{"guid": "2f2d7d53-9133-4839-9be8-dbd8603b548a:c66e7515-6cf3-44de-996b-181f7cbbf26e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5117203176.3", "spisova_znacka": "7Co/21/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/21/2025 z 28. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. mája 2025, sp. zn. 7Co/21/2025, ECLI:SK:KSZA:2025:5117203176.3", "identifikacne_cislo": "5117203176", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "Mgr. František Dulačka", "sudca_id": 68, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-frantisek-dulacka-68", "datum_vydania": "2025-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c66e7515-6cf3-44de-996b-181f7cbbf26e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5117203176.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2025:5117203176.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2025:5117203176.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Žilina\n7Co/21/2025\n5117203176\n28. 05. 2025\nMgr. František Dulačka\nECLI:SK:KSZA:2025:5117203176.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu\nMgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci\nžalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. B. XXX/X, E. - B., právne zastúpený: Advokátska\nkancelária M Kojtalová, s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, Žilina, IČO: 47 258 608 proti žalovaným:\n1/: F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, I., právne zastúpený: Mgr. René Nguyen, advokát so\nsídlom Moyzesova 471/1, Partizánske 2/ A. J. K., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, E., právne\nzastúpený: JUDr. Iveta Gálošová Bušová, MBA, LL.M, advokátka so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21,\nŽilina, 3/ LICITOR recovery, k.s., so sídlom Sládkovičova 6, Žilina, správca konkurznej podstaty úpadcu\nMIKOMIX, spol. s.r.o., so sídlom Družinská 897, Rosina, IČO: 36 414 930, 4/ AUTO-PARTNER - SK,\ns.r.o,, so sídlom Záhradnícka 4845/93, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 47 428 023, o určenie\nvlastníckeho práva, na odvolanie žalovaných v rade 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.\n8C/8/2017 - 552 zo dňa 20. marca 2024, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III. a VI. p o t v r d z u j e .\nII. Žalobcovi priznáva voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom\nrozsahu.\nIII. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., IV. a V. zostáva nedotknutý.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe na určenie, že žalobca je výlučným\nvlastníkom nehnuteľností v podiele 1/1 – iny, nachádzajúcich sa v k.ú. B., evidované Okresným úradom\nŽilina, katastrálny odbor na LV č. XXXX ako pozemok CKN parc. č. 593/31 – zastavaná plocha a nádvoria\no výmere 1357m2, na LV č. XXXX ako pozemok CKN parc. č. 611/21 – ostatná plocha o výmere 799m2\n(výrok I.). Žalobu voči žalovaným v rade 3/ a 4/ zamietol (výrok II.). Žalobcovi priznal proti žalovaným\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% vrátane trov druhoinštančného a dovolacieho konania,\nv súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP (výrok III.). Žalovanému v rade 3/ nárok na náhradu trov konania\nnepriznal (výrok IV.). Žalovanému v rade 4/ priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100%, vrátane trov druhoinštančného a dovolacieho konania, v zmysle § 255 ods. 1 CSP\n(výrok V.). Slovenskej republike priznal voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov štátu\nv rozsahu 100% (výrok VI.).\n2. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca ako predávajúci a žalovaný v rade\n1/ ako kupujúci, žalovaní v rade 3/ a 4/ ako ,,účastníci“ uzatvorili dňa 03.10.2016 Kúpnu zmluvu a Zmluvu\no zriadení vecného bremena. Predmetom kúpnej zmluvy bol predaj pozemkov – CKN parc. č. 593/31\na CKN parc. 611/21 (ďalej len ako ,,predmetné pozemky/nehnuteľnosti) v tom čase zapísaných na LV\nč. XXXX k.ú B., keď žalobca ako predávajúci predal svoj vlastnícky podiel k týmto nehnuteľnostiam za\nkúpnu cenu 1 Euro. Zmluva upravovala zriadenie vecného bremena in rem spočívajúceho v práve vstupu\na prechodu a prejazdu aj motorovým vozidlám, najmä cez pozemky v zmluve označené, evidované\n\nna LV č. XXXX, k.ú. B.. Účastníkmi kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena boli aj\nžalovaní v rade 3/ a 4/, avšak zo zmluvy im nevyplývajú žiadne práva ani povinnosti. Súčasťou zmluvy\nčlánku VII. bola rozväzovacia podmienka, v zmysle ktorej je účinnosť zmluvy podmienená rozväzovacou\npodmienkou a zmluva zaniká v okamihu, ak účastník 1/ (žalovaný v rade 3) uhradí v lehote jedného\nmesiaca od podpísania zmluvy celkové zostatky leasingov u jednotlivých leasingových spoločností\nk v zmluve špecifikovaným motorovým vozidlám. V prípade neuhradenia zostatku leasingu v lehote\njedného mesiaca od podpísania zmluvy, zostávajú účinky zmluvy zachované. Vklad vlastníckeho práva\na práva vecného bremena bol povolený Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor dňa 04.10.2016 pod\nV 8789/2016. V čase rozhodovania súdu vlastníkom pozemku CKN parc. č. 593/31 bol žalovaný v rade\n1/ titulom kúpnej zmluvy zo dňa 03.10.2016. Z výpisu LV č. XXXX k.ú. B. mal preukázané, že pozemok\nCKN parc. č. 611/21 je vo vlastníctve žalovaného v rade 2/ na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol\npovolený dňa 27.01.2017.\n3. V poradí prvým rozsudkom z 22.09.2021, č.k. 8C/8/2017 – 369 žalobu na určenie vlastníckeho práva\nv celom rozsahu zamietol. