteľnosťou.\n18. Je potrebné zdôrazniť, že spoločnosť Všeobecná kreditná, s.r.o., mala v predmete činnosti okrem\niného evidované i „poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez\nverejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt“. Bývalý konateľ (J. C.) v rozpore s tým na\npojednávaní dňa 16. 5. 2017 uviedol, že spoločnosť pôžičky neposkytovala a že sa zaoberala kúpou\na predajom nehnuteľností; ktorým tvrdením popieral akýkoľvek vzájomný vzťah popísaný žalobkyňou\nv žalobe. Existenciu dlhov žalobkyne, ktoré mienila refinancovať na základe právneho vzťahu so\nspoločnosťou Všeobecná kreditná, s.r.o., podporil výsluch svedka C. i žalovaného 1/, ktorí mali\nvedomosť o potrebe vyplatenia nešpecifikovaného dlhu žalobkyne v Čechách. Uvedené vyjadrenia,\nzhodné s tvrdeniami žalobkyne, preto (minimálne) indikujú iný dôvod uzavretia zmluvy, ako len\n„jednoduchý predaj“ nehnuteľností.\n19. Z hľadiska osvedčenia nároku, ktorému sa má poskytnúť (dočasná) ochrana, bola relevantná aj\nvýška kúpnej ceny, za ktorú žalobkyňa nehnuteľnosti predala (60.000 eur). Podľa vyjadrenia žalovaného\n1/ na pojednávaní dňa 18. 4. 2017 si tento na nehnuteľnosti, ktoré kúpil v septembri 2013 (teda rok po\njej predaji žalobkyňou), zobral úver v sume 112.000 eur (z čoho vyplatil predávajúcemu 85.000 eur).\nPochybnosti vyvoláva aj „rýchly“ prevod nehnuteľností spoločnosťou Všeobecná kreditná, s.r.o., na jej\nvlastného konateľa p. K.; od ktorého ich kúpil žalovaný 1/, pričom o postupných prevodoch od počiatku\nvedel.\n20. Podľa názoru krajského súdu boli označené skutočnosti (niekoľkonásobné prevody, nízka kúpna\ncena, deklarovaný iný úmysel žalobkyne zodpovedajúci v danom čase existujúcim širším súvislostiam,\nv spojení s jej vyšším vekom, dlhodobé užívanie/vlastníctvo nehnuteľností) na účely osvedčenia\n(tvrdeného) nároku žalobkyne postačujúce.\n21. V súdenej veci bola splnená i ďalšia podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to potreba\nneodkladnej úpravy. Ako vyplýva už zo samotného pomenovania, potreba úpravy pomerov musí byť\nbezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho\nneznamená, že ide len o momentálny akútny a jednorazový stav; potreba upraviť pomery môže totiž\npretrvávať aj po určité (relatívne dlhšie) časové obdobie.\n22. Žalobkyňa je staršou osobou, ktorá sporné nehnuteľnosti dlhodobo užíva a užívala ich ako\nvlastníčka pred ich prevodom na spoločnosť Všeobecná kreditná, s.r.o. Zároveň je zrejmé a potvrdzuje\nto i sám odvolateľ, že sa „nepriamo“ snaží žalobkyňu z nehnuteľností vypratať. V tejto súvislosti\ntreba pripomenúť, že (každý demokratický) štát má monopol pre vynucovanie povinností. V oblasti\n\nobčianskeho/súkromného práva sa tento prejavuje formou exekúcie podľa Exekučného poriadku\na výkonom rozhodnutia na základe príslušných ustanovení Civilného mimosporového poriadku. Jedinou\nvýnimkou je svojpomoc (§ 6 Občianskeho zákonníka), ktorej prípustnosť však konkrétnostiam súdenej\nveci nezodpovedá. Nadväzne je nutné individuálne kroky žalovaného 1/ (mimo rámec exekúcie\ngarantovanej štátom) smerujúce nepriamo k zbaveniu obydlia žalobkyne, vyhodnotiť ako minimálne\nproblematické.\n23. Zásah súdu v podobe, ako ho vymedzil okresný súd v napadnutom uznesení, v snahe zamedziť\nohrozeniu elementárnej životnej potreby (obydlia) žalobkyne považoval odvolací súd za súladný\ns princípom proporcionality. Obmedzenia vzniknuté žalovanému 1/ nedosahujú intenzitu ujmy, ktorú by\nmohla utrpieť žalobkyňa pri (definitívnej) strate obydlia. Strata bývania je zásadným zásahom do práva\nna rešpektovanie obydlia a každý, komu predmetný vážny zásah hrozí, musí mať možnosť predložiť\nprimeranosť takéhoto opatrenia na súdne preskúmanie (bližšie napríklad rozsudky ESĽP Rousk v.\nŠvédsko a McCann v. Spojené kráľovstvo, v ktorých je akcentovaná strata bývania ako najextrémnejšia\nforma zásahu do práva na rešpektovanie obydlia).