{"guid": "bcba98a3-78c9-4b6e-8383-f43b512903b2:7edaa6e8-821f-47a3-b3f6-9acf229bcdd8", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:3825201612.2", "spisova_znacka": "13CoP/53/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13CoP/53/2026 z 10. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 10. júna 2026, sp. zn. 13CoP/53/2026, ECLI:SK:KSZA:2026:3825201612.2", "identifikacne_cislo": "3825201612", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Miriam Štillová", "sudca_id": 1422, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miriam-stillova-1422", "datum_vydania": "2026-06-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7edaa6e8-821f-47a3-b3f6-9acf229bcdd8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:3825201612.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2026:3825201612.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2026:3825201612.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Žilina\n13CoP/53/2026\n3825201612\n10. 06. 2026\nJUDr. Miriam Štillová\nECLI:SK:KSZA:2026:3825201612.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Štillovej\na členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej, JUDr. Petry Lackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté\ndieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza,\ndieťa rodičov - matka: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. E., F. XXXX/X, zastúpená: JUDr. Lukáš Macko,\nPhD., advokát, so sídlom Čierna Lehota 276, 049 36 Slavošovce a otec: G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom\nF., H. XXXX/X D., zastúpený: JUDr. Jana Šálková ml., advokátka, so sídlom Bystrická 101, 966 81\nŽarnovica, za účasti Krajskej prokuratúry v Trenčíne, o návrhu oboch rodičov o nariadenie neodkladného\nopatrenia a o rozhodnutie podľa § 35 Zákona o rodine, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu\nPrievidza č.k. 12P/39/2025-752 zo dňa 20. októbra 2025, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II. v spojení s výrokom IV., o trovách prvoinštančného\nkonania, p o t v r d z u j e .\nII. Žiaden z účastníkov n e m á\n\nn á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n\n1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prievidza (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že vo\nvýroku I. udelil matke, C. D., nar. X.X.XXXX, namiesto otca, G. B., nar. XX.X.XXXX, súhlas na podanie\nžiadosti o zápis maloletej A. B., nar. X.X.XXXX, na Základnú školu C. D., H. I. XXX/X, XXX XX E. E. v\nškolskom roku 2025/2026. Vo výroku II. návrh otca na danie súhlasu za matku na podanie žiadosti o\nzápis maloletej A. na Základnú školu F., zamieta. Výrokom III. uložil rodičom maloletej A., C. D. a G. B.,\npovinnosť podrobiť sa odbornému a sociálnemu poradenstvu, ktoré sa bude realizovať prostredníctvom\nCentra pre deti a rodiny J., I. I. K. J., H. L. XXX/XX, po dobu najdlhšie jedného roka od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia a v rozsahu 40 hodín priameho výkonu u každého rodiča. Výrokom IV. rozhodol, že\nžiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.\n2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na návrh otca zo dňa 03.04.2025, na protinávrh matky\nzo dňa 07.04.2025, ich odôvodnenia, na ďalšie vyjadrenia účastníkov, správu kolízneho opatrovníka,\nna zistený skutkový stav, vykonané dokazovanie na nariadených pojednávaniach a za aplikácie § 35,\n§ 37 ods. 2 písm. d) , Čl. 5 písm. a) až i) Zákona o rodine, § 20 ods. 5 a 6 zákona č. 245/2008 Z. z.\n( ďalej len „Školský zákon“), § 144a ods. 1 Školského zákona, rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej\nčasti svojho rozhodnutia.\n3. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, otec\nžije sám v F., v byte, matka žije v E. E., v byte, obidvaja sú výlučnými vlastníkmi týchto bytov. Vzdialenosť\nmedzi oboma mestami predstavuje asi 40 km a táto vzdialenosť sa dá prekonať do 50 min. osobným\nmotorovým vozidlom. Obaja rodičia majú vodičský preukaz. Maloletá A. je v súčasnosti na základe\n\nrozhodnutia Okresného súdu Prievidza č. k. 18P/49/2022-892 zo dňa 28.06.2024 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Žiline č. k. 13CoP/209/2024 zo dňa 27.11.2024 v striedavej osobnej starostlivosti\noboch rodičov s tým, že rodiča sa o ňu starajú v týždňových intervaloch. Tento stav pretrváva už takmer\n4 roky, maloletá si na to zvykla, má rada oboch rodičov. Od januára 2025 navštevovala maloletá dve\nškôlky, keď predtým dlhší čas navštevovala len škôlku v F.. V čase, keď bola v osobnej starostlivosti\notca, navštevovala škôlku v F. a v čase, keď bola v osobnej starostlivosti matky, navštevovala škôlku v E.\nE.. Z vyjadrení maloletej z tej doby bolo zrejmé, že s tým nemala žiadne problémy, na kolektív v oboch\nškôlkach si zvykla, mala tam aj kamarátky, v obvode bydlísk svojich rodičov navštevuje aj v súčasnosti\nviaceré krúžky.\n4. Maloletá je od 01.09.2025 žiačkou 1. ročníka Základnej školy E. E., škola, ktorú navštevuje na základe\nsúdom nariadeného neodkladného opatrenia vydaného tamojším súdom a potvrdeným odvolacím\nsúdom. Napriek tomu, že neodkladné opatrenie, ktorým súd prvej inštancie dal matke za otca maloletej\nsúhlas na podanie žiadosti o zápis maloletej na Základnú školu E. E. v školskom roku 2025/2026, otec\ntoto rozhodnutie, ktoré bolo už dňa 01.09.2025 predbežne vykonateľné, o čom otec mal vedomosť alebo\nmal mať vedomosť, neakceptoval a v rozpore s ním priviedol maloletú 01.09.2025 do Základnej školy F.,\nkde sa zúčastnila svojho prvého dňa v škole. Otec zásadne nesúhlasil s tým, aby maloletá navštevovala\nZákladnú školu E. E., tvrdiac, že maloletá má v mieste jeho bydliska vytvorené stabilnejšie prostredie ako\nu matky, ktorá v minulosti viackrát zmenila miesto svojho bydliska, pričom v F. maloletá prežila podstatnú\nčasť svojho života a má tu viac kamarátok ako v E. E.. Pre prípad, že by sa súd nestotožnil s jeho\nnávrhom, aby maloletá navštevovala školu v F., bol ochotný akceptovať aj také riešenie, že by maloletá\nnavštevovala striedavo Základnú školu F. a Základnú školu E. E.. Striedavo v dvoch základných školách\nmôže žiak plniť povinnú školskú dochádzku len vo výnimočnom prípade, ak bol žiak zverený súdom do\nstriedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že riaditeľ školy vydá do 15.06. rozhodnutie o\n(ne)prijatí dieťaťa na vzdelávanie do základnej školy.