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, rozsudkom sp.zn. 7Co/42/2022 zo\ndňa 08.06.2022 tento rozsudok potvrdil. Na základe podaného dovolania žalobcom Najvyšší súd SR\nuznesením z 26.10.2023, sp.zn. 5Cdo/234/2022 rozsudok súdu prvej a druhej inštancie zrušil a vec\nvrátil na ďalšie konanie Okresnému súdu Žilina. Najvyšší súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol,\nže súdy nižších inštancií sa pri hodnotení dôkazov zásadou voľného hodnotenia dôkazov úplne neriadili.\nVzhľadom na okolnosti, ktoré predchádzali uzatvoreniu kúpnej zmluvy z 03.10.2016, ako aj okolnosti jej\nuzatvorenia, keď súdy nižšej inštancie boli povinní spor posúdiť podľa všetkých do úvahy pripadajúcich\nustanovení zákona.\n4. Po opätovnom nariadení pojednávania žalobca súdu oznámil nové skutočnosti, ktoré mali zásadný\nvplyv na opätovné posúdenie veci, a to hlavne skutočnosť, že konateľ žalovaného v rade 3/ - L.\nJ., bol rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 28T/79/2020 zo dňa 06.07.2023, právoplatným dňa\n06.07.2023, uznaný vinným zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a)\nTrestného zákona, keď podľa skutkovej vety, na škodu cudzieho majetku sa obohatil tým, že uviedol\ndo omylu žalobcu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu. Konateľ žalovaného v rade 3/\nL. J. bol uznaný vinným zo spáchania zločinu podvodu na tom skutkovom základe, ktorý spočíva\nv okolnostiach uzatvárania kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/, ktoré je podrobne\nuvedené v skutkovej vete rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn. 28T/79/2020 a ktoré podrobne uvádza\nv bode 15 odôvodnenia rozsudku. Z obsahu trestného rozsudku je nesporné a ustálené, že kúpna\nzmluva, ktorá je predmetom tohto konania, trpí takými vadami, ktoré spôsobujú jej neplatnosť podľa §\n39 Občianskeho zákonníka, keďže k jej uzatvoreniu došlo podvodným – protiprávnym konaním, keď\nna strane žalobcu vznikol hmotnoprávny základ domáhať sa určenia vlastníckeho práva k predmetným\nnehnuteľnostiam.\n5. Pri vyhodnotení rozhodujúcich okolností vrátane rozsudku trestného súdu, pri vyhodnotení rozsahu\nviazanosti súdu v civilnom sporovom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal,\nje potrebné vychádzať z podmienok § 193 CSP s poukazom aj na závery uvedené v rozhodnutí\nNajvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/223/2016. V zmysle tohto rozhodnutia, ak sa pri právnom úkone\nzdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to\nukazuje jej prejav, ide o nedostatok vážnosti vôle, ktorá je okolnosťou zakladajúcou neplatnosť zmluvy\nv zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo skutkového a právneho posúdenia konania konateľa\nžalovaného v rade 3/, ktoré obsahuje výrok trestného rozsudku a ktorým je civilný súd podľa § 193\nCSP viazaný, je zrejmé, že znaky skutkovej podstaty trestného činu, pre ktorý bol konateľ/žalovaný\nuznaný vinným, sú nesporne významnými pre rozhodnutie civilného súdu. Z vykonaného dokazovania\nvyplýva, že obaja účastníci kúpnej zmluvy z 03.10.2016 urobili úkon ,,formálne“, tzn. bez skutočnej\nvôle predať a kúpiť nehnuteľnosti (pozemky), keď skutočnou vôľou uzavretia právneho úkonu bolo\nzabezpečiť pohľadávku žalovaného v rade 3/. Vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti\nneexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav, ide o nedostatok vážnosti\nvôle. Neplatnými prejavmi vôle sú medzi iným aj simulované právne úkony na základe podmienok § 41\na) ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka. Z teórie vyplýva, že pokiaľ by mal platiť zastieraný právny\núkon, podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti\npožadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil\nby sa zákonu), bol by tiež neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc zo skutkových\na právnych záverov rozsudku trestného súdu, vyjadrených v jeho výroku treba mať za to, že konateľ\nžalovaného v rade 3/ uviedol žalobcu do omylu v tom, že mal v dôsledku tohto ním vyvolaného omylu\nžalobca predstierať uzatvorenie kúpnej zmluvy, v skutočnosti ale účastníci zmluvy mali vôľu zabezpečiť\npohľadávku žalovaného v rade 3/ titulom leasingových zmlúv. Keďže predmetná kúpna zmluva, ako\n\ndvojstranný právny úkon nebola urobená vážne, je takáto zmluva podľa § 37 a § 39 Občianskeho\nzákonníka absolútne neplatná.\n6. Vychádzajúc zo záverov rozhodnutia ústavného súdu sp.zn. I.ÚS 50/2010 a v ňom uvádzanú zásadu\nrímskeho práva, v zmysle ktorej ,,nikto nemôže previesť na iné právo, ktoré sám nemá“, v prípade\nneplatného právneho úkonu v prevode nehnuteľností prevedených ďalej na iných nadobúdateľov, svedčí\nv prospech týchto ďalších nadobúdateľov ,,modus“, ale chýba im ,,titulus“. Dobrá viera týchto ďalších\nnadobúdateľov má význam len potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti opravného\ndržiteľa (§129 a nasl. Občianskeho zákonníka). Je zrejmé, že žalovaní v rade 1/ a 2/ v dôsledku\nabsolútnej neplatnosti právnych úkonov – uzavretej kúpnej zmluvy z 03.10.2016, nemohli by byť\nnadobúdateľmi predmetných nehnuteľností (pozemkov) v dobrej viere. Nepovažoval za dôvodnú\nargumentáciu právneho zástupcu žalovaných k posudzovaniu omylu v zmysle § 49 a) Občianskeho\nzákonníka. Opätovne poukázal na závery trestného rozsudku a viazanosť súdu v civilnom konaní týmto\nrozhodnutím v zmysle § 193 CSP, keď kúpnu zmluvu z 03.10.2016 je dôvodné považovať za neplatný\nprávny úkon v zmysle § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka.