{"guid": "e3ebc27e-b3be-4457-a7b0-77f3203e17cb:492a9290-6aad-4997-86b8-740f3b10c65b", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5117216131.3", "spisova_znacka": "8CoCsp/11/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoCsp/11/2024 z 4. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 4. marca 2025, sp. zn. 8CoCsp/11/2024, ECLI:SK:KSZA:2025:5117216131.3", "identifikacne_cislo": "5117216131", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Jozef Turza", "sudca_id": 517, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-turza-517", "datum_vydania": "2025-03-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/492a9290-6aad-4997-86b8-740f3b10c65b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5117216131.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2025:5117216131.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2025:5117216131.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Žilina\n8CoCsp/11/2024\n5117216131\n04. 03. 2025\nJUDr. Jozef Turza\nECLI:SK:KSZA:2025:5117216131.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu\na členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobcu: A. A. B., nar.\nXX. XX. XXXX, bytom C. D. E. XXX/XX, F., zastúpený advokátom: JUDr. Michal Mudrák, so sídlom\nVajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 42 173 353, proti žalovanému: Československá obchodná banka, a.s.,\nso sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpená: Advokátska kancelária HAVRILLA & Co.\ns.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 2, Bratislava, IČO: 36 364 606, o zaplatenie primeraného finančného\nzadosťučinenia vo výške 5.000,- EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného\nsúdu Žilina č. k. 6Csp/104/2017-329 z 05.10.2023, takto\nrozhodol:\nRozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a v nadväzujúcom výroku III. potvrdzuje.\nVo výroku I., odvolaním nenapadnutom, ponecháva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.\nŽalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 48 ods. 1,2, § 52 ods. 1,3,4, § 517 ods. 1,2,\n§ 563, § 663, § 679 ods. 3 OZ, § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a § 3 Nariadenia\nvlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka\nzaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 100,- EUR z titulu primeraného finančného zadosťučinenia\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 24.08.2016 do zaplatenia,\nvšetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I.). Žalobu vo zvyšnej časti zamietol (II.) a žalobcovi\nproti žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného, druhoinštančného a dovolacieho\nkonania v rozsahu 100 % (III). Vychádzal z toho, že predmetom sporu bol nárok žalobcu na primerané\nfinančné zadosťučinenie vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,\npretože úspešne uplatnil porušenie povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, od\ntoho, kto za porušenie zodpovedá. Tvrdenie žalobcu o úspechu v konaní bolo preukázané uznesením\nOkresného súdu Žilina z 09.05.2016 sp. zn. 2C/202/2015-38, ktorým bolo konanie o určenie neplatnosti\nvýpovede dňa 16.03.2015 zo zmluvy o nájme bezpečnostnej schránky zastavené z dôvodu správania\nsa právneho predchodcu žalovaného, ktorý výpoveď vystornoval, a preto bol žalobca v konaní fakticky\n(z materiálneho hľadiska) úspešný (1Cdo/173/2022). Aj keď právny predchodca žalovaného vypovedal\nnájomnú zmluvu pre nezaplatenie nájomného, podľa obsahu sa jedná o odstúpenie od zmluvy podľa §\n679 ods. 3 OZ, kedy môže prenajímateľ od zmluvy odstúpiť, ak nájomca, hoci upovedomený, nezaplatil\nnájomné do splatnosti ďalšieho nájomného. Žalobca ešte počas plynutia lehoty na zaplatenie podľa\nupomienky z 03.03.2015 nájomné uhradil, pričom takéto odstúpenie bolo žalobcovi odoslané a doručené\npred uplynutím lehoty v upomienke, ktorá navyše nezodpovedala lehote zákonnej podľa § 679 ods. 3 OZ.