{"guid": "cc6f763a-84fa-4fbd-a883-a7fc52fb6149:3e1a4e38-50f0-4287-95d4-3d59f959b2df", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:6426200280.1", "spisova_znacka": "14CoP/67/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoP/67/2026 z 10. 4. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 10. apríla 2026, sp. zn. 14CoP/67/2026, ECLI:SK:KSZA:2026:6426200280.1", "identifikacne_cislo": "6426200280", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Martina Nemravová", "sudca_id": 405, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martina-nemravova-405", "datum_vydania": "2026-04-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e1a4e38-50f0-4287-95d4-3d59f959b2df", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:6426200280.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2026:6426200280.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2026:6426200280.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Žilina\n14CoP/67/2026\n6426200280\n10. 04. 2026\nJUDr. Martina Nemravová\nECLI:SK:KSZA:2026:6426200280.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci\nstarostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C. XXX/XX, XXX XX D.\nE. C., zastúpené: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom,\nako kolízny opatrovník, dieťa rodičov: matka F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXX/XX, XXX\nXX D. E. C., t. č. E. XX, XXX XX I., Česká republika, a otec J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.\nC. XXX/XX, XXX XX D. E. C., právne zastúpený: JUDr. Mgr. Tomáš Štefanka, advokát, so sídlom M.\nChrásteka 512/25, 965 01 Žiar nad Hronom, o návrhu starých rodičov: 1/ I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale\nbytom K. G. XXX, XXX XX D. E. C., 2/ L. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. G. XXX, XXX XX D. E. C.,\nzastúpení: Advokátska kancelária Dobiš s.r.o., so sídlom Nám. Matice slovenskej 409/6, 965 01 Žiar nad\nHronom, IČO: 36 857 327, na nariadenie neodkladného opatrenia, v štádiu podaného odvolania otca\nproti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 32P/21/2026-20 zo dňa 10. februára 2026, takto\nrozhodol:\nUznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 32P/21/2026-20 zo dňa 10. februára 2026 potvrdzuje.\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „...I. Súd\nnariaďuje neodkladné opatrenie v nasledujúcom znení: Súd ukladá otcovi J. B., nar. XX.XX.XXXX,\npovinnosť dočasne odovzdať maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, do náhradnej osobnej starostlivosti\nstarých rodičov I. I., nar. XX.XX.XXXX a L. I., nar. XX.XX.XXXX. Súd vyživovaciu povinnosť rodičov\nk maloletému dieťaťu neurčuje. Súd styk rodičov k maloletému dieťaťu neupravuje. II. Na čas trvania\nneodkladného opatrenia súd mení rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 26P/137/2018\nzo dňa 01.10.2018. III. Súd poveruje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko\nŽiar nad Hronom, zabezpečením odovzdania maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti\nstarých rodičov. IV. Súd ukladá starým rodičom I. I., nar. XX.XX.XXXX, a L. I., nar. XX.XX.XXXX, aby\nv lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podali súdu návrh na začatie konania vo veci samej,\nktorého predmetom bude zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, pričom účastníkmi\nkonania vo veci samej budú starí rodičia, maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom a jeho rodičia.\nV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“\n2. Dňa 04.02.2026 bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom doručený návrh starých rodičov na nariadenie\nneodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali zverenia maloletej A. do dočasnej náhradnej osobnej\nstarostlivosti. V podanom návrhu starí rodičia uviedli, že s maloletou mali od narodenia úzky citový\nvzťah, stará matka sa o maloletú dlhodobo starala, najmä po tom ako jej matka (dcéra navrhovateľov)\nopustila dieťa a odsťahovala sa do Českej republiky, pretože nezvládala spolužitie s otcom maloletej po\npsychickej stránke a doslova pred ním ušla, napriek vedomiu, že opúšťa maloletú dcéru. Rozhodnutím\nOkresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 26P/137/2018 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti\n\notca. Od toho rozhodnutia sa navrhovatelia naďalej aktívne starali o maloletú, často v rozsahu aj\nniekoľko týždňov. Zhoršenie situácie nastalo v čase, keď si otec maloletej našiel partnerku, ktorá k\nmaloletej prechováva nevraživosť a prirodzený odstup. Spolužitie osôb v spoločnej domácnosti vytvára\nnezdravé a problematické prostredie nielen vzhľadom k maloletej, ale predovšetkým sa jedná o konfliktný\nvzťah dvoch dospelých, kde svedkom a trpiacim účastníkom je maloleté dieťa. Maloletá opakovane\nprezentovala strach z otca. Maloletá často popisovala tyranské prejavy otcovej povahy, hovorila, že\nkeď je otec po nočnej, musí sedieť po tichu v kuchyni, aby ho nezobudila a ak vydá hlasnejší zvuk,\notec na ňu kričí a hnevá sa. Navrhovatelia majú vedomosť, že otec máva výbuchy hnevu, viackrát\nvykopol dvere vo svojom byte, má konflikty so susedmi a ďalšími osobami. Celkovú situáciu pozná aj\nbývalá triedna učiteľka maloletej, ktorá viackrát upozorňovala navrhovateľov na naliehavosť riešenia\nproblému s ich vnučkou. V decembri 2025 došlo k náhodnému stretnutiu starej matky a maloletej, kedy\nsa maloletá neustále a opakovane pozerala na starú matku, avšak vzhľadom k jej vystrašenému výrazu\nsa stará matka neodvážila kontaktovať maloletú. Už v tom čase nadobudla stará matka podozrenie,\nže maloletá je týraná, hoci podozrenie existovalo už dávnejšie. Dňa 22.01.2026 maloletá kontaktovala\nstarú matku, že potrebuje pomoc. Na ďalší deň sa maloletá stretla so starou matkou, ktorej uviedla, že\nto už nevydrží, že otec je agresívny, veľmi sa ho bojí, neustále na ňu kričí a tiež sa stále háda so svojou\npartnerkou, ktorá na maloletú rovnako kričí. Následne došlo k stretnutiu v advokátskej kancelárii, kedy\nstará matka spolu s právnym zástupcom kontaktovala ÚPSVaR Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad\nHronom. Zamestnanci ÚPSVaR kontaktovali priamo maloletú v škole, urobili s ňou pohovor a prešetrili\npomery v rodine. Následne dňa 03.02.2026 kontaktovali starú matku s odporúčaním, aby podala návrh\nna nariadenie neodkladného opatrenia vzhľadom na to, že maloletá trpí v prítomnosti otca a obavy o jej\nzdravie a psychický vývoj sú opodstatnené. Na záver starí rodičia uviedli, že záujem maloletého dieťaťa\npovažujú za prioritu a svoje osobné záujmy podriadia predovšetkým záujmu maloletého dieťaťa.\n3. K podanému návrhu starí rodičia pripojili úradný záznam spísaný dňa 26.01.2026 na Úrade práce,\nsociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom.\n4. Dňa 06.02.2026 bola okresnému súdu zo strany ÚPSVaR doručená správa zo šetrenia pomerov u otca\nmaloletej. Zo správy ÚPSVaR zo dňa 05.02.2026 vyplynulo, že nasledovné dňa 22.01.2026 ÚPSVaR\nobdŕžal anonymný podnet vo veci podozrenia z nevhodného správania rodičov voči mal. dieťaťu A.\nB., nar. X.XX.XXXX. Vzhľadom na uvedené ÚPSVaR vykonal v rodine maloletej neohlásené sociálne\nšetrenie. V čase sociálneho šetrenia sa v domácnosti nachádzal otec maloletej. Sociálnym šetrením\nbolo zistené, že otec, jeho partnerka J. K., nar. XX.XX.XXXX, mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. M.\nB., nar. XX.XX.XXXX, bývajú v dvojizbovom byte, ktorý je v spoločnom osobnom vlastníctve otca a jeho\npartnerky. Domácnosť je kompletne zariadená, hygiena je na dobrej úrovni. Otec pracuje v spoločnosti\nNemak ako operátor výroby, pracuje na zmeny a mesačne zarobí cca 1.300 eur. Partnerka otca pracuje\nv spoločnosti Perfektné maškrty. Finančné problémy nemajú. Otec uviedol, že si myslí, že podnet podali\nstarí rodičia maloletej. V minulosti s nimi mali problémy, starí rodičia ich držali v „šachu“ kvôli bytu.\nPredtým bývali v byte, ktorý patrí starým rodičom a následne im začali dvíhať nájom, takmer o 300 %,\npotom im prišiel list, že sa majú odsťahovať. Maloletá chodila ku starým rodičom každý druhý víkend, ale\npotom so starými rodičmi prerušili vzťahy. Aj maloletá bola na starých rodičov nahnevaná a nechcela sa\ns nimi stretávať. V minulosti tiež mali problém so starou matkou, ktorá bola v prítomnosti maloletej opitá.\nRaz sa stalo, že stará matka celý deň prespala a na obed si musela maloletá dať len chlieb. Všade, kde\nsa maloletá pohla, boli poháre s alkoholom. Starý otec raz napísal otcovi maloletej sms, aby maloletú\nnedával ku starej matke, pokiaľ on nebude doma a že má jeho zvolenie pre prípadný súdny spor. Otec\nmaloletej uviedol, že u nich doma deti nikto nebije, iba on sa s partnerkou sem-tam pohádajú. Dňa\n27.01.2026 bola vykonaná návšteva maloletej v školskom zariadení. Maloletej bol primerane vysvetlený\ndôvod vykonania pohovoru. Uviedla, že sa stravuje v školskej jedálni. Desiaty si do školy pravidelne\nnosí, pripravia jej ju rodičia, alebo ide do školského automatu. S otcom má dobrý vzťah, ale niekedy to\ndoma nie je dobré. Keď napríklad maminu (otcovu partnerku) hnevá brat alebo ju nahnevá ona tým, že\nnevie nejaké učivo, bije ju po hlave alebo po chrbte. Udrel ju aj ocino, ale niekedy si ju aj zastane pred\npartnerkou. Doma sa rodičia veľmi hádajú, aj pred ňou a bratom. Odkedy sa presťahovali, sú takéto\nproblémy. Nevlastná mama je na ňu zlá, bijú ju už skoro každý deň. Niekedy sa zo školy teší domov,\nna psa a na škrečka, niekedy aj na rodičov. Chcela by ísť bývať ku starkej, aj keď nepopiera fakt, že v\nminulosti sa stalo, že vylievala starej matke poháre pravdepodobne s alkoholom. Písala starkej sms-ku,\nže už to doma nevydrží. Najviac sa to deje, keď ocino nie je doma, napríklad ide do obchodu. Keď je oco\ndoma, tak je jeho partnerka na ňu milá, ale keď odíde, tak je zlá. Maloletá sa počas rozhovoru rozplakala,\ntriasla sa. V súvislosti s vyjadrením maloletej bol na úrad predvolaný otec maloletej a jeho partnerka.\n\nUž počas vstupu do kancelárie uvádzal, hlasným tónom, že nevie, čo sa deje, prečo ho obťažujú, že\nsa ponáhľa a u neho v rodine je všetko v najlepšom poriadku. Otec maloletej bol nervózny, prestupoval\nz miesta na miesto. Otcovi maloletej bolo opätovne vysvetlené, že úrad dostal anonymný podnet a v\nzmysle zákona sa tým úrad musí zaoberať. Otec maloletej aj jeho partnerka boli čiastočne oboznámení s\nobsahom rozhovoru s maloletou, na čo uviedli, že sem tam ju capnú po chrbte, keď sa hrbí, alebo keď sa\nučí, tak ju raz partnerka otca maloletej capla zošitom. Boli požiadaní, aby pristupovali k dieťaťu s citom,\nnakoľko vzhľadom aj na rodinnú anamnézu (odchod matky z rodiny) potrebuje citlivý prístup. Partnerka\notca maloletej uviedla, že dobre, tak teda keď nebude počúvať, tak jej nič nepovedia. Otcovi maloletej\nbolo oznámené, že by bolo vhodné, aby maloletá navštívila psychológa. Na túto možnosť otec maloletej\nopäť reagoval prudko, uviedol, že ona psychológa nepotrebuje a rozhodne nepôjde k psychológovi na\núrade, lebo sú tam všetci spolu. Pýtal sa, že kto sú, že určujú, kto potrebuje psychológa a vybaví maloletej\npsychiatra, ktorý dá posudok, že nepotrebuje navštevovať psychológa. Otec bol opäť nervózny, zvyšoval\nhlas, skákal do reči, vyjadroval sa k sociálnym pracovníčkam, k im kompetenciám, poukazoval na iné\nrodiny a uvádzal, že ho obťažujú a že zistí, či sa dá podať trestné oznámenie. Na základe vyjadrenia\nmaloletej, ako i prístupu otca maloletej k riešeniu problémov bolo vykonané dňa 30.01.2026 sociálne\nšetrenie v domácnosti starej matky, ktorá uviedla, že sa od ich návštevy v rodine stretla s maloletou\ndnes ráno. Maloletá jej nič také zásadné nehovorila, iba to, že „je už zvyknutá“ a že rodičia si myslia,\nže podnet podali susedia. Starí rodičia obývajú priestranný rodinný dom, ktorý je vo vlastníctve starej\nmatky. Maloletá má v domácnosti starých rodičov osobné veci, oblečenie a hračky. Bytové pomery starej\nmatky sú vhodné pre zabezpečovanie riadnej starostlivosti o mal. dieťa. Stará matka nepracuje. Starý\notec pracuje ako kamionista, niekedy je preč aj dva - tri mesiace, potom príde a je doma od 1 týždňa\ndo 2 mesiacov. Stará matka uviedla, že sa s maloletou stretáva potajomky a chce si podať návrh na\nzverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti. Minulý školský rok ju zavolala aj triedna učiteľka\nmaloletej s tým, že mala konflikt s otcom dieťaťa, pretože chcela, aby maloletá navštevovala doučovanie\nz anglického jazyka. Tiež chceli už podať podnet na sociálnoprávnu ochranu detí, ale nakoniec ho\nnepodali. V škole otec maloletej odmietol podpísať aj zápisnicu. Matka maloletej je v Českej republike,\nod otca maloletej v minulosti ušla a je ochotná aj vypovedať. Na Slovensku bola naposledy v roku 2019.