\n7. Žalobu vo vzťahu k žalovaným v rade 3/ a 4/ zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie\nna ich strane, keďže predmetom sporu nebolo posúdenie určenia neplatnosti právneho úkonu (uvedené\nbolo iba predmetom prejudiciálnej otázky v spore), ale určenie vlastníckeho práva, keď pasívne vecne\nlegitimovaní v spore sú žalovaní v rade 1/ a 2/, vo vzťahu ktorým k času rozhodovania súdu o určenie\nvlastníckeho práva v prospech žalobcu, svedčil zápis vlastníckeho práva na LV č. XXXX a LV č. XXXX,\nk. ú. B..\n8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku I., vo vzťahu k určeniu, že žalobca je výlučný\nvlastník nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX ako pozemok CKN parc. č. 593/31, vo výroku III.\na vo výroku VI. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v rade 1/. Nestotožnil sa\nso záverom súdu prvej inštancie, že uzavretá kúpna zmluva z 03.10.2016 je absolútne neplatným\nprávnym úkonom podľa § 37 ods. 1, § 39, § 41 a) ods. 1, ods. 2 a § 49 a) Občianskeho zákonníka.\nTrestný rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn. 28T/79/2020, na ktorý poukázal súd prvej inštancie\nnekonštatoval, že uzavretie kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 03.10.2016\nje v rozpore so zákonom, ba práve naopak, existencia trestného rozsudku potvrdzuje platnosť kúpnej\nzmluvy. Žalobca platne previedol pozemky, avšak podvodným konaním L. J. mu bola spôsobená škoda\nvo výške 93.194,35 Eur, ktorú mu aj trestný súd priznal. Ak by trestný súd skonštatoval neplatnosť kúpnej\nzmluvy, tak by žalobcovi nepriznal náhradu škody vo výške 93.194,35 Eur. Žalobca má svoje nároky\nuplatňovať voči odsúdenému L. J. a nevyvolávať ďalšie súdne spory. Žalobca tohto času disponuje\nmajetkovou hodnotou, majetkovým právom – prejudikovanou peňažnou pohľadávkou, ktorá kompenzuje\nto, že platnou kúpnou zmluvou predal na žalovaného v rade 1/ svoje pozemky. V opačnom prípade\nžalobca bude disponovať tak majetkovým právom – prejudikovanou peňažnou pohľadávkou vo výške\n93.194,35 Eur, ako aj vlastníctvom k pozemku, čo je v rozpore so základnými princípmi spravodlivosti.\nVo vzťahu k nezhode vôle opätovne uvádza, že ak by sa malo jednať o neplatný právny úkon, musí\nexistovať nezhoda vôle a jej prejavu a to len v prípadoch, kedy sa jedná o simulovaný prejav vôle, teda\nnevážny zo strany všetkých účastníkov právneho úkonu, prejav vôle urobený pod nátlakom v tiesni,\nalebo z recesie. Ak však absentujú vyššie uvedené skutočnosti, jedná sa pri nezhode vôle a prejave vôle\nlen o právny úkon urobený s vnútornou výhradou, ktorý netrpí neplatnosťou, nakoľko o tejto vnútornej\nvýhrade on nevedel a nemohol vedieť. Žalobca vedel, že sa jedná o kúpnu zmluvu, aká je kúpna cena\na že so zmluvou sa oboznámil, mal právo taktiež odmietnuť kúpnu zmluvu podpísať. Ak by sa malo\njednať o simulovaný právny úkon, musela by vôľa smerujúca k inému úkonu byť prítomná u všetkých\núčastníkov simulovaného právneho úkonu. Z jeho strany neboli žiadne pochybnosti o tom, že by L. J.\nv čase uzatvorenia kúpnej zmluvy podvádzal žalobcu. To, že L. J. niečo iné tvrdil žalobcovi a niečo iné\njemu, nemôže byť na jeho ťarchu ako dobromyseľného vlastníka, ktorý chcel pozemky kúpnou zmluvou\nnadobudnúť. Za nesprávne považuje aj rozhodnutie súdu o trovách konania, keď podľa jeho názoru sú\nokolnosti a dôvody vhodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, pre ktoré nie je dôvodné úspešnému\nžalobcovi nárok na náhradu trov konania priznať. Je zrejmé, že trestný rozsudok bol vydaný až v priebehu\nsúdneho konania a v prípade straty vlastníctva k pozemku nebude môcť regresne uplatňovať prípadnú\nškodu voči L. J.. Z jeho strany nebol žiaden dôvod na vznik sporu a priebeh sporu. Žiadal rozsudok súdu\nprvej inštancie v napadnutom výroku zmeniť a žalobu zamietnuť a nepriznať žalobcovi a Slovenskej\nrepublike nárok na náhradu trov.\n9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku I. vo vzťahu k určeniu, že žalobca je výlučným\nvlastníkom nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX ako pozemok CKN parc. č. 611/2021, vo výroku\nIII. a vo výroku VI., podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v rade 2/. Poukázal na\nskutočnosť, že pri novom rozhodovaní súd prvej inštancie rozhodol výlučne a len s poukazom na\n\nrozsudok Okresného súdu Žilina, sp.zn. 28T/79/2020 z 06.07.2023, ktorým bol konateľ žalovaného\nv rade 3/ uznaný vinným zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 3 písm. a) Trestného\nzákona. V tejto súvislosti odkazuje na znenie odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie (body 30,33\na 34) s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/223/2016. Aplikácia záverov\nuvádzaného rozhodnutia najvyššieho súdu na okolnosti prejednávanej veci nie je možná, nakoľko vo veci\nriešenej odvolacím súdom bol skutkový stav zásadne odlišný od skutkových okolností prejednávanej\nveci – trestného činu sa dopustila priamo osoba, s ktorou žalobkyňa uzatvorila zmluvu o prevode\nvlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam. Avšak v prípade tejto prejednávanej veci je situácia\nrozdielna – žalovaný v rade 1/ ako osoba, s ktorou žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu, sa nedopustila\nžiadneho trestného činu v súvislosti s uzatvorením tejto zmluvy. Žalobca si bol vedomý, akú zmluvu\nuzatvára a aké sú následky jej uzatvorenia – prevod jeho vlastníctva v prospech kupujúceho, keď\nžalobca spolupôsobil pri príprave danej zmluvy a už od samého počiatku bol uzrozumený s obsahom\ntejto zmluvy a s jej následkami. Ak teda v súvislosti s uzatvorením kúpnej zmluvy on sám sa nedopustil\nžiadneho trestného činu je toho názoru, že neplatnosti tohto právneho úkonu sa nie je možné dovolávať,\nnakoľko dôvodom neplatnosti zmluvy musí byť konanie zmluvnej strany danej zmluvy a nie inej osoby.