\nPrávny predchodca žalovaného preto takýmto úkonom porušil ustanovenia Občianskeho zákonníka ako\n\nosobitného zákona, a to navyše vo vzťahu k spotrebiteľovi ako slabšej strane. Ďalej vychádzal z toho,\nže primerané finančné zadosťučinenie predstavuje istú formu satisfakcie pre spotrebiteľa, preto jeho\nvýška musí zohľadniť aj rozsah, v akom spotrebiteľ v spore o porušení jeho práva uspel. Nemôže však\npredstavovať nástroj na istú formu obohatenia, či neprimeranú sankciu voči neúspešnému dodávateľovi.\nUvedené platí najmä za predpokladu, že už samotný úspech v konaní o porušení práva je základom\npre priznanie nároku. Prijatie názoru, že akákoľvek požiadavka spotrebiteľa je akceptovateľná, popiera\nzmysel daného právneho inštitútu slúžiaceho prednostne ako „bonus“ pre spotrebiteľa a zároveň ako\nsankcia pre dodávateľa porušujúceho jeho povinnosti vo vzťahu k slabšej zmluvnej strane. Ak sa\nmá vytvoriť nástroj, ktorý bude viesť dodávateľov k obmedzeniu nekalých praktík v spotrebiteľských\nvzťahoch, potom tento nemôže znamenať neprimeraný trest, či absolútnu demotiváciu pri vstupovaní\ndo ďalších zmluvných vzťahov s dlžníkmi. Základom pre určenie výšky peňažného zadosťučinenia\nje primeranosť, ktorú určí na základnej vlastnej úvahy v intenciách konkrétneho sporu vychádzajúc\nz konkrétnych zistených skutkových okolností, ktoré viedli spotrebiteľa k podaniu žaloby o jeho priznanie.\nPrihliadne sa pritom na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania, vplyv tohto konania, intenzitu\ntrvania rozsah nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu.\nK závažnosti a intenzite protiprávneho konania zo strany právneho predchodcu žalovaného uviedol,\nže výpoveď z nájomnej zmluvy žalobcovi doručil 19.03.2015 a odpoveď na žiadosť žalobcu spolu\ns ospravedlnením za doručenie výpovede bola žalobcovi doručená 11.05.2015, teda zásah trval menej\nako dva mesiace, kedy nedošlo k zjavnému zásahu vo vzťahu k bezpečnostnej schránke. Vplyv\nprotiprávneho konania zo strany právneho predchodcu žalovaného na žalobcu spočíval v znepríjemnení\ntohto obdobia jeho života, v ktorom tento zásah trval. Žalobca okrem riešenia organizačných záležitostí\ntýkajúcich sa hrubej stavby jeho rodinného domu, záležitostí týkajúcich sa ukončenia spolupráce\npartnerky jeho advokátskej kancelárie, záležitostí spojených s podaním daňového priznania, prípravy\nna filmový festival, ktorého sa zúčastňoval v Olomouci počas 5 dní v mesiaci apríl 2015, bol prinútený\nvenovať sa aj riešeniu, resp. aktivitám, účelom ktorých bolo odvrátiť neoprávnený zásah právneho\npredchodcu žalobcu. Tieto aktivity spočívali v príprave návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,\npodanie žaloby vo veci samej o určenie neplatnosti výpovede, ako aj v príprave výzvy na upustenie\nprotiprávneho konania adresovanej právnemu predchodcovi žalobcu. Žalobca v žalobe prezentoval, že\nv období, kedy k zásahu došlo, bol nadmieru zaneprázdnený a zásah zo strany predchodcu žalobcu mu\ntoto obdobie ešte viac znepríjemnil, pričom v dôsledku preťaženia bol v lete 2015 práceneschopný.\nPri určení výšky primeraného zadosťučinenia zobral do úvahy aj prístup predchodcu žalovaného, ktorý\nešte predtým ako mu bolo zo strany súdu doručené neodkladné opatrenie zo 06.05.2015, ktoré mu\nzakazoval bez súhlasu žalobcu otvoriť bezpečnostnú schránku, koncipoval a následne doručil žalobcovi\nlist z 05.05.2015, v ktorom uviedol, že z jeho strany došlo pri generovaní výpovede k zlyhaniu interného\nprocesu, výpoveď vystornoval a za vzniknutú situáciu a problémy s tým spojené sa ospravedlnil, keď\nuž v tomto ospravedlnení došlo k určitej forme satisfakcie pre žalobcu za protiprávne konanie zo strany\nprávneho predchodcu žalovaného.