\nStará matka uviedla aj to, že otec maloletej je veľmi zlý človek a v minulosti bol liečený na psychiatrii.\nOtec maloletej je veľmi agresívny. Stará matka má aj informáciu o tom, že jeho súčasná partnerka na\nneho viackrát volala políciu, ale nakoniec oznámenie nikdy nepodala. Na otázku ohľadom požívania\nalkoholu uviedla, že nepije. V minulosti, keď mala zložité životné obdobie, tak si vypila, ale tohto času\nuž alkohol nepožíva. Má problémy so spánkom, je cukrovkárka a niekedy z nej cítiť acetón, čo môže\npôsobiť dojmom, že je pod vplyvom alkoholu. Je ochotná ísť aj ku svojej lekárke a vyžiadať si potvrdenie\no jej zdravotnom stave. Maloletá jej píše sms-ky potajomky, aby otec maloletej o tom nevedel. Dňa\n02.02.2026 sa ÚPSVaR telefonicky skontaktoval so starým otcom maloletej. Uviedol, že je s manželkou\nv pravidelnom kontakte, vie, o čo sa jedná. Maloletú by chceli do svojej starostlivosti, pretože má z otca\npanický strach. Doma ju bijú, bili ju aj remeňom. Otec maloletej a jeho partnerka sa ku nej správajú zle a\nmaloletá sa im viackrát sťažovala na ich konanie. V minulosti, keď bola maloletá u nich na prázdninách a\nmala ísť potom domov, tak ju začala bolieť hlávka, mala hnačky. Vedia o tom, že maloletá chce byť u nich.\nTo, či jeho manželka pije alkohol, o tom nemá vedomosť. Vie, že má cukrovku a pichá si inzulín, niekedy\nje z toho malátna. Manželka vstáva skoro ráno a potom cez obed si musí trochu ľahnúť. Starostlivosť\no maloletú by jednoznačne zvládla. V prípade potreby by si vedel vybaviť prerušenie z práce a zostať\ndoma aj mesiac. ÚPSVaR považoval zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke\ntohto času za nevyhnutné a opodstatnené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti úrad odporučil okresnému\nsúdu, aby podanému návrhu vyhovel v celom rozsahu, starí rodičia dokážu maloletej poskytnúť stabilné,\nláskyplné a bezpečné prostredie.\n5. Dňa 05.02.2026 bola okresnému súdu doručená prostredníctvom emailu správa Základnej školy, N. O.\nL. K. P. XX, D. E. C. na maloletú A., z ktorej vyplýva, že maloletá má 18 vymeškaných vyučovacích hodín,\npričom všetky sú ospravedlnené. V I. polroku prospela veľmi dobre. Je snaživá, v kolektíve začlenená,\nplní si školské povinnosti včas v potrebnej miere. Na vyučovaní pracuje, nevyrušuje, nezaznamenali\nžiadne zmeny v správaní. Do školy chodí pripravená. Zákonný zástupca žiačky sa zaujíma o výchovnovzdelávacie výsledky žiačky. Do školy chodí žiačka čisto a vhodne upravená, bez známok psychického\nalebo fyzického týrania.\n6. Okresný súd s poukazom na § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku\n(ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len\n„CSP“), § 325 ods. 1 CSP, § 326 ods. 1 CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 CSP, § 330 ods. 1\n\nCSP, § 336 ods. 1, 2, 3 CSP, § 360 ods. 1 CMP, § 367 ods. 1, 3 CMP, čl. 3 Dohovoru o právach\ndieťaťa, čl. 5 Zákona o rodine, § 45 ods. 1, 2 prvá veta Zákona o rodine a osvedčený skutkový stav veci\nrozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia. Neodkladné opatrenie je prostriedkom\nnaliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah\nsúdu, rýchla úprava pomerov účastníkov konania. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia\nje, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti,\npričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je\npotrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného\nopatrenia súd rozhoduje. V konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloletých sa kladie prísny dôraz\nna ochranu záujmov dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo\nvšetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a najvyšším princípom výkonu rodičovských práv a povinností.\nZáujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa mal. detí, nech už\nuskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi\nalebo zákonodarnými orgánmi. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda existencia\ntak naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až\nrozhodnutím vo veci samej, pričom je potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa.\n7. Okresný súd návrh starých rodičov právne posúdil podľa § 367 CMP ako návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Starí rodičia podaný návrh\noznačili ako návrh na neodkladné opatrenie vo veciach ochrany maloletého podľa § 365 CMP. Súd\nv súlade s § 124 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP pri posudzovaní návrhu vychádzal z jeho\nobsahu. Neodkladné opatrenie podľa § 365 CMP je účelné v situáciách, kedy sa mal. dieťa ocitne bez\nakejkoľvek starostlivosti alebo sa ocitne vo vážnom ohrození alebo narušení života, zdravia, či\npriaznivého vývoja, a teda v situáciách kedy mal. dieťa nemá zabezpečené základné životné\npotreby. Rozlišujúcim elementom medzi neodkladným opatrením podľa § 365 a § 367 CMP\nje existencia nevyhnutnosti okamžitého zákroku v prípade, ak sa dieťa ocitne bez akejkoľvek\nstarostlivosti alebo hrozí závažná hrozba jeho života, zdravia, priaznivého vývoja, pričom vážnosť\nsituácie je potrebné riešiť bezodkladne. Z obsahu podaného návrhu, ako i telefonického preverovania\nsituácie v rodine maloletej na ÚPSVaR a následných správ ÚPSVaR a školského zariadenia, okresný\nsúd vyhodnotil, že existencia nevyhnutnosti okamžitého zákroku (v priebehu 24 hodín) v súvislosti s\nmaloletou A. daná nie je, keď jej život, zdravie a priaznivý vývoj nie sú bezprostredne a vážne ohrozené\na maloletá má zabezpečené základné životné potreby v domácnosti otca. Preto okresný súd považoval\nnávrh starých rodičov za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 CMP, ktorým sa\ndomáhali, aby bola maloletá A. odovzdaná otcom do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov a\nrozhodoval o návrhu v sedemdňovej zákonnej lehote.\n8. Po oboznámení sa s obsahom návrhu neodkladného opatrenia okresný súd dospel k záveru, že návrh\nstarých rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a starí rodičia osvedčili nevyhnutnosť\nzásahu súdu do pomerov účastníkov konania. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn.\n26P/137/2018 zo dňa 01.10.2018 súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou bola maloletá A. zverená\ndo osobnej starostlivosti otca, matka bola zaviazaná platiť výživné na maloletú A. vo výške 100 eur\nmesačne. Z návrhu, ako aj z listinných dôkazov mal súd osvedčené, že maloletá vyrastá v nevhodnom a\nproblematickom prostredí a je dlhodobo vystavovaná nevhodnému zaobchádzaniu zo strany otca a jeho\npartnerky. Z tvrdenia maloletej vyplýva, že s otcom má dobrý vzťah, ale niekedy to doma nie je dobré.\nNevlastná matka je na maloletú zlá, bije ju skoro každý deň (po hlave, po chrbte), hlavne vtedy, keď ju\nhnevá brat, alebo keď maloletá nevie nejaké učivo. Deje sa to najviac, keď otec nie je doma. Maloletú\nudrie niekedy aj otec, ale niekedy si maloletú aj pred partnerkou zastane. Aj z tvrdenia otca a jeho\npartnerky vyplýva, že maloletú sem-tam capnú po chrbte, keď sa hrbí alebo keď sa učila, tak maloletú\nraz partnerka otca capla zošitom. Maloletá na pohovore tiež uviedla, že otec s partnerkou sa pred ňou\na jej bratom veľmi hádajú. Rovnako starí rodičia v návrhu uviedli, že maloletá je v domácnosti otca\nsvedkom a trpiacim účastníkom konfliktného vzťahu dvoch dospelých ľudí. Taktiež uviedli, že otec máva\nvýbuchy hnevu, viackrát vykopol dvere vo svojom byte, má konflikty so susedmi a inými osobami. Súd\nmá za to, že výchovné prostredie v domácnosti otca má aktuálne negatívny vplyv na psychickú pohodu\nmaloletej, ako aj na jej celkový vývin. Indície o fyzických útokoch na maloletú vytvárajú prostredie, ktoré je\nv rozpore s pojmom riadna výchova. Maloletá citlivo vníma situáciu v domácnosti otca, čo má negatívny\nvplyv na jej psychiku a prežívanie. Problémy v domácnosti otca maloletej sú do takej miery rozvinuté, že\nmaloletá opakovane verbalizuje vôľu bývať u starých rodičov, odmieta zotrvávanie v domácnosti otca.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné bezodkladne formou neodkladného opatrenia zabezpečiť\n\npre maloleté dieťa starostlivosť v stabilnom výchovnom prostredí, na ochranu jeho zdravia, psychického,\nfyzického a sociálneho vývinu. Je potrebné zabezpečiť úpravu rodinných a sociálnych pomerov tak,\naby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu zdravého vývoja mal. dieťaťa. Nateraz vychádzajúc z osvedčených\nskutočností má súd za to, že v domácnosti otca dochádza k ohrozovaniu zdravého vývoja maloletej,\npredovšetkým z pohľadu jej psychického vývinu. Aj samotný kolízny opatrovník pri pohovore s maloletou\nbadal, že tá sa triasla a tiež rozplakala, čo skutočne indikuje, že prostredie v domácnosti otca nie je pre\nmaloletú stabilné a zabezpečujúce jej náležité podmienky pre zdravý vývoj a vývin, ale že sa jedná o\nnevhodné prostredie, kde je maloletá vystavovaná nevhodnému zaobchádzaniu zo strany otca a jeho\npartnerky. Pod týmto nevhodným zaobchádzaním okresný súd vnímal nielen fyzické tresty maloletej\n(údery, bitky), ale i správanie sa partnerky otca k maloletej, správanie sa otca k maloletej, ako i to,\nže konfliktný vzťah medzi otcom a partnerkou na maloletú priamo vplýva. Maloletá je každodenným\nprítomným svedkom a účastníkom konfliktného vzťahu otca a jeho partnerky, čo má takisto negatívny\nvplyv na jej psychickú pohodu, ako aj na jej celkový vývin. Maloletá zo psychického hľadiska nezvláda\nprostredie v domácnosti otca, necíti sa tam stabilne a v bezpečí, ona sama nevníma domácnosť ako\nláskyplné prostredie, kde chce aktuálne vyrastať.\n9. Maloletá A. sama prejavila záujem o to, aby mohla ísť bývať k starým rodičom, čo má súd potvrdené\naj zo správy ÚPSVaR zo dňa 05.02.2026. Je predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa, aby vyrastalo\nv stabilnom a bezpečnom výchovnom prostredí. Okresný súd zohľadnil pri rozhodovaní tiež názor\nmaloletej vyjadrený pracovníčke ÚPSVaR, keďže maloletá je vo veku, kedy vie slobodne vyjadriť svoj\nnázor, popísať situáciu v rodine a jej vlastné prežívanie a pocity. S prihliadnutím na vyššie uvedené a so\nzohľadnením záujmov i potrieb mal. dieťaťa, stability výchovného prostredia, zabezpečenia zdravého\npsychického i fyzického vývoja, je v záujme maloletého dieťaťa dočasná úprava pomerov účastníkov\nneodkladným opatrením do času, pokiaľ nedôjde k rozhodnutiu vo veci samej. Súd má za to, že dočasné\nzverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov tak, ako je to uvedené\nvo výrokovej časti jeho uznesenia, je v prospech i v záujme maloletého dieťaťa. Zároveň sa týmto\nzabráni tomu, aby otec maloletého dieťaťa s jeho partnerkou svojím správaním ohrozovali zdravý vývoj\na vývin maloletej A.. Rovnako ÚPSVaR vo svojej správe uviedol, že zverenie maloletej do náhradnej\nosobnej starostlivosti starých rodičov je toho času nevyhnutné a opodstatnené, pričom starí rodičia\ndokážu maloletej poskytnúť stabilné, láskyplné a bezpečné prostredie.