\nKúpna zmluva je dvojstranný právny úkon, preto sa nemožno stotožniť so záverom súdu prvej inštancie\no tom, že konanie konateľa žalovaného v rade 3/, ktorý nie je zmluvnou stranou o prevode vlastníckeho\npráva, môže vyvolať právne účinky neplatnosti zmluvy medzi zmluvnými stranami kúpnej zmluvy. Aj\nvzhľadom na takého zistené skutkové okolnosti nemohol byť preukázaný nedostatok vôle žalobcu\nuzatvoriť predmetnú zmluvu. Naopak, žalobca potvrdil, že zmluvu sa rozhodol uzatvoriť dobrovoľne a bol\nsi vedomí následkov jej uzatvorenia. Do zmluvy práve z iniciatívy žalobcu bola zahrnutá rozväzovacia\npodmienka platnosti zmluvy. Skutočnosť, že žalobca pri uzatváraní zmluvy sa spoliehal na prísľuby\nžalovaného v rade 3/, nemôže postihovať neplatnosťou právny úkon, ktorý žalobca uzatvoril s inou\nosobou, ako je žalovaný v rade 3/. Súd prvej inštancie nesprávne tieto okolnosti vyhodnotil, skutkový\nstav nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania a následne dospel k nesprávnemu právnemu\nposúdeniu veci. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných v rade 1/ a 2/ a k vyjadreniu žalovaných v rade 1/ a 2/\nuviedol, že zo žiadnych zistení z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, že by bol on iniciátorom,\naby sa do napadnutej zmluvy zahrnula rozväzovacia podmienka platnosti zmluvy, čím by mal potvrdiť\nsvoju vedomosť aj vôľu vlastníctvo k predmetu konania previesť v prospech žalovaného v rade 1/ a ktoré\nsú priamo v rozpore s tvrdením samotného žalovaného v rade 1/, ktorý popísal spôsob uzatvorenia\nkúpnej zmluvy na poslednom pojednávaní na súde prvej inštancie, a to i v súvislosti so zakomponovaním\nrozväzovacej podmienky. Prieči sa základným princípom spravodlivosti výklad žalovaného v rade 1/\nk otázke náhrady škody priznanej v trestnom konaní a v posudzovaní kúpnej zmluvy, ku ktorej je súd\npovinný pristúpiť ex offo s tým, že priznanie nároku na náhradu škody voči tretej osobe (ktorá nevyužila\nžiadny opravný prostriedok vo vzťahu k tomuto uplatnenému nároku), nemôže byť právnou ani skutkovou\nprekážkou vyslovenia neplatnosti právneho úkonu, ktorý je postihnutý vadou neplatnosti z dôvodu jeho\nrozporu so zákonom, pričom skutkový základ nezákonného konania je ustálený trestným súdom a z tejto\ntrestnej veci mohol súd prvej inštancie ako civilný súd v časti skutkových a právnych záverov vychádzať\na tieto rešpektovať. Súd však nie je viazaný výrokom rozsudku o výške škody a je bez právneho\nvýznamu a nemôže tvoriť právnu a skutkovú prekážku pre vyslovenie neplatnosti záväzku, ktorý je\nv rozpore so zákonom, to, ak tretia osoba bola zaviazaná na náhradu škody. Judikatúru v danej veci\nnemožno paušalizovať, pričom súd prvej inštancie postupoval správne, keď zohľadnil v prejednávanom\nprípade jeho špecifiká, čím bola dodržaná zásada spravodlivého súdneho konania a zásada právnej\nistoty. Bez opory v zákone nesprávne sú závery žalovaného v rade 2/, že neplatnosť zmluvy môže\nspôsobiť len jej účastník, nad rámec uvedeného bol odsúdený L. J. ako štatutárny zástupca žalovaného\nv rade 3/, účastník samotnej zmluvy bez ohľadu na to, že nebol stranou kúpnej zmluvy, bol účastníkom\nzáväzkového vzťahu. Žalovaný v rade 2/ tak v rámci svojho podaného odvolania nesprávne produkuje\nsvoje skutkové tvrdenia k zistenému skutkovému stavu veci súdom prvej inštancie, a to samotnú\ndeklaráciu skutkového stavu veci žalovaným v rade 1/. Preto ak okresný súd určil, že je výlučným\nvlastníkom nehnuteľností a z hľadiska právneho a skutkového posúdenia veci na prejednávaný prípad\naplikoval ustanovenia § 39, §37 Občianskeho zákonníka, s ohľadom na vydaný rozsudok Okresného\nsúdu Žilina sp.zn. 28T/79/2020 z 06.07.2023, ktorým bol štatutárny zástupca žalovaného v rade 3/\nuznaný vinným zo spáchania trestného činu zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.3 písm. a)\nTrestného zákona, správne súd prvej inštancie trestný rozsudok vyhodnocoval v kontexte ustanovenia §\n193 CSP, ktorým bol v tomto civilnom konaní viazaný, keďže korešponduje so skutkovými okolnosťami,\nktoré vyplynuli v civilnom konaní z výsledkov dokazovania.\n\n11. Žalovaný v rade 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že je to práve žalobca, ktorý\nvyvodzuje a prezentuje tvrdenie o skutkových či právnych záveroch, ktoré nekorešpondujú s obsahom\nspomínaného odsudzujúceho trestného rozsudku, ani s obsahom odvolaním napadnutého rozhodnutia.\nZ vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť záver o tom, že by žalobca nemal vedomosť a nebol\nuzrozumený s tým, na aký účel uzatvára danú kúpnu zmluvu a preto si bol vedomý následkov tohto\nprávneho úkonu.\n12. Žalovaný v rade 2/ k vyjadreniu žalovaného v rade 1/ uviedol, že sa s obsahom vyjadrenia žalovaného\nstotožňuje z dôvodov, pre ktoré nie je možné považovať rozhodnutie prvoinštančného súdu v napadnutej\nčasti za správne.\n13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podali včas (§362 ods.1\nCSP) strany sporu, v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti\nktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385\nods. 1 CSP a contrario), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý\nv napadnutom výroku odvolaním žalovaných v rade 1/ a 2/ (vo výroku I.) a súvisiacich výrokoch III. a VI.