\nS prihliadnutím na tieto konkrétne okolnosti, najmä na čas trvania zásahu, následky zásahu, ktoré\nspočívali v znepríjemnení prežívania už v tom čase dosť stresujúceho obdobia v živote žalobcu,\navšak aj vzhľadom na ospravedlnenie učinené a adresované žalobcovi do jedného mesiaca po\nvýzve žalobcu predchodcovi žalovaného, považoval výšku primeraného zadosťučinenia v sume 100,EUR za primeranú, a to aj s prihliadnutím na okolnosť, že výška ročného nájomného za nájom\nbezpečnostnej schránky predstavovala 129,60 EUR v roku 2015 (teda v čase vykonania zásahu).\nPriznanie zadosťučinenia v takejto výške bude aj s prihliadnutím na okolnosti týkajúce sa výšky nájmu\nmať reálny a efektívny odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od recidívy a na upustenie od\nporušovania spotrebiteľských práv.\nVo zvyšnej časti z uvedených dôvodov žalobu žalobcu vo výroku II. zamietol (v časti o zaplatenie\n4.900,- EUR s príslušným úrokom z omeškania z uvedenej sumy). Keďže nárok žalobcu vzniká\nsamotným úspešným uplatnením porušenia práva, čo nastalo, ako bolo vyššie uvedené, zastavením\nkonania o určenie neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy, z ktorého dôvodu rozhodnutie, ktorým priznal\nprimerané finančné zadosťučinenie v peniazoch už len deklaruje existenciu tejto zákonom priznanej\nprávnej skutočnosti a nárokov z nej vyplývajúcich (nie je teda konštitutívnym rozhodnutím), preto\npodľa ust. § 563 OZ, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený\nv rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. K vzniku\nomeškania s plnením nemajetkovej ujmy došlo dňom nasledujúcom po dni, v ktorom došla predchodcovi\nžalovaného výzva žalobcu na zaplatenie finančného zadosťučinenia (dôjdenie 22.08.2016, nasledujúci\ndeň 23.08.2016), a teda predchodca žalovaného sa dostal do omeškania s plnením finančného\nzadosťučinenia žalobcovi nasledujúcim dňom, t. j. 24.08.2016, odkedy mu priznal úrok z omeškania vo\n\nvýške 5 % ročne podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. z priznanej sumy 100,- EUR od 24.08.2016\ndo zaplatenia.\nO nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods.\n3, § 453 ods. 3 CSP, keďže rozhodoval o trovách prvoinštančného, druhoinštančného a dovolacieho\nkonania ako o jednom celku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže\nvýška priznaného nároku závisela od jeho úvahy. V takých prípadoch nejde o procesne neúspešného\nžalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, keďže nemožno žalobcu zaťažiť\nprocesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu na základe úvahy súdu.\n2. Proti výroku II. a nadväzujúcemu výroku III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcu,\npodľa obsahu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP a žiadal ho zmeniť tak, že\nžalovaný mu bude povinný zaplatiť 4.900,- EUR spolu s ročným úrokom z omeškania z uvedenej\nsumy od 24.08.2016 do zaplatenia a priznaný mu bude nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100 %. Mal za to, že výška priznaného zadosťučinenia neplní svoju sankčnú funkciu, keďže nemá\nvo vzťahu k dodávateľovi odstrašujúci účinok od recidívy protiprávneho konania. Žalovaný je veľká\nbanka, jeden z najväčších dodávateľov v Slovenskej republike, a preto 100,- EUR nemôže na neho\npôsobiť odradzujúco a nemotivuje ho, aby zlepšil vnútorné procesy tak, aby k chybám nedošlo, keďže\ninvestície na ich nápravu zadosťučinenie rádovo prevyšujú, navyše za situácie, keď sa spolieha, že\nlen nepatrná časť spotrebiteľov sa bude domáhať