{"guid": "0ea1e678-7cf4-4d24-baae-1d52c2570e9d:dc51ef7e-bc1f-4bed-a4a1-dd51fbce645e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5124205276.1", "spisova_znacka": "6CoCsp/18/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoCsp/18/2025 z 28. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. augusta 2025, sp. zn. 6CoCsp/18/2025, ECLI:SK:KSZA:2025:5124205276.1", "identifikacne_cislo": "5124205276", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Jana Urbanová", "sudca_id": 372, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-urbanova-372", "datum_vydania": "2025-08-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dc51ef7e-bc1f-4bed-a4a1-dd51fbce645e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5124205276.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2025:5124205276.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2025:5124205276.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Žilina\n6CoCsp/18/2025\n5124205276\n28. 08. 2025\nJUDr. Jana Urbanová\nECLI:SK:KSZA:2025:5124205276.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky\nJUDr. Jany Urbanovej a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcu:\nEOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35\n724 803, zastúpeného spoločnosťou: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava\n- mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.\nD. E. XXX, XXX XX C. D. E., o zaplatenie sumy 676,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 9Csp/14/2024-106 zo dňa 21. novembra 2024, takto\nrozhodol:\nRozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 9Csp/14/2024-106 zo dňa 21. novembra 2024 potvrdzuje.\nŽalovanému proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že\nžalovanému voči žalobcovi nárok na ich náhradu nepriznal (výrok II.).\n2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy\n676,80 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok,\nuzatvorenej dňa 27.03.2023 medzi F. F., a. s. ako postupcom a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu\npohľadávku voči žalovanému. Žalovaný v čase postúpenia pohľadávky bol napriek písomnej výzve\npostupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku po dobu\ndlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca so žalovaným uzatvoril dňa 20.01.2020 zmluvu, na základe\nktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky a ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky.\nPodmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných\npovinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve\na vo všeobecných obchodných podmienkach. Nárok uplatnený žalobou predstavuje revolvingový úver vo\nforme kreditnej karty, ktorý umožňuje čerpať poskytnuté zdroje opakovane bez nutnosti žiadať o čerpanie\nbanku. Zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa\n§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. Žalovaný napriek opakovaným výzvam\npostupcu neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy a preto\npostupca ku dňu 11.10.2021 zmluvu vypovedal. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia\nsumu vo výške 676,80 eur a pozostávala z istiny\nvo výške 280,69 eur, z riadneho úroku vo výške 230,00 eur, z úroku z omeškania vo výške 32,11 eur a z\npoplatkov vo výške 134,00 eur. Žalovaný po postúpení pohľadávky\ndo vyhotovenia žaloby nevykonal žiadne úhrady. Žalovaná suma predstavuje 676,80 eur\na\núrok z omeškania žalobca uplatňuje počnúc dňom 28.03.2023, t. j. dňom nasledujúcim\npo dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.\n\n3. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že dňa medzi F. F., a. s. a žalovaným\nbola dňa 20.01.2020 uzatvorená Zmluva o kreditnej karte. Žalovaný uzatvorenie predmetnej zmluvy\nnerozporoval. Medzi F. F., a. s. a žalovaným vznikol z titulu zmluvy o kreditnej karte zo dňa 20.01.2020\nzáväzkový vzťah. Obchodná spoločnosť F. F., a. s. v tomto právnom vzťahu vystupovala ako dodávateľ\nv zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a veriteľ podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.\no spotrebiteľských úveroch (ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z. z.“) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia\nzmluvy a žalovaný, ktorý bol v zmluve identifikovaný menom, priezviskom, rodným číslom, dátumom\nnarodenia a bydliskom, bol fyzickou osobou – nepodnikateľom. Súčasne žalobca v spore ani netvrdil, že\nby žalovaný pri uzatváraní uvedenej zmluvy konal v rámci výkonu svojho povolania alebo podnikania.\nŽalovaný preto spĺňa definíciu spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. a § 52\nods. 4 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy. Právny vzťah založený zmluvou\no kreditnej karte vyhodnotil ako spotrebiteľský, podliehajúci právnej úprave obsiahnutej v § 52 a nasl.\nObčianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. Tento právny vzťah je tiež vzťahom z bankového\núveru, ktorý je regulovaný zákonom č. 483/2001 Z. z., ktorý je súčasne regulovaný aj špeciálnou právnou\núpravou v zmysle zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.\n4. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzoval od Zmluvy o postúpení pohľadávok\nzo dňa 27.03.2023, ktorou mal okresný súd preukázané, že predmetnú zmluvu uzatvorila F. F., a. s. ako\npostupca so žalobcom ako postupníkom a predmetom postúpenia bola aj pohľadávka voči žalovanému\nz kreditnej karty v celkovej výške 676,80 eur. Postúpenie pohľadávky z kreditnej karty vyplýva aj z listu\nF. F., a. s. zo dňa 01.04.2023 označeného ako Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 a nasl.\nObčianskeho zákonníka.\n5. V zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. jednou z podmienok, za splnenia ktorých je veriteľ\noprávnený postúpiť pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy, je to, že ide o pohľadávku, ktorá je po\nkonečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, alebo ktorá sa stala splatnou pred termínom\nkonečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, t. j. pri ktorej bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru\npodľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Pre účinné zosplatnenie podľa § 53 ods. 9\nObčianskeho zákonníka musí ísť o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,\ndlžník je v omeškaní so splácaním úveru dlhšie ako tri mesiace, veriteľ upozorní dlžníka na možnosť\nzosplatnenia úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením.\n6. Podľa zmluvy o kreditnej karte bolo medzi F. F., a. s. a žalovaným dojednané poskytnutie\nspotrebiteľského revolvingového úveru v celkovej výške úverového rámca 900,00 eur. Žalovaný splnenie\ntohto záväzku F. F., G. nepoprel. Okresný súd preto vzal za preukázané, že F. F., a. s. svoj záväzok\nz predmetnej zmluvy zo dňa 20.01.2020 splnila. Žalovaný sa podľa čl. II bod 4 zmluvy zaviazal poskytnutý\núver splácať tak, že každý mesiac zaplatí minimálnu splátku vo výške uvedenej v zmluve podľa výšky\nschváleného celkového úverového rámca najneskôr do 20. dňa v mesiaci. Výška minimálnej mesačnej\nsplátky podľa čl. I zmluvy pri schválenej výške úverového rámca 900,00 eur bola v sume 45,00 eur.\nS ohľadom na uvedené bol okresný súd toho názoru, že sa nejedná o opakujúce sa plnenie na dobu\nneurčitú, ale sa jedná o dohodu o splácaní dlhu vo forme splátok, keď povinnosť úhrady splátok bola\nviazaná na existenciu dlhu. Podľa názoru okresného súdu, hoc bola zmluva o kreditnej karte uzatvorená\nna dobu neurčitú, výška a spôsob úhrady dlhu záviseli od čerpania finančných prostriedkov a ak\nžalovaný ako dlžník využil právo povoleného čerpania do sumy 900,00 eur, potom takto vzniknutý dlh\nsa zaviazal splácať v splátkach. Žalobcu preto zaťažovalo v tomto spore dôkazné bremeno preukázať\nsplnenie podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vedúcich k platnému zosplatneniu úveru\nposkytnutého žalovanému na základe zmluvy o kreditnej karte. Žalobca bol teda pre úspech v spore\npovinný preukázať, že ku dňu postúpenia, t. j. ku dňu 27.03.2023, kedy bola medzi F. F., a. s. ako\npostupcom a žalobcom ako postupníkom uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, bol úver voči\nžalovanému zo zmluvy o kreditnej karte splatný.\n7. Žalobca však v súdenom spore nepreukázal, že F. F., a. s. ako veriteľ zo zmluvy o kreditnej karte\npred vyhotovením listu zo dňa 11.10.2021 označeného ako Zníženie celkového úverového rámca na\nnulu a výpoveď zmluvy o kreditnej karte, ktorý list súd posúdil podľa jeho obsahu ako oznámenie\no zosplatnení pohľadávky, žalovaného písomne vyzvala na zaplatenie konkrétnej omeškanej splátky,\na zároveň žalovaného upozornila na možnosť zosplatnenia úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní pred\nzosplatnením, ak omeškanú splátku neuhradí a túto výzvu, resp. upozornenie žalovanému aj doručila\ndo sféry jeho dispozície, a tým žalobca nepreukázal splnenie podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka pre platné zosplatnenie. Zosplatnenie úveru zo zmluvy o kreditnej karte listom F. F., a. s.\nzo dňa 11.10.2021 označeným ako Zníženie celkového úverového rámca na nulu a výpoveď zmluvy\no kreditnej karte je z týchto dôvodov neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.