\no trovách konania strán sporu a trov štátu, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo\nvýrokoch II. , IV. a V. odvolaním strán nenapadnutých, zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.\n14. Záver súdu prvej inštancie, ktorý vyhovel žalobe na určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom\nnehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. B., pozemkov - CKN parc. č. 593/31, zapísanej na LV č. XXXX\nv prospech žalovaného v rade 1/ a CKN parc. č. 611/21, zapísanej na LV č. XXXX v prospech žalovaného\nv rade 2/, keď prejudiciálne skúmal obsah/(ne)platnosť kúpnej zmluvy z 03.10.2016 a pokiaľ dospel\nk záveru, že predmetná kúpna zmluva trpí absolútnou neplatnosťou v zmysle § 37 ods. 1 a § 39\nObčianskeho zákonníka, že v zmysle §193 CSP bol viazaný rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn.\n28T/79/2020 z 06.07.2023, z ktorých okolností vychádzal pri posudzovaní neplatnosti právneho úkonu –\nkúpnej zmluvy z 03.10.2016 s tým, že žalovaný v rade 2/ nemohol platne nadobudnúť vlastnícke právo\nod nevlastníka na základe zásady, že ,,nikto nemôže previesť na iného právo, než sám má“, je správny.\n15. Z doposiaľ vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva skutkové zistenie, že žalobca\nako predávajúci a žalovaný v rade 1/ ako kupujúci, žalovaní v rade 3/ a 4/ ako ,,účastníci“ uzatvorili\ndňa 03.10.2016 ,,Kúpnu zmluvu a Zmluvu o zriadení vecného bremena“, predmetom ktorej (kúpnej\nzmluvy) bol prevod pozemkov CKN parc. č. 593/31 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 1357m2\na CKN parc. č. 611/21 – ostatné plochy o výmere 799m2, v tom čase zapísaných na LV č. XXXX, k.ú\nB., keď zmluvné strany sa dohodli, že cena za predmet zmluvy je stanovená vo výške 1 Euro. V článku\nVII. (rozväzovacia podmienka) zmluvné strany sa dohodli, že účinnosť tejto zmluvy je podmienená\nrozväzovacou podmienkou a táto zmluva zaniká v okamihu, keď účastník 1 (tzn. spoločnosť MIKOMIX,\nspol. s r.o.) uhradí v lehote jedného mesiaca od podpísania tejto zmluvy celkové zostatky leasingov\nu jednotlivých leasingových spoločností vzťahujúcich sa na (v zmluve uvedené) motorové vozidlá.\nV zmysle bodu 7.2 zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, že ak účastník v rade 1/ neuhradí celkové\nzostatky leasingov podľa predošlého bodu tejto zmluvy, účinky tejto zmluvy zostávajú zachované.\n16. Najvyšší súd SR v uznesení z 26.10.2023 sp.zn. 5Cdo/234/2022, pokiaľ zrušil predchádzajúci\nrozsudok Okresného súdu Žilina z 22.09.2021 sp.zn. 8C/8/2017 (v poradí prvý) a rozsudok Krajského\nsúdu v Žiline z 08.06.2022 sp.zn. 7Co/42/2022, vytýkal súdom nižších inštancií, že pri hodnotení\ndôkazov zásadou voľného hodnotenia dôkazov sa neriadili, v tomto smere dovolací súd poukázal\nuž na konkrétne skutkové zistenia na základe výsledkov vykonaného dokazovania, a to na okolnosti\npredchádzajúce uzatvoreniu kúpnej zmluvy z 03.10.2016, ako aj okolnosti jej uzatvorenia, napr. na\nskutočnosti, že kupujúci bol v tom, že ide o pozemky p. J. ,,iba napísané“ na p. C., dohodu o kúpnej\ncene 1 Euro, dohodnutú podmienku alebo jej popísanie aj žalovanými v rade 3/ a 4/ a ďalšie skutočnosti\nuvádzané v bode 15 odôvodnenia uznesenia dovolacieho súdu, ktoré súdy nižších inštancií v zmysle\n§ 191 ods. 1 CSP vo svojich rozhodnutiach nevyhodnocovali. Po zrušení veci dovolacím súdom\na vrátení veci na prejednanie súdu prvej inštancie, tento na základe vykonaného dokazovania zistil,\nže Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp.zn. 28T/79/2020 vydal dňa 06.07.2023 rozsudok,\nktorým bol konateľ žalovaného v rade 3/ spoločnosti MIKOMIX, spol. s r.o. - L. J. uznaný vinným zo\nspáchania zločinu podvodu § 221 ods. 1., ods. 3 písm. a) Trestného zákona, keď uvedený rozsudok\na jeho skutkovú vetu vyhodnocoval v kontexte § 193 CSP, keďže okolnosti, ktoré viedli trestný súd\nk vydaniu odsudzujúceho rozsudku konateľa spoločnosti MIKOMIX, spol. s r.o., boli skutkovo a právne\nvýznamné pre zaujatie záveru o absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka pre nedostatok vážnosti vôle, ako aj v dôsledku neplatnosti tohto právneho úkonu podľa § 39\nObčianskeho zákonníka. Odvolací súd sa stotožňuje s vyhodnotením skutkových okolností súdom prvej\n\ninštancie v bodoch 30 až 33 odôvodnenia rozsudku, že výrok trestného rozsudku a znaky skutkovej\npodstaty trestného činu, pre ktorý bol konateľ žalovaného v rade 3/ uznaný vinným zo spáchania zločinu\npodvodu, sú nesporne významnými pre rozhodnutie civilného súdu v danej prejednávanej veci. Správne\nvychádzal z okolností uzavretia kúpnej zmluvy z 03.10.2016 a to najmä, že L. J. ako konateľ žalovaného\nv rade 3/ požiadal A. B. C. (žalobcu), aby mu prostredníctvom záruky pozemkami v jeho vlastníctve\npomohol pri predaji motorových vozidiel a súvisiacim vysporiadaním leasingov k týmto vozidlám, ktoré\nmala v prenájme MIKOMIX, spol. s r.o. a ktoré chcel odpredať subjektu AUTO-PARTNER-SK s.r.o.