svojich práv na súde. Súd nezohľadnil rozsah\na charakter protiprávneho konania. Súd sa nevysporiadal s jeho preukázanou argumentáciou, že išlo\nsériu pochybení ústiacich v ukončení nájomného vzťahu (žalovaný odoslal a doručil upomienku po\nzaplatení nájomného, poskytol mu na splnenie povinnosti namiesto zákonných troch mesiacov 15 dní,\nvýpoveď vyhotovil a odoslal a doručil pred uplynutím lehoty a po zaplatení nájomného, keď navyše\nžalovaný ich učinil v čase, kedy nájomné nebolo ani splatné). Hoci uviedol žalovanému, že si bude faktúry\npreberať v jeho sídle, žalovaný ju pre neho nielen v čase splatnosti, ale ani s dlhším časovým odstupom\nnemal pripravenú. Pritom sa nejednalo o ojedinelý prípad, keďže situácia sa opakovala aj v roku\n2017, z čoho vyplýva, že priznané finančné zadosťučinenie nesplnilo svoj odradzujúci účinok a sankčnú\nfunkciu. Mal za to, že ani zadosťučinenie vo výške 5.000,- EUR nebude plniť dostatočnú sankčnú\nfunkciu a motivovať žalovaného k úprave jeho procesov tak, aby k daným situáciám nedochádzalo.\nĎalej mal za to, že primerané zadosťučinenie nespĺňa ani funkciu satisfakčnú, popisujúc, aký vplyv\nmala výpoveď (a výzva) na jednotlivé aspekty jeho života, ktoré skutočnosti aj doložil a ktoré tvrdenia\nneboli žalovaným nijako rozporované. Poukázal na to, že do miesta bydliska v F. sa vrátil z Bratislavy\nna víkend po namáhavom pracovnom dni v piatok 20.03.2015, kde si našiel výpoveď (aj výzvu), ktorá\nho veľmi pobúrila a hlavne veľmi rozrušila najmä svojou nepravdivosťou a neuplynutím lehoty na\nodstránenie údajného porušenia zmluvy, čo bolo umocnené aj tým, že v bezpečnostnej schránke mal\nmajetok vysokej hodnoty (viď zvýšenú hodnotu poistného a cenník), ku ktorému mu žalovaný chcel\nneoprávnene zakázať prístup k 31.05.2015, z čoho sa taktiež dalo usudzovať, že pristúpi k jej násilnému\notvoreniu a jej vyprázdneniu, ktorá možnosť vyplývala z nájomnej zmluvy, v prípade ukončenia nájmu,\nčo v ňom vzbudilo aj dôvodný strach, že by žalovaný (jeho zamestnanci) v prípade otvorenia zatajil\njej obsah a tento si privlastnil. Preto cez víkend musel myslieť na to, ako sa môže brániť a trápenie,\npobúrenie, rozrušenie a pocit obavy ho sprevádzali aj v ďalšom období, kedy uskutočňoval úkony\nvoči žalovanému, resp. keď preberal vec so svojím advokátom, a to v podstate až do doby, kedy\nsúd vydal proti žalovanému 06.05.2016 predbežné opatrenie a on sa o ňom dozvedel. Pritom veľmi\nstresujúcou bola aj situácia pred nariadením neodkladného opatrenia, keďže išlo o veľké riziko, či\nbude nariadené a doručené žalovanému do 31. mája 2015 pri možnom odstraňovaní jeho nedostatkov,\nnavyše keď pri jeho zamietnutí a nutnosti podať odvolanie by odvolaciemu súdu do 31. mája 2015\nani neuplynula lehota na rozhodnutie o odvolaní. Súčasne v danom čase zažíval časovú tieseň a\nstres spojený s dokončovaním hrubej stavby rodinného domu v Rusovciach, v súvislosti s ktorou\nmusel riešiť aj financovanie a taktiež musel riešiť ukončenie pôsobenia bývalej partnerky v advokátskej\nkancelárii a podanie daňového priznania, keďže s partnermi podniká, čo všetko si vyžadovalo veľa\nčasu, keď navyše sa mal zúčastniť aj filmového festivalu. Preto výpoveď a hrozba núteného otvorenia\na vyprázdnenia bezpečnostnej schránky uvedenú situáciu ešte zhoršila a dostala ho ešte pod väčší tlak\na časovú tieseň, pokiaľ ide o možnosť sa efektívne brániť. Koncom leta 2015 z dôvodu preťaženosti\ndostal aj závrate, ktoré ho obmedzili mesiac v práci, k čomu prispelo aj konanie žalovaného a nutnosť\nnaň reagovať. Súd sa pritom v podstate stotožnil s rozsahom takéhoto zásahu, avšak finančné\nzadosťučinenie 100,- EUR nemôže plniť satisfakčnú funkciu za uvedenú ujmu. Mal za to, že súd\nnemal pri určení