\n10. Okresný súd dospel k jednoznačnému záveru, že v danej veci sú splnené zákonné predpoklady pre\nnariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 CMP. Súd mal z predloženého návrhu osvedčené, že\notec maloletej, ktorému bola maloletá zverená, vytvára prostredie, ktoré je pre fyzický a psychický vývin\nmaloletej rizikové. Indície o fyzických útokoch zo strany otca maloletej, ako aj zo strany jeho partnerky,\npredstavujú stav nezlučiteľný s riadnou výchovou a bezpečným prostredím. Zo strany matky maloletej\nnebol prejavený záujem o starostlivosť o maloletú, od času, kedy matka maloletej opustila otca maloletej.\nVzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady pre\nnariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Zdravý vývoj a riadna výchova maloletého dieťaťa\nby boli zotrvaním v starostlivosti otca vážne ohrozené, a preto ochrana záujmov dieťaťa si vyžaduje\nokamžitú úpravu pomerov formou neodkladného opatrenia, pokiaľ nedôjde k rozhodnutiu súdu vo veci\nsamej. Okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť\ndočasne odovzdať maloletú A., nar. XX.XX.XXXX, do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov\nI. I., nar. XX.XX.XXXX a L. I., nar. XX.XX.XXXX, „pričom styk maloletého dieťaťa s rodičmi neupravil,\nvzhľadom na aktuálnu situáciu na strane rodičov. Súd rovnako nevzhliadol potrebu určenia vyživovacej\npovinnosti zo strany rodičov k maloletému dieťaťu vzhľadom na dočasný charakter neodkladného\nopatrenia a pomery v rodine.“\n11. Z dôvodu, že starí rodičia podali len návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bez návrhu vo\nveci samej, súd im v súlade s § 336 CSP uložil povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti\ntohto uznesenia návrh vo veci samej, t.j. návrh na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti\nstarých rodičov, kde účastníkom konania budú starí rodičia, maloletá a jej rodičia. V tomto konaní súd\nrozhodol o dočasnom zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, iba na\nzáklade osvedčeného skutkového stavu, t. j. bez vypočutia či vyjadrenia všetkých účastníkov konania a\nbez nariadenia pojednávania. Súd poznamenáva, že predmetné rozhodnutie o neodkladnom opatrení\nneprejudikuje rozhodnutie súdu vo veci samej, až v konaní vo veci samej súd rozhodne po vykonaní\ndôkladného dokazovania, či trvalé zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov\nje v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.\n\n12. Okresný súd s poukazom na § 27 ods. 3 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí\na o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zabezpečím odovzdania maloletej do\nnáhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, nateraz konanie o výkon rozhodnutia nezačínal, keďže\npodľa situácie v rodine možno predpokladať dobrovoľné plnenie rozhodnutia bez núteného výkonu\nrozhodnutia súdu. Rozhodnutie je vykonateľné dňom jeho vyhotovenia (§ 367 ods. 4 CMP). Podľa § 363\nCMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak\nodpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle § 52 CMP\ntak, že žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.\n13. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec v rozsiahlom podaní, na ktorého celé obsahové\na rozsahové znenie sa na tomto mieste odkazuje. Odvolateľ okrem iného namietal, že napadnuté\nrozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je naplnený odvolací dôvod podľa\n§ 365 ods. 1 písm. h) CSP. Ak by súd prvej inštancie vec právne posúdil správne, nemohol by dospieť\nk záveru uvedenému v ods. 25 uznesenia, že návrh starých rodičov na nariadenie neodkladného\nopatrenia je dôvodný. Na vydanie neodkladného opatrenia je potrebné osvedčiť existenciu okolností,\nktoré si vyžadujú okamžitý zásah súdu do života maloletého dieťaťa. V tomto prípade však nič\nnenasvedčovalo tomu, že by situácia bola kritická, vyhrotená, či naliehavá. Nebol dôvod na tak\nzávažný zásah, akým je odňatie dieťaťa z jeho osobnej starostlivosti, keďže dcéra nie je zo strany\nodvolateľa ani zo strany partnerky vystavená žiadnemu ohrozeniu. V čase rozhodovania okresného súdu\n(10.02.2026) nevyplývali zo spisu žiadne závažné skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezprostrednej\nochrany maloletej formou jej okamžitého zverenia do starostlivosti starých rodičov. Nebol daný dôvod\nna zásah do jeho rodičovských práv. Navrhovatelia ani netvrdili, ani neosvedčili okolnosti, ktoré by si\nvyžadovali okamžitý zásah. Ich návrh obsahuje len stručný a povrchný opis skutkového stavu, ktorý\nvzbudzuje pochybnosti o vierohodnosti. Predložili iba úradný záznam z 26. 01. 2026 z ÚPSVaR Žiar nad\nHronom, bez akýchkoľvek ďalších dôkazov. Neosvedčili dokonca ani to, že sú starými rodičmi maloletej\nA.. Nesprávne zistený skutkový stav mal za následok aj nesprávne rozhodnutie vo veci, vrátane chybnej\nformulácie výroku uznesenia, v ktorom je L. I. mylne označený ako starý otec maloletého dieťaťa. Ide\no závažnú procesnú vadu, ktorá môže vyvolať pochybnosti o vykonateľnosti napadnutého uznesenia. Z\njeho odôvodnenia je zrejmé, že základom rozhodnutia sa stal názor maloletého dieťaťa, ktorý ÚPSVaR\nzisťoval ešte pred začatím súdneho konania počas rozhovoru v školskom zariadení dňa 27.01.2026.\nPrianie dieťaťa však nemôže byť jediným kritériom pri posudzovaní jeho najlepšieho záujmu. Ak okresný\nsúd vychádzal prakticky výlučne z tohto názoru, znamená to, že preniesol zodpovednosť za rozhodnutie\nna dieťa samotné, pričom je zrejmé, že jeho postoj mohol byť ovplyvnený starou matkou. Takýto postup\nje neprípustný, keďže povinnosťou súdu je názory dieťaťa nielen zisťovať, ale aj posudzovať v širších\nsúvislostiach, skúmať ich pôvod, dôvody a možné ovplyvnenie, a najmä ich korigovať vždy tak, aby\nzodpovedali jeho skutočnému záujmu. Túto potrebu zdôrazňuje aj rozsudok Krajského súdu v Prešove\nzo dňa 15.01.2015, sp. zn. 4To/35/2014. Ďalej poukazoval na to, že maloletá A. nebola počas šetrení\nvykonávaných Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Štiavnici, pracovisko Žiar nad Hronom,\nktoré sa uskutočnili ešte pred podaním návrhu starých rodičov na súd – riadne a v súlade s § 31 a\nnasl. Zákona o rodine zastúpená kolíznym opatrovníkom. Ten bol ustanovený až uznesením Okresného\nsúdu Žiar nad Hronom zo dňa 10.02.2026. Z tohto dôvodu mal podľa odvolateľa súd prvej inštancie po\ndoručení návrhu starých rodičov a po ustanovení kolízneho opatrovníka poveriť tento orgán vykonaním\nnových šetrení a pri rozhodovaní vychádzať až z ich výsledkov. Keď tak neurobil, dopustil sa závažného\nprocesného pochybenia, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím bol naplnený\nodvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP.\n14. V odvolaní otec uviedol, že nie je zrejmý základ, z ktorého úrad vychádzal, keď doručil svoju správu\nk návrhu navrhovateľov už dňa 05.02.2026, a to dokonca ku konkrétnej sp. zn. 32P/21/2026, keď v tom\nčase ešte ani nemohol vedieť, že bude ustanovený kolíznym opatrovníkom (k tomu došlo až 10.02.2026).\nZo správy nebolo zrejmé, na aký podnet bola vypracovaná a prečo ju úrad zaslal súdu skôr, ako mu\nbol návrh oficiálne doručený. Takýto neštandardný postup vyvolával dôvodné pochybnosti o možnej\nzaujatosti úradu voči jeho osobe a o tom, či skutočne hájil najlepší záujem dieťaťa. Otec v odvolaní\nuviedol, že okresný súd vo svojom rozhodovaní úplne nerešpektoval závery vyplývajúce v konečnom\ndôsledku i z rozhodnutia sp.zn. 4To/35/2014 (rub č.l. 39 spisu). Je to zrejmé aj z toho, že súd pri\ndočasnom zverení maloletej A. do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov vôbec neupravil styk\notca s maloletou. Tým vytvoril stav faktického zákazu kontaktu, keďže starí rodičia mu styk svojvoľne\nneumožňujú. Takýto postup je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, ktoré má právo na udržiavanie\n\nvzťahu so svojimi rodičmi, pretože osobná prítomnosť rodiča je základom budovania a udržiavania\nrodinnej väzby.\n15. Odvolateľ popieral tvrdenia navrhovateľov uvedené v návrhu aj v správe kolízneho opatrovníka,\npovažoval ich za účelové a dôrazne sa voči nim ohradzoval. Tvrdenie starej matky, že bol „veľmi zlý\nčlovek“ a že sa mal liečiť na psychiatrii, sa nezakladalo na pravde. Nikdy nemal diagnostikovanú duševnú\nporuchu ani nebol psychiatricky hospitalizovaný. Bol bezúhonný, čo potvrdzoval aj jeho čistý register\ntrestov. Išlo teda o nepodložené a nepravdivé tvrdenia bez dôkaznej hodnoty. Rovnako popieral aj\ntvrdenie, že jeho súčasná partnerka na neho viackrát volala políciu; ani toto tvrdenie nebolo podložené\nžiadnymi dôkazmi a nezodpovedalo pravde.\n16. V odvolaní otec nesúhlasil s tvrdením starej matky, že v minulosti mala zložité obdobie a „vypila si“,\nale v súčasnosti alkohol nepožíva. Mal za to, že stará matka mala problémy s alkoholom aj naďalej. Ako\npríklad uviedol situáciu zo dňa 22.03.2025, keď mu mal. A. telefonicky oznámila, že stará matka celý deň\nspala a v opitom stave nebola schopná vykonávať nad maloletou dohľad. Keďže starý otec nebol doma,\nmusela sa maloletá sama postarať o seba vrátane prípravy jedla. Na základe toho sa do domácnosti\nstarých rodičov okamžite dostavil a dcéru na jej želanie vzal domov, hoci podľa dohody mala zostať u\nstarých rodičov až do nasledujúceho dňa. To, že stará matka nebola schopná zabezpečovať starostlivosť\nani v nasledujúcom období, preukazoval komunikáciou so starým otcom zo dňa 23.03.2025, v ktorej mu\nstarý otec písomne oznámil, aby A. od 23.03. do 24.04. k nim nedával, pokiaľ by si to maloletá výslovne\nneželala, pričom toto vyhlásenie označil za potvrdenie pre prípadný súdny spor. Z komunikácie zo dňa\n23.03.2025 vyplývalo, že mal. A. už k starým rodičom chodiť nechcela, čo sami starí rodičia akceptovali\npo tom, čo bola stará matka dňa 22.03.2025 v stave, ktorý jej znemožňoval starostlivosť o maloletú. Táto\nkomunikácia zároveň potvrdzovala aj skoršie tvrdenie odvolateľa, že starý otec ako kamionista trávil\ndlhé obdobia mimo domova. V správe z 23.03.2025 sám uviedol, že sa vráti až 24.04.2025. Nebolo\npreto jasné, ako si súd predstavoval reálny výkon starostlivosti zo strany starého otca, keďže sa doma\nzdržiaval len minimálne. Tvrdenie starého otca, že by si v prípade potreby vedel vybaviť mesačné voľno,\nzostalo len ničím nepreukázanou deklaráciou bez akejkoľvek dôkaznej hodnoty.\n17. Odvolateľ bol presvedčený, že návrh starých rodičov nesmeroval k ochrane najlepšieho záujmu\nmal. A., ale bol motivovaný snahou pomstiť sa mu po udalostiach zo dňa 22.03.2025, keď starej matke\noprávnene vytkol jej zanedbanie starostlivosti. Stará matka sa na tento podnet urazila a následne začala\nvoči odvolateľovi podnikať kroky, ktoré škodili nielen jemu, ale aj samotnej maloletej. Najprv jednostranne\na výrazne zvýšila nájom v byte, kde odvolateľ s maloletou bývali, a následne prostredníctvom právneho\nzástupcu dňa 14.07.2025 doručila „Odstúpenie od zmluvy o nájme“ s požiadavkou, aby byt vypratal\ndo jedného mesiaca. Toto konanie starých rodičov malo negatívny dopad aj na mal. A., ktorá bola\nz ich správania sklamaná a s návštevami u starých rodičov už nesúhlasila. Odvolateľ uvádzal, že\ntvrdenia navrhovateľov nezodpovedali skutočnému priebehu udalostí. Reagoval najmä na tvrdenie\nstarej matky o náhodnom stretnutí v decembri 2025, pri ktorom mala z „vystrašeného výrazu“ mal. A.