\n(žalovanému v rade 4/), záruku pozemkami žiadal na prechodnú dobu maximálne tri mesiace, kým\nsi nevysporiada svoje leasingové záväzky pod podmienkou časového ohraničenia záruky, A. B. C. so\nžiadosťou súhlasil a dňa 03.10.2016 na notárskom úrade uzatvoril ako predávajúci ,,Kúpnu zmluvu\na Zmluvu o zriadení vecného bremena“ s kupujúcim F. G. (žalovaným v rade 1), keď predmetom bol\nprevod nehnuteľností za kúpnu cenu 1 Euro a že v článku VII tejto zmluvy sa nachádzala rozväzovacia\npodmienka, v zmysle ktorej štatutárny orgán účastníka v rade 1/ MIKOMIX, spol. s r.o. celkové zostatky\nleasingov v zmysle rozväzovacej podmienky neuhradil a v dôsledku čoho pôvodný kupujúci F. G. už\nako vlastník kúpnou zmluvou z 25.01.2017 predal jeden z pozemkov kupujúcemu A. J. K. (žalovanému\nv rade 2/), dopustil sa spáchania zločinu podvodu, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia\nslobody. Na základe takto doposiaľ vykonaného dokazovania, ako aj vychádzajúc z výroku a skutkovej\nvety trestného rozsudku správne súd prvej inštancie v uvedených bodoch odôvodnenia rozsudku vyvodil,\nže účastníci kúpnej zmluvy z 03.10.2016 urobili tento úkon ,,formálne“ bez skutočnej vôle nehnuteľnosti\npredať a kúpiť, s domnelou vôľou zabezpečiť požiadavku žalovaného v rade 3/, ktorá však na základe\ntrestného rozsudku bola vyhodnotená ako podvodné konanie L. J.. Vzhľadom na výsledky vykonaného\ndokazovania, na rozporné a neurčité vyjadrovanie sa žalovaného v rade 1/ ohľadom ,,chápania zmluvy“,\nso skutočnosťou, že žalobca mal predávať pozemky na základe dohody iba za 1 Euro, hodnotiac\nďalej v kontexte s trestným rozsudkom, keď celý obsah zmluvy z 03.10.2016 je potrebné považovať\nza podvodné konanie, je dôvodné prisvedčiť súdu prvej inštancie o predbežnom právnom posúdení\no absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy na základe podmienok § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak\nsa teda zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistovala resp. existovala, avšak v inej kvalite,\nnež to ukazuje prejav, ide o nedostatok vážnosti vôle zakladajúci neplatnosť zmluvy v zmysle § 37 ods.\n1 Občianskeho zákonníka.\n17. Na doplnenie správnosti záverov súdu prvej inštancie v otázke aplikácie § 193 CSP v tejto veci,\nvyriešenie ktorej má následne dopad na okolnosti zakladajúce neplatnosť právneho úkonu – kúpnej\nzmluvy z 03.10.2016 v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok vážnosti vôle na\nstrane ,,účastníkov zmluvy“ odvolací súd opätovne ako súd prvej inštancie poukazuje na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/223/2016 z 20.01.2017 z obsahu ktorého napríklad vyplýva, že\nz výroku o vine treba vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť tým, že rieši\nnaplnenie skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa (R22/1979). Rozsah tejto\nviazanosti je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň významnými\nokolnosťami pre rozhodnutie civilného súdu o uplatnenom nároku (porovnaj aj rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR 3Cdo/101/2012). Nejde pri tom o porušenie § 135 OSP (teraz § 193 CSP), pokiaľ civilný súd nad\nrámec skutkovej a právnej časti výroku trestného rozsudku (obsahujúce vyhodnotenie z trestnoprávnych\nhľadísk) vezme na zreteľ aj niektorú ďalšiu okolnosť, ktorá je významná zo súkromnoprávnych aspektov\npre rozhodnutie vo veci samej. Zo skutkového a právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej\ninštancie, ktorý vzal na zreteľ do úvahy uvedený výrok trestného rozsudku, je dôvodné konštatovať, že\ntak žalobca ako aj kupujúci urobili tento úkon ,,formálne“, tzn. bez skutočnej vôle nehnuteľnosti predať\na kúpiť (s domnelou vôľou zabezpečiť obchodnú transakciu podľa článku VII zmluvy), keď tieto okolnosti\nboli podstatné, z ktorých boli súdy v civilnom spore povinné vychádzať. Za nedôvodné preto považuje\nodvolací súd odvolanie žalovaných, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/223/2016 nie je\nmožné aplikovať na okolnosti prejednávanej veci a taktiež z hľadiska právneho posúdenia veci nebolo\nuž potrebné sa zaoberať prípadnou neplatnosťou kúpnej zmluvy podľa ust. § 41 a) ods. 2 a § 49 a)\nObčianskeho zákonníka.\n18. Odvolací súd poukazuje ďalej na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 31.03.2015 sp.zn.\n1Cdo/106/2012, v ktorom sa dovolací súd s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka stotožnil\nso závermi konajúcich súdov, že pri právnom posúdení, že ,,ak uzavretím darovacej zmluvy došlo\nk spáchaniu trestného činu s úmyslom ukrátiť veriteľa, účel zmluvy odporuje zákonu. S poukazom\nna súčasne zaužívanú súdnu prax (viď rozhodnutie R 35/1975) je dôvodné konštatovať, že zmluva,\nktorá svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým\nmravom, je od začiatku absolútne neplatná, nie je rozhodujúce, či účastníci o dôvode jej neplatnosti\nvedeli. V skutkovej vete § 39 Občianskeho zákonníka je vyjadrená neplatnosť právneho úkonu pre jeho\n\nnedovolenosť, ktorá nastáva v prípadoch, že právny úkon odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa\nprieči dobrým mravom. Musí sa jednať o obsah alebo účel vykonaného právneho úkonu. V prípade, ak\nprávnym úkonom bol spáchaný trestný čin, účelom takého právneho úkonu bolo obchádzanie zákona,\nčím tým je daný právny úkon absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka.“\n19. Za správny považuje odvolací súd záver súdu prvej inštancie vyjadrený v bode 33 odôvodnenia, v\nktorom prejudiciálne vyhodnotil kúpnu zmluvu uzavretú medzi predávajúcim F. G. a kupujúcim A. J. K.\nz 25.01.2017- predmetom ktorej bol prevod pozemku CKN parc. č. 611/21 – ostatná plocha o výmere\n799m2, v súčasnej dobe vedenej na LV č. XXXX, k.ú. B. na žalovaného v rade 2/ - za nedôvodné\nnadobudnutie vlastníckeho práva (na súdom prvej inštancie uvádzané rozhodnutie Ústavného súdu\nSR I.ÚS 50/2010), poukazujúc na zásadu rímskeho práva ,,nemo plus iuris ad alium transferre potest,\nquam ipse habet“, v zmysle ktorej ,,nikto nemôže previesť na iného právo, ktoré sám nemá.