finančného zadosťučinenia prihliadať na ospravedlnenie žalovaného, keďže jeho nárok\nnie je nijako ním podmienený, ak by ospravedlnenie nebolo postačujúce (§ 13 ods. 2 OZ), pretože\n\nospravedlnenie spotrebiteľom nijako nepomôže a satisfakčnú funkciu vo forme primeraného finančného\nzadosťučinenia neplní a nepredstavuje ani žiadnu sankciu. Preto nemôže slúžiť na zníženie výšky\nprimeraného zadosťučinenia a len jeho prípadná absencia pre ľahostajnosť dodávateľa by mohla slúžiť\nna určenie jeho výšky v neprospech dodávateľa. Nejednalo sa pritom o riadne ospravedlnenie, ale\nnútenú formuláciu uvádzanú v listoch v prípade vyhovenia žiadosti druhej strany. Ospravedlnenie je\nneúprimné, keďže žalovaný v podstate uvádza, že daná situácia by nenastala, ak by si preberal faktúry\nna pobočke, hoci keď sa 05.03.2015 za účelom jej prevzatia na pobočku dostavil, ju pripravenú nemal\na tým žalovaný zvaľuje vinu na neho, prihliadnuc aj k tomu, že jeho výzvu na upustenie od protiprávneho\nkonania, ktorú považoval samotný žalovaný za reklamáciu vybavil, napriek jeho vlastným interným\npredpisom, až po uplynutí 30-dňovej lehoty. Za irelevantnú považoval skutočnosť, že žalovaný počas\ndanej doby neotvoril bezpečnostnú schránku, čo súd vyhodnotil v prospech žalovaného, keďže to\nbolo spôsobené uznaním jeho pochybenia pred 31.05.2015. Súd nesprávne pri určení primeraného\nfinančného zadosťučinenia zohľadnil výšku nájomného 129,60 EUR, keďže predmetom základného\nsúdneho sporu nebolo zaplatenie tejto sumy, ale bezpečnostná schránka a zachovanie jej obsahu,\npredstavujúceho majetok vysokej hodnoty, ktorý mal poistený až na 33.200,- EUR, z ktorého dôvodu\nmesačné nájomné predstavovalo až 3-násobok 9,- EUR, t. j. predmetom ochrany v základnom konaní\nbola ochrana značných majetkových hodnôt. Zo strany žalovaného sa súčasne jednalo o agresívnu\nobchodnú politiku, počas zmluvného vzťahu (§ 2 písm. q/ zákona o ochrane spotrebiteľa) z dôvodu\nhrozby zamedzenia prístupu k bezpečnostnej schránke bez právneho dôvodu, ktorej cieľom bolo zbaviť\nsa spotrebiteľa a donútiť ho prestať používať služby dodávateľa, keďže významne zhoršuje slobodu\nvýberu, resp. jeho správanie. Navyše okolnosti, za ktorých bola výpoveď uskutočnená (poskytnutie\nnápravnej lehoty 15 dní a uskutočnenie výpovede pred jej uplynutím už po 5 dňoch) zhoršujú túto\nsituáciu, nakoľko predstavujú obťažovanie a nátlak na neho, z ktorého dôvodu bol v zúfalej situácii,\nkeďže toto konanie u neho vzbudzovalo obavu, že žalovaný bude v tomto nekalom konaní pokračovať\npri aplikácii VI. ods. 6 nájomnej zmluvy, ktoré mu umožňuje násilné otvorenie bezpečnostnej schránky\nobsahujúcej predmety vysokej hodnoty len v prítomnosti dvoch zamestnancov, kedy by si mohol jej\nobsah prisvojiť. Žalobou o určenie neplatnosti výpovede sa žalovaný bránil vyššie uvedenej agresívnej\nobchodnej praktike. Súčasne mal za to, že konanie žalovaného bolo aj v rozpore s dobrými mravmi,\nkeďže už len samotné nerešpektovanie nápravnej lehoty, ktorú stanovil sám žalovaný, je v rozpore so\nvžitými tradíciami, preto je zrejmé, že konanie žalovaného predstavuje agresívnu obchodnú praktiku\nako aj konanie v rozpore s dobrými mravmi, pričom súdom priznané nízke zadosťučinenie dokáže\nžalovaného ako dodávateľa len utvrdiť v tom, že v tomto konaní môže pokračovať, preto ním požadovaná\nsuma primeraného finančného zadosťučinenia nie je neprimeraná. Súčasne poukázal na to, že žalovaný\nmu nedoručil faktúru v zmluve dohodnutým spôsobom, a preto nemohla byť ani podľa čl. III. ods. 2\npísm. b/ nájomnej zmluvy splatná, a preto deň, keď si ju u žalovaného prevzal a zaplatil na základe jeho\nžiadosti o preberanie v sídle žalovaného, nemohol byť s jej úhradou v omeškaní, keď žalovaný ho ani\nneinformoval, kedy bude mať u neho faktúru vystavenú, aby sa po ňu mohol zastaviť.