\nnadobudnúť podozrenie na týranie. Podľa odvolateľa však maloletá sama opísala, že sa starej matky\nzľakla z dôvodu negatívnych skúseností a jej správania voči rodine, a preto sa snažila kontaktu vyhnúť.\nVystrašený výraz tak nebol prejavom týrania, ale jednoznačne reakciou na averziu k starej matke.\nNapriek tomu súd prvej inštancie v rozpore s elementárnou logikou konštatoval, že v najlepšom záujme\nmaloletej bolo jej dočasné zverenie starým rodičom, hoci len dva mesiace pred týmto rozhodnutím sa\nmaloletá so starými rodičmi dlhodobo nestýkala a vyhýbala sa im. Odvolateľ uvádzal, že jeho vzťah s\nmal. A. bol vždy bezproblémový, rovnako ako jej vzťah k jeho družke. Na preukázanie harmonických\nrodinných pomerov predkladal fotografie z nedávnej minulosti, vrátane spoločných sviatočných chvíľ.\nV spisovom materiáli sa nenachádzal žiadny dôkaz, ktorý by vyvracal jeho tvrdenie, že rodinné\nspolužitie bolo stabilné a prípadné konflikty nikdy nepresiahli hranice bežných, v každej domácnosti\nprirodzene sa vyskytujúcich situácií. Odvolateľ dlhodobo a riadne zabezpečoval osobnú starostlivosť\no mal. A., ktorá mu bola zverená rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 01.10.2018,\npričom v jeho starostlivosti neboli preukázané žiadne závažné nedostatky. Za týchto okolností bolo v\nnajlepšom záujme maloletého dieťaťa zachovať stabilitu jej pomerov v súlade s uvedeným rozsudkom.\nOdvolateľ uvádzal, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného\nneodkladného opatrenia. Zo zhodnotených skutočností podľa neho v žiadnom prípade nevyplývalo, že\nby v jeho domácnosti nebola maloletému dieťaťu zabezpečená riadna a primeraná starostlivosť, ani\nže by bolo akýmkoľvek spôsobom ohrozené zdravie mal. A.. Zároveň namietal nedostatok riadneho\na vyčerpávajúceho odôvodnenia napadnutého uznesenia. Hoci malo rozhodnutie okresného súdu 12\n\nstrán, vlastné úvahy okresného súdu sa nachádzali len na stranách 8 až 10, pričom okresný súd\npodľa odvolateľa neposkytol žiadnu relevantnú právnu argumentáciu, ktorá by umožňovala rozhodnutie\npovažovať za zrozumiteľné, preskúmateľné a presvedčivé. Odôvodnenie neuvádzalo úvahy o hodnotení\ndôkazov a neposkytovalo vysvetlenie, na základe ktorého súd prijal svoje závery. Odvolateľ poukazoval\naj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 311/2007 zo dňa 24.04.2008, podľa ktorého je riadne\nodôvodnenie rozhodnutia zárukou, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Vzhľadom na absenciu\nriadneho odôvodnenia považoval napadnuté uznesenie za arbitrárne a nepreskúmateľné. Navrhol, aby\nodvolací súd podľa § 389 CSP napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie, alebo aby odvolací súd podľa\n§ 388 CSP „takto rozhodol: Uznesenie\nsúdu prvej inštancie mení tak, že návrh starých rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.“\n18. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, oddelenie\nsociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej ako „úrad“) zaslal v odvolacom konaní po\ndoručení odvolania otca vyjadrenie spolu so správou. Po odovzdaní mal. dieťaťa do starostlivosti starým\nrodičom, stará matka pravidelne informuje úrad o mal. A.. „Hneď na druhý deň, t.j. 11.2.2026 stará matka\nnavštívila školské zariadenie a informovala ich o skutočnosti, ktorá nastala. Úrad maloletú objednal\nna odborné psychologické poradenstvo na Referáte poradensko-psychologických služieb (ďalej len\n„RPPS“), maloletá sa poradenstva zúčastnila dňa 13.2.2026. Pri začiatku odborného poradenstva bola\nprítomná sociálna pracovníčka oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, maloletá\nbola v poriadku, pôsobila pokojným dojmom. Uviedla, že s otcom t. č. nie je v kontakte, vypla si mobilný\ntelefón.\nStará matka pravidelne informuje úrad, ohľadom starostlivosti o mal. A., denne ju osobne vodí do školy\na aj ju chodí čakať po končení vyučovania. Dňa 13.2.2026 prišiel zo zahraničia aj starý otec maloletej a\ndňa 17.2.2026 bolo vykonané sociálne šetrenie a pohovor so starými rodičmi v ich domácnosti. Obaja\nzhodne uviedli, že mal. A. je spokojná, ale veľmi o tom, čo sa dialo doma nerozpráva, potlačuje to. Mal.\nA. zakúpili nový bicykel, vzali ju na klzisko korčuľovať, tiež jej boli nakúpiť osobné veci. Chceli ju vziať\naj na plaváreň, ale tam maloletá nechcela ísť, pretože tam niekedy chodí otec. Mal. A. nechce byť v\nkontakte s otcom, zablokovala si ho a bolo je zmenené telefónne číslo. Maloletá hneď ako prišla do ich\ndomácnosti, volala s kamarátkami a následne si ich pozvala aj do domácnosti.\nMal. A. sa im vyjadruje, že tu u nich je doma a domácnosť u otca volá len v D. E. C.. Starej matke uviedla,\nže keď zazvonil zvonček u otca, že hneď vedela, že už pre ňu ideme. Maloletá vyhádzala všetky veci,\nktoré mala z domácnosti otca, vrátane školskej tašky. Stará matka veci však nevyhodila, ale odložila ich.\nObaja starí rodičia informovali úrad, že otec v ich domácnosti zatiaľ nebol a nie sú s ním v kontakte, majú\ninformáciu len o tom, že si najal nejakého právnika. Všimli si na mal. A., že je veľmi vyhladovaná, stále\npýta jedlo. Starká ju vzala aj do reštaurácie, kde zjedla celý čiernohorský rezeň. Maloletá im povedala,\nže doma musela mať stravu presne v stanovený čas a keď si chcela niečo vziať z chladničky, tak mala\nzle a „vrazili jej“. Mohla jesť len vtedy, keď to bolo určené. Starý otec nás informoval, že na Slovensku\nbude dovtedy, dokým to bude potrebné. Mal. A. chcela už v minulosti byť v ich domácnosti, avšak keď jej\npovedali, že bude musieť vypovedať, tak sa bála a odmietla to. Dňa 6.3.2026 sa na úrad dostavila mal.\nA. v sprievode starej matky. S mal. A. bol vykonaný pohovor za účelom zistenia aktuálneho psychického\nstavu maloletej, bez prítomnosti starej matky. Mal. A. pôsobila pokojným dojmom, mala dobrú náladu,\nbola usmievavá, ukázala nám novú školskú tašku. Uviedla, že u starej matky si za obdobie, čo je u nej,\nnevšimla, že by požívala alkohol. Otec ju nekontaktoval, ona si vypla mobilný telefón a teraz má aj novú\nSIM-kartu. Chcela to urobiť a s otcom nechce byť v žiadnom kontakte. Má sa veľmi dobre, u starých\nrodičov sa cíti veľmi dobre a bezpečne. U otca sa necítila bezpečne. Maloletej bolo primerane veku\nvysvetlené, že na Okresnom súde Žiar nad Hronom prebieha konanie vo veci jej zverenia do náhradnej\nosobnej starostlivosti starým rodičom, pričom jej bola daná aj brožúra zo súdu s kontaktom na súd,\nktorý môže hocikedy kontaktovať. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré mal. A. uviedla ako i na to, že sa otec\nvyjadril, že stará matka je cukrovkárka a požíva alkoholické nápoje, úrad do rodiny zapojil organizáciu\nCentrum pre deti a rodiny, Pokoj v rodine o.z., ktorí budú vykonávať opatrenia sociálnoprávnej ochrany\ndetí a sociálnej kurately terénnou formou, v zmysle § 11 ods. 3 písm. b) bod 1 zákona č. 305/2005 Z. z.\no sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov – vykonávanie odborných metód na prispôsobenie sa novej situácii v počte hodín\n30. Prvé predstavenie rodiny sa bude konať dňa 11.3.2026. Otec vo svojom vyjadrení uvádza, že neboli\nosvedčené žiadne závažné a dlhodobé nedostatky, ako i to, že súžitie v ich rodine bolo bezproblémové\na ak aj nejaké nedostatky vznikli, tieto nikdy nepresiahli úroveň, ktorá sa považuje za normálnu, zdravú\na bežnú v akejkoľvek inej domácnosti. Už len vyjadrenie maloletej je samé o sebe dostatočným faktom\na skutočnosťou, že v rodine otca nebolo všetko v poriadku a mal. A. bola pravdepodobne dlhodobo\n\nvystavovaná nevhodnému správaniu, ktoré má negatívny vplyv na jej psychickú pohodu a celkový vývin.\nJe pravdou, že úrad sa už nepokúšal viesť pohovor s mal. A. ohľadom ďalších skutočnosti v rodine, s\ncieľom zabránenia nadmernému zaťaženiu dieťaťa ako i potreby posúdenia situácie odborníkmi, avšak\nmaloletá už počas prvého stretnutia plakala, triasla sa a uviedla, že chce ísť k starej matke. Úrad\notcovi hneď na druhý deň odporučil absolvovanie odborného poradenstva na RPPS, čo odmietol a\nnásledne spochybňoval vzdelanie a kompetencie sociálnych pracovníčok, skákal im do reči a nebola s\nním možná konštruktívna komunikácia. Taktiež úrad uvádza, že skutočnosti doložené starými rodičmi,\nako i z konania maloletej (potajomky sa stretávala so starou matkou, písala starej matke sms-ky, tak aby\nsa o tom otec nedozvedel, dva dni dopredu sa potajomky balila) je dôležitý faktor, ktorý poukazuje na\nzávažnosť situácie a potreby nariadenia neodkladného opatrenia.“\n19. Úrad tiež uviedol, že sa nestotožnil s vyjadrením otca, že záujem maloletého dieťaťa založený\nna jeho deklarovanom prianí nemôže byť jediným kritériom na hodnotenie najlepšieho záujmu mal.\ndieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa je podľa Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. prvoradým hľadiskom\npri všetkých rozhodnutiach (súdnych aj rodičovských), ktoré sa ho týkajú. Zahŕňa bezpečné prostredie,\ncitový a telesný vývin, stabilitu a zachovanie vzťahových väzieb s oboma rodičmi. Kľúčové aspekty\nzáujmu dieťaťa v zákone uvádzajú, že záujem dieťaťa má prednosť pred záujmami rodičov či iných osôb\nako i to, že súd a orgány sociálnoprávnej ochrany berú do úvahy bezpečie, stabilitu, vzťahové väzby,\nnázor dieťaťa a úroveň starostlivosti. Detský lekár síce nepoukázal na to, že mal. A. je zanedbávaná,\nresp. že ku nej dochádza k nejakej forme násilia, avšak detský lekár vidí dieťa len sporadicky, počas\nchorôb a preventívnych prehliadok. V dennodennom stretávaní s maloletou je školské zariadenie, ktoré\nza školský rok 2025/2026 neuvádzalo žiadne problémy, ale na dožiadanie úradu bola zaslaná správa\naj za predchádzajúce ročníky, v ktorej sú uvádzané ďalšie dôležité skutočnosti, ktoré poukazujú na to,\nže mal. A. si v rodine prechádzala náročným obdobím a ohrozujúcim správaním zo strany otca a jeho\npartnerky. Pri posudzovaní a určovaní záujmu maloletého dieťaťa kolízny opatrovník vychádza z rôznych\nprvkov ako úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom\nsa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie\nvývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a\ncitovej integrity osobou, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu\nlojality a následnému pocitu viny, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia\ndieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. Mal. A. je citlivé, milé a dostatočne\nrozumovo vyspelé dieťa, ktoré dokáže jednoznačne vyjadriť svoj názor, ako i opísať skutočnosti, ktoré sa\nv domácnosti diali. Z popisovaných skutočností vzniká podozrenie, že v domácnosti mohlo dochádzať\nk trestnému činu páchanom na mal. dieťati a tieto skutočnosti je potrebné dôkladne preveriť. Od času\nprevzatia starostlivosti o mal. A. starými rodičmi otec úrad ani raz nenavštívil a nekontaktoval s cieľom\nriešenia situácie. S poukázaním predovšetkým na vyjadrenia maloletej, vyjadrenia starých rodičov, ale\ni základnej školy má úrad za to, že Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením pod sp. zn. 32P/21/2026\nzo dňa 10.2.2026 rozhodol vecne správne a tým zabezpečil mal. dieťaťu ochranu pred ďalším možným\npsychickým, fyzickým a sociálnym poškodením. Úrad sa s napadnutým uznesením stotožnil v celom\nrozsahu.