“ Vo\nvzťahu k vyššie uvedenému záveru odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR,\nktorý rozhodoval vo veľkom senáte obchodnoprávneho kolégia dňa 27.04.2021, sp.zn. 1VObdo2/2020,\nktoré znie nasledovne: ,,VI. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej ,,nikto nemôže previesť\nna iného viac práv, ako sa má“ (viď citácia v latinčine vyššie), nemôže platne previesť vlastnícke\nprávo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu\nvedený v katastri nehnuteľnosti ako vlastník nehnuteľnosti. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú\nalebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ\nzákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutia vlastníckeho práva s poukazom na dobrú\nvieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie\nvlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. Keďže platná\núprava poskytuje ochranu dobromyseľným držiteľom spočívajúcu v možnosti nadobudnúť vlastnícke\nprávo od neznámeho vlastníka vydržaním, okolnosti prejednávanej veci nemohli preto viesť k záveru, že\nžalovaného v rade 2/, ktorý nadobudol vlastníctvo k predmetnému pozemku od nevlastníka, je dôvodné\npovažovať za riadneho nadobúdateľa predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný v rade 2/ v priebehu konania\na ani v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne relevantné skutočnosti,\nktoré by viedli súdy k záveru, že aj v prípade nadobudnutia od ,,nevlastníka“ by mohol byť považovaný\nza vlastníka predmetnej nehnuteľnosti k času rozhodovania súdu o podanej žalobe.\n20. Za významné považuje odvolací súd pre právne posúdenie veci odvolanie žalovaného v rade\n1/ v odvolacej námietke, že pokiaľ žalobca na základe trestného rozsudku – výroku, ktorým podľa\n§ 287 ods. 1 Trestného poriadku bol obžalovaný L. J. zaviazaný k náhrade škody poškodenému\nB. C. (žalobcovi) vo výške 93.194,35 Eur - disponuje majetkovou hodnotou, majetkovým právom/\nprejudikovanou peňažnou pohľadávkou, ktorá má kompenzovať, že kúpnou zmluvou predal svoje\npozemky, na základe čoho nie je možné žalobcovi za danej situácie priznať (aj) vlastnícke právo k\nžalovaným nehnuteľnostiam.\n21. Vystáva tu teda otázka, aký je možný výklad § 193 CSP (predtým § 135 ods. 1 OSP) vo vzťahu\nk žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (v danom prípade dvom CKN parcelám)\nz dôvodu tvrdenej absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva, ak v čase rozhodovania\nsúdu (prvostupňového a odvolacieho) o takejto žalobe je právoplatný rozsudok súdu v trestnej veci,\nktorým tretia osoba (fyzická osoba – konateľ obchodnej spoločnosti) bola uznaná vinnou zo spáchania\nzločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona (na škode cudzieho majetku\nsa obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu) – v\nokolnostiach uzatvorenia kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva, v dôsledku čoho sa žalobca/pôvodný\nvlastník (ktorý je poškodeným v trestnom konaní) domáha žalobou navrátenia vlastníctva (na ktorom\nurčení má žalobca naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) CSP) – ak zároveň z trestného\nrozsudku vyplýva, že obžalovaný (tretia osoba) bol podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazaný\nk náhrade škody poškodenému (žalobcovi) vo výške 93.194,35 Eur (ktorá podľa skutkovej vety výroku\nrozsudku predstavuje všeobecnú hodnotu predmetných pozemkov podľa záverov odborného vyjadrenia\npre účely trestného konania) a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bol poškodený odkázaný so\nzvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces. Z toho vyplýva otázka, či súd v civilnom (sporovom)\nkonaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom prevodu na základe\nkúpnej zmluvy, ktorej tretia osoba nebola priamym účastníkom – je viazaný rozhodnutím súdu v trestnom\nkonaní, v ktorom obžalovaný/tretia osoba bol zaviazaný zaplatiť poškodenému/žalobcovi v našom\ncivilnom konaní – škodu a so zvyškom nároku bol poškodený odkázaný na civilný proces.\n22. Vo vzťahu k vyššie uvedenému sa východiskom javia závery (v obdobnej právnej veci) vyjadrené\nv náleze Ústavného súdu SR IV.ÚS 32/2020 – 87 z 23.02.2021, ktorým bol zrušený rozsudok\nNajvyššieho súdu SR 4Cdo/205/2018 – 614 z 29.04.2019 a rozsudok Krajského súdu Košice č.k.\n\n2Co/332/2017 – 512 z 10.05.2018, v ktorom ústavný súd (na strane 10) poukázal na názor krajského\nsúdu... ,,že sťažovateľka má v trestnom konaní priznané právo na náhradu škody proti odsúdenému\na súdy v trestnom konaní zrejme považovali právny úkon z 11.06.2007 za nezvratný“... vo vzťahu\nktorému ústavný súd následne uviedol: ,,Je nepochybné, že úlohou súdov v trestnom konaní nie\nje posudzovanie platnosti občianskoprávnych úkonov, ani ich právnych následkov ich potenciálnej\nneplatnosti. Na druhej strane však ak konanie sťažovateľky, ktorá si ako poškodená v trestnom konaní\nuplatnila nárok na náhradu škody, o ktorom súd rozhodol v adhéznom konaní, môže a má byť predmetom\nkomplexného posúdenia právnych vzťahov, ktoré v tejto veci vznikli. Pritom ani jedna okolnosť nemôže\nbyť vyhodnocovaná izolovane. Samotné priznanie nároku na náhradu škody proti subjektu, ktorý nebol\núčastníkom posudzovaných zmlúv, nie je okolnosťou brániacou súdu objektívne posúdiť platnosť zmluvy\n(alebo dokonca okolnosťou validujúcou jej prípadnú neplatnosť)“.