\n5. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na to, že vzájomné vzťahy rodičov maloletej sú v súčasnosti\nvážne narušené, komunikujú spolu len v nevyhnutnej miere pokiaľ ide o maloletú a bez autoritatívneho\nrozhodnutia súdu sa nevedia dohodnúť o podstatných veciach týkajúcich sa maloletej. Od konca\nminulého roka, kedy sa matka odsťahovala do E. E. bez dohody a oznámenia tejto skutočnosti otcovi,\nprehlásila maloletú na trvalý pobyt na jej adresu v E. E., odvtedy rodičia už niekoľkokrát prehlásili trvalý\npobyt maloletej bez dohody a vedomia druhého rodičia na adresu svojho bydliska.\n6. Súd prvej inštancie zisťoval, či je dôvodný návrh otca a danie mu súhlasu súdu namiesto matky na\npodanie žiadosti o zápis maloletej na Základnú školu v F., resp. či s prihliadnutím na najlepší záujem\nmaloletej bude vhodnejšie dať súhlas matke namiesto otca na podanie žiadosti o zápis maloletej na\nZákladnú školu v E. E., resp. či aj prípadná iná alternatíva bude pre maloletú najvhodnejším riešením\n(návšteva oboch škôl v mieste bydliska rodičov). Keďže maloletá v septembri 2025 si začala plniť povinnú\nškolskú dochádzku v Základnej škole E. E., obaja rodičia vedia maloletej zabezpečiť všetky jej potreby,\noboch rodičov má maloletá rada, pričom obaja jej takisto rovnakým dielom poskytujú svoj čas. Obaja\nrodičia sa snažia, pokiaľ ide o maloletú, presadiť si svoje záujmy a v určitej miere na maloletú aj vplývajú.\nSvedčia o tom závery súdom ustanovenej znalkyne J. H. v konaní sp. zn. 18P/49/2022, komunikácia\nmatky s riaditeľkou Základnej školy v F., ale aj vyjadrenia maloletej, ktorá v prítomnosti matky prejavila\nzáujem byť viac s ňou a navštevovať základnú školu v mieste bydliska matky a ktorá v prítomnosti otca\nprejavila zase záujem byť s otcom a navštevovať základnú školu v mieste bydliska otca.\nMaloletá v tomto školskom roku ešte len začala navštevovať základnú školu, a to v čase, keď je zverená\ndo SOS oboch rodičov, a teda z tohto dôvodu, za tých istých okolností, ak by to bolo v záujme maloletej,\nprichádzali by do úvahy aj také riešenia, že by maloletá navštevovala dve školy striedavo – Základnú\nškolu F. v čase, keď jej osobnú starostlivosť poskytuje otec a Základnú školu E. E. v čase, keď jej osobnú\nstarostlivosť poskytuje matka. Súd prvej inštancie však vzhľadom na to, že spôsob výučby na oboch\nškolách je značne rozdielny, iný spôsob hodnotenia na oboch školách – slovné hodnotenie v prvých\ntroch ročníkoch Základnej školy F. a slovné hodnotenie v 1. polroku 1. ročníka a klasifikácia známkami\nod 2. polroka 1. ročníka na Základnej škole E. E., iné učebnice, z ktorých sa deti učia slovenský jazyk\na matematiku, výučba niektorých predmetov v Základnej škole E. E. obtýždeň, výučba cudzieho jazyka\nv Základnej škole F. už od 1. ročníka a v Základnej škole E. E. od 3. ročníka základnej školy. Návšteva\nstriedavo dvoch škôl by podľa názoru súdu prvej inštancie bola pre maloletú bola neprimerane ťažká,\nstresujúca a navyše aj ťažko realizovateľná, a to aj v prípade, ak by školy vzájomne ohľadne maloletej\nspolupracovali. Pri úvahe návštevy dvoch škôl maloletou striedavo, bolo nutné vziať, podľa názoru súdu\n\nprvej inštancie, do úvahy aj skutočnosť, že vzájomné vzťahy rodičov sú v súčasnosti veľmi zlé, čo tiež\ndo značnej miery sťažuje spoluprácu rodičov pri prekonávaní prekážok súvisiacich s návštevou dvoch\nškôl súčasne ich dcérou.\nNástup každého dieťaťa do 1. ročníka základnej školy prináša zásadnú zmenu v jeho živote, dennom\nrežime, nové povinnosti, riešenie viacerých záležitosti ohľadne školy, prípadne úspešné zvládnutie 1.\nročníka je u každého dieťaťa, kedy sa učí čítať a písať, najdôležitejšie. Z týchto dôvodov, berúc do\núvahy záujem, aby maloletá bola vystavená čo najmenšiemu stresu a čo najjednoduchšiemu zvyknutiu\nsi na nový denný režim, podľa názoru súdu prvej inštancie, bolo najvhodnejším riešením u maloletej,\nže bude naďalej navštevovať len jednu školu, a to tú, ktorú navštevuje už v súčasnosti v mieste\nbydliska matky, ku ktorej maloletá citovo viac inklinuje a ktorú čiastočne aj pred otcom uprednostňuje, čo\nopakovane uvádzala pri výsluchu pred kolíznym opatrovníkom. Pokiaľ kolízna opatrovníčka navrhovala\nv skoršom štádiu konania, ako prípadné alternatívne riešenie, základnú školu v D. F. D., ktorú by mohla\nmaloletá navštevovať, ktorá škola je približne na polceste od bydliska oboch rodičov, súd prvej inštancie\nkonštatoval, že v danom prípade je potrebné hľadieť na najlepší záujem maloletého dieťaťa a nie na\nzáujem rodičov. Uvedenú školu rodičia nepoznajú, neboli s ňou doteraz v žiadnom kontakte a takisto\nmaloletá nemá v obvode tejto školy žiadne blízke osoby ani kamarátky. Táto alternatíva bola teda pre\nmaloletú úplne nevhodná.\nSúd prvej inštancie pri úvahe, ktorá škola je v súčasnosti najvhodnejšia, prihliadol aj na opakované\nvyjadrenia maloletej pred kolíznym opatrovníkom, kedy maloletá opakovane preferovala bývanie i školu\nv E. E., doterajší prístup oboch rodičov k plneniu si svojich povinností, pokiaľ ide o dochádzku maloletej\ndo školy v tomto školskom roku, skutočnosť, že maloletá už navštevuje Základnú školu E. E., na\nprostredie, ktoré si zvykla a v ktorej škole je spokojná, čo vyplynulo z výsluchu maloletej pred kolíznym\nopatrovníkom, písomného vyjadrenia triednej učiteľky maloletej, vyjadrenia riaditeľky Základnej školy E.