\n20. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie podal\nsubjektívne legitimovaný účastník konania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 7 ods. 1 CMP a § 359 CSP),\nv zákonom stanovenej lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu\nvyplývajúcom z § 65 CMP až § 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP\nv spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie okresného súdu v napadnutých výrokoch (ďalej\naj len „napadnuté uznesenie“) potvrdil podľa\n§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 387 ods. 1, 2 CSP ako\nvecne správne.\n21. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti uznesenia okresného súdu v napadnutých výrokoch,\nktorými návrhu starých rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a stotožnenie sa s\ndôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení uznesenia okresným súdom, krajský súd za aplikácie §\n387 ods. 1, 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu. Z titulu aplikácie\n§ 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09\na rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia\nokresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia zopakoval tie závery\nnapadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia\nprvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08),\n\na tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na\nodôvodnenie obsiahnuté v napadnutom uznesení okresného súdu. Odvolací súd ani s prihliadnutím na\nuplatnené odvolacie argumenty odvolateľa nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu\nprvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať mu za pravdu.\n22. Odvolací súd po dôkladnom preskúmaní napadnutého uznesenia, kompletného spisového materiálu\naj procesného postupu súdu prvej inštancie dospel k záveru, že prvostupňový súd vykonal dostatočné\nzisťovanie pomerov a svoje závery v podstatnej časti oprel o konkrétne zistenia pochádzajúce zo\nšetrení zákonom povereného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, ako i z výpovede maloletého dieťaťa\na listinných dôkazov pripojených v spise. V tomto kontexte je potrebné posúdiť, či rozhodnutie súdu\nprvej inštancie spĺňa zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 CMP, a\nči bolo prijaté po riadnom a preskúmateľnom zhodnotení relevantných okolností.\n23. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne odlíšil režim § 365 CMP\na§\n367 CMP. Zo spisu nevyplývala absolútna absencia starostlivosti o dieťa ani stav, ktorý by si vyžadoval\nbezprostredný zásah v 24-hodinovej lehote, preto zaradenie návrhu do režimu\n§ 367 CMP\nbolo zákonne odôvodnené. Prvostupňový súd zároveň postupoval v zákonnej sedemdňovej lehote, čo\nje podstatné z hľadiska zachovania procesných garancií.\n24. Odvolací súd považuje za významné, že výpoveď maloletej A. nebola izolovaným tvrdením, ale\nbola podporená správaním dieťaťa pozorovaným pracovníčkami úradu, ktoré zaznamenali jej plač,\ntras a viditeľné prežívanie úzkosti v súvislosti s opisom situácie doma. To je v súdnej praxi dôležitá\nindícia dôveryhodnosti. Súd prvej inštancie túto okolnosť správne vyhodnotil ako znak, že tvrdenia\ndieťaťa nemožno považovať za účelové, či indukované. Odvolací súd zároveň konštatuje, že súd prvej\ninštancie vhodným spôsobom konfrontoval tvrdenia dieťaťa s postojmi otca a jeho partnerky. Pripustenie\nopakovaných fyzických trestov („capnúť po chrbte“, „capnúť zošitom“) a prítomnosť intenzívnych hádok\npred deťmi objektívne nasvedčovali tomu, že domáce prostredie, s pravdepodobnnosťou hraničiacou\ns istotou, vykazuje prvky psychickej nestability, napätia, ktoré môžu negatívne vplývať na maloleté dieťa,\nktoré odôvodňujú rozsah nariadeného neodkladného opatrenia.\n25. K reakcií otca počas konania pred pracovníkmi úradu – zvýšený hlas, podráždenosť, odmietanie\npsychologickej pomoci, či spochybňovanie kompetencií pracovníkov – predstavuje ďalší faktor, ktorý\nokresný súd oprávnene zohľadnil pri hodnotení jeho schopnosti poskytnúť dieťaťu stabilné a vyrovnané\nprostredie. Odvolací súd považuje za potrebné jednoznačne uviesť, že zistenia orgánu sociálnoprávnej\nochrany týkajúce sa priebehu komunikácie s otcom – vrátane spôsobu jeho verbálneho i neverbálneho\nprejavu, boli súčasťou spisového materiálu a odvolací súd ich riadne vzal na vedomie. Odvolací\nsúd nespochybňuje ani autenticitu, ani relevanciu týchto záznamov, ani hodnotenie, ktoré im úrad\nv rámci svojho odborného postupu pripísal. Napriek tomu odvolací súd musí zdôrazniť, že opísané\ntakto opísané správanie otca úradom nepredstavovalo rozhodujúcu a nosnú okolnosť pre výsledok\nodvolacieho konania v časti nariadeného neodkladného opatrenia „ dočasne odovzdať maloleté dieťa“.\nZaznamenané prejavy, hoci sú relevantné pre orgán sociálnoprávnej ochrany pri hodnotení jeho\nspolupráce, či prístupu, nemali v kontexte odvolacieho konania takú právnu váhu, ktorá by sama osebe\nmohla determinovať rozhodnutie súdu druhej inštancie. Odvolací súd, preto k týmto skutočnostiam\npristupoval striktne ako k doplnkovému faktoru, ktorý bol v rámci osvedčovania vzatý do úvahy,\navšak nebol a ani nemohol byť považovaný za kľúčový podklad pri posudzovaní odvolacej veci.\nPre rozhodnutie odvolacieho súdu boli určujúce iné, zásadné skutočnosti vyplývajúce z celkového\nskutkového a právneho stavu, ktoré majú bezprostredný význam pre posúdenie najlepšieho záujmu\nmaloletého dieťaťa. Zistenia úradu týkajúce sa správania otca tak ostávajú súčasťou spisového obrazu,\nodvolací súd však zdôrazňuje, že ich význam je limitovaný a nebol spôsobilý ovplyvniť výsledok\nodvolacieho konania\nv rozhodujúcej miere.\n26. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že aj ambivalentnú povahu informácií pochádzajúcich od\núčastníkov, najmä tvrdenie o psychiatrii, o volaní polície, či vyjadrenia v súvislosti s požívaním alkoholu\nokresný súd neposúdil izolovane, ale vyhodnocoval ich v kontexte iných objektívne osvedčených zistení,\nktorým postupom prvostupňový súd neporušil pravidlá hodnotenia dôkazov v rovine osvedčovania.\nPokiaľ ide o správu školy, tak odvolací súd považuje za podstatné uviesť, že pozitívne hodnotenie\nškolských výkonov a správania dieťaťa v školskom prostredí nevylučuje, že v domácom prostredí\nmôže dochádzať k situáciám, ktoré nepriaznivo vplývajú na psychiku maloletého dieťaťa. Nemožno\n\nopomenúť, že škola nemusí poskytnúť kontinuálny obraz o rodinnom prostredí a deti s vysokou\nmierou adaptácie často dokážu skryť emocionálne napätie v školskom prostredí. Záver súdu prvej\ninštancie, že prostredie v domácnosti otca predstavuje riziko pre psychický vývin maloletého dieťaťa,\nodvolací súd nepovažuje za svojvoľný. Okresný súd mal k dispozícii, podľa obsahu spisového materiálu,\nsúbor konzistentných a vzájomne sa doplňujúcich informácií, ktoré túto obavu odôvodňovali. V tejto\nsúvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že na účely neodkladného opatrenia postačuje osvedčenie, nie\núplné preukázanie tvrdených skutočností. Súd prvej inštancie správne zdôraznil dočasný charakter\nrozhodnutia a stanovil starým rodičom povinnosť podať návrh vo veci samej. Tento postup garantuje, že\nďalšie posúdenie bude podliehať štandardnému dokazovaniu, vrátane vypočutia všetkých účastníkov\na prípadne i vykonania potrebných znaleckých, či odborných posudkov. K nevyriešeniu úpravy styku s\nrodičmi odvolací súd poznamenáva, že hoci okresný súd svoju úvahu nevysvetlil detailne, odôvodnil ju\naktuálnou situáciou, ktorú vyhodnotil ako neprimerane konfliktnú a nevhodnú pre okamžité nastavenie\nbezpečného režimu styku. Toto rozhodnutie nemožno považovať za nezákonné, pretože v konaniach o\nneodkladné opatrenia sú niekedy podmienky na úpravu styku objektívne absentujúce. V konaní vo veci\nsamej však bude potrebné túto otázku nevyhnutne otvoriť. Odvolací súd preto uzatvára, že odôvodnenie\nsúdu prvej inštancie je logické, preskúmateľné a primerane podložené výsledkami šetrenia štátneho\norgánu, ktorý je zo zákona zodpovedný za zisťovanie ohrozenia detí v rodinách. Okresný súd vyhodnotil\nvšetky rozhodujúce skutočnosti a jeho záver o potrebe dočasného zásahu nemožno považovať za\nneodôvodnený ani za prejav jednostrannosti či arbitrárnosti. Rozhodnutie rešpektuje princíp najlepšieho\nzáujmu dieťaťa mal. A. v situácii, keď boli osvedčené okolnosti nasvedčujúce tomu, že zotrvanie v\ndoterajšom prostredí môže predstavovať riziko pre psychickú a emocionálnu stabilitu maloletej.\n27. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa však žiada, podľa odvolacieho súdu,\nodvolacím súdom zodpovedať na nosné odvolacie otázky otca, pričom dospel k záveru, že žiadna\nz nich nebola spôsobilá privodiť zmenu rozhodnutia, keďže súd prvej inštancie postupoval zákonne, v\nmedziach procesných pravidiel a pri rozhodovaní prihliadal na všetky relevantné skutočnosti s ohľadom\nna najlepší záujem maloletej A..\n28. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý slúži na dočasnú a\nurýchlenú ochranu maloletého dieťaťa v situáciách, keď vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej môže\nspôsobiť ohrozenie jeho fyzickej alebo psychickej integrity, stability alebo priaznivého vývoja. V konaní\nvo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa je rozhodujúcim kritériom výlučne jeho najlepší záujem. Ten\nmá objektívnu, nie subjektívnu povahu a pri jeho posudzovaní sa nezohľadňuje len okamžitý stav, ale aj\npredvídateľné dôsledky jednotlivých možností usporiadania pomerov.\n29. Námietka otca, podľa ktorej súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec a bez dôvodov\npovažoval návrh starých rodičov za dôvodný podľa odvolacieho súdu, neobstojí. Podmienkou nariadenia\nneodkladného opatrenia nie je preukázanie všetkých skutkových okolností v úrovni dokazovania vo\nveci samej, ale existencia relevantných a presvedčivo pôsobiacich indícií, ktoré vzbudzujú obavu,\nže zotrvanie dieťaťa v doterajšom prostredí nie je v jeho záujme. Súd prvej inštancie disponoval\ninformáciami o opakovaných konfliktoch v domácnosti otca, o napätých vzťahoch medzi otcom a\nmaloletou, o nesporných dlhodobých komplikáciách vo vzťahoch otca so starými rodičmi, o ktorých\nmaloletá mala vedomosť a o výpovediach maloletej, ktoré poukazovali jednak na jej opakované fyzické\ntrestanie, ako i na emocionálnu nepohodu, nestabilitu v domácnosti otca v nezanedbateľnej miere, ktoré\nskutočnosti predstavovali dostatočný základ pre úvahu o potrebe dočasnej zmeny starostlivosti.\n30. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku otca, podľa ktorej starí rodičia neosvedčili žiadne\npodstatné skutočnosti. Úlohou navrhovateľov v konaní o neodkladné opatrenie nie je preukázať nárok\nv rozsahu dokazovania podľa § 132 CSP, ale osvedčiť existenciu okolností odôvodňujúcich naliehavosť\nzásahu. Tvrdenia rodičov a starých rodičov predstavujú v konaniach o maloletých významný zdroj\ninformácií, ktorý musí súd vyhodnotiť spolu s ďalšími podkladmi. Kolízny opatrovník vykonal rozhovor\ns maloletou, navštívil rodinné prostredie starých rodičov a súdu poskytol relevantnú správu. Neexistuje\ndôvod pochybovať o tom, že úrad konal v rámci svojej zákonnej pôsobnosti. Skutočnosť, že správa bola\nzaslaná okresnému súdu pred ustanovením úradu za kolízneho opatrovníka, nepredstavuje procesnú\nvadu – úrad konal v rámci výkonu sociálnoprávnej ochrany detí, nie ako procesný subjekt súdneho\nkonania. Tvrdenie otca v odvolaní, že súd prvej inštancie neprípustne založil rozhodnutie na názore\ndieťaťa, nie je opodstatnené. Okresný súd bol povinný názor maloletej, síce zodpovedne, avšak stále\nlen primeraným spôsobom hodnotiť v kontexte ďalších skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu.\n\nOkresný súd nevychádzal teda len výlučne z názoru dieťaťa, ale vyhodnotil ho ako súčasť komplexného\nobrazu. Odvolací súd podotýka, že ani v odvolaní nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že dieťa bolo\nmanipulované, alebo ovplyvňované starou matkou. Samotná skutočnosť, že vzťahy rodiča a starých\nrodičov boli konfliktné, nie je dostačujúca, bez ďalšieho, na záver o manipulácii dieťaťa. Argumentácia\notca v odvolaní, podľa ktorej by dochádzka dieťaťa z K. G. do školy v D. E. C. predstavovala neprimerané\nzaťaženie, bola odvolacím súdom vyhodnotená ako neosvedčená, keďže vzdialenosť približne 5 km v\njednom smere je zanedbateľná a v praxi bežne prekonávaná žiakmi základných škôl. Odvolací súd preto\nnemal za to, že by zmena bydliska spôsobila dieťaťu škodu alebo neprimerané obmedzenia, ktorú zmenu\nvo svojej podstate, vychádzajúc z tvrdení otca v odvolaní a ním osvedčených skutočností bolo možné\nodvolacím súdom hodnotiť ako marginálnu a nepredstavujúcu prekážku nariadenia neodkladného\nopatrenia.\n31. Osobitnú pozornosť venoval odvolací súd tvrdeniam otca v odvolaní, týkajúcim sa zdravotného\nstavu starej matky a jej údajného problému s alkoholom, ktoré zostali na úrovni jednostranných tvrdení\nbez akéhokoľvek objektívneho podkladu, ktorý by jeho tvrdenia osvedčoval v aktuálnom čase, teda\nk momentu rozhodovania okresného súdu o neodkladnom opatrení a v intenzite predstavujúcej prekážku\npre rozhodnutie okresného súdu. Jednotlivé epizódy, konkrétne otcom uvádzaný dátum 22.03.2026\n(odvolanie čl. 7 ) zaznamenané len otcom alebo maloletou nemožno bez ďalšieho povýšiť na trvalý\nstav ohrozujúci dieťa. Pre odvolací súd bolo však dôležité, že kolízny opatrovník, ktorý prostredie\nstarých rodičov preveroval, nezistil žiadne závažné nedostatky brániace výkonu dočasnej starostlivosti.\nPre účely dočasného opatrenia nie je vždy potrebné, ale ani možné zisťovať všetky okolnosti v\nrozsahu konania vo veci samej. Ak by sa v ďalšom konaní vyskytli skutočnosti spochybňujúce osobné\npredpoklady starých rodičov, súd bude povinný na ne reagovať.\n32. K tvrdeniam otca o bezproblémovej školskej dochádzke a dobrom prospechu maloletej odvolací súd\nuvádza, že stabilita správania dieťaťa v škole síce predstavuje pozitívny faktor, avšak nevypovedá o\ntom, v akom psychickom rozpoložení sa dieťa nachádza v domácom prostredí. Škola je regulovaným\nprostredím, ktoré nemusí odrážať vnútorné prežívanie dieťaťa ani kvalitu jeho rodinných vzťahov. Správa\nškoly, preto sama osebe nemôže vyvrátiť potrebu dočasného opatrenia, ak sú prítomné iné relevantné\nindície o rodinných konfliktoch, alebo emocionálnej nepohode dieťaťa.\n33. Odvolací súd považuje za nedôvodnú aj argumentáciu otca o údajných „indíciách“ a „vyfabulovaných\ntvrdeniach“ starých rodičov. Nie je úlohou odvolacieho súdu hodnotiť subjektívnu dôveryhodnosť\njednotlivých osôb na základe ich vzťahov s otcom. Okresný súd postupoval štandardne, ak vyhodnocoval\nich tvrdenia spolu s podkladmi kolízneho opatrovníka a výpoveďou maloletého dieťaťa. Odvolací súd\npovažuje za potrebné uviesť, že tvrdenia otca smerujúce k údajnému zaujatému postupu orgánu\nsociálnoprávnej ochrany alebo k zaujatosti ďalších osôb zúčastnených na posudzovaní rodinnej\nsituácie neboli v priebehu konania spôsobom objektivizované tak, aby boli spôsobilé spochybniť\nzávery okresného súdu. Pripomína odvolací súd, že samotné subjektívne presvedčenie účastníka o\nzaujatosti, pokiaľ nie je podložené konkrétnymi, overiteľnými a relevantnými skutočnosťami, nie je\nspôsobilé spochybniť zákonnosť, odbornosť ani vecnú správnosť postupu týchto orgánov. Odvolací\nsúd, preto konštatuje, že tvrdenia o zaujatosti zostali na úrovni nepodložených domnienok, bez opory\nv objektívnych faktoch, a neboli preukázané konkrétne okolnosti, ktoré by mohli viesť k osvedčeniu\npravdivosti týchto tvrdení v rozsahu potrebnom pre ich zohľadnenie v odvolacom konaní.\n34. Vo vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd posudzoval aj tvrdenie otca, podľa ktorého mal súd\nprvej inštancie „odignorovať“ vzťah dieťaťa k otcovi. Takáto argumentácia však neobstojí. Odvolací súd\nsi bol plne vedomý existencie priamej citovej väzby dieťaťa k otcovi, a túto skutočnosť nepodcenil a\nani nespochybnil. Zároveň však odvolací súd nemohol prehliadnuť vyjadrenia a zistenia, ktoré súd prvej\ninštancie už riadne zohľadnil v napadnutom uznesení, ako aj ďalšie informácie, ktoré sa stali súčasťou\nspisového materiálu v priebehu odvolacieho konania. Išlo najmä o obsah správy kolízneho opatrovníka,\nktorá bola doručená aj právnemu zástupcovi otca, a ktorá zachytávala výroky maloletej o napätých a\npre ňu stresujúcich situáciách v domácom prostredí. Odvolací súd, preto musel tieto skutočnosti vziať\ndo úvahy pri celkovom posúdení situácie, a to aj napriek tomu, že medzi dieťaťom a otcom existuje\ncitová väzba. Táto väzba sama osebe nemôže eliminovať potrebu reagovať na možné riziká, ktoré z\nkomunikácie dieťaťa vyplynuli a ignorovať ich.. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že nariadenie\nneodkladného opatrenia nepredstavuje konštatovanie definitívnej nevhodnosti otca ako rodiča. Ide o\ndočasnú úpravu pomerov, ktorej účelom je zabrániť potenciálnemu ohrozeniu dieťaťa v období, kým\n\nnebude možné vykonať riadne dokazovanie a posúdiť vec v plnom rozsahu. Tvrdenie otca, že súd porušil\nprávo rodiča na styk s dieťaťom, je otázkou výkonu neodkladného opatrenia, nie jeho dôvodnosti. V\nďalšom konaní je úlohou súdu styk primerane upraviť, pokiaľ nebude zistené, že by bol v rozpore s\nnajlepším záujmom dieťaťa.\n35. Odvolací súd nepovažuje za opodstatnené ani námietky o údajnej arbitrárnosti a nedostatočnom\nodôvodnení uznesenia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahuje logickú postupnosť úvah, ktoré\nvysvetľujú, z akých skutočností súd vychádzal. Pri neodkladnom opatrení zákon nevyžaduje rozsah\nodôvodnenia totožný s rozsudkom vo veci samej. Podstatné je, že rozhodnutie je preskúmateľné, čo v\ntomto prípade bolo splnené. Napokon odvolací súd konštatuje, že tvrdenia o majetkových sporoch so\nstarou matkou, o výpovedi z nájmu či finančných konfliktoch sú pre posúdenie neodkladného opatrenia\nprávne irelevantné. Ochrana maloletého dieťaťa nie je sankciou voči rodičovi ani nástrojom riešenia\nrodinných sporov medzi dospelými. Tieto skutočnosti môžu vysvetľovať napätie vo vzťahoch, avšak\nnevyvracajú dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie pristúpil k dočasnej úprave starostlivosti.\n36. Odvolací súd zároveň k námietkam otca uvádza, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom\nnevysporiadal s existenciou preukázaného súrodeneckého vzťahu maloletej k mladšiemu bratovi, ktorý\nžije v domácnosti otca a s ktorým má maloletá vytvorené stabilné, citovo významné a dlhodobé väzby.\nZachovanie súrodeneckých vzťahov predstavuje jeden z podstatných komponentov najlepšieho záujmu\ndieťaťa a každý zásah do rodinného prostredia musí byť posúdený aj z hľadiska jeho dopadov na tieto\nvzťahy. Súd prvej inštancie sa týmto aspektom nezaoberal, nehodnotil, či odlúčenie maloletej od jej\nmladšieho brata môže predstavovať ďalší zásah do psychickej stability dieťaťa, ani či takýto zásah nie\nje pre maloletú ešte viac zaťažujúci ako samotné tvrdené pomery v domácnosti otca, správanie sa otca,\njeho partnerky, fyzické trestanie, nepohoda. Odvolací súd konštatuje, že aj keď význam súrodeneckého\nvzťahu maloletej k jej bratovi M. nebol okresným súdom osobitne vyhodnocovaný, tak v odvolacom\nkonaní bol odvolacím súdom riadne zohľadnený, avšak v kontexte rozhodovania o neodkladnom\nopatrení nemohol prevážiť nad ďalšími závažnými skutočnosťami, ktoré indikovali potrebu okamžitého\nzásahu na ochranu maloletej A.. Účelom neodkladného opatrenia je zabezpečiť dočasnú, rýchlu a\nnevyhnutnú úpravu pomerov, ktorá má predchádzať možnému ohrozeniu dieťaťa, pričom posúdenie\notázky dlhodobej úpravy pomerov, ako aj ďalšie hodnotenie rodinných väzieb vrátane súrodeneckého\nputa, bude predmetom meritórneho konania, v ktorom bude možné vykonať komplexné dokazovanie. Z\ntoho dôvodu odvolací súd konštatuje, že hoci súrodenecká väzba je relevantným faktorom, v tejto fáze\nkonania nemala potenciál zmeniť výsledok odvolacieho rozhodnutia.\n37. Odvolací súd sa zaoberal aj fotodokumentáciou predloženou otcom k odvolaniu, ktorá zachytáva\nmaloletú v rôznych pozitívnych, rodinne pôsobiacich situáciách. Tieto fotografie majú síce určitú\nvýpovednú hodnotu, avšak ich dôkazná sila v rovine osvedčenia je prirodzene obmedzená, keďže\nfotografie predstavujú len jednotlivé statické momenty z rodinného života bez schopnosti zachytiť\ncelkovú dynamiku, atmosféru, každodenné fungovanie domácnosti, či emocionálny stav dieťaťa v\nrôznych situáciách. Fotografie nie sú nástrojom na preukázanie dlhodobého, kontinuálneho stavu\nstarostlivosti ani jednoznačným dôkazom o tom, že domáce prostredie je stabilné alebo nestabilné.\nOdvolací súd preto konštatuje, že predložená fotodokumentácia nemohla mať rozhodujúci vplyv\nna právne posúdenie veci. Fotografie síce môžu ilustrovať, že medzi dieťaťom a otcom existujú\npozitívne interakcie, avšak neosvedčujú ani existenciu ohrozenia, ani jeho absenciu, keďže nezobrazujú\nprirodzený, každodenný režim, ale len vybrané okamihy podľa výberu jednej zo strán konania. Z tohto\ndôvodu ich odvolací súd nemohol hodnotiť ako určujúci a rozhodujúci dôkaz, bez ďalšieho, spôsobilý\novplyvniť výsledok odvolacieho konania.\n38. Odvolací súd poukazuje na to, že emocionálne reakcie dieťaťa v priebehu jeho rozhovoru s úradom\n( potom kolíznym opatrovníkom), vrátane plaču, viditeľnej úzkosti, či trasu rúk, nemožno marginalizovať\nani prehliadnuť. Ide o prejavy, ktoré prirodzene vzbudzujú potrebu zvýšenej pozornosti a vyžadujú si\nnásledné preverenie okolností, za ktorých k nim došlo. Takéto reakcie môžu signalizovať vnútorné\nnapätie, prežívaný stres alebo neistotu dieťaťa v súvislosti s rodinnou situáciou, a preto je potrebné ich v\nkonaní zohľadniť. Zároveň však odvolací súd zdôrazňuje, že okresný súd tieto prejavy dieťaťa vyhodnotil\nprimerane a v kontexte všetkých relevantných okolností prípadu. Okresný súd správne prihliadol na\nto, že emocionálne reakcie dieťaťa nemusia byť priamym a spoľahlivým indikátorom bezprostredného\nohrozenia, ale môžu byť determinované viacerými nesúvisiacimi faktormi. Deti často reagujú intenzívne\nv situáciách, ktoré sú pre ne neznáme, stresujúce alebo ktoré vnímajú ako formálny zásah autority.\n\nMôže ísť o prirodzenú úzkosť, strach z následkov rozhovoru, pocit lojality voči jednému z rodičov,\nči obavu z hodnotenia dospelých. Okresný súd preto neobmedzil svoje hodnotenie len na samotný\nemocionálny prejav, ale zohľadnil aj okolnosti, v ktorých k nemu došlo, spôsob vedenia rozhovoru,\nabsenciu procesného výsluchu dieťaťa v prítomnosti kolízneho opatrovníka a odborníka, ako aj to, že k\nemocionálnym reakciám dochádza aj v situáciách, ktoré nepredstavujú bezprostredné ohrozenie fyzickej\nalebo psychickej integrity dieťaťa. Tento postup okresného súdu bol v súlade s princípom komplexného\nhodnotenia dôkazov a rešpektoval aj potrebu odbornej interpretácie detských prejavov, ktorú nemožno\nnahradiť izolovaným posúdením jednotlivých emócií. Odvolací súd preto konštatuje, že okresný súd\npostupoval správne, keď emocionálne prejavy dieťaťa nepodrobil zjednodušenému hodnoteniu, ale\nvyhodnotil ich v širšom kontexte a primerane ich zaradil do celkovej dôkaznej situácie.