{"guid": "99678952-1129-4a66-9969-888069e0cb66:2df12db3-6821-4ed8-87c5-afc69a0d08d9", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5314201635.2", "spisova_znacka": "6Co/58/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/58/2025 z 30. 4. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 30. apríla 2025, sp. zn. 6Co/58/2025, ECLI:SK:KSZA:2025:5314201635.2", "identifikacne_cislo": "5314201635", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "Mgr. Andrej Kekely", "sudca_id": 1177, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-andrej-kekely-1177", "datum_vydania": "2025-04-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2df12db3-6821-4ed8-87c5-afc69a0d08d9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5314201635.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2025:5314201635.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2025:5314201635.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Žilina\n6Co/58/2025\n5314201635\n30. 04. 2025\nMgr. Andrej Kekely\nECLI:SK:KSZA:2025:5314201635.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek\nJUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom\nC. XXX/X, XXX XX D. - E. F., zastúpeného obchodnou spoločnosťou V4 Legal, s. r. o., so sídlom Tvrdého\n783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanému: 1/ Slovenská kancelária poisťovateľov,\nso sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpenému obchodnou spoločnosťou\nsoukeník – štrpka s. r. o., so sídlom Strážnická 8141/5, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré\nMesto, IČO: 36 862 711, o zaplatenie 2.060,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu\nOkresného súdu Žilina č. k. CA-9C/17/2024-287 zo dňa 29. januára 2025, takto\nrozhodol:\nI. Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. CA-9C/17/2024-287 zo dňa 29. januára 2025 vo výroku II.\npotvrdzuje.\nII. Žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nIII. Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. CA-9C/17/2024-287 zo dňa 29. januára 2025 vo výrokoch\nI. a III. zostáva nedotknuté.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Žilina (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil konanie (výrok I.).\nZároveň žalobcovi a žalovanému 1/ nepriznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania (výrok II.)\na žalovanému 1/ proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,\no výške ktorej náhrady rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia (výrok III.).\n2. Na odôvodnenie uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa pôvodne žalobou domáhal voči\nžalovanému 1/ a pôvodnej žalovanej 2/ zaplatenia sumy 4.120,- eur. Uznesením č. k. 9C/17/2014-189\nz 21.01.2022 súd prvej inštancie pokračoval v spore s dedičom pôvodnej žalovanej 2/ (žalovaný 2a/).\n3. Súd prvej inštancie potom vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 9C/17/2014-199 zo dňa 10.03.2022,\npričom vo výroku I. uložil žalovaným 1/ a 2a/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu\n4.120,- eur a vo výroku II. priznal žalobcovi voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom\nrozsahu.\n4. Na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti uloženej peňažnej povinnosti\nv sume 2.060,- eur Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 8Co/149/2022-244 zo dňa 19.03.2024\nrozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 1/ v časti uloženia povinnosti zaplatiť spoločne a\nnerozdielne so žalovaným 2a/ sumu 2.060,- eur a vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému\n1/ zrušil. Vo zvyšnej časti vo vzťahu k žalovanému 1/ (čo do zaplatenia sumy 2.060,- eur) a vo vzťahu k\nžalovanému 2a/ (v celom rozsahu) zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý. Napokon odvolanie\nžalovaného 1/ čo do uloženia povinnosti žalovanému 2a/ zaplatiť žalobcovi sumu 2.060,- eur Krajský\nsúd v Žiline odmietol.\n5. Rozsudok súdu prvej inštancie tak nadobudol právoplatnosť vo vzťahu k žalovanému 1/ čo\n\ndo uloženia peňažnej povinnosti v sume 2.060,- eur a vo vzťahu k žalovanému 2a/ v celom rozsahu.\nPredmetom ďalšieho konania a rozhodovania na súde prvej inštancie tak zostal nárok žalobcu na\nzaplatenia sumy 2.060,- eur voči žalovanému 1/ a nároky strán na náhradu trov prvoinštančného a\nodvolacieho konania.\n6. Následne žalobca podaním zo dňa 07.01.2025 oznámil súdu, že netrvá na časti žaloby, ktorej nebolo\nKrajským súdom v Žiline vyhovené. Vzal preto žalobu čiastočne späť v rozsahu, v akom Krajský súd\nv Žiline zrušil rozsudok súdu prvej inštancie. Navrhol tak, aby súd prvej inštancie zastavil konanie v\nčasti, o ktorej nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Žalovaný 1/ so späťvzatím zvyšku žaloby vyjadril\nsúhlas v podaní zo dňa 22.01.2025. Tým, že žalobca vzal podanú žalobu späť v celom zostávajúcom\nrozsahu, uplatnil si svoje dispozičné právo, ktoré súd prvej inštancie rešpektoval a konanie podľa ust. §\n144 a § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zastavil.\n7. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust.\n§ 262 ods. 1 v spojení s ust. § 256 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Považuje za podstatné poznamenať, že\nvo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu\nvo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. V súdenom prípade bol\nžalobca voči žalovanému 1/ úspešný čo do sumy 2.060,- eur, ktorú sumu súd prvej inštancie uložil\nžalovanému 1/ zaplatiť výrokom I. rozsudku č. k. 9C/17/2014-199 zo dňa 10.03.2022, ktorý nadobudol\nprávoplatnosť dňa 29.04.2022. Vo zvyšnej časti (nárok o zaplatenie sumy 2.060,- eur) vzal žalobca\nžalobu späť, čím zavinil zastavenie konania. V tejto časti uplatneného nároku tak prináležala náhrada\ntrov konania žalovanému. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi\na žalovanému 1/ nárok na náhradu trov prvoinštančného konania navzájom nepriznal, keďže obidve\nstrany sporu mali rovnaký úspech v prvoinštančnom konaní.\n8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania (vedeného na Krajskom súde v Žiline pod spis. zn.\n8Co/149/2022) rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 396 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný 1/ bol v\nodvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, keďže jeho odvolaniu bolo vyhovené a rozsudok súdu\nprvej inštancie bol v napadnutom rozsahu zrušený a vec v tomto rozsahu vrátená súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie priznal žalovanému 1/ voči žalobcovi nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý\nnavrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. zmenil tak, že každej\nstrane sporu (žalobcovi a žalovanému 1/) prizná nárok\nna náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 50 % a zároveň žalobcovi proti žalovanému\nprizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n10. Žalobca v odvolaní namietal, že v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia,\ndospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom\nnapadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca\nargumentoval tým, že\n11. počnúc podaním žaloby znášal okrem trov konania aj samotné trovy právneho zastúpenia v rámci\nkonania. V nadväznosti na to je podľa neho účelným aj zdôrazniť, že výška jeho trov právneho zastúpenia\nbola počas celého konania podstatne vyššia v porovnaní s trovami právneho zastúpenia, ktoré znášal\nžalovaný 1, a to najmä s poukazom na fakt, že žalovaný 1 nebol v konaní počas celého jeho trvania\ntakmer vôbec právne zastúpený. V tejto súvislosti žalovaný tvrdil a poukazoval aj na procesnú pasivitu\nžalovaného 1/, ktorý sa nezúčastnil žiadneho z nariadených pojednávaní, ktoré sa týkali predmetu sporu.\nVzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že procesná pasivita žalovaného 1/ prispela k predĺženiu\nkonania a zvýšeniu trov, ktoré musel vynaložiť na jeho vedenie. Neúčasť žalovaného 1\nna pojednávaniach viedla k potrebe opakovaných procesných úkonov a zvýšeným nákladom na právne\nzastúpenie, čo predstavuje ďalší dôvod, pre ktorý by malo byť rozhodnuté o priznaní trov konania\nnavzájom medzi stranami. Podľa názoru žalobcu tak existoval rozumný dôvod, aby boli trovy konania\nrozdelené navzájom medzi stranami. Takéto rozhodnutie by spravodlivo reflektovalo skutočné procesné\npostavenie strán, najmä výrazne vyššie trovy žalobcu v porovnaní so žalovaným 1/, jeho procesnú\npasivitu počas konania a skutočnosť,\nže vo vzťahu k žalovanému 2a/ stále nebolo vydané uznesenie o výške náhrady trov konania. Žalobca si\nbol v ďalšom vedomý svojho čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 07.01.2025, ktorým procesne zavinil\nzastavenie konania, avšak vzhľadom na skutočnosti uvedené v odvolaní považoval za spravodlivé, aby\nodvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol na tieto okolnosti a priznal stranám nárok na\nnáhradu trov konania navzájom v pomere na polovicu.\n12. Zhrnúc uvedené sa žalobca domnieval, že pochybenie súdu prvej inštancie v intenciách odvolacieho\ndôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva v nesprávnosti postupu súdu prvej inštancie\n\npri vyhodnocovaní vykonaných dôkazov a z toho vyplývajúcich nárokov na náhradu trov konania.\nTakýmto postupom bol podľa žalobcu negatívne ovplyvnený proces vytvárania skutkového základu,\nna základe ktorého rozhodol súd prvej inštancie v napadnutom uznesení o trovách prvoinštančného\nkonania nesprávne. Súd prvej inštancie nezohľadnil preukázateľne vyššie trovy žalobcu, čím došlo k\nnesprávnemu vyhodnoteniu skutkového stavu. Hoci bol úspech strán vo veci v pomere 50/50, samotná\nvýška trov konania nebola medzi stranami vyrovnaná, keďže žalobca musel vynaložiť podstatne vyššie\nnáklady na trovy právneho zastúpenia. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôležitosť vykonaných\ndôkazov, keď neakceptoval reálne náklady strán, čo viedlo k nesprávnemu záveru premietnutého do\nvýroku II. uznesenia súdu prvej inštancie. V posudzovanom prípade došlo zároveň k nesprávnej aplikácii\nprávnych noriem upravujúcich náhradu trov konania, konkrétne ust. § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP.\nHoci súd prvej inštancie správne vychádzal z uvedených ustanovení CSP, jeho závery pri rozhodovaní\no trovách neboli v súlade so zistenými skutočnosťami, teda s tým, že žalobca preukázateľne vynaložil v\nkonaní podstatne vyššie trovy právneho zastúpenia oproti žalovanému 1/.\n13. Žalovaný 1/ vyjadrenie k odvolaniu nepodal a odvolaciemu súdu neboli predložené ani žiadne iné\npodania strán v odvolacom konaní.