\nE. a napokon aj z výpovede matky. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto súvislosti boli podstatné tri\nvýpovede maloletej, ktoré sa uskutočnili u kolízneho opatrovníka vo februári a apríli roku 2025, osobitne\nv októbri 2025, kedy maloletá tvrdila, že chce bývať u mamy v E. E., kde chce chodiť aj do školy, preto\nsúd návrh otca vo veci samej zamietol a naopak rozhodol tak, že dal matke namiesto otca súhlas na\npodanie žiadosti o zápis maloletej A. na Základnú školu v E. E..\n7. Nakoľko vzťahy oboch rodičov sú naďalej konfliktné a nevedia sa vždy zhodnúť na úprave\nvýkonu svojich práv a povinností voči maloletej, keď doterajšia odborná pomoc rodičom poskytovaná\nprostredníctvom ÚPSVaR Prievidza na Referáte poradensko-psychologických služieb a neskôr aj na\nCDR J. (od novembra 2022 do marca 2024) svoj účel nesplnila a rodičia ani v súčasnosti nedokážu\nvšetky veci ohľadne maloletej riešiť bez odbornej pomoci, uložil súd prvej inštancie obom rodičom\nv súlade s ust. § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine povinnosť podrobiť sa odbornému a sociálnemu\nporadenstvu, ktoré sa bude realizovať prostredníctvom CDR J., so sídlom v J..\n8. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP.\n9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom zástupcu odvolanie otec maloletej,\na to podaním doručeným súdu dňa 01.12.2025 (č.l. 753 súdneho spisu), kde v odvolaní uviedol, že\npodáva odvolanie konkrétne proti výrokom I. a II., a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.\nb), d), e), f), g), h) CSP, ako aj § 62 ods. 1 CMP. V odôvodnení ďalej poukázal na to, že súd prvej\ninštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal s námietkami otca, že ide o zmanipulovaný názor dieťaťa,\notec preukázal, že dieťa sa jednoznačne vyjadrovalo pred viacerými inštitúciami v prospech školy F..\nNezohľadnil ovplyvňovanie dcéry matkou, ako aj správanie sa matky v súvislosti s neustálou zmenou\nbydlísk, na čo bola matka dôrazne upozornená počas predchádzajúceho konania sp.zn. 18P/49/2022.\nSúd prvej inštancie v odôvodnení uviedol svoj názor, ku ktorému otec nevie, ako dospel, keď uviedol,\nže matka si potrebovala vyriešiť bytovú otázku, ktorú sa jej zrejme podarilo vyriešiť definitívne až\nv súčasnosti, hoci matka sa takto nikdy nevyjadrila, mala byt v F. a nič jej nebránilo, pokiaľ by bol\npre ňu prvoradý záujem dieťaťa, aby sa spolu s maloletou nasťahovala do svojho bytu a bol by tým\nzabezpečený plynulý prechod maloletej do školy v F. spolu s kolektívom, ktorý dobre pozná. Podľa\notca, v rámci odôvodnenia rozsudku chýba zdôvodnenie, z ktorých konkrétnych skutočností súd prvej\ninštancie vychádzal, keď sa rozhodol nepreferovať výnimku zo zákonnej úpravy, ktorú umožňuje Školský\nzákon v prípade striedavej osobnej starostlivosti a nevysporiadal sa ani s argumentom krajského súdu\nvyjadreným v odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13CoP/165/2025 v rámci prvého\nodvolacieho konania, že nástupom maloletej na povinnú školskú dochádzku v bydlisku matky bude\nprakticky zasiahnuté do rodičovských práv otca na vykonávanie osobnej striedavej starostlivosti, v čom\n\notec vidí hrubé pochybenie zo strany súdu a vníma odôvodnenie rozsudku v tejto časti ako nedostatočné.\nV ďalšom uviedol, že argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie je\nvnútorne rozporná, rozhodnutie je ako celok nepresvedčivé, pretože dieťa je jednoznačne viac dlhoročne\nadaptované v F., má tam silné dlhoročné priateľstvá, navštevuje tam dlhodobo krúžky, z vyjadrení\nriaditeliek školy jednoznačne vyplynulo, že by model dvoch škôl bol realizovateľný, hoci náročnejší a súd\nmaloletej týmto rozhodnutím nedal ani len možnosť naďalej fungovať v pre ňu zabehnutom režime,\nv ktorom funguje už niekoľko rokov. Návštevu škôlky, ako aj povinnú predškolskú dochádzku plnila\nv dvoch predškolských zariadeniach, čiže pre maloletú je tento model úplne prirodzený a práve to, že\nnavštevuje len jednu školu, je pre ňu celkom dosť zmena v živote, a preto sa dožaduje, keď je u otca,\nže chce chodiť do školy do F..\nOtec mal za to, že bolo preukázané spontánne vyjadrenie dcéry v škôlke F., vyjadrenie v škole F. pred\nkomisiou v zložení štyroch ľudí, ako aj psychológa, spontánne vyjadrenie pred pracovníkmi ÚPSVaR\nv 02/2025, že A. chce navštevovať školu v F., súd nijako tieto dôkazy nevyhodnotil. Nakoľko zostalo\nneodkladné opatrenie v platnosti nariadené rozsudkom súdu prvej inštancie sp. zn. 12P/39/2025 zo dňa\n24.04.2025 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoP/165/2025 zo dňa 10.09.2025,\nk uvedenému otec uviedol, že tým, že krajský súd potvrdil neodkladné opatrenie, tým len zabezpečil\nkontinuitu dochádzky do školy, nepotvrdil tým vhodnosť len tejto školy v E. E..\nPokiaľ sa súd prvej inštancie vo viacerých bodoch odvolával na znalecký posudok J. H., tento bol\nvyhotovený pre účely iného konania, je neaktuálny, pomery sa zmenili, dieťa je staršie a je zverené\ndo striedavej osobnej starostlivosti s intervalom striedania týždeň, v ktorom režime je prakticky od\njej troch rokov. Neexistuje teda relevantný fakt, ktorý by odôvodňoval preferenciu jednej školy pred\ndruhou. Súd prvej inštancie zdôrazňuje odlišnosti v šlabikároch, učebniciach matematiky, vyučovanie\nangličtiny, avšak tieto rozdiely nemajú zásadný vplyv na kvalitu vzdelania, ani na adaptabilitu dieťaťa,\nkeďže obe školy používajú štandardizované učebnice, schválené Ministerstvom školstva a obe poskytujú\nvyvážený vzdelávací proces. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na rozdiely vo forme hodnotenia,\ntieto tiež nemajú zásadný dopad na schopnosť dieťaťa zvládnuť obe školy. Matka počas konania\nzdôrazňovala dobré školské výsledky dieťaťa, čím v podstate potvrdila, že otec v príprave do školy\nnezlyháva, keďže rodičia zabezpečujú túto prípravu v pravidelnom týždennom intervale. Podľa otca\nnebol počas konania preukázaný žiaden relevantný dôvod na obmedzenie práva dieťaťa navštevovať\nškoly v oboch bydliskách rodičov a súd neoprávnene uprednostnil subjektívne obavy pred zákonom\na reálnymi skúsenosťami dieťaťa.\nK výpovedi riaditeľky Základnej školy F. uviedol, že súd prvej inštancie vynechal podstatnú časť\njej výpovede, ktorá potvrdila pripravenosť školy v F. zabezpečiť vzdelávanie dieťaťa, nakoľko škola\ndisponuje 7,5 asistentami, kompletným podporným tímom, a teda si vedia v každej veci poradiť s tým,\nže bude možné vytvoriť aj individuálny plán prispôsobený pre dieťa, ak bude potrebné, rozdiely medzi\nškolami by sa dali vyrovnať aj formou doučovania po vyučovaní. Súd prvej inštancie teda nevzal do úvahy\npozitívny a bezproblémový kontakt so školou a založil svoje rozhodnutie na nesprávnom a neúplnom\nzistení skutkového stavu (§ 62 ods. 1 CMP) a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam (odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. f/ CSP).\nSúd prvej inštancie jednostranne interpretoval výpoveď riaditeľky Základnej školy E. E., ignoroval\nmožnosť riešenia, opomenul pozitívne zistenia o dieťati a schopnosti školy a odôvodnenie nezodpovedá\núplnému obsahu výpovede, odvolanie je teda dôvodné pre nesprávne právne posúdenie veci, nesprávne\nhodnotenie dôkazov a porušenie zásady rovnosti rodičov a najlepšieho záujmu dieťaťa.\n10. Otec maloletej uviedol, že súd prvej inštancie pri úvahe, ktorá škola je v súčasnosti pre maloletú\nvhodnejšia, prihliadol aj na opakované vyjadrenia maloletej pred kolíznym opatrovníkom. Podľa\npreukázaných záznamov ÚPSVaR a audio nahrávok z iných dní, bolo zrejmé, že výpovede dieťaťa\nboli ovplyvňované matkou. Posledný výstup maloletej, keď bola v starostlivosti matky, sa uskutočnil\nbez zvukového záznamu, čo znižuje dôveryhodnosť súdneho záveru. Súd prvej inštancie ignoroval\nopakované spontánne vyjadrenia dieťaťa a dôkazy, že preferuje školu a bývanie v F., ktoré sú zachytené\nv audio nahrávkach, spontánnych vyjadreniach a iných písomných podaniach. Otec mal za to, že\nZákladná škola E. E. nie je vhodným subjektom na zabezpečovanie školskej dochádzky maloletého\ndieťaťa, škola, podľa jeho názoru, nerešpektovala právoplatné rozhodnutie súdu, resp. nerešpektuje\nprávoplatné rozhodnutie súdu týkajúce sa SOS kontaktu, čím fakticky umožňuje jednostranné negatívne\novplyvňovanie maloletého jedným z rodičov, škola poskytla súdu tvrdenia, ktoré sa v konaní javia ako\nnevýhodné a ktoré, podľa jeho presvedčenia, by mohli viesť k jeho procesnému znevýhodneniu, pričom\ntieto tvrdenia boli zohľadnené aj v odôvodnení rozhodnutia. Podľa jeho názoru sa v konaní potvrdil\npostup školy, ktorý pôsobil v jeho neprospech a ktorý nezohľadňoval najlepší záujem dieťaťa.\n\n11. Otec v odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd pri posudzovaní najlepšieho záujmu maloletej\nuprednostnil určenie školy v F. ako vhodnejšej a stabilnejšej možnosti pre ďalšie vzdelávanie dieťaťa.\nA teda navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie, a to tak,\nže vyhovie jeho návrhu vo veci samej zo dňa 02.04.2025 alebo alternatívne, aby rozhodnutie zmenil\ntak, že maloletá bude navštevovať vzhľadom na prebiehajúcu striedavú osobnú starostlivosť dve školy,\na to počas týždňa, keď je v starostlivosti u matky školu v E. E. a keď je v starostlivosti otca školu v F.,\na teda navrhol, aby súd dal každému rodičovi súhlas namiesto druhého rodiča na zápis do obidvoch\nškôl, zároveň navrhol zrušiť vydané neodkladné opatrenie.\n12. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca zo dňa 15.12.2025 (č. l. 785 súdneho spisu) uviedol,\nže sa s ním oboznámil, zotrval na svojich ústnych a písomných vyjadreniach, bol tohto názoru, že je\npotrebné, aby sa rodičia čo najskôr začali podrobovať odbornému poradenstvu, ktoré by mohlo rodičom\ndopomôcť k zmiereniu ich narušených vzájomných vzťahov, ktoré negatívne vplývajú aj na maloletú A..\n13. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca v podaní doručenom súdu dňa 31.12.2025 (č.l. 786 súdneho\nspisu) uviedla, že s ním nesúhlasí, poukazuje na to, že Krajský súd v Žiline v rozhodnutí sp. zn.\n13CoP/165/2025 zo dňa 10.09.2025 síce zrušil pôvodné rozhodnutie súdu prvej inštancie, avšak\nponechal v platnosti nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd dal dočasne, do právoplatného\nskončenia veci na Okresnom súde Prievidza, súhlas matke na zápis do školy v E. E.. V odseku 10.\nodôvodenia rozsudku odvolací súd súdu prvej inštancie nariadil, aby vykonal dodatočné dokazovanie\nvo vzťahu k zisťovaniu možnosti návštevy dvoch škôl, resp., či je vhodné aplikovať vo vzťahu k dieťaťu\nvýnimku týkajúcu sa aplikácie dvoch školských zariadení. Neuviedol však, že závery súdu v prvom\nrozhodnutí sú absolútne nesprávne. Z napadnutého rozsudku je zrejmé a neobstoja závery otca\nuvedené v jeho odvolaní, že súd prvej inštancie nedostatočne posudzoval pripravenosť obidvoch\nškolských zariadení, práve naopak, v odseku 51. odôvodnenia súd prvej inštancie konštatoval, že\nobidve školské zariadenia sú dostatočne pripravené na výučbový proces. Čo však otec ale vo svojom\nodvolaní prehliadol, bola skutočnosť, že obidve školy fungujú iným režimom výučby, čo správne súd prvej\ninštancie popísal v spomenutom bode 51. a nasledujúcich. Z výpovede svedkýň na pojednávaní, ako\naj z predložených písomností obidvoma školskými zariadeniami vyplynulo, že rozdiely sú pri hodnotení\nvýučbového procesu, ako aj v metódach výučby. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí prizeral aj\nna názor maloletej, ktorý počas konania niekoľkokrát vyjadrila, čo uviedol kolízny opatrovník vo svojich\nsprávach, podľa čoho možno zdôrazniť, že maloletá má záujem navštevovať prednostne Základnú\nškolu E. E. a v E. E. aj s matkou bývať. Matka poukázala aj na Znalecký posudok č. 17/23/8 zo\ndňa 14.12.2023 v znení Dodatku č. 1, v ktorom znalkyňa jednoznačne na otázku väzieb maloletej\nmedzi rodičmi zodpovedala, že u matky je dieťa značne v popredí, u otca sú aj skryté motivačné\nmechanizmy (dieťa používa ako štít/rukojemníka, z dieťaťa je vytvorený parťák na riešenie), ako aj, že\nvýchovné postupy a rodičovské postupy sú zdravšie u matky, u otca boli zaznamenané manipulatívne\nznaky konania vo vzťahu k snahe zmeny správania maloletej voči matke a v znaleckom posudku sa\njednoznačne odporučilo zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky.\nMatka poukázala aj na Čl. 5 základných zásad Zákona o rodine, podľa ktorého je záujem maloletého\ndieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach,\nv ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa má maloleté dieťa právo byť vypočuté,\nčo sa v danej veci opakovane stalo a svoj názor dieťa opakovane prejavilo, chcelo byť s matkou\na navštevovať školu v E. E..\n14. Podľa matky, otec v odvolaní napadol výsledky šetrení – pohovorov a postupu kolízneho opatrovníka,\nčo opätovne možno brať len ako účelové argumenty. Z vyjadrenia riaditeľky školy v E. E. vyplynulo, že\nv prípade prerušenia výučby (striedaní škôl) by mohlo dôjsť k výraznému výpadku učiva a problémom\ns klasifikáciou, čo súd prvej inštancie opätovne uviedol v odseku 63. napadnutého rozsudku. Zároveň\nriaditeľka uviedla, že kurikulárna reforma si vyžaduje pravidelnú a stabilnú účasť dieťaťa na vyučovaní.\nV prípade maloletej je preto kľúčové zabezpečiť kontinuitu vo výučbe, keďže zmena prostredia by\nmohla narušiť jej adaptáciu a negatívne ovplyvniť vzdelávací proces. Pokiaľ ide o zvukové nahrávky,\nmatka poukázala na skutočnosť, že ich systematicky vytvára otec, často v nadmernom rozsahu\na v upravenej, zostrihanej alebo účelovo vytrhnutej podobe. Takéto správanie možno považovať za\nnátlakové a potencionálne poškodzujúce psychický stav maloletého dieťaťa, keďže v nej vyvoláva strach\na núti ju vyjadrovať sa spôsobom, ktorý zodpovedá očakávaniam otca, matka si vyhradzuje právo tieto\nskutočnosti predložiť aj orgánom činným v trestnom konaní. Otec v odvolaní navrhol, aby maloleté dieťa\n\nv prípade neakceptovania Základnej školy F., navštevovalo paralelne dve základné školy súčasne. Tento\nnávrh je nielen zjavne nelogický, ale aj v priamom rozpore s jeho vlastnými tvrdeniami, pokiaľ by totiž\nZákladná škola E. E. skutočne neposkytovala dieťaťu dostatočné podmienky, nebolo by možné, aby\notec zároveň považoval za prípustné, aby maloleté dieťa túto školu naďalej navštevovalo, hoci aj popri\ninej škole. Takýto postoj otca je vnútorne nekonzistentný a potvrdzuje, že jeho skutočným cieľom nie\nje ochrana najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, ale presadenie vlastnej vôle bez ohľadu na reálne\npotreby dieťaťa, jeho psychickú záťaž a právne limity povinnej školskej dochádzky.\nZo súdneho spisu jednoznačne vyplynulo, že otec, ani jeho právna zástupkyňa v čase konania\npojednávaní nevzniesli žiadne námietky proti obsahu, forme, ani spôsobu protokolácie zápisníc, hoci\nim zákon poskytuje dostatočný procesný priestor na okamžité uplatnenie takýchto námietok. Rovnako\nneboli podané žiadne návrhy na opravu, doplnenie zápisníc bezprostredne po ich vyhotovení, ani\nv primeranej lehote po ich doručení. Uvedené námietky boli vznesené až dodatočne, a to až v odvolacom\nštádiu konania, čo nasvedčuje tomu, že nejde o legitímnu procesnú obranu, ale o účelový pokus\nspochybniť procesný postup súdu ex post, a to bez akéhokoľvek predchádzajúceho procesného základu.\nTakýto postup je v rozpore so zásadou koncentrácie konania, ako aj so zásadou procesnej lojality\núčastníkov voči súdu. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch\npotvrdil.\n15. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že zotrváva na svojom písomnom\nvyjadrení k odvolaniu otca zo dňa 11.12.2025 (č.l. 791 súdneho spisu).\n16. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky v podaní doručenom súdu dňa 26.01.2026 zopakoval\nskutočnosti už uvádzané v podanom odvolaní. Doplnil, že netvrdil, že ZŠ E. E. neposkytuje dieťaťu\ndostatočné podmienky, sústredil sa výlučne na otázku, prečo dieťa navštevuje len jednu zo škôl,\na prečo sa uprednostňuje práve škola v E. E., poukazoval na spôsob, akým súd vykladal výpovede\nriaditeliek a posudzoval možnosť navštevovať obe školy, namiesto toho, aby sa zohľadnil skutočný\nzáujem maloletej a osobitosti prípadu.\n17. Podaním doručeným súdu dňa 17.02.2026 Krajská prokuratúra v Trenčíne oznámila vstup do\nkonania s tým, že požiadala, aby bola upovedomená o všetkých právnych úkonoch realizovaných\nv konaní a aby jej boli doručované všetky písomnosti.\nNa základe tohto podania v súlade s ust. § 13 ods. 1 CMP v spojení so zákonom\nč. 153/2001 Z.z. o prokuratúre došlo k vstupu Krajskej prokuratúry v Trenčíne do konania v štádiu\nodvolacieho konania, o ktorom vstupe Krajskej prokuratúry v Trenčíne do konania súd nevydáva žiadne\nrozhodnutie a uvedené bolo vyjadrené v záhlavovej časti rozsudku krajského súdu.\n18. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca v podaní doručenom súdu 20.02.2026 (č.l. 810 súdneho spisu)\nzopakovala skutočnosti už uvádzané vo svojom vyjadrení. Nové skutočnosti neuviedla.