\n39. Odvolací súd k námietke otca týkajúcej sa údajného predchádzajúceho odmietania starých rodičov\nzo strany maloletej, konštatuje, že nebola v danom štádiu konania posúdená ako rozhodujúca. Aj keď\notec v odvolaní uvádzal, že maloletá ešte nedávno odmietala kontakt so starými rodičmi, zatiaľ čo\npri rozhovore s úradom mala uviesť opak, odvolací súd považuje za podstatné to, že rozhodovanie\no neodkladnom opatrení sa viaže predovšetkým na aktuálny stav dieťaťa v čase jeho vypočutia,\nnie na staršie či neoverené tvrdenia o predchádzajúcom správaní. Rozpory v tom, ako maloletá\nv minulosti vnímala starých rodičov, a ako sa vyjadrovala pri rozhovore s úradom, síce mohli byť\npredmetom ďalšieho dokazovania v meritórnom konaní, avšak v kontexte neodkladného opatrenia\nnemali rozhodujúcu váhu. Neodkladné opatrenie je dočasným zásahom, ktorý reaguje na bezprostrednú\nsituáciu, na emocionálny stav dieťaťa a na jeho konkrétne vyjadrenia pred orgánom sociálnoprávnej\nochrany. Okresný súd preto postupoval správne, keď ťažisko hodnotenia upriamil na aktuálne prejavy\ndieťaťa a na správanie otca, ktoré nasledovalo po týchto vyjadreniach. Tvrdenie otca o predchádzajúcom\núdajnom odmietaní starých rodičov, tak nemohlo ovplyvniť výsledok konania, pretože pre rozhodovanie\nbolo určujúce bezprostredné správanie maloletej a jej aktuálne potreby, nie nejasné, či rozporné tvrdenia\no tom, ako situáciu vnímala v minulosti.\n40. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že úrad zaznamenal pozitívne zistenia v oblasti hygieny,\nporiadku a materiálnej primeranosti domácnosti otca, ktoré podľa odvolacieho súdu neboli okolnosťami,\nktoré by mohli zásadne ovplyvniť výsledok konania. Tieto zistenia nie sú v rozpore so závermi\nokresného súdu, keďže predmetom hodnotenia nebolo posúdenie materiálnych podmienok domácnosti,\nale emocionálne bezpečie dieťaťa a jeho aktuálne psychické prežívanie. Pomerová primeranosť\ndomácnosti nevyjadruje ani nezachytáva povahu vnútrodomácich vzťahov, konfliktov či napätia, ktoré\nmohli na maloletú pôsobiť. Odvolací súd preto konštatuje, že uvedené námietky nemali pre rozhodnutie\nzásadný význam. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení bolo rozhodujúce to, ako maloletá aktuálne\nsituáciu prežívala, aké emócie prejavovala a do akej miery jej vyjadrenia a správanie signalizovali\npotrebu okamžitej ochrany. Materiálne podmienky domácnosti ani rozsah vykonaného šetrenia, preto\nnepredstavovali faktory, ktoré by mohli zmeniť záver o potrebe dočasnej úpravy pomerov mal. A...\n41. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že skutočnosť, že starý otec nie je biologickým starým\notcom maloletej, nemá žiadny dopad na vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu. Podľa ustálenej\njudikatúry aj právnej úpravy náhradnej osobnej starostlivosti nie je rozhodujúce biologické puto, ale\nschopnosť konkrétnej osoby zabezpečiť maloletému dieťaťu riadnu, bezpečnú a stabilnú starostlivosť,\nktorá čo najlepšie napĺňa jeho potreby a garantuje ochranu jeho záujmov. Právny poriadok Slovenskej\nrepubliky výslovne pripúšťa, že náhradnú osobnú starostlivosť môže vykonávať aj osoba, ktorá nie\nje pokrvným príbuzným dieťaťa, ak spĺňa podmienky ustanovené zákonom a jej osobné predpoklady,\nvzťah k dieťaťu a doterajší spôsob života zaručujú, že bude dieťaťu poskytovať primeranú starostlivosť.\nRozhodovanie o zverení dieťaťa sa preto neodvíja od genetického príbuzenského vzťahu, ale od\ncelkového posúdenia jeho najlepšieho záujmu, stability prostredia a kvality vzťahových väzieb. Zo\nsprávy kolízneho opatrovníka jednoznačne vyplýva, že maloletá A. má k starému otcovi silný citový\nvzťah, považuje jeho domácnosť za bezpečné prostredie a jeho osobu prirodzene prijíma ako člena\nrodiny. Starý otec aktívne spolupracoval s orgánmi sociálnoprávnej ochrany, zapojil sa do starostlivosti o\nmaloletú okamžite po svojom návrate zo zahraničia, pravidelne komunikoval s úradom a zabezpečoval\nvšetky potreby dieťaťa. Neexistuje preto objektívny dôvod spochybňovať jeho schopnosť vykonávať\nnáhradnú osobnú starostlivosť len z dôvodu absencie biologického puta. Odvolací súd poukazuje aj\nna to, že v náhradnej osobnej starostlivosti nejde o obnovenie pokrvných väzieb, ale o zabezpečenie\nkaždodennej osobnej starostlivosti dieťaťa v období, keď ju biologický rodič nie je schopný riadne\nvykonávať. Nosné právne kritérium je v prejednávanej veci len jedno, a to najlepší záujem maloletého.\n\nAk ho spĺňa osoba, ktorá síce nie je pokrvným príbuzným, ale je dlhodobo súčasťou rodinného prostredia\na dieťa v nej nachádza pocit istoty a bezpečia, je úplne irelevantné, že nejde o biologického starého otca.\nZa daného stavu odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne vyhodnotil osobnostné a výchovné\npredpoklady starého otca a jeho schopnosť zabezpečiť dieťaťu riadnu starostlivosť. Skutočnosť, že\nnejde o biologického predka, nemení nič na tom, že zverenie maloletej do spoločnej starostlivosti\nstarých rodičov predstavovalo riešenie najlepšie zodpovedajúce jej potrebám, psychickej stabilite a\npocitu bezpečia.\n42. Pokiaľ otec namietal, že súd prvej inštancie bez primeraného preverenia akceptoval tvrdenia o\nkonfliktoch medzi ním a jeho partnerkou, odvolací súd uvádza, že takéto tvrdenia neobstoja. Otec\nv konaní nepoprel samotnú existenciu nezhôd, či výmen názorov v domácnosti; spochybňoval iba\nich intenzitu a význam. Pripustenie existencie konfliktov zo strany otca však samo osebe nasvedčuje\ntomu, že určité napätie v rodinnom prostredí objektívne existovalo a mohlo vplývať na emocionálne\nprežívanie maloletej. Fotografie predložené otcom v odvolacom konaní neboli spôsobilé vyvrátiť zistenia\nokresného súdu ani potvrdiť tvrdenie, že konflikty nemali na maloletú žiadny dopad. Ide o statické\n„momentky“, ktoré nevypovedajú o dynamike rodinných vzťahov, o atmosfére v domácnosti ani o\ntom, akým spôsobom maloletá vnútorné napätie v rodine vnímala. Nemožno ich preto považovať za\nobjektívny dôkaz, ktorý by vyvracal možné emocionálne reakcie dieťaťa v iných situáciách. Okresný\nsúd vyhodnotil informácie o konfliktoch v kontexte výpovedí maloletej, jej pozorovaného emocionálneho\nstavu a ďalších podkladov v spise. Skúmal ich nie z hľadiska toho, či napĺňajú znaky závažného alebo\nbezprostredného ohrozenia dieťaťa, ale z hľadiska toho, či mohli prispieť k jej emocionálnemu napätiu a\nprežívanej neistote. Takýto postup bol primeraný, racionálny a plne v súlade so zásadou komplexného\nhodnotenia skutkových okolností. Odvolací súd preto konštatuje, že okresný súd sa s tvrdeniami o\nexistencii konfliktov vysporiadal dostatočne a správne, pričom ich hodnotil nie izolovane, ale v kontexte\nostatných prejavov dieťaťa a celkového prostredia, v ktorom maloletá žila.\n43. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 09.03.2026, ako aj z doplňujúcich zistení úradu,\njednoznačne vyplýva, že okolnosti, v ktorých sa maloleté dieťa nachádzalo v čase rozhodovania\nokresného súdu, osvedčovali existenciu vážneho a bezprostredného rizika pre jeho psychickú pohodu\na celkový vývin. Odvolací súd prihliadol najmä na to, že po odovzdaní do starostlivosti starých rodičov\nsa, podľa Správy zo dňa 09.03.2026 u maloletej okamžite stabilizoval emocionálny stav, pričom\ndieťa pôsobilo pokojne, bezpečne a bez známok napätia. Dňa 06.03.2026 bol s maloletou vykonaný\nindividuálny pohovor bez prítomnosti starej matky. Maloletá sa prezentovala ako uvoľnená, usmievavá,\ns jasne verbálne vyjadreným pocitom bezpečia v domácnosti starých rodičov. Súčasne spontánne a\njednoznačne uviedla, že s otcom nechce byť v žiadnom kontakte a sama si vypla mobilný telefón a\nzmenila SIM kartu. Uviedla tiež, že v otcovej domácnosti sa bezpečne necítila. Tieto vyjadrenia boli\nkonzistentné so skoršími pozorovaniami pracovníčok úradu, podľa ktorých dieťa už pri prvotnom šetrení\nplakalo, triaslo sa a vyjadrovalo želanie „ísť k starej mame“. Takéto správanie dieťaťa je odôvodneným\nindikátorom ohrozenia jeho psychického stavu, ktorému bolo nevyhnutné bezodkladne zabrániť.\n44. Odvolací súd prihliadol aj na ďalšie skutočnosti uvedené v správe kolízneho opatrovníka, z ktorých\nvyplýva, že maloletá dlhodobo a opakovane skrývala komunikáciu so starou matkou, potajomky sa\ns ňou kontaktovala a dokonca sa vopred balila bez vedomia otca, čo je typickým prejavom dieťaťa\ndlhodobo vystaveného napätiu alebo strachu v domácom prostredí. Uvedené konanie predstavovalo\nvýznamný signál, že dieťa sa v otcovej domácnosti necítilo bezpečne. Odvolací súd zároveň prihliadol\nna skutočnosť, že hoci otec v konaní tvrdil, že jeho starostlivosť bola bezproblémová a že rodinné\npomery boli stabilné, tieto tvrdenia neboli osvedčené žiadnym objektívnym dôkazom. Naopak, zo správy\nkolízneho opatrovníka vyplývalo, že maloletá opisovala okrem napätia, fyzického trestania i prísny režim\nstravovania v otcovej domácnosti, sprevádzaný údajnými sankciami pri jeho nedodržaní, čo si vyžaduje\nnásledné preverenie v merite veci. Skutočnosť, že dieťa po príchode k starým rodičom prejavovalo\nvýrazný hlad, nemožno vylúčiť ako možný súvisiaci faktor.\n45. Odvolací súd pri preskúmavaní veci hodnotil aj možnosť využitia menej invazívnych nástrojov\nsociálnoprávnej ochrany dieťaťa, predovšetkým dohľadu, tak ako to v odvolaní namietal otec. Z\nvykonaných zistení však vyplýva, že efektívnosť takéhoto opatrenia je nevyhnutne podmienená\naktívnou, vecnou a stabilnou spoluprácou rodiča s orgánmi sociálnoprávnej ochrany, čo v predmetnom\nprípade osvedčené nebolo. Správanie otca počas komunikácie s úradom jednoznačne naznačovalo\nabsenciu takejto spolupráce. Otec opakovane odmietol odporúčanú odbornú pomoc v podobe\n\npsychologického poradenstva na RPPS, spochybňoval odborné kompetencie sociálnych pracovníkov\na svojím verbálnym aj neverbálnym prejavom vytváral napäté situácie, ktoré bránili konštruktívnemu\npriebehu šetrenia. Tento postoj nie je zlučiteľný s predpokladmi, na ktorých stojí inštitút dohľadu, teda\ns ochotou rodiča prijímať odporúčania, spolupracovať a rešpektovať pokyny odborníkov. Za týchto\nokolností okresný súd nepochybil, ak nepristúpil k podrobnému skúmaniu vhodnosti dohľadu ako\nalternatívy k neodkladnému opatreniu. Pokiaľ dohľad nemá reálnu šancu naplniť svoj účel z dôvodu\nodmietavého prístupu rodiča, nejde o efektívny ani dostatočne chrániaci prostriedok. Preto nebolo\nmožné považovať menej invazívne opatrenia za postačujúce na zabezpečenie bezprostrednej ochrany\nmaloletého dieťaťa. Odvolací súd vzal do úvahy aj ďalšie informácie, ktoré úrad získal zo školského\nzariadenia. Hoci škola za aktuálny školský rok neuvádzala problémy, v správe z predchádzajúcich\nobdobí boli zdokumentované nové relevantné skutočnosti, naznačujúce záťažové situácie, ktorým mohla\nmaloletá v otcovej domácnosti čeliť, a ktoré by korešpondovali s jej súčasnými prejavmi. Kolízny\nopatrovník správne poukázal na to, že maloletá A. je rozumovo vyspelé dieťa schopné jasne, primerane\nveku a bez známok manipulácie vyjadriť svoj názor. Zákon o rodine jednoznačne stanovuje, že pri\nhodnotení najlepšieho záujmu dieťaťa je potrebné prihliadať aj na jeho vlastný názor, pokiaľ ho dieťa vie\nvyjadriť. Je zrejmé, že názor dieťaťa nemôže byť jediným kritériom, ale v spojení s ďalšími zisteniami, a to\nemočnými prejavmi dieťaťa, vyjadreniami starých rodičov, obsahom komunikácie detského psychológa,\ninformáciami zo školy a odmietavým postojom otca ku spolupráci – tvorí významnú súčasť celkového\nhodnotenia.