\n\n8. S prihliadnutím na to súd prvej inštancie podľa § 39 Občianskeho zákonníka vyhodnotil ako neplatné\naj postúpenie pohľadávky z tejto zmluvy o kreditnej karte zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa\n27.03.2023 pre rozpor s § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Ak určitú pohľadávku nie je možné\npostúpiť z dôvodu, že jej postúpenie je objektívne neprípustné, potom následné postúpenie je v rozpore\nso zákonom, a teda neplatné v zmysle\n§ 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami\nzmluvy o postúpení pohľadávok,\nale aj voči dlžníkovi, čo zakladá nedostatok aktívnej vecnej\nlegitimácie v spore.\n9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak,\nže žalobcovi voči žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal. Konštatoval, že žalovaný bol v konaní\nv celom rozsahu úspešný, keďže okresný súd žalobu zamietol. Prináležala by mu z tohto dôvodu podľa\n§ 255 ods. 1 CSP voči žalobcovi náhrada trov konania v plnej výške. Keďže však žalovanému v spore\nžiadne trovy nevznikli, okresný súd mu náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.\n10. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa\ndomáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd jeho žalobe vyhovie; alternatívne navrhol, aby odvolací súd\nrozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nSúčasne si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100\n%.\n11. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a tiež, že\nnapadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej žalobca namietal, že\nsúd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm.\nb), f), h) CSP].\n12. Odvolateľ nesúhlasil s názorom okresného súdu, že výzva jeho právneho predchodcu – postupcu\npodľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka, adresovaná žalovanému,\nnespĺňa náležitosti kvalifikovanej výzvy z dôvodu absencie špecifikácie splátky, s ktorou bol žalovaný\nv omeškaní so splácaním úveru. V prejednávanom prípade nebolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté\nplnenie v splátkach - na vec preto nemožno aplikovať ust. § 565 Občianskeho zákonníka, resp. ust. §\n53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.\n13. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo\ndňa 30.11.2022, v ktorom sa dovolací súd zaoberal postupným čiastkovým plnením v literatúre, prevažne\noznačovaným ako plnenie v splátkach, kedy plnenie je vopred rozvrhnuté do čiastkových úsekov, ktoré\naž ako spoločný celok tvoria dlh. Splatnosť týchto úsekov je však daná samostatne (oddelene). Celkový\npredmet záväzku je však vopred kvantitatívne určený, pričom jednotlivo plnenými dielmi sa rozsah celej\npohľadávky postupne znižuje. Dobou splnenia čiastkového plnenia je doba jednorazového splnenia\njednotlivej dávky, dobou splnenia celého záväzku je doba splnenia poslednej dávky - teda poslednej\nsplátky. V prípade čiastkového plnenia veriteľ nemôže žiadať dlžníka o splnenie jednorazové; to však\nneplatí pre situáciu uvedenú v ust. § 565 Občianskeho zákonníka, v ktorej dlžník včas a riadne nesplnil\nniektorú zo splátok, ak to bolo dohodnuté alebo určené v rozhodnutí.\n14. Následne žalobca poukazuje, že žalovaný neplnil svoje povinnosti vyplývajúce\nzo zmluvy o kreditnej karte, a tak právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 11.10.2021 vyzval\nžalovaného v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka na splatenie celého zostávajúceho dlhu.\nPodľa názoru žalobcu z vykonaných dôkazov vyplýva, že v zmluve o platobnej karte absentovala\nmedzi pôvodným veriteľom a žalovaným dohoda o plnení v splátkach na dobu určitú, a zároveň je\nzrejmé, že celkový predmet záväzku nebol vopred kvantitatívne určený, teda nemohlo ísť o plnenie v\nsplátkach. Žalobca zdôrazňuje, že medzi zmluvnými stranami bol dojednaný revolvingový úver vo forme\nkreditnej karty a nie klasický splátkový úver. Ide o úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté\nzdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania banku. Ak klient vyčerpá časť alebo celý\núverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť\nk dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále\nk\ndispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou\nzvyšuje. Štandardná splátka, ktorú bol žalovaný povinný plniť bola dojednaným opakujúcim sa plnením v\nexistujúcom záväzkovom vzťahu na dobu neurčitú. Nemožno hovoriť o tom, že bolo dojednané plnenie\nv splátkach, nakoľko povinnosť uhradiť splátku bola podmienená čerpaním úveru.\n15. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodovaciu prax odvolacích súdov, napr. rozhodnutie\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoCsp/20/2024, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove,\nsp. zn. 10CoCsp/4/2023, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 12CoCsp/25/2022,\nz ktorých vyplynulo, že v prípade poskytnutých revolvingových úverov bola splatnosť dlhu naviazaná na\n\npožiadanie veriteľa, čo zodpovedá postupu podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka a nie §\n565 Občianskeho zákonníka.