\n19. Krajská prokuratúra v Trenčíne vo vyjadrení k odvolaniu otca v podaní doručenom súdu dňa\n27.02.2026 navrhla odvolaciemu súdu, aby odvolanie otca v odvolacom konaní zamietol a potvrdil\nrozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 12P/39/2025-752 zo dňa 20.10.2025 v celom rozsahu. Mala\nza to, že súd prvej inštancie rozhodol v záujme a v súlade s vôľou maloletého dieťaťa, poukázala\nna to, že v rámci vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie bolo zistené, že pre maloletú by\nbolo najvhodnejšie, aby navštevovala jednu základnú školu. Maloletá potrebuje k svojmu zdravému\nfyzickému a psychickému vývoju pocit bezpečia, stability a predvídateľnosti situácie tak v rodine, ako\naj situácie v oblasti jej ďalšieho vzdelávania. Maloletá si potrebuje vytvoriť aj v školskom prostredí\ndobré vzťahy so spolužiakmi, vyučujúcimi, čo vyžaduje dostatok času. Potrebuje jednotu a kontinuitu vo\nvzdelávacom systéme, čiže mať jedny učebnice, jeden systém hodnotenia žiaka, atď..\n20. Otec v podaní doručenom súdu dňa 26.03.2026 (č.l. 825 súdneho spisu) k vyjadreniu krajskej\nprokuratúry uviedol, že sa s ním nestotožňuje, je založené predovšetkým na správe kolízneho\nopatrovníka z obdobia približne jedného roka pred rozhodnutím súdu, pričom však nereflektuje viaceré\nnovšie dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, ktoré poukazujú na odlišné a aktuálnejšie vyjadrenia\nmaloletého dieťaťa vo forme nahrávok. Vyjadrenie prokurátora nezohľadňuje tiež ten fakt, že v dôsledku\npredmetného rozhodnutia je maloletá vystavená každodennému dochádzaniu počas týždňa u otca\ndo školy v rozsahu približne jednej hodiny v smere do školy a jednej hodiny v smere zo školy, čo\npredstavuje významnú a dlhodobú záťaž na jej denný režim, čas určený na oddych, prípravu na\n\nvyučovanie a mimoškolské aktivity. Otec dôvodne spochybnil záver, že takéto usporiadanie možno\nbez ďalšieho považovať za riešenie plne rešpektujúce princíp najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa,\nktoré je zverené do režimu striedavej osobnej starostlivosti. Otec teda zotrval na všetkých odvolacích\ndôvodoch uvedených v podanom odvolaní a v následných vyjadreniach.\n21. Ďalej otec doložil do konania ďalšie vyjadrenia k vyjadreniu matky, v ktorých zopakoval skutočnosti\nuvádzané v podanom odvolaní.\n22. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po\nzistení, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení\ns § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom\n(§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) postupom bez nariadenia pojednávania za aplikácie §\n385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval\nsi to ani dôležitý verejný záujem, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II.\nv spojení so závislým výrokom IV. podľa ust. § 65 CMP a v spojení s ustanoveniami § 155 CMP, §\n66 CMP a za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku odvolacím\nsúdom bol rozsudok súdu prvej inštancie v týchto napadnutých výrokoch potvrdený podľa § 387 ods. 1,\n2 CSP ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.\n23. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP odvolací súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo\nodvolanie podané otcom do výrokov I., II. rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s výrokom IV.\no trovách prvoinštančného konania. Z obsahu tohto odvolania bolo zrejmé, že otec tvrdil, že napadnuté\nrozhodnutie je nepreskúmateľné, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, ktoré boli potrebné\nna zistenie rozhodujúcich skutočností, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne\nrozhodnutie, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávne, neúplne zistil\nskutočný stav veci.\n24. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie,\nodvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, súd prvej inštancie predmetnú\nvec skutkovo i právne správne posúdil. Za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP sa odvolací súd v celom\nrozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale aj jasné,\nzrozumiteľné, presvedčivé, logickým spôsobom sa vysporiada so všetkými relevantnými skutkovými\nprávnymi otázkami a aspektami, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220\nods. 2 CSP. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, pretože\nv hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak,\nsúd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a ich náležite vyhodnotil\n(rešpektujúc zásady formálnej logiky). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku\npreto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty otca v odvolaní.\n25. Podľa prvej vety Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri\nrozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.\n26. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom\nrodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku\nmaloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie\nzdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.\n27. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou otca, podľa ktorej napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie neobsahuje primerané odôvodnenie, je vnútorne rozporné a neumožňuje stranám pochopiť\ndôvody, na ktorých bolo založené, na základe čoho je nepreskúmateľné v inštančnom postupe, čo\nznamená, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov,\nresp. pre jeho vnútornú rozpornosť.\nOdvolací súd uvádza, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie by mohlo v niektorých častiach\npodrobnejšie a explicitnejšie reagovať na všetky argumenty účastníkov konania, avšak táto skutočnosť\nsama osebe nevedie k záveru o nepreskúmateľnosti, nezrozumiteľnosti predmetného rozhodnutia.\nPožiadavka na riadne odôvodnenie je splnená už vtedy, ak sú z rozhodnutia zrejmé podstatné dôvody,\nna ktorých je založené, a to najmä v rozsahu umožňujúcom preskúmanie jeho vecnej správnosti.\n\nSúd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vo veci uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na\nktorých svoje rozhodnutie založil a ktoré sa týkajú tak skutkovej, ako aj právnej stránky rozhodnutia.\nOdôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie viažuce sa k odvolaniu napadnutých výrokov I. a II.