\n3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny\npotvrdiť, stotožňujúc sa s jeho skutkovými a právnymi závermi. Mal za to, že aj keď žalobca opísal\nzásahy, na základe ktorých malo dôjsť najmä k jeho psychickej ujme, nijako ich ani ich následky\nnepreukazuje. Ďalej mal za to, že pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia sa prihliada\nna závažnosť a intenzitu, čo znamená, že nie akákoľvek požiadavka spotrebiteľa je akceptovateľná. Za\nnedôvodné považoval tvrdenie žalobcu, že uložená povinnosť zaplatiť 100,- EUR nemôže pri tak veľkej\nbanke plniť sankčnú funkciu a pôsobiť odradzujúco, keďže v konaní o určenie neplatnosti výpovede sa\nrozhodovalo o vnútorných procesoch jeho právneho predchodcu G. H. I., a.s. v roku 2015, ktoré boli\nvýsledkom chyby jej jednotlivých zamestnancov a nie systémovej chyby interných procesov, ktoré sa\nv súčasnosti neaplikujú. Preto požadovaným vysokým finančným plnením nemá byť ako motivovaný\nniečo zmeniť, z ktorého dôvodu túto argumentáciu považoval za účelovú. Ak bola žalobcovi spôsobená\nujma, dostáva sa do popredia kompenzačná funkcia, t. j. uvedenie do pôvodného stavu. Zmluva o nájme\nbola obnovená a nedošlo k žiadnemu zásahu vo vzťahu k bezpečnostnej schránke ani k finančnej\nstrate, keď sa navyše žalobcovi ospravedlnil, čo je určitá forma satisfakcie, ku ktorej sa musí prihliadnuť,\nako aj k tomu, že zásah trval menej ako dva mesiace, ktoré skutočnosti okresný súd zobral pri určení\nvýšky zadosťučinenia do úvahy, prihliadnuc aj k výške mesačného nájmu. Úvahy žalobcu o neúprimnosti\nospravedlnenia sú pritom nepreukázané. Výšku finančného zadosťučinenia žalobca odvodzoval od\nutrpenej psychickej ujmy a následne zmätočne od hodnoty obsahu bezpečnostnej schránky, ktorý\nvšak odmietal vyčísliť, pričom jej poistenie až do sumy 33.000,- EUR nijako neprepojil s nárokom vo\nvýške 5.000,- EUR. Okresný súd naopak priznanú sumu správne dôvodil výškou mesačného nájmu. Za\n\nnedôvodné považoval tvrdenie žalobcu, že jeho konanie predstavuje agresívnu obchodnú politiku a je\nv rozpore s dobrými mravmi, z ktorého dôvodu ho nízke zadosťučinenie dokáže utvrdiť v tom, že môže\npokračovať v takomto konaní, keďže spor sa týka postupu jeho právneho predchodcu, a preto odmietol\nakékoľvek opísané protiprávne správanie voči žalobcovi ako spotrebiteľovi. Pokiaľ žalobca poukazoval\nna doručovanie a preberanie faktúr, uvedené bolo predmetom sporu o určenie neplatnosti výpovede,\na preto je irelevantné.\n4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní.\nĎalej uviedol, že presne popísal, ako zásah žalovaného zasiahol do jednotlivých zložiek jeho fungovania,\nk čomu doložil listinné dôkazy, pričom žalovaný jeho tvrdenia nepoprel, len spochybňoval, že by za to\nmal zaplatiť akékoľvek primerané finančné zadosťučinenie, preto sa jeho skutkové tvrdenia považujú\nza nesporné a nebolo ich ani potrebné preukazovať. Nárok na finančné zadosťučinenie vznikol voči\nprávnemu predchodcovi žalovaného v určitom rozsahu, v ktorom ho mal motivovať urobiť nápravu\nv interných procesoch, a keď žalovaný zlúčením vstúpil do jeho právneho postavenia, nemôže to mať za\nnásledok zmenu nároku, keďže každý dodávateľ by sa vedel zbaviť zodpovednosti prevodom podniku\nna tretiu osobu, čo platí aj o tvrdeniach týkajúcich sa agresívnej obchodnej politiky. Navrátenie do\npôvodného stavu, ktorého sa domáhal žalobou o určenie neplatnosti výpovede, neplní kompenzačnú\nfunkciu konzumujúcu primerané zadosťučinenie, keďže ide o dva samostatné nároky, na ktoré má nárok.\nŽalovaný nereagoval na argumentáciu, ktorou preukazoval neúprimnosť ospravedlnenia.