\n24. Na základe právoplatného rozhodnutia vo veci samej bude zistené, či vlastnícke právo žalobkyne\nexistuje alebo nie, čím sa odstráni právna neistota v pomeroch strán. Z hľadiska východiskového\nkritéria ochrany obydlia nemôžu byť práva žalovaného 1/ v porovnaní s pomermi žalobkyne tak zásadne\nohrozené; osobitne, ak nehnuteľnosti kupoval zjavne s vedomím, že ich obýva žalobkyňa a on sám\nich nikdy neužíval. Krajský súd dopĺňa, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné aj v situácii,\nže sa ním obmedzí vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností. Uvedené je v konečnom dôsledku\npodstatou inštitútu neodkladného opatrenia, ktoré má slúžiť k zabezpečeniu právnej pozície subjektu\n„len“ osvedčujúcemu nárok.\n25. Zodpovedá priebehu doterajšieho konania, že okresný súd už trikrát rozhodoval o návrhu žalobkyne\nna nariadenie neodkladného opatrenia; a to uzneseniami dňa 25. 9. 2017, 15. 11. 2018 a 18. 12. 2023.\nV prvých dvoch prípadoch rozhodoval o návrhoch žalobkyne, ktoré smerovali k zdržaniu sa žalovaného\n1/ úkonov obmedzujúcich užívanie sporných nehnuteľností, vrátane ombedzenia dodávky/odoberania\nelektrickej energie. V „treťom“ rozhodnutí skúmal okresný súd podmienky pre nariadenie neodkladného\nopatrenia s predmetom vymedzeným ako nahradenie prejavu vôle žalovaného 1/ na udelenie súhlasu\nžalobkyni na realizáciu elektrickej prípojky. Dotknutý návrh tak nemožno považovať za totožný s aktuálne\nriešeným procesným návrhom; nie je potom potrebné vo vzťahu k nemu skúmať podmienky podľa §\n329 ods. 3 CSP).\n26. Pokiaľ ide o skoršie dva návrhy, ktoré vykazujú značnú mieru zhodnosti so súčasným\nnávrhom, odvolací súd skúmal, či došlo k zmene skutkových okolností významných pre nariadenie\nneodkladného opatrenia. Prihliadol pritom i na závery vyslovené Najvyšším súdom SR v uznesení\nsp. zn, 5Obdo/13/2023 zo dňa 14. 6. 2023. V označenom rozhodnutí najvyšší súd – okrem iného\n– konštatoval: „Z tohto systematického zaradenia, definičného vymedzenia a procesnoprávneho\ncharakteru neodkladného opatrenia (obdobne i zabezpečovacieho opatrenia) vyplýva, že § 329 ods. 3\nCSP má prednosť pred úpravou v § 230 CSP, zaradenou do druhej časti o konaní v prvej inštancii (§\n156 až 264 CSP). Z tejto osobitnosti úpravy potom vyplýva aj potreba takej interpretácie § 329 ods. 3\nCSP, ktorá rešpektuje procesnoprávny charakter, zmysel a účel dotknutého neodkladného opatrenia.\nZ tohto nazerania potom za zmenenú skutkovú okolnosť bolo v danom prípade potrebné považovať aj\nzmenu okolností, ktoré má súd posudzovať ako podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Nie\nje podstatné, že túto zmenu nepriamo vyvolala zmena judikatúry prijatej v dobe po prvom návrh žalobcu\nzamietajúcom rozhodnutí. Podstatné je, že v dobe rozhodovania súdu prvej inštancie o predmetnom\n(druhom) návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, mal súd skúmať inú okolnosť ako\nv prvom prípade... Z hľadiska dovolacím súdom preferovanej materiálnej ochrany aj procesných práv\nstrán, a z tohto dôvodu za použitia extenzívneho výkladu hypotézy procesného § 329 ods. 3 CSP,\nbolo už uvedené potrebné v tomto prípade považovať za zmenu skutkových okolností významných pre\nrozhodnutie, a preto právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý prvý návrh žalobcu na nariadenie\nneodkladného opatrenia, netvorí prekážku rozhodnutej veci.“\n27. V rozoberanej súvislosti je namieste pripomenúť, že v súdenej veci bolo pôvodne o odvolaní\nžalobkyne rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 5Co/240/2018 zo dňa 29. 10. 2018, ktorým\nbolo prvoinštančné (zamietajúce) rozhodnutie potvrdené. Dovolanie žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu\nNajvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 5 Cdo 114/2019 zo dňa 30. 7. 2020 zamietol. Následne však\n\nÚstavný súd SR nálezom sp. zn. III. ÚS 177/2021 zo dňa 27. 1. 2022 vyslovil porušenie základného\npráva žalobkyne na súdnu ochranu, dotknutý rozsudok najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie. V odôvodnení nálezu predovšetkým síce vymedzil nedostatky v odôvodneniach súdov\nrozhodujúcich vo veci, ale súčasne uviedol, že v danom prípade ide o skutkový, a nie právny spor.\nVšeobecné súdy sa tak mali zaoberať okolnosťami uzavretia spornej kúpnej zmluvy s ohľadom na\nargumentáciu žalobkyne.\n28. Vychádzajúc z uvedeného nálezu Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 5Cdo/47/2022 zo dňa\n28. 2. 