\nobsahuje všetky zákonné náležitosti, zodpovedá štruktúre odôvodnenia vyžadovanej ust. § 220 ods.\n2 CSP. Súd prvej inštancie uviedol, aký skutkový stav považoval za preukázaný, zároveň uviedol,\nz akých dôkazov tento skutkový stav vyvodil, a to z výpovede rodičov, správ kolízneho opatrovníka,\nznaleckého posudku, vyjadrení škôl a akými úvahami bol vedený pri aplikácii kritéria najlepšieho záujmu\nmaloletej. Ako rozhodujúce dôvody rozhodnutia uviedol predovšetkým v častiach, kde sa zaoberal\nvyjadreniami maloletej zisťovanými prostredníctvom kolízneho opatrovníka, a to v odsekoch 19., 20.,\n32., 53. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Zo správ kolízneho opatrovníka v súvislosti s vyjadreniami\nmaloletej, vyplynulo, že maloletá opakovane preferovala bývanie i školu v E. E.. Súd prvej inštancie\nsa zaoberal aj stanoviskom kolízneho opatrovníka k vhodnosti riešenia situácie maloletej v kontexte\nkonfliktných vzťahov rodičov, správne riešil aj otázku organizácie a realizovateľnosti povinnej školskej\ndochádzky v podmienkach striedavej osobnej starostlivosti vrátane dôsledkov, tzv. modelu dvoch škôl,\nčo riadne zdôvodnil v rozsudku. Súd prvej inštancie správne vychádzal aj z preukázaného dlhodobo\nkonfliktného vzťahu rodičov, ich obmedzenej schopnosti kooperácie, čo predstavovalo významný faktor\npri posudzovaní jednotlivých riešení ohľadom vhodnosti škôl v spojení s najlepším záujmom maloletého\ndieťaťa.\n28. Otec v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými námietkami otca.\nOdvolací súd zdôrazňuje, že z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak\nnemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.\nJe však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania\n(porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.).\nSúd prvej inštancie uviedol skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania majúce podstatný\nvýznam pre jeho rozhodnutie, dostatočne sa vysporiadal s predmetom konania a jeho účelom\na z rozhodnutia je možné vyvodiť, akými úvahami sa riadil pri prijatej úvahe o skutočnostiach majúcich\npodstatný význam pri rozhodovaní o tom, ktorú školu bude maloletá navštevovať. Prijatá úvaha súdu\nprvej inštancie skutočnostiam podstatným pre rozhodnutie o tom, ktorá škola je vhodná vo vzťahu\nk maloletému dieťaťu, nevykazuje nesúlad prijatých záverov s vykonaným dokazovaním. Súd prvej\ninštancie predmet sporu identifikoval správne a zameral sa na rozhodujúce hľadisko. Odvolací súd\njeho úvahy dopĺňa a precizuje v tom smere, že ťažisko rozhodnutia súdu prvej inštancie spočívalo\nv potrebe zabezpečiť maloletej stabilné a predvídateľné školské prostredie, zohľadniť jej aktuálne\ndeklarovaný postoj k miestu školského vzdelávania a zároveň aj minimalizovať jej psychickú záťaž\nspojenú s dlhodobým konfliktom rodičov a s rizikom konfliktu lojality. Odôvodnenie napadnutého\nrozsudku a odvolacie rozhodnutie tvoria ucelený argumentačný celok, ktorý spĺňa požiadavky na riadne\nodôvodnenie.\n29. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku otca ohľadne selektívneho hodnotenia dôkazov,\nzo spisového materiálu vyplynulo, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu,\nvypočul oboch rodičov maloletého dieťaťa, vyhodnotil správy kolízneho opatrovníka vrátane pohovorov\ns maloletou, kde jasne uviedol, že pre jeho rozhodnutie boli podstatné tri výpovede maloletej, ktoré\nsa uskutočnili u kolízneho opatrovníka v 02/2025 a v 04/2025 a osobitne v 10/2025, kedy maloletá\nuviedla, že chce bývať u mamy v E. E. a v E. E. chce takisto chodiť do školy (odsek 108. odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku). Oboznámil sa aj s vyjadreniami oboch škôl, teda ZŠ v F. a ZŠ v E. E., a to\nprostredníctvom ich štatutára, teda riaditeľa, vykonal výsluch riaditeľky ZŠ F., riaditeľky ZŠ E. E., zároveň\naj vyhodnotil audiovizuálne dôkazy, ktoré boli predložené otcom vychádzajúc z odseku 30. odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku. Odvolací súd teda konštatuje, že súd prvej inštancie nevychádzal z izolovaných\ndôkazov, ale z komplexného dôkazného základu hodnoteného v súlade s § 191 CSP, to znamená, že\nodvolací súd nezistil, že by súd prvej inštancie porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov, čo uvádzal\nako námietku otec v podanom odvolaní. To, že niektorým dôkazom nepriznal rovnakú váhu, t.j. sa\nnestotožnil s interpretáciou otca, nie je pochybením, ale prejavom voľného hodnotenia dôkazov, kde súd\nprvej inštancie jasne uviedol, že rozhodujúci význam prisudzuje najmä potrebám maloletej, jej vyjadreniu\na objektívnym podmienkam školskej dochádzky.\n\n30. Vo vzťahu k výpovediam riaditeliek oboch škôl odvolací súd dopĺňa, že z dokazovania vyplýva ich\nschopnosť zabezpečiť vzdelávanie maloletej, avšak obidve školy poukázali aj na rozdiely v organizácii\nvýučby a zvýšené nároky modelu dvoch škôl. Skutočnosť, že tento model je technicky realizovateľný,\nneznamená, že je aj vhodný. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, ide o riešenie organizačne náročné,\nzávislé od vysokej miery spolupráce rodičov a je spojené aj s rizikom výpadkov, či duplicity učiva. Pri\nrozhodovaní vo veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa nie je rozhodujúce, či je riešenie možné, ale\nči je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, pričom súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že\nvhodnosť modelu dvoch škôl preukázaná nebola. K námietke otca, že maloletá zvládala dve materské\nškoly a nebude pre ňu problém zvládnuť aj dve školy, odvolací súd ju nepovažuje za dôvodnú.