\n5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu ďalej uviedol, že nepreukázanie ujmy namietal už\nv priebehu prvostupňového konania, čo vylučuje aplikáciu § 151 ods. 1 CSP.\n6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní\n(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) vo výroku II. a nadväzujúcom\nvýroku III. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vo\nvýroku I., odvolaním nenapadnutom, ponechal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.\n7. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu\na vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalobca, konštatuje, že súd prvej inštancie\nvo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal za tým\núčelom potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto\nsmere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, napĺňajúcimi\natribúty ust. § 220 ods. 2 CSP, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP),\nkeďže ani odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd\nprvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený\nskutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia v tejto časti pritom vyplýva vzťah\nmedzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na\nstrane druhej.\n8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacej námietke žalobcu o nenaplnení\nsatisfakčnej funkcie priznaného zadosťučinenia vzhľadom na ohrozenie, pobúrenie, rozrušenie, trápenie\na nutnosť cez víkend po doručení a následne, zamyslieť sa nad tým, ako sa môže proti protiprávnej\nvýpovedi (aj výzve) brániť, krajský súd dopĺňa, že samotný žalobca v priebehu prvostupňového konania\nuvádzal, že je partnerom v advokátskej kancelárii, t. j. advokátom, u ktorého sa pre výkon advokácie\nzákonom vyžaduje vysokoškolské právnické vzdelanie, niekoľkoročná prax a zloženie advokátskej\nskúšky, teda u ktorého je na rozdiel od bežného spotrebiteľa nutné predpokladať, že vie, ako sa\nmá proti ním popísanému konaniu žalovaného brániť, čo sa potvrdilo aj jeho úspechom v konaní\no určenie neplatnosti výpovede, vrátane vyhovenia jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,\na u ktorého sa predpokladá, vzhľadom na výkon advokácie aj vyššia odolnosť proti takémuto konaniu,\nvychádzajúc aj z jeho tvrdenia na pojednávaní 24.04.2018, že v priebehu jej výkonu sa už stretol so\nstrašne zákernými a nekorektnými vecami. Pritom sám žalobca v priebehu konania tvrdil, že v danom\nčase už prežíval časovú tieseň a stres spojený s dokončovaním hrubej stavby rodinného domu v J.,\nv súvislosti s ktorou musel riešiť aj financovanie a taktiež musel riešiť ukončenie pôsobenia bývalej\npartnerky v advokátskej kancelárii a podanie daňového priznania, keďže s partnermi podniká, keď\nnavyše sa mal zúčastniť aj filmového festivalu, čo viedlo aj k následným závratom a práceneschopnosti,\nk čomu konanie žalovaného prispelo, t. j. sám uviedol, že nebolo toho prvotnou príčinou. Pokiaľ žalobca\ntvrdil, že následky zásahu žalovaného do jeho života nebolo potrebné preukazovať, keďže jeho tvrdenia\n\nnepoprel, a preto sa považujú za nesporné, krajský súd dopĺňa, že žalovaný už v písomnom vyjadrení\nk žalobe ako aj na uvedenom pojednávaní namietal, že listinné dôkazy predložené žalobcom skutočnosti\ntvrdené žalobcom nepreukazujú, t. j. nejedná sa o skutkové tvrdenia preukázané. Pokiaľ žalobca tvrdil\naj obavu a strach z otvorenia schránky, pretože v nej mal mať uložený majetok vysokej hodnoty,\nuvedené tvrdenie nijako nepreukazoval a nepreukazuje ho ani to, že jej obsah mal poistený až na\n33.200,- EUR, a preto súd správne pri určení výšky zadosťučinenia prihliadal k výške nájomného\n129,60 EUR. Pritom ničím nepodloženým zostalo aj jeho tvrdenie, že žalovaný by po násilnom