\n14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu proti uzneseniu\nsúdu prvej inštancie vo výroku II. bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom –\nžalobcom, ktorému nebol priznaný nárok na náhradu trov konania (§ 359 CSP) a smerovalo proti\nrozhodnutiu, proti ktorému je takýto opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357\npísm. m) CSP], preskúmal odvolaním žalobcu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu\nvyplývajúcom z ust. § 379 CSP, t. j. v rozsahu výroku II. tohto uznesenia a viazaný odvolacími dôvodmi\npodľa ust. § 380 CSP\nbez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust.\n§ 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti, t. j. v časti jeho výroku II. ako vecne správne potvrdil. Vo zvyšnej\nodvolaním nenapadnutej časti, t. j. vo výroku I. a vo výroku III., zostalo uznesenie súdu prvej inštancie\ntýmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.\n15. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené\na stotožnil sa s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej\ninštancie v napadnutom výroku založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti\nrozhodné pre rozhodnutie o náhrade trov konania na súde prvej inštancie, vecne správne rozhodol a\nsvoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 236 v spojení s ust.\n§ 234 ods. 2 a § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je v napadnutej\nčasti vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov\nsa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).\n16. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP je viazaný\nodvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je povinný\nprihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia\nsúdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť\nodvolacím dôvodom v zmysle ust.\n§ 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil.\nOdvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia procesných podmienok.\n17. Ďalej považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalobcu formulované\nv podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými\nprípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený\nv opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní\na zostali sporné, alebo sú nevyhnutné\nna doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.\nV dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je\nnadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu\nprvej inštancie.\n18. Žalobca v odvolaní zásadne nenamietal záver súdu prvej inštancie o vo vzájomnom pomere\nrovnakom čiastočnom procesnom úspechu strán (žalobcu a žalovaného 1/) v spore. Žalobca svoju\nodvolaciu argumentáciu založil na tom, že každej zo strán sporu vznikol nepomerne iný rozsah trov\nkonania. Žalobcovi v spore vznikli trovy konania v oveľa väčšom rozsahu ako žalovanému, a to z dôvodu,\nže sa na rozdiel od žalovaného 1 zúčastnil osobne úkonov súdu prvej inštancie a zároveň bol v spore po\ncelý čas zastúpený advokátom, zatiaľ čo žalovaný len počas určitej časti konania. Žalobca tak zásadne\n\nnavrhoval, aby boli strany povinné vzájomne si nahradiť im vzniknuté trovy konania, a to tá-ktorá strana\nsporu druhej strane sporu nahradiť trovy konania v rozsahu 50 %.\n19. V kontexte s odvolacou argumentáciou žalobcu odvolací súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu\nprax, v zmysle ktorej ak nejde o prípad, keď bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v podľa ust. § 255\nods. 2 CSP náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch strán vo veci a od\núspechu víťaznej strany odčítať jej neúspech (t. j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má\nstrana právo, aby jej druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložila pri účelnom uplatňovaní\nalebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhej strane, je tu nerozhodná. Ak je pomer\núspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadna zo strán\nnemá na náhradu trov právo. V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného\nspäťvzatia žaloby alebo pre nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že\nk zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi [v režime § 256 ods. 1 CSP] otázku, čo bolo dôvodom,\nže konanie muselo byť sčasti zastavené a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí (podľa § 255\nods. 2 CSP) celkovú otázku, z akej časti bola tá-ktorá strana úspešná. Ak je na čiastočnom späťvzatí\nžaloby dané zavinenie žalobcu, treba z pohľadu ust. § 255 ods. 2 CSP dedukovať, že v tomto rozsahu\nnemal žalobca vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadom\ntejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej\nstrane sporu\n(k tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6MCdo/19/2010 zo dňa 26.01.2011).\n20. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného ustáleného výkladu ust. § 255 ods. 2 v spojení s ust.