\n16. Žalobca preto dospel k záveru, že v súlade s ust. § 563 Občianskeho zákonníka došlo výzvou zo\ndňa 11.10.2021 zo strany pôvodného veriteľa k uplatneniu svojho práva, keď\nod dlžníka požadoval\nsplatenie dlhu, nakoľko v čase trvania dlhu nebol dohodnutý čas jeho úplného splatenia a až touto výzvou\npôvodný veriteľ určil splatnosť predmetného záväzku žalovaného. Na základe uvedeného je žalobca\nnázoru, že okresný súd vo svojom odôvodnení nesprávne právne posúdil splatnosť pohľadávky v zmysle\nust. § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj na posudzovaný prípad nesprávne aplikoval ust. § 53 ods.\n9 a § 565 Občianskeho zákonníka.\n17. V tejto súvislosti žalobca akcentoval, že zmluva o kreditnej karte bola uzavretá\nna dobu\nneurčitú. Uvedené vyplýva zo samotnej zmluvy, z časti „Doplňujúce informácie“ v bode 12. Pôvodný\nveriteľ stanovil čas povinnosti pre vyplatenie dlhu dlžníkom – zmluva o kreditnej karte bola vypovedaná\nlistom zo dňa 11.10.2021 označeným ako „Zníženie Celkového úverového rámca na nulu a výpoveď\nZmluvy o Kreditnej karte,“ čím zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol\nukončený, a zároveň právnemu predchodcovi žalobcu vznikol voči žalovanému nárok domáhať sa\nposkytnutých finančných prostriedkov v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka. Napokon aj Najvyšší\nsúd SR\nv rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/250/2014 konštatoval, že forma výzvy k splneniu dlhu\nnie je predpísaná.\n18. Žalobca považuje za nesporné, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného listom zo dňa\n11.10.2021 na zaplatenie dlhu, ktorý k uvedenému dňu predstavoval sumu\nvo výške 985,50 eur, teda vyzval ho v súlade s ust. § 563 Občianskeho zákonníka k úhrade dlhu\nvzniknutého zo zmluvy.\n19. Záverom žalobca namietal záver okresného súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.\nNesúhlasil s názorom okresného súdu ohľadom nedodržania ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.,\na to najmä s ohľadom na skutočnosť, že pohľadávka sa v súlade\ns ust. § 563 Občianskeho\nzákonníka stala splatnou v celom rozsahu pred postúpením pohľadávky, a to vypovedaním zmluvy\no kreditnej karte, ku ktorému došlo listom zo dňa 11.10.2021. Žalobca má za to, že aj v tejto časti súd\nvec nesprávne právne posúdil.\n20. Ďalšie podania strán sporu v štádiu odvolacieho konania neboli produkované.\n21. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu\nv rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385\nods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387\nods. 1 CSP tak vo veci samej, t.j. výroku I., ako\naj v závislom výroku II. trovách\nkonania ako vecne správny potvrdil.\n22. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a stotožnil\nsa s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie okresný súd založil.\nOkresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o žalobe žalobcu,\nvecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie\nrozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.\n23. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,\naby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním\na\nhodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom\núspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného\npráva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru\nnepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom,\nprípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\nOkresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobu žalobcu zamietol, pričom k svojim\nzáverom dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov s prihliadnutím na individuálne okolnosti\nprejednávanej veci. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu\ndať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty\nstrán. V súdenej veci však okresný súd svoje rozhodnutie podrobne a zákonným spôsobom odôvodnil.\nPrávo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou;\nprípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto\n\nnie je porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane\npredstáv o obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia. S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaný\nokresným súdom popísaný v odôvodnení jeho rozsudku, krajský súd len doplnil dôvody napadnutého\nrozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn.\nIV. 350/2009 zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a\nodvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska\npredmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008, IV. ÚS 372/2008).Tento právny\nnázor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných\nsúdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli\nvydané v priebehu príslušného súdneho konania“.\n24. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobcu\nformulovanú v jeho opravnom prostriedku. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť žalobcu\nza obsahové vymedzenie svojho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať\nsvoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).\n25. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je\ndôvodné.\n26. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na\nzistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl\nsúdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.\nO nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak\nsíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba pritom zdôrazniť, že\nodôvodnenie rozhodnutia má odrážať obsah vykonaného dokazovania, súd je povinný ho riadne\nvyhodnotiť a následne vyvodiť z neho príslušné právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je\nvysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.\n27. Predovšetkým odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku namietal, že nakoľko\nv\nprejednávanom prípade nebolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté plnenie v splátkach, nemožno na\nvec aplikovať ust. § 565 Občianskeho zákonníka, resp. ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.\n28. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa otázkou splnenia\npodmienok podľa § 565, resp. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dôsledne zaoberal v bodoch 14.\naž 16. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Vychádzal z toho, že žalovaný sa vzniknutý dlh zaviazal\nsplácať v splátkach, a preto žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať v tomto spore splnenie\npodmienok podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré\nvedú k platnému zosplatneniu úveru poskytnutého žalovanému na základe zmluvy o kreditnej karte a že\nku dňu postúpenia pohľadávky bol úver voči žalovanému zo zmluvy o kreditnej karte už splatný. Okresný\nsúd konštatoval, že\nžalobca žiaden takýto dôkaz v tomto spore neprodukoval, a preto správne ustálil, že neplatnosť právneho\núkonu žalobcu označeného ako „Zníženie celkového úverového rámca na nulu a výpoveď zmluvy\no kreditnej karte“ zo dňa 11.10.2021 podľa § 39 Občianskeho zákonníka ktorý bol podľa obsahu\nposúdený ako zosplatnenie pohľadávky, a to pre nesplnenie podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka.\n29. Posudzujúc uvedenú odvolaciu námietku žalobcu odvolací súd poukazuje na to,\nže vzniknutý právny vzťah zo zmluvy o kreditnej karte nemožno stotožňovať so zmluvným vzťahom,\nktorého podstatou je opakované plnenie, kedy nejde o plnenie jediného dlhu,\nale každé plnenie predstavuje samostatný dlh (napr. nájomné pri nájomnej zmluve, dôchodok pri zmluve\no dôchodku a pod.) Nemožno prijať argumentáciu žalobcu, že pri danom type úveru – revolvingovom\núvere je neisté, či bude dlžník úver vôbec v danom mesiaci čerpať, pričom v prípade nečerpania\núveru mu ani nevznikne povinnosť uhradiť tú-ktorú splátku úveru. Zmluva o úvere podľa ust. § 497\nzákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník nie je reálnym kontraktom, keďže predmetom zmluvy\nje záväzok veriteľa na požiadanie dlžníka poskytnúť v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej\nsumy a záväzok dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Teda v akomkoľvek\núverovom prípade nemusí vôbec dôjsť k čerpaniu úveru (poskytnutiu peňažných prostriedkov veriteľom\n\ndlžníkovi), pretože dlžník o to nepožiada. Aj v prípade „klasického úveru“ môže dôjsť k jeho čerpaniu\npostupne, a teda nie jednorazovo, čo je zvyčajne limitované určitou lehotou, v rámci ktorej môže\ndlžník požiadať o poskytnutie peňažných prostriedkov. V prípade správnosti argumentácie žalobcu\nby potom nebolo možné dojednať splácanie úveru v splátkach, pretože je neisté, či vôbec povinnosť\nvrátiť peňažné prostriedky a zaplatiť úroky dlžníkovi vznikne, resp. ak vznikne, tak v akom rozsahu\na s akou splatnosťou. V prípade revolvingového úveru povinnosť zo zmluvy o úvere dlžníkovi vznikne\npo poskytnutí peňažných prostriedkov a trvá až do jej splnenia, a to bez ohľadu na to, či dlžníkovi budú\nnásledne v tom-ktorom mesiaci poskytnuté do výšky úverového rámca ďalšie peňažné prostriedky. Ak\nje zmluva o revolvingovom úvere uzavretá na dobu neurčitú, môže sa stať, že dlžník v