2023 zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/240/2018 zo dňa 29. 10. 2018\na vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď popri nedostatkoch odôvodnenia poukázal aj na potrebu\nvysporiadať sa v ďalšej fáze konania so skutkovými okolnosťami uzavretia spornej kúpnej zmluvy\nv zmysle hospodárskeho záujmu žalobkyne i v kontexte plnenia dlhu tretiemu subjektu z kúpnej ceny.\n29. Pokiaľ súdna prax (prezentovaná vyššie citovaným rozhodnutím najvyššieho súdu) považuje za\nzmenu skutkových okolností v zmysle § 329 ods. 3 CSP (všeobecnú) zmenu judikatúry, potom musí platiť\nuvedená téza aj pre „zmenu“ náhľadu na bezprostredne posudzovanú vec v dôsledku neskôr vydaných\nrozhodnutí (naj)vyšších súdnych autorít. Neodkladné opatrenia (zo dňa 25. 9. 2017 a 15. 11. 2018), ktoré\npovažuje odvolateľ za prekážku veci rozhodnutej, boli vydané pred a krátko po rozhodnutí krajského\nsúdu zo dňa 29. 10. 2018. Druhé neodkladné opatrenie dokonca (priamo) argumentuje práve závermi\nvyslovenými odvolacím súdom ohľadne nedôvodnosti meritórneho nároku.\n30. Až ústavný súd poukázal na (zásadné) nedostatky, ku ktorým došlo pri uchopení podstaty sporu\na nasmeroval všeobecné súdy k riešeniu určujúcich skutkových otázok. Na ich základe spočíva aj toto\nrozhodnutie krajského súdu, ktorý za súčasného stavu veci (v celom – širšom – kontexte, ktorý zahŕňa\naj neskoršie rozhodnutia najvyšších súdnych autorít) považoval nariadenie neodkladného opatrenia za\nopodstatnené. Zmena vyvolaná rozhodnutím Ústavného súdu SR a následne i Najvyššieho súdu SR (sp.\nzn. 5Cdo/47/2022) bola tiež dôvodom, pre ktorý krajský súd nezistil existenciu prekážky veci rozhodnutej.\n31. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25C/30/2016", "guid": "d97ca200-11a5-4171-9b61-fc43c8bd7b3f:ff51eab6-b5d3-4f9d-82d8-5b8672c0c7f2", "vztah": "potvrdene"}], "stav": {"sz": "III. ÚS 601/2024", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:0452be30-cb1d-4ab4-8370-6cb9b5b459f8", "datum": "2024-11-07", "vztah": "zamietnute"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:6f21e11a-e096-4297-9525-dbdd1292f89c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.177.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 177/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 177/2021 z 27. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-27", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.177.2021.1"}, {"guid": "ae7cfb93-9826-4db3-94df-6b4cd041a2e1:8f15f04b-7863-4b28-9739-095a932a5224", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:2322204205.1", "spisova_znacka": "5Obdo/13/2023", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/13/2023 z 14. 6. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-06-14", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:2322204205.1"}, {"guid": "8d7aa33f-7b95-4ad8-bcdf-6f8dac4cbd51:f0a3394b-baa1-4bab-880b-34dc3f774194", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:2313204892.3", "spisova_znacka": "5Co/240/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/240/2018 z 27. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-09-27", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:2313204892.3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4e82000a-4d9d-4adf-aaf9-d32e13f59ba8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.334.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 334/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 334/2026 z 3. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.334.2026.1"}, {"guid": "ussr:a9510487-577f-4b39-9120-74a85c1a00cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.93.2025.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 93/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 93/2025 z 16. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.93.2025.2"}, {"guid": "ussr:0452be30-cb1d-4ab4-8370-6cb9b5b459f8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.601.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 601/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 601/2024 z 7. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-07", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.601.2024.1"}]}