\nMaterská škola má najmä socializačný charakter, nekladie systematické nároky, zatiaľ čo základná škola\na hlavne prvý ročník predstavuje zásadný prechod, ktorý je sprevádzaný systematickým vzdelávaním\na hodnotením, vyžadujúci si stabilitu prostredia. Schopnosť dieťaťa zvládnuť dve škôlky automaticky\nnepreukazuje jeho schopnosť zvládnuť dve základné školy. Preto súd prvej inštancie správne prihliadol\naj na potrebu stabilizácie prostredia v období nástupu do prvého ročníka základnej školy. Právna úprava\nmožnosť aplikácie modelu dvoch škôl síce pripúšťa, avšak len za podmienok stabilného prostredia,\nspolupráce rodičov a absencie konfliktu. Nakoľko sú vzťahy rodičov dlhodobo konfliktné, model dvoch\nškôl by za týchto okolností predstavoval zvýšené riziko pre stabilitu režimu, kontinuitu vzdelávania a aj\npsychickú pohodu maloletej. Maloletá je prváčka na základnej škole, návšteva dvoch základných škôl\nv iných mestách, v inom prostredí, v iných výchovných a vzdelávacích podmienkach je pre maloleté\ndieťa frustrujúca, vyžadujúca si ustavičné prispôsobovanie sa existujúcim zmenám. Ide o nežiadúci stav\nnegatívne ovplyvňujúci psychický a fyzický vývoj maloletej, čo nemôže byť v jej záujme. Takáto forma\nvzdelávania by si vyžadovala nevyhnutne intenzívnu komunikáciu medzi rodičmi, avšak pri vzájomnom\nkonfliktnom vzťahu rodičov a zlej spolupráci to nie je možné.\n31. V danej veci sa odvolací súd stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, ktorý prihliadol aj na\nnázor (postoj) maloletej, zisťovaný prostredníctvom kolízneho opatrovníka a ktorý vykazoval určitú\nkonzistentnosť smerom k preferencii prostredia matky a školy v E. E.. Námietky otca o manipulácii\nmatkou neboli preukázané, hoci boli predložené nahrávky, ale tieto neumožňovali vyvodiť jednoznačný\nzáver o manipulácii a ovplyvňovaní maloletej matkou.\n32. Námietka otca, že uprednostneným jednej školy v bydlisku matky dochádza k zásahu do striedavej\nosobnej starostlivosti, ktorá sa už realizuje dlhšiu dobu, nie je dôvodná, nakoľko režim striedavej osobnej\nstarostlivosti zostal zachovaný, predmetné rozhodnutie riešilo len konkrétnu nezhodu rodičov o výbere\nškoly, uvedené nemohlo mať dopad na väzby dieťaťa a nedošlo k zásahu do podstaty rodičovských práv.\nTie však nie sú absolútne a ustupujú najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa. V tomto smere odvolací\nsúd poukazuje aj na to, že zo spisového materiálu vyplynulo, že matka podala návrh na zmenu úpravy\nrodičovských práv a povinností k maloletej A., rovnako aj otec podal vzájomný návrh na zmenu úpravy\nrodičovských práv a povinností k maloletej A. a iné, o ktorých rozhodoval Okresný súd Prievidza v konaní\nsp.zn. 18P/61/2025, ktorý návrhy obidvoch rodičov zamietol, to znamená, že naďalej zostáva v platnosti\nstriedavá osobná starostlivosť, ktorá sa realizuje bez problémov naďalej, čo preukázal aj otec v podanom\nodvolaní, že zabezpečuje školskú dochádzku maloletej, pripravuje ju do školy, to znamená, že uvedené\nnemá vplyv na realizáciu striedavej osobnej starostlivosti (č.l. 882 súdneho spisu).\n33. Odvolací súd ešte dopĺňa, že najlepší záujem maloletého dieťaťa je v danom prípade naplnený\nzabezpečením stabilného, kontinuálneho školského prostredia so začlenením maloletej do školského\nkolektívu, jednotného pedagogického prístupu, minimalizácie psychickej záťaže a predvídateľnosti\nrežimu, vyjadrením jej prevažujúceho názoru. Všetky tieto kritériá mali prevažujúci charakter nad\nzáujmom rodiča na rovnomernom výkone starostlivosti v oblasti školského vzdelávania. Odvolací súd\npreto považoval záver súdu prvej inštancie o uprednostnení jedného školského zariadenia za vecne\nsprávny a súladný s princípom najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa.\n34. Na základe uvedeného vyhodnotiac odvolanie otca ako nedôvodné, odvolací súd rozsudok súdu\nprvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. v spojení s výrokom IV. o trovách prvoinštančného konania\npotvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.\n35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §\n52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, ak neboli zistené dôvody pre iné\nrozhodnutie o týchto trovách.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie\n\nnie\n\nje\n\nprípustné.\n\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh\nna súdny výkon rozhodnutia.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nPodľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).\nPodľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie\na iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.\nPodľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.\nPodľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia\nlehoty na podanie dovolania.\nPodľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nPodľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k\nvade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada.\nPodľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nPodľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\n\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.\nPodľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania\npred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.\nPodľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania.\nPodľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky\nprocesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného\ndovolania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12P/39/2025", "guid": "d607a55a-8d0e-48f7-93c6-d54e1b0a4164:0561279f-8269-42b1-971f-0944d47735cc", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "e11d7ddf-6454-4bec-b887-58e4c6e9f161:61212c62-c0ed-438b-9971-8e57f8532ce2", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:3822203992.3", "spisova_znacka": "13CoP/209/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13CoP/209/2024 z 27. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-11-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:3822203992.3"}], "citovane_v": []}