určitý moment\nvyčerpaný úver (poskytnuté peňažné prostriedky) spolu s dojednaným úrokom splatí, a to\nbez toho, aby došlo k zániku úverového vzťahu (zmluvy o úvere), keďže zmluva o revolvingovom\núvere umožňuje úver čerpať do výšky úverového rámca aj opakovane, pokiaľ nedôjde k zániku\nzmluvy o revolvingovom úvere iným spôsobom (napr. výpoveďou, odstúpením). Nič to však nemení\nna povinnosti dlžníka vrátiť peňažné prostriedky a zaplatiť úrok v dohodnutom čase, napr. jednorazovo\nv určitej lehote alebo v splátkach v určitej výške a v určitej frekvencii (napr. mesačne), alebo ak to\ndohodnuté nie je, tak na požiadanie veriteľa (§ 563 Občianskeho zákonníka). Nie je tak vylúčené, aby\nbolo dojednané plnenie záväzku dlžníka zo zmluvy o revolvingovom úvere vrátiť peňažné prostriedky\nvo výške zodpoveda-júcej poskytnutým a ešte nevráteným peňažným prostriedkom v ten-ktorý moment\ntrvania úverového vzťahu a zaplatiť úrok v dohodnutých pravidelných mesačných splátkach\ns dohodnutou splatnosťou a výškou. Je logické, že ak by k poskytnutiu peňažných prostriedkov na\nzáklade zmluvy o revolvingovom úvere nedošlo, dlžník by nemal žiadnu povinnosť na plnenie, rovnako\nako v prípade, ak by po vrátení doposiaľ poskytnutých peňažných prostriedkov dlžník tieto vrátil a zaplatil\npríslušný úrok. Napokon, ak by dlžníkovi boli poskytnuté peňažné prostriedky v takej výške, ktoré by\nv súčte spolu s úrokom nedosiahli ani výšku dohodnutej mesačnej splátky, dlžník by bol logicky povinný\nsplatiť svoj záväzok len do takejto výšky. Ak je dojednané plnenie dlžníka v splátkach, nevylučuje to jeho\nprávo splatiť dlh aj predčasne, či už jednorazovo alebo v splátkach zaplatených vo vyššej ako dojednanej\nvýške (§ 16 zákona č. 129/2010 Z. z.).\n30. V posudzovanom prípade dojednaný zmluvný záväzok žalovaného spočíval vo vrátení poskytnutých\npeňažných prostriedkov a zaplatení úrokov a poplatkov. Žalovaný bol povinný plniť dlh (vrátiť poskytnuté\npeňažné prostriedky, zaplatiť úroky a poplatky) v minimálnej splátke v dojednanej výške 45,00 eur (pri\nschválenej výške celkového úverového rámca 900,00 eur) so splatnosťou do 20. dňa v mesiaci. Záväzok\nžalovaného mal teda zaniknúť splnením a nie uplynutím času, resp. dohodou alebo jednostranným\nprávnym úkonom niektorej zo zmluvných strán (výpoveďou, odstúpením), ako argumentoval žalobca,\na to\naj v prípade ukončenia zmluvy jej výpoveďou alebo odstúpením.\n31. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na dojednania obsiahnuté v zmluve o kreditnej karte\ntýkajúce sa splácania poskytnutých peňažných prostriedkov. Podľa ust. II. Ostatné ustanovenia bod\n4. zmluvy o kreditnej karte, podľa ktorého ak existuje pohľadávka banky, klient banke každý mesiac\nzaplatí minimálnu splátku vo výške uvedenej v zmluve o kreditnej karte podľa výšky bankou schváleného\ncelkového úverového rámca. Podľa ust. II. Ostatné ustanovenia bod 5. zmluvy o kreditnej karte klient\nmôže pohľadávku banky kedykoľvek predčasne splatiť aj nad rozsah minimálnej splátky.\n32. Zároveň si zmluvné strany dojednali aj následky v prípade nesplácania poskytnutých peňažných\nprostriedkov. Podľa ust. II. Ostatné ustanovenia bod 8. zmluvy o kreditnej karte, ak klient úhradu\npohľadávky banky nespláca riadne a včas, môže banka požadovať najmä zaplatenie úrokov\nz omeškania, zmluvnej pokuty, znížiť celkový úverový rámec až na nulu, zablokovať kreditnú kartu\nalebo kartový účet, odstúpiť od zmluvy, vypovedať zmluvu a poskytnúť informácie o tejto skutočnosti do\nspoločného registra bankových informácií. V zmysle Produktových obchodných podmienok pre kreditné\nkarty a povolené prečerpania F., a. s. č. l. 53 ust. Prípady porušenia a ich následky bod 2.45 písm. a)\nza porušenie zmluvy o kreditnej karte sa považuje omeškanie klienta so splácaním pohľadávky banky.\nV zmysle Produktových obchodných podmienok pre kreditné karty a povolené prečerpania F., G. ust.\nPrípady porušenia a ich následky bod 2.46. písm. a), ak nastane niektorý z prípadov porušenia, banka\nmôže znížiť celkový úverový rámec na nulu, zablokovať kartový účet a vypovedať zmluvu o Kreditnej\nkarte. V zmysle Produktových obchodných podmienok pre kreditné karty a povolené prečerpania F.,\nG. ust. Ukončenie zmluvy o kreditnej karte bod 2.50 ak zmluvu vypovie banka, klient zaplatí banke\npohľadávku banky v lehote určenej vo výpovedi, inak do 3 dní po uplynutí výpovednej lehoty.