\n23. V danom prípade, na základe komplexného posúdenia skutkových okolností, nemožno\nvyhodnocovať uzavretú (kúpnu) zmluvu izolovane, len vo vzťahu žalobcu a žalovaného v rade 1/,\nale vo vzťahu k všetkým vyššie uvádzaným skutkovým okolnostiam, na základne ktorých bolo možné\nvyvodiť právny záver o neplatnosti kúpnej zmluvy podľa § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka,\nkeď vzhľadom na spôsob (obsahové zložky zmluvy) a okolnosti, ktoré viedli k uzavretiu zmluvy bolo\nmožné dospieť k záveru, že aj v prípade, ak trestný čin spáchala ,,tretia osoba“ v okolnostiach, na\nzáklade ktorých by žalobca inak nepristúpil k uzavretiu zmluvy je dôvodné, aby súdy za danej situácie\nprejudiciálne skúmali podmienky neplatnosti zmluvy tak, ako to v danej prejednávanej veci súd prvej\ninštancie a odvolací súd posúdili.\n24. V priebehu konania, ani v podanom odvolaní žalovaným v rade 1/ nebolo tvrdené a ani\npreukazované, že by v súvislosti s výrokom rozsudku Okresného súdu Žilina z 06.07.2023 č.k.\n28T/79/2020, na základe ktorého bol obžalovaný L. J. zaviazaný k náhrade škody žalobcovi vo výške\n93.194,35 Eur, bola škoda odsúdeným B. C. žalobcovi (čo i len čiastočne) uhradená. V tomto smere\nje dôvodné polemizovať s rozhodnutím súdu v trestnom konaní o priznaní nároku na náhradu škody,\nkeď podľa trestného rozsudku prevod vlastníctva na základe kúpnej zmluvy by bolo dôvodné považovať\nza nezvratný právny úkon, keď na strane druhej v tomto civilnom konaní nič nebránilo súdu na základe\npodanej žaloby žalobcu posúdiť prejudiciálne platnosť vykonaných právnych úkonov (kúpnej zmluvy\nz 03.10.2016 a následnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v rade 1/ a žalovaným v rade 2/\nz 25.01.2017) a z tohto titulu v možnosti vyhovieť žalobe na navrátenie vlastníctva žalobcovi na základe\npodanej určovacej žaloby. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že nič\nnebráni súdu v civilnom konaní rozhodnúť o priznaní (navrátení) vlastníctva žalobcovi aj za situácie, že\nrozsudkom súdu v trestnom konaní bola žalobcovi ako poškodenému priznaná náhrada škody, a ktorej\nneuhradenie do času rozhodovania súdu o podanej vlastníckej žalobe (§217 ods. 1 CSP) nemôže\nzabrániť zmyslu a účelu podania vlastníckej žaloby, na základe čoho odvolací súd dospel k záveru, že\nv zmysle § 193 CSP v danom štádiu konania súd v civilnom konaní nie je viazaný výrokom rozhodnutia\nsúdu v trestnom konaní o náhrade škody.\n25. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie dôsledne všetky výsledky\nvykonaného dokazovania vyhodnotil v súlade s podmienkami § 191 ods. 1 CSP, keď dospel k záveru\no absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy z 03.10.2016 a následnej neplatnosti nadväzujúcej kúpnej\nzmluvy o nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaným v rade 2/ (od nevlastníka), keď správne aplikoval\nustanovenie § 193 CSP vo vzťahu k rozhodnutiu súdu v trestnom konaní, s ktorými skutkovými\na právnymi závermi sa odvolací súd v plnej miere stotožnil (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd rozsudok\nsúdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutých výrokoch odvolaním žalovaných v rade 1/ a 2/\n(a v súvisiacich výrokoch o trovách konania), ako správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1\nCSP a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods.\n2 CSP).\n27. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)\n\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému\nsúdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)\n\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa. (§ 429 CSP)\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania. (§ 430 CSP)\nKrajský súd v Žiline dňa 28. mája 2025", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/8/2017", "guid": "7f3a6be2-d7f7-487e-ab34-677b1d9b5d02:84a85edc-cb65-4d0b-83f9-0efd57b713da", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1dab148c-85e2-4eea-844e-ee2a6892c630", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.32.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 32/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 32/2020 z 28. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.32.2020.1"}, {"guid": "ussr:fec84f05-baa0-4876-9ee5-5feb6f460bff", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2010 z 10. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-10", "citacie_n": 439, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fec84f05-baa0-4876-9ee5-5feb6f460bff"}, {"guid": "55a921dd-19c5-46e0-9a3c-bf6a7fc208c7:baeee3a9-7578-46d8-86d8-12f8e541d07a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1", "spisova_znacka": "1VObdo/2/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 26. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-26", "citacie_n": 394, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1"}, {"guid": "0f314bb0-4e83-4b28-bfe3-32f652bc3e98:3c67bc3f-449d-4f58-b25d-cc2d9266d78b", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/42/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/42/2022 z 26. 9. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-09-26", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0f314bb0-4e83-4b28-bfe3-32f652bc3e98:3c67bc3f-449d-4f58-b25d-cc2d9266d78b"}, {"guid": "9a748d58-888d-4433-a524-000c7928f43e:5891fe6a-74f3-47f8-a589-1ae94b3f952a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7609202812.5", "spisova_znacka": "2Co/332/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/332/2017 z 9. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-05-09", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7609202812.5"}], "citovane_v": []}