otvorení\nschránky zatajil a prisvojil si jej obsah, keď žalovaný naopak korektne svoje pochybenie ešte pred\nnariadením predbežného opatrenia uznal a výpoveď stornoval a žalobcovi prístup a užívanie schránky\nod stanovenej lehoty neznemožnil. Neobstojí ani námietka žalobcu, že vysvetlenie nebolo úprimné\na jednalo sa len o nútenú formuláciu uvádzanú v listoch, ak je vyhovené druhej strane, keďže žalovaný\nsa mu ospravedlnil niekoľkokrát aj osobne na pojednávaní 24.04.2018, pričom z písomného znenia\nospravedlnenia nevyplýva, že by vinu zvaľoval na neho. Žalobca síce tvrdil, že ospravedlnenie nemôže\nslúžiť na zníženie výšky zadosťučinenia, avšak sám uvádza, že jeho absencia (z ľahostajnosti) by slúžila\nna určenie výšky zadosťučinenia v neprospech žalovaného. Vzhľadom na uvedené sa preto nemôže\njednať ani o agresívnu obchodnú praktiku a nerešpektovanie nápravnej lehoty za konanie v rozpore\ns dobrými mravmi, keďže sa jedná o konanie porušujúce zákonné ustanovenia, ktoré bolo predmetom\nsporu o neplatnosť výpovede.\nK namietanému nenaplneniu sankčnej funkcie zadosťučinenia krajský súd dopĺňa, že žalobcom\nvytýkaného konania sa dopustil právny predchodca žalovaného, G. H. I., a.s., ktorá zanikla zlúčením\nso žalovaným, z ktorého dôvodu, aj keď na žalovaného prešli práva a povinnosti, sankčná funkcia\nzadosťučinenia už nemôže motivovať na zlepšenie vnútorných procesov a odradiť ju od jej ďalšieho\nprotiprávneho konania, keď žalobca ani netvrdil nieto preukazoval, že by takéto vnútorné procesy, resp.\nprotiprávne konanie uskutočňoval, resp. uskutočňuje žalovaný.\n9. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalobcu, či už\nv prvostupňovom, resp. odvolacom konaní, krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. ako\nvecne správny potvrdil, keďže pri určení primeranej výšky finančného zadosťučinenia správne zobral\ndo úvahy závažnosť a intenzitu protiprávneho konania, vplyv tohto konania, intenzitu trvania a rozsah\nnepriaznivých následkov a subjektívny prístup strán k protiprávnemu konaniu, v dôsledku čoho bola\nsprávne naplnená aj jeho satisfakčná a sankčná funkcia. Súčasne ako vecne správny potvrdil aj výrok\nIII. napadnutého rozsudku o nároku žalobcu na náhradu trov konania priznaného mu podľa § 255 ods. 1\nCSP, vzhľadom na plný úspech vo veci, v rozsahu 100 %, keďže o nároku bolo rozhodované na základe\nvoľnej úvahy súdu.\n10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP\nv spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému ho priznal v rozsahu\n100 %.\n11. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov\n(za) : 0 (proti).\n\n3\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie\n\nnie\n\nje\n\nprípustné.\n\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2\nmesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval\nv prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného\nuznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach\npodania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,\nz akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha\n(dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Csp/104/2017", "guid": "62531de0-0f6b-4bc3-8e06-a4ae377b3880:80df976d-b9ce-49b0-b288-5e47edcba359", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "36739511-6a7f-4192-b899-5ba64f25725d:1273e5b6-96af-4870-bc2a-fb1201995730", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Csp/104/2017", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Svidník sp. zn. 6Csp/104/2017 z 22. 9. 2017", "sud": "Okresný súd Svidník", "datum_vydania": "2017-09-22", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/36739511-6a7f-4192-b899-5ba64f25725d:1273e5b6-96af-4870-bc2a-fb1201995730"}], "citovane_v": []}