\n\n33. Pokiaľ ide o list (pôvodného) veriteľa zo dňa 11.10.2021 označený ako „Zníženie Celkového\núverového rámca na nulu a výpoveď Zmluvy o Kreditnej karte“ (na č. l. 47 spisu) z jeho obsahu možno\nvyvodiť, že nepochybne išlo o právny úkon vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky banky zo\nzmluvy o kreditnej karte. Tomu nasvedčuje formulácia použitá veriteľom v texte tejto listiny: „keďže ste\ndlhodobo v omeškaní so splácaním pohľadávky banky“. Uvedený záver odvolacieho súdu v podstate\npotvrdil aj samotný žalobca v žalobe, kde uviedol, že žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver\n(formou splátok v dohodnutej výške minimálnej splátky 45,00 eur, prípadne aj nad rozsah dohodnutej\nminimálnej splátky, do stanoveného dňa splatnosti – 20. deň v mesiaci) riadne a včas neplnil. Napriek\nminimálnym splátkam poskytnutého úveru, ktorých výška bola dohodnutá v zmluve o kreditnej karte,\nuhradil žalovaný len časť dlžnej sumy. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného\nveriteľ vyhlásil listom zo dňa 11.10.2021 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa dlh žalovaného stal splatný\nv celom rozsahu – veriteľ vyzval žalovaného\nna úhradu celej pohľadávky banky zo zmluvy o kreditnej karte. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu\nuvedené v odvolaní, že medzi účastníkmi zmluvy neexistovala dohoda o splátkach záväzku žalovaného\na v nadväznosti na to, že naopak z Produktových obchodných podmienok pre kreditné karty a povolené\nprečerpania F., a. s. ust. Prípady porušenia a ich následky bod 2.50 vyplýva dohoda účastníkov zmluvy\no povinnosti žalovaného splniť svoj dlh\nna požiadanie veriteľa (§ 563 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd je toho názoru,\nže\npovinnosť žalovaného splniť dlh na požiadanie veriteľa bola v zmluve dojednaná práve ako dôsledok\nnie riadneho a včasného plnenia žalovaného v dohodnutých splátkach. Uvedenú argumentáciu žalobcu\npovažoval odvolací súd vyslovene za účelovú, prispôsobujúcu sa aktuálnej situácii v spore, avšak\nnekorešpondujúcu so skutočnosťami vyplývajúcimi z ním predložených dôkazov. Odvolací súd mal\npotom za to, že súd prvej inštancie vec právne správne posúdil, ak na posudzovaný prípad aplikoval\nust. § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.\n34. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutia iných krajských súdov, odvolací súd sa s týmito\nnestotožnil z vyššie uvedených dôvodov, pričom sa ani necítil byť týmito viazaný, keďže netvoria ustálenú\nrozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 CSP) a ani nimi nie je odvolací súd viazaný\nv zmysle ust. § 193 CSP, eventuálne ust. § 455 CSP.\n35. S poukazom na doposiaľ uvedené, odvolací súd považoval námietky žalobcu o nesprávnom právnom\nposúdení veci súdom prvej inštancie [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP]\na o nesprávnych skutkových\nzáveroch súdu prvej inštancie [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]\nza nedôvodné.\n36. Súčasne platí, že preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na\nstrane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou\nsúčasťou súdneho konania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009 zo\ndňa 29.06.2010). Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania (teraz strany sporu)\nv hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesno-právnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie\nk úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti\n(záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie\nlen vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní\nnedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez\nohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca\nza žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/214/2011 zo dňa 18.01.2012).\n37. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov\na o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj „zákon č. 129/2010\nZ. z.“) práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť\nna tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou\nspojenými a\na) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto\nzákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku\nalebo pobočku zahraničnej banky, a\nb) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru\nalebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.\n\n38. S poukazom na správny záver súdu prvej inštancie, že list F. F., a. s. zo dňa 11.10.2021\noznačeným ako Zníženie celkového úverového rámca na nulu a výpoveď zmluvy o kreditnej karte,\nnemohlo dôjsť k platnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru, nadväzne ani postúpenie pohľadávky\nprávnym predchodcom žalobcu (postupcom) na žalobcu nemôže byť platné pre rozpor s ust. § 17 ods.\n1 zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobca preto v tomto spore nie je aktívne legitimovaný, a preto nemôže byť\nv tomto spore úspešný. Práve preto sa odvolací súd z dôvodu hospodárnosti konania už nezaoberal\nďalšími odvolacími námietkami žalobcu prezentovanými v jeho opravnom prostriedku, keďže tieto už\nneboli spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie v merite veci.