\n46. Súhrnne odvolací súd konštatuje, že v tomto štádiu konania nie je možné vylúčiť správnosť\nzáverov kolízneho opatrovníka, ktorý na základe vlastných zistení identifikoval aj podozrenie z možného\nsprávania v domácnosti otca vykazujúceho znaky trestného činu na úkor maloletej. Hoci o existencii\ntrestného činu nemožno v tomto štádiu urobiť záver, už samotné osvedčenie takéhoto podozrenia\nje okolnosťou, ktorá podľa povahy veci vyžaduje dôkladné preverenie v ďalšom konaní a zakladá\ndôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Účelom neodkladného opatrenia je predovšetkým\nzabezpečiť bezprostrednú ochranu dieťaťa v situácii, keď sa objavia skutočnosti nasvedčujúce možnému\nohrozeniu jeho fyzickej alebo psychickej integrity. Osobitnú pozornosť odvolací súd venoval aj správaniu\notca po odovzdaní maloletej starým rodičom. Z obsahu spisu vyplýva, že otec nekontaktoval príslušný\norgán sociálnoprávnej ochrany, nezúčastnil sa žiadnej koordinácie a nepreukázal žiadnu aktivitu\nsmerujúcu k riešeniu situácie spôsobom zodpovedajúcim jeho rodičovskej zodpovednosti. Táto pasivita\nlen posilnila záver, že bezprostredná ochrana maloletej vyžadovala rýchly zásah zo strany súdu. Na\nzáklade všetkých zistených okolností odvolací súd uzatvára, že okresný súd postupoval v súlade so\nzásadou predbežnej opatrnosti, ako aj s princípom najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Dočasné\nzverenie maloletej do starostlivosti starých rodičov predstavovalo nevyhnutné, primerané a jediným\nspôsobom účinné opatrenie, ktoré bolo spôsobilé okamžite zabezpečiť ochranu dieťaťa pred možným\npsychickým, fyzickým alebo sociálnym poškodením. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto správne\na v plnom rozsahu zodpovedá zákonným požiadavkám na nariadenie neodkladného opatrenia.\n47. Pre komplexnosť posúdenia veci odvolací súd uvádza preskúmal odvolacie námietky otca, v ktorých\ntvrdil, že maloletá bola náhle odlúčená nielen od jeho osoby, ale aj od osôb žijúcich v jeho domácnosti\n(jeho partnerky, resp. mal. M.), pričom medzi týmito osobami mali existovať citové väzby, ktorých\nprerušenie môže negatívne ovplyvniť psychický stav dieťaťa. Pri posudzovaní tejto námietky odvolací\nsúd vychádzal podporne i z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. z rozsudku Nazarenko\nv. Rusko), v ktorom ESĽP zdôraznil, že pojem „rodinný život“ podľa čl. 8 Dohovoru sa neodvíja\nvýlučne od biologického, alebo právneho príbuzenstva, ale môže vyplývať aj z reálnych a dlhodobo\npestovaných citových väzieb; rozhodujúce je, či medzi dotknutými osobami existujú skutočné, trvalé a\npre dieťa významné osobné väzby. ESĽP v tomto rozsudku ďalej uviedol, že štát má povinnosť posúdiť\nindividuálne v každom prípade, či je v záujme dieťaťa udržať kontakt s osobou, ktorá nie je príbuzným,\npokiaľ s dieťaťom vytvorila dôvernú a stabilnú citovú väzbu a kritizoval postup, pri ktorom vnútroštátny\nprávny poriadok „automaticky“ vylúči takúto osobu z kontaktu s dieťaťom bez akéhokoľvek zohľadnenia\nnajlepšieho záujmu dieťaťa, či významu doterajšieho vzťahu, ktoré závery odvolací súd aplikoval pri\nsvojom rozhodnutí a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne.\n48. Odvolací súd, vzhľadom na vyššie uvedené, preto po teste proporcionality podľa čl. 8 Dohovoru,\nkeď cieľom napadnutého uznesenia bolo zabezpečiť maloletej A. stabilné, bezpečné a predvídateľné\nvýchovné prostredie v situácii, keď bola potrebná konsolidácia jej denného režimu a zníženie napätia,\nmal za to, že rozhodnutie okresného súdu bolo v súlade s čl. 8 ods. 2 Dohovoru, pretože bolo starostlivo\n\na individuálne posúdené, že slúži jej najlepšiemu záujmu, čo bolo v súlade s vyžadovaným štandardom\n(a to i napr. v rozhodnutí Nazarenko, ďalej aj len „ ESĽP“). Napadnuté rozhodnutie je podľa skutkových\nzistení, spôsobilé uvedený cieľ naplniť, pretože zabezpečuje maloletej jasné, nerušené a stabilné\nprostredie v čase, keď je to pre jej adaptáciu rozhodujúce. Odvolací súd tiež posúdil, či bolo možné zvoliť\nmenej invazívne opatrenie, avšak vzhľadom na potrebu stabilizácie prostredia a minimalizácie konfliktov\ndospel k záveru, že žiadne menej intenzívne riešenie by s rovnakou účinnosťou nechránilo záujem\nmaloletého dieťaťa. V posudzovanej veci odvolací súd na základe dostupných dôkazov nezistil, že by\nkontakty s osobami v domácnosti otca, ktoré otec označil v odvolaní, mali pre maloletú nezastupiteľný\nvýznam pre jej vývin alebo stabilitu. Pri vážení záujmov mal. A. odvolací súd prihliadol na to, že\nodvolateľom tvrdené väzby maloletej na partnerku otca, napriek tomu že ju volá mamina a mal. M.\nneboli osvedčené v takej intenzite a charaktere k momentu rozhodovania o neodkladnom opatrení,\nako vývinovo jedinečné, či nezameniteľné, a to ani z hľadiska trvania, každodennej starostlivosti, ani z\nhľadiska intenzity citovej väzby. Hoci, pripúšťa odvolací súd, že by mohlo ísť o vzťahy pre dieťa pozitívne,\ntak neboli osvedčené v tomto štádiu konania a výhradne pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení\nokolnosti, ktoré by im dávali charakter elementárnej bazálnosti, (pričom ESĽP v predmetnom rozhodnutí)\npriznáva ochranu len tým neformálnym väzbám, ktoré sú založené na tak intenzívnom obojstrannom\ncitovom prepojení, ktoré prepojenie je pre dieťa nenahraditeľné. Práve absencia takýchto rozhodujúcich\nznakov je dôvodom, prečo v tejto veci nemožno prisúdiť sporným kontaktom takú váhu, aby museli\nbyť uprednostnené pred potrebou stabilizácie prostredia dieťaťa. Okresný súd a ani odvolací súd teda\nnekonali na základe „automatizmu“ (ktorý ESĽP v Nazarenkovi kritizoval), ale na základe individuálneho\na dôkazmi podloženého posúdenia, v rovine osvedčenia, konkrétnych okolností prípadu mal. A.. Vo\nvzťahu k odvolacím námietkam otca považuje odvolací súd akcentovať, že zmyslom rozhodnutia\nokresného súdu, nebolo oddeliť dieťa od rodiča, ale zabrániť jeho vystaveniu nežiadúcim tlakom,\nnevhodným podmienkam a neistote. Odvolací súd tak dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu\nrešpektovalo ústavný rámec ochrany rodičovských práv aj práva dieťaťa na rodiča, no zároveň chránilo\njeho stabilitu a psychické bezpečie. Tým nebolo právo mal. A., ale ani otca ako rodiča narušené, ale\nodvolací súd uprednostnil vyššiu prioritu ochrane záujmov mal. dieťaťa na bezpečie, stabilitu a duševnú\na telesnú integritu.\n49. Krajský súd pre úplnosť dodáva, že aktuálne rozhodnutie o neodkladnom opatrení neprejudikuje,\nnepredznamenáva rozhodnutie súdu vo veci samej, ktoré bude vydané po vykonaní náležitého šetrenia\na dokazovania potrebného pre zistenie skutočného stavu veci.\n50. Odvolací súd považuje na tomto mieste za podstatné uviesť, že pokiaľ na podporu svojich tvrdení\npoukazoval primerane a podporne, z eurokonformného prístupu na judikatúru cudzieho štátu, tak\ntakýto postup nie je rozporný ani s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. so závermi\nvyplývajúcimi z rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 48/2018, v zmysle ktorých „...Aj keď judikatúra súdov iných\nštátov je pre slovenské právne prostredie nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutie\nčeského súdu preto, lebo sa s ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne\nkonformný výklad ustanovenia“.\n51. Odvolací súd na záver uvádza, že nepovažoval za potrebné vysporiadať sa so všetkými\nodvolacími námietkami otca, s výnimkou tých, ktoré boli pre prijatie rozhodnutia podstatné. Odôvodnenie\nrozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila.\nJe však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr.\nrozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.).\n52. Vychádzajúc z uvedeného mal odvolací súd za to, že odvolateľ v odvolacom konaní neosvedčil\nexistenciu takých, pre rozhodnutie podstatných skutočností, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť a ktoré\nby boli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie, preto napadnuté\nrozhodnutie, s odôvodnením ktorého sa v celom rozsahu stotožňuje, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.\n53. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací\nsúd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho\nrozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol\nvlastnú argumentáciu.\n\n54. Odvolací súd považuje za nevyhnutné explicitne deklarovať, že všetky vyššie uvedené skutkové\nzistenia, právne závery a interpretačné úvahy boli formulované výlučne pre rozhodovanie v predmetnej\nveci mal. A.. Neprichádza teda do úvahy, aby sa týmto rozhodnutím konštituovala akákoľvek\ninterpretačná línia, ktorá by mala normotvorný charakter, alebo by determinovala rozhodovaciu prax\nv iných veciach, keďže účinky tohto uznesenia sú striktne viazané na jedinečný skutkový a procesný\nkontext, ktorý bol predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní. Akékoľvek vyvodzovanie systémových\nzáverov, či zásad aplikovateľných mimo rámec tejto kauzy by nebolo kompatibilné so zásadami\nlimitovanej striktnej viazanosti na skutkový stav konkrétneho konania.\n55. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení\ns § 52 CMP.\n56. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393\nods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nPodľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).\nPodľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné\npodania dovolateľa musia byť spísané advokátom.\nPodľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.\nPodľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty\nna podanie dovolania.\nPodľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n\nPodľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade\nuvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto\nvada.\nPodľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo\nzmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nPodľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.\nPodľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred\nsúdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.\nPodľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.\nPodľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky\nprocesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného\ndovolania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "32P/21/2026", "guid": "07c4c095-744e-4feb-aa15-d78f9650e3eb:deb21caa-5687-42d1-915f-de5cb3e65ccf", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fa2ec84e-2cba-4d67-ba47-dee9930131e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.48.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 48/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 48/2018 z 30. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-30", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.48.2018.1"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "9129062a-79ad-49a3-a76c-30b4e3de8174:de3da09b-8ac2-4bbd-98f2-11139550b8f0", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8313010359.1", "spisova_znacka": "4To/35/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4To/35/2014 z 14. 1. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-01-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8313010359.1"}], "citovane_v": [{"guid": "179711f6-41c7-414c-99b0-9540665a2ce2:fb57d833-4e42-42b0-9f2a-f40996f4c5a1", "ecli": "ECLI:SK:OSZH:2026:6426200605.3", "spisova_znacka": "32P/39/2026", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 32P/39/2026 z 1. 6. 2026", "sud": "Okresný súd Žiar nad Hronom", "datum_vydania": "2026-06-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZH:2026:6426200605.3"}]}