\n§ 256 ods. 1 CSP považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné. Pokiaľ žalobca namietal nesprávny\nskutkové zistenie súdu prvej inštancie [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP] o vzájomne rovnako rozsahu trov\nkonania vzniknutej každej zo sporových strán, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie\ntakéto skutkové zistenie v napadnutom rozhodnutí ani neformuloval a takéto prípadné skutkové zistenie\nby v posudzovanom prípade nemalo ani žiadnu právnu relevanciu. Ako už bolo vyššie uvedené pri\nrozhodovaní podľa ust. § 255 ods. 2 CSP a formulovaní záveru o procesnom úspechu tej-ktorej strany\nsporu nie je rozhodná výška trov konania (ich rozsah), ktoré vznikla tej-ktorej strane sporu. Táto výška\nje rozhodná až vo fáze rozhodovania podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, teda až potom, ak je tej-ktorej strane\npriznaný nárok na náhradu trov konania v určitom (pomernom) rozsahu (§ 262 ods. 1 CSP). Ak potom\nv kontexte s jeho skutkovou argumentáciou žalobca v odvolaní tiež namietal,\nže uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP], odvolací súd sa ani s touto námietkou nestotožnil. Rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie v napadnutom výroku naopak vychádza z vyššie uvedených princípov pomerného\nrozhodovania o náhrade trov konania podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, keď súd prvej inštancie považoval\nza čiastočný procesný úspech žalobcu, že mu bol rozsudkom č. k. 9C/17/2014-199 zo dňa 10.03.2022\npriznaný proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 2.060,- eur a za čiastočný procesný úspech\nžalovaného 1/ skutočnosť, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy\n2.060,- eur (§ 256 ods. 1 CSP). Obidve strany sporu tak mali čiastočný procesný úspech v zhodnom\npomere (50 %: 50 %). Naopak odvolacia argumentácia žalobcu nemá oporu v doterajšej rozhodovacej\npraxi, od ktorej nemal odvolací súd dôvod sa odchýliť. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani\nargumentácia žalobcu, že žalovaný 1/ mal svojou procesnou pasivitou spôsobiť vznik trov konania)\nna strane žalobcu. V prípade zmarenia úkonu súdu jednou zo strán sporu (čo však z tvrdení žalobcu\nnevyplýva, naopak ako vyplýva z obsahu zápisníc o týchto pojednávaniach, pojednávania súdom prvej\ninštancie neboli bez prejednania veci odročené z dôvodu neprítomnosti žalovaného 1/), má druhá strana\nsporu v zmysle ust. § 256 ods. 2 CSP nárok\nna náhradu trov konania. Ide o tzv. separáciu trov konania, o ktorej rozhoduje súd bez ohľadu na\nprocesný výsledok sporu, teda mimo rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku\nna náhradu trov konania.\n21. Len na okraj odvolací súd poukazuje na to, že žalobcovi bol v spore proti žalovanému 2a/ priznaný\nnárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %, a to rozsudkom súdu prvej inštancie č. k.\n9C/17/2014-199 zo dňa 10.03.2022. Pritom trovy konania, ktoré žalobca vynaložil, neboli vynakladané\noddelenie vo vzťahu k obidvom žalovaným, ale išlo o spoločne vynaložené trovy, keďže voči žalovaným\nsi žalobca uplatňoval nárok ako voči solidárnym (spoločne a nerozdielne povinným) dlžníkom. Na\nuvedenom nič nemení skutočnosť,\nže o výške žalobcovi priznanej náhrady trov konania proti žalovanému 2a/ nebolo doposiaľ rozhodnuté.\n22. V nadväznosti na uvedené, konštatujúc neopodstatnenosť odvolania žalobcu, odvolací súd\nuznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP\n\npotvrdil. V odvolaním nenapadnutej časti, t. j. vo výroku I. a III., zostalo uznesenie súdu prvej inštancie\ntýmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.\n23. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1\nCSP pri aplikácii ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní v celom\nrozsahu úspešný a mal by tak nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu v súvislosti s\nodvolacím konaním vznikli (§ 255 ods. 1 CSP), a to v rozsahu 100 %. Odvolací súd však žalovanému\nnepriznal náhradu trov tohto odvolacieho konania, keďže mu preukázateľne žiadne účelne vynaložené\nvýdavky ako trovy v odvolacom konaní nevznikli (žalovaný nevykonal v odvolacom konaní žiaden\nprocesný úkon). Práve to bol dôvod,\npre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť\nnielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa\ntextom v rozhodnej právnej úprave by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie\no trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o\nnároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj §\n262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len\npri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak, taký zmysel nemá, ak výsledkom\nuvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu\n(u jednej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u\ndruhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa\nodôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu\nSR spis. zn. 6Cdo/166/2016 zo dňa 26.10.2016 a spis. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.\n24. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\n\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nCSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému\nsúdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 CSP).\nV prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba\noprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa\nosobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný\nporiadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/17/2024", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}], "citovane_v": []}