\n39. Ako už bolo uvedené vyššie, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),\nani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej\npožiadavkami (I. ÚS 50/04). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé,\no akom žalobcom uplatnenom nároku súd prvej inštancie konal, ako tento nárok právne kvalifikoval, na\npodklade akých dôvodov žalovaný nárok/nároky žalobcovi nepriznal a žalobu zamietol. Z uvedených\ndôvodov odvolací súd považoval aj túto námietku žalobcu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP\nza neopodstatnenú.\n40. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci\nsamej, t.j. vo výroku I., ako vecne správny potvrdil. Súčasne odvolací súd potvrdil aj\nodvolaním nenapadnutý, závislý výrok II. napadnutého rozsudku o trovách konania, ktorý zodpovedá\nzákonným ustanoveniam v ňom uvedeným a procesnej situácii popísanej vyššie.\n41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane\nv tomto štádiu konania nepriznal nárok na ich náhradu.\n42. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovanému v aktuálnom odvolacom konaní\npreukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod,\npre ktorý\nsúd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mal rozhodnúť nielen o\nnároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu,\nže pri striktnom riadení\nsa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie\no trovách konania predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o\nnároku na náhradu a druhé, až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj\n§ 262 ods. 1 a 2 CSP), má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak\ntaký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto\nnároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý,\nči ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú\ntu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor\nvyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016.\n43. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov\n3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal\nza ňu\nzákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n(§ 420 CSP)\n\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia\nprávnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné\nuznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému\nsúdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane\npred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý\nza ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania. (§ 430 CSP)\nV prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba\noprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom\nna vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch\na exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Csp/14/2024", "guid": "14390827-6dfa-44b1-8c61-279bbc4f4713:3d4b7806-b5bb-4e2f-9590-99052e289e72", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "d327a382-b569-4dff-a9c5-9c61952c77fa:681a0958-e941-4441-9638-12dad42a169a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6119255158.1", "spisova_znacka": "5Cdo/224/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30. 11. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 588, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6119255158.1"}, {"guid": "3e67afa7-45dd-4aa7-bd87-9149bf23e607:68fc194e-48e7-429d-b0ce-e6fd70910b6d", "ecli": null, "spisova_znacka": "10CoCsp/4/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoCsp/4/2023 z 31. 1. 2023", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2023-01-31", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3e67afa7-45dd-4aa7-bd87-9149bf23e607:68fc194e-48e7-429d-b0ce-e6fd70910b6d"}, {"guid": "1e8fb88a-3765-4989-ba71-816b71cd7e4c:41abd531-ded2-42a9-8158-8979e98879b3", "ecli": null, "spisova_znacka": "12CoCsp/25/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12CoCsp/25/2022 z 20. 9. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-09-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1e8fb88a-3765-4989-ba71-816b71cd7e4c:41abd531-ded2-42a9-8158-8979e98879b3"}, {"guid": "360250e4-cd9e-46a7-9c14-b5993314de70:470563fa-6b8f-448d-9650-c1adf01a2989", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Csp/14/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 9Csp/14/2024 z 15. 4. 2024", "sud": "Okresný súd Rimavská Sobota", "datum_vydania": "2024-04-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/360250e4-cd9e-46a7-9c14-b5993314de70:470563fa-6b8f-448d-9650-c1adf01a2989"}], "citovane_v": []}